Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-179-2019.pdf
PDF · 156.36 KB
Case nature
Subarea
5Co/179/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Adriany Murínovej, vo veci žalobcu F. O.F., D.. XX.X.XXXX, N., A. XXXXX/ X, zast. JUDr. Petrom Homolom, advokátom, Bratislava, Zelinárska 6, proti žalovanému MOTOR - CAR Košice s.r.o., Košice, Dopravná 5, IČO: 36 198 595, zast. advokátskou kanceláriou NIŽNÍK, s.r.o., Košice, Kováčska 21, IČO: 36 601 365, o návrhu na nariadenie neodkladného, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 15C/8/2019-24 z 1.4.2019 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením zakázal žalovanému akokoľvek nakladať s motorovým vozidlom Mercedes - Benz VITO 116 CDI, VIN: WDF44770513540280, pričom žalovaný je povinný zdržať sa jeho prevodu na inú osobu alebo akéhokoľvek iného scudzenia a zaťaženia v prospech tretej osoby a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2.V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, čoho sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal a ako ho skutkovo a právne odôvodnil. Citoval znenie § 324 ods.1, § 325 ods.1,2, § 328 ods.1 CSP a uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný ponúkal na predaj motorové vozidlo Mercedes - Benz VITO 116 CDI, VIN: WDF44770513540280 na internetovej stránke žalovaného www.kupaaut.sk/ uzitkove za cenu 7 272,- eur s DPH. Z výpisov z internet bankingu žalobcu vyplýva, že žalobca 12.3.2019 doručil na účet žalovaného sumu 7 272,- eur, že 13.3.2019 bola platba vrátená žalovaným na účet žalobcu ako platba prijatá omylom, v sume 7 272,- eur. Listom z 15.3.2019 vyzval žalobca žalovaného prostredníctvom svojho advokáta na riešenie odovzdania predmetného motorového vozidla, ktoré zakúpil 12.3.2019. Žalobca zároveň späť odoslal finančné prostriedky, lebo považuje kúpu motorového vozidla za platnú, za motorové vozidlo uhradil plnú sumu, za ktorú ho inzerovali a žalobcovi predali. Listom z 25.3.2019 žalovaný doručil žalobcovi odpoveď na výzvu na odovzdanie motorového vozidla, v ktorom uviedol, že 12.3.2019 došlo k nesprávnemu preklopeniu informácií o ponúkaných motorových vozidlách, okrem iného aj o posudzovanom motorovom vozidle. Spoločnosť MOTOR - CAR Košice s.r.o. ešte v tento deň priamo so zákazníkmi, ktorí sa dopytovali a chceli kúpiť motorové vozidlo za inzerujúcich podmienok - chybne nahratá - preklopená cena na inzerujúcich internetových stránkach, komunikovala, vysvetľovala a ospravedlňovala sa im za chybne uvedenú informáciu. Cena predmetného motorového vozidla uvedená na inzerujúcich internetových stránkach nedosahovala ani 1/6 skutočnej ceny motorového vozidla. Žiadny zamestnanec spoločnosti MOTOR - CAR Košice s.r.o. „neinštruoval“ klienta, že má bez toho, aby došlo k uzavretiu zmluvy, zaplatiť na účet spoločnosti MOTOR - CAR Košice s.r.o. cenu uvedenú v inzeráte. Inzerát nespĺňa náležitosti návrhu na uzavretie zmluvy podľa § 43a Občianskeho zákonníka, nakoľko nie je určený jednej, resp. viacerým individuálne určeným osobám. Inzerát nespĺňa ani náležitosti verejného prísľubu podľa § 850 Občianskeho zákonníka, nespĺňa ani náležitosti verejného návrhu na uzavretie zmluvy podľa § 276 Obchodného zákonníka. Absentuje tu vôľa predávajúceho, teda spoločnosti MOTOR - CAR Košice s.r.o., nakoľko v inzeráte bola flagrantná chyba týkajúca sa kúpnej ceny ako podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, ktorá je predpokladom každého
právneho správania - tvorí podstatnú neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú náležitosť právneho úkonu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/12/2011). Z právneho hľadiska teda nemohlo a ani nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou MOTOR - CAR Košice, s.r.o. a klientom ani spoločnosťou Green Magic Homes s.r.o. Podľa právneho názoru súdu, nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému je dôvodné až do vydania rozhodnutia vo veci samej, je totiž nevyhnutné dočasne upraviť pomery strán sporu. V opačnom prípade by žalobcovi hrozila bezprostredná ujma na majetku, ktorá by v prípade predaja predmetného motorového vozidla žalovaným žalobcovi vznikla. Žalovaný motorové vozidlo totiž ďalej ponúka na predaj, o čom svedčí nový inzerát žalovaného. Jedná sa tu o dočasné opatrenie, ktorým sa dočasne zakazuje nakladať žalovanému s motorovým vozidlom a previesť predmetné motorové vozidlo na inú osobu alebo akékoľvek iné scudzenie alebo zaťaženie v prospech tretej osoby. Dôvodnosť uplatneného nároku (uzavretie kúpnej zmluvy) posúdi súd v rámci konania vo veci samej. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom však súd musí starostlivo zvážiť rozsah navrhovaných obmedzení. Nariadenie predbežného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu a preto súd návrhu žalobcu na jeho nariadenie v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 3.Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný (č. l. 36-39) vo všetkých jeho výrokoch podľa § 355 ods.2 a § 357 písm. d) CSP a z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. b), d) a h) CSP, a navrhuje, aby odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia toto v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Odvolanie odôvodnil nasledovne: žalobca v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo 26.3.2019 navrhuje, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovanému akokoľvek nakladať s motorovým vozidlom Mercedes - Benz VITO 116 CD1, VIN: WDF44770513540280, pričom žalovaný je povinný zdržať sa jeho prevodu na inú osobu alebo akéhokoľvek iného scudzenia a zaťaženia v prospech tretej osoby. Úvodom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 221/2007, 3 Cdo 126/2011 a má za to, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí žalobca presne špecifikovať petit návrhu, t.j. s určitosťou uviesť, akými spôsobmi má byť povinnej osobe zakázané nakladať s vecami. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd zakázal žalovanému nakladať s vyššie uvedeným motorovým vozidlom, nakoľko je tu predpoklad, že by s uvedeným vozidlom mohol nakladať a previesť ho na tretiu osobu. Má za to, že žalobca petit návrhu riadne nešpecifikoval, neuviedol konkrétne formy zákazu nakladania s motorovým vozidlom. Termín „akokoľvek nakladať" s motorovým vozidlom je všeobecný a nedostatočne konkrétny, a absolútne nevykonateľný. Takisto termín „alebo akéhokoľvek iného scudzenia a zaťaženia". Neodkladné opatrenie predstavuje zásah do práv žalovaného ešte pred tým, než je rozhodnuté vo veci samej, a nie je možné takéto súdne rozhodnutie a takýto závažný zásah do vlastníckych práv žalovaného založiť na petite a následnom súdnom rozhodnutí ..akokoľvek nakladať". Nakoľko žalobca riadne nešpecifikoval petit návrhu, má za to, že sú dané dôvody na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 328 ods.1 CSP. Podľa § 330 ods.1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Súd v bode 10 odôvodnenia rozhodnutia uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné až do vydania rozhodnutia vo veci samej. Takéto konštatovanie súdu je však v priamom rozpore s výrokom daného rozhodnutia, ktorým súd vydal neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia. Podotkol, že v tejto veci nebol podaný návrh vo veci samej, súd neuložil žalobcovi povinnosť podať v určenom čase žalobu vo veci samej. Takýto postup súdu považuje za porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06 ). To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Rovnako sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, a to v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Porušenie práva na spravodlivý súdny proces a nesprávny postup súdu prvej inštancie vidí žalovaný aj v tom, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia len opísal skutkové tvrdenia žalobcu bez toho, aby relevantne posúdil ich dôvodnosť. Povinnosťou všeobecného súdu je preto uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné
dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06). Súd sám v bode 8 odôvodnenia rozhodnutia uvádza, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aby boli aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Podľa právnej teórie osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné. Tu si dovolil poukázať na to, že žalobca svoj nárok, resp. aspoň pravdepodobnosť nároku žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca nepredložil jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, z ktorej vyvodzuje túto naliehavú potrebu upraviť pomery účastníkov, došlo. Jediným podkladom pre vydanie súdneho rozhodnutia boli žalobcove ničím nepodložené tvrdenia. Na základe takto vôbec nepreukázaného a neoveriteľného skutkového stavu nie je možné vydať neodkladné opatrenie, ktoré neprimeraným spôsobom zasahuje do práv žalovaného. Žalobca nedisponuje jediným dôkazom, ktorý by preukázal, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo, a že jeho nárok je v tomto štádiu konania aspoň osvedčený. Konanie žalobcu považuje za maximálne šikanózne a špekulatívne. K samotnému skutkovému stavu uviedol, že 12.3.2019 došlo k poruche internetového systému (softvéru) žalovaného, ktorým boli nesprávne preklopené kúpne ceny motorových vozidiel na jeho internetových stránkach. Túto situáciu sa snažil bezodkladne riešiť, a každému zákazníkovi ktorý kontaktoval žalovaného s dopytom o daných motorových vozidlách, vysvetlil, že sa jedná o poruchu systému. Tak to bolo aj v danom prípade. Toho istého dňa kontaktoval žalobca zamestnankyňu call centra žalovaného, pričom žalobca sa dožadoval informácií o vozidle, ktoré bolo inzerované. Keďže táto zamestnankyňa informáciami o vozidle nedisponuje, odkázala ho na konkrétneho predajcu, a to predajcu osobných motorových vozidiel, a kontakt mu zaslala prostredníctvom sms. Už aj samotná zamestnankyňa upozornila žalobcu na chybu systému, ktorá sa im daného dňa vyskytla. Už len samotná sms od zamestnankyne žalovaného s kontaktom na predajcu preukazuje, že rozhovor neprebehol tak, ako to tvrdí žalobca, a zamestnankyňa žalovaného ho neinštruovala na zaplatenie kúpnej ceny, keďže sama takéto vedomosti a konkrétnosti o vozidlách nemá, a nemá na to ani kompetencie. 13.3.2019 žalobca kontaktoval zamestnanca žalovaného, predajcu motorových vozidiel - S. G., ktorý žalobcovi vysvetlil, tak ako iným dopytujúcim sa zákazníkom, že sa včera vyskytla chyba systému, a cena motorového vozidla je odlišná. Na to už žalobca rovno vyrukoval s tým, že on už inzerujúcu cenu zaplatil a chce motorové vozidlo. Zo strany predajcu mu bolo oznámené, že platba mu bude vrátená späť, keďže žalobca s nikým kúpnu zmluvu neuzavrel, a svojvoľne zaslal peniaze na účet žalovaného. Pre objasnenie uviedol, že dané motorové vozidlo sa predáva za cenu cca 47 000,-eur. Internetový systém v danom čase ukázal len cenu doplnkovej výbavy, t.j. 7 272,-eur bez základnej ceny vozidla. Jedná sa o úplne nové motorové vozidlo značky Mercedes Benz, a aj laikovi a bežnému spotrebiteľovi muselo byť jasné, že uvedená cena nie je správna. Žalobca napriek tomu bez akéhokoľvek podkladu či dohovoru, zaslal na účet žalovaného 7 272,- eur a teraz tvrdí, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Má za to, že konanie žalobcu je v tomto jednoznačne špekulatívne, a jediné o čo sa snaží je dostať sa k motorovému vozidlu, ktoré má hodnotu cca 47 000,-eur. Žalovaný preukázateľne zaslal 7 272,-eur žalobcovi okamžite naspäť s tým, že neeviduje žiadnu kúpnu zmluvu, ku ktorej by platbu pripároval, nie je si vedomý žiadneho kontraktu so žalobcom a zaslané finančné prostriedky považuje za bezdôvodné obohatenie. Žalobca aj napriek uvedenému ich zaslal žalovanému znova, žalovaný ich žalobcovi opäť vrátil. Podotkol, že finančné prostriedky neboli zaslané žalobcom, ale právnickou osobou - spoločnosťou Green Magic Homes s.r.o., Bratislava, Podzáhradná 3, IČO: 50 394 118. Preto je nevyhnutné sa takisto zamerať na aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorý sa snaží v tomto spore vystupovať v pozícii spotrebiteľa, aj keď samotný prevod finančných prostriedkov uskutočnila právnická osoba. Žalovaný je dlhoročným autorizovaným predajcom motorových vozidiel značky Mercedens Benz, tieto motorové vozidlá predáva výlučne na základe písomných kúpnych zmlúv. Aj v tomto prípade sa jednalo o nové motorové vozidlo, kde je kúpna zmluva priam žiaduca, nakoľko je dobrou praxou upraviť záručné podmienky nového motorového vozidla, servisné podmienky, reklamačné podmienky, presnú špecifikáciu vozidla spolu s odovzdávanou výbavou a pod. Počas dlhoročnej praxe žalovaného sa nestalo, aby motorové vozidlo predal na základe ústnej kúpnej zmluvy, nie písomnej. Ako žalovaný uviedol aj v odpovedi na výzvu žalobcu, jednou z podstatných náležitosti každého právneho úkonu je prejav vôle a citoval znenie § 34 ods.1, § 43a ods.1,2 OZ a uviedol, že z právnej teórie jednoznačne vyplýva, že inzerát v právnom ponímaní nepredstavuje návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a OZ, nepredstavuje ani verejný prísľub v zmysle § 850 OZ a nepredstavuje ani verejný návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 267 Obchodného zákonníka, nakoľko nespĺňa právne predpoklady právneho úkonu a prejavu vôle. Žalobca vo svojom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani neosvedčil danosť jeho nároku, nepredložil ani jeden dôkaz, ktorý by preukázal: Prejav vôle žalovaného na uzavretie zmluvy, Návrh žalovaného na uzavretie zmluvy, Akceptáciu (prijatie) návrhu na uzavretie zmluvy. Súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal aspoň danosťou nároku žalobcu, zaoberal sa len osvedčením naliehavej potreby upraviť pomery účastníkov, ktoré odôvodnil tým, že žalovaný motorové vozidlo ponúka na predaj. Je potrebné dodať, že žalovaný motorové vozidlo nikdy na predaj ponúkať neprestal, keďže žalobcovi nikdy k motorovému vozidlu žiadne práva nevznikli. Súd absolútne opomenul § 326 ods.1,2 CSP, ktorého znenie citoval a z ktorého vyplynulo, že žalobca musí v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že žalobcov návrh nespĺňa podstatné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže skutočnosti uvádzané v návrhu neosvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku hodnoverne. Má za to, že súd nepostupoval správne, ak na základe týchto skutočností vydal neodkladné opatrenie, ktorým neprimerane zasiahol do práv žalovaného. Žalovanému týmto neodkladným opatrením vznikne škoda, ktorá spočíva v tom, že nové motorové vozidlo bude počas doby trvania neodkladného opatrenia znehodnotené. Žalobca nepreukázal hodnovernosť svojich tvrdení tak, aby jeho nárok odôvodňoval takú potrebu zásahu do práv žalovaného a takú ujmu, ktorá žalovanému môže vzniknúť. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp, právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené a že na jeho ochranu je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú rýchlu a efektívnu úpravu a súčasne sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie pri vydávaní neodkladného opatrenia na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Vzhľadom k skutkovým okolnostiam prípadu má jednoznačne za to, že nie len, že nie sú naplnené základné zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, ale neodkladné opatrenie v tomto prípade by bolo absolútne neprimerané. S primeranosťou neodkladného opatrenia sa „prvostupňový“ súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. Obyčajné konštatovanie o tom, že neodkladné opatrenie je primerané (v bode 13 odôvodnenia rozhodnutia] nemožno považovať za primerané a dostačujúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedeného má za to, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neuviedol také skutočnosti, ktoré by v tomto štádiu konania osvedčovali záver o pravdepodobnosti jeho nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná a predbežná ochrana. Preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 4.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol (č. l. 57-58), že žalovaný v podanom odvolaní spochybňuje výrok uznesenia. Podľa názoru žalovaného z tohto výroku nevyplýva akými spôsobmi sa žalovanému zakázalo nakladať s vecami. Žalovaný ďalej uvádza, že petit návrhu nie je riadne špecifikovaný, nie sú v ňom uvedené konkrétne formy zákazu nakladania s motorovým vozidlom. V neposlednom rade žalovaný termíny „akokoľvek nakladať", „scudziť a zaťažiť", považuje za termíny všeobecné, nedostatočne konkrétne a nevykonateľné. Z tohto dôvodu bol podľa názoru žalovaného dôvod, aby súd postupoval v zmysle § 328 ods.1 CSP, a teda podľa názoru žalovaného mal súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. K tvrdeniu žalovaného v tejto súvislosti uviedol, že v zmysle § 325 ods.2 písm. c) CSP platí, že „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami." Poukázal na to, že zákon nezakazuje všeobecnú formuláciu neodkladného opatrenia, pretože takáto všeobecná formulácia vyplýva priamo z § 325 ods.2 písm. c) CSP. Takáto všeobecná formulácia nie je ani dôvodom na zamietnutie návrhu neodkladného opatrenia a nespôsobuje ani jeho nevykonateľnosť. V danom prípade je potrebné uviesť, že keďže sa jedná o motorové vozidlo akékoľvek nakladanie s týmto motorovým vozidlom môže mať v konečnom dôsledku vplyv na jeho hodnotu. Má za to, že v tomto konkrétnom prípade bola práve všeobecná formulácia, tak ako to predpokladá aj samotný § 325 ods.2 písm. c) CSP nevyhnutná. V prípade, ak by prijal teóriu žalovaného, tak by v neodkladnom opatrení musel vymenovať všetky úkony, ktoré je možné robiť s motorovým vozidlom. Áno v praxi je vhodné vyhýbať sa všeobecnej formulácii neodkladného
opatrenia, a uprednostniť konkretizované vymedzenie povinností a obmedzení. Avšak má za to, že každý jednotlivý prípad je potrebné posudzovať individuálne a nie je možné prijať teóriu žalovaného všeobecne pre každý jeden prípad. Ako už uviedol v danom prípade by musel vymenovať nespočetné množstvo úkonov, ktoré by zabránili nakladaniu s motorovým vozidlom až do času, kedy sa o merite veci rozhodne v súdnom konaní. Čo sa týka žalovaným spochybňovaných termínov „scudziť a zaťažiť" nestotožňujeme sa s názorom žalovaného, že ide o termíny všeobecné, nedostatočne konkrétne a nevykonateľné. Práve opačne tieto termíny predstavujú konkretizáciu všeobecného termínu „nakladať". III. Žalovaný v ďalšej časti svojho odvolania vytýka súdu, že súd žalobcovi neurčil lehotu na podanie žaloby, pričom žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na § 330 ods.1 CSP (jeho znenie citoval) a má za to, že súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. V danom prípade ide o možnosť takéhoto určenia a nie o povinnosť. V režime civilného sporového poriadku nie sú právne účinky neodkladného opatrenia ex lege vopred časovo obmedzené. Zároveň si dovolil uviesť, že aj napriek tomu, že súd neuložil žalobcovi lehotu na podanie žaloby vo veci samej, žalobca už tak učinil a 12.4.2019 podal na Okresnom súde Košice I žalobu o vydanie veci. Konanie je vedené pod spisovou značkou: 23Csp/57/2019. IV Žalovaný v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že žalobca v podanom návrhu svoj nárok, resp. pravdepodobnosť návrhu žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný má za to, že žalobca nepredložil jediný dôkaz o uzavretí kúpnej zmluvy. Žalovaný napokon v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že jeho konanie je šikanózne a špekulatívne. Má za to, že súdu bolo predložené dostatočné množstvo dôkazov osvedčujúcich dôvodnosť podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj dôvodnosť jeho samotného vydania. Máme za to, že návrh žalobcu je oprávnený. Žalovaný síce poukazuje na to, že jeho správanie je šikanózne a špekulatívne, avšak nevie na základe čoho tak usudzuje. Žalobca v samotnej veci kúpy motorového vozidla postupoval tak, ako ho inštruovali zamestnanci žalovaného. Považoval za potrebné uviesť, že žalobca, ani nikto iný by neposielal svoje finančné prostriedky, len tak na účet bez akéhokoľvek dôvodu. Je potrebné uviesť, že žalobca nemal odkiaľ vedieť číslo účtu žalovaného a ani to, čo by mal uviesť ako variabilný symbol pri platbe. Dovolil si uviesť, že žalovaný vo svojom odvolaní neuvádza pravdivé informácie, keď tvrdí, že 12.3.2019 došlo k poruche internetového systému (softvéru) žalovaného, ktorým boli nesprávne preklopené kúpne ceny motorových vozidiel na internetových stránkach žalovaného. Žalovaný totižto predmetné motorové vozidlo inzeroval za cenu vo výške 7 272,00 eur už 3.3.2019 o čom súdu zasielame výpis z inzerátu žalovaného, ktorý sa nám podarilo dohľadať prostredníctvom internetu. Potom aj ďalšie vyjadrenia žalovaného nie sú založené na pravde, keď žalovaný tvrdí, že všetkým zákazníkom vysvetľoval túto poruchu systému, ako aj to, že žalovaný bezodkladne túto poruchu riešil. V prípade, ak by poruchu žalovaný bezodkladne riešil, tak by už 3.3.2019 tento inzerát stiahol z internetovej ponuky a neponechával to zverejnený. Žalovaný po vzniku sporu s nim mal snahu z internetu stiahnuť všetky informácie o predávaní tohto vozidla a vývoji jeho cien, aby to nebolo možné dohľadať, avšak jemu sa podarilo nájsť aspoň nejaké informácie. Jemu boli všetky údaje na zaplatenie kúpnej ceny, ako aj postup kúpy oznámený zamestnankyňou žalovaného. Predpokladá, že žalovaný z tohto telefonického rozhovoru bude mať k dispozícii zvukový záznam nakoľko sa jednalo o call centrum žalovaného, a že aspoň tento zostane k dispozícii pre účely súdneho konania. Je pravdou, že žalobca realizoval platbu z účtu vedeného na obchodnú spoločnosť Green Magic Homes s. r. o., a to z dôvodu že nevlastní žiaden osobný účet v žiadnej banke. V komunikácii so žalovaným nikdy nevystupoval ako štatutárny orgán spoločnosti a zároveň je potrebné uviesť, že predmetný účet obchodnej spoločnosti Green Magic Homes s. r. o. využíva výlučne na osobnú potrebu a z tohto účtu nikdy neboli vykonávané platby a ani neboli prijímané žiadne platby v prospech obchodnej spoločnosti Green Magic Homes s. r. o., čo žalobca preukáže v súdnom konaní v merite veci. Zároveň je potrebné uviesť, že skutočnosť, že platba bola realizovaná z účtu obchodnej spoločnosti Green Magic Homes s. r. o. ešte automaticky neznamená to, že žalobca predmetné motorové vozidlo nekupoval ako fyzická osoba. Ide tu len o snahu žalovaného spochybniť žalobcu. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Košice I, spisová značka: 15C/8/2019 potvrdil a zároveň, aby žalobcovi priznal náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v celom rozsahu. 5.K vyjadreniu žalobcu vyjadril sa žalovaný (č. l. 69-70), ktorý v I. uviedol, že v podanom odvolaní napadol správnosť a vykonateľnosť výroku uznesenia. Žalobcove tvrdenia ohľadom všeobecnej formulácie výroku neodkladného opatrenia spočívajúceho v „akokoľvek nakladať" a „akéhokoľvek iného scudzenia" nemajú oporu v zákone a to z nasledujúcich dôvodov. V podanom odvolaní napadol výrok neodkladného opatrenia z dôvodu jeho absolútnej nevykonateľnosti a neprimeranosti k zásahu do jeho práv. Žalobca v podanom vyjadrení poukazuje na znenie § 325 ods.2 písm. c) CSP, a na to, že už zo samotného znenia zákona vyplýva, že je možné vydať neodkladné opatrenie na všeobecný zásah a obmedzenie do vlastníckych práv. S týmito tvrdeniami sa absolútne nestotožňuje. Žalobca opomína skutočnosť,
že neodkladným opatrením podľa § 325 ods.2 písm. c) CSP sa u žalovaného obmedzuje dispozičné oprávnenie k určitej veci, a že z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality, keďže sa jedná o zásah do základného práva osoby vlastniť majetok vyjadrený v čl. 20 Ústavy SR, do základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť vyjadrený v čl. 35 ods.1 Ústavy SR a základného práva na ochranu majetku podľa čl. I Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je povinný pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia dbať o to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. Všeobecne formulovaný zákaz nakladania s vecami alebo právami môže viesť k neprimeranému obmedzovaniu povinnej osoby. Pri všeobecne formulovanom petite návrhu nieje možné riadne dodržať princíp proporcionality. Má za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí nevyhnutne obsahovať náležitosti žaloby. Tieto náležitosti vymedzuje § 132 CSP s odkazom na všeobecné náležitosti podania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať riadny žalobný petit. Návrh musí byť dostatočne určitý na to, aby súd mohol exaktne vymedziť obsah zákazu dispozičného oprávnenia, procesný postup musí byť detailný a presný, čo je prirodzene podmienené zrozumiteľnosťou a určitosťou samotného návrhu. Návrh žalobcu nespĺňa vyššie uvedené, je formulovaný neurčito a všeobecne. V danom konkrétnom prípade je všeobecné vymedzenie zákazu jeho dispozičného oprávnenia neprípustné a na základe uvedeného vo všeobecnej formulácii petitu nie je možné ani adekvátne posúdenie zásady proporcionality zásahu do vlastníckych práv žalovaného. II. Žalobca vo vyjadrení poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný vytýka súdu, že neurčil žalobcovi lehotu na podanie žaloby. Podotkol, že žalovaný nevytýka v podanom odvolaní, že súd neurčil lehotu žalobcovi na podanie žaloby, ale rozpor medzi výrokom rozhodnutia a odôvodnením rozhodnutia, v ktorom vidí porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Z § 330 ods.1 CSP vyplýva, že neodkladné opatrenie sa môže vydať aj na neobmedzený čas. Ale vo vydanom uznesení súd v bode 10 odôvodnenia uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné až do vydania rozhodnutia vo veci samej. Takéto konštatovanie súdu je však v priamom rozpore s výrokom daného rozhodnutia, ktorým súd vydal neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia. III. V podanom odvolaní ďalej poukázal na nedostatok odôvodnenosti podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené a že na jeho ochranu je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú rýchlu a efektívnu úpravu a súčasne sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami. Žalobca ani v podanom vyjadrení nepreukázal opodstatnenosť návrhu. Žalobca nedisponuje jediným dôkazom, ktorým by preukázal, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo, a že je osvedčená existencia určitého práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákon priamo v § 326 CSP vyslovene neukladá žalobcovi povinnosť označovať dôkazy vo vzťahu k vlastným skutkovým tvrdeniam. Táto povinnosť žalobcu však vyplýva priamo z § 132 ods.1,3 CSP. Z takto predložených dôkazov má pri nariadení neodkladného opatrenia vyplývať vysoká miera pravdepodobnosti a osvedčenosti nároku. V tomto prípade na strane žalobcu absentujú akékoľvek dôkazy, ktoré by preukázali odôvodnenosť jeho nároku. Žalobca v podanom návrhu len tvrdí skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde, na podporu ktorých nepredložil jeden relevantný dôkaz, a podľa nášho názoru neosvedčil ani základný atribút potrebný na nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu jeho nároku a naliehavú potrebu upraviť pomery účastníkov. IV. Žalobca obraňuje svoju aktívnu legitimáciu argumentom, že bankový účet spoločnosti Green Magic Homes s.r.o., je výlučne bankovým účtom jeho ako fyzickej osoby na jeho osobnú potrebu. K uvedeným tvrdeniam si dovolil poukázať na zrejmý rozpor so zákonom a samotný nezákonný postup žalobcu. Povinnosť vlastniť bankový účet zákon právnickej osobe neukladá. Zákon pozná len povinnosť právnickej osoby oznamovať príslušnému daňovému úradu čísla všetkých účtov prislúchajúcich danej právnickej osobe. No právnická osoba a fyzická osoba (žalobca) sú dva rozdielne právne subjekty, s vlastnou právnou subjektivitou, pričom právnická osoba vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným je právnická osoba založená za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti a dosahovania zisku. Argumentácia žalobcu preto nemôže obstáť, keďže právnická osoba má vlastnú právnu subjektivitu a vlastný bankový účet. Účet právnickej osoby založenej na účely podnikania a dosahovania zisku predsa nemôže bez ďalšieho slúžiť výlučne fyzickej osobe, jej súkromným potrebám a úhradám. Žalobca nemôže pred tretími osobami raz vystupovať ako fyzická osoba raz ako právnická osoba, keďže sa jedná o dva rozdielne právne subjekty. Takéto konanie žalobcu považuje za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a aj v rozpore so zásadou zákazu zneužitia práva. V zmysle vyššie
uvedeného žalovaný naďalej v plnom rozsahu trvá na podanom odvolaní, a má za to, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neuviedol také skutočnosti, ktoré by v tomto štádiu konania osvedčovali záver o pravdepodobnosti jeho nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná a predbežná ochrana, samotné uznesenie súdu považuje za nevykonateľné a arbitrárne. Preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta, a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 6.K vyjadreniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca (č. l. 78-79), ktorý citoval znenie § 325 ods.2 písm. c) CSP a uviedol, že zákon nezakazuje všeobecnú formuláciu neodkladného opatrenia, pretože takáto všeobecná formulácia vyplýva priamo z § 325 ods.2 písm. c) CSP. Takáto všeobecná formulácia nie je ani dôvodom na zamietnutie návrhu neodkladného opatrenia a nespôsobuje ani jeho nevykonateľnosť. Keďže sa jedná o motorové vozidlo akékoľvek nakladanie s týmto motorovým vozidlom môže mať v konečnom dôsledku vplyv na jeho hodnotu. V tomto konkrétnom prípade je práve všeobecná formulácia, tak ako to predpokladá aj samotný § 325 ods.2 písm. c) CSP nevyhnutná. Keďže sa jedná o motorové vozidlo, a teda o hnuteľnú vec nevie si predstaviť, ako konkrétne by sa musel vyšpecifikovať výrok neodkladného opatrenia, tak aby bola zabezpečená ochrana takejto hnuteľnej veci, napr. pred poškodením alebo zničením. Veď už len samotná skutočnosť, že ak by žiadal len o zákaz prevodu, darovania, zaťaženia a pod. a takéto neodkladné opatrenie by bolo vydané, tak žalovanému by nič nebránilo napr. vozidlo prenajímať alebo používať ho a takýmto spôsobom by dochádzalo k znehodnocovaniu takejto hnuteľnej veci, a ako sme už uviedli mohlo by viesť aj k jej zničeniu. Obsah takéhoto výroku je pre neho nepredstaviteľný, keďže tých úkonov, ktorým by bolo potrebné zabrániť by bolo veľmi veľké množstvo, a preto má za to, že v tomto prípade je všeobecná formulácia práve žiaduca. Žalovaný poukazuje na to, že neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Má za to, že v tomto konkrétnom prípade neodkladné opatrenie neobmedzuje žalovaného nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Tak isto toto konkrétne neodkladné opatrenie nevedie k neprimeranému obmedzovaniu žalovaného, tak ako to žalovaný uvádza. Inak by tomu samozrejme mohlo byť, ak by sa jednalo napr. o nehnuteľnosť, kde by všeobecná formulácia bola podľa nášho názoru problematická. Napríklad, ak by osobe podnikajúcej v poľnohospodárstve bolo zakázané akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťou o vlastníctvo ktorej sa vedie spor, tak takáto všeobecná formulácia by ho obmedzovala nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Ale nemôže tomu tak byť v prípade motorového vozidla a v prípade žalovaného. Žalobca na podporu svojho tvrdenia, poukazuje aj na nasledovné súdne rozhodnutia, v ktorých rovnako ako v prípade žalobcu ide o všeobecnú formuláciu výroku uznesení, ktorými boli neodkladné opatrenia nariadené. Jedná sa napríklad o uznesenie Okresného súdu Piešťany, spisová značka: 5C/93/2015, uznesenie Krajského súdu Bratislava, spisová značka: 11CoP/508/2018, uznesenie Krajského súdu Košice, spisová značka: 11Co/47/2016. II K otázke dĺžky trvania neodkladného opatrenia si dovoľujeme uviesť, že v zmysle § 330 ods.1 CSP platí, že „Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas." Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. V danom prípade ide o možnosť takéhoto určenia a nie o povinnosť. V režime civilného sporového poriadku nie sú právne účinky neodkladného opatrenia ex lege vopred časovo obmedzené. Aj keď súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné do vydania rozhodnutia vo veci samej a súd nevydal neodkladné opatrenia na takýto čas, ale na čas neurčitý, nejedná sa o porušenie práva na spravodlivý súdny proces. III. Žalovaný opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalobca v podanom návrhu svoj nárok, resp. pravdepodobnosť návrhu žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný má za to, že žalobca nepredložil jediný dôkaz o uzavretí kúpnej zmluvy. Žalobca pri kúpe motorového vozidla postupoval tak, ako ho inštruovali zamestnanci žalovaného. Ako to už raz uviedol, žalobca, ani nikto iný by neposielal svoje finančné prostriedky, len tak na účet bez akéhokoľvek dôvodu. Je potrebné uviesť, že žalobca nemal odkiaľ vedieť číslo účtu žalovaného a ani to, čo by mal uviesť ako variabilný symbol pri platbe. Jemu boli všetky údaje na zaplatenie kúpnej ceny, ako aj postup kúpy oznámený zamestnankyňou žalovaného. Predpokladá, že žalovaný z tohto telefonického rozhovoru bude mať k dispozícii zvukový záznam nakoľko sa jednalo o call centrum žalovaného, a že aspoň tento zostane k dispozícii pre účely súdneho konania. Žalobca bude predloženie tohto záznamu žiadať v konaní vo veci samej. IV. Žalovaný v neposlednom rade poukazuje na skutočnosť, že žalobca raz vystupuje pred tretími osobami ako fyzická osoba a inokedy ako právnická osoba. Žalovaný zároveň vo svojom vyjadrení opätovne poukazuje na skutočnosť, že kúpna cena za motorové vozidlo bola uhradená z účtu obchodnej spoločnosti Green Magic Homes s. r. o.. Platba za predmetné vozidlo bola realizovaná z účtu vedeného na obchodnú spoločnosť Green Magic Homes s. r. o., a ako to už uviedol bolo to z dôvodu, že žalobca nevlastní žiaden osobný účet v žiadnej banke.
Má za to, že táto skutočnosť ani nie je podstatná. Platba mohla byť realizovaná z akéhokoľvek účtu akéhokoľvek subjektu, či už fyzickej alebo právnickej osoby. Skutočnosť, že platba bola realizovaná z účtu obchodnej spoločnosti neznamená, že kupujúcim bola obchodná spoločnosť. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca raz vystupuje pred tretími osobami ako fyzická osoba a inokedy ako právnická osoba. V komunikácii so žalovaným nikdy nevystupoval ako štatutárny orgán spoločnosti, ale vždy komunikoval výlučne ako súkromná osoba. 7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 8.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 9.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 10.Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 11.Podľa § 234 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 12.Podľa § 236 CSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, o. i., stručné odôvodnenie. 13.Napadnuté uznesenie zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené. 14.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno uzavrieť, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 15.Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody. 16.Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 365 ods.1 písm. b) CSP, sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 17.Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť strán sporu v konaní pred súdom využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zák. zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. 18.Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 19.Skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 20.Žalovaný procesnú vadu vidí v tom, že žalobca petit návrhu riadne nešpecifikoval a nariadené neodkladné opatrenie „akokoľvek nakladať„ je nejasné, nedostatočne konkrétne a nevykonateľné. Odvolací súd je toho názoru, že nariadené neodkladné opatrenie uložením povinnosti žalovanému „akokoľvek nakladať“ s presne určeným motorovým vozidlom je jasné, určité a vykonateľné, lebo žalovanému vyplýva povinnosť s týmto motorovým vozidlom nenakladať. V tejto súvislosti je ale potrebné zistiť, či takto uložená povinnosť je primeraná výhode, ktorá vznikne druhej strane. 21.Žalovaný tento odvolací dôvod vidí aj v tom, že žalobca svoj nárok resp. pravdepodobnosť nároku neosvedčil. Táto námietka je nedôvodná, lebo žalobca svoj nárok osvedčil tvrdením, že so žalovaným uzatvoril kúpnu zmluvu na motorové vozidlo Mercedes - Benz VITO 116 CDI, VIN: WDF44770513540280 a, že za neho zaplatil kúpnu cenu 7 272,- eur s DPH, o čom predložil dôkaz, príkaz k úhrade a preukázal, že na účet žalovaného zaplatil sumu, ktorá bola uvedená v inzeráte žalovaného. Je teda evidentné, že medzi účastníkmi konania vznikol právny vzťah. Právne posúdenie tohto vzťahu bude potrebné vyhodnotiť v konaní o vydanie veci (23Csp/57/2019), v ktorom by sa súd mal zaoberať o. i. aj platnosťou kúpnej zmluvy, či vôbec vznikla s prihliadnutím na okolnosti, ktoré jej predchádzali (omyl v inzeráte) a to s prihliadnutím na § 43a, § 43c, § 45 ods.2, § 49, § 49a O. z. (či uverejnením inzerátu ide o návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, či zaplatením určenej sumy došlo k prijatiu návrhu a pod.). Ak by v tomto konaní súd postupoval v zmysle cit. ust., prejudikoval by rozhodnutie vo veci samej. 22.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore s § 204 CSP a p.. 23.Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že výrok rozsudku nekorešponduje s jeho odôvodnením, pričom poukázal na bol 10. Uvedená námietka je síce dôvodná, ale nie je spôsobilá vyvolať nesprávne rozhodnutie resp. nie je dôvodom na jeho zmenu. Určiť časové obmedzenie platnosti neodkladného opatrenia je možnosť súdu, nie jeho povinnosť (§ 330 ods.1 CSP). V tejto súvislosti je nutné poukázať na 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 23.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 24.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 25.K ostatným námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že žalobca potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodnil obavou, že žalovaný predmetné motorové vozidlo scudzí, pričom odovzdania motorového vozidla sa domáha žalobou z 12.4.2019 v spore o vydanie veci, ktorý je vedený pod 23Csp/57/2019 na OS Košice I. 26.K otázke primeranosti nariadeného neodkladného opatrenia odvolací súd v prvom rade poukazuje na dočasný charakter neodkladného opatrenia a, že súd pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej pričom pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, lebo hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. 27.Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dokazovanie vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 28.Je potrebné zdôrazniť, že predmetné motorové vozidlo sa skutočne nachádza vo sfére dispozície žalovaného a táto skutočnosť sa nezmení ani nariadeným neodkladným opatrením. Žalovanému neodkladným opatrením nevznikne ujma, ktorá by nebola odstrániteľná. Jediná škoda, ktorá mu môže vzniknúť je, že ak bude mať záujemcu o kúpu, nemôže motorové vozidlo bezprostredne predať, čo je podľa názoru odvolacieho súdu primeraná ujma za situáciu, ktorú sám vyvolal, aj keď nedopatrením. Okrem uvedeného je zrejmé, že jeho postavenie ako subjektu, proti ktorému nariadené neodkladné opatrenie smeruje, je vyvažované jeho právom podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP), prípadne nárokom na náhradu škody a inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením, ak sa žalobe žalobcu vo veci samej nevyhovie, alebo ak nedôjde k uspokojeniu práva žalobcu (§ 340 ods.1 CSP). 29.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30.O trovách tohto konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí. 31.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.