Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/48/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu HYDINA SK s.r.o. so sídlom Slavkovská cesta 54/1468, 060 01 Kežmarok, IČO: 46 645 454, právne zastúpeného KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI, s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 100653282/2018 zo dňa 3. apríla 2018 na základe všeobecnej správnej žaloby takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 24.05.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného pod č. 100653282/2018 zo dňa 03.04.2018.

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Daňový úrad Prešov, pobočka Stará Ľubovňa (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014, ktorá začala dňa 24.04.2015 (oznámenie o daňovej kontrole č. 20064414/2015 zo dňa 02.04.2015, úradný záznam č. 339256/2015 zo dňa 16.04.2015, zápisnica o ústnom pojednávaní č. 20133774/2015 zo dňa 24.04.2015).

2. Správny orgán I. stupňa v rámci daňovej kontroly zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa B-spol., s.r.o. Železničiarska 5, Bratislava v celkovej výške 188 695,50 eur. Predmetom zdaniteľných obchodov uvedených na faktúrach boli rybacie výrobky, cestoviny, vajcia a hlavne bravčové a hovädzie mäso. Žalobca predložil ako dôkaz dodávateľské faktúry vystavené v mene spoločnosti B-spol., s.r.o., ku ktorým boli priložené doklady preukazujúce, že tovar bol prepravený z iného členského štátu, t. j. medzinárodné nákladné listy - CMR, príjemcom tovaru je spoločnosť FeMa Trade, s.r.o. a miesto určenia je Slavkovská cesta 54, Kežmarok.

3. Správny orgán I. stupňa za účelom preverenia dodania tovaru spoločnosťou B-spol., s.r.o. zaslal miestne príslušnému správcovi dane tejto spoločnosti dožiadanie č. 20153323/2015 zo dňa 28.04.2015. Daňový úrad Bratislava v odpovedi na toto dožiadanie, ktorá bola doručená dňa 08.06.2015, uviedol,

že dňa 13.05.2015 bolo daňovému subjektu zaslané predvolanie na ústne pojednávanie. Predmetná zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Dňa 29.01.2015 zamestnanci správneho orgánu I. stupňav nadväznosti na iné dožiadanie prijaté z iného daňového úradu vykonali miestne zisťovanie, o čom spísali úradný záznam č. 9104401/5/227038/2015/SušS zo dňa 29.01.2015. Zistili, že spoločnosť na uvedenej adrese nesídli, ani sa nikde nenachádzalo označenie tejto spoločnosti. Podľa výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky spoločnosť B-spol., s.r.o. v súčasnosti nemá konateľa. Posledným registrovaným konateľom bol do 30.10.2014 Erik Csillag, bytom Bukureštská 31, Košice. Spoločnosť B-spol., s.r.o. nepodáva daňové priznanie na DPH od novembra 2014.

4. Ďalej správny orgán I. stupňa zistil, že spoločnosť B-spol., s.r.o. v daňovom priznaní za mesiac august 2014 vykázala dodanie tovaru a služieb podľa § 8 a § 9 zákona o DPH (riadok 3 a 4 DP) základ dane v sume 4 305 637,85 eur a daň (20 %) v sume 861.127,57 eur, daň celkom (riadok 19 DP) v sume 861.127,57 eur, odpočítanie dane celkom podľa § 49 až § 54 zákona o DPH (riadok 21 DP) vo výške 850.258,21 eur (z toho podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona (riadok 23 DP) vo výške 850.258,21 eur, vlastná daňová povinnosť (riadok 31 DP) vo výške 10.869,36 eur a vlastná daňová povinnosť na úhradu (riadok 34 DP) vo výške 10.869,36 eur.

5. Podľa zistení správneho orgánu I. stupňa došlo od 20.05.2014 (údaje v obchodnom registri) k zmene sídla spoločnosti B-spol., s.r.o. a od 29.10.2014 k výmazu konateľa spoločnosti B-spol., s.r.o. Jediným spoločníkom sa stala spoločnosť PACKCOMP LLC, Centerville Road 2711, Suite 400 Wilmington, New Castle, Delaware 198 08, Spojené štáty americké. Spoločnosť B-spol., s.r.o. od 30.10.2014 nemá konateľa a nespĺňa podmienky na vykonávanie ekonomickej činnosti. Spoločnosť B-spol., s.r.o. od novembra 2014 nepodáva na dani z pridanej hodnoty daňové priznania. Posledné daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby bolo podané nulové za rok 2013. Rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 21341268/2015 zo dňa 01.12.2015 bola daňovému subjektu k 30.11.2015 v zmysle § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty.

6. Dňa 07.02.2017 správny orgán I. stupňa uskutočnil vypočutie svedka E. P. (výsluchu sa zúčastnila splnomocnená zástupkyňa žalobcu ), ktorý bol konateľom spoločnosti B-spol., s.r.o., Bratislava v čase od 31.10.2013 do XX.XX.XXXX. E. P. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100229073/2017 zo dňa 07.02.2017 potvrdil vykonávanie ekonomickej činnosti, a to nákup a predaj tovaru väčšinou potraviny, hydina, bravčové mäso, hovädzie mäso. O účtovníctvo sa starali majitelia spoločnosti, faktúry za spoločnosť vystavoval a podpisoval E. P.. Účtovníctvo odovzdal zástupcovi majiteľa firmy, a to N. J.. Spoločnosť nemala zamestnancov, dopravné prostriedky ani sklady. Podľa vyjadrenia E. P. tovar uvedený na predmetných faktúrach spoločnosť nakúpila od spoločnosti FeMa Trade, s.r.o., ktorá ho svojimi autami dodala priamo do skladov spoločnosti žalobcu. Za žalobcu tovar objednával pán J.. E. P. objednával tovar u X. D..

7. Správny orgán I. stupňa preveroval realizovanie zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou B-spol., s.r.o. a spoločnosťou FeMa Trade, s.r.o. Bankov 7, Košice zaslaním dožiadania č. 20159031/2015 zo dňa 29.04.2015. Podľa odpovede Daňového úrad Košice na dožiadanie č. 1095280/2015 zo dňa 06.07.2015 realizovanie zdaniteľných obchodov daňového subjektu FeMa Trade, s.r.o. pre spoločnosť B-spol., s.r.o. nebolo možné preveriť, pretože zaslané oznámenie č. 20269831/2015 zo dňa 25.05.2015 o vykonaní miestneho zisťovania bolo vrátené na Daňový úrad Košice dňa 28.05.2015 s označením „adresát neznámy“, správny orgán I. stupňa zaslal predvolanie č. 20327136/2015 zo dňa 04.06.2015 prokuristovi spoločnosti FeMa Trade, s.r.o. Jánovi Neupauerovi, avšak zásielka sa vrátila s označením „adresát neznámy“. Dňa 17.06.2015 vykonal správny orgán I. stupňa miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti Bankov 7, Košice. Zistil, že spoločnosť na uvedenej adrese nesídli a nemá tam ani žiadne označenie.

8. Správny orgán I. stupňa zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 1026685/2015 zo dňa 25.06.2015 za účelom vypočutia Zoltána Turániho, od 30.5.2014 konateľa spoločnosti FeMa Trade, s.r.o., Kartács utca 2, Debrecen 4032, Maďarsko. V čiastočnej odpovedi č. 1641983/2015 zo dňa 06.11.2015 maďarská daňová správa uviedla, že zaslané predvolanie sa vrátilo späť s poznámkou „nezaradené“. Zamestnanci správneho orgánu I. stupňa dňa 30.09.2015 na adrese nikoho nenašli, niekto z okolia povedal, že v dome nikto nežije. V konečnej odpovedi č. 7932/2016 zo dňa 01.12.2015 maďarská daňová správa uviedla, že Zoltán Turáni je nezastihnuteľný, takže nemôžu zodpovedať na otázky uvedené v žiadosti o MVI.

9. Vzhľadom na to, že maďarskej daňovej správe sa nepodarilo vypočuť konateľa spoločnosti FeMa Trade, s.r.o., zamestnanci správcu predvolaním č. 100032631/2017 zo dňa 09.01.2017 predvolali na výsluch svedka Ivana Blaža. Zásielka sa vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Svedok X. D. zásielku neprevzal, ale telefonicky sa skontaktoval so správcom dane a svoju neúčasť z dôvodu nemoci ospravedlnil. Vypočutie svedka (bývalý konateľ spoločnosti, v čase od 11.07.2014 do 27.08.2014 prokurista spoločnosti FeMa Trade, s.r.o.) sa uskutočnilo dňa 22.02.2017 na základe telefonicky dohodnutého nového termínu (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100340664/2017 zo dňa 22.07.2017) a výsluchu sa zúčastnila splnomocnená zástupkyňa žalobcu. Podľa jeho vyjadrenia spoločnosť FeMa Trade, s.r.o. sa zaoberala predajom a nákupom hydinového mäsa, bravčového mäsa, hovädzieho mäsa, boli tam aj cestoviny, ryby a stavebný materiál. Spoločnosť FeMa Trade, s.r.o. nevlastnila žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Účtovníctvo X. D. odovzdal konateľovi spoločnosti Turanimu z Debrecena, jeho adresu nevie. Tovar nakupoval od poľských spoločností. Posledné daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby bolo podané za rok 2013. Rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 21151814/2015 zo dňa 03.11.2015 bola k 30.11.2015 daňovému subjektu v zmysle § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty.

10. Dňa 06.05.2015 zaslal správny orgán I. stupňa výzvu č. 20192477/2015 Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe v Košiciach, ktorou žiadal o poskytnutie informácií týkajúcich sa nahlasovania zásielok mäsa a mäsových výrobkov spoločnosťou FeMa Trade, s.r.o.

11. V odpovedi č. 617879/2015 zo dňa 28.05.2015 Regionálna veterinárna a potravinová správa, Košice uvádza, že spoločnosť FeMa Trade, s.r.o. nie je registrovaná orgánom veterinárnej starostlivosti podľa o veterinárnej starostlivosti, čo znamená, že nebola oprávnená obchodovať so živočíšnymi produktmi.

12. Dňa 06.05.2015 zaslal správny orgán I. stupňa výzvu č. 20192786/2015 Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe v Bratislave, ktorou žiadal o poskytnutie informácií týkajúcich sa nahlasovania zásielok mäsa a mäsových výrobkov spoločnosťou B-spol., s.r.o. Z jej odpovede č. 618013/2015 zo dňa 28.052015 vyplýva, že Regionálna veterinárna a potravinová správa, Bratislava neeviduje obchodnú spoločnosť v registri prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ktoré podliehajú registrácii podľa o veterinárnej starostlivosti, a neeviduje registráciu ani v zmysle zákona NR SR č. 152/95 Z.z. o potravinách.

13. Dňa 25.06.2015 zaslal správny orgán I. stupňa výzvu č. 20421888/2015 Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe v Poprade, ktorou žiadal o poskytnutie informácií týkajúcich sa nahlasovania zásielok mäsa a mäsových výrobkov spoločnosťou FeMa Trade, s.r.o.

14. V odpovedi č. 1098020/2015 zo dňa 06.07.2015 Regionálna veterinárna a potravinová správa, Poprad uviedla, že daňový subjekt FeMa Trade, s.r.o., Bratislava ako príjemca podľa výstupných zostav z elektronickej aplikácie „Zásielky“ nahlásil pri obchodovaní za obdobie máj 2014 - september 2014 miesto určenia HYDINA SK s.r.o., Slavkovská cesta 54, Kežmarok.

15. Ďalej správny orgán I. stupňa zaslal dňa 26.06.2015 výzvu č. 20424155/2015 Československej obchodnej banke, a.s. (ČSOB), Bratislava, ktorou žiadal kópie zmluvy o otvorení, resp. zrušení účtu spoločnosti FeMa Trade, s.r.o., zaslať mena osôb, ktoré vykonávali transakcie na uvedenom účte. Z odpovede č. 1128965/2015 zo dňa 09.07.2015 zistil, že disponentom účtu č. 401992207/7500 a účtu 4020231234/7500 bol X. D..

16. Dňa 11.01.2017 zaslal správny orgán I. stupňa výzvu č. 100047631/2017 ČSOB, Bratislava, ktorou žiadal kópie zmluvy o otvorení, resp. zrušení účtu spoločnosti B-spol., s.r.o., Bratislava, zaslať mena osôb, ktoré vykonávali transakcie na uvedenom účte. V odpovedi č. 87002/2017 zo dňa 30.01.2017 sa uvádza, že disponentom účtu č. 4019388904/7500 a účtu 4020231728/7500 bol E. P..

17. Správny orgán I. stupňa ďalej preveroval žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) nadobudnutie tovaru z Poľskej republiky spoločnosťou FeMa Trade, s.r.o. ktorá bola dodávateľom spoločnosti B-spol., s.r.o.

18. Rozhodnutím č. 20492858/2015 zo dňa 10.07.2015 prerušil správny orgán I. stupňa odo dňa15.07.2015 podľa v znení neskorších predpisov predmetnú daňovú kontrolu z dôvodu, že zaslal podľa článku 7 nariadenia Rady č. 2010/904/ES o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií za účelom preverenia dodávok tovaru a služieb posudzovaných v rámci daňovej kontroly, a to až do dňa doručenia výsledkov medzinárodnej výmeny informácií. Listom č. 104481476/2016 zo dňa 14.12.2016 oznámil správny orgán I. stupňa žalobcovi, že dňa 13.12.2016 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, a Správny orgán I. stupňa pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej dňa 22.04.2015.

19. Žiadosť o MVI č. 365431/2015 zo dňa 29.04.2015 sa týkala poľského daňového subjektu Základy Miesne „TUR“ J.K.J. Toporkiewicz Sp.J., Kobylec 230, 32-740 Lapanów. V odpovedi č. 1783437/2016 zo dňa 13.12.2016 poľská daňová správa uviedla, že ošípané boli nakupované od viacerých poľských producentov, ktoré žalobca porazil a predal medzi inými aj spoločnosti FeMa Trade, s.r.o. Platba bola uskutočnená prevodom z účtu FeMa Trade, s.r.o., ale aj z účtu B-spol., s.r.o. Spolupráca so spoločnosťou FeMa Trade, s.r.o. bola založená cez web stránku, na ktorej Základy Miesne dali ponuku spolupráce. Spoločnosť FeMa Trade, s.r.o. kontaktovala poľskú spoločnosť e-mailom. Zástupcom spoločnosti FeMa Trade, s.r.o. bol X. D. (a@b.c, telefón XXXXXXXXXXXXXX). Objednávky tovaru boli uskutočnené telefonicky. Prepravu tovaru zabezpečil dodávateľ Základy Miesne vlastnými dopravnými prostriedkami pre odberateľa FeMa Trade, s.r.o. Nakládka tovaru bola v Poľsku Kobylec 230, miesto vykládky tovaru Slavkovská cesta 54, Kežmarok. Prijatie tovaru potvrdila spoločnosť žalobcu.

20. Žiadosť o MVI č. 366023/2015 zo dňa 29.04.2015 sa týkala spoločnosti SMART Sp. Z o. o., Ján Pawla II 23, 33-300 Nowy Sacz. V odpovedi na MVI č. 1783619/2016 zo dňa13.12.2016 poľská daňová správa uviedla, že táto spoločnosť tovar nakúpila od poľských spoločností a ďalej predala spoločnosti FeMa Trade, s.r.o. Objednávky tovaru uskutočnil X. D. priamo v jej kancelárii. Spolupráca so spoločnosťou FeMa Trade, s.r.o. začala v roku 2014, ale poľská spoločnosť si nespomína, ako bol kontakt založený. Prepravu uskutočnila spoločnosť Spolka Jawna Mikulec. Tovar bol naložený na adrese Moszcenica Nizna 144 a prepravený na adresu Kežmarok, Slavkovská cesta 54. Spoločnosť FeMa Trade, s.r.o. uskutočnila platbu prevodom z účtu v sume 30.576,12 eur. Zostávajúcu sumu 30.178,73 eur zaplatila spoločnosť ARS s.r.o., Nitra, ktorá podľa predloženého osvedčenia prevzala povinnosti za spoločnosť FeMa Trade, s.r.o.

21. V ďalšej odpovedi č. 134139/2006 zo dňa 9.02.2016 týkajúcej sa poľského daňového subjektu PHU „WEDLINKA“ Spolka Komandytowa Piotr Gajewski, Dobrydzial 6, 9840 Wieruszów na žiadosť o MVI č. 369202/2012 zo dňa 04.05.2015 poľská daňová správa uviedla, že spoločnosť PHU „WEDLINKA“ bola majiteľom tovaru. Tovar bol pripravený zo základného materiálu, ktorý daňovník nakúpil od deviatich spoločností z BR, dvoch spoločnosti NL, jednej spoločnosti z DK, jednej spoločnosti z DE a dvoch spoločností z PL. Spoločnosť MAS uskutočnila objednávku č. 14/08/23/A/088 dňa 22.8.2014. Z objednávky vyplýva, že príjemcom tovaru je slovenský daňovník. Tovar bol dodaný pre žalobcu do 26.08.2014. Spoločnosť PHU „WEDLINKA“ spolupracuje so spoločnosť MAS SP. z o. o. od roku 2006, kontakt bol cez telefón alebo emailom. Spoločnosť PHU „WEDLINKA“ nespolupracovala so slovenským daňovým subjektom priamo a nezaložila s ním spoluprácu. Tovar bol zaslaný do SK na objednávku spoločnosti MAS SP zo. o. Miesto naloženia tovaru bolo sídlo spoločnosti PHU Wedlinka, miesto vyloženia tovaru sklad žalobcu. Vyloženie bolo uskutočnené slovenskými osobami, šofér si nepamätá na slovenské mená, tovar bol prijatý mužmi. Spoločnosť MAS SP. z o. o. objednala tovar a prepravu. Preprava bola uskutočnená PHU „WEDLINKA“. Faktúra bola vystavená pre spoločnosť MAS SP. z o. o. Táto spoločnosť zaplatila faktúru. Preprava bola zahrnutá v cene tovaru.

22. Ďalšia žiadosť o MVI č. 369758/2015 zo dňa 30.04.2015 sa týkala daňového subjektu F.H.U.

- EXPORT-IMPORT, Karina Franczak, 34-480 Jablonka, ul. Sobieskiego 31/6. V odpovedi č. 1491578/2015 zo dňa 30.09.2015 poľská daňová správa uviedla, že tovar bol nakúpený od spoločnosti CompaxoVlees BV, Zevenaar, NL. Nakládka sa uskutočnila v Holandsku v spoločnosti Compaxo Vlees BV, vykládka tovaru bola v spoločnosti žalobcu - N. I. bol prítomný pri vykládke, vyzdvihol tovar. Tovar objednal Ivan Blažo. Faktúra bola vystavená pre spoločnosť FeMa Trade, s.r.o., Drieňová 34, Bratislava, ktorá zaplatila tovar. Platba bola bankovým prevodom. Poľský daňový subjekt uviedol, že dňa 21.08.2014 bola zaplatená suma 37.000,00 eur, zatiaľ čo zostávajúca splatná suma 3.249,01 eur bola uhradená spolu so splatnou sumou s faktúrami za september 2014. Karina Franczak získala kontakt na spoločnosť

FeMa Trade s.r.o. od svojho manžela L. F., prevádzkovanie obchodnej činnosti pod F. STB Export Import L. F., 34-480 Jablonka.

23. V odpovedi č. 1491710/2015 zo dňa 30.09.2015 na žiadosť o MVI č. 370275/2015 zo dňa 30.4.2015 v súvislosti s daňovým subjektom PHU „BIELA“ I. D., 34-307 Ciche, Staré Bystré 370 poľská daňová správa uviedla, že prepravu tovaru zabezpečoval I. D. vlastnými vozidlami. Spoločnosť PHU „BIELA“ bravčové polovice nakúpil od Comeco n.v. BE0406983195, bravčové lopatky - LUNENBURG International BV, NL821061604Bol, hovädzie štvrte v Poľsku. Väčšina tovaru bola naložená v sklade v Starem Bystrem 370. Trikrát bol prepravený tovar priamo z Belgicka do závodu v Kežmarku. Miesto vykládky tovaru bolo v sídle žalobcu. Tovar vyzdvihol X. D., ktorý odovzdal faktúry s pečiatkami spoločnosti FeMa Trade, s.r.o. vodičom spoločnosti BIELA. Spoločnosť PHU „BIELA“ faktúry vystavila pre spoločnosť FeMa Trade, s.r.o. Za bravčové polovice platba bola uskutočnená prevodom z účtu spoločnosti B-spol., s.r.o. (č. ú. 5175000000004019388904), iné mäso bolo zaplatené v hotovosti do pokladnice spoločnosti na mieste nakládky, platila J. J.. Na potvrdenie platby spoločnosť FeMa Trade, s.r.o., Drieňová 34, Bratislava vystavila doklad „výdavkový“. Kontakt s poľským daňovým subjektom nadviazal osobne X. D.. X. D. tovar objednal telefonicky. Objednávky prijal K. T.. Poľský daňový subjekt vysvetlil, že v prípade platieb od B-spol., s.r.o. bola na prevodoch poznámka, že táto spoločnosť platí namiesto spoločnosti FeMa Trade, s.r.o. Poľská daňová správa uviedla, že z dokladov vyplýva, že transakcie nákup - predaj bravčových polovíc je reťazcom transakcií s miestom nakládky v Belgicku a vykládky v Slovenskej republike, kde boli zahrnuté tieto spoločnosti: Comeco n.v., BE0406983195, PHU „BIELA“ Stanislaw Biela, PL7350003534, FeMa Trade, s.r.o., SK2023459361, B-spol., s.r.o., SK20229779398, HYDINA SK s.r.o., SK2023515054. Daňový subjekt PHU „BIELA“ nesprávne priznal predaj bravčových polovíc ako trojstrannú IC dodávku.

24. Žiadosť o MVI č. 378044/2015 zo dňa 04.05.2015 sa týkala spoločnosti Spolka Jawna MIKULEC, 33-340 Starý Sacz, Moszcenica Nizna 144. V odpovedi č. 1782700/2016 zo dňa 13.12.2016 poľská správa uviedla, že vajcia boli nadobudnuté od spoločnosti Rolniczy Kombinát Spóldzielczy in Goleszów, WAT PL5480076795 a od FH WIAG-POL Wojciech Kacprzak, VAT PL9542309098. Objednávky boli zadané osobne X. D. v sídle daňovníka. Spoločnosť Spolka Jawna Mikulec potvrdila, že založila kontakt s týmto daňovníkom na začiatku roka 2014, ale si nespomína, za akých okolnosti to bolo. Tovar bol naložený v poľských spoločnostiach a prepravený na Slovensko. Vykládka tovaru bola Kežmarok, Slavkovská cesta 54, Košice - Napajádla 1 a Nitrianske Pravno - Mima Market. Fakturácia tovaru bola pre spoločnosť FeMa Trade, s.r.o., ktorá uskutočnila aj úhradu za tovar prevodom z účtu.

25. Ďalej správny orgán I. stupňa zaslal žiadosť o MVI č. 382009/2015 zo dňa 05.05.2015 o preverenie spoločnosti Muller-Ricken Gmbh, Upn Riegen 7, 26904 Borger. V odpovedi č. 88329/2016 zo dňa 27.01.2016 nemecká daňová správa uviedla, že spoločnosť Muller-Ricken GmbH Borger obchoduje s mäsovými výrobkami. Zabíjanie prasiat sa uskutočňuje prostredníctvom bitúnku Garrel GmbH, Garrel (Nemecko). Správu (administratívu) vedie Borger. Odbytisko sa nachádza čiastočne v Garreli. Objednávky sú vo všetkých prípadoch sprostredkovávané telefonicky. Žiadosť o informácie sa týkala dodania bravčových poliek z 10.08.2015, množstvo 20.517,60 kg. Dodávka bravčových polovíc bola uskutočnená na základe požiadavky od spoločnosti Muller-Ricken GmbH prostredníctvom spoločnosti Spedition Ekofrost Sp. z o.o., Poľsko dňa 10.08.2015 priamo do spoločnosti FeMa Trade, s.r.o., Bratislava. V Poľsku je bežné zaplatiť tovar vopred. Odtiaľ sa vystaví záverečný účet, ktorý sa potom znovu stornuje. Po konečnom vážení na Slovensku sa vystaví dobropis. Platba sa uskutočnila prostredníctvom Fema Trade, s.r.o. dňa 07.08.2014. Žiadosť o informácie sa ďalej týkala dodania bravčových poliek zo dňa 27.08.2014 v množstve 5.300,00 kg, ktoré sa uskutočnilo prostredníctvom spoločnosti MAS SP. z o. o., Poľsko do spol. Fema Trade, s.r.o., Slovensko. Dodanie sa uskutočnilo spoločnosťou Muller-Ricken GmbH s dodacou podmienkou EXW zo závodu Garrel. Kontakt sa realizuje cez spoločnosť MAS SP. z o. o. Platbu uskutočnila spoločnosť MAS SP. z o. o. dňa 02.10.2015.

26. V odpovedi č. 1700364/2015 zo dňa 24.11.2015 na žiadosť o MVI č. 382681/2015 zo dňa 05.05.2015 v súvislosti so spoločnosťou Vogler Meat Products GmbH, Oesselser Strase 44, 30880 Laatzen nemecká daňová správa uviedla, že žiadosť č. 382681/2015 a žiadosť č. 383417/2015 sa týkajú jedného subjektu IČ DPH DE813743476. Nemecká daňová správa uviedla, že prepravu zabezpečovali spoločnosti Ekofrost SP z o. o., ul. Jana Pawla II Nr. 23, Nowy Sacz a firma Kojs, Miroslaw Kojs, Jablonka. Kto objednal a zaplatil prepravu a kto je vlastníkom dopravných prostriedkov, z dokladov nie je zjavné. K faktúram boli priložené všetky dostupné doklady k prípadu. Firma FeMa Trade, s.r.o. objednala tovar

v približných množstvách. O tom bola vystavená príslušná proforma - (zálohová) faktúra. Firma FeMa Trade, s.r.o. potom uhradila sumu napred. S dodacím listom (CMR dokument) bol vyvážený tovar dodaný. Adresa dodania bola firma žalobcu. Pri dodaní bola faktúra priložená. Po príchode bol tovar ešte raz vážený. Prípadné odchýlky boli „dobropisované“.

