Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-171-2018.pdf
PDF · 125.52 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/171/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, adresa sídla Bratislava, Metodova 8, zast. splnomocnencom: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, IČO: 35 855 673, adresa sídla Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, konajúca Mgr. Zuzanou Bollovou, proti žalovanej: R. O., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu L., P. J. L. XXX/ XX, o 187,36 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 5. apríla 2018 č.k. 30Csp/217/2017-67 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v zamietajúcej časti výroku a v časti rozhodnutia o trovách konania r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1 Rozsudkom súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 64,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 9.3.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.).
1.2.1 Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci: Žalobca na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá umožňovala žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca so žalovanou uzatvoril splátkovú/é zmluvy, ktorá/é je/sú obsiahnutá/é v Dohode o splátkach/Dodatku k Zmluve, na základe ktorej/ktorých sa žalovaná zaviazala uhradiť v 24 mesačných splátkach vo výške 1,80 eur zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia/í vo výške 43,20 eur. Žalobca pri uzavretí Dodatku odpredal žalovanej mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Huawei Y625 white za kúpnu cenu uvedenú v Dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 43,20 eur, pričom pri určení výšky zmluvnej pokuty zohľadnil výšku zľavy poskytnutej žalovanej pri predaji mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia. Podľa dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb výška zmluvnej pokuty v prípade porušenia niektorej z jej zmluvných povinností bola dojednaná v sume 80,- eur s tým, že predstavuje hodnotu benefitu.
1.2.2 Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb za obdobie 09/2015 a 10/2015, teda riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb, čím porušila zmluvné povinnosti.
1.2.3 Pokusom o pokonávku zo dňa 28.1.2016 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby 64,16 eur, zmluvnej pokuty 80,- eur a nezaplatených splátok zvyšnej časti kúpnej ceny za zariadenie 34,20 eur v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala ani čiastočnou úhradou.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok žalobcu na plnenie z písomne uzatvorenej zmluvy podľa § 39, § 51, § 488, § 52 ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 4 a ods. 5, § 54 ods. 1 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení), § 44 ods. 1, ods. 4 a ods. 9, § 43 ods. 1 písm. a) a ods. 12 písm. b) ZoEK (zákona číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách o poskytovaní verejných služieb) a nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 O.z. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania žalovanej, ďalej podľa § 132 ods. 1 a § 150 ods. 1 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších prepisov) a dospel k záveru že nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní je dôvodný len v rozsahu žaloby o zaplatenie sumy 64,16 eur s príslušným úrokom z omeškania (odplaty za elektronické komunikačné služby poskytnuté žalobcom žalovanej vo fakturačnom období od 9/2015 do 10/2015, z ktorého dôvodu potom žalobe v tomto rozsahu vyhovel, čo však neplatilo pre nárok žalobcu na zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny zariadenia v sume 43,20 eur a nároku na zmluvnú pokutu v sume 80 eur, ktoré nároky vyhodnotil ako nedôvodné a preto v tejto časti žalobu zamietol. Nárok na zaplatenie sumy 43,20 eur za zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil a nepreukázal, neuviedol ani odkaz na konkrétne ustanovenie zmluvy, taktiež neuviedol a nepreukázal koľko splátok žalovaná už uhradila a koľko splátok zostalo neuhradených, zánik zmluvného vzťahu a na základe akej skutočnosti bol oprávnený zosplatniť žalovanej zvyšné neuhradené splátky a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 80 eur nebol dôvodný keďže sa odvodzuje zo zmluvnej podmienky ktorú je potrebné považovať za neplatnú z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa.
1.4 Žalobca si svoju zmluvnú povinnosť splnil, keď poskytol žalovanej elektronické komunikačné služby v rozhodnom období, avšak žalovaná si svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby nesplnila v lehote splatnosti, keď žalobcovi nezaplatila splatné faktúry. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za dôvodný v sume 64,16 eur, a preto mu v uvedenej časti vyhovel. Ďalej súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 64,16 eur od 9.3.2016 do zaplatenia. Pokusom o pokonávku vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby v lehote do 8.3.2016, čím poskytol žalovanej dlhšiu lehotu splatnosti, ako bola uvedená v jednotlivých faktúrach a žalovaná sa tak preukázateľne ocitla s plnením ceny za elektronické komunikačné služby v omeškaní dňa 9.3.2016. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca má tak nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% (5% + 0,05%) ročne z dlžnej sumy, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 9.3.2016 bola 0,05%.
1.5 Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 43,20 eur za zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia/í nepovažoval súd za dôvodný, nakoľko žalobca v žalobe (majúcej charakter formulára) žiadnym spôsobom neodôvodnil a nepreukázal tento svoj nárok, neuviedol ani odkaz na konkrétne ustanovenie zmluvy, taktiež neuviedol (ani nepreukázal) koľko splátok žalovaná už uhradila a koľko splátok zostalo neuhradených, zánik zmluvného vzťahu a na základe akej skutočnosti bol oprávnený zosplatniť žalovanej zvyšné neuhradené splátky. Je potrebné uviesť, že úlohou súdu nie je vytvárať skutkový stav z listín predložených žalobcom, ale naopak žalobca je povinný uviesť presné údaje o tom, čoho sa domáha.
1.6.1 V prejednávanej veci si žalobca uplatnil tiež nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu v sume 80,- eur z dôvodu, že žalovaná porušila zmluvnú povinnosť riadne a včas zaplatiť cenu poskytnutých služieb. Dôvodil, že v dodatku k zmluve pri určení výšky zmluvnej pokuty zohľadnil výšku zľavy poskytnutej žalovanej pri predaji mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia žalovanej poskytnutá, pričom zohľadnil čas, kedy si žalovaná prestala plniť zmluvné povinnosti (zmluvná pokuta sa znižuje o pomernú časť za každý mesiac zmluvnej viazanosti, po ktorý žalovaná dodržala dohodnuté zmluvné podmienky).
1.6.2 Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky zmluvnej pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak Občiansky zákonník, ako aj Obchodný zákonník, nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute so všeobecnými požiadavkami zákona, predovšetkým s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, t. j. i o súlad právneho úkonu s dobrými mravmi. Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať aj kritérium primeranosti (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka). Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Sankcia (zmluvná pokuta) musí však byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (por. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). Ústavný súd SR (vo svojom uznesení z 24.2.2011, IV. ÚS 55/2011-19) uviedol: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“
1.6.3 V prejednávanej veci je nepochybné, že zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku z pohľadu právnej kvalifikácie je spotrebiteľskou zmluvou podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy a dodatku uzavretých medzi stranami vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a dodatku sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón resp. koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Žalobca poskytol žalovanej služby v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Žalovaná ako spotrebiteľ mala zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve a v dodatku, preto nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo prijať, a teda sa podrobiť i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, je na žalobcovi ako dodávateľovi, a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.
1.6.4 Obsahom dojednania o zmluvnej pokute je to, že právo na zmluvnú pokutu vzniká samotným porušením povinnosti v okamihu jej porušenia, pričom nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany dodávateľa. Výška zmluvnej pokuty bola dojednaná na 80,- eur s tým, že predstavuje hodnotu benefitu.
1.6.5 Zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.
1.6.6 Zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností žalovanou ako spotrebiteľom je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je absolútne neplatná. Neprimerané je dojednanie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy, ale len od uplynutia doby viazanosti. Za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti dohodol žalobca zmluvnú pokutu vo výške, ktorá zohľadňuje len dobu od uzavretia Dodatku a nie výšku neuhradených služieb a v tomto dojednaní sa tiež prejavuje neprimeranosť takto dohodnutej sankcie. Dojednanie o zmluvnej pokute je neprimerané taktiež z toho dôvodu, že dojednaná zmluvná pokuta patrí dodávateľovi aj v prípade, že vôbec nedôjde k ukončeniu zmluvy. Porušením záväzku viazanosti v zmysle týchto dodatkov je aj porušenie povinnosti neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty priamo odporuje ust. § 44 ods. 4 veta druhá z. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách platného a účinného v rozhodnom období a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa - žalovanej. Podľa názoru súdu ide o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovanú na jej právach, ktoré jej vyplývajú priamo zo zákona o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu porušenia povinností na strane účastníka - žalovanej tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný záväzok voči žalobcovi, je dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu formou výpovede počas doby viazanosti, pre prípad zmeny poskytovateľa telekomunikačných služieb, čím zo strany žalobcu dochádza k značnému zásahu do jej práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných práv zo strany žalovanej je sankcionované zo strany žalobcu zmluvnou pokutou. Uvedené ustanovenie bez ohľadu na to, že žalovaná sa v dodatku k zmluve zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov, ukladalo žalobcovi povinnosť zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. Sankcionovanie žalovanej zmluvnou pokutou za porušenie povinnosti neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti Zmluvy, resp. dodatku, nemožno hodnotiť inak ako odradzujúcu podmienku a postup, teda ako podmienku neprijateľnú a spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 44 ods. 9 z. č. 351/2011 Z.z. umožňuje účastníkovi vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Zmluva o poskytovaní verejných služieb má charakter zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú. Nič na tom nemení ani žalovanou prevzatý záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Využitie zákonom danej možnosti ukončenia zmluvy nepredstavuje porušenie povinnosti, za ktoré bolo možné požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty.
1.6.7 Zmluvné podmienky dojednané v spotrebiteľských zmluvách medzi žalobcom a žalovanou o zmluvnej pokute spôsobujú z uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) O.z., ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 O.z. neplatné a pre spotrebiteľa, teda žalovanú, nie sú záväzné. Súd podotýka, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že pre prípad porušenia povinností mobilného operátora ako dodávateľa (poskytovateľ) nie je v dodatku vôbec dojednaný prípadný nárok žalovanej ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty mobilným operátorom ako dodávateľom. S poukazom na uvedené potom súdu neostávalo iné ako žalobu aj v tejto časti zamietnuť.
1.6.8 Ak teda odvodzuje žalobca ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu zo zmluvnej podmienky, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa, t.j. zo zmluvnej podmienky ktorá je neplatná, nemožno žalobcovi priznať plnenie z takejto neplatne dojednanej zmluvnej podmienky, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
1.7 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 2 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p., a vecne nemožnosťou priznania žalovanej náhrady trov konania napriek jej čistému úspechu v spore v rozsahu 32% z dôvodov, že jej žiadne v súvislosti s týmto konaním nevznikli s tým, že o výške trov už nie je potrebné rozhodovať.
2.1 Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením žalobe, viniac súd prvej inštancie, že tento nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, Že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p.).
2.2 V prípade, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a tak nevyužil prostriedky procesnej obrany, súd posúdil vec ako nespornú, tak mal súd vychádzajúc z nesporných tvrdení žalobcu, žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Pokiaľ podľa jeho názoru podmienky pre aplikáciu § 297 C.s.p. neboli naplnené, mal nariadiť pojednávanie. Ak tak nespravil a žalobu v časti zamietol svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
2.3 Pokiaľ súd vyslovil názor, že žalobca nepreukázal, že žalovaného upozornil na to, že bude požadovať vrátenie celého plnenia, nakoľko súd za takéto upozornenie nepovažoval oznámenie o uplatnení práva v pokuse o pokonávku tým, že vo veci nenariadil pojednávanie znemožnil žalobcovi jeho procesné právo predkladať dôkazy, čo malo za následok zamietnutie časti žaloby. Žalobca je toho názoru, že zákonom stanovená povinnosť určená v § 53 ods. 9 O.z. bola splnená zaslaním pokusu o pokonávku z 28.1.2016, ktorý žalovaná prevzala 8.2.2016. Konaním súdu (nenariadením pojednávania vo veci samej) došlo k situácii, kedy žalobcovi bolo znemožnené predkladať dôkazy preukazujúce odôvodnenosť žalovaného nároku, čo malo za následok okrem znemožnenia uskutočňovania procesných práv žalobcu i to, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu.
2.4 Obdobne k nesprávnym skutkovým zisteniam dospel súd prvej inštancie aj v súvislosti s posudzovaním nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť zmluvnú pokutu. Takýto záver neobstojí, nakoľko účastník má reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv o pripojení a jej dodatkov. V prvom rade sa môže rozhodnúť či si zvolí program s paušálom alebo s kreditom. Ďalej má možnosť nastaviť výšku mesačného paušálu, zvoliť si/kúpiť telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu alebo nie a podobne. Obdobne neobstojí záver súdu, že zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, nakoľko súd neprihliadol a nevyhodnotil benefity získané podpísaním zmluvy a jej dodatku. Podľa názoru žalobcu zmluvná pokuta spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce z § 544 O.z..
2.5 Odvolateľ poukazuje na to, žalovaná si svoje zmluvné povinnosti neplnila od samého začiatku zmluvného vzťahu, t. j. neuhrádzala faktúry za riadne a včas poskytované služby. Podľa názoru žalobcu vstupovala do zmluvného vzťahu s nečestným špekulatívnym úmyslom získať hodnotné telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu a využívať služby žalobcu pokiaľ to bude možné, bez úmyslu uhrádzať faktúry, t. j. plniť si svoje povinnosti a zotrvať v dobe viazanosti. Takéto hrubé porušenie povinnosti, a konanie žalovanej hrubo porušuje dobré mravy a poskytnutie právnej ochrany ako v prípade čestného spotrebiteľa by predstavovalo zneužitie tohto právneho inštitútu.
3. Žalovaná odvolací návrh nepodala a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (akt. § 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 30Csp/217/2017 je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 187,36 eur s príslušenstvom titulom plnenia z uzatvorenej písomnej zmluvy a to zaplatenia odplaty za telekomunikačné služby poskytnuté žalobcom žalovanej vo fakturačnom období 9/2015 až 10/2015 v sume 64,16 eur , nárok na zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny zariadenia v sume 43,20 eur a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 80 eur. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu v časti uplatnenej pohľadávky na zaplatenie odplaty za telekomunikačné služby v sume 64,16 eur s príslušným úrokom z omeškania vyhovel a v ostatnej časti žalobu žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena - nepreukázania vzniku žalovaného nároku, bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 297 písm. b) C.s.p. zamietol. Zároveň zamietol žalobu aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že takýto nárok si žalobca uplatnil z neplatnej zmluvnej podmienky. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v časti nároku na zaplatenie časti kúpnej ceny zariadenia v sume 43,20 eur a v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 80 eur s príslušenstvom zamietol pre neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu.
6. Podstatná časť odvolateľových námietok je založená na tvrdení, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže pokiaľ súd považoval žalobu za neúplnú, mal vo veci nariadiť pojednávanie a žalobcu vyzvať na jej doplnenie (§ 129 ods. 1 C.s.p.) a umožniť žalobcovi predložiť dôkazy o jeho skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe a pokiaľ tak neurobil a vo veci meritórne rozhodol postupom podľa § 297 C.s.p., hoci podmienky pre takýto postup neboli splnené, došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu.
7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že na základe podanej žaloby a jej príloh súd prvej inštancie dňa 8.2.2018 vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe nespochybnila.
8. Následne súd prvej inštancie, vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a žalobu v časti nároku na zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny zariadenia v sume 43,20 eur a nároku na zmluvnú pokutu v sume 80 eur s príslušenstvom bez ďalšieho zamietol, v časti nároku na zaplatenie zvyšnej kúpnej ceny zariadenia s odôvodnením, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku.
9. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto postup súdu prvej inštancie však nemal oporu v zákone.
10. V sporovom konaní má strana sporu jednak povinnosť tvrdenia (§ 150 C.s.p.), jednak dôkaznú povinnosť (§ 132 ods. 1 C.s.p., § 185 ods. 1 C.s.p.), pričom súd pri rozhodovaní vychádza až na výnimky obsiahnuté v ods. 2 a 3 ustanovenia § 185 C.s.p. výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba, pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). V danom prípade dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti žalovaného nároku zaťažovalo žalobcu, ktorý predložil súdu listinné dôkazy, ktoré považoval za potrebné a dostatočne presvedčivé. Pokiaľ súd z predložených listín napriek tomu nemal jasno v otázke vzniku nároku žalobcu na zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny zariadenia, z ktorého konkrétneho ustanovenia zmluvy takýto nárok žalobcu vyplýva, koľko splátok žalovaná už uhradila a koľko splátok zostalo neuhradených, ďalej otázka vzniku zmluvného vzťahu a na základe akej skutočnosti bol žalobca oprávnený zosplatniť žalovanej zvyšné neuhradené splátky, bolo potrebné umožniť žalobcovi nejasnosti vysvetliť a nárok žalobcu adekvátne obhájiť.
11. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie svojím postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pochybenie súdu spočíva už v tom, že žalobu v časti nároku na zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny zariadenia zamietol bez ďalšieho, keď z jeho predchádzajúceho konania vo veci bolo žalobcovi opodstatnene zrejmé, že o skutočnostiach, tvrdených žalobcom nemal pochybnosti. Zásadným pochybením súdu však bolo to, že žalobca nebol súdom či už vyzvaný na doplnenie žaloby v zmysle § 129 C.s.p., alebo požiadaný súdom o ďalšie skutkové tvrdenia na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností v zmysle § 150 ods. 2 C.s.p., a nemal ani žiadnu vedomosť, že by niektoré skutkové tvrdenia medzi stranami boli sporné. Súd totiž takýto názor v konaní pred vydaním rozhodnutia neprezentoval v rámci prípadného predbežného prejednania sporu (§ 171 ods. 1 C.s.p.), pretože nevytýčil termín predbežného prejednania sporu, ani vo veci nevytýčil pojednávanie, na ktorom by bol súd určil, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, navyše žalovaná skutkové tvrdenia uvedené v žalobe nepopierala, pričom podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.
12. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nemal žiadnu možnosť spoznať názor súdu a prípadné jeho pochybnosti ohľadom presvedčivosti žaloby, v dôsledku čoho žalobca nemohol účinne realizovať procesné práva, ktoré mu podľa zákona prislúchajú, nemal možnosť (ani žiadny dôvod) prípadné nejasnosti súdu vysvetliť, a nemal možnosť (ani žiadny dôvod) produkovať ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré dôvodne nepovažoval vzhľadom na doterajší priebeh konania za sporné.
13. Nesprávne súd prvej inštancie postupoval tiež tým, že vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania zamietnutím žaloby, keď podľa jeho názoru neboli predloženými listinami preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti a súd tak založil svoje rozhodnutie vo veci na závere o neunesení bremena a skutkových tvrdení a dôkazného bremena žalobcom.
14. V danom prípade ide o spotrebiteľský spor. Výnimky zo zásady ústnosti v spotrebiteľských sporoch sú upravené v § 297 C.s.p.. Podľa písm. b) citovaného ustanovenia pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. V posudzovanej veci vzhľadom na hodnotu sporu v zásade nebolo vylúčené vec súdom prejednať aj bez nariadenia pojednávania ak mal za to, že ide o vec jednoduchého právneho posúdenia, nie však v prípade, kedy sám súd bol toho názoru, že žalobcove tvrdenia obsiahnuté v žalobe a ním predložené listinné dôkazy sú sporné, resp. nejasné, a nepreukazujú alebo neposkytujú dostatočne zrozumiteľne odpovede na posúdenie dôvodnosti žaloby. V takom prípade mal súd vo veci nariadiť pojednávanie a umožniť žalobcovi nejasnosti vysvetliť a nárok adekvátne obhájiť.
15. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 26/94, obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi (strane sporu) znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
16. Preto pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu pre to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 177 ods. 2 C.s.p., čím si potom nemohol splniť povinnosť podľa § 181 ods. 2 C.s.p. a informovať o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania, týmto nesprávnym postupom zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).
18. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je bezpredmetné zaoberať sa ďalšou odvolacou argumentáciou vo vzťahu k vytýkaným skutkovým a právnym vadám preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (akt. stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania (akt. strany), ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (akt. strán) (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
19. Po vrátení veci súd prvej inštancie preskúma, ktoré skutkové tvrdenia možno považovať za sporné a ktoré možno považovať za nesporné, pričom v prípade, že skutkové tvrdenia bude považovať za nesporné, vo veci môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 297 písm. b) C.s.p.. Pokiaľ dospeje k záveru, že skutkové tvrdenia žalobcu sú sporné, nemôže súd vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, ale musí nariadiť pojednávanie a na ňom je povinný oboznámiť strany so spornými a nespornými skutočnosťami (§ 181 ods. 2 C.s.p.) a dať priestor stranám na to, aby podľa toho predniesli prostriedky procesného útoku a obrany. Následne súd takto uplatnené prostriedky posúdi, vykoná prípadne ďalšie dôkazy a posúdi ich v zmysle § 191 C.s.p. a vo veci opätovne rozhodne. Svoje závery potom v novom rozhodnutí odôvodní spôsobom podľa § 220 ods. 2 C.s.p.. Súčasne rozhodne aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
20. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).