Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/29/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcu I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, kancelária Prešov, Slánska 20/ A, správcu konkurznej podstaty úpadcu DaK - stav, s.r.o., so sídlom Jána Kostru 6348/49, Ľubotice (predtým STAVEBNINY - TATRY, s.r.o., so sídlom Teplická cesta 9715/1, Poprad), proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22. januára 2018, na základe všeobecnej správnej žaloby takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj

- november 2014. V zdaňovacom období september 2014 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa N+K s.r.o., Fraňa Kráľa 495/31, Žitavany z faktúr č. XXXX-XXXXXX zo dňa 30.09.2014 so základom dane 4 113,60 eur, DPH 822,72 eur, cena s daňou 4 936,32 eur za práce na stavbe VO Štrba, výkop ryhy a faktúry č. XXXX-XXXXXX zo dňa 30.09.2014 so základom dane 9 585,10 eur, DPH 1 917,02 eur, cena s daňou 11 502,12 eur za práce na stavbe Obytný súbor Dlhé diely Bratislava.

2. Správca dane pri preverovaní nároku žalobcu na odpočítanie dane z Obchodného registra spoločnosti N+K s.r.o. zistil, že došlo k jej zrušeniu bez likvidácie od 16.04.2015 a k výmazu dňa 03.06.2015. Dôvodom výmazu bol dobrovoľný výmaz a zlúčenie s nástupníckou spoločnosťou VENON Group s.r.o., Tomášikova 50/A, Bratislava, ktorej konateľom je H. E., I. R. X-X.IV/XXX, U., J., so vznikom funkcie 22.03.2012. V roku 2015 došlo k výmazu a zlúčeniu 48 spoločností so spoločnosťou VENON Group s.r.o. Spoločnosť VENON Group s.r.o. je nekomunikujúcim daňovým subjektom.

3. V období vystavenia preverovaných faktúr konateľom spoločnosti N+K s.r.o. bol T. W. (od 13.09.2012 do 02.06.2015). Správca dane opakovane predvolával T. W. na vypočutie ako svedka vo veci preverovania dodania fakturovaných prác predvolaniami zo dňa 27.07.2015, 21.09.2015. Pojednávania s výsluchom svedka sa mali uskutočniť dňa 18.08.2015, 15.10.2015, 21.10.2015, na ktoré sa T. W. nedostavil a svoju neprítomnosť vždy ospravedlňoval. Po neúspešných opakovaných predvolaniach správca dane zaslal Daňovému úradu Nitra dožiadanie listom č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.10.2015,

v ktorom požiadal o vypočutie T. W. vo veci preverenia obchodných vzťahov a dodania fakturovaných prác dodávateľom N+K s.r.o. Zároveň predložil aj zoznam dodávateľských faktúr, ktoré eviduje žalobca vo svojom účtovníctve v roku 2014 a požiadal o preverenie zdaniteľných obchodov, aj za zdaňovacie obdobie september 2014.

4. Daňový úrad Nitra na dožiadanie správcu dane reagoval listom doručeným správcovi dane dňa 26.11.2015, v ktorom uviedol, že požiadal KR PZ v Nitre, aby dňa 19.11.2015 o 9.00 hod. predviedli T. W. , bytom A. X. XXX, M.. Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Nitre sa nepodarilo T. W. predviesť z dôvodu, že v rodinnom dome na adrese A. X. XXX, M. býva už nový majiteľ a nikto nevie kde sa T. W. aktuálne zdržiava. Daňový úrad Nitra nepotvrdil dodanie prác dodávateľom N+K s.r.o. pre žalobcu. Pri preverovaní zdaniteľných obchodov u daňového subjektu N+K s.r.o. správca dane zistil, že tento daňový subjekt so správcom dane nekomunikuje, neplní si svoje povinnosti voči správcovi dane. Daňový úrad Nitra opakovane vybavoval žiadosti iných správcov dane vo veci preverenia zdaniteľných obchodov u spoločnosti N+K s.r.o. za zdaňovacie obdobie roka 2014. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov nepotvrdil. V súčasnosti spoločnosť N+K s.r.o. neexistuje, bola zrušená a zlúčená s právnym nástupcom. Správca dane ďalej zistil, že daňový subjekt N+K s.r.o. bol v roku 2014 platiteľom DPH so štvrťročným zdaňovacím obdobím, daňové priznanie k DPH za 3. a 4. štvrťrok 2014 v zákonnej lehote nepodal a jeho registrácia na DPH bola zrušená 31.12.2014. Správca dane zistil nezrovnalosti v kontrolných výkazoch. Za preverované obdobie daňový subjekt N+K s.r.o. nepodal kontrolný výkaz. Na dani z príjmov právnických osôb nepodal daňové priznanie za rok 2014, vykazoval vysoké nedoplatky na daniach. Uvedenou kontrolou teda nebolo preukázané dodanie služieb od dodávateľa N+K s.r.o. pre žalobcu.

5. Správca dane preveroval aj dodanie tovaru a služieb žalobcom na základe ním vystavených faktúr v mesiaci september 2014 za dodanie tovaru, stavebných prác a prepravných služieb, a to pre odberateľa W. X., S. za omietky na stavbe Dlhé diely, Bratislava, faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 30.09.2014 v sume 11 864,88 eur a spoločnosti ZEMPAL s.r.o., faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 30.09.2014 v sume 5 076,00 eur. Správca dane na základe preverovaných faktúr konštatoval, že bola preukázaná realizácia fakturovaných prác.

