Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/276/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného splnomocnencom: Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti žalovanej: S. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom A., G. XXXX/X, o zaplatenie 502,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. -90 zo dňa 14. mája 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , , , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“), o rozhodcovskom konaní, s poukazom aj na procesné ust. , , .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 14.3.2012 strany uzavreli zmluvu o úvere č. 207300429, ktorou sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 600,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 576,- Eur, t. j. celkovo sa zaviazal zaplatiť čiastku vo výške 1.176,- Eur v 12 mesačných splátkach po 98,- Eur počnúc dňom 22.4.2012. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytovania úveru, uvedené na zadnej strany zmluvy o úvere, kde v článku 13. účastníci prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia a dohody o vyplnení zmeniek a zmenky. Podľa oznámenia o zastavení rozhodcovského konania, rozhodcovské konanie vedené pod sp. zn. SR 04934/14 vo veci žalobcu a žalovanej o zaplatenie peňažného plnenia s príslušenstvom bolo dňa 16.6.2015 zastavené. Podľa vyhlásenia mediátora o skončení mediácie, v mediačnom konaní vedenom na Mediačnom centre spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. pod sp. zn. MK 03632/12 mediátor písomným vyhlásením skončil mediačné konanie, na základe skutočnosti že žalovanej sa nepodarilo doručiť výzvu na vyjadrenie sa k návrhu na začatie mediačného konania.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie právne uzavrel, že úverová zmluva má písomnú formu, neobsahuje však obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná sa v zmluve zaviazala zaplatiť žalobcovi celkový dlh vo výške 1.176,- Eur, z čoho suma 600,- Eur predstavovala poskytnuté úverové prostriedky žalobcom a suma 576,- Eur poplatok za poskytnutie úveru, ktorý podľa článku 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavuje jednu tretinu dohodnutý úrok a dve tretiny zahŕňajú náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. V danej veci potom úrok na 12 mesiacov činil 192 Eur,- Eur a poplatok 384,- Eur. Úrok vo výške 192,- Eur na 12 mesiacov z úveru vo výške 600,- Eur predstavuje mesačne sumu 16,- Eur a činí 32 % ročne. Z internetovej stránky NBS vyplýva, že priemerné úrokové miery z úverov pri nových spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami, so splatnosťou úveru do jedného roka (12 splátok v danom prípade) v marci 2012 činili úrok 8,05 % ročne. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého v zmluve o úvere medzi stranami prevyšuje viac ako 3-násobne (avšak takmer 4-násobne) priemernú mieru úrokov z úverov poskytovaných v tomto období bankami. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , podľa ktorého „Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením , teda sa nesmie priečiť dobrým mravom. V danej veci okresný súd zistil, že prevýšenie dohodnutých úrokov je o viac ako 500 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami. Táto okolnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, keď za týchto okolností je potrebné považovať dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú v zmysle a v rozpore s dobrými mravmi podľa (poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , podľa ktorého výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností). Z internetovej stránky Ministerstva financií SR vyplýva, že ročná percentuálna miera nákladov pri novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch vo výške do 1.500,- Eur bez zabezpečenia pri zmluvnej splatnosti od 6 do 12 mesiacov v I. štvrťroku 2012 predstavovala 52,48 %. V zmysle predmetnej zmluvy o úvere, náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavujú 384,- Eur, čo činí až 64 % z poskytnutých úverových prostriedkov. Z uvedeného je zrejmé, že ani prípadná RPMN nedosahuje výšku nákladov, ktoré v zmluve o úvere žiada žalobca od žalovaného. Poplatok, ktorý žalobca požaduje v zmluve od žalovanej za spracovanie úveru príp. vypracovanie zmluvy predstavuje viac ako polovicu hodnoty poskytnutých úverových prostriedkov. Poplatok v takejto výške predstavuje neprimeranosť odplaty a je neprijateľnou podmienku spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu, že žalobca ako dodávateľ vyžaduje od žalovaného ako spotrebiteľa finančný záväzok za plnenie, ktoré mu z materiálnej stránky vôbec nie je dodané. Takéto zmluvné dojednanie predstavuje neúnosné zaťaženie spotrebiteľa, nakoľko je mu účtovný poplatok bez toho, aby mu bolo poskytované aj reálne protiplnenie. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je podstatné to, aby sa nimi platilo iba za skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi, a ktoré je v jeho záujme. Preto okresný súd považoval celú odplatu za poskytnutý úver za neprimeranú a neplatnú so zreteľom na ustanovenie . Odplata za úver je totiž rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy a pokiaľ dohoda o odplate je neplatná, úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie.

5. Okresný súd netvrdí, že výška úrokov pri nebankových spotrebiteľských úveroch musí dôsledne kopírovať výšku úrokov pri porovnateľných bankových úveroch, avšak dohodnutá výška úrokov /aj keď vyššia ako pri bankách/ musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 70,02 % ročne /ako podstatná zložka právneho úkonu/ je v rozpore s dobrými mravmi, preto predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere sa svojím obsahom prieči dobrým mravom. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon /dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky/, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené dôvody súd považuje predmetnú úverovú zmluvu za absolútne neplatnú.

6. Právnym následkom plnenia z neplatnej zmluvy je povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal ( ). Žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške poskytnutého úveru 600,- Eur po odčítaní sumy žalovanou zaplatenej t.j. sumy 502,- Eur. Z tvrdení žalobcu, ktoré mal okresný súd za preukázané (žalovaná ich nerozporovala) vyplýva, že žalovaná čerpala úver dňa 14.3.2012, týmto dňom došlo k začatiu plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby. Žalobca sa teda práva na vydanie bezdôvodného obohatenia mohol domáhať najneskôr do 14.3.2015 - t.j. uplynutia objektívnej trojročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo t.j. 14.3.2012. Platí, že dvojročná subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej trojročnej, a je zrejmé že trojročná dňom 14.3.2015 uplynula, avšak žaloba bola podaná až dňa 16.9.2015, teda po uplynutí 3-ročnej objektívnej lehoty. Podľa názoru okresného súdu je už žalobcom v tomto konaní uplatnený nárok voči žalovanej premlčaný. Mal za nadbytočné a nehospodárne, aby okresný súd skúmal, kedy začala plynúť subjektívna premlčacia lehota a teda kedy sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení a kto sa na jeho úkor obohatil. Pokiaľ došlo k premlčaniu hlavného záväzku zo spornej úverovej zmluvy, t.j. istiny nevrátenej časti úveru, došlo aj k premlčaniu nárokov na zaplatenie úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, ktoré sú príslušenstvom pohľadávky, nemohol priznať ani úroky za poskytnutie úveru a príslušenstvo tejto pohľadávky. Okresný súd sa zaoberal aj otázkou plynutia resp. spočívania premlčacej doby v dôsledku prebiehajúceho rozhodcovského konania za obdobe od 11.8.2014 do 16.6.2015 a dospel k záveru, že v predmetnom konaní žalobca nepreukázal, že so žalovanou uzavrel rozhodcovskú doložku resp. rozhodcovskú zmluvu. Uvedenú skutočnosť dokonca ani v žalobe netvrdil (žalobca tvrdil len skutočnosť, že podal návrh na začatie rozhodcovského konania), pričom uzavretie rozhodcovskej doložky zo žalobcom predložených listinných dôkazov nevyplýva. Nebolo teda preukázané, že Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., bol príslušným orgánom na prejednanie a rozhodnutie danej veci a teda, že Združenie arbitráže a mediácie resp. Stály rozhodcovský súd zriadený Združením arbitráže a mediácie bol nástupníckym súdom a teda nebolo preukázané, že by samotné rozhodcovské konanie vedené pod sp. zn. Sr 04934/14, tak ako to vyplýva z oznámenia o zastavení rozhodcovského konania vyvolávalo účinok - spočívanie premlčacej doby. Okresný súd dokazovanie ohľadom uvedených otázok nevykonal, nakoľko žalobca po oznámení predbežného právneho posúdenia, žiadne návrhy na doplnenie dokazovania neurobil, pričom zistený skutkový stav svedčil v prospech žalovanej - spotrebiteľky - teda slabšej strany sporu, a v danej situácii to bol práve žalobca, ktorý neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení, pričom bol v podstate pasívny, lebo ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol. Je zrejmé, že v spore s ochranou slabšej strany - spotrebiteľa je súd povinný vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol a zabezpečiť ich resp zaobstarať z úradnej povinnosti. Okresný súd je však toho názoru, že je tak povinný urobiť iba vtedy, keď je vykonanie takýchto dôkazov spôsobilé v prospech slabšej strany sporu

- spotrebiteľa. Žalobca nepreukázal, že by nastali skutočnosti, od ktorých možno odvodzovať záver o spočívaní premlčacej doby počas prebiehajúceho rozhodcovského konania v období do 11.8.2014 do 16.6.2015. Žalobca sa v zmysle návrhu domáhal zaplatenia nákladov mediačného konania (225,45 Eur) a rozhodcovského konania (319,63 Eur) , pretože pohľadávku voči žalovanej nemohol pre zmenu právnych predpisov uplatniť v rozhodcovskom konaní. Napriek skutočnosti, že žalobca nepreukázal samotnú výšku týchto nákladov, okresný súd konštatuje, že takýto nárok žalobcu nemá oporu v zákone, pretože by inak žalovaná niesla zodpovednosť (v podobe nákladov) za to, že sa zmenili právne predpisy. Žalovaná nezavinila zastavenie rozhodcovského konania, ale k zastaveniu došlo z dôvodu zmeny právneho predpisu, ktorý upravuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Preto je nelogické, aby uhradila žalobcovi trovy rozhodcovského konania. Ani Dohoda v zmysle bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemohla platne uložiť žalovanej takúto povinnosť. Táto dohoda je totiž jednostranným úkonom žalobcu - veriteľa, ktorý žalovanej - dlžníkovi vnútil (bez možnosti ovplyvnenia) povinnosť riešiť spory mediáciou a jednostranne mu uložil povinnosť zaplatiť trovy mediačného konania bez toho, aby rovnaké povinnosti mal žalobca - veriteľ. V tejto časti je teda nárok nie len nedôvodný (v rozpore so zákonom), ale ide aj o neprijateľnú zmluvnú podmienku (a teda podmienku neplatnú). Poplatok za upomienku vo výške 20,- Eur považuje okresný súd tiež za nedôvodný a nepreukázaný, pretože jednak žalobcovi objektívne nemohli vzniknúť náklady na vyhotovenie písomnej upomienky (bežne) v listovej forme vo formáte A4, ale takýto poplatok a v uvedenej výške ani nebol v zmluve dohodnutý.

7. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, keďže jej žiadne trovy nevznikli a ani jej žiadne z obsahu spisu nevyplývajú.

8. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalobca, pričom navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznať mu náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania s poukazom na , . Argumentoval tým, že nedošlo k naplneniu dôvodov podľa o spotrebiteľských úveroch, zmluvu nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Náležitosti podľa (úroková sadzba spotrebiteľského úveru) a (priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov) boli uvedené v prílohe k zmluve č. 207300429 Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy (pripojil k odvolaniu čl. 115). Uplatnený úrok vo výške 32 % ročne, ktorý bol dohodnutý v zmluve o úvere, považuje za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektami pri istom druhu finančných produktov. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.6.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.5.2014, tzn., že obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi . Poukázal ďalej na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úrokov odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami (poukaz na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. ). Ak žalovaná namieta výšku odplaty znáša v tomto smere dôkazné bremeno a čo . Slovenské právo poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Poplatok za poskytnutie úveru nie je neprimerane vysoký vzhľadom na to, že žalobca je nebankovým subjektom. Samotná výška poplatku žalovanej v čase uzatvorenia zmluvy o úvere vyhovovala, výšky nenamietala, do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere neodstúpila. K tvrdeniam týkajúcich sa konečnej splatnosti úveru poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15. Ďalej tvrdil, výslovne spomína niektoré poplatky: notárske služby, za predčasné splatenie úveru, poplatok za vedenie účtu, atď. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa napr. uvádzajú o. i. aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. V čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ust. , podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Nemožno sa dovolávať údajov výlučne bánk, ktoré bolo možné len na základe účinného do 31.10.2008 alebo do 31.5.2010. Naviac prevýšenie takejto odplaty je možné a zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného. Poukázal na záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšku úroku požadovaného s bankami (poukaz na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. ), s čím sa okresný súd nevysporiadal. Tvrdenú neprijateľnosť poplatku (administratívneho) nie je možné vyvodiť zo ( ods 6). Poukázal na novelizovaného , podľa ktorého a contrario vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle tohto zákona prípustný. Poukázal na rozhodnutie Spolkového súdneho dvora sp. zn. XI ZR 3/10 podľa ktorého je poplatok za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení prípustný ako aj na novelu . Zmluvné dojednanie, ktoré podľahlo prieskumu v tomto konaní, je celkom jednoznačne cenovým dojednaním a vzhľadom na ust. ako aj článku IV ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS je vylúčené, aby súd preskúmaval primeranosť tohto dojednania. So záverom o premlčaní nesúhlasí. Má za to, že premlčacia doba začala plynúť dňom splatnosti úveru tak ako to uviedol v žalobe. Okresný súd nesprávne uviedol v bode 1 odôvodnenia, že žaloba bola podaná dňa 25.5.2016, správne mal uviesť deň 14.9.2015. Na preukázanie spočívania premlčacej doby počas rozhodcovského konania od. 11.8.2014 do 16.6.2015 predložil Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 14.3.2012.

9. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila a uviedla, že okresný súd rozhodol o premlčaní podľa zákona. Od žalobcu mala niekoľko úverov, ktoré vždy poriadne preplatila. S manželom sa dostala do ťažkej životnej situácie Žalobca si v zmluve účtoval sumu 576,- Eur za tzv. príslušný poplatok, ktorý sa v zmluve bližšie nešpecifikuje a ak je to úrok, potom asi 98 % zo sumy 600,- Eur.

10. K vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu sa žalobca vyjadril a uviedol, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinný žiadny všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z . Nemožno sa dovolávať údajov výlučne bánk, ktoré bolo možné len na základe účinného do 31.10.2008 alebo do 31.5.2010. Naviac prevýšenie takejto odplaty je možné a zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného. Poukázal na záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšku úroku požadovaného s bankami (poukaz na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. ). Nesúhlasí so záverom, že odplata je v rozpore s dobrými mravmi.

11. K vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná tak, že zopakovala argumentáciu z vyjadrenia k odvolaniu.

12. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (, ďalej ), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný (ďalej ). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa .

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu čiastočne zamietol (suma 502,- Eur, úrok 32 % ročne zo sumy 600,- Eur od 15.3.2012 do 23.4.2012 (vo výške 21,04 Eur), zo sumy 502,- Eur od 24.4.2012 do zaplatenia, poplatok 391,68 Eur, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 893,68 Eur od 28.8.2012 do zaplatenia, trovy mediačného konania 225,45 Eur, poplatok za upomienku 20,- Eur, trovy rozhodcovského konania 319,63 Eur) a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

15. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 14.3.2012 zmluvu o úvere, ktorou žalobca poskytol v prospech žalovanej ako fyzickej osoby - spotrebiteľa spotrebiteľský úver v sume 600,- Eur, ktorá sa tento zaviazal splatiť v celkovej sume 1.176,-Eur v 12 mesačných splátkach po 98,- Eur počnúc dňom 22.4.2012 s dohodnutou výškou RPMN 300,29 %. V zmluve nie je uvedený úrok, iba výška poplatku 576,- Eur bez jeho bližšej konkretizácie a uvedenia priemernej hodnoty RPMN. Poplatok je špecifikovaný v bode 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorého vyplýva, že tento vlastne nie je poplatkom, lebo v rozsahu 1/3 je to dohodnutý úrok a v 2/3 ide o poplatok. Poplatok v 2/3 by mal predstavovať náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou. Žalovaná ku dňu podania žaloby zaplatila žalobcovi na tento úver sumu 98,- Eur. Právny vzťah je zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. a nasl. , predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaná zaviazala žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru ( ). Žalobca v čase uzavretia zmluvy bol v postavení veriteľa a dodávateľa ( v spojení s ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaná bola v postavení spotrebiteľa. Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa). Okresný súd správne aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, t.j. ku dňu 14.3.2012 , v znení účinnom k času uzavretia zmluvy.

16. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

17. Uzavretú zmluvu o úvere odvolací súd považuje taktiež za zmluvu spotrebiteľskú (tak ako to uzavrel správne aj súd prvej inštancie). Žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úvery žalovanej, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie úveru, teda poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa . A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod ( ). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je , ako aj a nasl. , má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení a príslušných ustanovení , zákonnej úpravy , ktorý vety prvej upravuje, že zmluva o úvere musí mať písomnú formu.

18. Súd prvej inštancie správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti (podľa ) a dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa , , teda ročnú úrokovú sadzbu (32 %) a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov a teda správne uzavrel, že v dôsledku toho je bezúročná a bez poplatkov, teda aj bez nároku na zaplatenie poplatku vo výške 576,- Eur. Odvolací súd poukazuje na to, že vzhľadom na znenie je zrejmé, že k závere bezúročnosti a bezpoplatkovosti stačí, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí neobsahuje, čo i len niektorú z náležitostí (), tak v zmysle .

19. Žalobca namietal, že zmluva obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) /úroková sadzba spotrebiteľského úveru/ aj písm. y) /priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov/ zákona o spotrebiteľskom úvere s poukazom na obsah Prílohy k zmluve č. 207300429 Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, a ktoré pripojil k odvolaniu. S uvedeným sa odvolaní súd nestotožnil, keď žalobca tento prostriedok procesného útoku mal uplatniť v súlade s , odvolací súd teda nepostupoval podľa , keďže neboli splnené predpoklady . Ďalej je nutné poukázať na skutočnosť, že sa jedná o podstatné náležitosti úverovej zmluvy, ktoré si vyžadujú písomnú formu, a majú byť obsahom základného dokumentu na ktorom je zachytený obsah zmluvy.

20. S ohľadom na vyššie uvedené je potom bez právneho významu zaoberať sa argumentáciou žalobcu v odvolaní týkajúcou sa neprimeranosti výšky odplaty za poskytnutie úveru, keďže správne súd prvej inštancie uzavrel, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanej je podľa bezúročný a bez poplatkov a žalobca nemá nárok na zaplatenie poplatku (576,- Eur) za poskytnutie úveru, resp. akejkoľvek odplaty. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy poskytnutého úveru 600,- Eur po odpočítaní čiastky 98,- Eur zaplatenej žalovanou t. j. sumy 502,- Eur, ako bezdôvodného obohatenia, čo konštatoval správne okresný súd v bode 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku.

21. v ustanovení upravuje premlčaciu dobu pre vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom rozlišuje medzi subjektívnou () a objektívnou premlčacou dobou (). Začiatky ich plynutia sú upravené odlišne.

22. Premlčanie je možné charakterizovať ako márne uplynutie zákonom určeného času, ktorého dôsledkom je, že právo, ktoré nebolo v určenom čase vykonané, sa oslabuje a toto právo v spojení s ďalšou právnou skutočnosťou (dovolaním sa premlčania), nie je možné v zásade priznať. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje 2-ročnú subjektívnu a 3-ročnú, resp. 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Z uvedeného vyplýva, že dĺžka objektív nej premlčacej doby nemôže byť nikdy prekročená, a to ani v prípade, ak by subjektívna doba mala ešte plynúť, prípadne ak plynúť nezačala. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (rozhodnutie NS SR ). Pre začiatok plynutia 3 ročnej príp. 10 ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniká samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba. (Pozri rozhodnutie NS ČR z 14.08.2007, sp. zn. rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného. (Pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. , sp. zn. , R 25/1986). Pre počítanie premlčacej doby platí všeobecné ustanovenie o počítaní času, t.j. ustanovenie . Keďže dĺžka premlčacích dôb je určená vždy podľa rokov, podľa platí, že premlčacia doba sa skončí dňom, ktorý sa číslom, t.j. dátumom, zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň ( ).

23. Objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom poskytnutia peňažných prostriedkov (čerpania úveru) z predmetnej bezúročnej a bezpoplatkovej úverovej zmluvy dňa 14.3.2012, čo strany nerozporovali. Podľa zásad uvedených v odseku 22 žalobca má právo žiadať vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia už v deň, kedy sa na jeho úkor žalovaná obohatila t. j. dňom 14.3.2012, pričom najneskôr sa mohol domáhať zaplatenia žalobou podanou dňa 14.3.2015. Avšak žalobu podal na okresný súd dňa 16.9.2015, teda už po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. Okresný súd konštatoval, že dvojročná subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej, ktorá uplynula pred podaním žaloby, preto z dôvodu hospodárnosti a nadbytočnosti neskúmal, kedy začala plynúť subjektívna premlčacia doba. Následne okresný súd správne uzavrel, že žaloba nie je dôvodná v časti požadovanej istiny 502,- Eur, keď vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej považoval za dôvodnú. Zároveň správne uzavrel, že z dôvodu premlčania hlavného záväzku, žaloba nie je dôvodná ani v časti úrokov z omeškania (úroku), ktoré majú akcesorickú povahu. S ohľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s námietkou, že premlčacia doba začala plynúť dňom splatnosti úveru, čo uviedol v žalobe.

24. Námietka žalobcu, že okresný súd nesprávne uviedol v bode 1 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žaloba bola podaná dňa 25.5.2016 neobstojí, keďže okresný súd v bode 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol správny dátum podania žaloby na okresný súd dňa 16.9.2015

25. Predloženie Rozhodcovskej zmluvy žalobcov (až) v odvolaní nemá vplyv na správny záver okresného súdu v odseku 38 odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorých sa odvolací súd stotožnil a odkazuje na jeho obsah, že v konaní žalobca nepreukázal, že so žalovanou uzavrel rozhodcovskú doložku resp. rozhodcovskú zmluvu, čo netvrdil ani v žalobe, a teda žalobca okresnému súdu nepreukázal, že by nastali skutočnosti od ktorých možno odvodzovať záver o spočívaní premlčacej doby počas prebiehajúceho rozhodcovského konania v období od 11.8.2014 do 16.6.2015. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že žalobca tento prostriedok procesného útoku mal uplatniť v súlade s , preto postup podľa nie je dôvodný, keďže neboli splnené predpoklady .

26. Žalobca v odvolaní nenapadol osobitnou odvolacou argumentáciou správnosť záveru okresného súdu o nedôvodnosti žaloby v časti nároku na zaplatenie trov mediačného konania vo výške 225,45 Eur, trov rozhodcovského konania vo výške 319,63 Eur, upomienky 20,- Eur (zamietnutá aj s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť) z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, čím znemožnil odvolaciemu súdu záver okresného súdu preskúmať. S ohľadom na uvedené odvolací súd konštatuje správnosť záveru okresného súdu s poukazom na obsah odsekom 39 až 43 odôvodnenia napadnutého rozsudku.

27. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím a rozsudok (I. výrok), vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania (II. výrok), odvolaním napadnutého (bez uvedenia osobitných odvolacích dôvodov), potvrdil.

28. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

29. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej voči žalobcovi vznikol nárok podľa v spojení s na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).