Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31Cob-88-2018.pdf
PDF · 123.22 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/88/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Pavol Laczo a JUDr. Andrea Vyskočová v sporovej veci žalobcu: K consult, s.r.o., IČO: 36 056 600, Komenského 14A, Banská Bystrica, zastúpeného: Lion Law Partners s.r.o., advokátska kancelári, Banská Bystrica, proti žalovanému: Športové stavby, s.r.o., IČO: 36 847 500, Nové Prúdy 2484/8, Trenčín, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s. r.o., Trenčín, o 9.201,80 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 24 Cb 111/2009-582 z 19. apríla 2018 takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje vo výroku I.
II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie I. zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 8.591,87 € s 10 % ročným úrokom z omeškania od 30. januára 2009 do zaplatenia z titulu doplatku ceny diela - prác, ktoré pôvodný žalobca T & T staving, a.s. (ktorý svoj nárok za konania postúpil na terajšieho žalobcu, na základe čoho súd prvej inštancie uznesením č. k. 24 Cb 111/2009-528 pripustil vstup žalobcu do konania) vykonal koncom roku 2008 na rekonštrukcii ihriska na škole J. Murgaša v Banskej Bystrici, II. zastavil konanie v časti o zaplatenie 609,93 € s 10 % ročným úrokom z omeškania od 30. januára 2009 do zaplatenia zastavil, a III. žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.
2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:
3. Žalovaný e-mailovou objednávkou zo 4. novembra 2008 objednal u spoločnosti T & T staving, a.s., stavebné práce a dodávku stavebných materiálov na stavbe označenej ako „viacúčelové ihrisko SOŠ J. Murgaša v Banskej Bystrici", a to podľa „objednávky p. C.". Spoločnosť T & T staving, s.r.o., emailom z 5. novembra 2008 túto objednávku potvrdila s tým, že práce budú odsúhlasované p. C. a fakturované podľa cenníka ODIS2008 alebo v hodinovej zúčtovacej sadzbe podľa priloženého cenníka služieb tejto spoločnosti. Investorom tejto stavby bola SOŠ J. Murgaša v Banskej Bystrici a hlavným dodávateľom stavby bola spoločnosť SCANSIS Slovakia, s.r.o., Bratislava, pre ktorú žalovaný vykonával práce na základe zmluvy o dodávke celého diela.
4. Na základe toho spoločnosť T & T staving, a.s., vykonala určité práce, ktorých cenu vyúčtovala tromi faktúrami: faktúrou č. 20083037 na sumu 80.000 Sk (2.655,51 €) splatnou 11. novembra 2008, ktorú žalovaný v celom rozsahu uhradil, faktúrou č. 20083177 na sumu 321.506 Sk (10.672,04 €) splatnou 19. decembra 2008, ktorú žalovaný uhradil (hoci po lehote splatnosti) a napokon faktúrou č. 20083199 na sumu 276.083,60 Sk (9.164,30 €) splatnou 29. januára 2009. Túto poslednú faktúru žalovaný neuhradil z dôvodu, že práce a dodávky v nej vyúčtované žalobca nevykonal a faktúru považuje za neoprávnenú.
5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že ním tvrdené práce a dodávky spoločnosť T & T staving, a.s., skutočne vykonala. Žalobca v konaní nepredložil záznamy o prevádzke strojov, dodacie listy resp. zápisy v stavebnom denníku, opatrené podpisom p. C., z ktorých by vyplývalo, v akom rozsahu žalobca dielo vykonal. Zároveň žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by p. C. odmietol listiny preukazujúce vykonanie práce a dodávku tovaru prebrať a podpísať, alebo že by odmietol podpísať stavebný denník vedený uvedenou spoločnosťou. Žalobcovi sa tak nepodarilo ustáliť, v akom rozsahu sporné práce vykonal pre žalovaného. Túto spornosť sa nepodarilo odstrániť ani nariadením znaleckého dokazovania (na základe pokynu odvolacieho súdu v uznesení č. k. 21 Cob 203/2011-327). Na zistenie skutočného rozsahu prác bol vypracovaný znalecký posudok č. 98/2016, znalkyňa však pri odpovediach na položené otázky vychádzala z listín vyhotovených len spoločnosťou T&T staving, a.s. (stavebného denníka a záznamov o prevádzke strojov), ktorých pravdivosť žalovaný od počiatku spochybňoval. Za takejto situácie potom účel znaleckého dokazovania nebol naplnený.
6. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že medzi uvedenými stranami bola uzavretá zmluva o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka, z ktorej mohol spoločnosti T & T staving, a.s., vzniknúť nárok na cenu diela až vykonaním diela (§ 548 Obch. zák.). Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že pre žalovaného vykonal práce uvedené vo faktúre č. 20083199, nedokázal, že by mu vznikol nárok na tam vyúčtovanú cenu. Neuznal argumentáciu žalobcu, ktorý odvodzoval oprávnenosť žalovaného nároku od rozpočtu medzi hlavným dodávateľom a žalovaným, pretože spoločnosť T & T staving, a.s., nebola zmluvnou stranou tohto vzťahu. Zmluva o dielo uzavretá medzi touto spoločnosťou a žalovaným sa vzťahovala len na jednotlivé žalovaným označené stavebné úkony potrebné k celkovej realizácii diela.
7. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáha zmeny tohto rozsudku v zamietnutej časti (výroku I) tak, že sa žalobe vyhovie. Nepovažuje za správne, aby súd vlastnými úvahami spochybnil správnosť a objektívnosť záverov znalkyne. Pokiaľ súd považoval podklad pre spracovanie znaleckého posudku za nedostatočný, mal ho doplniť, a rovnakú povinnosť mal žalovaný. Súd ani žalovaný za konania skutkové podklady nespochybnili. Súd prvej inštancie nevykonal nič, čo by mohlo napomôcť účelu znaleckého dokazovania, či už v podobe formulácie otázok alebo vyžiadania potrebných dokumentov od žalovaného. Žalovaný len popieral tvrdenia žalobcu, ale dôkazy nepredložil. Postup súdu, ktorým spochybňuje závery znaleckého posudku preto, že vychádzal z listín predložených žalobcom, nie je objektívny. Žalobca si splnil povinnosť viesť stavebný denník podľa § 46d ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, zaznamenal doň všetky podstatné skutočnosti a neexistuje racionálny dôvod tieto skutočnosti spochybňovať. „Platnosť" údajov v stavebnom denníku nie je podmienená podpisom objednávateľa, resp. iných tretích osôb. Žalovaný sa k záznamom v stavebnom denníku nevyjadril, hoci mu žalobca dal k tomu možnosť. Súd svojvoľne ignoroval závery posudku a posúdil vec vlastným laickým záverom. Ak žalovaný nepodpisoval stavebný denník žalobcu, svedčí to o tom, že žalovaný nevykonával dostatočný dozor, nie o neobozretnom prístupe žalobcu. Znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku zohľadnila všetky dostupné listinné dôkazy, vykonala znalecké šetrenie priamo na mieste, a to aj za prítomnosti zástupcu žalovaného, k námietkam žalovaného sa dostatočným spôsobom vyjadrila priamo na pojednávaní. Posudok spĺňa zákonné predpoklady, súd sa však od neho nepochopiteľne a na základe vlastných laických záverov odklonil v rozpore s § 191 C. s. p., k čomu žalobca poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a odvolacích súdov. Rozhodnutie súd je potom založené aj na nesprávnom právnom posúdení veci v rozpore s § 191 a § 207 ods. 1 a 2 C. s. p. v spojení s § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka.
8. Žalovaný vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože je správny. Žalobca mal svoje tvrdenia preukázal nepochybným spôsobom, no sústredil sa len na formálnu kvalitu znaleckého posudku, rezignoval však na kvantitatívnu stránku. Žalobca mal smerovať dokazovanie do toho rámca, čo chce žalobou dosiahnuť. Súd prvej inštancie podľa pokynu odvolacieho súdu nariadil znalecké dokazovanie, potom však už aktívne neusmerňuje priebeh dokazovania. Materiálna stránka znaleckého posudku neosvedčuje to, čoho sa žalobca domáhal, odpovede znaleckého posudku neosvedčujú jeho nárok. Znalkyňa sa zamerala na zistenie hodnoty diela, nezaoberala sa už cenou, za ktorú by bolo možné porovnateľné dielo zhotoviť. Úlohou znalkyne nebolo spočítať, koľko hodín sa pracovalo s tým ktorým nástrojom, ale koľko by bolo obvykle potrebné na zhotovenie predmetného diela. Nie je vinou súdu ani žalovaného, že znalecký posudok na tieto otázky neodpovedá. Znalec nevyriešilo ani to, aký rozsah diela pripadol na žalobcu, pretože sa vychádzalo z projektovej dokumentácie, ktorá nebola realizovaná v celom rozsahu. Žalobca v prvom rade nepreukázal, či dielo zhotovil v rozsahu, v akom sa domáha zaplatenia. Z výsledkov dokazovania možno konštatovať, že nárok žalobcu nikdy nevznikol, pretože sa dielo nerealizovalo podľa projektovej dokumentácie, ale len v rozsahu 83,4 %. Potom musela byť úmerne znížená aj cena diela zhotoveného žalobcom, ktorá po korekcii predstavovala 17.830,66 €. Túto sumu mal dostať od investora žalovaný, nemohol si vziať žalobcu za cenu 21.919,41 €, pretože by sa tak dostal do straty 4.089 €.
9. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojom odvolacom návrhu. Opätovne poukázal na proces dokazovania, osobitne na vypracovaný znalecký posudok. Zopakoval, že žalovaný bol pasívny, otázky znalkyni nepoložil a nevyvíjal žiadnu aktivitu. Prepočty žalovaného vo vyjadrení považuje za účelové a irelevantné.
10. Žalovaný v duplike zotrval na svojich predošlých stanoviskách.
11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v napadnutom výroku I (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v odsekoch 3 až 5 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, obsahu znaleckého posudku, ani obsahu výsluchov strán a svedkov tak, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní.
13. Žalobca vo svojom odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nesprávne posúdenie tým, že nesprávne použil § 191 a § 207 C. s. p. Tieto ustanovenia sa však týkajú dokazovania a jeho hodnotenia. Podľa § 191 ods. 1 C. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa judikatúry zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana splnila svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre stranu, pravdivosť tvrdení ktorej mala byť preukázaná (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 6 MCdo 1/2010). Zjednodušene povedané, určitú skutočnosť možno považovať za dokázanú v konaní, ak sudca postupom podľa § 191 C. s. p. z vykonaných dôkazov nadobudne odôvodnené vnútorné presvedčenie o tom, že táto skutočnosť z týchto dôkazov a obsahu celého konania naozaj vyplýva. Ak teda žalobca namieta, že súd nesprávne aplikoval toto ustanovenie, nejde svojím obsahom o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.], ale o námietku, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.
14. Najväčšia časť odvolacích námietok žalobcu smeruje proti postupu súdu pri hodnotení znaleckého posudku. Podľa ustálenej judikatúry (za všetky pozri napr. obsiahle zhodnotenie R 1/1981, ale aj judikáty R 4/1969, R 21/1981, R 45/1984 alebo R 22/1989, časť I, oddiel „znalecké dokazovanie") súd aj znalecký posudok musí hodnotiť ako každý iný dôkaz podľa § 191 C. s. p. (resp. do 30. júna 2016 podľa § 132 O. s. p.) s prihliadnutím na určité zvláštnosti tohto znaleckého posudku. To znamená, že súd sa musí zaoberať jednak tým, či posudok má formálne náležitosti, teda či závery uvedené vo vlastnom posudku sú náležite odôvodnené a sú podložené obsahom nálezu. Ďalej sa musí zaoberať tým, či znalec vyčerpal úlohu v rozsahu, v akom mu bola uložená, či sú jeho závery podložené výsledkami konania a nie sú v rozpore s výsledkami ostatným vykonaných dôkazov. Súd nemôže preskúmavať správnosť odborných záverov znalca, nemôže ho nahradiť svojím záverom, ale musí postupovať spôsobom predpokladaným zákonom, teda žiadať od znalca vysvetlenie, doplnenie alebo odstránenie nedostatkov posudku, prípadne podanie nového posudku, alebo môže aj ustanoviť iného znalca. Žalobcovi v prerokúvanej veci uniká, že súd prvej inštancie, ale ani žalovaný nespochybňovali odborné závery znalkyne znalkyne Ing. Anny Bešinovej v znaleckom posudku č. 98/2016, ale práve skutkový podklad, z ktorého pri ich formulácii vychádzala, a jeho súlad s výsledkami konania a s inými dôkazmi. Znalkyňa posudku zodpovedala na otázky č. 1 až 10 položené súdom. Dával odpoveď na to, aký druh materiálu a v akom objeme bolo na stavbe viacúčelového ihriska spotrebované (odpoveď na otázku č. 1 a 7), koľko hodín práce stroja JCB 4CXI zodpovedá prácam na stavbe (odpoveď na otázku č. 2 a 3), koľko hodín práce živičného valca CB-224E zodpovedá prácam na stavbe (odpoveď na otázku č. 4), aká bola obvyklá denná sadzba za prácu strojov (odpoveď na otázku č. 5), aká bola obvyklá jednotková cena za dodávku materiálu (odpoveď na otázku č. 6), aká bola obvyklá cena prác strojmi Tatra, MAN, UDS, IVECO (odpoveď na otázku č. 8), aká bola skutočná hodnota prác vykonaná žalobcom na stavbe (odpoveď na otázku č. 9) a či mohol žalovaný pri počte pracovníkov zhotoviť stavbu za daný čas (odpoveď na otázku č. 10). Voči odborným záverom, ktorých skutkový podklad vychádza z listinných dôkazov predložených žalobcom (záznamy o prevádzke strojov, vážne lístky, faktúry a pod.), odvolací súd nemá žiadne námietky.
15. Podstata sporu medzi stranami však nespočívala v riešení týchto otázok. Medzi stranami bolo od počiatku sporné jednak to, či spoločnosť T&T staving, a.s., tieto práce na stavbe reálne vykonala, ale aj subsidiárne, či ich vykonal pre žalovaného v súlade s podmienkami dohodnutými v emailovej výmene zo 4. a 5. novembra 2008. V uvedených emailoch totiž strany jasne prejavili, že táto spoločnosť má pre žalovaného vykonávať len práce podľa objednávky svedka C. a že len práce potvrdené p. C. budú účtované. Túto podstatnú spornú otázku však znalecký posudok nijako nerieši, pretože na jej riešenie nebola znalkyňa ustanovená. Práve v tomto zmysle potom medzi stranami bolo sporné, či práce a materiály aj prípadne dodané touto spoločnosťou na stavbu viacúčelového ihriska SOŠ J. Murgaša v Banskej Bystrici tak, ako sú zachytené v záznamoch o práci strojov a vážnych lístkoch a faktúrach boli dodané pre žalovaného a či boli dodané v súlade s podmienkami dohodnutými v tejto emailovej výmene. V tejto súvislosti pritom žalovaný za konania zapieral, že by preňho boli dodané všetky práce uvedené v stavebnom denníku a v týchto listinách, takže predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie bola práve otázka, či tieto listiny dostatočne preukazujú rozsah materiálu a prác dodaných pre žalovaného. Pokiaľ potom znalkyňa pri vypracúvaní znaleckého posudku bez ďalšieho vychádzala z obsahu týchto listín, vychádzala práve z takých skutočností, ktoré sú v konaní sporné. V dôsledku toho skutkové východiská jej znaleckého posudku nie sú v súlade s výsledkami konania, takže pre konanie nie sú použiteľné ani jej odborné závery, hoci sú aj správne a v posudku náležite odôvodnené. Ak je totiž sporná samotná otázka, či práce a materiál uvedené v stavebnom denníku, vážnych lístkoch, faktúrach tretích osôb boli skutočne dodané na stavbu na objednávku žalovaného a preňho, potom ich množstvo síce môže byť z týchto listín odborne správne vypočítané, ale nemožno ho považovať za dôkaz toho, že všetky tieto práce a materiál boli na stavbu dodané pre žalovaného. Súd prvej inštancie tak správne zhodnotil tento znalecký posudok tak, že pre riešenie spornej otázky medzi stranami je nepoužiteľný, a správne na jeho závery neprihliadal. Tieto otázky nevyriešil ani dodatočný výsluch znalkyne (zápisnica Okresného súdu Zvolen sp. zn. 22 Cbd 1/2017), v ktorom znalkyňa výslovne uviedla, že odpovedala len na otázku súdu a nehodnotila okolnosť, že stavebný denník žalobcu nebol podpísaný žalovaným.
Odvolací súd už len dopĺňa, že námietky žalobcu v odvolaní sú čiastočne v rozpore s jeho postojom v prvoinštančnom konaní, pretože žalovaný už v podaní z 21. novembra 2016 (č. l. 523) uplatnil proti posudku viaceré námietky, okrem iného aj námietku, že neodstraňuje podstatné rozpory medzi stranami. Žalobca na pojednávaní 16. marca 2017 trval na tom, že znalecký posudok je v poriadku a výsluch znalkyne navrhoval žalovaný. Žalobca teda v konaní na súde prvej inštancie nežiadal nijakým spôsobom doplniť znalecký posudok, nežiadal položiť dodatočné otázky, ani objasniť skutkový základ, z ktorého vychádzal. Potom ale nedôvodne v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že takéto dodatočné otázky nepoložil sám.
16. Podľa čl. 8 základných princípov C. s. p. sú strany povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Strana je povinná splniť bremeno tvrdenia, teda tvrdiť potrebné rozhodné skutočnosti, ktorej potreba je určovaná hypotézou právnej normy upravujúcej sporný právny pomer účastníkov. Každá zo strán je pritom povinná tvrdiť (a v prípade sporu dokázať) existenciu znakov skutkovej podstaty (hypotézy) tej právnej normy, ktorej právny následok je v jej prospech (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009). V prerokúvanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy za vykonanie stavebných práv a dodávok na stavbe viacúčelového ihriska SOŠ J. Murgaša v Banskej Bystrici na základe dohody obsiahnutej v emailoch zo 4. a 5. novembra 2008, podľa ktorej mala spoločnosť T & T staving, a.s, vykonať len práce, ktoré si žalovaný objednal, a žalovaný mal zaplatiť len práce, ktoré potvrdil svedok C.. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovaný si sporné práce vyúčtované faktúrou č. 20080399 u spoločnosti T & T staving, a.s., skutočne objednal a že tieto práce boli aj žalovanému dodané (ich dodanie bolo potvrdené svedkom C.). Až následne bolo možné skúmať, v akej výške mal žalovaný zaplatiť cenu týchto prác. Žalobca však v konaní toto základné dôkazné bremeno neuniesol, čo správne uzavrel aj súd prvej inštancie.
17. Nie je dôvodná žalobcova námietka, že súd prvej inštancie neprihliadol na ním vedený stavebný denník, ktorého obsah údajne niet dôvodu spochybňovať. Podľa § 46d ods. 1 zákona č. 50/1976 Z. z. je stavebný denník dokument, v ktorom sa zaznamenávajú všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku, a zapisujú sa doň všetky dôležité údaje o stavebných prácach, o vykonávaní štátneho stavebného dohľadu, štátneho dozoru, dozoru projektanta nad vykonávaním stavby a autorského dozoru a o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby. Podľa § 46d ods. 2 cit. zák. vedie stavebný denník stavbyvedúci alebo stavebník; stavbyvedúcim je osoba, ktorá organizuje riadi a koordinuje stavebné práce a iné činnosti na stavenisku a na stavbe a vedie o nich evidenciu v stavebnom denníku (§ 46a ods. 1 cit. zák.). Z citovaných ustanovení nevyplýva nič, čo by podporovalo názor žalobcu, že údaje v stavebnom denníku sú nespochybniteľné. Zákon ani nepredpisuje, kto má viesť stavebný denník v prípade, kedy na stavenisku pracuje paralelne viacero dodávateľov, alebo v prípade, že na nej pracuje niekoľko úrovní subdodávateľov. Potom ale nie je zrejmé, z čoho žalobca vyvodzuje, že práve stavebný denník vedený spoločnosťou T & T staving, a.s., má byť rozhodujúcim pri posudzovaní rozsahu vykonaných a žalovanému dodaných prác a materiálov. V prerokúvanej veci totiž stavebný denník rovnako viedol aj žalovaný (č. l. 166 až 169) a tento stavebný denník je čiastočne potvrdený aj Ing. arch. O., ktorý bol podľa nesporného tvrdenia strán stavebným dozorom hlavného investora (SOŠ J. Murgaša v Banskej Bystrici). Žalobca počas konania neuviedol žiaden zmysluplný dôvod, prečo by stavebný dozor podpisoval stavebný denník žalovaného, keby v ňom boli uvedené nesprávne údaje, a naopak, prečo nepodpísal stavebný denník spoločnosť T & T staving, a.s. Potom ale chýba opodstatnenie názoru žalobcu, že len stavebný denník tejto spoločnosti má byť pre súd rozhodujúci; o to viac chýba opodstatnenie záveru, že tento stavebný denník má potvrdzovať, že všetky sporné práce boli vykonané a všetok sporný materiál bol dodaný práve pre žalovaného.
18. Stavebný denník spoločnosti T & T staving, a.s., (č. l. 55 až 60) obsahuje záznamy od 7. novembra 2008 do 20. novembra 2008, ktoré sú však podpísané len svedkom Ing. T., ktorý vykonával stavebný dozor na stavenisku za žalobcu. Tento denník si ale podpisoval výhradne sám, pretože svedok C. ho nepodpisoval. Tomu však odporuje výpoveď svedka C., podľa ktorého mu svedok Ing. T. stavebný denník nepredložil, nepožiadal ho o odsúhlasenie prác a nevyzval ho na podpísanie záznamov v stavebnom denníku. Výpovedi svedka C. nasvedčuje výpoveď svedkyne V., podľa ktorej svedkovi C. tieto listiny na podpis predložené neboli. Nie je zrejmé, prečo svedok T. nezaznamenal do stavebného denníka výzvu pre žalovaného na odsúhlasenie prác, prípadne skutočnosť, že na výzvu žalovaný odmietol stavebný denník potvrdiť. Takisto nie je zrejmé, prečo už na tomto mieste spoločnosť T & T staving, s.r.o., neinformovala žalovaného, prípadne nevyvolala oficiálne rokovanie. Podľa názoru odvolacieho súdu tak z týchto dôvodov stavebný denník žalobcu nemožno považovať za dostatočne hodnoverný podklad o tom, že v ňom vykonané práce boli vykonané pre žalovaného. Žalobca spochybňoval dôveryhodnosť výpovede svedka C. tým, že nepredkladanie stavebného denníka zo strany svedka Ing. T. by bolo nelogické, pretože by bolo v neprospech zhotoviteľa, teda jeho zamestnávateľa. Odvolací súd však poukazuje na to, že celá situácia mohla vyzerať inak, a môže vrhať tieň nedôveryhodnosti práve na svedka Ing. T., resp. na celý postup spoločnosti T & T staving, s.r.o. Svedok C. vo svojej výpovedi na pojednávaní 20. novembra 2009 totiž sám pripustil, že táto spoločnosť mohla vykonať rôzne práce (napr. kanalizácie), ale nerobila tak podľa objednávky žalovaného. Na tom istom pojednávaní svedok Ing. T. uviedol, že túto kanalizáciu (ktorú žalovaný následne zaplatil) vykonali na vyzvanie hlavného investora stavby - SOŠ J. Murgaša v Banskej Bystrici. Celkový súpis prác (č. l. 63) bol pritom vyhotovený až následne, po skončení prác. Svedok si pritom už počas prác všimol, že robia práce naviac, o čom informoval člena predstavenstva Ing. Y., ktorý dal pokyn pokračovať v prácach. Konečne sám Ing. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že s hlavným investorom (!) sa dohodol, že všetko na stavbe bude vykonávať spoločnosť T & T staving, a.s. Je teda dosť možné, že táto spoločnosť na stavbe vykonávala práce, ktoré si neobjednal svedok C., ktorých dôvod vykonávania tento svedok nevedel, a preto nebol ochotný odsúhlasovať tieto stavby, prípadne mu ich svedok T. práve z tohto dôvodu ani odsúhlasovať nedával. Je teda možné, že spoločnosť T & T staving, a.s., na základe určitých ústnych dohôd alebo prísľubov vychádzala z toho, že bude vykonávať na stavbe všetky práce, ktoré sa budú považovať za potrebné a o ktoré ju požiada hlavný investor, pričom žalovaný tieto práce zaplatí. Za takýchto okolností potom nemožno výpoveď svedka C. hodnotiť ako účelovú, ale naopak, ako reálny opis udalostí, a ako účelovú možno vyhodnotiť aj výpoveď Ing. T.. Pretože žalobcu v prerokúvanej veci zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie toho, že sporné práce boli skutočne vykonané a boli vykonané práve pre žalovaného, ide hodnotenie dôkazov, z ktorého sa nepodarilo presne ustáliť, že by tieto podmienky boli splnené, na vrub žalobcu s tým dôsledkom, že svoje dôkazné bremeno neuniesol.
19. Už len na dokreslenie odvolací súd poukazuje na to, že ani z ďalších dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie nevyplýva záver, že by práce vyúčtované spornou faktúrou boli vykonané práve na objednávku svedka C.. Svedok C. objednanie prác v tomto rozsahu poprel, priznal len objednanie a vykonanie prác v rozsahu uvedenom na spísanom zozname č. l. 79, plus niektoré ďalšie práce tam uvedené, ktoré síce neboli vykonané na jeho objednávku, ale s ktorých zaplatením žalovaný súhlasil. Tento rozsah prác v zásade potvrdila aj svedkyňa V., pričom riadne zaplatenie ceny týchto prác potvrdili aj svedkovia Ing. T. a Ing. Y.. Ako už odvolací súd uviedol, z výpovedí týchto svedkov tiež vyplýva, že niektoré práce vykonávali na základe objednávky hlavného investora (SOŠ J. Murgaša v Banskej Bystrici). Rovnako v stavebnom denníku spoločnosti T & T staving, a.s., v stavebnom denníku je uvedená „poznámka pre investora" zo 7. novembra 2008 (na č. l. 55), ktorým oznamuje „práce naviac" a to spornú kanalizáciu, ako aj „poznámka pre investora" zo 14. novembra 2008, kde zhotoviteľ stavebného denníka výslovne uvádza, že „na požiadanie zástupcu školy (ako hlavného investora) boli vykonané ďalšie práce naviac a to práve predmetná kanalizácia a pomocné práce s ňou spojené". To všetko spochybňuje záver o tom, že sporné práce boli vykonané na objednávku svedka C., čo tento svedok sám počas konania uvádzal a jeho výpoveď tak pôsobí dôveryhodne. Konečne, o rozsahu prác vykonaných spoločnosťou T & T staving, a.s., pre žalovaného nesvedčí ani potvrdenie hlavného investora diela - SOŠ J. Murgaša v Banskej Bystrici (č. l. 66 spisu), keďže sa ním potvrdzuje len to, že táto spoločnosť dodala materiál na stavbu viacúčelového ihriska, realizovala stavebné práce a poskytovala stavebné a dopravné mechanizmy, nie však to, pre koho a na čiu objednávku tak robila.
20. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu medzi stranami ako zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, keď táto bola uzatvorená medzi žalovaným v postavení „objednávateľa" a spoločnosťou T & T staving, a.s., v postavení „dodávateľa", ktorí sú podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obch. zák., pri výkone ich podnikateľskej činnosti, v dôsledku čoho sa právne vzťahy medzi nimi spravovali a aj naďalej spravujú Obchodným zákonníkom podľa jeho § 261 ods. 1 (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Viacúčelové ihrisko je hmotne zachyteným výsledkom činnosti, teda dielom podľa § 536 ods. 2 Obch. zák. a zmluva o jeho vykonaní je zmluvou o dielo podľa cit. ustanovenia. Táto zmluva si nevyžaduje písomnú ani inú osobitnú formu, v dôsledku čoho ju možno uzavretieť v akejkoľvek forme (§ 40 ods. 1 Obč. zák., § 272 Obch. zák.). V prerokúvanej veci žalovaný emailom zo 4. novembra 2008 o 18:54 objednal u spoločnosti T & T staving, a.s., „dodávky a práce strojmi podľa dohody s p. C.... na stavbe viacúčelového ihriska na SPŠ J. Murgaša v Banskej Bystrici". Takto formulovaný email jednoznačne je návrhom na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a ods. 1 Obč. zák., keďže je dostatočne určitý a vyplýva z neho aj vôľa navrhovateľka byť viazaný v prípade jeho prijatia. Následným emailom z 5. novembra 2008 o 14:59 hod zástupca uvedenej spoločnosti uviedol, že potvrdzujú prijatie objednávky a vykonané práce odsúhlasené p. C. budú fakturované podľa cenníka ODIS 2008, alebo v hodinovej zúčtovacej sadzbe podľa priloženého cenníka služieb. Súd prvej inštancie z obsahu týchto emailom ustálil, že nimi došlo k uzavretiu zmluvy o dielo v zmysle § 536 Obch. zák. Tento záver súdu prvej inštancie žalobca v odvolaní nenapadol, a pretože odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 2 Obch. zák.), nie je oprávnený tento záver spochybňovať a musí z neho v konaní vychádzať.
21. Podľa § 548 ods. 1 druhej vety Obch. zák. vzniká zhotoviteľovi nárok na cenu diela vykonaním diela, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné. V prerokúvanej veci je z obsahu zmluvy o dielo (uzavretej emailami zo 4. a 5. novembra 2008) zrejmé, že strany sa v nej dohodli, že spoločnosť T & T staving, a.s., bude pre žalovaného vykonávať práce len na základe objednávky p. C. a bude platiť len za práce odsúhlasené p. C.. Táto dohoda teda odchylne od § 548 ods. 1 Obch. zák. viaže na splnenie osobitných podmienok, a to, aby dielo, ktorého cena sa žiada, bolo objednané p. C. a aby p. C. jeho vykonanie odsúhlasil. Ako už bolo uvedené, žalobca, ktorý sa ako postupca domáhal zaplatenia pohľadávky práve na takúto cenu diela, bol povinný dokázať, že podmienky vzniku nároku na cenu diela podľa ustanovení zmluvy boli naplnené. Zo zisteného skutkového stavu však vyplýva, že sa mu to nepodarilo, v dôsledku čoho musí aj odvolací súd vychádzať z toho, že tieto podmienky splnené neboli. Odvolací súd však len nad rámec toho (a celkom zjavne nad rámec odvolacích dôvodov, keďže v otázke právneho posúdenia odvolanie žalobcu žiadnu zmysluplnú argumentáciu neobsahuje) dopĺňa, že za istých okolností by nárok na zaplatenie častí ceny diela mohol vzniknúť aj bez existencie podpísaného súpisu prác. Podľa judikatúry má totiž dohoda o tom, že predpokladom vzniku nároku na cenu diela je až podpísanie preberacieho protokolu, povahu odkladacej podmienky podľa § 36 Občianskeho zákonníka. Ak objednávateľ napriek riadnemu vykonaniu diela protokol nepodpíše, môže ísť o zámerné zmarenie tejto podmienky zo strany objednávateľa, keďže jemu je nesplnenie podmienky (nepodpísanie protokolu) na prospech, pretože nemusí plniť povinnosť zo zmluvy zaplatiť cenu diela. Potom je možné podľa § 36 ods. 3 Obč. zák. neprihliadať na podmienku o fakturácii až po podpísaní protokolu a objednávateľ bude povinný cenu diela zaplatiť po ukončení prác (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5 Obdo 19/2006). Spoločnosti T & T staving, a.s., tak mohol vzniknúť nárok na vyúčtovanie ceny diela aj bez toho, aby boli práce odsúhlasené p. C.. Žalobca však podľa zisteného skutkového stavu nedokázal, že by svedok C. bezdôvodne odmietol súpisy vykonaných prác podpísať.
22. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nedokázal, že spoločnosti T & T staving, a.s., vznikol nárok na cenu diela vyúčtovaného faktúrou č. 20080399 v sume 276.083,60 Sk. Žalobca teda nedokázal existenciu pohľadávky, ktorú mal postúpením nadobudnúť, v dôsledku čoho je jeho žaloba neopodstatnená a súd prvej inštancie ju správne zamietol. Odvolací súd už len záverom dodáva, že žalobca vo svojom odvolaní napriek citácii § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. neuviedol žiadne konkrétne dôvody proti právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie. Žalobca pod týmto odvolacím dôvodom rozumel nesprávnu aplikáciu § 191 a 207 C. s. p., teda ustanovení upravujúcich dokazovanie, čo nenapĺňa skutkovú podstatu nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustálenej judikatúry (porov. napr. uznesenie NS SR sp. zn. 7 Cdo 7/2010) nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolanie žalobcu však žiadnu konkrétnu výhradu voči použitým právnym predpisom, jeho interpretácii alebo právnym záverom vyvodeným zo skutkových zistení neobsahuje. V dôsledku toho tu chýbajú akékoľvek ďalšie konkrétne námietky, ktoré by obsahovo napĺňali uplatnený odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci a ktoré by odvolací súd mohol preskúmať (§ 380 ods. 2 C. s. p.).
23. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (výrok I).
24. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi (výrok II)..
25. Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.