27. Platba vopred bola zaúčtovaná fakturovanou sumou. Podľa účtu dlžníka činilo saldo cez 31.12.2014 - 6.689,96 eur. To znamená, že firma FeMa Trade, s.r.o. mala preplatok. Nemecká daňová správa dodanie tovaru na Slovensko potvrdila.

28. Vyhodnotením uvedených zistení a dôkazov správny orgán I. stupňa zistil, že žalobca vykonal odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti B-spol., s.r.o., pričom táto nikdy nebola skutočným nadobúdateľom tovaru, pretože uvedená spoločnosť preukázateľne nevykonávala hospodársku činnosť, do intrakomunitárnych dodávok tovaru z iného členského štátu bola nastrčená ako nárazník, pričom žalobca. sa s plným vedomím prostredníctvom preukázanej vedomosti o všetkých okolnostiach obchodu priamo zúčastňoval na tomto konaní poznačenom podvodom, t. j. na deklarovaných obchodných transakciách - dodávkach tovaru. Na základe uvedených zistení a vyhodnotení dôkazov správny orgán I. stupňa konštatoval porušenie v nadväznosti na a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

29. So skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole oboznámil správny orgán I. stupňa žalobcu písomne listom č. 100393635/2017 zo dňa 03.03.2017, ku ktorému žalobca doručil dňa 04.04.2017 svoje vyjadrenie.

30. Následne správny orgán I. stupňa vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 100797104/2017 zo dňa 09.05.2017, ktorý spolu s výzvou č. 100797507/2017 zo dňa 09.05.2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil dňa 26.05.2017 žalobcovi.

31. Žalobca podal v zmysle v znení neskorších predpisov dňa 16.06.2017 svoje vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly a návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 12.06.2017.

32. Prerokovanie pripomienok žalobcu sa uskutočnilo pri ústnom pojednávaní za účasti splnomocnenej zástupkyne žalobcu JUDr. Aleny Rudohradskej, z ktorého správny orgán I. stupňa vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101670651/2017 zo dňa 01.08.2017, ktorá bola poslednou zápisnicou spísanou v zmysle v znení neskorších predpisov.

33. Následne vydal správny orgán I. stupňa rozhodnutie č. 101744644/2017 zo dňa 11.08.2017, ktorým podľa v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 188.695,50 eur z dôvodu porušenia v nadväznosti na a v znení neskorších predpisov pri neoprávnenom odpočítaní dane z faktúr od spoločnosti B-spol., s.r.o., Bratislava.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

34. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 07.09.2017 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. 100653282/2018 zo dňa 03.04.2018. Žalovaný rozhodol tak, že na základe o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, ktorým žalobcovi podľa v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 188.695,50 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014, potvrdil.

35. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný ako odvolací orgán zistil, že správny orgán I. stupňa vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014, pri ktorej preveroval u žalobcu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

36. Na základe zisteného a popísaného skutkového stavu, predložených dokladov a vykonaných dôkazov správny orgán I. stupňa dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky na uplatnenie odpočítania dane v zmysle v nadväznosti na a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a preto neuznal odpočítanie dane uplatnené na základe faktúr vystavených spoločnosťou B-spol., s.r.o. v zdaňovacom období august 2014 vo výške 188.695,50 eur.

37. Správny orgán I. stupňa z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v zdaňovacom období august 2014 deklaroval dodanie tovaru dodávateľom B-spol., s.r.o. dodávateľskými faktúrami, ku ktorým sú priložené medzinárodné nákladné listy - CMR s údajmi, že príjemcom tovaru je spoločnosť FeMa Trade, s.r.o. a miesto určenia je Slavkovská cesta 54, Kežmarok. Tieto listinné dôkazy sú vo vzájomnom rozpore, neodrážajú verne skutočnosť, pretože podľa výpovede E. P., bývalého konateľa spoločnosti B- spol., s.r.o. (od 31.10.2013 do 30.10.2014), prepravu zabezpečovala spoločnosť FeMa Trade, s.r.o. na miesto určenia a podľa predložených CMR a odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií prepravu zabezpečovali poľskí dodávatelia vlastnými autami priamo do skladu žalobcu. Podľa výpovede E. P. hlavným dodávateľom tovaru pre spoločnosť B-spol., s.r.o. bola spoločnosť Revital Trade s.r.o., ARGUS Plus, spol. s r.o., sídlo nevedel uviesť a spoločnosť FeMa Trade, s.r.o., sídlo si nepamätá.

38. Spoločnosť FeMa Trade, s.r.o. zmenila sídlo spoločnosti, na adrese podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť nesídli, nemá tam ani žiadne označenie. Konateľ spoločnosti je občan z Maďarska, na adrese uvedenej vo výpise z obchodného registra je nezastihnuteľný. Spoločnosť FeMa Trade, s. r.o. na dani z pridanej hodnoty od októbra 2014 nepodáva daňové priznanie. Rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 21151814/2015 zo dňa 03.11.2015 jej podľa § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 bola k 30.11.2015 bola zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty. Na dani z príjmov právnickej osoby naposledy podala daňové priznanie za rok 2013. Konateľ spoločnosti a v čase od 11.07.2014 do 28.08.2014 prokurista Ivan Blažo do zápisnice č. 100340664/2017 zo dňa 22.07.2017 uviedol, že všetky doklady má konateľ Turani z Debrecenu, jeho adresu nevie uviesť a nemá ani žiadny doklad o odovzdaní dokladov. Spoločnosť FeMa Trade, s.r.o. nevlastnila žiadne skladové priestory, nemala zamestnancov, nemala žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok.

39. Spoločnosť B-spol., s.r.o. zmenila sídlo, bývalý konateľ spoločnosti E. P. doklady nemá, do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100229073/2017 zo dňa 07.02.2017 uviedol, že účtovníctvo odovzdal zástupcovi majiteľa firmy N. J., doklad o odovzdaní dokladov nemá. Ďalej uviedol, že spoločnosť B- spol., s.r.o. nakupovala tovar mrazenú hydinu, chladené štvrte, drobky od spoločnosti FeMa Trade, s.r.o. Spoločnosť nevlastnila žiaden majetok a nemala prenajaté žiadne priestory v Kežmarku. Za žalobcu tovar objednával pán J.. E. P. objednával tovar u pána Blaža. Tovar bol vyskladnený v Kežmarku. Prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť FeMa Trade, s.r.o. na miesto určenia.

40. Spoločnosť mala uzatvorené dva účty v ČSOB, ktorých disponentom bol E. P., ktorý do zápisnice uviedol, že v ČSOB mala spoločnosť B-spol., s.r.o. otvorený iba jeden účet. Spoločnosť sa správa tak, aby údaje o zdaniteľných obchodoch nemohli byť preverené. Je nekontaktná, na adrese v zmysle výpisu z obchodného registra preukázateľne nesídli. Dňa 29.10.2014 došlo k zmene údajov v obchodnom registri, došlo k výmazu konateľa spoločnosti B-spol., s.r.o. bez toho, aby bol zapísaný nový konateľ. Jediným spoločníkom sa stala spoločnosť PACKCOMP LLC, Centerville Road 2711, Suite 400, Wilmington, New Castle, Delaware 198 08, Spojené štáty americké.

41. Spoločnosť B-spol., s.r.o. od 29.10.2014 nemá konateľa a nespĺňa podmienky na vykonávanie ekonomickej činnosti. Na dani z pridanej hodnoty od októbra 2014 nepodáva daňové priznanie. Rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 21341268/2015 zo dňa 02.12.2015 jej bola podľa § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 k 31.12.2015 zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty. Na dani z príjmov právnickej osoby naposledy podala daňové priznanie za rok 2013. Keďže daňový subjekt B-spol., s.r.o. preukázateľne nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť, nedodal žiadne tovary a služby a nevznikla mu daňová povinnosť v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov.

42. Predložené dodávateľské faktúry oprávňujú daňový subjekt k odpočítaniu dane na vstupe len v tom prípade, ak verne zobrazujú deklarované zdaniteľné obchody z vecného hľadiska, t. j., ak dokumentujú reálne uskutočnené zdaniteľné obchody tak, ako sú deklarované formálne - faktúrami. Musí byť nepochybne preukázané, že údaje uvedené vo faktúrach odrážajú vecné plnenie, sú hodnoverné a vystavil ich ten subjekt, ktorý ich vystaviť mal, a ktorý bol v týchto dokladoch uvedený ako dodávateľ, a za plnenia, ktoré sa aj reálne uskutočnili.

43. Správny orgán I. stupňa vyhodnotil zistené skutočnosti a dospel k záveru, že predmetný tovar bol dodávaný priamo z Poľska do skladu žalobcu, Slavkovská cesta 54, Kežmarok. Podľa odpovedí na MVI a predložených CMR tovar bol dodávaný priamo z Poľska a Nemecka do Kežmarku, t. j. sídla žalobcu., a žalobca tovar riadne prevzal. Spoločnosť B-spol., s.r.o. a spoločnosť FeMa Trade, s.r.o. sú spoločnosti nekontaktné a umelo včlenené do obchodného reťazca za účelom vystavovania faktúr bez zodpovedajúceho vecného plnenia pre odberateľov na účely odpočítania dane z pridanej hodnoty. Uvedené spoločnosti v kontrolovanom zdaňovacom období august 2014 preukázateľne nevykonávali skutočnú hospodársku činnosť, reálne nenadobúdali právo nakladať s tovarom ako vlastník a následne nemohli tovar ani dodávať ďalším zdaniteľným osobám. To znamená, že nadobúdateľom tovaru mal byť žalobca a ako nadobúdateľ mala vykonať intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Žalobca mal pri nadobudnutí tovaru z Poľska a Nemecka uplatniť samozdanenie v zmysle v znení neskorších predpisov, pretože bol skutočným nadobúdateľom tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane ( v znení neskorších predpisov) a zároveň daňový subjekt má právo si uplatniť odpočítanie dane ( ) v znení neskorších predpisov), v dôsledku čoho by bol výsledok z uvedených zdaniteľných obchodov vo vzťahu k štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky neutrálny. Správny orgán I. stupňa v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora (tretia komora) v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 (Axel Kittel a RecoltaRecycling SPRL), z ktorého vyplýva, že v prípade, že dodávka bola uskutočnená platiteľom dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim, má sa článok 17 Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty, vykladať v tom zmysle, že bráni pravidlu vnútroštátneho práva, podľa ktorého zrušenie kúpnej zmluvy podľa vnútroštátneho občianskeho práva, ktoré postihuje túto zmluvu absolútnou neplatnosťou ako zmluvu, ktorá je v rozpore s verejným poriadkom pre nezákonný dôvod na strane predajcu, má za následok stratu práva na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej týmto platiteľom dane. Naopak, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane.

44. Správny orgán I. stupňa preto dospel k záverom, že žalobca vykonal odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti B-spol., s.r.o., pričom táto nikdy nebola skutočným nadobúdateľom tovaru, pretože uvedená spoločnosť preukázateľne nevykonávala hospodársku činnosť, do intrakomunitárnych dodávok tovaru z iného členského štátu bola nastrčená ako nárazník, pričom žalobca sa s plným vedomím prostredníctvom preukázanej vedomosti o všetkých okolnostiach obchodu priamo zúčastňoval na tomto konaní poznačenom podvodom, t. j. na deklarovaných obchodných transakciách - dodávkach tovaru. Na základe uvedených zistení a vyhodnotení dôkazov správny orgán I. stupňa konštatoval porušenie v nadväznosti na a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

45. Žalovaný vzhľadom na všetky zistené skutočnosti v danom prípade považoval námietky žalobcu za neopodstatnené. Správny orgán I. stupňa v rámci konania preukázal vedomosť žalobcu o charaktere obchodných transakcií a aj o tom, že musel mať vedomosť, že on sám je skutočným odberateľom tovaru z iného členského štátu, a aj o skutočnosti, že spoločnosti B-spol., s.r.o. a FeMa Trade, s.r.o. sú len umelým článkom obchodného reťazca s cieľom získať daňovú výhodu pre žalobcu. Daňová výhoda u žalobcu spočívala v podobe odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe faktúr od dodávateľa B- spol., s.r.o. ako nárazníkovej spoločnosti, pričom táto daň nebola do štátneho rozpočtu nikdy odvedená.

46. K námietkam žalobcu týkajúcim sa dodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola začala dňa 24.04.2015 a ukončená bola doručením protokolu dňa 26.05.2017. V čase od 15.07.2015 do 13.12.2016 bola rozhodnutím č. 20492858/2015 zo dňa 10.07.2015 prerušená. Vychádzajúc z ustanovenia v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú, berúc do úvahy, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo vydané v súlade s ustanovením v znení neskorších predpisov, žalovaný konštatoval, že daňová kontrola bola vykonaná v súlade s v znení neskorších predpisov, podľa ktorého lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, teda bola ukončená v zákonom stanovenej lehote.

47. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na lehotu uvedenú v nariadení Rady EÚ č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty a presadzuje, že informácie, ktorých získanie bolo dôvodom na prerušenie daňovej kontroly, musia byť poskytnuté v maximálnej lehote 3 mesiacov odo dňa podania žiadosti. Tieto námietky sú neopodstatnené, pretože dĺžka lehôt stanovená v nariadení Rady EU č. 904/2010 je záväzná pre výkon medzinárodnej výmeny informácií, ktorú vykonáva na to stanovený orgán, a nie pre dobu, na ktorú sa kontrola prerušila. Nie je možné spájať lehotu pre medzinárodnú výmenu informácií uvedenú v nariadení Rady EÚ č. 904/2010 s prekročením zákonom stanovených lehôt na trvanie a prerušenie daňovej kontroly, keďže samotné nariadenie v tomto smere neupravuje dĺžku daňovej kontroly. Dĺžka lehôt stanovená v nariadení Rady EÚ č. 904/2010 nie je záväzná pre dobu prerušenia daňovej kontroly. Aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že trojmesačná lehota sa vzťahuje na medzinárodnú výmenu informácií, nie na výkon daňovej kontroly podľa vnútroštátnych predpisov členského štátu. Medzinárodná výmena informácií je dôvodom na prerušenie konania, počas ktorého lehoty na vykonanie daňovej kontroly neplynú. V danom prípade bola daňová kontrola vykonaná v rámci zákonnej lehoty.

48. Žalobca namietal, že či boli naplnené znaky trestného činu podvodu, ako ho definuje , nie je v žiadnom prípade na správcovi dane, ktorý nemôže suplovať činnosť orgánov činných v trestnom konaní ani súdu. K tomu žalovaný uviedol, že pojem daňový podvod (konanie poznačené podvodom) stabilne používa judikatúra Súdneho dvora na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. nimi vytvoreného reťazca si neplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie. V takých prípadoch nejde o podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva, avšak vzhľadom na to, že daňové orgány aplikujú relevantnú judikatúru Súdneho dvora spolu s prevzatím ním používaných odborných termínov, nemôžu sa vyhnúť pojmu daňový podvod i na účely rozhodovania vo veciach odpočítania dane z pridanej hodnoty.

49. Žalovaný považoval za neopodstatnenú námietku žalobcu, že správny orgán I. stupňa porušil prejednávaciu zásadu a porušil právo žalobcu vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Z predloženého spisového materiálu a popísaného skutkového stavu je zrejmé, že správny orgán I. stupňa so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole oboznámil žalobcu písomne listom č. 100393635/2017 zo dňa 03.03.2017, ku ktorému žalobca doručil dňa 04.04.217 svoje vyjadrenie.

50. Žalobca namietal, že mu správny orgán I. stupňa nevytvoril podmienky na realizáciu jeho práva, keď vypočul zástupcov dodávateľov žalobcu bez prítomnosti zástupcov žalobcu, a ani ich o tomto úkone neupovedomil, čím ho poškodil na jeho právach počas daňového dokazovania. Žalovaný v súvislosti s touto námietkou zistil, že správny orgán I. stupňa uskutočnil dňa 07.02.2017 vypočutie svedka Erika Csillaga a dňa 22.02.2017 vypočutie svedka X. D.. O týchto úkonoch oboznámil žalobcu a výsluchov sa zúčastnila splnomocnená zástupkyňa žalobcu. Nie je teda opodstatnené tvrdenie žalobcu, že správny orgán I. stupňa uprel žalobcovi právo klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní.

51. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie a celý spisový materiál a dospel k záveru, že správny orgán I. stupňa svojím konaním nevybočil zo základných zásad daňového konania a vychádzal z nich pri realizácii a aplikácii jednotlivých ustanovení právnych predpisov. Dodržal zásadu zákonnosti a riadil sa všeobecne záväznými právnymi predpismi (hmotnými aj procesnými), zásadu objektívnej pravdy, keď zisťoval a zistil v náležitom rozsahu skutkový stav vecí, zásadu úzkej súčinnosti správneho orgánu I. stupňa a účastníkov konania, keď vytvoril dostatočné podmienky, aby žalobca mohol realizovať svoje

práva, a na druhej strane, aby si plnil zákonnú povinnosť súčinnosti - dobrovoľnej účasti, zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď hodnotil každý dôkaz samostatne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty na zabezpečenie presného, pravdivého a úplného zistenia skutkového stavu. Pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zároveň sa vysporiadal so všetkými námietkami žlaobcu, uviedol, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov, a svoje rozhodnutie náležíte odôvodnil. Žalovaný hodnotil námietky žalobcu ako neopodstatnené.

52. Na základe týchto skutočností žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

53. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného. V časti I. a II. správnej žaloby poukázal na závery administratívneho konania a právny základ správnej žaloby, kde citoval jednotlivé ustanovenia daňových predpisov.

54. V časti III. žaloby žalobca namietal neuvedenie odôvodnenia výkonu daňovej kontroly. Podľa žalobcu, nakoľko správny orgán I. stupňa neuviedol v odvodmi zápisnice o začatí daňovej kontroly opodstatnené dôvody na takéto konanie, došlo postupom správneho orgánu I. stupňa k diskriminácii žalobcu ako daňového subjektu v porovnaní s inými kontrolnými daňovými subjektmi vzhľadom k tomu, že svojím postupom správny orgán I. stupňa obmedzil právo žalobcu na štandardné začatie daňovej kontroly, ktoré mu vyplýva z ustanovenia § 46 ods. 1 Daňového poriadku. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky pod sp. zn. zo dňa 18.11.2008.

55. Ďalej žalobca namietal nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly a vadu protokolu ako podkladu napadnutých rozhodnutí. Podľa žalobcu je správny orgán I. stupňa zo zákona časovo limitovaný na výkon daňovej kontroly, t. j. od začiatku jej trvania až po koniec spočívajúci vo vypracovaní príslušného protokolu, je viazaný lehotou jedného roka okrem prípadov, v ktorých vzniká potreba dožiadania, kedy je maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly možno predĺžiť o jeden až 3 mesiace v závislosti od zložitosti dožiadaných informácií. V danom prípade však podľa žalobcu daňová kontrola trvala celkovo 763 dní vrátane jej prerušenia v trvaní 517 dní. Správny orgán I. stupňa ukončil daňovú kontrolu po zákonnej lehote jedného roka odo dňa jej začatia vrátane lehoty 3 mesiacoch na jej prerušenie v zmysle nariadenia.

56. Podľa žalobcu postup správneho orgánu I. stupňa dôvodne vzbudzuje dojem, že správny orgán I. stupňa účelovo a v rozpore s akýmikoľvek zásadami a princípmi Daňového poriadku žiadal potrebné informácie ohľadom zahraničných transakcií v rámci MVI, a možno konštatovať, že nanajvýš nekoordinované, bez prihliadnutia na základné zásady daňového konania, čo neprimeraným spôsobom zasahuje do práv žalobcu. Rovnako je zrejmé, že žalovaný vyložil znenie ustanovenia nanajvýš účelovo, aby zakryl nezákonnosť, ktorou je poznačený protokol z daňovej kontroly.

57. Žalobca poukázal na princíp otráveného stromu, kedy je dôležité brať na zreteľ skutočnosť, že na otrávenom strome rastú zásadne otrávené plody, pričom v prenesenom význame na konkrétny prípad to znamená, že na nezákonnosti nemožno stavať zákonnosť. akýkoľvek výsledok konania, ktoré je podložené nezákonným protokolom, je nezákonné.

58. Podľa žalobcu, je preukázateľné, že správny orgán I. stupňa obštrukčným spôsobom obchádza zákon a vyvinul snahu o faktické predĺženie zákonom stanovenej doby na výkon kontroly, pričom takým spôsobom vie správny orgán I. stupňa daňovú kontrolu podľa absurdného odôvodnenia žalovaného predĺžiť na neobmedzene dlhú dobu a v takom prípade by explicitné stanovenie zákonnej dĺžky daňovej kontroly stratilo akýkoľvek význam a toto by sa stalo len obsolentným zákonným ustanovením. Správny orgán I. stupňa sa teda umelo snažil fakticky predĺžiť zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly a dodržanie maximálnej lehoty na jej výkon obísť.

59. Už z tohto dôvodu, a teda vysporiadania sa so všetkými námietkami žalobcu je podľa žalobcu konajúci správny súd povinný rozhodnutie zrušiť, nakoľko je v tejto časti nezákonné. V rámci postupu

správneho orgánu I. stupňa pri MVI žalobca vidí porušenie práva, ktoré ovplyvnilo výstup samotnej kontroly. Ak by boli správne orgány konali tak, ako konať mali a mohli, a využívali všetky dostupné prostriedky stanovené zákonom, čo je súčasne ich povinnosťou, tak by boli daňovú kontrolu skončili včas. Nakoľko však správny orgán I. stupňa zjavne postupoval v rozpore so zákonom, došlo k porušeniu práv a oprávnených záujmov žalobcu, ku ktorým by za normálnych okolností nedošlo, ak by správny orgán I. stupňa postupoval v súlade so zákonom. Za takéhoto stavu však nemožno z vykonanej daňovej kontroly voči žalobcovi vyvodiť žiadne dôsledky.

60. Ústavný princíp legality štátnej moci vyjadrený v stanovuje viazanosť štátnych orgánov a zákonmi. Správny orgán I. stupňa môže pri správe daní konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Konať to, čo zákon nestanovuje alebo neumožňuje, je pre správcov dane zakázané.

61. Nerešpektovaním maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly porušuje správny orgán I. stupňa nielen ustanovenia o maximálnej dĺžke trvania, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri správe daní. Takéto pochybenie, ktoré ma za následok nezákonnosť celého doterajšieho konania nemôže ostať nepovšimnutým.

62. Nemožno inak vysvetliť situáciu, kedy správny orgán I. stupňa správny orgán I. stupňa a spolupracujúce zahraničné orgány v rámci MVI na otázky, na ktoré správny orgán I. stupňa hľadal odpovede, zabrali orgánom verejnej moci tak neprimerane dlhé časové obdobie.

63. Táto skutočnosť jednoznačne poukazuje na závažné pochybenie správneho orgánu I. stupňa dodržaní zásad Daňového poriadku a zákonom chránených práv žalobcu , žalobcu.

64. Postup správneho orgánu I. stupňa ako taký je poznačený vadou nezákonnosti, a rovnako ktorého výstupom je Protokol o výkone daňovej kontroly správcu dane, ktorý sa stáva nezákonným dôkazom. Správny orgán I. stupňa sa zároveň nemôže odvolávať na skutočnosť, že by mu zo strany žalobcu nebola poskytnutá všetka a akákoľvek súčinnosť, ktorú si od tohto v rámci daňovej kontroly vyžiadal, nakoľko žalobca v priebehu kontroly pristupoval k celej veci aktívne a správnemu orgánu I. stupňa priebežne predkladal požadované dokumenty.

65. Nakoľko priebeh daňovej kontroly, ako aj samotný postup je od počiatku poznačený vadou nezákonnosti z dôvodu nedodržania postupu, ktorý ustanovujú pre orgány verejnej moci právne predpisy, je protokol dokumentom, ktorý je vyhotovený na podklade konania, ktoré je priam o v rozpore so zákonom a s ním súvisiacimi právnymi predpismi, v čoho dôsledku sa tento samotný stáva nezákonným listinným dôkazom, na základe ktorého bolo správnym orgánom I. stupňa vydané rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, a teda je poznačené vadou nezákonnosti.

66. Postupom, ktorý správny orgán I. stupňa zvolil v priebehu daňovej kontroly, došlo k závažnému porušeniu princípu proporcionality, a to tým, že postup správneho orgánu I. stupňa sa prieči ustanoveniu §3 ods. 1 Daňového poriadku.

67. S uvedeným nezákonným postupom správneho orgánu I. stupňa sa vo svojom rozhodnutí stotožnil aj žalovaný, nakoľko uvedené skutočnosti pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy, len alibisticky, jednoducho prepísaným textom (jedna ku jednej) a bez akéhokoľvek vecného odôvodnenia skonštatoval, že „správca dane dodržal zásadu zákonnosti a riadil sa všeobecne záväznými právnymi predpismi, plnil zákonnú povinnosť, keď hodnotil každý dôkaz samostatne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich pravdivosti preukaznej hodnoty na zabezpečenie presného, pravdivého a úplného zistenia skutkového stavu“.

68. Práve nedodržanie zásady proporcionality žalobca namietal už v predchádzajúcom konaní, kedy sa s laxným prístupom v časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu nemožno za žiadnych okolností stotožniť.

69. Podľa žalobcu sa žalovaný s jeho námietkou vôbec nevysporiadal, a jeho odôvodnenie svedčí o tom, že sa ňou ani nezaoberal.

70. Ďalej žalobca poukázal na to, že ako platiteľ dane z pridanej hodnoty splnil všetky vyššie uvedené podmienky oslobodenia vo vzťahu k pohyblivej dodávke.