6. Správca dane výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.06.2016 vyzval žalobcu na predloženie dôkazov a preukázanie skutočností, na základe ktorých si uplatnil nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie máj až november 2014. Žalobca na výzvu reagoval listom doručeným správcovi dane dňa 27.07.2016, na základe ktorej správca dane konštatoval, že nevyhovel výzve správcu, nepredložil dôkazy, na ktorých predloženie bol vyzvaný a neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že dodávky služieb prijal od platiteľa uvedeného na dodávateľských faktúrach. Z uvedených dôvodov správca dane neuznal žalobcovi uplatnené odpočítanie dane z uvedených dodávateľských faktúr. Žalobca teda konal v rozpore s v spojení s a o dani z pridanej hodnoty.

7. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.09.2016, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil žalobcovi dňa 30.09.2016. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril písomne dňa 21.11.2016. Na základe vyjadrenia žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole správca dane konanie doplnil a s výsledkami doplneného konania oboznámil žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 20.09.2017 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX).

8. Daňový úrad Nitra ako dožiadaný správca dane vypočul svedka T. W. dňa 17.05.2017, o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX. Svedok T. W. odpovedal na otázky týkajúce sa dodávky stavebných prác pre žalobcu, na ktoré odpovedal resp. podával len všeobecné vyjadrenia o tom, že spoločnosť N+K s.r.o. bola dodávateľom stavebných prác pre žalobcu. Spoločnosť nemala vlastných zamestnancov, nevlastnila ani neprenajímala žiadne stroje a mechanizmy na výkon prác, práce boli vykonávané v subdodávkach, spoločnosť vystavila faktúry, ktoré evidovala vo svojom účtovníctve a v záznamoch DPH, faktúry boli uhradené v hotovosti alebo na účet spoločnosti. Odberateľ neuhradil všetky faktúry. Do zápisnice o ústnom pojednávaní T. W. prehlásil, že konkrétne údaje zašle správcovi dane emailom, avšak žiadne dôkazy nepredložil, ani nezaslal.

9. Správca dane ďalej zistil na základe žiadosti adresovanej Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, odboru boja proti podvodom, že v kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie III. kvartál 2014 daňový subjekt N+K s.r.o. uviedol číselné údaje o odpočítanej dani len v časti B.3. - Údaje o celkových sumách základov dane a odpočítanej dane z prijatých zjednodušených faktúr, v časti B.2. kontrolného výkazu (údaje z prijatých faktúr o dodaní tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť dodané iným platiteľom dane) neuviedol žiadne údaje. Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt N +K s.r.o. nepreukázal nadobudnutie stavebných prác od subdodávateľov, ktoré mal ďalej fakturovať žalobcovi.

10. Správca dane vydal dňa 04.10.2017 rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 739,74 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolenie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím.

II.

12. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.01.2018 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.10.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku za zdaňovacie obdobie september 2014 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 2 739,74 eur žalobcovi potvrdil.

13. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil citovaným odvolacích námietok žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, popísal zistený skutkový stav, t.j. priebeh a výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu.

14. Žalovaný považoval za nepreskúmateľné tvrdenie žalobcu, že spoločnosť N+K s.r.o. dodala služby

- stavebné práce a prenájom náradia, ktoré žalobca ďalej fakturoval svojim odberateľom a kde tvrdí, že stavebné práce, len sprostredkoval. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že spoločnosť N+K s.r.o. je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje, svoje povinnosti voči správcovi dane si nespĺňa, na výzvy správcu dane nereaguje. V roku 2015 bola zrušená bez likvidácie a nástupníckou spoločnosťou sa stala spoločnosť VENON Group s.r.o., Tomáškova 50/A, Bratislava (právny nástupca 68 zaniknutých spoločností), ktorá sa ďalej zlúčila a jej právny nástupca bola spoločnosť BANDREAL s.r.o., Horná 26, Banská Bystrica (právny nástupca 41 zaniknutých spoločností), ktorá sa následne zlúčila a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť STAVAP PLUS s.r.o., Budička 11, Tŕnie (právny nástupca 43 zaniknutých spoločností). Z informačného systému správcu dane ako aj z evidencie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obe spoločnosti v inkriminovanom zdaňovacom období nemali zamestnancov, a teda fakturované práce nemohli vykonať vo vlastnej réžii.

15. Žalovaný nepopiera, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období september 2014 nemal zamestnancov, ktorí by realizovali stavebné práce, ale poukázal na skutočnosť, že nikde v rozhodnutí správcu dane sa neuvádza, že žalobca vykonal zdaniteľné obchody vlastnými zamestnancami a vo vlastnej réžii. Správca dane preverovaním a dokazovaním preukázal, že fakturované práce neboli dodané dodávateľskými spoločnosťami deklarovanými na faktúrach, na základe ktorých si uplatnil žalobca nárok na odpočítanie dane. Správca dane nespochybňuje vykonanie stavebných prác ako takých, ale len ich vykonanie spoločnosťami uvedenými na faktúrach.

