Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 20 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (25)f50/382715.39e44b.pdf
PDF · 113.84 KB
No categories available
6Cdo/208/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 208/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu F. Š., bývajúceho v B., proti
ţalovanej Bc. D. Š., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. J. F., advokátkou so sídlom v B.,
o zrušenie vyživovacej povinnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.
11 C 380/2009, o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 22. júla
2011 sp. zn. 4 Co 155/2011, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 22. júla 2011 sp. zn. 4 Co 155/2011
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV uznesením z 28. októbra 2010 č. k. 11 C 380/2009-73
v spojení s opravným uznesením z 18. januára 2011 č. k. 11 C 380/2009-78 ţalobcovi
nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe o náhrade trov konania
rozhodol podľa zásady úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Hoci ţalobca bol v konaní
úspešný, náhradu trov mu nepriznal, keďţe si náhradu trov konania neuplatnil. S návrhom
ţalovanej priznať jej náhradu trov konania podľa § 143 O.s.p. sa nestotoţnil. Uviedol, ţe
plnenie vyţivovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou a v prípade, ţe bola táto
vyţivovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím a u dieťaťa nastal právny stav, kedy je
schopné sa samo ţiviť, je potrebné podať návrh na zrušenie vyţivovacej povinnosti.
Oprávnenie podať takýto návrh má hociktorý z rodičov dieťaťa. Z uvedených dôvodov, i keď
ţalovaná bezprostredne nezadala príčinu na podanie tohto návrhu (príčinou bola zmena
pomerov na strane dieťaťa), nie je moţné na vec pouţiť ustanovenie § 143 O.s.p. Za určujúce
pre jeho aplikáciu nepovaţoval ani to, ţe k zmene pomerov došlo aţ v priebehu konania.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením z 22. júla 2011
sp. zn. 4 Co 155/2011 odmietol odvolanie ţalovanej a rozhodol o náhrade trov odvolacieho
konania. Odmietnutie odvolania odôvodnil tým, ţe smerovalo len proti dôvodom
prvostupňového uznesenia. Okresný súd totiţ vo výroku uznesenia rozhodol tak, ţe ţalobcovi
nepriznal náhradu trov konania a prečo nevyhovel návrhu na priznanie náhrady trov
uplatnenej ţalovanou uviedol len v dôvodoch tohto rozhodnutia. Ak preto odvolanie
ţalovanej smerovalo proti tomuto rozhodnutiu, smerovalo proti jeho odôvodneniu,
čo v zmysle ustanovenia § 202 ods. 4 O.s.p. nie je prípustné.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala ţalovaná dovolanie. Ţiadala napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, ţe
odmietnutím odvolania jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Podľa ţalovanej nie je
správny záver odvolacieho súdu, ţe jej odvolanie smerovalo len voči dôvodom
prvostupňového rozhodnutia, keď z jeho obsahu jasne vyplývalo napadnutie výroku uznesenia
okresného súdu o trovách konania. Uviedla, ţe vo svojom odvolaní jednoznačne navrhovala
zmenu výroku napadnutého prvostupňového uznesenia a ţiadala priznanie náhrady trov
konania. Vecne odvolanie odôvodnila nutnosťou aplikácie § 147 ods. 1 a § 143 O.s.p.
Ţalobca sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2
neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute,
o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach
týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach
vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Ţalovaná v danom prípade napadla dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým
bolo odmietnuté jej odvolanie smerujúce proti prvostupňového uzneseniu o trovách konania.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p. je vylúčená prípustnosť
dovolania v prípade, ak ním účastník napáda uznesenie o trovách konania.
Ak je súdne konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237
O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá
O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací
súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného
ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť
účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.
So zreteľom na ţalovanou tvrdenú procesnú vadu sa osobitne zameral na otázku splnenia
podmienok prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký vadný procesný postup
súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných
mu v občianskom súdom konaní (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy,
navrhovať dôkazy a pod.) za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá
rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj
uznesenie o odmietnutí odvolania z dôvodu, ţe smerovalo iba proti dôvodom rozhodnutia,
keď záver súdu o tejto otázke nebol správny.
Podľa dovolacieho súdu úsudok odvolacieho súdu o tom, ţe ţalovaná svojim
odvolaním napadla výlučne iba dôvody prvostupňového uznesenia bez toho, ţe by jej opravný
prostriedok smeroval aj proti výroku tohto rozhodnutia, nie je správny.
Pri posúdení otázky, či odvolanie účastníka smeruje len proti dôvodom rozhodnutia, je
rozhodujúci obsah podania, ktorým sa rozhodnutie súdu napáda (§ 41 ods. 2 O.s.p.) a nie to,
ako súd formuloval výrok rozhodnutia, resp. ţe to, prečo nevyhovel návrhu účastníka napr.
na priznanie náhrady trov konania, vyjadril len v odôvodnení rozhodnutia. Obvyklé je, ţe
ak odvolateľ napáda výrok rozhodnutia, napáda spravidla aj jeho odôvodnenie; podmienkou
však je, aby to urobil vţdy aj s výrokom rozhodnutia. Kritériom pre posúdenie, či ide len
o odvolanie proti dôvodom rozhodnutia, je zhodnotenie, či prípadným vyhovením odvolania
by (ne)bol dotknutý aj výrok napadnutého rozhodnutia. Nejde preto o odvolanie len proti
dôvodom uznesenia, ak ţalovaný namieta, ţe súd mal na vec správne aplikovať ustanovenie
§ 143 O.s.p. a nie ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a teda, ţe mal ţalovanému priznať náhradu
trov konania.
V posudzovanej veci okresný súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1
O.s.p. tak, ţe inak úspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo si náhradu trov
konania neuplatnil, pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe s návrhom ţalovanej
priznať jej náhradu trov konania podľa § 143 O.s.p. sa nestotoţnil (jej návrhu nevyhovel).
Z obsahu odvolania ţalovanej z 24. novembra 2010 vyplýva, ţe namieta správnosť
rozhodnutia okresného súdu z dôvodu, ţe tu boli skutočnosti, ktoré zaloţili jej nárok
na náhradu trov konania v zmysle § 143 O.s.p. a súd preto nemal na vec pouţiť ustanovenie
§ 142 ods. 1 O.s.p. Ţiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe jej súd
prizná náhradu trov konania.
Z uvedeného moţno bezpochyby vyvodiť, ţe v danom prípade vyhovením odvolania
ţalovanej, by bol dotknutý aj výrok napadnutého uznesenia. Ide preto o odvolanie, ktoré
smeruje nielen proti dôvodom, ale aj proti výroku napadnutého prvostupňového uznesenia
o trovách konania. Ak za tohto stavu odvolací súd odvolanie ţalovanej odmietol ako
smerujúce len proti dôvodom rozhodnutia (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 202
ods. 4 O.s.p.), odňal týmto ţalovanej právo, aby na základe riadne podaného odvolania bolo
ňou napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmané odvolacím súdom. Ide teda
o vadu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 prvá veta O.s.p.).
Dovolací súd pre úplnosť dodáva, ţe krajský súd v súvislosti s rozhodnutím o náhrade
trov konania opomenul prihliadnuť na ustanovenie § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa
ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Z uvedeného ustanovenia okrem iného vyplýva, ţe podmienkou
rozhodnutia súdu o priznaní náhrady trov konania je, ţe účastník urobí návrh na jeho
priznanie. Môţu tak urobiť súčasne aj obaja účastníci, teda aj účastník, ktorý je v konaní
úspešný a aj neúspešný účastník. V takomto prípade je súd povinný vo výroku rozhodnutia
rozhodnúť o oboch týchto návrhoch. Pokiaľ súd o niektorom z nich opomenie rozhodnúť,
moţno toto opomenutie napraviť postupom podľa § 166 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.
dopĺňacím uznesením. Ak preto odvolací súd dospel k záveru, ţe výrok uznesenia okresného
súdu sa na ţalovanú nevzťahuje a teda, ţe o jej návrhu na priznanie náhrady trov konania
okresný súd vo výroku uznesenia nerozhodol, mal správne vec vrátiť okresnému súd
na postup v zmysle § 166 ods. 1 O.s.p., keďţe ide o uznesenie, ktoré doposiaľ nenadobudlo
právoplatnosť a aţ potom mal rozhodnúť o odvolaní ţalovanej.
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. januára 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová