Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/128/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ing. O. K., bývajúcej

v B., proti ţalovanej S., a.s. so sídlom v B., IČO: X., o určenie neplatnosti právneho úkonu,

vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Trnave z 5. mája 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Konanie o dovolaní z a s t a v u j e .

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 13. októbra 2008 č.k. -335 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy z 1. júla 1992 o zriadení

záloţného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve ţalobkyne v katastrálnom území S.

2

zapísaným na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – kaštieľ súpisné č. X. vo výmere X. m

2

a parcela č. X. – ostatná plocha vo výmere X. m, ktorú registrovalo Štátne notárstvo v Trnave

rozhodnutím z 9. októbra 1992 sp. zn. R.. Ţalobkyňu zaviazal nahradiť ţalovanej trovy

konania. Súd prvého stupňa odôvodnil zamietnutie ţaloby predovšetkým tým, ţe ţalobkyňa

nepreukázala existenciu jej naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení (§ 80 písm.

c/ ). Určenie neplatnosti záloţnej zmluvy malo v danom prípade povahu len predbeţnej

otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Podaná ţaloba

nie je procesne prípustným nástrojom riešenia spornosti, lebo ňou poţadovaným určením by

sa spornosť vzťahu účastníkov konania neodstránila.

Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Trnave rozsudkom z 5. mája 2009 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny (§ 219

). Ţalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním (č.l. 363

spisu), ktoré bolo vyhotovené 20. augusta 2009, na pošte podané 24. augusta 2009

a Okresnému súdu Trnava doručené 26. augusta 2009. Uviedla v ňom, ţe napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ),

konkrétne v otázke existencie naliehavého právneho záujmu ţalobkyne na určení neplatnosti

zmluvy o zriadení záloţného práva. V čase podania ţaloby bol tento jej záujem jednoznačne

daný, súdy to však nezohľadnili. Rozhodli so značným časovým odstupom, nevykonali

dostatočné dokazovanie, nevzali na zreteľ podstatné okolnosti vyplývajúce z posudku

grafológa. V konaní postupovali neobjektívne a jednostranne zvýhodňovali ţalovanú.

Z týchto dôvodov ţalobkyňa ţiadala, aby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu

a zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobkyni 2 833 333 € s príslušenstvom a tieţ náhradou trov

konania. Na základe výzvy súdu ţalobkyňa zaplatila súdny poplatok za dovolanie (č.l. 376

spisu).

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe tento opravný prostriedok ţalobkyne

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je procesne prípustný ( aţ );

navyše je podaný oneskorene – po uplynutí zákonnej lehoty na podanie dovolania (§ 240

ods. 1 ).

Okresný súd Trnava uznesením z 23. apríla 2010 č.k. -395 ţalobkyňu

vyzval, aby v lehote 10 dní doplnila dovolanie. Poučil ju, ţe ako dovolateľka bez právnického

vzdelania musí byť v dovolacom konaní zastúpená advokátom ( ), a ţe za

podmienok uvedených v jej môţe byť ustanovený zástupca pre dovolacie konanie

súdom. V nadväznosti na to ju vyzval, aby sa v uvedenej lehote dala zastúpiť advokátom.

Toto uznesenie prevzala ţalobkyňa 7. mája 2010.

Ţalobkyňa v podaní zo 14. mája 2010 (č.l. 398 spisu) uviedla, ţe v prílohe zasiela

v stanovenej lehote 10 dní „úpravu návrhu podania na obnovu konania“ s tým, ţe

„nedopatrením sa stalo, ţe bolo písané dovolanie“. Ako príloha uvedeného podania je v spise

zaloţený procesný úkon ţalobkyne zo 14. mája 2010 označený ako „Rozsudok Krajského

súdu v Trnave sp. zn. -357 z 5. mája 2009 – OBNOVA KONANIA –

doplnenie do spisu“. Ţalobkyňa v ňom medziiným uviedla, ţe proti označenému rozsudku

odvolacieho súdu podala návrh na obnovu konania a len „prepisnou chybou toto podanie

nazvala dovolaním, v skutočnosti sa jedná o obnovu konania“. Poukázala na

a zdôraznila, ţe po doručení uvedeného rozsudku odvolacieho súdu sa dozvedela

o skutočnostiach a dôkazoch, ktoré ako účastníčka konania nemohla bez svojej viny pouţiť

v pôvodnom konaní. Uviedla, ţe v plnom rozsahu „sa pridrţiava svojho podania obnovy

konania zo dňa 20. augusta 2009, odoslané 24. augusta 2009 a doručené na Okresný súd

Trnava dňa 26. augusta 2009, nazvaného zrejmou chybou ako dovolanie“. V ďalšom texte

tohto podania „upresnila nové skutočnosti, ktoré sú spôsobilé privodiť pre ňu priaznivejšie

rozhodnutie vo veci“. V závere podania ţiadala povoliť obnovu konania vo veci vedenej na

Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. s tým, ţe neskôr bude jej ţalobe

vyhovené.

So zreteľom na individuálne okolnosti tejto veci bolo potrebné vyriešiť najskôr otázku,

o aký opravný prostriedok ţalobkyne ide. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri právnej

klasifikácii podania ţalobkyne zaloţeného na č.l. 363 spisu vychádzal predovšetkým z § 41

ods. 2 , v zmysle ktorého kaţdý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon

nesprávne označený. V tomto ustanovení ide o dôleţité

interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal

skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného

úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôţe súd určitému úkonu dávať iný význam,

neţ ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii,

v úkone pouţitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka. Ak nastane

situácia, pri ktorej je potrebné skúmať otázku, či existuje rozpor medzi prejavom účastníka

urobeným v úkone a jeho vôľou, je potrebné akcentovať objektívne hľadisko. Aplikujúc toto

hľadisko treba mať pri posudzovaní procesného úkonu účastníka podľa jeho obsahu (§ 41

ods. 2 ) na zreteli to, ako v ňom bola navonok (objektívne) prejavená vôľa konajúceho,

nie to, či je subjektívne (zo subjektívneho aspektu účastníka) zhoda medzi navonok urobeným

procesným úkonom a vnútornou vôľou toho, kto úkon urobil. Ani podstatný omyl účastníka

medzi tým, čo procesným úkonom prejavil, a tým, čo ním prejaviť chcel, nemá na účinnosť

uţ urobeného procesného úkonu ţiadny vplyv.

V preskúmavanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky pri riešení otázky, o aký

opravný prostriedok ţalobkyne ide v prípade jej procesného úkonu zaloţeného v spise na

č.l. 363 vychádzal z toho, ţe tento úkon ţalobkyňa označila výslovne ako dovolanie. V ňom

jednoznačne a úplne zrozumiteľne uviedla (aj s poukazom na konkrétne ustanovenie zákona),

ţe uplatňuje dovolací dôvod v zmysle , teda to, ţe napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Aj v texte tohto podania na

viacerých miestach spomenula, ţe podáva dovolanie. Pre prípad, ţe dovolací súd uzná vadu

rozsudku ţiadala, aby zmenil napadnutý rozsudok v zmysle záväzného názoru dovolacieho

súdu. Vnútorná skladba tohto podania, ţalobkyňou zvolené formulácie a tieţ jej argumentácia

je typická pre dovolanie: ţalobkyňa sa v ňom obracia na Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd dovolací, uplatňuje dovolací dôvod, od dovolacieho súdu neočakáva akési

„obnovenie“ konania, ale jeho meritórne rozhodnutie. Rovnako odôvodnenie tohto podania

je typické pre dovolanie – ţalobkyňa tvrdí, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci a kriticky sa vyjadruje o vykonanom dokazovaní a vyhodnotení

vykonaných dôkazov (nepoukazuje na to, ţe po právoplatnom skončení veci vyšli najavo

skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohla pouţiť v pôvodnom

konaní, alebo ţe uţ moţno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní).

Príznačný pre dovolanie je aj následný postup ţalobkyne, ktorá na základe výzvy súdu

zaplatila súdny poplatok za dovolanie (č.l. 370, 376 spisu) a v podaní z 12. novembra 2009 na

č.l. 379 spisu sa vyjadrila, ţe poplatok za dovolanie jej zatiaľ nebol vrátený ... a ţe ţiada

„v dovolaní na Najvyššom súde konať“.

Z obsahu podania ţalobkyne na č.l. 363 vyplýva jednoznačne, bez akýchkoľvek

vnútorných rozporov a protirečení, ţe predmetný opravný prostriedok je dovolanie (§ 236

a nasl. ). Na tom, ţe ide o dovolanie, nemôţe nič zmeniť okolnosť, ţe dovolanie

ţalobkyne nemalo v plnom rozsahu všetky zákonné náleţitosti v zmysle

Aj pri nedostatku týchto náleţitostí nebolo moţné mať ţiadne pochybnosti o podstate

predmetného procesného úkonu a o tom, ţe ide o dovolanie. Správnosť daného záveru

nemôţe spochybniť ani neskoršie tvrdenie ţalobkyne, ţe v skutočnosti mala v úmysle podať

nie dovolanie, ale návrh na obnovu konania a ţe k označeniu tohto opravného prostriedku ako

dovolanie došlo len v dôsledku omylu, nedopatrenia alebo „pisárskej“ chyby. Treba si

uvedomiť, ţe v podaní zo 14. mája 2010 (č.l. 398 spisu) ţalobkyňa neprejavila vôľu napraviť

nesprávne označenie svojho skoršieho procesného úkonu (č.l. 363 spisu), prípadne ho doplniť

alebo spresniť; uvedeným neskorším podaním chcela skoršie podanie celkom nahradiť iným

procesným úkonom s odlišným obsahom, vnútornou skladbou, argumentáciou, tvrdeniami

a procesnými účinkami. Procesný úkon, ktorý bol jednoznačne dovolaním a vyvolal účinky

spojené s dovolaním, chcela neskorším podaním prekvalifikovať tak, akoby od počiatku išlo

o návrh na obnovu konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval procesný úkon ţalobkyne nachádzajúci

sa na č.l. 363 spisu z objektívneho hľadiska. Vzal na zreteľ, ako bol navonok (v písomnej

podobe) prejavený. Z dôvodov uvedených vyššie nemohol prihliadnuť na neskôr ţalobkyňou

tvrdený nesúlad medzi jej navonok urobeným procesným úkonom a vnútornou (ţalobkyňou

subjektívne tvrdenou) vôľou. Ani v prípade, ţe došlo k (tvrdenému) podstatnému omylu

ţalobkyne medzi tým, čo predmetným procesným úkonom prejavila, a tým, čo ním naozaj

prejaviť chcela, nemôţe mať jej omyl ţiadny vplyv na účinnosť tohto procesného úkonu.

Tým, ţe ţalobkyňa podala na súde ňou zvolený opravný prostriedok (dovolanie) s ňou

vymedzeným obsahom, sledovaným zámerom, pouţitou argumentáciou a formuláciami, boli

vyvolané procesné účinky, spočívajúce medziiným v tom, ţe začalo dovolacie konanie. Tieto

účinky nemôţe ţalobkyňa v preskúmavanej veci následne zmariť účelovým tvrdením, ţe

v skutočnosti nešlo o dovolanie, ale návrh na obnovu konania.

Po vyriešení právnej povahy opravného prostriedku ţalobkyne zaloţeného na č.l. 363

spisu pristúpil Najvyšší súd Slovenskej republiky k posúdeniu, či sú v dovolacom konaní

splnené procesné predpoklady vecného preskúmania dovolania ţalobkyne.

V zmysle musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá

právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Uvedené

ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je

odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa; dovolací súd je pritom povinný skúmať

(preverovať), či táto podmienka je splnená.

V danom prípade dovolateľka nezaloţila do spisu doklad o jej právnickom vzdelaní

a napriek výzve nepredloţila súdu plnú moc, ktorou by preukázala, ţe v dovolacom konaní je

zastúpená advokátom. Ani po poučení nevyuţila moţnosť, na ktorú ju upozornil súd,

a nepoţiadala ho o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov.

V dôsledku nerešpektovania súdnej výzvy dovolateľkou zostal nedostatok vyššie uvedenej

osobitnej podmienky dovolacieho konania neodstránený.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) konanie

o dovolaní ţalobkyne zastavil ( v spojení s a

), pričom sa nezaoberal otázkou, či je dovolanie podané včas alebo či je procesne

prípustné a dôvodné.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa

v spojení s , a

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková