Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/43/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zuzany Ďurišovej,

v právnej veci žalobcu: I.. L. M. – A., O. X., X. S., IČO: X., zastúpený advokátom J.. E. V.,

Advokátska kancelária V. X., X. B., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej

republiky, Nová ulica 13, 975 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného z 20. februára 2009, č. I/222/17359-99319/2008/991410-r, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. júna 2010, č. k. -47,

jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 25. júna 2010, č. k. -47, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa

(ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu,

ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/17359-

99319/2008/991410-r zo dňa 20. februára 2009. Týmto rozhodnutím žalovaný potvrdil

dodatočný platobný výmer Daňového úradu Senec č. /Blč zo dňa

2

19. augusta 2008, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty

(ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2004 v sume 74 300,03 € (2 238 363 Sk)

podľa , bod 1 o správe daní a poplatkov

a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní“ alebo

„“) a uložil mu povinnosť zaplatiť rozdiel DPH vo vyrubenej výške

do 15 dní na účet Daňového úradu Senec.

Krajský súd v Bratislave posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom

rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 2 ods. 1 písm. a/, § 49 ods. 1 a 2 písm. a/, § 51 ods. 1

písm. a/ a až 5 o dani z pridanej hodnoty v znení

účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o DPH“), pričom sa stotožnil s názorom

žalovaného, že žalobca v daňovom konaní nepreukázal realizáciu dodania tovaru, a teda ani

vznik zdaniteľného plnenia a žalobcovi nevznikla povinnosť vystaviť faktúru. V danom

prípade mali byť správcovi dane ku kontrole predložené doklady žalobcu vedené v jeho

účtovníctve, ktoré mal v čase, kedy si uplatnil odpočet dane (t.j. pri podaní daňového

priznania na DPH za august 2004), podľa § 51 ods.1 písm. a/ zákona o DPH. Zdôraznil,

že účtovné doklady dodávateľa tovaru neobsahovali náležitosti podľa § 71 ods. 2 písm. f/

zákona o DPH, odberateľovi nevznikla daňová povinnosť a teda žalobcovi nevznikol nárok

na odpočet dane. Krajský súd uviedol, že z priebehu daňovej kontroly, z popisu zistení ani

z obsahu administratívneho spisu nevyplýva skutočnosť, že by žalobca preukázal uzavretie

písomnej dohody s odberateľom na dodávku ďalšieho sladovníckeho jačmeňa (kúpna zmluva

č. T.) z roku 2004 a svoje tvrdenie o uzavretí ústnej dohody nepreukázal ani s inými

dodávateľmi v preskúmavanom čase. Jeho tvrdenie o ústnej dohode nebolo potvrdené

odberateľmi. Nepreukázaním zmluvného vzťahu na dodávku jačmeňa, resp. iného tovaru

neuniesol žalobca v daňovom konaní dôkazné bremeno o tom, že umožnil odberateľom

nakladať s dodaným tovarom, a teda, že ho dodal. Žalobca v konaní nepreukázal, že umožnil

odberateľom (H. S. S., A., H., S. L.) nakladať s tovarom, t.j. že došlo k zdaniteľnému plneniu

a že na základe tejto skutočnosti bol oprávnený vystaviť faktúry a dobropisy. Spoločnosť F. S.

S., A. akceptovala návrhy žalobcu na postúpenie pohľadávok a vykonala úhrady v prospech

účtu žalobcu. Krajský súd poukázal tiež na skutočnosť, že F. S. S., A. eviduje predmetné

faktúry bez uvedenia množstva dodávaného tovaru a jednotkovej ceny bez dane, nie je

uvedený ani dátum dodania tovaru, ani množstvo dodávky na dodacích listoch. Kontrolou

teda bolo zistené, že žalobca tovar v uvedenej hodnote nedodal, platiteľovi nevznikla daňová

povinnosť a teda nemohol postupovať podľa § 25 ods. 3 zákona o DPH. Keďže žalobcovi –