16. Žalovaný ďalej k opakovanému tvrdeniu žalobcu o nevykonaní stavebných prác, o posúdení či práce boli vykonané a v akom rozsahu a prenájmu náradia opätovne poukázal, že T. W., konateľ dodávateľskej spoločnosti N+K s.r.o. do zápisnice u správcu dane uviedol, že žalobca preberal na jednotlivých stavbách vykonané práce, zabezpečoval materiál, viedol stavebné denníky podľa jednotlivých stavieb, stroje a mechanizmy boli zabezpečované v subdodávkach, mená subdodávateľov si nepamätá, k svojim tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy. Správca dane nikde vo svojom rozhodnutí netvrdil, že fakturované stavebné práce vykonal žalobca vo vlastnej réžii, len preverovaním skutočnosti spochybnil, že stavebné práce fakturované deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou N+K s.r.o. boli vykonané, a to práve osobou uvedenou na faktúrach. Ak doklady neodrážajú reálne plnenie vykonané osobami

uvedenými na faktúrach, nemôže byť platiteľovi na základe takýchto faktúr priznané právo na odpočítanie dane. Žalobca nepreukázal, kto bol skutočným dodávateľom zdaniteľných obchodov, pretože si z dodávateľských faktúr nárokuje odpočítanie dane, je jeho povinnosťou preukázať správcovi dane splnenie všetkých podmienok na vznik nároku na odpočítanie dane, nielen predložením dodávateľských faktúr. Správca dane preveroval dodanie stavebných prác a prenájmu hnuteľných vecí u odberateľov žalobcu a nezistil, že by stavebné práce a prenájmy hnuteľných vecí vykonali odberatelia vo vlastnej réžii a že by ich nedodal žalobca, predložili cenové ponuky, podpísané súpisy vykonaných prác, riadne faktúry zaúčtovali, uhradili žalobcovi a uplatnili si právo na odpočítanie dane.

17. Nesúhlasil s vyjadrením žalobcu, že správca dane vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní v rozpore s § 19 ods. 1 Daňového poriadku, pretože bola vyhotovená vopred, t. j. ešte pred ústnym pojednávaním zameraným na prerokovanie pripomienok uvedeným vo vyjadrení žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly oboznamoval žalobcu s výsledkami zistení, ku ktorým žalobca predkladal svoje vyjadrenia. Dňa 30.09.2016 doručil žalobcovi Protokol o výsledku daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.09.2016, spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a určením lehoty na vyjadrenie. Pretože správca dane zistil vo vyrubovacom konaní úplne a presne skutkový stav a žalobca nepredložil nové doklady a dôkazy, ktoré správca dane nemal počas výkonu daňovej kontroly k dispozícii, spísal dňa 20.09.2017 zápisnicu ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom, s ktorými bol žalobca oboznámený, a preto podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku upovedomil žalobcu, že ide o poslednú zápisnicu, a že ďalšie dokazovanie nevykoná a vydá rozhodnutie do 15 dní. Argumentoval, že žiadne ustanovenie Daňového poriadku neukladá správcovi dane spisovať zápisnicu pred žalobcom alebo počas ústneho pojednávania, ak sú zistenia jednoznačne preukázané, jasné a zrozumiteľné. kladie dôraz na základné skutočnosti, ktoré musí zápisnica o ústnom pojednávaní obsahovať. Vopred spísaná zápisnica obsahovala všetky základné a právne skutočnosti, ktoré sú dôležité pre správne posúdenie a rozhodnutie vo veci.

18. Žalovaný ďalej argumentoval, že preukazovanie prijatých zdaniteľných obchodov platiteľom dane, ktorý si z nich uplatňuje právo na odpočítanie dane, je jeho povinnosťou, aj bez vydania výzvy na predloženie dôkazov, pretože musí byť predovšetkým v jeho záujme preukázať všetky skutočnosti, ktoré predložením dokladov tvrdí. Povinnosť predkladať záznamy, doklady, ktoré preukazujú hospodárske, finančné a účtovné prípady a dôkazy, ktoré preukazujú jeho plnenia, vyplýva platiteľovi dane z § 45 ods. 2 Daňového poriadku, ktorý bol uvedený aj v Oznámení o daňovej kontrole č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.11.2015. Dôkazná povinnosť je na platiteľovi dane, správca dane vedie dokazovanie podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku.

19. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , podľa ktorého pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv nepostačuje, pretože uskutočnenie zdaniteľného plnenia je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba dodaná, nie je povinný dokazovať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na predložených faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúr. Ak neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

20. Podľa názoru žalovaného z vykonaných zistení, predložených dokladov a vyjadrení bolo preukázané, že dodávateľ žalobcu neuskutočnil predmet dane uvedený na faktúrach, nepredložil dôkazné prostriedky o ich realizácii. Žalobca s úmyslom vyplatiť finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, deklaroval vystavením faktúry zdaniteľný obchod, ktorý neuskutočnil. Podľa získaných dôkazov, by bolo vyplatenie nadmerného odpočtu platiteľovi neoprávnené. Citoval ust. § 24 ods. 2 a 3 Daňového poriadku a dôvodil, že dôkazná núdza bola a je na strane platiteľa. Jeho povinnosťou bolo preukázať reálne uskutočnenie všetkých zdaniteľných obchodov. Dôkazné bremeno sa týkalo výlučne skutočností, o ktorých musí subjekt uskutočňujúci ekonomickú činnosť ako zdaniteľná osoba vedieť. Zistené skutočnosti a dôkazy preukazujú, že fakturované služby nedodal daňový subjekt N+K s.r.o. uvedený na faktúrach, nevznikla mu daňová povinnosť podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), následkom čoho žalobca

nemá právo na odpočítanie dane. Správca dane postupoval podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi chránil záujmy štátu a obci a dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

21. Konštatoval, že podľa predloženého spisového materiálu správca dane postupoval správne, keď žalobcovi za september 2014 nepriznal právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za deklarované služby. v až stanovuje podmienky, ktoré musí platiteľ splniť, aby mu vzniklo právo na odpočítanie dane. V danom prípade neboli splnené a bolo zistené a preukázané, že právo na odpočítanie dane bolo uplatnené za účelom neoprávneného čerpania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Žalovaný nezistil porušenie základných zásad daňového konania správcom dane. Správca dane nevykonal pri daňovej kontrole iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia zdaniteľných obchodov, ktoré boli deklarované na predložených faktúrach. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených, ale fakty, pretože ak správca dane na základe informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak žalobca ich hodnovernosť nepreukázal. Faktúra vyhotovená podľa až je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru a služieb dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný podľa zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt reálne uskutočnil zdaniteľný obchod a je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.

III.

22. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že úradný postup žalovaného a správcu dane, ako aj samotné rozhodnutia vo veci sú nezákonné.

23. Žalobca poukázal na argumentáciu žalovaného a správcu dane, ktorí uvádzali, že v kontrolovanom období nemal zamestnancov, na čom založili dokazovanie, správca dane sa zaoberal neplnením si daňových povinností u niektorých dodávateľov a nezaoberal sa zlúčením niektorých spoločností. V súvislosti s touto argumentáciou správnych orgánov považoval za dôležité, že nesplnenie si daňových povinností zo strany dodávateľov nie je v kompetencii kontrolovaného subjektu (žalobcu). V nadväznosti na zlúčenie niektorých subjektov vystupujúcich v procese zdaniteľných obchodov došlo na strane správcu dane k čiastočnému sťaženiu jeho postavenia v prípade vymáhania u niektorých dodávateľov dane z pridanej hodnoty a preto správca dane zvolil najjednoduchší spôsob ako eliminovať možný problém pripísaním tejto povinnosti vo forme vyrubeného rozdielu dane práve žalobcovi a to aj napriek tomu, že si z každého obchodu splnil daňovú povinnosť uvedenú riadne na príslušnom účtovnom doklade. Riadne a včas zaplatil jednotlivé sumy, ktoré boli stanovené ako daňová povinnosť na vstupe a na výstupe, pričom v rozsahu rozdielu dane z pridanej hodnoty z dodávateľských a odberateľských faktúr v celom rozsahu odviedol peňažné plnenie v prospech správcu dane. Skutočnosť, že správca dane a žalovaný neuznali žalobcovi dodávateľské faktúry a ponechali ako uznané odberateľské faktúry bez povšimnutia svedčí o nesprávnom postupe obidvoch orgánov daňovej správy. Aj skutočnosť, že mal iba daňovú povinnosť, ktorú si riadne a včas splnil svedčí o tom, že neexistuje žiadny dôvod domnievať sa resp. pripustiť, že mal konať s úmyslom vyplatiť finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a to vystavením faktúr na zdaniteľný obchod, ktorý podľa tvrdenia orgánov daňovej správy neuskutočnil.

24. Žalobca namietal, že počas daňovej kontroly mal výhrady k ústnemu pojednávaniu, konkrétne ku zápisnici z ústneho pojednávania. Podľa jeho názoru správca dane konal v rozpore s ustanoveniami Daňového poriadku a to s prihliadnutím na jeho zákonné pravidlá a skutočnosť, že nepozná ustanovenie, v ktorom sa špecifikuje tzv. posledná zápisnica. Takýmto vyjadrením správcu dane sú nastolené výrazne obmedzujúce podmienky voči daňovému subjektu, ktoré nemajú zákonnú oporu v Daňovom poriadku, pretože v daňovom konaní neexistuje zákonná povinnosť zodpovedajúca koncentračnej zásade predloženia dôkazov a to najmä takých, ktorých existenciu spojenú s predložením

objektívne nevie kontrolovaný subjekt vlastnými silami zabezpečiť. Nesúhlasil s tvrdením správcu dane a žalovaného, že neukladá správcovi dane spisovať zápisnicu pred kontrolovaným subjektom. Poukázal pritom na a Daňového poriadku, z ktorého je zrejmé, že zápisnica má preukázať všetky podstatné skutočnosti v danej veci, má obsahovať súvislé opísanie priebehu ústneho pojednávania, ktoré boli predmetom ústneho pojednávania pred správcom dane, pričom vopred pripravená zápisnica je písomnou pomôckou správcu a nie zápisnicou z ústneho pojednávania. Písomná pomôcka správcu nemôže byť bez riadneho prerokovania veci zákonným podkladom na vydanie rozhodnutia.

25. Žalobca namietal, že žalovaný ako aj správca dane účelovo opomenuli a odopreli kontrolu skutkového stavu veci u odberateľov, ktorá súvisí s odmietnutím vykonania dokazovania u odberateľov žalobcu, keďže kontrolu aj napriek jeho tvrdeniam vykonali len po formálnej stránke. Konanie orgánov daňovej správy poškodzuje žalobcu a to tým, že niektorí z odberateľov dodatočne uznali realizáciu zdaniteľných obchodov vo vlastnej réžii, daň z pridanej hodnoty dodatočne priznali a vyčíslenie dane z pridanej hodnoty aj dodatočne zaplatili (napr. TOP Line Poprad, spol. s r.o. a Real invest house s.r.o.).

26. Žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevzal do úvahy skutočnosti, že žalobca výlučne sprostredkoval dodávané služby medzi jeho dodávateľmi a odberateľmi a vzhľadom na skutočnosť, že bol integrovanou súčasťou dodávateľsko-odberateľského reťazca riadne si plnil svoje daňové povinnosti vyplývajúce zo zdaniteľných obchodov, pričom daň ktorá vznikla riadne uhradil. Poukázal na to, že materiálny základ zdaniteľného obchodu je preukázaný, lebo sprostredkovanie stavebného materiálu, prenájmu existovalo, náradie existovalo a bolo prenajaté a sprostredkovanie služby bolo ním poskytnuté. Pokiaľ správca dane neuznal všetky predpoklady zdaniteľného obchodu, žalobca bol postupom správcu dane prinútený, aby vykonal dobropisy ku faktúram vydaným za obdobie september 2014, pretože nedošlo k dodaniu tovaru a služby a v tejto súvislosti podal aj opravné daňové priznanie. Postupoval tak v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.zn. , ).

27. Konštatoval, že za zdaniteľné obdobie september 2014 riadne vykonal ekonomické transakcie, z ktorých mu vznikla daňová povinnosť, z ktorej všetko riadne zaplatil. O úhrade daňovej povinnosti podľa predložených daňových priznaní niet pochýb. Je nesporné a tiež táto skutočnosť vyplýva z kontrolnej činnosti správcu dane, že pri činnostiach, ktoré sprostredkoval ku každej došlej faktúre bezodkladne vystavil odberateľskú faktúru na základe ktorých si splnil daňovú povinnosť a rozdiel DPH medzi dodávateľskými a odberateľskými faktúrami súvisiacimi so sprostredkovaní včas a v celej výške zaplatil. Namietal, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí iba formálne stotožnil s nezákonným postupom správcu dane a jeho zisteniami, ktorý má dodnes reálnu možnosť preveriť splnenie materiálno-technických predpokladov subjektov, ktorých označil žalobca, pričom správca dane tieto riadne navrhnuté dôkazy nevykonal a to predovšetkým u označených subjektov, ktoré sa v dodávateľsko-odberateľskom reťazci preukázateľne zaoberali stavebnou činnosťou. Predpoklad nespolupráce niektorých subjektov so správcom dane žalovaný posúdil rovnako ako správca dane ako skutočnosť, ktorá je vo výrazný neprospech žalobcu s tým, že dôkazné bremeno ku niektorým rozhodujúcim skutočnostiam je na žalobcovi aj napriek tomu, že objektívne nemohol ovplyvniť plnenie daňových povinností voči daňovým orgánom tretími osobami.

28. Žalobca ďalej namietal, že správca dane a žalovaný porušili svoje povinnosti ustanovené v a Daňového poriadku. Je si vedomý, že je povinný predložiť všetky doklady a dôkazy preukazujúce skutočnosti vymedzené v a a a túto povinnosť si aj splnil. Z týchto ustanovení zákona však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov a nemôže znášať ani dôkaznú núdzu z týchto skutočností. Tento názor vychádza aj z ustálenej súdnej praxe a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. a . Správca dane pri posudzovaní veci vychádzal iba z vnútroštátnych právnych predpisov a neposúdil ich z hľadiska práva Európskej únie, a to smernice 2006/112/ES, ako aj rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-324/11-Gábor Tóth, z ktorého vyplýva, že skutočnosť, že si zdaniteľná osoba neoverila, či medzi pracovníkmi pracujúcimi na stavbe a vystaviteľom faktúry existuje právny vzťah resp. či tento vystaviteľ prihlásil svojich zamestnancov, nepredstavuje objektívnu okolnosť, ktorá umožňuje dospieť k záveru, že príjemca faktúry vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na konaní, ktoré je súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty. V prípade, ak príjemca nedisponoval informáciami, ktoré by ho oprávňovali predpokladať vznik nezákonnosti alebo daňového podvodu na

strane uvedeného vystaviteľa faktúry, právo na odpočítanie dane môže byť zamietnuté iba vtedy, ak daňový orgán vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že príjemca faktúry vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane bolo súčasťou podvodu zo strany uvedeného vystaviteľa. Žalobca ďalej poukázal aj na ďalšiu judikatúru Európskeho súdneho dvora v prípadoch Optinger Ltd C-354/03, Fulcrum Electronic Ltd C-353/03 a Bond House Systems Ltd C-484/03. Za základné pochybenie žalovaného ako aj správcu dane považuje to, že napriek reálnej existencii dotknutých plnení správca dane tvrdí, že nepreukázal, že od spoločnosti N+K s.r.o. mu tieto plnenia boli dodané, pretože táto spoločnosť nemohla vykonať vo vlastnej réžii dané plnenie, ktoré vyfakturovala. V daňovom konaní nebolo spochybnené, aby plnenia, ktoré boli fakturované, neexistovali, preto tvrdenie žalovaného o tom, že k zdaniteľnému obchodu spojené s nárokom na vrátenie DPH nedošlo tak ako je uvedené v účtovných dokladoch medzi žalobcom a N+K s.r.o. nebolo preukázané, teda že ho uskutočnila spoločnosť N+K s.r.o. nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

IV.

29. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 29.05.2018, v ktorom konštatoval, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí všetkými námietkami žalobcu podrobne zaoberal a vysporiadal sa s nimi. K žalobným dôvodom podáva vyjadrenie zhodné s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí a pridržiava sa dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí, v ktorom je podrobne popísaný skutkový a právny stav a vyvodené závery, na ktorých trvá. Navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

30. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 13.06.2018, v ktorom zotrval na námietkach uvedených v žalobe a predloženej argumentácii.

V.

31. Podľa (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

33. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

34. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

35. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.01.2018, ktorým žalovaný podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej len „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.10.2017, ktorým podľa Daňového poriadku za zdaňovacie obdobie september 2014 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 2 739,74 eur žalobcovi.

36. Správny súd v priebehu konania z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Prešov vložka č. XXXXX/P oddiel s.r.o. zistil, že žalobca od 06.11.2018 zmenil obchodné meno a sídlo spoločnosti na DaK-stav s.r.o., Jána Kostru 6348/49, Ľubotice. Uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. zo dňa 23.07.2019 bol na majetok dlžníka DaK-stav s.r.o. vyhlásený konkurz a ustanovený správca I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE k.s., so sídlom Slánska 20/A, Prešov. Z uvedeného dôvodu správny súd konal ďalej vo veci so správcom konkurznej podstaty.

37. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, vyjadreniami účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

38. Podľa o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

39. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

40. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

41. Podľa na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

42. Správny súd pri prejednaní veci vychádzal zo zistených skutočností z administratívneho spisu žalovaného, z ktorých vyplýva, že Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj - november 2014. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.09.2016, ktorý doručil žalobcovi dňa 30.09.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca si v zdaňovacom období september 2016 uplatnil podľa , až o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“) odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom N+K s.r.o., Fraňa Kráľa 495/31, Žitavany, a to faktúry č. XXXX-XXXXXX zo dňa 30.09.2014 za práce na stavbe VO Štrba, výkopy ryhy, základ dane 4 113,60 eur, DPH 822,72 eur a cena s daňou 4 936,32 eur a faktúry č. XXXX-XXXXXX zo dňa 30.09.2014 práce na stavbe Obytný súbor Dlhé diely Bratislava, základ dane 9 585,10 eur, DPH 1 917,02 eur, cena s daňou 11 502,12 eur. Správca dane preveroval žalobcom deklarovaný zdaniteľný obchod so spoločnosťou N+K s.r.o. a zistil, že táto spoločnosť bola v roku 2015 zrušená bez likvidácie. Nástupníckou spoločnosťou sa stala spoločnosť VENON Group s.r.o., Tomášikova 50/A, Bratislava (právny nástupca 68 zaniknutých spoločností), ktorá sa ďalej zlúčila a jej právny nástupca bola spoločnosť BANDREAL s.r.o., Horná 26, Banská Bystrica (právny nástupca 41 zaniknutých spoločností), ktorá sa následne zlúčila a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť STAVAP PLUS s.r.o., Budička 11, Tŕnie (právny nástupca 43 zaniknutých spoločností). Z informačného systému správcu dane aj z evidencie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že spoločnosť v zdaňovacom období nemala zamestnancov, a teda práce nemohla vykonať vo vlastnej réžii. Spoločnosť nemala personálne ani materiálne predpoklady na výkon stavebných prác a neboli predložené dôkazy preukazujúce obstaranie týchto prác od subdodávateľov, bola registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty do 31.12.2014 (registrácia bola zrušená z dôvodu, že od zdaňovacieho obdobia III. štvrťrok 2014 nepodala daňové priznanie k DPH v zákonnej lehote), spoločnosť nepodala kontrolný výkaz v zákonnej lehote, nebola registrovaná na dani zo závislej činnosti a nepodávala hlásenia k dani zo závislej činnosti, nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2014, vykazuje vysoké nedoplatky na daniach, je nekontaktná, so správcom dane nekomunikuje, bývalý konateľ spoločnosti T.

W. so správcom dane nespolupracoval. Na základe týchto zistení správca dane dospel k záveru, že nebol preukázaný reálny pôvod predmetu fakturácie, nebolo preukázané dodanie prác, vystavenie faktúr, úhrady faktúr, ani priznanie dane z predmetných faktúr platiteľom dane N+K s.r.o. Nebolo preukázané, že fakturované práce boli vykonané tak, ako boli uvedené na faktúrach od spoločnosti N+K s.r.o. pre žalobcu, práce boli deklarované iba formálne bez reálneho vykonania a teda tvrdenie žalobcu o tom, že spoločnosť N+K s.r.o. bola dodávateľom stavebných prác uvedených na predložených dodávateľských faktúrach sa nepotvrdilo.

43. Odpočítanie DPH je viazané výsostne na obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Pri DPH ide o tzv. osobný charakter zdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo faktúre musí zodpovedať skutočnému stavu, t.j. že daňový subjekt, ktorý si uplatní odpočítanie dane musí predložiť taký dôkaz o tom, že fakturovaný tovar resp. služby boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre. Iba formálna existencia faktúry, ale aj preukazovanie zaplatenia týchto súm nie sú predpokladom pre odpočítanie dane podľa . Z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 23.02.2011 vyplýva, že dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s a ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si zo zákonom splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si tento nárok uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.