71. Žalobca ako obchodná spoločnosť registrovaná ako platiteľ DPH v tuzemsku nadobudol tovar od iného platiteľa DPH v tuzemsku, a teda prijatá faktúra, ktorú žalobca uhradil, bola vystavená za tovar v sume rovnajúcej sa základu dane a k nemu prislúchajúcej dani z pridanej hodnoty.

72. Žalobca daň z pridanej hodnoty za tovar od dodávateľa žalobcu riadne uhradil. Skutočnosť prijatia finančných prostriedkov a výlučná dispozícia s bankovým účtom zo strany dodávateľa žalobcu bola rovnako potvrdená v rámci svedeckej výpovede konateľa dodávateľa žalobcu, ako aj tretej osoby.

73. V tomto smere žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Českých Budějoviciach pod sp. zn. -20 zo dňa 24.04.1998 a na uznesenie Forvards, C-563/11, EU:C:2013:125, bod 34 a Jagiello, C-33/13, EU:C:2014:184, bod 32.

74. Ďalej žalobca namietal závery správneho orgánu I. stupňa týkajúce sa certifikátov o zdravotnom stave zvierat.

75. Podľa žalobcu v prípade, ak chce správny orgán I. stupňa alebo žalovaný na základe nesplnenia registračnej a notifikačnej povinnosti voči niekomu vyvodzovať zodpovednosť, môže sa v tejto veci obrátiť na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu v Košiciach alebo Poprade, ktorá môže voči spoločnosti FeMa Trade, s.r.o. a/alebo B-spol., s.r.o. vyvodiť po riadnom konaní zodpovednosť vo forme sankcie v zmysle ustanovenia a nasl. o veterinárnej starostlivosti, a nie v daňovom konaní túto skutočnosť a pochybenie tretieho subjektu prezentovať ako rozhodný dôkaz daňového konania voči žalobcovi.

76. Ďalej žalobca namietal, že sa správne orgány nezaoberali skutočnosťou, či za obdobie, ktorého sa týka daňová kontrola, sa vykonávala alebo nevykonávala reálna ekonomická činnosť dodávateľa žalobcu, obchodnej spoločnosti B-spol., s.r.o., príp. tretej osoby. Zistenia v období, kedy už spolupráca neprebiehala, nemožno aplikovať na zdaňovacie obdobie žalobcu z dôvodu časového nesúladu.

77. Podľa žalobcu žalovaný nepochopiteľne dal na ťarchu žalobcu nekontaktnosť bývalých obchodných partnerov žalobcu bez uvedenia akejkoľvek logickej úvahy s prihliadnutím na námietky žalobcu v ostatnom konaní, len formou kopírovania uviedol tie isté nedostatočne odôvodnené, nesprávne vyhodnotené závery. Žalobca opätovne poukázal na uznesenie Forvards, C-563/11, EU:C:2013:125, bod 34 a Jagiello, C-33/13, EU:C:2014:184, bod 32, ktoré dostatočne spochybňuje úvahy žalovaného a teda jeho rozhodnutie je aj v tejto časti nepreskúmateľné.

78. Žalobca porušenie zákona v súvislosti s vydaním protokolu vnímal aj v tom, že mu bolo odoprené právo ako žalobcu pri daňovej kontrole sa vyjadrovať v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia v rámci MVI, pričom v rámci činnosti dožiadaných orgánov bol žalobca ako daňový subjekt opomenutý a ako subjekt, ktorého sa celé konanie najviac dotýka odignorovaný. Pochopenie vyššie uvedeného nenašiel žalobca ani u žalovaného, ktorý zaujal stanovisko, podľa ktorého závery poľskej daňovej správy sú relevantné, komplexné a bezvýhradne pravdivé, aj keď sú v rozpore s tvrdeniami žalobcu a podkladmi ním predloženými.

79. Žalobca sa teda oprávnene pýta, ako je možné, teda ako jednoznačný dôkaz niečo, čo bolo získané podľa iného právneho poriadku, nebolo možné sa k výstupu bezprostredne miestne a časovo príslušne vyjadriť, neboli odstránené rozpory v skutkovom stave, pričom správne orgány si takýto záver svojvoľne osvojili. Odpoveď nebola do dnešného dňa žalobcovi daná, nakoľko by boli správne orgány nútené priznať nesprávnosť svojho postupu, zadováženia dôkazných prostriedkov a ich vyhodnotenia.

80. Rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu z dôvodu uvedenej absencie vysporiadania sa s námietkami žalobcu pri danom postupe nepreskúmateľné a ako také je zo strany konajúceho súdu potrebné ho zrušiť.

81. Žalovaný, ako aj správny orgán I. stupňa si boli v priebehu celého konania vedomí uvedených a zjavných rozporov, pričom tieto v rámci konania neodstránili, jednoducho si vybrali tú časť, ktorá sa hodila ich účelu a to prezentovania záverov v neprospech žalobcu.

82. Uvedeným procesne vadným postupom dospel žalovaný a správny orgán I. stupňa k výroku rozhodnutia, pričom s prihliadnutím na ustanovenia Daňového poriadku je takýto postup neprípustný a rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa je aj z tohto (ďalšieho) dôvodu potrebné zo strany konajúceho správneho súdu zrušiť.

83. Alibistická odvolávka žalovaného na nemožnosť prizvania v dôsledku výkonu úkonov zo strany zahraničných orgánov je nanajvýš scestná, nakoľko žalobca bol v inej veci prostredníctvom svojho právneho zástupcu upovedomený o výsluchu, napríklad p. C. alebo p. C., na ktorých výsluchu sa zúčastnil v Prahe a bezprostredne mal možnosť klásť svedkom otázky a konfrontovať sa s ich tvrdeniami.

84. V samotnom dôsledku je teda rozhodnutie Správneho orgánu I. stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného v tejto časti nezákonným.

85. Ďalej žalobca namietal označenie obchodných transakcií v posudzovanom prípade ako podvodného konania, pretože možnosť označenia obchodných transakcií ako podvodného konania je vo výlučnej kompetencii orgánov činných v trestnom konaní, medzi ktoré žalovaný nepatrí.

86. Podľa žalobcu žalovaný, ako aj správny orgán I. stupňa celkom opomenuli zásadu trestného konania, ktorou je prezumpciu neviny. Len vnútroštátny súd môže rozhodnúť o zamietnutí práva na odpočet DPH z dôvodov týkajúcich sa podvodného konania, ale len vnútroštátny súd môže rozhodnúť o tom, či došlo k účasti spoločnosti, ktorá uplatňuje právo na odpočítanie dane na daňovom podvode.

87. V časti IV. žaloby žalobca poukázal na vady konania na nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutí. Namietal neobstaranie dostatočného množstva podkladov a neúplné zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie vo veci.

88. Podľa žalobcu tento jednoznačne preukázal svoj nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty v príslušnom rozsahu, vyčerpávajúcim spôsobom preukázal splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, poukázal pri tom na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a rovnako rozporoval podľa neho alibistické tvrdenia správneho orgánu I. stupňa v celom ich rozsahu.

89. Ďalej žalobca namietal neodôvodnené prenesenie dôkazného bremena na žalobcu v neprimeranom rozsahu.

90. Žalobcovi nie je zrejmé, ako nesprávne zisťovanie zo strany správneho orgánu I. stupňa u bývalého obchodného partnera žalobcu súvisí s kontrolovaným daňovým obdobím, a rovnako má za to, že v prípade, ak takýmto postupom a tvrdením chcel správny orgán I. stupňa dať uvedenú skutočnosť na ťarchu žalobcovi, takýto postup je v hrubom rozpore s legislatívou a judikatúrou tak na národnej, ako aj európskej úrovni.

91. Poukázal v časti preukázania dôkazného bremena žalobca opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. marca 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. .

92. Podľa žalobcu unesenie dôkazného bremena, ktoré žalovaný, ako aj správny orgán I. stupňa od žalobcu požadujú, je nie len prekročením zákonom stanovených mantinelov, vzhľadom na neprimeranú administratívnu záťaž podnikateľského subjektu, ale tiež dôvodne vzbudzujú podozrenie, že v rámci svojej kontrolnej činnosti, na ktorú sú na základe príslušných právnych predpisov oprávnené, účelovo vyberajú a vykladajú len tie skutočnosti a informácie, ktoré spochybňujú reálne prijatie alebo poskytnutie zdaniteľného plnenia. Stále sa ale pohybuje v rovine spochybňovania a nie preukazovania a podloženia tvrdení.

93. Podľa žalobcu žalovaný ako odvolací orgán v rámci rozhodovania o predmetnej veci nespochybnil postup správneho orgánu I. stupňa a jeho použitú nesprávnu právnu argumentáciu o dôkaznom bremene

zaťažujúcom žalobcu v neprimeranom a nad rozsah stanovený zákonom aj napriek splneniu zákonných podmienok v dostatočnej miere, a rovnako napriek všetkým námietkam žalobcu ju považoval za dostatočne presvedčivú pre rozhodnutie v predmetnej veci, v čoho dôsledku absolútne nepochybne došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci samotnej.

94. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti z uvedenej judikatúry týkajúcej sa predmetnej veci jednoznačne vyplýva, že žalobca pre účely posúdenia predmetnej veci dostatočne preukázal svoj nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty za príslušné obdobie a žalovaný v procese svojho rozhodovania dostatočne a komplexne neprihliadol na ustálenú rozhodovaciu súdnu prax a v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzal konštatovania, ktoré sú v priamom rozpore s uvedenou judikatúrou.

95. Ďalej žalobca v žalobe namietal účelové spochybnenie predložených dokladov a tvrdení žalobcu a svedkov.

96. Podľa žalobcu bolo preukázané a je zrejmé, že obchodná spolupráca riadne prebiehala, pričom túto nemožno spochybniť s odkazom na prípadné nesplnenie povinnosti na úseku veterinárnej starostlivosti a zabezpečenia príslušných dokladov pri obchodovaní. Žalovaný sa však týmito skutočnosťami nezaoberal a výsluch svedka Erika Csillaga jednoducho opomenul.

97. Obe svedecké výpovede potvrdili skutočnosti deklarované žalobcom a rovnako potvrdzujú riadne zrealizovanie obchodov ako zdaniteľných plnení pri spoločnosti žalobcu.

98. Podľa žalobcu v rámci procesu dokazovania boli vykonané dôkazy a prednesené tvrdenia, s ktorými sa správny orgán I. stupňa a žalovaný dostatočne nevysporiadali, prípadne bol výklad informácií zistených v rámci procesu dokazovania uskutočnený účelovo, bez rešpektovania zákonnej povinnosti vysporiadať sa s každým dôkazom jednotlivo a so všetkými v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadať na všetko, čo vyšlo najavo, pri súčasnom zachovaní stavu, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Správny orgán I. stupňa a žalovaný neprihliadli na svedecké výpovede svedčiace v prospech žalobcu a podporujúce jeho tvrdenia, čo možno označiť za šikanózny postup zo strany správneho orgánu I. stupňa a žalovaného, nakoľko predloženie zákonom predpokladaných podkladov na účely uplatnenia svojho nároku považovali za nedostatočné a následne po podporení týchto dokumentov svedeckými výpoveďami tieto vylúčili.

99. Podľa žalobcu správny orgán I. stupňa logicky a relevantne neodôvodnil, z čoho vychádza, keď zastáva názor, štatutárny orgán ako osoba konajúca za a v mene obchodnej spoločnosti nie je spôsobilá objednať tovar, zabezpečiť subdodávkou prevoz tovaru zo strany dodávateľa z bodu A do bodu B, zabezpečiť jeho vykládku a odkomunikovať uskladnenie so subjektom poskytujúcim skladové priestory, hoc i spolupracujúcej obchodnej spoločnosti, obchodného partnera. Tu vzniká otázka, koľko osôb je podľa Správneho orgánu I. stupňa potrebných pre uskutočnenie pár obchodných stretnutí a pár telefonických rozhovorov, keď na takomto základe stavia svoje závery v takom dôležitom konaní, akým daňové konanie určite je.

100. Podľa žalobcu v zmysle teórie daňového práva uskutočnenie zdaniteľného výdavku preukáže daňový subjekt predovšetkým predložením príslušného účtovného dokladu, prípadne zmluvy deklarujúcej existenciu záväzkovo-právneho vzťahu. Daňový subjekt je však v daňovom konaní povinný preukázať nie len skutočnosť, že došlo k určitému obchodnému prípadu (napr. ku kúpe tovaru), ale musí byť taktiež schopný doložiť, od koho predmetný tovar nakúpil a za akú cenu.

101. Žalobca spoľahlivo preukázal a zároveň splnil zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, a teda dodávateľ bol platiteľ DPH; dodávateľovi vznikla pri dodaní tovaru daňová povinnosť; kupujúci bol platiteľ DPH; kupujúci použil obstaraný tovar na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ; daň bola predávajúcim uplatnená voči kupujúcemu z dodaného tovaru; kupujúci má faktúru odpredávajúceho; a kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník.

102. Z vyššie uvedeného vyplýva, že je legitímne a zároveň logické očakávať od daňového subjektu, že preukáže reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, čo v samotnej podstate predstavuje povinnosť daňového subjektu takýto preukázať nielen napr. výpisom obratu z bankového účtu, prípadne

zaevidovaním zdaniteľného obchodu do účtovnej evidencie, ale zároveň predložiť k predmetnému obchodu ďalšie listiny preukazujúce prijatie alebo poskytnutie zdaniteľného plnenia.

103. Ďalej žalobca poukázal na prekročenie medze zákonom dovolenej správnej úvahy, kde namietal, že napriek tomu, že platná právna úprava oprávňuje správny orgán hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, postup hodnotenia dôkazov správnym orgánom musí spĺňať tie najprísnejšie kritériá, ktoré majú podstatný vplyv na zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, pričom nemožno ani na tomto mieste opomenúť, že správny orgán je povinný spoľahlivo, presne a úplne zistiť skutočný skutkový stav veci.

104. Podľa žalobcu správna úvaha teda predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Aj v prejednávanej veci je preto jednou z primárnych úloh konajúceho správneho súdu pri prieskume rozhodnutí v predmetnej veci dôsledne skúmať, vstupovať a obmedzovať tolerančno-úvahové pásmo správneho orgánu. Podmienky na vstup do tohto tolerančného pásma sú dané predovšetkým tým, že žalobca jednoznačne vyvracia právne východiská žalovaného a argumentačne jednoznačne preukazuje vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

105. Podľa žalobcu daňový orgán nemôže zamietnuť právo na odpočet dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradila daň.

106. Žalobcu nemožno nútiť preukazovať skutočnosti pri iných daňových subjektoch ako je on sám, nakoľko jeho dispozícia je na rozdiel od žalovaného a Správneho orgánu I. stupňa limitovaná v rozsahu žalobcu ako samotného a osobitného daňového subjektu.

107. Z citovaného ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať zhrnutie všetkých zistených skutočností, ktoré odôvodňujú výrok. V odôvodnení musia byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, musí byť uvedený spôsob, akým sa zhodnotili dôkazy a ostatné podklady, musia byť uvedené konkrétne úkony, ktoré správny orgán I. stupňa vykonal za účelom zistenia skutkového stavu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejednávanú vec a na základe ktorých sa rozhodovalo. Skutková stránka odôvodnenia by mala obsahovať opis podstaty veci, rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, vysporiadanie sa s pripomienkami, návrhmi, dôkazmi a vyjadreniami účastníka konania, rozpormi v jednotlivých dôkazoch, a následne závery o tom, ktoré skutočnosti považujú za nepochybne zistené, ako aj posúdenie ich právneho významu pre danú vec. Len rozhodnutie, ktorého odôvodnenie je vypracované v zmysle ustanovenia §63 ods. 5 Daňového poriadku je pre preskúmateľné a pre žalobcu zrozumiteľné.

108. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný, ako aj správny orgán I. stupňa nevydal rozhodnutia, ktoré obsahujú zákonom predpísané náležitosti. Aj na daňové konanie sa podľa žalobcu viaže tzv. zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že aj žalovaný, ako odvolací orgán sa v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní musí vyporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu. V predmetnej veci sa však žalovaný ako odvolací správny orgán vo svojom rozhodnutí o odvolaní nevyporiadal so všetkými skutočnosťami uplatnenými v odvolaní žalobcu, čo je podstatným dôvodom toho, aby konajúci správny súd zrušil takéto rozhodnutie žalovaného z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

109. Podľa žalobcu konkretizácia dôvodov a kritérií ako podklad, z ktorých správny orgán I. stupňa a žalovaný v konaní vychádzali pritom musí tvoriť obligatórne náležitosti odôvodnenia rozhodnutí vydaných v predmetnej veci, inak nemôžu spĺňať požiadavky preskúmateľnosti, a takéto rozhodnutia je nevyhnutné považovať vo vzťahu k žalobcovi za arbitrárne.

110. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca namietal, že žalovaný, ako aj správny orgán I. stupňa neobstarali dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutia vo veci, spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný skutkový stav veci, prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy, nevydali rozhodnutia v súlade s relevantnými zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, nevydali rozhodnutí obsahujúce zákonom predpísané náležitosti, procesne nepostupovali v súlade s platným právnym poriadkom. Na základe uvedeného sa domnieval, že sú dané dôvody na zrušenie žalobou napádaného

rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o procesnom konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

111. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa žalobca domáhal, aby správny súd po vykonanom dokazovaní a nariadenom pojednávaní vydal rozsudok, ktorým zruší žalobou napádané rozhodnutie žalovaného v spojení aj s prvostupňovým rozhodnutím vydaným správnym orgánom I. stupňa a vec vráti správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

112. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 20.07.2018, v ktorom uviedol, že nie je pravdou, že sa s námietkami žalobcu vôbec nevysporiadal, a že sa nimi ani nezaoberal. Z odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní napadnutého touto žalobou je zrejmé, že žalovaný na strane 17 tohto rozhodnutia uviedol svoje vysporiadanie sa s námietkami týkajúcimi sa dodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Na svojich záveroch, že daňová kontrola bola ukončená v zákonom stanovenej lehote, a že námietky žalobcu sú neopodstatnené, žalovaný trvá.

113. Ďalej žalovaný k námietkam žalobcu uviedol, že správny orgán I. stupňa v prvostupňovom rozhodnutí detailne popísal zistený skutkový stav veci, popísal, z ktorých dokladov a dôkazov vychádzal, vyhodnotil všetky zistené skutočnosti a zaoberal sa aj námietkami žalobcu. Rovnako aj žalovaný na stranách 7 až 13 napadnutého rozhodnutia popísal zistený skutkový stav a na stranách 14 až 18 uviedol svoje vysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobcu. Žalovaný aj vo vzťahu k žalobným námietkam trval na tom, že v konaní správny orgán I. stupňa získal dostatok dôkazov na vyslovenie záveru, že žalobca neoprávnene vykonal odpočítanie dane vo výške 188 695,50 eur z faktúr od spoločnosti B-spol., s.r.o., pričom táto nikdy nebola skutočným nadobúdateľom tovaru, pretože uvedená spoločnosť preukázateľne nevykonávala hospodársku činnosť, do intrakomunitárnych dodávok tovaru z iného členského štátu bola nastrčená ako nárazník, pričom žalobca sa s plným vedomím prostredníctvom preukázanej vedomosti o všetkých okolnostiach obchodu priamo zúčastňoval na tomto konám poznačenom podvodom. Správny orgán I. stupňa preukázal, že žalobca vedel alebo musel vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty. Mal vedomosť o tom, že on sám je skutočným odberateľom tovaru z iného členského štátu (teda, že mal pri nadobudnutí tovaru z Poľska a Nemecka uplatniť samozdanenie - nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane - v znení neskorších predpisov a zároveň mal právo si uplatniť odpočítanie dane - ) v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho by bol výsledok z uvedených zdaniteľných obchodov vo vzťahu k štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky neutrálny), a že spoločnosti B-spol., s.r.o. a FeMa Trade, s.r.o. sú len umelými článkami obchodného reťazca s cieľom získať daňovú výhodu pre žalobcu, ktorá spočívala v podobe odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe faktúr od dodávateľa B-spol., s.r.o. ako nárazníkovej spoločnosti, pričom táto daň nebola do štátneho rozpočtu nikdy odvedená. V súlade s rozsudkom Európskeho súdneho dvora v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 (Axel Kittel a RecoltaRecycling SPRL) bolo žalobcovi odmietnuté priznanie práva na odpočítanie dane.

114. Žalovaný uviedol, že v danom prípade bol skutkový stav dostatočne zistený. Nepovažoval pritom za opodstatnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný svojím postupom nerešpektoval práva žalobcu, a že sa nevysporiadal s jeho námietkami. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa vysporiadal s každou odvolacou námietkou žalobcu.

115. Žalovaný k námietke žalobcu uvedenej v časti III. bod 1.4.4. žaloby - nemožnosť zastúpenia orgánov činných v trestnom konaní uviedol, že pojem daňový podvod (konanie poznačené podvodom) stabilne používa judikatúra Súdneho dvora na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. nimi vytvoreného reťazca si neplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva

Európskej únie. V takých prípadoch nejde o podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva, avšak vzhľadom na to, že daňové orgány aplikujú relevantnú judikatúru Súdneho dvora spolu s prevzatím ním používaných odborných termínov, nemôžu sa vyhnúť pojmu daňový podvod i na účely rozhodovania vo veciach odpočítania dane z pridanej hodnoty.

116. Vychádzajúc z obsahu žaloby žalovaný uviedol, že na svojich záveroch trvá a jeho vyjadrenie k žalobným námietkam sa zhoduje s jeho vysporiadaním sa s odvolacími námietkami uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

117. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za správne, a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

V.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

118. Listom zo dňa 31.08.2018 podal žalobca repliku k vyjadreniu žalovaného, kde uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že „ uviedol svoje vysporiadanie sa s námietkami týkajúcimi sa dodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Na svojich záveroch, že daňová kontrola bola ukončená v zákonom stanovenej lehote, a že námietky žalobcu sú neopodstatnené, žalovaný trvá“.

119. Žalobca nenamietal skutkový stav, kedy neboli poskytnuté odpovede na žiadosti o výmenu daňových informácií neboli doručené správcovi dane do troch mesiacov. Nedodržanie lehoty zo strany dožiadaného lehoty má v zmysle nižšie uvedeného za následok taký postup príslušného správcu dane, kedy tento je povinný pokračovať vo výkone daňovej kontroly aj napriek tomu, že neobdŕžal odpoveď na zadané otázky v rámci MVI.

120. Na tomto mieste je rovnako dôležité ozrejmiť dve výkladové roviny, a to tak v časti označenia lehôt ako hraničných, ako aj výnimky v určitých zvláštnych skupinách.

121. Z uvedeného je podľa žalobcu evidentne zrejmé, že Nariadenie pracuje s pojmami ako najneskôr, maximálne a konečný termín, čo je nepochybne vyjadrená ich zákonná hranica. Túto skutočnosť nie je možné účelovo vykladať a prispôsobovať na základe ľubovôle správneho orgánu I. stupňa a žalovaného.

122. Výnimku predstavujú LEN určité zvláštne skupiny, ktoré je nevyhnutné v rámci daného konania jednoznačne pomenovať a identifikovať a LEN na základe okamžitého informovania medzi dožiadajúcim a žiadaným orgánom, súčasne s relevantným uvedení dôvodu a stanovením lehoty, kedy je objektívne možné odpoveď zabezpečiť.

123. Podľa žalobcu možnosť vzájomnej dohody medzi dožadujúcim a žiadaným orgánom v zmysle zápisu Protokolu nebola v danom prípade využitá, a teda ostáva lehota stanovená príslušnými právnymi predpismi v tomto prípade zachovaná a pevne určená. V prípade zamlčania takejto vzájomnej dohody by svojim postupom Správny orgán I. stupňa dostal daňový subjekt do stavu neistoty, kedy by správny orgán I. stupňa účelovo zatajoval skutočnosti a výkon kontroly realizoval svojvoľne bez zachovania zákonom nastavených mantinelov.

124. Podľa žalobcu žalovaný svojim tvrdením naznačuje, že v podstate akékoľvek práva a povinnosti správnych orgánov pri autoritatívnom rozhodovaní a zásahu do práv daňových subjektov sú nastavené na dobrovoľnej báze, kedy samotná legislatíva na európskej úrovni, ktorá bola prijatá za účelom zrýchlenia a zintenzívnenia komunikácie medzi daňovými správami jednotlivých štátov, a s ich nedodržaním citované nariadenie nespája žiadne právne dôsledky, stráca absolútne svoje opodstatnenie. Žalobca v konaní žalovaného a zahraničnou daňovou správou nevidí ani efektivitu, ani rýchlosť a rovnako ani dodržanie práv žalobcu.

125. Takýto postup správneho orgánu I. stupňa a odobrenie daného postupu zo strany žalovaného nemá oporu v právnom poriadku, predmetný postup má za následok nezákonnosť vyhotoveného protokolu o daňovej kontrole, ktorý je podkladom rozhodnutia správcu dane, v dôsledku čoho sa samotné rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa a rozhodnutie žalovaného stáva nezákonným.

126. Žalovaný rovnako vo svojom vyjadrení uviedol, že „správny orgán I. stupňa v prvostupňovom rozhodnutí detailne popísal zistený skutkový stav veci, popísal, z ktorých dokladov a dôkazov vychádzal, vyhodnotil všetky zistené skutočnosti a zaoberal sa aj námietkami žalobcu“.

127. Žalovaný tiež vo svojom vyjadrení zastával názor, že v danom prípade bol skutkový stav dostatočne zistený. Nepovažoval pritom za opodstatnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný svojim postupom nerešpektoval práva žalobcu, a že sa nevysporiadal s jeho námietkami.

128. Žalobca už v samotnej žalobe poukázal na skutočnosť, že žalovaný vo svojom rozhodnutí síce opisuje skutkový stav na základe čiastočných zistení, avšak žalovaným prezentovaný skutkový stav obsahuje množstvo medzier, nezodpovedaných otázok, ktoré žalovaný vyplnil hypotézami a vykonštruovaným dejom, nakoľko podmienky práva na odpočet dane z pridanej hodnoty žalobca splnil, žalovaný spochybnil reálne uskutočnenie transakcií len na podklade nekontaktnosti úplne odlišného subjektu, ako je žalobca. Nevysporiadal sa s časovým nesúladom obchodovania a výkonom daňovej kontroly, výpoveďami a dôkazmi svedčiacimi v prospech žalobcu, žalovaný ako odvolací orgán vychádzal výlučne s opisu skutkového stavu zisteného správcom dane aj napriek skutočnosti, že sú zrejmé viaceré pochybenia a nejasnosti. Za žiadnych okolností sa nemožno stotožniť s takýmto postupom žalovaného a je potrebné poznamenať, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa predpoklady preskúmateľného rozhodnutia.

129. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca trval na svojom žalobnom petite.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

130. Podľa o správe daní (ďalej len „“) a v znení a doplnení niektorých zákonov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

131. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správny orgán I. stupňa hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

132. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

133. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správny orgán I. stupňa vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

134. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

135. Podľa § 27 ods. 1 Daňového poriadku, ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená týmto zákonom alebo osobitným predpisom, určí primeranú lehotu správny orgán I. stupňa a zároveň upozorní na následky nedodržania tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako osem dní možno určiť len výnimočne pre jednoduché úkony alebo osobitne naliehavé úkony.

136. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správneho orgánu I. stupňaprávo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

137. Podľa (ďalej len „zákon o DPH), je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci. ako aj elektrina, plyn, voda. teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

138. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

139. Podľa § 17 ods. 3 zákona o DPH, ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane. pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.

140. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH (prvá veta), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

141. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

142. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

143. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

144. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň. ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

145. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

146. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

147. Podľa - (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

148. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

149. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

150. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

151. Predmetom preskúmania v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného č. 100653282/2018 zo dňa 03.04.2018, ktorým žalovaný rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov, pobočka Stará (ďalej len „správcu dane“) č. 101744644/2017 zo dňa 11.08.2017, ktorým bol žalobcovi podľa v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 188.695,50 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014, pričom daň vyrubená daňovým priznaním dňa 06.10.2014 bola vo výške 12 107,67 eur a daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola 200 803,17 eur, teda rozdiel dane v sume 188 695,50 eur zistený správnym orgánom I. stupňa. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa potvrdil.

152. Z uvedeného je zrejmé, že ide o konanie o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasledujúcich ustanovení S.s.p..

153. Správny súd posúdil preskúmavané rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa § 134 ods. 1 S.s.p., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

154. Pokiaľ ide o zistený skutkový stav správcom dane a konštatovaný aj v napádanom rozhodnutí žalovaného, správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že nie sú dané pochybnosti o zistenom skutkovom stave, z ktorého aj vychádzal aj pri svojom rozhodnutí.

155. V rámci daňovej kontroly bolo zistené, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa B-spol., s.r.o. Železničiarska 5, Bratislava vo výške 188.695,50 eur. Predmetom zdaniteľných obchodov uvedených na faktúrach boli bravčové a hovädzie mäso, vajcia. Žalobca predložil ako dôkaz dodávateľské faktúry vystavené v mene spoločnosti B-spol., s.r.o., ku ktorým boli priložené doklady preukazujúce, že tovar bol prepravený z iného členského štátu (medzinárodné nákladné listy - CMR).

156. Správny orgán I. stupňa v rámci vykonaného dokazovania zistil, že spoločnosť B-spol., s.r.o. nikdy nebola skutočným nadobúdateľom tovaru, pretože uvedená spoločnosť preukázateľne nevykonávala hospodársku činnosť a do intrakomunitárnych dodávok tovaru z iného členského štátu bola nastrčená len ako „nárazník“, pričom s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu žalobca sa s plným vedomím zúčastňoval na tomto konaní poznačenom podvodom.

157. Správny orgán I. stupňa preukázal v administratívnom konaní, že žalobca musel vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty. Mal vedomosť o tom, že on je skutočným odberateľom tovaru z iného členského štátu. Tovar bol v skutočnosti dodávaný na adresu sídla žalobu, spoločnosti B-spol., s.r.o a FeMa Trade, s.r.o. boli len umelými článkami obchodného reťazca s cieľom získať daňovú výhodu pre žalobcu, ktorá spočívala v podobe odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe faktúr od dodávateľa B-spol., s.r.o. ako nárazníkovej spoločnosti, pričom táto daň nebola do štátneho rozpočtu nikdy odvedená. Pokiaľ bol žalobca skutočným odberateľom tovaru z iného členského štátu, teda z Poľska a Nemecka, mal uplatniť samozdanenie, to znamená nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH a zároveň mal právo si uplatniť odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. c ) zákona o DPH.

158. V časovom súbehu s predmetnými zdaniteľnými plneniami došlo od 20.05.2014 k zmene sídla spoločnosti B-spol., s.r.o. a od 29.10.2014 k výmazu konateľa spoločnosti B-spol., s.r.o. bez uvedenia nového konateľa. Jediným spoločníkom sa stala spoločnosť PACKCOMP LLC, Centerville Road 2711, Suite 400 Wilmington, New Castle, Delaware 198 08, Spojené štáty americké. Dodávatľská spoločnosť B-spol., s.r.o. od 30.10.2014 teda nemá konateľa a nespĺňa podmienky na vykonávanie ekonomickej činnosti a od novembra 2014 už ani nepodávala daňové priznania na dani z pridanej hodnoty. Posledné daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby tejto obchodnej spoločnosti bolo podané za rok 2013 a následne rozhodnutím Daňového úradu Bratislava zo dňa 01.12.2015 bola daňovému subjektu k 30.11.2015 zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty.

159. Správny súd sa v prvom prípade zaoberal námietkou žalobcu, že zo strany žalovaného a správneho orgánu I. stupňa došlo k porušeniu zásady proporcionality za okolností, keď správny orgán I. stupňa prekročil zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania daňovej kontroly z dôvodu prerušenia daňovej kontroly za účelom získania odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií.

160. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že daňová kontrola za mesiac august 2014 u žalobcu začala na základe oznámenia daňovej kontroly č. 20064414/2015 zo dňa 02.04.2015. Toto oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 24.04.2015. Následne dňa 24.04.2014 bola aj spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní v súvislosti s výkonom daňovej kontroly. Rozhodnutím zo dňa 10.07.2015 pod č. 20492858/2015 rozhodol správny orgán I. stupňa - správny orgán I. stupňa o prerušení daňovej kontroly odo dňa 15.07.2015, a to z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií.

161. Oznámením č. 104481476/2016 zo dňa 14.12.2016 správny orgán I. stupňa žalobcovi oznámil, že pokračuje v daňovej kontrole, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Dôvody pominuli dňa 13.12.2016.

162. Po vykonaní ďalších procesných úkonov a vykonanom dokazovaní dňa 09.05.2017 vydal správny orgán I. stupňa protokol z daňovej kontroly. Dňa 09.05.2017 výzvou, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 26.05.2017 bol vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.

163. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.

164. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správny orgán I. stupňa daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

165. Podľa ustanovenia § 61 ods. 4 Daňového poriadku správny orgán I. stupňa pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správny orgán I. stupňa písomne oznámi účastníkom konania.

166. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

167. Lehoty na poskytovanie informácií v rámci podávania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií sú upravené v Nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti daní z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie“).

168. Podľa bodu 25 citovaného Nariadenia lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytovanie informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, pričom zásada je taká, že na to, aby bola spolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský štát k dispozícii, mali poskytnúť bez ďalšieho odkladu.

169. Podľa článku 10 oddiel 2 nariadenia lehota na poskytovanie informácií žiadaný orgán poskytne informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.

170. Podľa ustanovenia článku 12 oddiel 2 Nariadenia, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať.

171. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správny orgán I. stupňa zasielal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, súčasne zistil, že správny orgán I. stupňa v tomto prípade nebol nečinný a aktívne získaval informácie v rámci medzinárodnej výmeny informácií.

172. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že otázkou zákonnosti prerušenia daňovej kontroly a jej vplyvu na protokol z daňovej kontroly ako zákonný dôkazný prostriedok sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn.: -20, v ktorom ústavný súd konštatoval nasledovné: „Argumentácia sťažovateľky opierajúca o judikovaný precedentný právny názor však opomína jeho dôležité pozadie dané dogmatikou základných práv a slobôd. Ústavný súd totiž v odôvodnení tohto nálezu zdôraznil, že „daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu, totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinnosti žalobcu počas daňovej kontroly (§ 15 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov). Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práva, právom chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správneho orgánu I. stupňasmerujúcich voči daňovým subjektom (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov).“ Z citovanej právnej vety i časti odôvodnenia minulého nálezu je zreteľné, že daňová kontrola trvajúca dlhšie než zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku so zákonom nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry žalobcu tvorenej jeho základnými právami a slobodami. Naznačuje to aj podmienka vyjadrená v právnej vete analyzovaného nálezu ústavného súdu, podľa ktorej trvať na rešpektovaní zákonného limitu dĺžky daňovej kontroly je potrebné vtedy, ak žalobca neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy. I samotnou sťažovateľkou argumentačne použitý nález ústavného súdu teda predpokladá skutkovú okolnosť, v dôsledku ktorej možno formálne prekročenie limitu dĺžky daňovej kontroly ospravedlniť. Musí ísť o takú okolnosť, ktorá zásahový charakter pôsobenia kontrolných aktivít na žalobca v určitom časovom úseku vylučuje. V náleze zo dňa 29.júna 2010 bol za takú okolnosť označený subjektívny postoj žalobcu prejavujúci sa navonok nesúčinnosťou. V sťažovateľkinej veci je síce situácia z uvedeného hľadiska v podstate ešte jednoduchšia. Medzi účastníkmi konania pred ústavným súdom totiž nie je sporné, že v období medzi začatím opakovanej daňovej kontroly (17.augusta 2009) a jej ukončením (14.februára 2012) sa vyskytol časový úsek (od 11.mája 2010 do 09.novembra 2011), počas ktorého bola sporná daňová kontrola právoplatne prerušená. Bez zreteľa na to, či prerušenie tejto daňovej kontroly rešpektovalo skutočnú predstavu zákonodarcu vyjadrené v tom čase v nie celkom jednoznačnej legálnej formulácii podmienok prerušenia daňového konania (i daňovej kontroly) ústavný súd zdôrazňuje, že počas prerušenia daňovej kontroly správny orgán I. stupňa nebol oprávnený vyžadovať od sťažovateľky práve tú súčinnosť, v ktorej sú inkorporované mocenské nástroje zasahujúce do jej základných práv a

slobôd. Inými slovami, počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou žalobca zaťažujú a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú.“ Ďalej ústavný súd konštatoval, že práve zákonnosť protokolu z opakovanej daňovej kontroly bola v konaní o žalobe sťažovateľky podstatným determinantom kvality žalovaných postupov i rozhodnutí správneho orgánu I. stupňai finančného riaditeľstva. Samotné prerušenie daňovej kontroly takýto význam pre súdny prieskum žalovaného postupu a rozhodnutia finančného riaditeľstva podľa názoru ústavného súdu z uvedených dôvodov nemalo. Len marginálne tu ústavný súd dodáva, že prieskum zákonnosti sťažovateľkou kritizovaného prerušenia daňovej kontroly, ktorý by vykazoval reálnu ústavnoprávnu dimenziu, by prichádzal do úvahy v iných typoch konania v správnom súdnictve (ochrana pred nečinnosťou správcu dane).... Ešte raz ústavný súd zdôrazňuje, že prerušená daňová kontrola (či už zákonne alebo nezákonne) nemôže spôsobovať obmedzovanie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia správny orgán I. stupňa nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu. Inou otázkou je celkové predĺženie stavu právnej neistoty žalobcu , keďže je zrejmé, že prerušenie daňovej kontroly raz skončí (rovnako ako samotná daňová kontrola) a následne bude musieť dôjsť k meritórnemu daňovému rozhodnutiu. Takto ponímané ústavné právne riziká prerušenia daňovej kontroly však nie sú spôsobilé vyvolať nezákonnosť (a tým aj nepoužiteľnosť) protokolu ako jej finálneho formálneho výsledku a preto nie sú samy osebe spôsobilé ani viesť k nezákonnosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.

173. Ďalej správny súd poukazuje aj na judikát Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí NS SR 7/2016 pod č.60, z ktorého vyplýva: „ Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Naopak, v prípade dôvodného podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie podľa o dani z pridanej hodnoty vznení neskorších predpisov správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t. j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Navyše ide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo dňa 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 prepracované znenie).“.

174. S poukázaním na vyššie uvedené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky a judikát Najvyššieho súdu SR správny súd aj v tomto prípade dodáva, že pokiaľ bol žalobca toho názoru, že zo strany správneho orgánu I. stupňa nebol zachovaný postup a lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií podľa citovaného nariadenia, v dôsledku čoho daňová kontrola trvala dlhšie ako jeden rok (vrátane jej prerušenia), mohol sa svojich práv a právom chránených záujmov domáhať v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, čo však v tomto prípade zo strany žalobcu vykonané nebolo. Správny súd je toho názoru, že zo strany správneho orgánu I. stupňa a žalovaného nedošlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobu a tým ani k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a námietky žalobcu považuje za nedôvodné.

175. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

176. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správny orgán I. stupňa postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon.

177. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správny orgán I. stupňa hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

178. Podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

179. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania.

180. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správny orgán I. stupňa vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

181. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správneho orgánu I. stupňa právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k ním.

182. Podľa § 47 písm. h) Daňového poriadku, protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov a podľa § 47 písm. i) aj vyjadrenia žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. f).

183. Správny súd dospel k záveru, že daňová kontrola u žalobcu trvala 246 dní, pričom dobu prerušenia v trvaní 517 dní nie je možné zarátať do doby jej trvania, a preto nepresiahla zákonom maximálnu vymedzenú dĺžku trvania daňovej kontroly v rozsahu jedného roka. Pokiaľ ide o lehotu na poskytnutie informácií v dĺžke 3 mesiacov, jedná sa o lehotu určenú pre cudzozemský daňový orgán, ktorej nesplnenie nemožno ako procesnú vadu pričítať žalovanému.

184. K námietke žalobcu týkajúcej sa rozloženia dôkazného bremena medzi daňovníka a správcu dane, v ktorom rovnako poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. správny súd uvádza, že s predmetným odôvodnením citovaného rozsudku sa nestotožnil, považuje právny názor v ňom vyslovený za ojedinelý, ktorý nebol predmetom zjednocovacieho stanoviska pléna správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ktorý bol následne judikatúrne ďalšou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prekonaný. V tomto smere poukazuje správny súd, napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , resp. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil, že zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnenie tak materiálne, ako aj formálne podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, príp. iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Najvyšší súdu Slovenskej republiky zdôraznil, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii predložených dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť byť aj preukázané. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí poukázal na predchádzajúci rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. zo dňa 23.06.2010, a takisto na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( vtedy účinného v spojení s , zákona o DPH). Primárne je nevyhnuté uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto jej jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správneho orgánu I. stupňa slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. V citovanom rozsudku sa

Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej zaoberal aj plynutím lehôt daňovej kontroly. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky počas prerušenia daňovej kontroly lehoty neplynú, a preto s poukazom na túto skutočnosť treba počítať aj základnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly.

185. V tomto smere poukazuje správny súd aj na najnovšiu rozhodovať súčinnosť Ústavného súdu, a to na uznesenie Ústavného súdu zo 14.11.2018 pod sp. zn. -53, kde ústavný súd uviedol: „Daňový subjekt na daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správny orgán I. stupňa pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správny orgán I. stupňa splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvanou dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ A ďalej v tomto uznesení ústavný súd uviedol: „Ako nedôvodnú vyhodnotil ústavný súd aj námietku nezákonne získaných dôkazov z vykonaných daňových kontrol, keď ich nezákonnosť mal spôsobovať fakt, že správny orgán I. stupňa sťažovateľke ako kontrolovanému daňovému subjektu nijako neobjasnil účel realizovaných daňových kontrol. K tomu ústavný súd primárne uviedol, že žaloba podľa druhej hlavy piatej časti nie je určená na súdnu ochranu proti daňovej kontrole, ktorú adresát výkonu daňovej správy vníma ako nezákonnú. Sťažovateľka v takom prípade bola k dispozícii návrh na začatie kovania (konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy), ktorý v rovine prezentovaných argumentov predstavoval účinný prostriedok nápravy. Z uvedeného dôvodu nemožno najvyššieho súdu v zásade ani vytknúť, že sa touto námietkou formulovanou v odvolaní sťažovateľky bližšie nezaoberal, keďže z pohľadu typu konania, v ktorom bolo odvolanie podané konanie o tzv. správnej žalobe proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy) táto otázka netvorila z hľadiska poskytovanej súdnej ochrany podstatný argument, na ktorý je konajúci súd povinný dať v odôvodnení svojho rozhodnutia explicitnú odpoveď. Sekundárne však ústavný súd tiež uviedol, obdobná právna argumentácia už bola vo veciach iných sťažovateľov vyhodnotená ako nedôvodná (, ).

186. Správny súd sa stotožnil s právnou argumentáciou správcu dane, že uplatnenie si práva na odpočítanie dane je právom daňového subjektu (nie jeho povinnosťou) a keď toto právo daňový subjekt využije, je povinný preukázať splnenie všetkých podmienok potrebných k odpočítaniu dane v súlade s § 49 zákona o DPH v znení neskorších predpisov, a to:

- právo odpočítať daň má platiteľ dane (§ 49 ods. 1)

- právo odpočítať daň z tovarov vzniká vtedy, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť

- právo odpočítať daň vzniká z tovarov, ktoré platiteľ použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa § 498 ods. 3 a 7 (§ 49 ods. 2)

- právo odpočítať daň môže platiteľ, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (49 ods. 2 písm. a))

- právo odpočítať daň môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru vyhotovenú podľa § 71 (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty

187. Kontrolou dokladov v spojitosti so všetkými ostatnými vykonanými zabezpečenými dôkazmi správcom dane bolo zistené, že žalobca nepredložil ku kontrole žiadny hodnoverný dôkaz o tom, že mu v zdaňovacom období august 2014 bol dodaný tovar od spoločnosti B-spol. s r.o. v zmysle predložených faktúr. Daňový subjekt ako dôkaz reálneho dodania tovaru predkladal iba formálne dôkazy (faktúry, úhrady), ale žiadne iné relevantné dôkazy preukazujúce materiálnu podstatu veci, t. j. reálne dodanie tovaru nepredložil. Skutočnosť, že faktúry mali požadované náležitosti v predmetnej veci ešte nemusí znamenať, že údaje v nich uvedené odrážajú aj materiálne a reálne naplnenie tam deklarovaných skutočností. Správne správny orgán I. stupňa konštatoval, že dôkazné bremeno v tomto prípade bolo na strane žalobcu, ktorý mohol materiálnu podstatu veci preukázať podpornými dokladmi, na základe ktorých by sa dalo preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľným obchodom, t. j. dodaniu tovaru tak, ako je uvedené na faktúrach, napr. zmluvy, doklady o preprave, objednávky, e-mailová komunikácia a pod. a

spochybnil tak zistenia správcu dane, z ktorých vyplýva, že uvedená obchodná spoločnosť B-spol., s.r.o. slúžila len ako nárazníkova spoločnosť pre dodávky pri intrakomunitárnom dodaní tovaru.

188. Z obsahu napadnutého rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa a žalovaného nevyplýva, že by orgány daňovej správy od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. Samotná skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci dožiadaní preverované ako i iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení obchodovaním so sporným tovarom medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca, neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na nadmerný odpočet takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Správny orgán I. stupňa mal právo preveriť pôvod tovaru, jeho reálnu existenciu, spôsob jeho prepravy, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bolo vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval a že obchod prebiehal skutočne tak, ako deklaroval. Mohol predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia, ako i komunikácia s dodávateľmi sa nijako neodlišuje od nevykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí, spôsob komunikácie s dodávateľom, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru.

189. Na základe výsledku vykonaného dokazovania, kedy správny orgán I. stupňa aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie možno konštatovať, že záver, ktorý správny orgán I. stupňa zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru, resp. jeho pohybu u dodávateľov žalobcu, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení sa javí unesenie dôkazného bremena zaťažujúce žalobcu spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti na dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcich právo poskytované zásadou neutrality DPH, čo nie je nič neobvyklé. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí žalobcove jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode.

190. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ako aj žalovaným, ako aj s jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. zo dňa 12.05.2004, zo dňa 23.06.2004, sp. zn. zo dňa 15.03.2006, sp. zn. zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov. Správny súd dospel k záveru, že na všetky relevantné námietky žalobcu boli

správnym orgánom v odôvodnení rozhodnutia podrobne uvedené dôvody, pre ktoré bolo správcom dane rozhodnuté o nepriznaní nadmerného odpočtu DPH.

191. K žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa arbitrárnosti a nedostatočného zdôvodnenia žalobou napádaných rozhodnutí tak správcu dane, ako žalovaného správny súd poukazuje na vyššie citovanú judikatúru tak európskych súdov, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej nie je povinnosťou súdu, ako ani správneho orgánu odpovedať na každú žalobcom, resp. odvolateľom vznesenú námietku. Povinnosťou správneho orgánu, ako i súdu je zaoberať sa pre vec podstatnými námietkami. V zmysle uvedených kritérií preskúmavané rozhodnutie spĺňa kritéria preskúmateľnosti, nie je možné ho podľa správneho súdu označiť za arbitrárne, pretože žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odpovedal na relevantné odvolacie námietky žalobcu.

192. Správny súd poznamenáva, že správa dani vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremenom. Uvedené platí v plnom rozsahu aj na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH. Správny orgán I. stupňa je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správneho orgánu I. stupňa predchádzajúcej rozhodnutiu o uplatnení nároku na vrátenie DPH, autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane vo vzťahu k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správny orgán I. stupňa povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnou povinnosť správneho orgánu I. stupňaviesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správny orgán I. stupňa v priebehu konania k dispozícii. Uvedeným kritériám zodpovedal v preskúmavanom prípade tak v rozhodnutí správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného. Z vykonaných dôkazov žalovaným vyplýva podľa správneho súdu, že v predmetnej veci sa mohlo jednať o klasickú schému karuselového podvodného konania, keď sa pri dodávke tovaru z cudziny, ktorý by inak ako intrakomunitárny obchod sa realizoval bez uplatnenia DPH, v predmetnej veci sa využili nárazníkové subjekty, ktoré následne ukončili svoju hospodársku činnosť len za tým účelom, aby bolo možné uplatniť nárok na nadmerné odpočty DPH. Tieto skutočnosti vyplynuli z vykonaného dokazovania. Súčasne z vykonaného dokazovania vyplynuli i závery o tom, že žalobca, resp. s ním prepojené osoby vystupovali za tieto nárazníkovej spoločnosti, resp. od nich prijímali ekonomické benefity v procese dodávok tovaru. Tieto skutočnosti vzali daňové orgány za preukázané a z nich vyvodili právne závery, ktoré správny súd považoval za logické a odôvodnené pre postup, ktorý bol následne zvolený daňovými orgánmi a mal odraz vo výroku jeho rozhodnutia.

193. Správne orgány dostatočným spôsobom odôvodnili aj podozrenie z existencie daňového podvodu v predmetnej veci, a to z pohľadu povahy obchodného partnera B-spol., s.r.o., časových súvislostí zmien jeho sídla, výmazu konateľa, ktoré boli v časovej súvislosti s rozhodným obdobím zdaniteľných dodávok, ako aj z výsluchov svedkov, ktorí uvádzali miesto dodania dodávky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že je tu dané podozrenie z daňového podvodu. V tomto smere správny súd súčasne poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora v spojených veciach C-439/04 a C-442/04 Axel Kittel proti Belgickému kráľovstvu a Belgické kráľovstvo proti Recycling Sprl, v ktorom Európsky súdny dvor uzavrel, že pokiaľ sa kupujúci vedome zúčastňuje na karuselovej podvodnej daňovej operácii, ktorej jediným cieľom je znížiť daňové zaťaženie, čím sa dopustí zneužitia práva,

uvedený spoločný systém stanovuje, že právo na odpočítanie dane stráca. V bode 62 rozsudku Súdny dvor konštatuje že prvá a šiesta smernica o DPH nielen umožňujú, ale priam vyžadujú stratu práva na odpočítanie dane, pokiaľ sa jeho držiteľ vedome zúčastní na podvodoch tohto typu, na ktorých posúdenie majú byť zohľadnené vyššie uvedené kritéria. V tomto zmysle rozsudok (36) pripomenul, že vnútroštátny súd je povinný odmietnuť priznanie práva na odpočet, pokiaľ sa preukáže, že právo je uplatňované protiprávne (bod 34). 194. Pokiaľ žalobca namietal, že mu správca dane neoznámil dôvody na začatie daňovej kontroly, preto ju považoval za nezákonnú , k tomu správny súd uvádza následovné skutočnosti: Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd jednoznačne za preukázané, že správca dane začal daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku oznámením zo dňa 02.04.2015 , ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 24.4.2015. Toto oznámenie obsahuje údaje o dni začatia daňovej kontroly, mieste výkonu daňovej kontroly, druhu kontrolovanej dane a kontrolovanom zdaňovacom období, ako aj výzvu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch nesplnenia zákonných povinností zo strany kontrolovaného daňového subjektu. Keďže daňová kontrola sa začala oznámením podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, nemal správca dane povinnosť uvádzať v predmetnom oznámení dôvody začatia daňovej kontroly, ako je tomu podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku, keď o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo ak je dôvodné podozrenie , že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené alebo ak oprávnenie začať daňovú kontrolu bez oznámenia vyplýva správcovi dane z osobitného predpisu.

195. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol.

196. O trovách konania súd rozhodol podľa § 165 v spojení s § 168 a nasl. S.s.p. a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.

197. Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.