Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/266/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcov 1) W. G., Y.. XX. XX. XXXX, R. XX, W., X) G. G., Y.. XX. XX. XXXX, R. XX W., X) W. Z., Y.. XX. XX. XXXX, R. XX, W., zast. JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom, Advokátska kancelária, Rožňava Čučmianska dlhá 21, IČO: 42321859, proti žalovaným 1) V. S., Y.. XX. XX. XXXX, Š., W. XXX, zast. JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, Advokátska kancelária, Revúca, Námestie slobody 2, IČO: 37893726, 2) PD Roštár s.r.o., Ochtiná 264 IČO: 44 053 835, zast. JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom, Advokátska kancelária, Rožňava, Námestie baníkov 17/33, IČO: 37951670, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku -168 z 24. 11. 2017 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným v 1., 2. rade p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") rozsudkom I. Žalobu žalobcov 1), 2), 3) zamietol, II. priznal žalovanému 1) právo na náhradu trov konania voči žalobcom 1), 2), 3) vo výške 100 % a III. priznal žalovanému 2) právo na náhradu trov konania voči žalobcom 1), 2), 3) vo výške 100 %.

2. V odvodnení rozsudku, o.i. uviedol, že žalobcovia 1, 2, 3 sa podanou žalobou domáhali vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že Darovacia zmluva uzavretá medzi žalovaným 1 a žalovaným 2 zo dňa 7. 4. 2011, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Rožňava pod G.-XX/XX a ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu žalovaného 1 na spoločných nehnuteľnostiach v k.ú. R., P. Y. V. Č.. XXX A. V. Č.. XXX, je neplatná. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania. Žalobcovia 1, 2, 3 žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. R., P. Y. V. Č.. XXX A. V. Č.. XXX. Uvedené nehnuteľnosti spravuje pozemkové spoločenstvo Urbariát a pasienky, pozemkové spoločenstvo Koceľovce, IČO: 31969046. Žalovaný 1 a žalovaný 2 uzatvorili darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod podielov vo vlastníctve žalovaného 1 na parcelách zapísaných na LV č. XXX A. V. Č.. XXX. Žalobcovia 1, 2, 3 mali za to, že napadnutá darovacia zmluva je v rozpore s v spojení s , nakoľko v spornej darovacej zmluve nešlo o prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva, a teda na takýto prevod sa vzťahovali ustanovenia o predkupnom práve. Bolo porušené predkupné právo žalobcov 1, 2, 3, čo spôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy. Zároveň žalovaný 1 ako vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti si nesplnil svoju povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru, čím porušil Žalovaný 2 v čase uzatvorenia darovacej zmluvy nebol spoluvlastníkom podielu na spoločnej nehnuteľnosti a nebol členom

pozemkového spoločenstva. Nešlo teda o prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti a členmi pozemkového spoločenstva a preto sa na tento prevod vzťahovalo všeobecné ustanovenie o predkupnom práve podľa . Žalobcovia 1, 2, 3 nesúhlasili so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaných a považovali ju za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a navrhovali súdu, aby na námietku premlčania neprihliadol. Poukázali na uznesenie NS ČR zo dňa 31. 8. 2004. Darovacia zmluva mala byť uzatvorená a podpísaná žalovanými 1, 2 dňa 7. 4. 2011, pričom podpis žalovaného 1 na darovacej zmluve bol osvedčený dňa 9. 10. 2014 - osvedčenie o pravosti podpisu. Návrh na vklad vlastníckeho práva darovacej zmluvy bol podaný dňa 20. 10. 2014, teda po tri a pol roka, odkedy mala byť uzatvorená a podpísaná darovacia zmluva. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2 bol povolený až 13. 11. 2014. Podľa žalovaných 1, 2 už mala uplynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy. Žalobcovia 1, 2, 3 mali pochybnosti o tom, či bola darovacia zmluva podpísaná dňa 7. 4. 2011, keď podpis bol osvedčený až 9. 10. 2014. Naviac žalovaní 1, 2 podali návrh na vklad až po uplynutí trojročnej lehoty, v ktorej je možné dovolať sa relatívnej neplatnosti, čo považovali žalobcovia 1, 2, 3 za účelové konanie. Žalobcovia 1, 2, 3 nemali žiadnu vedomosť o tom, že nejaká darovacia zmluva existuje a najskôr sa o nej mohli dozvedieť až po vykonaní zápisu vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2 v katastri nehnuteľností. Žalobcovia 1, 2, 3 sa až týmto momentom mohli dozvedieť, že bolo porušené ich predkupné právo zo strany žalovaného 1, ktorý im neponúkol svoj podiel na predaj. Žalobcovia 1, 2, 3 po zistení porušenia ich predkupného práva, resp. porušenia povinnosti podľa , sa dovolali neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy a to podaním žaloby zo dňa 15. 6. 2015 na súde. Konanie žalovaných 1,2 žalobcovia 1, 2, 3 považujú za účelové a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko návrh na vklad vlastníckeho práva podávali až po viac ako tri a pol roka od podpísania darovacej zmluvy. Tým sledovali len jediný cieľ, aby sa oprávnené osoby nedozvedeli o tomto prevode a nemohli uplatniť námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Žalobcovia 1, 2, 3 v týchto okolnostiach videli rozpor s dobrými mravmi. Žalovaní 1, 2 úmyselne podali návrh na vklad darovacej zmluvy až po uplynutí trojročnej lehoty a konali tak preto, aby nebolo možné vzniesť námietku relatívnej neplatnosti, resp. aby mohli vzniesť námietku premlčania. Žalobcovia 1, 2 ,3 zastávali právny názor, že k reálnemu porušeniu predkupného práva a k porušeniu ustanovenia došlo až samotným prevodom vlastníckeho práva zo žalovaného 1 na žalovaného 2, ku ktorému došlo až povolením vkladu vlastníckeho práva v katastri dňa 13. 11. 2014. Až týmto momentom nastali vecnoprávne účinky Darovacej zmluvy zo dňa 7. 4. 2011 vo vzťahu k účastníkom tohto právneho úkonu a tiež vo vzťahu k tretím osobám. Podľa žalobcov 1, 2, 3 až od tohto momentu mohla začať plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota na uplatnenie, resp. dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu tretími osobami, ktoré boli týmto právnym úkonom dotknuté. V prípade, že by súd dospel k záveru, že plynutie všeobecnej trojročnej premlčacej doby na dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy začalo plynúť už od 7. 4. 2011, žiadali neprihliadnuť na námietku premlčania žalovaných 1, 2 z dôvodu, že výkon tohto práva je v rozpore s dobrými mravmi. Naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti darovacej zmluvy žalobcovia 1, 2, 3 odôvodnili tým, že nemajú inú možnosť, ako zákonným spôsobom dosiahnuť také právne pomery, aké existovali pred uzatvorením neplatnej darovacej zmluvy a docielili tým, aby predkupné právo podielových spoluvlastníkov ostalo zachované a bolo ponúknuté v súlade so zákonom. Všeobecné nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva uvedené v sú doplnené špeciálnou úpravou podľa v spojení s , kde je daná možnosť domáhať sa neplatnosti právneho úkonu. Žalobcovia 1, 2, 3 sa rozhodli uprednostniť špeciálnu úpravu nároku podľa podaním určovacej žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ktorým bolo porušené ich predkupné právo a Rozsudok, ktorým súd rozhodne o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľností je listinou, na základe ktorej Správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom podľa , čo samo osebe zakladá naliehavosť právneho záujmu na žalobe o určení neplatnosti právneho úkonu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ). Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné: Z LV č. XXX R..Ú.. R. vyplýva, že sú tam zapísané parcely KNE č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX A. XXXX/XXX a pod B86 svedčí vlastnícke právo v prospech žalovaného 2 na základe darovacej zmluvy V2223/14-38/14 v podiele 100/32547. Z LV č. XXX R..Ú.. R. vyplýva, že sú tam zapísané parcely KNE č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX/XXX A. XXXX a pod B79 svedčí vlastnícke právo v prospech žalovaného 2 na základe darovacej zmluvy G.-XX/XX v podiele 100/32547. Z Registra pozemkových spoločenstiev, vložka B. XXXX/XXX, kde je zapísaný Urbariát a pasienky, pozemkové spoločenstvo Koceľovce vyplýva, že sú tam zapísané listy vlastníctva XXX, XXX, XXX A. XXX R..Ú.. R.. Z Darovacej zmluvy uzavretej medzi

žalovaným 1 a žalovaným 2 dňa 7. 4. 2011, kde je osvedčenie o pravosti podpisu žalovaného 1 zo dňa 9. 10. 2014 vyplýva, že predmetom darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce v k.ú. R., zapísané na LV č. XX, V. Č.. XXX, V. Č.. XXX, V. Č.. XXX A. V. Č.. XXX. Z rozhodnutia Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru zo dňa 13. 11. 2014 vyplýva, že sa povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2 na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1 a žalovaným 2 ohľadom nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, V. Č.. XXX, V. Č.. XXX, V. Č.. XXX A. V. Č.. XXX. Zo Zmluvy o tichom spoločenstve podpísanej žalovaným 1 dňa 30. 12. 2010 a žalovaným 2 dňa 18. 11. 2010 (podpisy overené) vyplýva, že predmetom zmluvy je záväzok tichého spoločníka žalovaného 1 poskytnúť podnikateľovi žalovanému 2 majetkový vklad a to peňažný vklad vo výške 400 eur a vklad prevodom vlastníckeho práva vo forme darovania k pozemkom nachádzajúcim sa v k.ú. R.W., zapísaným na LV č. XX, V. Č.. XXX, V. Č.. XXX, V. Č.. XXX A. V. Č.. XXX v podiele vo vlastníctve žalovaného 1. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov 1, 2, 3 nie je dôvodná a preto ju zamietol. Žalobcovia 1, 2, 3 sa domáhali určenia neplatnosti Darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1 a žalovaným 2 zo dňa 7. 4. 2011, ktorej vklad bol povolený pod G.-XX/XX. Žalobcovia 1, 2, 3 napadali neplatnosť vyššie uvedenej darovacej zmluvy ako celku, pričom predmetom darovacej zmluvy boli okrem parciel zapísaných na LV č. XXX A. V. Č.. XXX k.ú. R. a ktoré sú súčasťou pozemkového spoločenstva Urbariát a pasienky pozemkové spoločenstvo R., IČO: 31969046, aj iné parcely, ktoré sú zapísané na LV č. 75, V. Č.. XXX A. V. Č.. XXX. Ohľadom týchto nehnuteľností žalobcovia 1, 2, 3 nepreukázali, že by boli spoluvlastníkmi, resp. že by tieto nehnuteľnosti boli súčasťou pozemkového spoločenstva. V tejto časti určenia neplatnosti darovacej zmluvy ohľadom nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, V. Č.. XXX A. V. Č.. XXX, R..Ú.. R., žalobcovia 1, 2, 3 nemali aktívnu legitimáciu na podanie žaloby a preto v tejto časti bola žaloba zamietnutá pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov 1, 2, 3. Čo sa týka ostatných nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, ktoré boli zapísané na LV č. XXX A. V. Č.. XXX R..Ú.. R., žalobcovia 1, 2, 3 mali aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, nakoľko sú spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, a to žalobca 1 pod E. Y. V. Č.. XXX A. I. E. Y. V. Č.. XXX, žalobca 2 pod E. Y. V. Č.. XXX A. I. E. Y. V. Č.. XXX A. Ž. X I. E. Y. V. Č.. XXX A. I. E. Y. V. Č.. XXX. Žalobcovia 1, 2, 3 vzniesli námietku neplatnosti darovacej zmluvy v súvislosti s ustanovením o pozemkových spoločenstvách nadobudol účinnosť od 1. 5. 2013. Napadnutá darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 7. 4. 2011. Preto ustanovenie sa na napadnutú darovaciu zmluvu nemôže vzťahovať. V čase uzavretia darovacej zmluvy platil o pozemkových spoločenstvách, ktorý bol zrušený od 1. 5. 2013. Podľa zákona v platnom znení v čase uzavretia darovacej zmluvy členovia spoločenstva môžu prevádzať svoj vlastnícky podiel spoločnej nehnuteľnosti a s ním súvisiace práva a povinnosti len za podmienok ustanovených v tomto zákone a vo vyhlásení spoločníkov o združení alebo v zmluve o založení a v osobitnom predpise. Pri uvedenom paragrafe je odkaz č. 14, ktorý odkazuje na ustanovenie . V uvedenom ustanovení je upravený prevod spoluvlastníckeho podielu v súvislosti s predkupným právom spoluvlastníkov, ak nejde o prevod blízkej osobe. Preto možno konštatovať, že námietka žalobcov 1, 2, 3 v zmysle o pozemkových spoločenstvách nebola dôvodná. Vychádzajúc z , urobil záver, že žalobcovia 1, 2, 3 sa až podanou žalobou dovolávali relatívnej neplatnosti právneho úkonu a to Darovacej zmluvy zo dňa 7. 4. 2011. Žalobu podali dňa 17. 6. 2015 a teda po uplynutí troch rokov od uzavretia darovacej zmluvy. Z toho mu vyplynulo, že relatívna neplatnosť darovacej zmluvy skončila uplynutím troch rokov od uzavretia darovacej zmluvy. Preto sa žalobcovia 1, 2, 3 už nemohli s úspechom dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle . Žalovaní 1, 2 navyše vzniesli námietku premlčania dovolania sa relatívnej neplatnosti napadnutej darovacej zmluvy, nakoľko už uplynula premlčacia doba. Citujúc znenie , poukázal na to, že právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začne plynúť od okamihu, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Okamihom rozhodujúcim pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je urobenie právneho úkonu a to aj vtedy, keď sa na účinnosť právneho úkonu vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť vždy dňom, keď došlo k uzavretiu právneho úkonu, a to aj pri právnych úkonoch, ktoré k svojej účinnosti vyžadujú rozhodnutie príslušného orgánu. Takéto rozhodnutie nie je predpokladom platnosti právneho úkonu, ale iba podmienkou jeho účinnosti. Oprávnený sa môže dovolať neplatnosti právneho úkonu už po jeho uzavretí a ešte pred tým, než sa právny úkon stane účinným, teda skôr než dôjde k vydaniu rozhodnutia príslušným orgánom (R 50/1985). Súd posudzoval aj námietku žalobcov 1, 2, 3, že dovolanie sa námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi podľa . V prejednávanej veci však súd dospel k záveru, že

o takýto prípad sa nejedná, nakoľko žalobcovia 1, 2, 3 svojou nečinnosťou spôsobili to, že sa nedovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy - včas. Žalovaní 1, 2 mali právo na to, aby vzniesli námietku premlčania a žalobcovia 1, 2, 3 v súdnom konaní neuviedli také dôvody, pre ktoré by mohol súd mimoriadne pristúpiť k tomu, že by neakceptoval námietku premlčania, nakoľko by bola v rozpore s dobrými mravmi. Súd pri svojom rozhodovaní nedospel k záveru, že námietka premlčania by bola v rozpore s dobrými mravmi a preto na ňu prihliadol. Citoval znenie , a zdôraznil, že pod vplyvom rozhodnutia ÚS ČR IVUS/201/96 teória aj aplikačná prax dospela k záveru, že vkladové konanie týkajúce sa nehnuteľností má za následok nadobudnutie vlastníctva (vecno-právne účinky) avšak táto skutočnosť nemá vplyv na účinnosť obligačného záväzku založeného skoršou zmluvou. Preto z uvedeného pohľadu vo vzťahu k účinnosti zmlúv o prevode nehnuteľností nemá ustanovenie opodstatnenie. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností možno teda podať v časovo neobmedzenej lehote (NS SR ). Žalobcovia 1, 2, 3 mu v konaní nepreukázali ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy. Ak by sa aj určila darovacia zmluva za neplatnú, ich právne postavenie by sa nezmenilo. Navyše žalobcovia 1, 2, 3 sa už nemohli domáhať určenia neplatnosti darovacej zmluvy, keď tak urobili žalobou podanou až po uplynutí viac ako troch rokov od uzavretia zmluvy, keď aj prípadná relatívna neplatnosť už nemohla byť namietaná. Súd dospel k záveru, že na žalovaného 1 a žalovaného 2 možno hľadieť ako na blízke osoby, nakoľko majú medzi sebou uzatvorenú zmluvu o tichom spoločenstve, vychádzajúc z zdôraznil, že osoba blízka môže existovať aj v obchodných vzťahoch a teda na jednej strane môže vystupovať právnická osoba a na druhej fyzická osoba. Ak je fyzická osoba spoluvlastníkom veci a zároveň v právnickej veci je spoločníkom, jedná sa tu o personálny prvok, ktorý má obdobný vzťah ako osoba blízka. V prejednávanej veci bol žalovaný 1 tichým spoločníkom a tým, že vložil do spoločnosti žalovaného 2 majetkový vklad, tento ich vzťah možno hodnotiť aj s poukazom na ustanovenie ako prevod na blízku osobu (NS ČR , ). Z mu vyplynulo, že spoluvlastníci nemajú predkupné právo na predávaný spoluvlastnícky podiel, ak sa jedná o prevod blízkej osobe. Keďže vzťah medzi žalovanými 1, 2, ako bolo uvedené vyššie, je vzťahom blízkych osôb, nebolo povinnosťou žalovaného 1 ponúkať na odpredaj svoj spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom pred tým, než uzatvoril darovaciu zmluvu so žalovaným 2. Z uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu zamietnuť. Výrok o náhrade trov konania oprel o , , podľa ktorého úspešní žalovaní 1, 2 mali v konaní úspech v celom rozsahu a preto im bolo priznané právo na náhradu trov vo výške 100 %. Súd nezistil žiadne dôvody na postup podľa . Vychádzal aj zo skutočnosti, že v rámci predbežného prejednania sporu dňa 31. 3. 2017 boli vznesené námietky premlčania, resp. predložené doklady preukazujúce vzťah žalovaných 1, 2 ako blízkych osôb. Žalobcovia 1, 2, 3 požiadali o poskytnutie lehoty na zváženie, či budú trvať na žalobe a v takom prípade žalovaní 1, 2 prehlásili, že ak žalobcovia 1, 2, 3 zoberú žalobu späť, nebudú si uplatňovať náhradu trov konania. Žalobcovia 1, 2, 3 však trvali na žalobe napriek všetkým námietkam žalovaných 1, 2 a preto v celom rozsahu zavinili vznik týchto trov.

3. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia z odvolacích dôvodov uvedených v , a

4. Napadnutý rozsudok považovali za arbitrárny, keďže mali za to, že súd vychádzal pri rozhodovaní výlučne z tvrdení žalovaných a s ich argumentmi sa riadne nevysporiadal. Opätovne poukázali na to, že žalovanými vznesená námietka premlčania je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi. Opakovali, že o uzavretí darovacej zmluvy zo 7. 4. 2011 sa dozvedeli, resp. mohli dozvedieť najskôr až po vykonaní zápisu vlastníckeho práva na základe predmetnej darovacej zmluvy v prospech žalovaného v 2. rade, že nemali reálnu vedomosť o uzatváraní takéhoto právneho úkonu, nakoľko neboli jeho účastníkmi a že žalovaní jeho uzavretie nijakým spôsobom neavizovali. Opakovali, že k reálnemu poručeniu predkupného práva došlo až samotným prevodom vlastníckeho práva zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade, ktoré nastalo až povolením vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a nie už v momente a nie už v momente uzatvorenia právneho úkonu. Opätovne poukázali na svoje vyjadrenie z 18. 05. 2017 vo vzťahu k tomu, že vznesenie námietky premlčania by v posudzovanom prípade znamenalo výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej poukázali na svoje tvrdenie, že darovaciu zmluvu zo 7. 4. 2011 považujú za absolútne neplatný právny úkon pre vznik nevyvrátiteľnej právnej domnienky odstúpenia od zmluvy v súlade s a že súd k uvedenej námietke poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR IV.ÚS/201/96 sa NS SR , ktoré mali za to, že návrh na vklad vlastníckeho práva dok katastra nehnuteľností možno podať v časovo neobmedzenej lehote, že oni na pojednávaní poukázali na to, že tento právny názor je prekonaný,

poukázali na to, že ak bol návrh na vklad vlastníckeho práva podaný po uplynutí trojročnej lehoty od uzavretia zmluvy, platí zákonná fikcia odstúpenia od zmluvy a že uvedený právny názor je v súlade s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR z 19. 05. 2010, ako aj Ústavného súdu SR z 2. 2. 2012. K námietke nepreukázania naliehavého právneho záujmu uviedli, že neostávalo im nič iné, ako opätovne odkázať na svoje podanie z 18. 5. 2017 čl. III., kde podrobne ich naliehavý právny záujem, resp. povinnosť ho nepreukazovať rozviedli, že totiž nemajú inú možnosť, ako dosiahnuť také právne pomery, aké existovali pred uzavretím neplatnej darovacej zmluvy a tým docieliť, aby predkupné právo podielových spoluvlastníkov ostalo zachované a bolo ponúknuté v súlade so zákonom. Navyše zastávali názor, že naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy ani nemusia preukazovať, nakoľko právo domáhať sa jej vyplýva priamo z v spojení s . K tvrdeniu o blízkosti osôb žalovaných, ktorí poukazovali na rozsudok Najvyššieho súdu ČR uviedli, že tento nie je na území SR nijako záväzný a nie je súčasťou rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a že vychádza z iného skutkového stavu, ako je tomu v posudzovanom prípade a je v rozpore s rozhodovacou praxou súdov SR. Uviedli, že žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol len to, že vlastní ovocný sad, kde má žalovaný jednak účasť ako tichý spoločník a že tento vložil o podnikania peňažný vklad vo výške 400 eur a nepeňažný vklad vo forme ním uvedených nehnuteľností, že takýto vzťah a navyše vzťah osoby fyzickej a právnickej rozhodne nemožno považovať za vzťah blízkych osôb, pričom zmluvu o tichom spoločenstve z 15. 11. 2010 považujú za absolútne neplatnú, t.j. absenciu základných náležitostí zmluvy o tichom spoločenstve podľa , pričom poukázali na svoje podanie z 26. 9. 2017, kde uvádzajú, že absentuje dojednanie o výške zisku, resp. nejasný a neurčitý spôsob výpočtu zisku tichého spoločníka na výsledku podnikania. Ďalej namietali, že nebol vypočutý žalovaný v 1. rade ku skutočnosti ohľadom uzatvárania zmluvy o tichom spoločenstve, že žalovaní robili všetko preto, aby zmarili úspešné uplatnenie relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, že bol navrhovaný jeho opätovný výsluch naposledy v podaní z 26. 9. 2017 a že súd tento dôkaz nevykonal potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. Navrhli rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať im voči žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a zákonný a navrhol ho potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania v plnom rozsahu. Opakovane uvádzal, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý sú povinní preukázať. Ďalej uviedol, že z výsluchu žalobcov vyplýva, že títo majú záujem nadobudnúť sporný spoluvlastnícky podiel do svojho vlastníctva a za tohto predpokladu absentuje u žalobcov možnosť úspešného domáhania sa určenia neplatnosti sporného právneho úkonu, nakoľko zákonodarca umožnil spoluvlastníkom inú formu ochrany ich údajne porušených práv - možnosť domáhať sa voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu, pri ktorom došlo k opomenutiu ich predkupného práva, aby im ponúkol nadobudnutý spoluvlastnícky podiel do vlastníctva, a to za podmienok, za ktorých tento podiel sám nadobudol. Za tohto predpokladu žalobcovia ani nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý sú povinní preukazovať. Výklad prijatý právnym zástupcom žalobcov o tom, že žalobcovia nemajú povinnosť naliehavý právny záujem preukazovať, keďže neplatnosť právneho úkonu vyplýva z právneho predpisu, neobstojí. Domáhať sa určenia existencie, resp. neexistencie práva, alebo platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu, možno len v prípade, že právna norma takúto neplatnosť predpokladá. V opačnom prípade by absentoval dôvod neplatnosti. Od dôvodov platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu je potrebné dôsledne odlišovať preukazovanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. žalobca napr. nemôže uspieť v spore o určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej účastníkom nie je, pokiaľ nepreukáže, že súdom požadované určenie má, resp. bude mať pozitívny vplyv na jeho právne postavenie, a to i v prípade, že takáto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Keďže žaloba na plnenie má prednosť pred žalobou na určenie a žalobcovia nehodlali podaním žaloby dosiahnuť návrat do pôvodného stavu, t.j. docieliť výlučne to, aby sa žalovaný 1. stal opäť vlastníkom prevádzaného spoluvlastníckeho podielu, súd po práve žalobu zamietol a námietky žalobcov brojace voči rozsudku v tomto smere nie sú dôvodné. Ad 2. Premlčanie práva dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu ustálená súdna prax odlišuje počiatok plynutia premlčacej lehoty v prípade porušenia predkupného práva opomenutých spoluvlastníkov v závislosti od toho, či sa títo domáhajú uloženia povinnosti prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu za rovnakých podmienok ako bola dojednaná zmluva pri ktorej k porušeniu predkupného práva došlo, alebo sa domáhajú určenia relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Ustálená súdna prax odlišuje počiatok plynutia premlčacej lehoty v prípade porušenia predkupného práva opomenutých spoluvlastníkov v závislosti od toho, či sa títo domáhajú uloženia povinnosti prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu za rovnakých podmienok ako bola dojednaná zmluva pri ktorej k porušeniu predkupného

práva došlo, alebo sa domáhajú určenia relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu. V prvom prípade sa premlčacia lehota počíta od právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa, v druhom prípade od momentu uzavretia právneho úkonu, pri ktorom bolo predkupné právo spoluvlastníkov opomenuté. Súd po práve vzhliadol dôvodnou námietku premlčania práva žalobcov domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu, keďže k podaniu žaloby došlo po uplynutím troch rokov od uzavretia spornej zmluvy. Týmto konaním však nedošlo k upretiu práv opomenutých spoluvlastníkov domáhať sa v súdnom konaní ochrany ich práv, len v dôsledku uplynutia času bola možnosť ich ochrany zúžená na možnosť domáhať sa od nadobúdateľa, aby im ponúkol spoluvlastnícky podiel za rovnakých podmienok, ako ho sám nadobudol, pričom samotní žalobcovia v rámci svojich výpovedí v snahe preukázať existenciu svojho naliehavého právneho záujmu uviedli, že ich konanie bolo motivované práve snahou sporný spoluvlastnícky podiel nadobudnúť do svojho vlastníctva. Neobstojí preto námietka žalobcov o tom, že zamietnutím žaloby došlo k ujme na ich právach. Nie je povinnosťou súdu poučiť žalobcov o správnom spôsobe uplatnenia svojich práv, zvlášť v prípade, keď títo sú zastúpení právnym zástupcom z radov advokátov. Ad 3. Námietka absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Žalobcovia sa domáhajú určenia absolútnej neplatnosti Darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanými dňa 07. 4. 2011, pričom túto absolútnu neplatnosť vyvodzujú z ustanovenia tvrdiac, že v posudzovanom prípade existuje nevyvrátiteľná domnienka odstúpenia od predmetnej darovacej zmluvy. Ustanovenie znie: (1) Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. (2) Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. V súčasnosti platné právo nepozná prípad, v ktorom by bolo potrebné k súkromnoprávnej zmluve rozhodnutie príslušného orgánu na to, aby zmluva nadobudla účinnosť, t.j. aby sa účastníci takej zmluvy mohli domáhať plnenia zo zmluvy. Obligačnoprávne účinky takých zmlúv nastávajú bez ohľadu na rozhodnutie štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy. K takým prípadom nepatrí rozhodovanie správy katastra (, účinným od 1. októbra 2013, katastrálneho odboru okresného úradu) o povolení vkladu, najmä vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ani ďalších zmluvne vznikajúcich verných práv k nehnuteľnostiam v tejto súvislosti žalovaný 1. poukazuje na v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 59/2007 publikované rozhodnutie NS SR

- Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2006, sp. zn. - s nasledovnou právnou vetou: Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci ( ). Účinky vkladu podľa spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecno-právnych následkoch, a nie v obligačno- právnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy ( ). I v hypotetickom prípade, že by rozhodnutie príslušného okresného úradu, odboru katastrálneho, o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe zmluvy o prevode nehnuteľností bolo rozhodnutím príslušného orgánu podľa (čo nie je) nebola by námietka absolútnej neplatnosti napadnutej zmluvy, prezentovaná žalobcami, dôvodná, nakoľko odstúpenie od zmluvy i fikcia odstúpenia, sa môžu viazať svojimi právnymi účinkami len na existujúcu, platnú zmluvu. Od absolútne neplatnej zmluvy nemožno právne relevantným spôsobom odstúpiť. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je námietka absolútnej neplatnosti napadnutého právneho úkonu vznesená dôvodne. Pokiaľ žalobcovia v tejto súvislosti poukazujú na rozhodnutia Krajského súdu Košice, resp. potvrdzujúce rozhodnutia Najvyššieho súdu Sr vydané v správnom konaní, tieto rozhodnutia neboli určené na publikáciu v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR , preto ich možno považovať za vyjadrenie právneho názoru konkrétneho senátu, nie za ustálenú súdnu prax a v žiadnom prípade nemožno mať za to, že právny názor prezentovaný v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 59/2007 je prekonaný. Ad 4. Námietka absolútnej neplatnosti Zmluvy o tichom spoločenstve uzavretej medzi žalovanými. Žalobcovia nedôvodne namietajú absolútnu neplatnosť Zmluvy o tichom spoločenstve uzavretej medzi žalovanými tvrdiac, že táto nemá obligatórne náležitosti a žalovaní ju uzavreli výlučne za účelom obídenia predkupného práva žalobcov. Samotní žalobcovia majú vedomosť o tom, že žalovaný 2. ako subjekt venujúci sa poľnohospodárstvu v lokalite okresu Rožňava dlhodobo vyvíja aktivity smerujúce k tomu, aby gro svojej hospodárskej činnosti realizoval na vlastnej a nie prenajatej pôde. O tejto skutočnosti má vedomosť i súd zo svojej úradnej činnosti, keďže na konajúcom súde prebieha viacero súdnych konaní, v ktorých tento subjekt vystupuje ako žalovaný v prípadoch uzavretia kúpnych zmlúv na odkúpenie pozemkových nehnuteľností. Žalovaný bez uzavretia zmluvy o tichom spoločenstve nemal žiaden právny dôvod a ani ekonomický záujem bezodplatne previesť žalovanému 2. sporný spoluvlastnícky podiel do jeho vlastníctva. žalovaný 2. uzavrel v priebehu svojej existencie

rádovo desiatky, možno stovky kúpnych zmlúv, ktorými nadobúdal pozemkové nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. V replike žalobcovia namietajú absolútnu neplatnosť Zmluvy uzavretej medzi žalovanými dňa 15.11.2011 o tichom spoločenstve, pričom túto neplatnosť vzhliadajú v ustanovení zmluvy uvedenom v článku 6, podľa ktorého má žalovaný 1. ako tichý spoločník právo na podiel na zisku vo výške 50 % čistého zisku z prevádzky časti podniku žalovaného 2. - produkčného ovocného sadu. Podľa právneho názoru žalobcov podiel na zisku z podnikania možno určiť len ako celok a keďže dojednanie o o určení podielu na zisku je podstatnou náležitosťou zmluvy o tichom spoločenstve, pre neurčitosť tohto dojednania je zmluva neplatná Žalovaný 1. sa s právnym názorom žalobcov nestotožňuje. Z ustanovenia nemožno vyvodiť právny záver učinený žalobcami, že právo tichého spoločníka na platenie časti zisku podnikateľa nemožno viazať na časť zisku dosahovanú z konkrétnej podnikateľskej činnosti tohto podnikateľa, prípadne z konkrétnej prevádzky tohto podnikateľa. je založený na princípe zmluvnej voľnosti, pričom pri výklade zmluvných dojednaní má mať prednosť taký výklad, ktorý nevedie k vysloveniu neplatnosti posudzovanej zmluvy. Ad 5. Námietka nevykonania navrhnutého dôkazu - výsluchu žalobcu 1/. Ani táto námietka žalobcov nie je dôvodná. Súd na návrh strán sporu v konaní žalobcu 1/, rovnako ako ostatných žalobcov vypočul. Pokiaľ žalobcovia hodlali namietať nevypočutie žalovaného 1/ na výslovnú otázku konajúceho sudcu právny zástupca žalobcov uviedol, že na výsluchu žalovaného 1/ netrvá. Namietanie nevykonania dôkazu, ktorý nebol stranami sporu navrhnutý, považuje žalovaný 1/ za nemiestne. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný 1/ ani po oboznámení sa s námietkami žalobcov prezentovanými v podanom odvolaní nevzhliadol na napadnutom rozsudku, jeho odôvodnení a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, žiadnu vadu, ktorá by mohla mať za následok jeho nezákonnosť, resp. ktorá by odôvodňovala jeho zmenu, prípadne zrušenie. V záujme zmierneho vyriešenia veci žalovaný 1. žalobcom navrhuje späťvzatie podaného odvolania, pričom pre tento prípad sa vzdá práva na trovy odvolacieho konania.

6. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný v 2. rade je toho názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie v predmetnom spore, ktorým súd žalobu zamietol a priznal žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%, je správny tak po vecnej stránke ako aj po právnej stránke a preto ho žalovaný akceptuje a považuje za spravodlivý o zákonný. Žalovaný v 2. rade pritom v celom rozsahu zotrváva na svojich doterajších stanoviskách a vyjadreniach, ktoré uviedol v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o skutkový stav v predmetnom spore, žalovaný v 2. rade v celom rozsahu poukazuje na zistenia súdu prvej inštancie, vyjadrenia žalovaného v l. rade a žalovaného v 2. rade a všetky listinné dôkazy, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní. V tejto súvislosti považuje žalovaný v 2 .rade skutkový stav, zistený súdom prvej inštancie za správne zistený s tým, že sud bral v úvahu jednotlivé dôkazy, tieto aj správne vyhodnotil a správne posúdil po právnej stránke. Žalobca vo svojom odvolaní (bod /.) ako odvolací dôvod uvádza § 365 ods. 1 písm. b) [súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovalo jej patriace procesné práva v takej miere; že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces písm. e/ [súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné no zistenie rozhodujúcich skutočností] a písm. h) [rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci] Žalovaný v 2. rade je toho názoru, že žalobcovia nimi uvádzané odvolacie dôvody buď náležite ani vo svojom odvolaní neodôvodnili, resp. tieto ani neexistujú. Žalobcovia pritom podstatnú časť svojich výhrad, ktoré uviedli vo svojom odvolaní smerujú voči odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie posúdenie námietky premlčania, námietka absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Nepreukázanie naliehavého právneho záujmu, posúdenie vzťahu blízkych osôb. Premlčanie práva dovolať sa relatívne] neplatnosti právneho úkonu - žalovaný v 2. rade je toho názoru, že súd prvej inštancie správne posúdil námietky žalobcov v tomto smere tak, že tieto neakceptoval a vychádzal z toho, že v prípade domáhania sa určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu je potrebné začiatok plynutia premlčacej lehoty počítať od momentu uzavretia právneho úkonu. pri ktorom bolo predkupné právo porušené. Správne tak potom súd prvej inštancie posúdil a akceptoval námietku premlčania práva žalobcov domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu. vznesenú žalovanými, pretože k podaniu žaloby žalobcami došlo až po uplynutí troch rokov od uzavretia spornej zmluvy. Súd prvej inštancie správne v tejto súvislosti posúdi: aj žalobcami tvrdený rozpor s dobrými mravmi pri uplatňovaní námietky premlčania. V tejto súvislosti žalovaný v 2. rade poukazuje aj na samotné výpovede žalobcov pred súdom prvej inštancie na pojednávaní, ktorých nijaký žalobcami tvrdený rozpor s dobrými mravmi nevyplýva. Takýto záver súdu prvej inštancie je plne aj v súlade s ustálenou súdnou praxou v tomto smere. Nepreukázanie naliehavého právneho záujmu Žalovaný v 2. rade aj v tomto smere poukazuje okrem iného aj na to, že žalobcovia vo svojich výpovediach na pojednávaní pred súdom prvej inštancie vypovedali, že majú záujem, resp. len

niektorý z nich má záujem nadobudnúť sporný spoluvlastnícky podiel do svojho vlastníctva. Za takéhoto stavu je žalovaný v 2. rade presvedčený o tom, že u žalobcov nie je ani daná možnosť úspešne sa v súdnom konaní domáhať určenia neplatnosti sporného právneho úkonu a že za takéhoto stavu majú inú právnu možnosť domáhať sa ochrany práv, ktoré im mali byť porušené, pretože voči vlastníkovi spoluvlastníckeho podielu majú právo domáhať sa toho, aby im ponúkol tento spoluvlastnícky podiel do ich vlastníctva a to za podmienok, za ktorých tento podiel on sám nadobudol. Žalovaný v 2. rade teda stále poukazuje na to, že za takéhoto stavu ani nemôže byť naliehavý právny záujem žalobcov na podaní takej žaloby, akú podali, pričom žalobcovia svoj naliehavý právny záujem ani náležitým spôsobom nepreukazovali. Zároveň žalovaný v 2. rade poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že právne postavenie žalobcov by sa ani v prípade ich úspechu v tomto spore nijakým spôsobom nielenže nezlepšilo, ale ani nezmenilo. Nijakým spôsobom sa pritom žalovaný v 2. rade nemôže stotožniť s právnym názorom žalobcov v tom smere, že oni nemajú ani povinnosť tento naliehavý právny záujem preukazovať a takýto názor nemôže obstáť. Žalovaný v 2. rade sa preto aj v tomto smere v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho závery považuje za správne, ktoré sú v súlade s právnymi normami a aj v súlade s ustálenou súdnou praxou. Námietka absolútnej neplatnosti právneho úkonu - žalobcovia svoje tvrdenie ohľadne absolútnej neplatnosti právneho úkonu, t.j. spornej darovacej zmluvy vyvodzujú z ustanovenia . Zo strany žalovaných už v konaní pred súdom prvej inštancie bolo poukazované okrem iného aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.z n. zo dňa 28. 2. 2006, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 59/2007, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a obligačno-právne účinky nastávajú prijatím návrhu na uzavretie zmluvy. Námietka žalobcov ohľadne absolútnej neplatnosti predmetného právneho úkonu preto nemôže byť dôvodná. Vzťah blízkych osôb - žalovaný v 2. rade má za to, že z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva skutočnosť, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade na základe zmluvy o tichom spoločenstve vznikol vzťah osôb v zmysle ust. , keďže takýmto spôsobom došlo k ich vzájomnej a to nielen majetkovej previazanosti, pričom ujmu, ktorú by utrpela jedna strana by aj druhá strana dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Tvrdenie o účelovosti alebo tvrdenie žalobcov o absolútnej neplatnosti tohto právneho vzťahu medzi žalovanými nie je dôvodné a to s poukazom na ust a nasl. . Žalovaný v 2. rade aj v tomto smere poukazuje na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie. Tvrdenie žalobcov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti ( ) Suú prvej inštancie vykonal podrobné a všetko potrebné dokazovanie na zistenie skutkového stavu, preukázanie jednotlivých skutočnosti a preto aj túto námietku žalobcov považuje žalovaný v 2. rade za nedôvodnú. V nijakom prípade nemôže obstáť ani tvrdenie o nevypočutí žalovaného v 1. rade a to zvlášť za situácie, keď samotní žalobcovia sa na pojednávaní vyjadrili, že netrvajú na výsluchu žalovaného v 1. rade, Súd prvej inštancie za takéhoto stavu nemal dôvod vykonávať takýto dôkaz. Žalobcami namietaná arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie Túto námietku žalobcov považuje žalovaný v 2. rade za účelovú, pretože súd prvej inštancie podrobne vysvetlil a zdôvodnil všetky svoje závery, a to zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré sa v danom prípade požadujú. Skutočnosť, že samotné rozhodnutie nezodpovedá predstavám a požiadavkám žalobcom neznamená jeho arbitrárnosť. V tejto súvislosti žalovaný v 2. rade poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28 februára 2006. Žalovaný v 2. rade preto žiada, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne. V prípade úspechu v konaní na odvolacom súde , žiadal mu priznať náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

7. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaných k podanému odvolaniu opätovne poukázali na nimi tvrdené námietky a navrhli, aby odvolací súd rozhodol v zmysle petitu ich podaného odvolania.

8. Žalovaný v 2. rade zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a stanoviskách a trval na tom, že rozhodnutie súdu, ktorým žalobu zamietol je správne tak po vecnej, ako aj po právnej stránke a považuje ho za spravodlivé a zákonné.

9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa , , lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, v podstate ho správne aj právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a v celom rozsahu naň odkazuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobcami, v ktorom len opakujú skutočnosti uvádzané pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd riadne a presvedčivo vysporiadal.

10. Žalobcovia uplatnili v odvolacom konaní odvolacie dôvody uvedené v , a , t.j. , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (nepreskúmateľnosť rozhodnutia), že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

12. K odvolaciemu dôvodu uvedenému v t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, žalobcovia vytýkajú súdu, že je nepreskúmateľné, že súd nebral do úvahy ich tvrdenia, s ktorými sa súd nevysporiadal.

13. K uvedenému odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám uvádzaným v

14. V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobcovia domáhali a aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označili, aké prostriedky procesného útoku použili, ako sa vo veci vyjadrili žalovaní, aké prostriedky procesnej obrany použili. Jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutočnosti, tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a ako vec právne posúdil. Jeho odôvodnenie je presvedčivé. Súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi, ako aj dôkazmi, ktoré riadne vyhodnotil a z vykonaného dokazovania vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

15. Neúplnosť zistenia skutkového stavu ( ) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranám navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

16. Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je nepochybne zrejmé z obsahu spisu, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

17. Žalobcovia namietali, že súd opätovne nevyslúchol žalovaného v 1. rade k uzavretej zmluve o tichom spoločenstve, že bol jeho opätovný výsluch navrhovaný a že súd nevykonal tak navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

18. Odvolací súd uvádza, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ale aj k jeho prípustnosti jeho vykonania je jeho úlohou a doménou a že súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné.

19. Predovšetkým je potrebné vziať na zreteľ tú skutočnosť, že na pojednávaní konanom 24. 11. 2017, strany sporu a ich zást. uviedli, že nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, v dôsledku čoho súdu po oboznámení sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcim sa v súdnom spise, a to ich prečítaním a po záverečných rečiach právnych zást. strán sporu uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Z uvedených dôvodov je namietaná neúplnosť zistenia skutkového stavu nevykonania navrhovaného dôkazu výsluchom žalovaného v 1. rade neodôvodnená námietka, ktorý dôkaz , okrem iného, by nebol spôsobilý preukázať tak právne významnú skutočnosť, ktorá by bola rozhodujúca pre vec, v dôsledku ktorého by súd vyvodil po vyhodnotení dôkazov iné právne závery.

20. Z uvedených dôvodov ani tento odvolací dôvod nie je daný.

21. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil. nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

22. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcov, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal.

23. Žalobcovia namietajú nesprávne právne posúdenie námietky premlčania - dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu . Namietajú, že trojročnú premlčaciu lehotu bolo potrebné počítať od 7. 4. 2011, kedy sa dozvedeli, resp. mohli dozvedieť až po vykonaní zápisu vlastníckeho práva na základe predmetnej darovacej zmluvy v prospech žalovaného v 2. rade, že došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, že k reálnemu porušeniu predkupného práva došlo až samotným prevodom vlastníckeho práva zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade, po povolení vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a nie už v momente uzavretia právneho úkonu.

24. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že relatívna neplatnosť darovacej zmluvy skončila uplynutím troch rokov od uzavretia darovacej zmluvy, t.j. počítanej od 7. 4. 2011, že okamihom rozhodujúcim pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je urobenie právneho úkonu, a to aj vtedy, keď sa na účinnosť právneho úkonu vyžaduje rozhodnutie príslušného úkonu, že takéto rozhodnutie nie je predpokladom platnosti právneho úkonu, ale iba podmienkou jeho účinnosti, že oprávnený sa môže dovolať neplatnosti právneho úkonu už po jeho uzavretí a ešte predtým, než sa právny úkon stane účinným, teda skôr, než dôjde k vydaniu rozhodnutia príslušným orgánom.

25. Odvolací súd poukazuje aj na súdnu prax, podľa ktorej všeobecná trojročná premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. 5. 1997). V uvedenej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky, okrem iného uviedol, že právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti (napr. na tom, že oprávnený nevedel o svojom práve). Z uvedeného dôvodu nie je právne významné, či sa žalobcovia dozvedeli alebo nedozvedeli, resp. kedy mohli podať žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a relatívnej neplatnosti, keďže tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, teda či žalobcovia vedeli alebo nevedeli o svojom práve.

26. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s s dobrými mravmi, keďže žalobcovia svojou nečinnosťou spôsobili to, že sa nedovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

27. Odvolací súd dodáva, že uplatnenie námietky premlčania by sa priečilo dobrým mravom iba v tých výnimočných prípadoch, kedy by bolo výrazom zneužitia tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by sa takejto situácie, zánik nároku na plnenie v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva s dôvodmi, pre ktoré svojej právo včas neuplatnil. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania.

28. V prejednávanej veci nejde o tento prípad, nejde o zneužitia tohto práva žalovanými na úkor žalobcov, ktorí márne uplynutie premlčacej doby nezavinili a zánik ich nároku na uplatnenie relatívnej neplatnosti zmluvy nie je neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom nimi uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnili, pričom nejde v prejednávanej veci ani o výnimočný prípad v takej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým by bolo odopretie práva uplatniť námietku premlčania zo strany žalovaných.

29. K námietke absolútnej neplatnosti právneho úkonu ohľadom tej skutočnosti, že bol prekonaný právny názor vyslovený súdom prvej inštancie, ktorý sa odvolal aj na právny názor, ktorý vyplynul jednak z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky IV.ÚS/201/96 a Najvyššieho súdu SR , že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností možno podať v časovo neobmedzenej lehote, že podľa žalobcov tým, že žalovaný darovaciu zmluvu nezakladovali do katastra nehnuteľností, od tejto zmluvy odstúpili, je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci fikcia odstúpenia od zmluvy neplatí, i keď je uvedený právny názor uvádzaný napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 19. 5. 2010, ako aj Ústavného súdu SR z 2. 2. 2012. V prejednávanej veci však došlo k zavkladovaniu predmetnej darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností a nemožno teda urobiť záver, že by napokon darovacia zmluva nebola právne účinná a následne záväzná. V prípade zmluvy o prevode vlastníckeho alebo iného majetkového práva k nehnuteľnostiam je podmienkou toho, aby k vecne právnym následkom došlo právoplatné rozhodnutie správy katastra nehnuteľností o povolení vkladu takého práva do katastra nehnuteľností s tým, že bez takéhoto rozhodnutia štátneho orgánu k vecne právnym následkom vyplývajúcim zo zmluvy nedôjde, t.j. zmluva bez takéhoto rozhodnutia nenadobudne vecne právnu účinnosť. Aj darovacia zmluva v prejednávanom prípade je zmluvou, ktorej účinnosť vo vecne právnej sfére je podmienená rozhodnutím príslušného orgánu, čo vyplýva z , avšak v prejednávanom spore nemožno uplatniť nevyvratiteľnú domnienku, že ak účastníci zmluvy nepodali návrh na rozhodnutie o povolení vkladu na príslušnú správu nehnuteľností do 3 rokov od uzavretia zmluvy, že od tejto zmluvy odstúpili, lebo i keď žalovaní podali návrh na rozhodnutie o povolení vkladu na príslušnú správu katastra nehnuteľností až 20. 10. 2014, správa katastra zavkladovala predmetnú zmluvu, čím napokon nastala účinnosť aj vo vecne právnej sfére, ktorá bola podmienená rozhodnutím príslušného orgánu, t.j. katastra nehnuteľností.

30. Z vyššie uvedených dôvodov, bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s

32. Žalobcovia nemali v odvolacom konaní úspech a žalovaní v 1., 2. rade boli v odvolacom konaní úspešní, preto im bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

33. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).