Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CbZm-19-2015.pdf
PDF · 80.37 KB
Case nature
Area
Subarea
23CbZm/19/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: PPSK, s.r.o., so sídlom Adama Trajana 4834/27, Piešťany, IČO: 46 345 531, proti žalovanej: M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. E. XX, W., o zaplatenie zmenkovej sumy 1.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 31.03.2015, doručeným súdu dňa 14.05.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy 1.000 eur s príslušenstvom, zmenkovej odmeny vo výške 3,33 eur a náhrady trov konania.
2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaná vystavila dňa 15.01.2015 vlastnú zmenku na rad spoločnosti žalobcu. Zmenka bola splatná dňa 15.03.2015 v platobnom mieste X. 3, R.. Na zmenku nebolo plnené ani čiastočne.
3. Súd pojednával v neprítomnosti žalovanej a takisto v neprítomnosti žalobcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní nijakým spôsobom neospravedlnili.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so zmenkou zo dňa 15.01.2015, ako aj s celým obsahom spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
5. Z predloženej zmenky vyplýva, že ide o vlastnú zmenku vystavenú žalovanou dňa 15.01.2015 v W., ktorou sa žalovaná zaviazala zaplatiť spoločnosti žalobcu sumu uvedenú slovom - jedentisíc eur, pričom splatnosť zmenkovej sumy je určená dňom 15.03.2015 a ako miesto platenia je určená adresa - X. 3, R..
6. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti žalobcu vyplýva, že jej predmetom činnosti je faktoring (t.j. financovanie krátkodobých pohľadávok z obchodného styku ich odkupovaním od klienta) a forfaiting (t.j. nákup v budúcnosti splatných účtovných, resp. zmenkových pohľadávok), resp. kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi ( maloobchod ) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod).
7. S účinnosťou od 23.12.2015 bol zákonom č. 438/2015 Z. z. zmenený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj len „OSP“) tak, že bolo vypustené ustanovenie § 175 OSP, ktoré upravovalo inštitút zmenkového platobného rozkazu. Hoci v danej veci došlo k vydaniu zmenkového platobného rozkazu da 11.01.2016, súd predmetný platobný rozkaz zrušil uznesením zo dňa 07.02.2019, pretože nebol doručený do vlastných rúk žalovanej do 23.12.2015 (v zmysle § 372y ods. 2 OSP) a zároveň súd o vydaní predmetného zmenkového platobného rozkazu rozhodol v čase, kedy už nemal oprávnenie rozhodovať takouto formou rozhodnutia. Predmetný spor teda nemá charakter konania o zmenkovom platobnom rozkaze. Vzhľadom na zmenu procesných predpisov účinnú 01.07.2016, s poukazom na § 470 ods. 1 a § 471 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pokračoval súd v konaní podľa procesných predpisov účinných od 01.07.2016. Podstatou princípu okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávneho predpisu je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu (v spleti prechodných ustanovení), čo umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu. (porovnaj nález Ústavného súdu SR zo 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS 267/2017)
8. Súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať v každom konaní, či nejde o spotrebiteľský právny vzťah za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa.
9. Ku skutočnosti, že žalobca v prejednávanej veci predložil ako jediný dôkaz len originál zmenky spoliehajúc sa na to, že predmetné konanie je tzv. zmenkovým konaním, kde jediným dôkazom má byť predloženie originálu zmenky, súd uvádza, že v posudzovanom prípade nejde len o zmenkové konanie, ale aj o konanie vo veciach spotrebiteľských zmlúv, keďže zo strany žalobcu nebol tvrdený a ani preukázaný opak (napriek tomu, že bol súdom vyzvaný, aby v stanovenej lehote oznámil súdu všetky skutočnosti ohľadom kauzálneho vzťahu týkajúceho sa zmenky). Žalobca neuviedol konkrétny právny titul, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená (zmluva alebo iný druh titulu), nevymedzil obsah kauzálneho vzťahu medzi pôvodnými účastníkmi právneho úkonu, ani nepredložil dokumenty preukazujúce kauzálny vzťah, právny titul veriteľa a dlžníka, výšku dlhu, ako i prípadné čiastočné plnenia žalovaného.
10. V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Po doručení žalobného návrhu preto súd skúmal povahu strán sporu, keďže zmenka bola vystavená fyzickou osobou - nepodnikateľom (žalovanou) a to v prospech právnickej osoby, ktorá vykonáva svoju podnikateľskú činnosť obchodovaním (kúpa a predaj) s tovarom, resp. obchodovaním s cudzími pohľadávkami (faktoring a forfaiting).
11. Podľa ustanovenia § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (v znení účinnom od 01. 05. 2014) neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom.
12. Podľa ustanovenia čl. III § 3a zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového (ďalej len „zmenkový a šekový zákon“) neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov.
13. Sporná zmenka bola vystavená žalovanou za účinnosti ustanovenia § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý zakazuje splnenie dlhu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy a zabezpečenie jeho splnenia zmenkou. Teda ak k vystaveniu predmetnej zmenky došlo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou medzi žalobcom a žalovanou (pričom žalobca nepreukázal opak), plnenie z takejto zmenky by bolo v rozpore s citovaným zákonným ustanovením, a zmenkový prejav žalovanej (vystavenie zmenky) by bol súčasne neplatný v zmysle čl. III § 3a zmenkového a šekového zákona.
14. Žalobca sa bez ospravedlnenia nezúčastnil na pojednávaní a súd tak nemal možnosť získať dostatočné informácie od žalobcu o konkrétnom kauzálnom vzťahu medzi zmenkovým veriteľom (žalobcom) a zmenkovým dlžníkom (žalovanou). Na základe toho súd konštatuje, že si žalobca nesplnil svoju povinnosť doplniť skutkové tvrdenia a opísať skutočnosti týkajúce sa jeho vlastného vzťahu so žalovanou a zároveň preukázať, že zmenka bola v súlade s platnou právnou úpravou. Súd nemohol akceptovať formalistický prístup žalobcu odvodzujúceho svoj nárok výlučne z povahy zmenky ako abstraktného právneho inštitútu, ktorý nie je spojený s kauzálnym vzťahom, pretože takýmto postupom by došlo zo strany žalobcu k neprípustnému odčleneniu zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu. Preto súd z dôvodu absencie skutkových tvrdení žalobu v celom rozsahu zamietol.
15. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010, 3 MCdo 46/2012) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP je pritom možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
19. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojitosti s § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Hoci v danom prípade bola v rozsahu 100 % úspešná žalovaná, preto by jej patrilo právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, žiadne trovy konania jej však v konaní preukázateľne nevznikli, čo podľa názoru súdu predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).