44. Správny súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že nenesie zodpovednosť za neplnenie si daňových povinností zo strany dodávateľov a preto správca dane ho nemôže zaťažovať takouto dôkaznou povinnosťou voči svojim dodávateľom. Podmienky uvedené v a a sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, zákon to neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby, za vady dokladu, ani pri dobromyseľnosti platiteľa dane (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Každý daňový subjekt, ktorý sa rozhodne vstúpiť do tzv. daňového systému si musí byť vedomý, že s aplikáciou dane sa spájajú tak práva ako aj povinnosti. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo na odpočet DPH) musí už od začiatku premýšľať nad tým ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti na to by mal z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti daný obchod patrične zdokumentovať. Správny súd poukazuje na zistenia správcu dane, ktoré mal za preukázané, že po tom ako dodávateľ N+K s.r.o. zanikol k 03.06.2015 v dôsledku zlúčenia s inou spoločnosťou, dochádzalo následne k opakovanému zániku každej z ďalších nástupnických spoločností v dôsledku zlúčenia, pričom títo právni nástupcovia boli nástupcami veľkého množstva zaniknutých spoločností. Prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Nitra bol dňa 17.05.2017 vypočutý aj konateľ spoločnosti N+K s.r.o. T. W., ktorý bol konateľom v zdaňovacom období september 2014, ktorý však na otázky správcu dane nevedel konkrétne odpovedať, odpovedal iba vo všeobecnej rovine a z jeho výpovedí vyplynulo, že spoločnosť nemala vlastných zamestnancov, nevlastnila ani neprenajímala žiadne stroje a mechanizmy, práce mali byť vykonávané v subdodávkach, avšak subdodávateľov nevedel označiť. Tieto ním tvrdené skutočnosti nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi, v dôsledku čoho správca dane mal dôvodné pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu. Tieto pochybnosti v daňovej kontrole neboli nijakým spôsobom vyvrátené.

45. Žalobca v podanej žalobe namietal zápisnicu z ústneho pojednávania, ktorú správca dane označil ako tzv. poslednú zápisnicu a namietal, že táto zápisnica nebola spísaná v súlade s a Daňového poriadku pred kontrolovaným daňovým subjektom, teda že bola vopred pripravená, ako aj skutočnosť, že nepozná ustanovenie, v ktorom sa špecifikuje tzv. posledná zápisnica. Správny súd tieto námietky zo strany žalobcu považuje za nedôvodné a účelové.

46. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane doručil dňa 30.09.2016 žalobcovi Protokol z vykonávania daňovej kontroly č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.09.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca reagoval na doručený protokol

a výzvu správcu dane listom zo dňa 19.10.2016, v ktorom uviedol svoje pripomienky. Správca dane následne vo vyrubovacom konaní vykonal ďalšie dokazovanie dožiadaním Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad listom zo dňa 21.11.2016, dožiadaním Daňového úradu Nitra na vypočutie svedka T. W., preveril faktúry, ktoré žalobca vystavil odberateľom W. X., S. a ZEMPAL s.r.o., Vodárenská 574, Spišská Teplica, ako aj ďalších subjektov, ktorých faktúry sa dotýkali iných zdaňovacích období a následne dňa 20.09.2017 vykonal ústne pojednávanie so žalobcom, o ktorom bola spísaná zápisnica č. XXXXXXXXX/ XXXX. Predmetom ústneho pojednávania bolo prerokovanie pripomienok predložených žalobcom k protokolu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia máj až november 2014. Zápisnica bola spísaná podľa § 19 v nadväznosti na § 68 ods. 3 Daňového poriadku a obsahovala zoznam subjektov, ktorí sa zúčastnili nariadeného pojednávania, predmet ústneho pojednávania s potrebným poučením a priebeh ústneho pojednávania, obsahujúce vyjadrenie žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole, stanovisko správcu dane k vyjadreniu žalobcu k protokolu, výsledky doplneného dokazovania vo vyrubovacom konaní s konštatovaním, že správca dane považuje túto zápisnicu za poslednú zápisnicu vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu a to z dôvodu, že správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu.

47. Podľa § 19 ods. 1 Daňového poriadku, o ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu spíše príslušný orgán zápisnicu.

48. Podľa § 19 ods. 2 Daňového poriadku, zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy ústne pojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie, musí mať náležitosti podania.

49. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správcu dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.

50. Ustanovenie § 19 v odseku 2 deklaruje čo má zápisnica o ústnom pojednávaní obsahovať, teda aké má mať základné náležitosti. Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 20.09.2017 bola spísaná podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, t.j. na základe pripomienok žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole a po vykonaní dokazovania vo vyrubovacom konaní. Zápisnica obsahovala všetky náležitosti podľa § 19 ods. 2 Daňového poriadku a úkony správcu dane vykonané vo vyrubovacom konaní, samotné pripomienky žalobcu k protokolu a ich vyhodnotenie. Žalobca využil svoje právo vyjadriť sa k zisteniam, ktoré boli prezentované správcom dane na ústnom pojednávaní, čo žalobca aj využil, avšak uviedol, že sa vyjadrí do 30 dní, pretože zápisnica bola vopred napísaná. Žalobca nenamietal v daňovom konaní ani v žalobe, žeby zápisnica o ústnom pojednávaní svojim obsahom nezodpovedala priebehu vykonávaného ústneho pojednávania. Spísanie podstatného obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní pred začatím ústneho pojednávania správny súd nepovažuje za nezákonný postup správcu dane. Ide o úkony, ktoré sú vykonané zo strany správcu dane z hľadiska hospodárnosti a účelnosti konania a svojou podstatnou nezasahujú do základných práv a povinností žalobcu ako daňového subjektu.

