Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/208/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu F. Š., bývajúceho v B., proti

ţalovanej Bc. D. Š., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. J. F., advokátkou so sídlom v B.,

o zrušenie vyživovacej povinnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.

, o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 22. júla

2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 22. júla 2011 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV uznesením z 28. októbra 2010 č. k. -73

v spojení s opravným uznesením z 18. januára 2011 č. k. -78 ţalobcovi

nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe o náhrade trov konania

rozhodol podľa zásady úspechu v konaní ( ). Hoci ţalobca bol v konaní

úspešný, náhradu trov mu nepriznal, keďţe si náhradu trov konania neuplatnil. S návrhom

ţalovanej priznať jej náhradu trov konania podľa sa nestotoţnil. Uviedol, ţe

plnenie vyţivovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou a v prípade, ţe bola táto

vyţivovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím a u dieťaťa nastal právny stav, kedy je

schopné sa samo ţiviť, je potrebné podať návrh na zrušenie vyţivovacej povinnosti.

Oprávnenie podať takýto návrh má hociktorý z rodičov dieťaťa. Z uvedených dôvodov, i keď

ţalovaná bezprostredne nezadala príčinu na podanie tohto návrhu (príčinou bola zmena

pomerov na strane dieťaťa), nie je moţné na vec pouţiť ustanovenie Za určujúce

pre jeho aplikáciu nepovaţoval ani to, ţe k zmene pomerov došlo aţ v priebehu konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením z 22. júla 2011

sp. zn. odmietol odvolanie ţalovanej a rozhodol o náhrade trov odvolacieho

konania. Odmietnutie odvolania odôvodnil tým, ţe smerovalo len proti dôvodom

prvostupňového uznesenia. Okresný súd totiţ vo výroku uznesenia rozhodol tak, ţe ţalobcovi

nepriznal náhradu trov konania a prečo nevyhovel návrhu na priznanie náhrady trov

uplatnenej ţalovanou uviedol len v dôvodoch tohto rozhodnutia. Ak preto odvolanie

ţalovanej smerovalo proti tomuto rozhodnutiu, smerovalo proti jeho odôvodneniu,

čo v zmysle ustanovenia nie je prípustné.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala ţalovaná dovolanie. Ţiadala napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, ţe

odmietnutím odvolania jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Podľa ţalovanej nie je

správny záver odvolacieho súdu, ţe jej odvolanie smerovalo len voči dôvodom

prvostupňového rozhodnutia, keď z jeho obsahu jasne vyplývalo napadnutie výroku uznesenia

okresného súdu o trovách konania. Uviedla, ţe vo svojom odvolaní jednoznačne navrhovala

zmenu výroku napadnutého prvostupňového uznesenia a ţiadala priznanie náhrady trov

konania. Vecne odvolanie odôvodnila nutnosťou aplikácie a

Ţalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Ako je však výslovne uvedené v , ustanovenia odsekov 1 a

neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute,

o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach

vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Ţalovaná v danom prípade napadla dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým

bolo odmietnuté jej odvolanie smerujúce proti prvostupňového uzneseniu o trovách konania.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia je vylúčená prípustnosť

dovolania v prípade, ak ním účastník napáda uznesenie o trovách konania.

Ak je súdne konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237

, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá

) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ , dovolací

súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného

ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.

So zreteľom na ţalovanou tvrdenú procesnú vadu sa osobitne zameral na otázku splnenia

podmienok prípustnosti dovolania podľa ustanovenia

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký vadný procesný postup

súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných

mu v občianskom súdom konaní (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy,

navrhovať dôkazy a pod.) za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá

rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj

uznesenie o odmietnutí odvolania z dôvodu, ţe smerovalo iba proti dôvodom rozhodnutia,

keď záver súdu o tejto otázke nebol správny.

Podľa dovolacieho súdu úsudok odvolacieho súdu o tom, ţe ţalovaná svojim

odvolaním napadla výlučne iba dôvody prvostupňového uznesenia bez toho, ţe by jej opravný

prostriedok smeroval aj proti výroku tohto rozhodnutia, nie je správny.

Pri posúdení otázky, či odvolanie účastníka smeruje len proti dôvodom rozhodnutia, je

rozhodujúci obsah podania, ktorým sa rozhodnutie súdu napáda ( ) a nie to,

ako súd formuloval výrok rozhodnutia, resp. ţe to, prečo nevyhovel návrhu účastníka napr.

na priznanie náhrady trov konania, vyjadril len v odôvodnení rozhodnutia. Obvyklé je, ţe

ak odvolateľ napáda výrok rozhodnutia, napáda spravidla aj jeho odôvodnenie; podmienkou

však je, aby to urobil vţdy aj s výrokom rozhodnutia. Kritériom pre posúdenie, či ide len

o odvolanie proti dôvodom rozhodnutia, je zhodnotenie, či prípadným vyhovením odvolania

by (ne)bol dotknutý aj výrok napadnutého rozhodnutia. Nejde preto o odvolanie len proti

dôvodom uznesenia, ak ţalovaný namieta, ţe súd mal na vec správne aplikovať ustanovenie

a nie ustanovenie a teda, ţe mal ţalovanému priznať náhradu

trov konania.

V posudzovanej veci okresný súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1

tak, ţe inak úspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo si náhradu trov

konania neuplatnil, pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe s návrhom ţalovanej

priznať jej náhradu trov konania podľa sa nestotoţnil (jej návrhu nevyhovel).

Z obsahu odvolania ţalovanej z 24. novembra 2010 vyplýva, ţe namieta správnosť

rozhodnutia okresného súdu z dôvodu, ţe tu boli skutočnosti, ktoré zaloţili jej nárok

na náhradu trov konania v zmysle a súd preto nemal na vec pouţiť ustanovenie

Ţiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe jej súd

prizná náhradu trov konania.

Z uvedeného moţno bezpochyby vyvodiť, ţe v danom prípade vyhovením odvolania

ţalovanej, by bol dotknutý aj výrok napadnutého uznesenia. Ide preto o odvolanie, ktoré

smeruje nielen proti dôvodom, ale aj proti výroku napadnutého prvostupňového uznesenia

o trovách konania. Ak za tohto stavu odvolací súd odvolanie ţalovanej odmietol ako

smerujúce len proti dôvodom rozhodnutia ( v spojení s

ods. 4 ), odňal týmto ţalovanej právo, aby na základe riadne podaného odvolania bolo

ňou napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmané odvolacím súdom. Ide teda

o vadu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie ( prvá veta ).

Dovolací súd pre úplnosť dodáva, ţe krajský súd v súvislosti s rozhodnutím o náhrade

trov konania opomenul prihliadnuť na ustanovenie veta prvá , podľa

ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Z uvedeného ustanovenia okrem iného vyplýva, ţe podmienkou

rozhodnutia súdu o priznaní náhrady trov konania je, ţe účastník urobí návrh na jeho

priznanie. Môţu tak urobiť súčasne aj obaja účastníci, teda aj účastník, ktorý je v konaní

úspešný a aj neúspešný účastník. V takomto prípade je súd povinný vo výroku rozhodnutia

rozhodnúť o oboch týchto návrhoch. Pokiaľ súd o niektorom z nich opomenie rozhodnúť,

moţno toto opomenutie napraviť postupom podľa v spojení s

dopĺňacím uznesením. Ak preto odvolací súd dospel k záveru, ţe výrok uznesenia okresného

súdu sa na ţalovanú nevzťahuje a teda, ţe o jej návrhu na priznanie náhrady trov konania

okresný súd vo výroku uznesenia nerozhodol, mal správne vec vrátiť okresnému súd

na postup v zmysle , keďţe ide o uznesenie, ktoré doposiaľ nenadobudlo

právoplatnosť a aţ potom mal rozhodnúť o odvolaní ţalovanej.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. januára 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová