Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-5-2019.pdf
PDF · 135.11 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: Alytus s.r.o., so sídlom Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica IČO: 36 580 996, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ľubomírom Kubošom, advokátom, so sídlom T. XX, XXX XX Q., proti žalovanému: IVOTRANS, s.r.o., so sídlom 027 52 Párnica 297, IČO: 36 404 578, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Petrom Machajom, advokátom, so sídlom S. XX, XXX XX C. P., v konaní o zaplatenie 216,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/64/2016-192 zo dňa 19. septembra 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/64/2016-192 zo dňa 19. septembra 2018 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 216,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne z tejto sumy od 28.07.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa pôvodný žalobca Expression s.r.o., so sídlom Tvrdošín (ďalej len „pôvodný žalobca“) domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 216,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne z tejto sumy od 28.7.2015 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného č. 081/2015 zo dňa 7.7.2015 vykonal pôvodný žalobca pre žalovaného prepravu, keď prepravil zásielku z miesta odoslania Dolný Kubín, Slovenská republika, do miesta určenia Bydgoszcz, Poľská republika a z miesta odoslania Bydgoszcz, Poľská republika, do miesta určenia Dolný Kubín. Za túto prepravu pôvodný žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 150100709, splatnou dňa 27.07.2015, sumu 336,- Eur. Túto faktúru žalovaný čiastočne uhradil, keď dňa 28.07.2015 zaplatil sumu 120,- Eur, čím v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej aj len „OBZ“) uznal aj zvyšok záväzku. Zvyšnú časť svojho záväzku vo výške 216,- Eur žalovaný neuhradil.
2. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že je pravdou, že pôvodný žalobca pre neho na základe objednávky vykonal prepravu, za čo vyúčtoval sumu 336,- Eur, z ktorej žalovaný zaplatil len 120,- Eur. Žalovaný si však u pôvodného žalobcu na základe ďalšej objednávky č. 084/2015 objednal ďalšiu prepravu tovaru, pričom pôvodný žalobca v rozpore s touto objednávkou prišiel do miesta nakládky s autom, ktoré nebolo vhodné na prevoz tovaru, a preto tovar nebol naložený. Zo správy H. D., výrobného manažéra spoločnosti Aurubis Slovakia, s.r.o. (vlastník
prevážaného tovaru), vyplynulo, že v uvedený deň tovar nebol naložený preto, lebo auto nebolo vhodné na prevoz takého tovaru, keďže tovar na ňom nebolo možné upevniť gurtňami. Žalovaný na tento stav reagoval tak, že si na prepravu musel najať prepravcu Anna Halamček - HATE, ktorý za vykonanie prepravy vyúčtoval žalovanému sumu 624,- Eur. Žalovanému tým vznikli náklady naviac vo výške 216,- Eur, ktoré pôvodnému žalobcovi vyúčtoval faktúrou č. 20150320, ktorú mu zaslal spolu so zápočtovým listom. Tieto náklady naviac si tak žalovaný voči pôvodnému žalobcovi započítal v zmysle § 358 až 364 OBZ.
3. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9Cb/64/2016-51 zo dňa 30.03.2017, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že neprihliadol na pôvodným žalobcom uvedené ďalšie tvrdenia a dodatočne predložené listinné dôkazy z dôvodu ich oneskoreného oznámenia, a to s poukazom na tzv. sudcovskú koncentráciu podľa § 153 ods. 2 CSP. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením sp.zn. 14Cob/102/2017 zo dňa 15.11.2017 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu, ktorým je terajší žalobca. Ďalším uznesením sp.zn. 14Cob/102/2017 zo dňa 20.12.2017 Krajský súd v Žiline uvedený rozsudok zrušil z dôvodu procesnej vady, keď pôvodnému žalobcovi bola znemožnená riadna realizácia jeho procesných práv, v dôsledku čoho bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.
4. Po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k názoru, že medzi stranami nebolo sporné, že pôvodný žalobca vykonal pre žalovaného na základe jeho objednávky prepravu, za čo vyúčtoval odmenu vo výške 336,- Eur. Tento právny vzťah bol založený zmluvou o preprave veci v zmysle § 610 a nasl. OBZ. Žalovaný uvedenú sumu zaplatil len čiastočne, v rozsahu 120,- Eur a zvyšnú časť prepravného vo výške 216,- Eur nezaplatil. Spornou nebola ani skutočnosť, že na základe ďalšej objednávky žalovaného mal pôvodný žalobca vykonať ďalšiu prepravu tovaru a že k vykonaniu tejto prepravy nedošlo. Tvrdenia strán sporu sa líšili v tom, že žalobca uvádzal, že k vykonaniu prepravy nedošlo z dôvodu, že tovar, ktorý mal byť prepravovaný, bol žalovaným v objednávke nesprávne špecifikovaný, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k preprave a pôvodný žalobca musel od zmluvy o preprave odstúpiť. Naopak, žalovaný uvádzal, že k preprave nedošlo, lebo pôvodný žalobca pristavil na prepravu nesprávne vozidlo, ktoré nebolo vybavené gurtňami. Okresný súd s odkazom na listinné dôkazy uviedol, že z týchto vyplynulo, že vozidlo nebolo vybavené gurtňami, v dôsledku čoho sa nemohla preprava uskutočniť. Z uvedeného je preto podľa okresného súdu zrejmé, že pôvodný žalobca porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o preprave, keď na prepravu nezabezpečil zodpovedajúce vozidlo. Žalovaný si preto musel dôvodne hľadať iného prepravcu, ktorým bol podnikateľ Anna Halamček. Podľa okresného súdu však žalovaný existenciu viac nákladov vo výške 216,- Eur, ktoré započítal voči pohľadávke pôvodného žalobcu, nepreukázal, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k započítaniu v zmysle ust. § 358 OBZ. Z listinného dôkazu založeného na č.l. 132 spisu podľa okresného súdu vyplýva, že viac náklady žalovaného mali pozostávať zo sumy 100,- Eur bez DPH, ktorá mala predstavovať stratu žalovaného, keď prepravné dojednané so spoločnosťou Aurubis Slovakia, s.r.o. bolo vo výške 420,- Eur bez DPH a prepravné podnikateľa Anna Halamček - HATE malo činiť 520,- Eur bez DPH. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by náhradnú prepravu vykonal podnikateľ Anna Halamček - HATE (I. U. je manželkou konateľa žalovaného Ivana Halamčeka, takže sa jedná o spriaznené osoby), pričom z listinného dôkazu, založeného v spise na č.l. 25, vyplynulo, že túto prepravu vykonal sám žalovaný. Viac náklady mali podľa č.l. 132 spisu ďalej pozostávať so žalovaným vyúčtovaných dielčích nákladov: 30,- Eur ako suma za dovoz tovaru z Dolného Kubína do Párnice, 15,- Eur ako suma za vykládku tovaru z auta do skladu, 20,- Eur ako suma za preskladnenie tovaru dňa 17. a 18.7.2015 a 15,- Eur ako suma za nakladanie tovaru zo skladu na auto plus k tomu DPH. Podľa okresného súdu žalovaný ani dôvodnosť týchto dielčích nákladov nepreukázal. Celkové viac náklady žalovaného mali činiť 180,- Eur + DPH, čo predstavuje sumu 216,- Eur, ktorú si žalovaný vyúčtoval voči pôvodnému žalobcovi. Žalobca opodstatnenosť týchto nákladov spochybnil, pričom ich dôvodnosť žalovaný nepreukázal. Podľa okresného súdu bolo pochybné aj to, že faktúra č. 20150320 za viac náklady bola žalovaným vystavená dňa 22.7.2015, pričom k vyúčtovaniu prepravy podnikateľom Anna Halamček - HATE pre žalovaného došlo faktúrou č. 60026a vystavenou až dňa 3.8.2015 a pochybným je tiež označenie tejto faktúry na konci malým písmenom „a“. Podľa okresného súdu tak žalovaný riadne nepreukázal odôvodnenosť výšky týchto viac nákladov, v dôsledku čoho nebola preukázaná existencia jeho pohľadávky voči žalobcovi vo výške 216,- Eur, čím nemohlo dôjsť ani k započítaniu voči pohľadávke žalobcu. Okresný súd preto neakceptoval argumentáciu žalovaného, ktorý tvrdil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v konaní zanikla započítaním, keďže k započítaniu takejto pohľadávky nemohlo dôjsť. Okresný súd preto žalobe na zaplatenie sumy 216,- Eur ako prepravného vyhovel, keďže existencia tejto pohľadávky nebola v
konaní sporná. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku, keďže sumu 216,- Eur v lehote splatnosti faktúry neuhradil, a preto okresný súd žalobcovi priznal aj uplatnený úrok z omeškania a tiež paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, proti žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný cestou právneho zástupcu odvolanie. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že I. U. je manželkou konateľa žalovaného Ivana Halamčeka a že v konaní nebolo preukázané, že prepravu vykonala firma Anna Halamček - HATE a že túto dopravu vykonal žalovaný sám. Žalovaný uviedol, že ak by aj bolo pravdou, že medzi konateľmi je rodinný vzťah, nemožno uviesť, že je to dôvod na podvodné konanie. Tovar bol doručený na miesto dodania včas a bolo preukázané, že ho prepravila firma Anna Halamček - HATE. Okresný súd vykonal hodnotenie dôkazov bez akceptovateľného racionálneho základu, pričom právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie bolo odôvodnené a presvedčivé. Žalovaný namieta, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol, že jeho konateľ Ivan Halamček je ženatý s O. U. a tvrdenie, že jeho manželkou je I. U., je nepravdivé. Okresný súd sa v rámci vyhodnotenia dôvodov, prečo nebola preprava uskutočnená, priklonil na stranu žalovaného, keď aj zamestnanec objednávateľa prepravy H. D. popísal dôvody, prečo nebol tovar naložený, inak ako žalobca a rovnako ako žalovaný. Zároveň potvrdil aj skutočnosť, že tovar sa nakladal na druhý deň, teda 17.7.2015. Žalovaný na pojednávaní zhodne s listinnými dôkazmi uviedol, že dňa 17.7.2015 naložil tovar na svoje veľké motorové vozidlo a odviezol ho do obce Párnica do prenajatého objektu, kde tovar zložili a uskladnili, na druhý deň ho naložili a prepravili na miesto určenia do Poľska. Auto, ktoré prevážalo tovar do Párnice, nebolo vhodné na prepravu do Poľska. Prepravu začal žalobca (poznámka krajského súdu: správne malo byť zrejme uvedené žalovaný), a preto nemožno mať výhrady, že je na medzinárodnom nákladnom liste pečiatka žalovaného, lebo ako sprostredkovateľ prepravy bol na tomto prípade zainteresovaný aj osobne. Jednotlivé čiastkové náklady tejto prepravy žalobca nespochybnil. Žalovaný uviedol, že od 16. do 18.7.2015 hľadal vhodného prepravcu a podarilo sa mu zohnať prepravcu Anna Halamček - HATE. Žalovaný vysvetlil aj účtované náklady, aj skutočnosť, ako účtoval prevoz tovaru, jeho uskladnenie, vykládku a nakládku. Tieto čiastky neboli nadhodnotené a účtoval len to, čo sa účtuje obvykle.
6. Žalovaný ďalej uviedol, že aj okresnému súdu boli predložené doklady o tom, že túto prepravu uskutočnila firma Anna Halamček - HATE, a to objednávka prepravy s dohodnutou cenou prepravy 520,- Eur, medzinárodný nákladný list, z ktorého je zrejmé, že prepravu uskutočnilo vozidlo ev. č. DK545AL, ktorého vlastníkom je I. U., osvedčenie o evidencii motorových vozidiel, faktúra č. 60026a na sumu 624,- Eur a detail pohybu na účte žalovaného, že uvedená faktúra bola uhradená. Žalovaný sa vyjadril aj ku všetkým tvrdeniam žalobcu, a tiež k tomu, ako bol urobený zápočet a aké doklady predkladal žalobcovi a akou formou. Žalovaný doložil aj doklad o tom, že uvedený zápočet bol žalobcovi doručovaný dňa 23.7.2015 doporučeným listom a komunikáciu mailom zo dňa 12.8.2015, z ktorých dokladov vyplýva, že žalovanému boli na viackrát doručené doklady aj zápočet. Okresný súd tak dospel z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dôkazy hodnotil v rozpore s ust. § 191 CSP a neprihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Žalovaný žiadal rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného cestou právneho zástupcu uviedol, že odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné. Okresný súd správne zistil, že žalovaný a podnikateľ Anna Halamček - HATE sú spriaznené osoby, čo žalovaný v odvolaní nevyvrátil. Rovnako žalovaný nepreukázal, že I. U. vykonala prepravu zásielky, ktorú pre porušenie povinnosti žalovaným odmietol vykonať právny predchodca žalobcu. Podľa medzinárodného nákladného listu č. SK 4091404, ktorý predložil žalovaný, je ako dopravca uvedený sám žalovaný a nie podnikateľ Anna Halamček. Žalobca zotrval na tvrdení, že žalovaný si riadne nesplnil povinnosť popísať zásielku a špecifikovať ju rozmermi, hmotnosťou, množstvom, balením a inými špecifickými vlastnosťami v objednávke č. 084/2015, kde bol tovar popísaný ako „dve palety 2,8 t“. Vozidlo, ktoré pôvodný žalobca prepravil, bolo spôsobilé prepraviť zásielku o celkovej hmotnosti 3 tony rovnomerne rozloženú po celej ložnej ploche, avšak nebolo spôsobilé prepraviť zásielku, ktorej hmotnosť 2,8 tony bola uložená iba na jednej palete.
8. Žalobca ďalej uviedol, že tvrdenia žalovaného ohľadom skutočnosti, kedy a komu sa tovar nakladal, žalobca riadne vyvrátil a poprel. Žalovaný nepreukázal, že podnikateľ Anna Halamček vykonal prepravu zásielky, keďže v medzinárodnom nákladnom liste je ako dopravca uvedený sám žalovaný. Podnikateľ Anna Hlamček tak nebol oprávnený fakturovať žalovanému prepravu v sume 520,- Eur + DPH, keďže tento podnikateľ nedisponuje oprávnením vykonávať akúkoľvek nákladnú dopravu, či už vnútroštátnu alebo medzinárodnú. Ak podnikateľ Anna Halamček vystavil faktúru, tak bola vystavená neoprávnene a plnenie, ktoré zakladá na strane tohto podnikateľa, predstavuje bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že ak žalovaný túto faktúru uhradil, vzniklo podnikateľovi Anna Halamček bezdôvodné obohatenie z dôvodu neoprávneného podnikania. Podľa žalobcu predkladá žalovaný účelové dôkazy, o ktorých obsahu sú dôvodné pochybnosti o ich dodatočnom pozmeňovaní. Tieto doklady mohli byť dodatočne zmenené alebo upravené, aby sledovali účelovú argumentáciu žalovaného. Samotné tvrdenie žalovaného, že podnikateľ Anna Halamček je vlastníkom vozidla s EČV DK545AL nepreukazuje skutočnosť, že tento podnikateľ prepravu zásielky vykonal. Túto prepravu podľa medzinárodného nákladného listu vykonal sám žalovaný a mohli ju vykonať uvedeným vozidlom, ktoré mohol sám žalovaný užívať na základe nájomnej zmluvy alebo zmluvy o výpožičke s podnikateľom Anna Halamček. Žalobca v konaní spochybnil viac náklady, ktoré si žalovaný uplatnil. Takéto náklady nemôžu obstáť, keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným neexistovali akékoľvek dojednania o cenách za stratu času, dovoze/prevoze tovaru, vykládke/nakládke tovaru alebo za skladovanie tovaru žalovaným. Žalovaný ani nepreukázal, že tieto údajné viac náklady uhradil, a teda nepreukázal, že by mu takéto náklady vznikli. Takéto náklady nemôžu byť preukázané ani zmluvou o preprave č. 03/2018/TU ani prílohou k tejto zmluve, keďže tieto sa na toto konanie nevzťahujú a sú z obdobia roku 2018. Žalobca tak aj naďalej popiera spôsob určenia výšky sumy neoprávnene vystavenej faktúry žalovaného č. 20150320, t.j. sumu 216,- Eur, predstavujúcu údajné viac náklady žalovaného.
9. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nebol oprávnený jednostranne započítať pohľadávku, pretože v čase vykonania jednostranného oznámenia žalovaného dňa 22.7.2015 neboli tieto vzájomné pohľadávky splatné, a teda takýto jednostranný úkon je v rozpore s ust. § 358 a nasl. OBZ a s ust. § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný ani nepreukázal, že jednostranné oznámenie zo dňa 22.7.2015 bolo právnemu predchodcovi žalobcu doručené. Žalovaný si týmto zápočtom uplatňoval nároky vyplývajúce z medzinárodnej prepravy, na ktorú sa vzťahujú podmienky Dohovoru o medzinárodnej preprave tovaru a ktoré nároky sa premlčujú v jednoročnej premlčacej lehote. Neoprávnene fakturovaná suma 216,- Eur podľa faktúry zo dňa 22.7.2015 sa tak premlčala dňa 5.8.2016 a teda žalobca vznáša námietku premlčania. Podľa žalobcu žalovaný riadne neodôvodnil dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a keďže odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, nemôže bez riadneho odôvodnenia rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. Žalobca žiadal rozhodnutie okresného súdu potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
10. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že z objednávky vyplýva dohoda o viac nákladoch, ktoré by vznikli nedodržaním podmienok, a keďže tovar nebol v stanovenej lehote žalobcom naložený, boli viac náklady vyúčtované. Rozpis viac nákladov bol žalobcovi doručený spolu s inými listinami už v roku 2015. Žalobca tak vysvetlil aj vyúčtované náklady na prepravu tovaru, jeho uskladnenie, vykládku a nakládku. Žalovaný v konaní preukázal, že tovar prepravila firma Anna Halamček - HATE, pričom tvrdenie, že sa jedná o manželku konateľa žalovaného, je nepravdivé. Žalobca závažným spôsobom porušil dohodu z objednávky č. 084/2015, čo žalovanému spôsobilo viac náklady, ktoré boli včas započítané. K započítaniu došlo podľa platnej právnej úpravy. Žalovaný tak zotrval na žiadosti o zrušenie rozsudku okresného súdu.
11. Na doručené vyjadrenie žalovaného žalobca písomne nereagoval.
12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
13. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/5/2019-256 zo dňa 14.5.2019 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní
pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
14. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
15. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov žalovaného, ktorý okrem iného namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.
18. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že okresný súd síce uznal dôvody obrany žalovaného v tom smere, že žalobca na prepravu tovaru podľa objednávky č. 084/2015 pristavil nevhodné vozidlo, avšak k uplatneným viac nákladom žalovaného uviedol, že tieto neboli v konaní preukázané, a teda nemohli byť ani započítané. Žalovaný zotrval na tvrdení, že prepravu uskutočnila firma Anna Halamček - HATE, čím vznikli náklady vyššie o 100,- Eur a tiež náklady za prevoz tovaru, jeho uskladnenie, vykládku a nakládku. Krajský súd sa za účelom posúdenia tejto odvolacej argumentácie žalovaného v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisového materiálu. Z predmetnej objednávky prepravy č. 084/2015 zo
dňa 16.7.2015 (č.l. 18 spisu) vyplýva objednanie prepravy s požiadavkou na vozidlo vybavené gurtňami s tým, že ak nebudú dodržané dohodnuté podmienky, vyhradzuje si objednávateľ právo preúčtovať vzniknuté viac náklady. Žalovaný viac náklady vyúčtoval pôvodnému žalobcovi faktúrou č. 20150320 s dátumom splatnosti 5.8.2015, ako viac náklady: prevoz tovaru, prekládka a skladovanie vzniknuté nedodržaním objednávky č. 084/2015 s celkovou sumou 216,- Eur vrátane DPH. Z medzinárodného nákladného listu č. SK 4091404 (č.l. 25 spisu) vyplýva okrem iného označenie dopravcu v bode 16 tohto nákladného listu, a to IVOTRANS spol. s r.o., 027 52 Párnica č. 297. V bode 17, označenom ako ďalší dopravcovia, nie je uvedený žiadny záznam. Podľa bodu 25 bola preprava uskutočnená vozidlom DK545AL. Rovnaká pečiatka a podpis dopravcu IVOTRANS spol. s r.o. je uvedená aj v bode 23 medzinárodného nákladného listu. Žalovaný prepravu u dopravcu Anna Halamček - HATE objednával objednávkou zo dňa 17.7.2015 č. 088/2015 s cenou 520,- Eur + DPH, ktorá bola I. U. vyúčtovaná žalovanému faktúrou č. 60026a (č.l. 26, 27 spisu). Na č.l. 132 sa nachádza rukou písaný prehľad viac nákladov, ktoré pozostávajú z rozdielu medzi cenou dopravy od spoločnosti AURUBIS v sume 420,- Eur, nákladmi na dopravu dopravcu Anna Halamček v sume 520,- Eur, z čoho vyplýva strata 100,- Eur, a ďalej náklady 30,- Eur za dovoz tovaru z Dolného Kubína do Párnice, 15,- Eur za pol hodinu vykládky tovaru z auta do skladu, 20,- Eur za preskladnenie tovaru a 15,- Eur za pol hodinu nakladania tovaru zo skladu na auto, teda spolu 180,- Eur + DPH.
19. V zmysle vyššie uvedeného tak krajský súd rovnako ako súd prvej inštancie konštatuje, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by náhradnú prepravu tovaru vykonal podnikateľ Anna Halamček - HATE. Z vyššie uvedeného medzinárodného nákladného listu je zistiteľné, že dopravcom podľa tohto nákladného listu bol žalovaný, ktorý je ako dopravca uvedený jednak v bode 16 a jednak v bode 23 tohto medzinárodného nákladného listu. Na tejto skutočnosti nič nemení okolnosť, že motorové vozidlo, ktorým bola preprava vykonaná a ktorého evidenčné číslo DK545AL je uvedené v bode 25 tohto nákladného listu, patrí podľa osvedčenia o evidencii (č.l. 130 spisu) podnikateľovi Anna Halamček
- HATE. Pre posúdenie obsahu prepravnej zmluvy sú rozhodujúce výlučne údaje, ktoré sú uvedené v medzinárodnom nákladnom liste, a na týchto skutočnostiach nič nemení okolnosť, že na prepravu dopravcom, ktorý je v medzinárodnom nákladnom liste uvedený, bolo použité motorové vozidlo, ktoré patrilo subjektu, ktorý je odlišný od dopravcu. Krajský súd nad rámec argumentácie súdu prvej inštancie považuje za potrebné poukázať na čl. 9 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ktorý bol publikovaný pod č. 11/1975 Zb., v zmysle ktorého je nákladný list, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom. Ak žalovaný v konaní tvrdil, že predmetnú dopravu neuskutočnil sám, ale túto uskutočnil dopravca Anna Halamček - HATE, tak ohľadom tohto svojho tvrdenia je nositeľom dôkazného bremena. Neobstojí pritom v tomto smere argumentácia žalovaného, že prepravu žalovaný začal, a preto nemožno mať výhrady, že je na medzinárodnom nákladnom liste pečiatka žalovaného. Ako už bolo konštatované, žalovaný je uvedený ako dopravca v bode 16 aj v bode 23 dotknutého medzinárodného nákladného listu, pričom žiadni ďalší dopravcovia v bode 17 tohto nákladného listu uvedení nie sú. V tomto medzinárodnom nákladnom liste tak nie je žiadna zmienka o dopravcovi Anna Halamček - HATE.
20. Ak žalovaný tvrdil vznik pohľadávky, ktorú mal následne započítať, bol ohľadom preukázania jej existencie nositeľom dôkazného bremena. K otázke dôkazného bremena možno vo všeobecnosti uviesť, že procesnoprávnym následkom jeho neunesenia je neúspech dotknutej strany v spore. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov je pritom v zmysle úpravy Civilného sporového poriadku viazaná predovšetkým na sporové strany. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie jej tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť jej skutkových tvrdení. Zákon stanovuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je tento určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov ani na základe dôkazov, ktoré prípadne súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že náhradnú prepravu, na základe ktorej mu mali vzniknúť viac náklady uplatnené voči žalobcovi, vykonal ním tvrdený dopravca Anna Halamček - HATE. Rovnako podľa názoru krajského súdu je dôvodné súhlasiť aj s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal ani ďalšie náklady, ktoré ako viac náklady uplatnil voči žalobcovi
v podobe nákladov za dovoz tovaru z Dolného Kubína do Párnice, nákladov na vykládku a nakládku tovaru a nákladov za uskladnenie tovaru. Tvrdenia žalovaného o vzniku a výške týchto nákladov žalobca poprel v písomnom vyjadrení zo dňa 28. júla 2018 (č.l. 143 spisu), kde okrem iného namietol, že takýto rozpis údajných nákladov nemôže obstáť, pretože medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným neexistovali akékoľvek dojednania o cenách za stratu času, dovoze/prevoze tovaru, vykládke/nakládke tovaru alebo za skladovanie tovaru žalovaným s tým, že žalovaný ani nepreukázal, že tieto údajné viac náklady riadne uhradil, čím nepreukázal, že by mu tieto náklady skutočne vznikli. Vznik viac nákladov na strane žalovaného poprel žalobca cestou právneho zástupcu aj na pojednávaní dňa 20. augusta 2018 (zápisnica založená na č.l. 179-182 spisu). Žalovaný napriek popretiu jeho tvrdení o vzniku a výške uplatnených viac nákladov zo strany žalobcu, žiadne skutkové tvrdenia ani dôkazné prostriedky na preukázanie ich vzniku a výšky nepredložil. Tvrdenie, že sa jedná o náklady, ktoré sa v takýchto prípadoch obvykle účtujú, žalovaný nepreukázal. Dôvodnosť žalovaným uplatneného nároku na náhradu viac nákladov nie je možné odvodiť ani z objednávky prepravy č. 084/2015, ktorá síce obsahuje výhradu ohľadom práva preúčtovať vzniknuté viac náklady, avšak tieto náklady bližším spôsobom nevymedzuje a nešpecifikuje ich výšku. V zhode so súdom prvej inštancie preto krajský súd uzaviera, že žalovaný v konaní nepreukázal odôvodnenosť ním uplatnených viac nákladov, a preto na jeho strane nebola preukázaná existencia pohľadávky voči žalobcovi vo výške 216,- Eur, ktorá mala byť predmetom zápočtu realizovaného žalovaným.
21. Žalovaný v podanom odvolaní bez bližšieho odôvodnenia namietal tiež nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým malo byť žalovanému znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Krajský súd po oboznámení sa s postupom súdu prvej inštancie nehodnotí uvedenú námietku žalovaného ako dôvodnú. V zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP možno za porušenie práva na spravodlivý proces označiť taký procesný postup súdu, ktorý znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Krajský súd uvádza, že žalovaný mal v konaní pred súdom prvej inštancie zabezpečenú možnosť na realizáciu jeho procesných práv a bola mu vytvorená možnosť obhájenia jeho práv a právom chránených záujmov. Súčasťou koncepcie spravodlivého súdneho konania je aj princíp rovnosti zbraní, ktorý vyžaduje, aby každá sporová strana mala primeranú možnosť predložiť svoje návrhy, uplatňujúc svoje práva za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje protistrana. Zásada rovnosti strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach súd rozhoduje (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením strán možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov súdneho konania spočíva v tom, že všetky strany sporu majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces“ je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“, ale tiež aj s princípom „rovnosti zbraní“ pre všetky strany súdneho konania. Súdy sú preto povinné túto zásadu aplikovať vo vzťahu ku všetkým stranám, tzn. bez ohľadu na to, aké majú procesné postavenie, a to nielen proti sporovej strane, v danom prípade žalovanému, ktorý podal odvolanie, ale aj vo vzťahu k žalobcovi, a zároveň postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Okresný súd svojím procesným postupom vytvoril sporovým stranám rovnaký priestor a možnosti na realizáciu ich procesných práv a plnenie ich procesných povinností, a preto námietka žalovaného o porušení práva na spravodlivý proces nemôže obstáť.
22. Pokiaľ žalovaný porušenie práva na spravodlivý proces odôvodnil nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku, uvádza krajský súd, že nezistil opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že odôvodnenie rozsudku je tou časťou rozsudku, ktorá je relevantná a významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/03 je potrebné ust. § 157 ods. 2 OSP (aktuálne ust. § 220 ods. CSP) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Krajský súd je názoru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol podstatné okolnosti týkajúce sa výkladu opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, vyporiadal sa so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup okresného súdu je z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne zrejmý. Okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti mal z vykonaného dokazovania za preukázané, uviedol príslušné právny normy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval, a to s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré boli zistené vykonaným dokazovaním, a tiež s poukazom na právne závery, ktoré okresný súd prijal. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia pritom nepochybne patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Zároveň však judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký argument, ktorý pre rozhodnutie vo veci samej nie je podstatný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným a dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keď sa súd v skutkovej a právnej rovine zaoberal nosnou argumentáciou sporových strán a túto argumentáciu, aj pokiaľ išlo o tvrdenia žalovaného, riadne vyhodnotil. Okresný súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a význam v kontexte relevantných zistení o skutkovom stave vo veci. Z judikatúry ÚS SR vyplýva, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06). Okrem toho krajský súd považuje za potrebné poukázať, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (Stanovisko občiansko-právneho kolégia NS SR č. 2 zo dňa 03. decembra 2015, Zbierka Stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016). V danom prípade napadnutý rozsudok okresného súd i čo do odôvodnenia spĺňal kritériá vecne správneho rozhodnutia za dostatočného rešpektovania ust. § 220 CSP.
23. Krajský súd preto odvolacie dôvody žalovaného nevyhodnotil ako dôvodné a pristúpil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP k potvrdeniu rozsudku, ktorým okresný súd žalobe žalobcu vyhovel. Výrok II. tohto rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobcovi voči žalovanému priznané právo na náhradu 100 % trov konania, nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý, a preto tento výrok, ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej, bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správny.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.