51. Z ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (§ 24 ods. 3). Ako dôkaz možno použiť

všetko čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (§ 24 ods. 4).

52. Z citovaného ust. § 24 teda vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo. Pokiaľ správca dane v zápisnici konštatoval, že ide o poslednú zápisnicu vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom išlo len o konštatovanie, že už žiadne ďalšie dokazovanie vykonávané nebude a vo veci vydá rozhodnutie. Postup správcu dane bol v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku.

53. Správny súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný opomenuli resp. odopreli kontrolu skutkového stavu u odberateľov žalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného správny súd mal za preukázané, že správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal aj následnú kontrolu u odberateľov žalobcu, ktorých plnenie malo súvisieť s dodávateľskými faktúrami od spoločnosti N+K s.r.o. a to u odberateľa ZEMPAL s.r.o. miestnym zisťovaním vykonaným dňa 26.01.2017, kde preveroval okrem iného aj faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 30.09.2014 za práce na stavbe VO Štrba výkon ryhy a u W. X. ústnym pojednávaním zo dňa 01.02.2017 (zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX), kde preveroval faktúru za omietky na stavbe Dlhé diely Bratislava č. XXXXXXXX zo dňa 30.09.2014, pričom po vykonanom preverovaní týchto obchodných odberateľských faktúr konštatoval, že bolo preukázané, že práce boli reálne dodané. Toto konštatovanie správcu dane však neznamená, že bolo preukázané dodanie tovaru a služieb dodávateľom N + K s.r.o. žalobcovi tak, ako to bolo ním deklarované pri uplatnení nároku na odpočet dane predloženými dodávateľskými faktúrami.

54. Správny súd považoval za irelevantnú námietku žalobcu, že konanie daňových orgánov je poškodzujúce voči nemu aj napriek tomu, že niektorí z odberateľov a to TOP Line Poprad, spol. s r.o. a Real Invest house s.r.o. dodatočne uznali realizáciu zdaniteľných obchodov vo vlastnej réžii, DPH dodatočne priznali a zaplatili, pretože tieto daňové subjekty neboli dodávateľmi v zdaňovacom období september 2015, teda odberateľsko-dodávateľsko vzťahy s týmito subjektmi neboli predmetom rozhodovania v napadnutom rozhodnutí žalovaného a správcu dane.

55. Nedôvodná je námietka žalobcu, že žalovaný nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobca dodávané služby medzi dodávateľmi a odberateľmi sprostredkoval a že bolo preukázané materiálne plnenie zdaniteľného obchodu. Z obsahu odôvodnenia správcu dane, ako aj žalovaného je nesporné, že správca dane konštatoval, že nespochybnil dodanie služieb pre odberateľov žalobcu, ale spochybnil, že žalobca tieto služby a tovar prijal od dodávateľa uvedeného na faktúre. Správca dane vychádzal zo skutočností a tvrdení žalobcu, že práce nevykonával vlastnými zamestnancami, ale boli vykonávané subdodávateľmi, pričom z výsluchu svedka T. W. konateľa spoločnosti N+K s.r.o. v konkrétnom zdaňovacom období rovnako vyplynulo, že táto spoločnosť nemala vlastných zamestnancov a práce mala dodať subdodávateľsky, pričom konateľ nedokázal preukázať kto bol jeho subdodávateľom, ani predložil dôkazy na preukázanie tohto svojho tvrdenia.

56. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to rozhodnutia sp.zn. a vo vzťahu k preukazovaniu nároku na odpočet dane a dôkazného bremena daňového subjektu. Tieto citované rozsudky boli už ďalšou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prekonané, a preto na ne správny súd neprihliadal. Správny súd neprihliadal ani na judikatúru Európskeho súdneho dvora uvádzanú žalobcom v prípadoch Optinger Ltd C-354/03, Fulcrum Electronic Ltd C-353/03 a Bond House systems Ltd C-484/03, pretože právna veta a právny názor Európskeho súdneho dvora vyslovený v týchto rozhodnutiach sa netýkal predmetnej veci. Správca dane ani žalovaný nekonštatovali, že transakcia bola zaťažená daňovým podvodom, o ktorej žalobca ako platiteľ vedel alebo mohol vedieť.

57. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že daňové orgány postupovali podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, úplne a presne zistili skutkový stav veci, keď na základe získaných dôkazov správca dane nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti a pravdivosti žalobcom predložených

dokladov a postupoval správne, ak za zdaňovacie obdobie september 2014 nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od spoločnosti N+K s.r.o. Rozhodnutie žalovaného a správcu dane odráža priebeh vykonanej daňovej kontroly, vykonávané dokazovanie a závery z tohto dokazovania. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane a žalovaného je čo do skutkového a právneho posúdenia vecne správne a zákonné.

58. Z uvedených dôvodov správny súd žalobcu podľa ako nedôvodnú zamietol.

59. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa v spojení s a . Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému nezistil splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu trov konania podľa .

60. Senát správneho súdu sa uzniesol pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.