Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/163/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: S. C., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, zast.: JUDr. Ladislav Chmelár, advokát, so sídlom Vráble, Levická 579/18, proti žalovanému: Slovenská republika, zast.: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Štúrova 2, IČO 00166481, o zaplatenie sumy 1.791,73 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

rozhodol:

I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.791,73 eura s 5%-ným úrokom z omeškania ročne od 14.11.2018 do zaplatenia, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2018 domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci vo výške 1.791,73 eura s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa zo dňa 2.5.2013 bol stíhaný pre prečin usmrtenia podľa , . Proti uzneseniu podal opravný prostriedok, prokurátorka Krajskej prokuratúry Nitra sťažnosť zamietla ako nedôvodnú. Dňa 8.4.2014 prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra podal na súd obžalobu. Okresný súd Nitra ho rozsudkom zo dňa 14.11.2016 oslobodil, prokurátor podal odvolanie, Krajský súd v Nitre ho rozsudkom zo dňa 31.5.2017 oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom. Žalovaná suma predstavuje náklady na trovy obhajoby vyčíslené obhajcom, ktoré mu zaplatil. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podal na Generálnu prokuratúru SR, jeho žiadosť bola odmietnutá.

2.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní odkazoval v plnom rozsahu na písomné znenie žaloby. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní tiež odkazovala na písomné vyjadrenia k veci, nárok žalobcu predstavujú trovy právneho zastúpenia, tie sú vyčíslené správne. Voči tomu nemá výhrady. Ak súd žalobe vyhovie, žiadala o možnosť plnenia v lehote 30 dní.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, zástupkyne žalovaného, oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, uznesením o začatí trestného stíhania, odvolaním, uznesením o zamietnutí sťažnosti, obžalobou, rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. , vyčíslením trov obhajoby spolu s prílohami, žiadosťou o predbežné prerokovania nároku, odpoveďou Generálnej Prokuratúry SR, vyjadrením žalovaného a zistil tento skutkový a právny stav:

Uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-925/OVK-NR-2012 GL zo dňa 2.5.2013 bol žalobca podľa 206 ods. 1 stíhaný pre prečin usmrtenia podľa , Trestného

zákona. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca opravný prostriedok - odvolanie. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Nitra uznesením sp. zn.1 KPt 472/2013 zo dňa 4.7.2013 sťažnosť zamietla, pretože nie je dôvodná. Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra podal na žalobcu dňa 8.4.2014 na Okresný súd Nitra obžalobu sp. zn. zo dňa 7.4.2014 pre prečin usmrtenia podľa , s poukazom na . Okresný súd Nitra rozsudkom sp. zn. zo dňa 14.11.2016 žalobcu oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, skutok, pre ktorý bol stíhaný. Proti rozsudku Okresného súdu Nitra podal prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra odvolanie, Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. zo dňa 31.5.2017 rozhodol tak, že zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a spod obžaloby žalobcu oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.5.2017.

V súvislosti so vznesením obvinenia a vedením trestného stíhania žalobcovi vznikli náklady na trovy obhajoby vyčíslené obhajcom JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom, so sídlom Levická 579, Vráble, ktorý ho na základe Plnomocenstva a Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 3.9.2014 v trestnej veci zastupoval. Po právoplatnom skončení trestnej veci obhajca JUDr. Ladislav Chmelár vyčíslil trovy obhajoby na celkovú sumu 1.708,40 eura, na trovy obhajoby v hotovosti na príjmový pokladničný doklad zaplatil dňa 3.9.2014 sumu 500 eur, dňa 15.6.2015 prevodným príkazom sumu 500 eur, dňa 11.1.2017 prevodným príkazom sumu 677,26 eura a prevodným príkazom dňa 27.8.20017 sumu 114,47 eura, teda celková suma, ktorú za trovy zaplatil je vo výške 1.791,73 eura. Skutkové tvrdenia žalobcu o vyčíslených trovách obhajoby žalovaný výslovne nepoprel, súd ich považuje za nesporné s poukazom na ustanovenie .

Dňa 4.7.2018 žalobca podal na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky bola žalobcovi doručená odpoveď zo dňa 6.11.2018 pod číslom VI/4 Gc 121/18/1000-4, pričom žiadosť žalobcu bola odmietnutá.

4.Podľa Čl. 46 ods. 3 SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa Čl. 50 ods. 1 SR len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.

Podľa Čl. 50 ods. 2 SR každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa Čl. 50 ods. 3 SR obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa písmeno b/ a písmeno f/ o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa , ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa , , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „“) s príslušným orgánom podľa a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa , náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa , náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Podľa , súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

5. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu škody, nakoľko uznesenie o začatí trestného stíhania je nezákonným rozhodnutím. Vznesením obvinenia a následným vedením trestného stíhania bolo nezákonne zasahované do práv a právom chránených záujmov žalobcu, čo trvalo 4 roky. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.3.2011, v ktorom je uvedené, že štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená už

vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody spôsobenej štátnym orgánom v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona sa ustálilo na názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa až zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (R 35/1991). A následne ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa až zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby ( R 70/1994). Na rovnakých právnych záveroch zotrváva súdna prax aj po prijatí , ktorý zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle veta prvá je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu je, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa viaže na samotný výsledok trestného stíhania. /rozhodnutia NS SR , , 4Cdo 54/2011/. V odôvodnení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.12.2016 je uvedené, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa a rovnako aj podľa predtým platného Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté súdnou judikatúrou v čase platnosti sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné - rozsudok NS SR sp. zn. a svojou rozhodovacou činnosťou ho v prevažnej miere potvrdzuje aj ústavný súd (, , ).

6.Ďalej súd konštatuje, že rozhodnutím NS SR sp. zn. zo dňa 28.6.1993 bolo prejudikované, že ten proti ktorému bolo trestné stíhane zastavené alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa ustanovenia § až 4 zásadne právo na náhradu škody, spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby, a to bez zreteľa na to, či mu bol obhajca ustanovený alebo si ho zvolil sám. Vzhľadom na zmenu i s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 18.10.2010, podľa ktorého rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia, má tiež rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vydané z dôvodu, že sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Z rozsudku NS ČR sp. zn. vyplýva, že v prípade oslobodenia obvineného sa považuje rozhodnutie o vznesení obvinenia, za nezákonné. Podľa nálezu ÚS SR sp. zn. zo dňa 7.7.2016 pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia je rozhodujúce, či sa podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ak bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, uznesenie, ktorým bolo vznesené obvinenie, je vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca. Z dôvodu objektívnej zodpovednosti za výsledok trestného konania sa celé trestné stíhanie

proti žalobcovi považuje za nezákonné. Za spôsobenú škodu zodpovedá štát. Orgánom konajúcom vo veci náhrady škody v mene štátu je Generálna Prokuratúra Slovenskej republiky (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 14.10.2015). Podľa , , , o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, alebo správnom konaní. Zodpovednosti sa žalovaný nemôže zbaviť, lebo prokurátor nezrušil uznesenie o vznesení obvinenia a podal na súde obžalobu, dokonca voči rozsudku Okresného súdu Nitra podal odvolanie na Krajský súd v Nitre. Voči uzneseniu o začatí trestného stíhania podal žalobca opravný prostriedok. Po podaní obžaloby žalovaný nepreukázal, že skutočnosti odôvodňujúce oslobodenie žalobcu vyšli najavo až po podaní obžaloby, v konaní pred súdom a že trestné stíhanie, vrátane podania obžaloby, si žalobca zavinil sám. Oslobodený bol z dôvodu, že skutok nie je trestný čin. Je právom, dokonca povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať trestný čin. Neznamená to však, že sa musí vzniesť uznesenie o začatí trestného stíhania voči konkrétnej osobe, alebo, že sa musí podať obžaloba. Svojim konaním zasahujú do osobnej integrity stíhaného subjektu, ovplyvňujú mu rodinné, pracovné vzťahy, postavenie, psychiku, život. Dotknuté uznesenie o začatí trestného stíhania bolo nezákonným rozhodnutím, žalovaný je v konaní pasívne legitimovaný.

7. V zmysle SR má každý občan právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, aby jeho záležitosť bola spravodlivo v primeranej lehote prejednaná, má právo sa obhajovať sám, alebo prostredníctvom obhajcu. Každý občan má nárok na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, či iného štátneho orgánu. dostatočne zabezpečuje nárok žalobcu na náhradu škody a súd preto postupoval v zmysle Uznesenie o začatí trestného stíhania je zo dňa 2.5.2013. Trestné konanie voči žalobcovi bolo právoplatne skončené dňa 31.5.2017. V predmetnom trestnom konaní vznikla žalobcovi škoda, keď musel uhradiť svojmu právnemu zástupcovi v trestnom konaní trovy právneho zastúpenia vo výške 1.791,73 eura. Odmenu za právne zastupovanie platil podľa tarify vyhlášky č. , úhradu dokladoval, pričom túto sumu si uplatňoval v tomto konaní. Voči výške náhrady škody a vyčísleným trovám obhajoby nemal žalovaný námietky. Súd akceptoval všetky vyčíslené úkony právnej služby a s nimi spojené režijné paušály ako aj náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné a náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania. Žalovaný dobrovoľne neuhradil žalobcovi danú sumu, preto sa nasledujúci deň po odmietnutí tohto nároku dostal s plnením do omeškania. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania z náhrady škody. Súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenia sumy 1.791,73 eura ako aj úroku z omeškania od 14.11.2018, s poukazom na odpoveď žalovaného na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 6.11.2018 vo výške 5 % ročne v zmysle a nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., pričom výška úroku z omeškania je zvýšená o 5 percentuálnych bodov ako určuje ECB. V zmysle súd povolil žalovanému dlžnú sumu zaplatiť v 30 dňovej lehote z dôvodu potreby subjektu konajúceho za štát zabezpečiť uvedené finančné prostriedky zo štátnej pokladnice.

8.Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na tak, že žalobcovi súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, pretože vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobca, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, teda žalovanému, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie súd nevzhliadol a z obsahu spisu nevyplývajú. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník / /.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( , ďalej ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.