3

ktorý nepredložil v konaní žiaden relevantný dôkaz o svojich tvrdeniach a ani nenavrhol

kontrolnému orgánu vykonať príslušný dôkaz – nevzniklo právo na odpočítanie DPH

v rozsudku presne označených faktúr, správca dane postupoval správne, keď žalobcovi právo

na odpočítanie DPH v uvedených prípadoch nepriznal. Na základe uvedeného považoval

krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa za vecne správne a žalobu podľa zamietol. O náhrade trov konania

rozhodol krajský súd podľa ustanovenia tak, že neúspešnému žalobcovi

náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca žiadajúc,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaný svojim postupom účelovo, ťaživo a reštriktívne

vykladá zákon v neprospech žalobcu. V tejto súvislosti poukazoval na Slovenskej

republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba v medziach zákona, naproti tomu

každý právny subjekt môže konať čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť,

aby konal čo mu zákon neukladá. Poukazoval aj na Slovenskej

republiky, podľa ktorého výklad všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade

s . Žalobca namietal, že zhodnotenie dôkazov a potvrdenie rozhodnutí Daňového

riaditeľstva Slovenskej republiky neumožňuje správne vyrubiť a vybrať daň. Ďalej uviedol,

že v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 zákona o správe daní poskytol správcovi dane potrebnú

súčinnosť, vysvetlil nepochybným spôsobom nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia

Daňového úradu Senec (ďalej aj „správcu dane“), ale napriek tomu žalovaný rozhodnutie

správcu dane potvrdil. Žalobca namietal, že postup správcu dane je v rozpore s platnými

právnymi predpismi, najmä so ako aj so

Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Namietal, že správca dane urobil nekorektný záver, že

k dodávke tovaru nedošlo, a to na základe jednostranných vyjadrení odberateľov, pričom

za dodávateľa nemôže žiadna tretia strana rozhodnúť, či obchodný kontrakt sa považuje

za splnený a tiež či môže vystaviť faktúru za dodávku tovaru. Ďalej uviedol, že z tvrdení

kontrolnej skupiny, že odberatelia nepotvrdili dodanie tovaru, alebo, že nemajú zaúčtované

faktúry, nemôže byť vyvodený záver, že sa dodávka tovaru neuskutočnila a už vôbec nie, že

žalobca nemohol opraviť základ dane podľa § 18 zákona o DPH. Žalobca ďalej poukazoval

na to, že nemožno oddeliť fungovanie DPH od právnej úpravy obchodných vzťahov.

Poukazoval na to, že spočíva na princípe najširšej zmluvnej voľnosti.

Strany si môžu dojednať aj iné zmluvy, než len tie, ktoré sú výslovne uvedené v Obchodnom

4

zákonníku ako určitý zmluvný typ. Pritom všetky ustanovenia tretej časti Obchodného

zákonníka, ktorá sa nazýva obchodné záväzkové vzťahy majú v zásade dispozitívnu povahu,

čo znamená, že strany si môžu v dohodnutej zmluve účinky vyplývajúce pre seba zmeniť

alebo úplne vylúčiť, keďže , spočíva na princípe neformálnosti zmlúv,

ktoré sa môžu dojednať aj ústne alebo dokonca aj konkludentne. Za deň splnenia dodávky

je možné považovať aj deň, kedy je dodávka pripravená k odberu. Skutočnosť, že tovar nebol

fyzicky odberateľmi odobratý a tiež, že neboli potvrdené dodacie listy, resp. vystavené

príjemky na sklad, nemôže znamenať, že kontrakt nebol splnený, a teda že k dodávke tovaru

nedošlo. Žalobca uviedol, že vystavil faktúru pred potvrdením fyzického odovzdania tovaru,

čím neporušil žiadne ustanovenie zákona o DPH. Nakoľko následne bola dodávka zrušená,

žalobca v súlade so zákonom vystavil doklady o oprave základu dane – dobropisy. Žalobca

postupoval v súlade s ustanovením o dani z pridanej

hodnoty, keď rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane uviedol

v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie v ktorom vyhotovil doklad o oprave základu dane.

So závermi daňovej kontroly o presune dobropisu (dobropisov) medzi jednotlivými

zdaňovacími obdobiami preto žalobca nesúhlasí a považuje ich za účelové, aby správca dane

mohol potom pristúpiť vo vyrubovacom konaní k uloženiu pokuty. Žalobca tvrdil, že zákon

č. o dani z pridanej hodnoty v žiadnom svojom ustanovení nezakazuje vystaviť

faktúru aj pred fyzickým odovzdaním tovaru. Nesúhlasil so správcom dane, ktorý vo svojom

rozhodnutí uviedol, že daňový subjekt nemohol postupovať podľa § 18 ods. 3 zákona o DPH

(zrejme mal na mysli ) a nemohol dobropis zahrnúť do toho

zdaňovacieho obdobia v ktorom ho vyhotovil, ale mal postupovať podľa § 42 ods. 2 zákona

o DPH, t. j. podať dodatočné daňové priznanie k zdaňovaciemu obdobiu august 2004, a tým

spôsobom si daň uplatniť späť. Žalobca tvrdil, že opravu základu dane vykonal z dôvodu

zrušenia dodania tovaru, a preto postupoval podľa § 18 ods. 1 zákona o DPH (zrejme mal

na mysli ). Z uvedeného dôvodu nemal inú možnosť, ako opravu

základu dane zahrnúť do obdobia, kedy bol tento doklad vyhotovený, čím postupoval v súlade

so zákonom. Poukazoval na skutočnosť, že v praxi sa často krát vyskytujú prípady,

že odberateľ tovar neprevezme, dodávateľ fakturuje dodávku tovaru ešte pred potvrdením

fyzického prevzatia tovaru, čo však neznamená, že sa týmto predávajúci zbavuje možnosti

v prípade zrušenia dodávky vystaviť doklad o oprave základu dane podľa § 18 zákona o DPH

(zrejme mal na mysli ). Žalobca poukazoval tiež na ustanovenie

ods. 1 zákona o DPH (zrejme mal na mysli ), podľa ktorého sa daňová

kontrola vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu zákona

5

o správe daní. Tvrdil, že správca dane porušil toto ustanovenie, nakoľko žalobca v priebehu

daňovej kontroly nespochybniteľne preukázal, že postupoval v súlade s ustanovením § 18

zákona o DPH (zrejme mal na mysli ) a vystavenými dobropismi na

zrušenie dodávky tovaru neporušil zákon ani neukrátil štátny rozpočet. Žalobca nesúhlasil

s úkonmi správcu dane, ktorými spochybnil uvedené dodávky tovaru (v daňovom konaní

nebolo preukázané, že tovar nebol nachystaný k odberu, čo sa v zmysle Obchodného

zákonníka už považuje za splnenie kontraktu), a právo žalobcu vystaviť doklady o oprave

základu dane podľa § 18 zákona o DPH v kontexte na ust. § 15 ods. 1 zákona o správe daní

(zrejme mal na mysli ) nad rámec nevyhnutnosti a v rozpore

so základnými zásadami daňového konania. Ďalej uviedol, že túto skutočnosť namietal

vo svojom vyjadrení k protokolu č. I/183/12842-35748/2008/Cib, avšak správca dane

sa týmito námietkami nezaoberal. Žalobca ďalej uviedol, že ak vystavil faktúry, podal daňové

priznanie a odviedol daň a v ďalšom období vystavil doklady o oprave základu dane a tieto

zahrnul do daňových priznaní a toto všetko riadne zaúčtoval, splnil si voči štátu všetky svoje

zákonné povinnosti. Daň bola riadne vybratá aj odvedená, potom sú ďalšie úkony správcu

dane už nad rámec zákona, nechránia jeho záujmy, porušujú jeho právo. Namietal, že správca

dane je povinný prihliadať na všetko, čo vyjde najavo v daňovom konaní, správca dane však

daňovú kontrolu vykonal neoprávnene a v rozpore so zákonom čo ho neprimerane zaťažilo.

Na základe uvedeného zotrval na názore, že správca dane posúdil vec po právnej stránke

nesprávne.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil, keďže žalobca v odvolaní

poukazuje na tie isté skutočnosti, ktoré boli obsahom odvolania proti prvostupňovému

rozhodnutiu ako aj obsahom žaloby, dokonca sa opätovne odvoláva na ustanovenia zákona

č. o dani z pridanej hodnoty, ktorý bol účinný len do 30.4.2004 a ktorý

už na uvedený prípad nemožno aplikovať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia vety prvej , s tým, že deň

6

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na

internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol

verejne vyhlásený 20. októbra 2011 ( a ).

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. I/222/17359-99319/2008/991410-r zo dňa 20. februára 2009, ktorým žalovaný

potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Senec č. /Blč zo dňa

19. augusta 2008, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty

(ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2004 v sume 74 300,03 € (2 238 363 Sk)

podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle

zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní

postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona

č. ). V zmysle zásady súčinnosti ( ) správca

dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú

kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného

hodnotenia dôkazov ( ), podľa ktorej správca dane hodnotí

dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti

( ), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom

konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti

účastníkov ( ).

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon

o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať,

či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi

predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje

7

osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý

vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti

rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom

viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy

správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly

o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy

vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe dani, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré

majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,

hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo

záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 39 ods. 3 zákona o správe daní v znení účinnom v rozhodnom čase, dodatočné

priznanie alebo hlásenie môže daňový subjekt predložiť aj v tom prípade, ak zistí, že jeho

daňová povinnosť má byť nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní alebo hlásení alebo

správcom dane vyrubená. Znížiť základ dane na základe dodatočného daňového priznania

alebo hlásenia možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej

kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly. Dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie

nemôže daňový subjekt predložiť po uplynutí jedného roka od ukončenia daňovej kontroly.

Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom

v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o DPH“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

8

Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti

do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy

je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH základ dane pri dodaní tovaru alebo služby

a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví:

a/ pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom

vrátení dodávky tovaru,

b/ pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti,

c/ pri zvýšení ceny tovaru alebo služby.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o DPH rozdiel medzi pôvodným základom dane

a opraveným základom dane sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom

sa vyhotovil doklad o oprave základu dane.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká

platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú

je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako

platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 6. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu

uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi

dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže

platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa

vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 71 ods. 6 zákona o DPH, ak platiteľ vo faktúre uvedie vyššou sumu dane,

ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal obsahu pripojeného

administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, že správca dane vykonal u žalobcu

9

daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2004, o výsledku

ktorej vyhotovil protokol č. I/183/12842-35748/2008/Cib zo dňa 20.6.2008 a dodatok

k protokolu č. I/183/12842-62023/2008 zo dňa 1.8.2008, ktorý bol so žalobcom prerokovaný

dňa 6.8.2008. Ďalej mal najvyšší súd za preukázané, že žalobca za zdaňovacie obdobie

august 2004 podal daňové priznanie v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet z faktúry

č. X. (int. č. X.) z 31.7.2004 za služby prijaté od dodávateľa spoločnosti F. S. S., A. (ďalej

aj „factoringová spoločnosť“) vo výške 74 287,30 Sk. Factoringová spoločnosť fakturovala

žalobcovi za služby odmenu factora, úrok a poplatky za dokumenty. Podľa podkladu

k faktúre, ktorým je protokol vyhotovených faktúr, boli služby factora poskytnuté za

zrealizované úhrady pohľadávok – faktúr: č. X., X., X., X., X., X. a X.. Kontrolou bolo

preukázané, že žalobca tovar v zmysle citovaných faktúr odberateľom nedodal, preto

vyhotovil dobropisy a DPH si na základe dobropisov uplatnil v plnom rozsahu späť. Služba

prijatá v zmysle factoringovej faktúry č. X. (int. č. X.) bola poskytnutá na neexistujúce

pohľadávky - faktúry, na základe ktorých tovar nebol dodaný, preto nevzniklo žalobcovi ani

právo na odpočítanie dane vo výške 74 287,30 Sk. Factoringovej spoločnosti žalobca vrátil

prijaté finančné prostriedky bez toho, aby ich použil na uskutočnenie zdaniteľných obchodov

– nákup a predaj tovaru a týmito prostriedkami získanými od factora uhrádzal mu naspäť

predchádzajúce záväzky. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období august 2004 uplatnil

právo na odpočítanie dane a aj ju odpočítal v sume 5 675,30 Sk, ZD 29 870 Sk z prijatej

faktúry č. X. (int. č. X.) zo dňa 20.8.2004 od spoločnosti F. S. S., A., Bratislava za služby –

spísanie notárskej zápisnice. Ani v tomto prípade dodávateľ tovar nedodal žalobcovi, preto

žalobca ani túto časť nemohol použiť ako zdaniteľný obchod s daňou. Preto žalobcovi vyššie

uvádzanú odpočítanú daň kontrolná skupina nepriznala v zdaňovacom období august 2004.

V kontrolovanom zdaňovacom období žalobca vyhotovil na spoločnosť H. S. S., A., N.

faktúru č. X., ako na odberateľa. Platiteľ predmetnou faktúrou deklaroval dodanie tovaru –

jačmeňa sladovníckeho. DPH vo výške 1 026 000 Sk priznal a odviedol v zdaňovacom

období august 2004. K tejto faktúre platiteľ vyhotovil dobropis č. X., ktorý zahrnul do

daňového priznania za zdaňovacie obdobie október 2004. Preto kontrolná skupina uvedenú

daň v sume mínus 1 026 000 Sk vylúčila z obdobia október 2004 a zaradila ju do daňového

obdobia august 2004. V kontrolovanom zdaňovacom období žalobca vyhotovil na spoločnosť

H. S. S., A., N. faktúru č. X. v ktorej ho uviedol ako odberateľa tovaru - jačmeň sladovnícky.

DPH vo výške 931 000 Sk priznal a odviedol v zdaňovacom období august 2004. K tejto

fa. vyhotovil dobropis č. X. ako storno fa. č. X. a zahrnul ho do daňového priznania za

október 2004. Preto kontrolná skupina uvedenú daň v sume mínus 931 000 Sk vylúčila

10

z obdobia október 2004 a zaradila ju do daňového obdobia august 2004. V kontrolovanom

zdaňovacom období žalobca vyhotovil na spoločnosť H. S. S., A., N. faktúru č. X., v ktorej

ho uviedol ako odberateľa tovaru – jačmeň sladovnícky. DPH vo výške 836 000 Sk priznal

a odviedol v zdaňovacom období august 2004. K tejto faktúre vyhotovil dobropis č. X. ako

storno fa. č. X., ktorý zahrnul do daňového priznania za zdaňovacie obdobie november 2004.

Preto kontrolná skupina uvedenú daň v sume mínus 836 000 Sk vylúčila z obdobia november

2004 a zaradila ju do daňového obdobia august 2004. V kontrolovanom zdaňovacom období

žalobca vyhotovil na spoločnosť H. S. S., A., N. dobropis č. X. k pôvodnej faktúre č. X. ako

storno fa. č. X.. Dobropis zahrnul do daňového priznania za august 2004. DPH z pôvodnej

faktúry č. X. v sume 1 284 000 Sk platiteľ priznal a odviedol v zdaňovacom období jún 2004.

Preto kontrolná skupina uvedenú daň v sume mínus 1 284 000 Sk vylúčila z obdobia august

2004 a zaradila ju do daňového obdobia jún 2004. V kontrolovanom zdaňovacom žalobca

vyhotovil pre odberateľa H. S. S., A., N. dobropis č. X. k pôvodnej faktúre č. X., ako storno

fa. č. X.. Dobropis zahrnul do daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2004. DPH

z pôvodnej fa. č. X. v sume 1 501 000 Sk platiteľ priznal a odviedol v zdaňovacom období

jún 2004. Preto kontrolná skupina uvedenú daň v sume mínus 1 501 000 Sk vylúčila

z obdobia august 2004 a zaradila ju do daňového obdobia jún 2004. V kontrolovanom

zdaňovacom období žalobca vyhotovil pre spoločnosť S. L. a L., A., L. dobropis č. X.,

k pôvodnej faktúre č. X., ako storno fa. č. X.. Dobropis zahrnul do daňového priznania za

zdaňovacie obdobie august 2004. DPH z pôvodnej fa. č. X. v sume 2 166 000 Sk platiteľ

priznal a odviedol v zdaňovacom období jún 2004. Preto kontrolná. Skupina uvedenú daň

v sume mínus 2 166 000 Sk vylúčila z obdobia august 2004 a zaradila ju do daňového

obdobia jún 2004. Keďže ani v jednom prípade nedošlo k dodaniu tovaru správne orgány

v predmetnej veci dospeli k záveru, že žalobca nebol oprávnený postupovať podľa § 25 ods.

3 zákona o DPH, ale mal podať dodatočné daňové priznanie a uvedeným spôsobom si

uplatniť daň späť. Žalovaný uviedol, že kontrolou zistil, že žalobca vyhotovil pre

odberateľov faktúry na tovary, ktoré im však nikdy neboli dodané. Uvedené faktúry neboli

odberateľom zaslané a následne (s niekoľko mesačným oneskorením) k nim boli vystavené

dobropisy, ktoré tiež neboli odberateľom zaslané hoci vedel, že dodávky neboli uskutočnené.

Tieto skutočnosti žalobca žalovanému neozrejmil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

žalovaný mal bez akýchkoľvek pochybností za to, že pohľadávky spôsobilé na postúpenie

spoločnosti F. S. S., A. nevznikli, takže služby fakturované touto factoringovou spoločnosťou

nie sú prijaté pre dodávky platiteľa – dodávateľa, nakoľko fakturované služby žalobca

nepoužil na účely svojho podnikania v zmysle § 49 ods. 3 zákona o DPH, pričom len

11

formálna existencia faktúry, nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2

zákona o DPH.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH

sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet.

Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku

zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak,

zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet

uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ

si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný

preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky súhlasí s názorom žalobcu, že

spočíva na princípe širšej zmluvnej voľnosti a že strany si môžu dojednať aj iné zmluvy,

než sú uvedené v . Avšak pre daný prípad nie je rozhodujúce, akým

spôsobom mal žalobca svoje zmluvné vzťahy s odberateľmi dojednané, rozhodujúca

je skutočnosť, že fakturované vecné plnenia uskutočnené neboli, čo napokon ani sám žalobca

nepoprel. Je pritom právne irelevantné z akého dôvodu k ich uskutočneniu nedošlo.

Najvyšší súd sa preto stotožnil s názorom krajského súdu ako aj žalovaného,

že žalobca v konaní nepreukázal, že vecné plnenia fakturované pre odberateľov H. S. S., A. a

S. L. a L., A., L. sa uskutočnili. Žalobca tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle §

29 ods. 8 zákona o správe daní.

Pokiaľ žalobca v odvolaní ako aj v samotnej žalobe poukazuje na skutočnosť,

že v prípade dodávok pre odberateľov postupoval podľa ustanovení § 15 a § 18 ods. 1 a 3

o dani z pridanej hodnoty, najvyšší súd poukazuje na to, že ušlo

zrejme pozornosti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, že v čase rozhodnom pre uplatnenie

odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie august 2004 už tento zákon účinný nebol, keďže dňom

1.5.2004 bol nahradený o dani z pridanej hodnoty, a preto

žalobca nemohol upraviť základ dane podľa o dani z pridanej

hodnoty a podľa ustanovení tohto zákona postupovať. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal,

že skutkový stav bol nesprávne právne posúdený najvyšší súd sa s touto námietkou zhodne

s názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ

12

uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, musí

byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. K tejto námietke

dáva žalobcovi do pozornosti, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o správe

daní je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou

daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane resp. žalovaný

tieto dôkazy len vykonáva. Najvyšší súd SR poukazuje na to, že factoring je službou

založenou na postúpení pohľadávok, preto ak klientovi factora osoba uvedená na faktúre nič

nedlhuje, neexistuje ani reálna pohľadávka, ktorú by klient mohol postúpiť factorovi na

vymáhanie. V prípade poskytnutej factoringovej služby vystupuje voči odberateľom ako nový

veriteľ factor, a teda je zrejmé, že v prípade neexistujúcej pohľadávky nemá factor od koho

dlh vymáhať. V prípade ako je v danej veci, teda v prípade postúpenia neexistujúcich

pohľadávok na factoringovú spoločnosť možno konštatovať, že platiteľ dane (žalobca)

neprijal službu vymáhania pohľadávok od factoringovej spoločnosti a nevzniklo mu potom

ani právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH.

Odvolací súd v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by

mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia ( ),

v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo

jeho postup nie je v súlade so zákonom.

Odvolací súd zistil, že dôvody uvádzané žalobcom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal

a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil a s ktorými

sa odvolací súd v zmysle v celom rozsahu stotožnil.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

krajského súdu v súlade s ust. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

a tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech,

ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

13

V Bratislave 20. októbra 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská