Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-15-2020.pdf
PDF · 73.89 KB
Case nature
Subarea
6CoE/15/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, rozpočtová organizácia, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti povinnému: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Q. nad B., E. XX, o vymoženie 33,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 7Er/1798/2008-33 zo dňa 21. novembra 2019 takto
rozhodol:
Odvolanie povinného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. rozhodol, že povinný je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 26,37 eur. V odôvodnení uviedol, že v priebehu predmetnej exekúcie (dňa 14.04.2014) mu bol doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vymáhanie exekučného titulu. Následne, dňa 07.09.2018, súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie aj návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 40Odk/223/2018 zo dňa 23.07.2018, vyhlásený konkurz. Skonštatoval, že exekučný titul na podklade ktorého sa vedie exekučné konanie je nevykonateľný, nakoľko uplynula prekluzívna lehota, a to ešte pred vydaním uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok povinného, pričom súd prihliada na plynutie prekluzívnej lehoty z vlastnej úradnej činnosti. S poukazom na § 57 ods. ods. 1 písm. f) a ods. 4, § 58 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.08.2008 mal za to, že rozhodnutie je možné vykonať najskôr do 3 rokov odo dňa nadobudnutia jeho vykonateľnosti. Lehota stanovená pre nariadenie výkonu rozhodnutia začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a je považovaná za lehotu prekluzívnu, a to znamená, že po uplynutí lehoty právo plynúce z exekučného titulu zaniká a vo výkone rozhodnutia tak nemožno pokračovať. Vzhľadom k tomu, že v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.08.2008 právo priznané rozhodnutím, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie zaniklo, pretože uplynula trojročná prekluzívna lehota dňom 04.05.2007, súd prvej inštancie exekúciu zastavil (§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017). O trovách exekučného konania rozhodol s poukazom na § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v spojení s § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. V tejto súvislosti skonštatoval, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, teda nastala preklúzia, a preto súd uložil povinnému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré mu boli priznané v zmysle § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v spojení s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z., a to vo výške 26,37 eur.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Uviedol, že dňa 31.07.2018 bol na neho ako na dlžníka vyhlásený konkurz. Namietal, že súdny exekútor si v predmetnej veci neoveril, či môže v exekúcii pokračovať alebo ju má zastaviť, pričom mal za to, že súdny exekútor v tejto
situácii nesmie žiadať trovy exekúcie od povinného. Dal do pozornosti nesprávnu adresu, na ktorú mu odvolaním napadnuté uznesenie doručoval súd prvej inštancie a dodal, že adresa jeho trvalého pobytu je Nové Mesto nad Váhom, Čachtická 22. Uzavrel, že mu nie je jasné, čo predstavuje odmena súdneho exekútora, nakoľko tento nemal snahu si zistiť informácie verejne prístupné v Obchodnom vestníku č. 145/2018 a ani ho telefonicky nijako nekontaktoval. Žiadal, aby odvolací súd ukončil a zastavil konanie a tiež jemu uloženú povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
3. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.
4. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (CSP účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie, ako opravný prostriedok, je zásadne prípustné len proti výroku rozhodnutia, či už rozsudku, alebo uznesenia. Len proti odôvodneniu rozhodnutia odvolanie prípustné nie je, a to z dôvodu, že záväzné účinky pre strany v konaní má len výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie.
9. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
10. Podľa § 355 ods.2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. V zmysle § 124 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Pri právnej klasifikácii podania súd vychádza z § 124 CSP, v zmysle ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. V tomto ustanovení CSP ide o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2010, sp. zn. 3Cdo 128/2010).
13. Pri posúdení otázky, či odvolanie účastníka smeruje len proti dôvodom rozhodnutia, je rozhodujúci obsah podania, ktorým sa rozhodnutie súdu napáda (§ 124 CSP). Obvyklé je, že ak odvolateľ napáda výrok rozhodnutia, napáda spravidla aj jeho odôvodnenie; podmienkou však je, aby to urobil vždy aj s výrokom rozhodnutia. Kritériom pre posúdenie, či ide len o odvolanie proti dôvodom rozhodnutia, je zhodnotenie, či prípadným vyhovením odvolania by (ne)bol dotknutý aj výrok napadnutého rozhodnutia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2012 sp. zn. 6Cdo 208/2011).
14. Zo spisového materiálu a odvolacích námietok povinného v danej veci vyplýva, že povinný svojim odvolaním napáda len odôvodnenie rozhodnutia o zastavení exekúcie (výrok I.) a výrok II. o trovách konania. Z odvolania povinného je zrejmé, že nemá námietky voči zastaveniu exekúcie, avšak túto žiada zastaviť pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka - povinného (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017) a nie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty (§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017). Z obsahu odvolania je teda zrejmé, že nesúhlas povinného s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia (§ 358 CSP) odvolací súd odvolanie povinného voči zastaveniu exekúcie (výrok I.) odmietol, podľa § 386 písm. c) CSP, ako smerujúce proti odôvodneniu rozhodnutia. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
15. Ďalej odvolací súd posudzoval aj odvolanie povinného voči výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým mu súd prvej inštancie uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 26,37 eur.
16. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Ak by teda zákonodarca chcel pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní. Vzhľadom na to, že ust. § 200 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie, a táto možnosť nevyplýva ani z ust. CSP, a contrario odvolanie len voči trovám exekúcie prípustné nie je.
17. Na základe uvedeného odvolací súd odmietol aj odvolanie povinného voči výroku II. napadnutého uznesenia (§ 386 písm. c) CSP), ktorým súd prvej inštancie rozhodol o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).