Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-61-2019.pdf
PDF · 81.83 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/61/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, sídlo ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, patriacej do pôsobnosti pobočky Topoľčany, sídlo Nám. M. R. Štefánika 2269/18, Topoľčany, proti povinnému: ALFA MAX, s.r.o., posledné sídlo Fraňa Kráľa 1235, Topoľčany, IČO: 36 548 260, ex offo vymazaný z Obchodného registra dňa 06.02.2019, o vymoženie peňažného plnenia vo výške 1.126,35 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti I. výroku uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Er/744/2013 - 13 z 1. marca 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti I. výroku uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Er/744/2013 - 13 z 1. marca 2019 o d m i e t a .
II. Odvolací súd povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví, rozhodol tak, že exekúciu zastavuje (I. výrok), a že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 43,91 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 243h ods. 1, § 9a ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) a ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1 a 5, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 18 ods. 1, § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 61, § 62 a § 64 Civilného sporového poriadku, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 až 3, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 2, § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z.. 3. Súd prvej inštancie uznesenie v podstate odôvodnil tým, že z výpisu z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra, č. k. 29CbR/445/2017-56 zo dňa 14.11.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2018, bol povinný zrušený bez likvidácie. Z Obchodného registra Okresného súdu Nitra ďalej zistil, že povinný bol dňom 06.02.2019 z Obchodného registra vymazaný. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012 ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017). Dôvodom na zastavenie exekúcie je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a povinný bol vymazaný z obchodný registra dňom 06.02.2019 ex offo. Povinný v tejto veci zanikol bez právneho nástupcu. Exekúciu tak nemožno ďalej vykonávať. Povinný bol zrušený bez likvidácie, pretože nemal majetok, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny likvidátora. Tým mal súd prvej inštancie tiež za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto bola exekúcia zastavená § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 EP. Už samotná skutočnosť, že povinný bol zrušený práve bez likvidácie
nasvedčuje zisteniu o tom, že spoločnosť nemala obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (spoločnosť teda nemala obchodný majetok). Exekúcia bola preto zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože skutočnosťou rozhodujúcou pre zastavenie exekúcie je nemajetnosť povinného, čo je zároveň aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (ak by povinný mal obchodný majetok, nedošlo by k jeho zrušeniu bez likvidácie a následnému zániku). Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu, s výpisom z Obchodného registra povinného mal teda za preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, a preto súd exekúciu v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 43,91 eura. Oprávnený platí trovy exekúcie okrem iného vtedy, keď je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017). K zastaveniu exekúcie (exekučného konania) v tejto veci došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, preto trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP účinného do 31.03.2017 znáša oprávnený. Vzhľadom na to súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi minimálnu paušálnu odmenu vo výške 33,19 eura a náhradu hotových výdavkov vo výške 3,40 eura (konkrétne popísaných v bode 33. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie) a 20 % DPH vo výške 7,32 eura, spolu 43,91 eura.
4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v I. výroku včas podaným odvolaním oprávnený ako odvolateľ.
5. Oprávnený v odvolaní vymedzil nesprávnosť napadnutého uznesenia (t. j. odvolacie dôvody) v podstate tým, že povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, čo je dôvod pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a pre jej následné zastavenie z tohto dôvodu neprípustnosti. Dôvod na zastavenie exekúcie musí existovať v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie. Povinný bol v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie ex offo vymazaný z obchodného registra, a teda nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Oprávnený má preto za to, že uznesenie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Exekúcia mala byť správne vyhlásená za neprípustnú, pretože povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a následne mala byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Z dôvodov uvedených v odvolaní oprávnený navrhol (v odvolacom návrhu), aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) predtým, než pristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, skúmal mimo odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario), či sú splnené podmienky, za ktorých možno napadnuté rozhodnutie v odvolacom konaní meritórne preskúmať, teda, či bolo odvolanie podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a či má náležitosti podľa § 363 CSP. Odvolací súd pri tomto skúmaní zistil, že odvolanie oprávneného smeruje len proti odôvodneniu napadnutého I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho je odvolanie podľa § 358 CSP neprípustné, a preto ho podľa § 386 písm. c) CSP odmietol ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 13.06.2013. Súd prvej inštancie ako exekučný súd dňa 09.07.2013 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia oprávneného, číslo 700-1510796713-GC04/13 zo dňa 06.05.2013. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 29CbR/445/2017-56 zo dňa 14.11.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2018 bol povinný zrušený bez likvidácie a dňa 06.02.2019 bol vymazaný ex offo z Obchodného registra. Následne súd prvej inštancie rozhodol uznesením, ktoré v jeho I. výroku odvolaním napadol oprávnený.
8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
10. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
11. Odvolací súd úvodom tejto časti uvádza, že pri právnej klasifikácii podania súd vychádza vždy z ustanovenia § 124 CSP, podľa ktorého sa každý úkon posudzuje podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. V tomto ustanovení Civilného sporového poriadku ide o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/128/2010 z 28. októbra 2010).
12. Pri posúdení otázky, či odvolanie účastníka smeruje len proti dôvodom rozhodnutia je rozhodujúci obsah podania, ktorým sa rozhodnutie súdu napáda (§ 124 CSP). Obvyklé je, že ak odvolateľ napáda výrok rozhodnutia, napáda spravidla aj jeho odôvodnenie; podmienkou však je, aby to urobil vždy s výrokom rozhodnutia. Kritériom pre posúdenie, či ide len o odvolanie proti dôvodom rozhodnutia, je zhodnotenie, či prípadným vyhovením odvolania by (ne)bol dotknutý aj výrok napadnutého rozhodnutia (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/208/2011).
13. Z obsahu odvolania oprávneného proti I. výroku napadnutého uznesenia (§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že oprávnený svojim odvolaním napáda len odôvodnenie rozhodnutia. Podľa oprávneného mala byť totiž exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku namiesto dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého napadnutým I. výrokom uznesenia súdu prvej inštancie exekúciu zastavil súd prvej inštancie ako exekučný súd. Avšak aj v samotnom odvolaní oprávnený výslovne uvádza, že v konečnom dôsledku (po vyhlásení exekúcie za neprípustnú) má byť exekúcia zastavená, čo sa plne zhoduje s ním napadnutým I. výrokom uznesenia súdu prvej inštancie. Teda ani prípadným vyhovením odvolaniu by v konečnom dôsledku nebol dotknutý napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie (keďže tá by bola v prípade vyhovenia odvolaniu dôsledkom vyhlásenia exekúcie za neprípustnú). Z obsahu odvolania oprávneného je preto zrejmé, že jeho nesúhlas s uznesením súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, keď navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť.
14. Z hľadiska vymedzenia prípustnosti odvolania proti jednotlivým častiam rozhodnutia sa zákonodarca v Civilnom sporovom poriadku rozhodol pre použitie negatívneho spôsobu. Znamená to, že nezakotvil prípustnosť odvolania proti konkrétnej časti písomného vyhotovenia rozhodnutia, ale proti jeho konkrétnej časti odvolanie nepripustil, a síce zákonodarca vylúčil prípustnosť takého odvolania, ktoré smeruje len voči odôvodneniu rozhodnutia (§ 358 CSP). Uvedená úprava prípustnosti odvolania len voči výrokovej časti vyplýva zo skutočnosti, že záväznou časťou rozhodnutia je len jeho výroková časť.
15. Keďže odvolanie oprávneného nesmeruje proti výroku o zastavení exekúcie (keďže podľa samotného oprávneného mala byť exekúcia zastavená, avšak z iného dôvodu ako z toho, pre ktorý exekúciu súd zastavil súd prvej inštancie - a to z dôvodu vyhlásenia exekúcie za neprípustnú, namiesto z dôvodu takej nemajetnosti povinného, ktorá nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie; pričom súčasne dôvod zastavenia exekúcie vyplýva len z odôvodnenia rozhodnutia a nie z jeho výrokovej časti), ale len proti dôvodom zastavenia exekúcie, odvolací súd podľa § 386 písm. c) CSP odmietol odvolanie oprávneného voči I. výroku napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodu, že odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je podľa § 358 CSP prípustné. Odvolací súd pre úplnosť na tomto mieste dodáva, že rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, keď dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie (obdobne uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6CoE/97/2018 zo 17.12.2018).
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 257 CSP tak, že v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže pre jeho zánik bez právneho nástupcu, ktorým zánikom stratil
procesnú subjektivitu, v čase rozhodovania odvolacieho súdu už niet právneho subjektu, ktorému by bolo možné nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenému priznať. V odvolacom konaní tak nastala výnimočná procesná situácia, na základe ktorej nemohol odvolací súd priznať v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi odvolacieho konania - povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktorá výnimočná procesná situácia odôvodňovala rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.