Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Sa/2/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcu: MUDr. T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. XXX, právne zast. JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou, so sídlom S., M. U. č. XXX/XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 76466-2/2018-BA zo dňa 26.11.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava číslo: 76466-2/2018-BA zo dňa 26.11.2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanej právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovanej číslo: 76466-2/2018-BA zo dňa 26.11.2018, ktorým podľa o sociálnom poistení o odvolaní žalobcu rozhodla tak, že odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č.: 700-1710816118-GC04/18 zo dňa 20.09.2018, ktorý prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi predpísal za obdobie január 2018, február 2018, marec 2018, apríl 2018, máj 2018, jún 2018 poistné na nemocenské poistenie v sume 120,36 €, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 492,48 €, poistné na invalidné poistenie v sume 164,16 € a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 129,96 €. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len SZČO) poistné za obdobie január 2018 až jún 2018 neodviedol vôbec, čím vznikol nedoplatok na poistnom spolu v sume 906,96 €. Žalobca porušil ust. , , , a . Žalovaná vychádzala zo skutkových zistení správneho orgánu prvého stupňa, v zmysle ktorých bolo žalobcovi 25.08.2015 vydané Osvedčenie o živnostenskom oprávnení číslo: OU-CA-OZP-2015/009630-2 s dňom vzniku 25.08.2015 a s dňom zániku 20.01.2018. Slovenská lekárska komora vydala dňa 14.04.2010 žalobcovi licenciu č. L1A/ZA/1458/10 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s dátumom vzniku 14.04.2010. Žalobca nie je sporiteľom starobného dôchodkového sporenia podľa . Podľa údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky príjem zo živnosti žalobcu za rok 2016 (daňové priznanie podané 15. júna 2017) bol vo výške 8.367,50 €, t.j. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2016 (5.472,00 €). V nadväznosti na odvolacie námietky žalovaná zdôrazňuje, že žalobcovi odo dňa zániku živnostenského oprávnenia nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, pretože bol naďalej oprávnený vykonávať samostatne zárobkovú činnosť na základe oprávnenia na výkon činnosti podľa osobitného predpisu - licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. V prípadoch, ak samostatne

zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcim období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom ustanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. trvá. Pre vznik a trvanie povinného poistenia nie je rozhodujúce, z akej činnosti bol príjem dosiahnutý, ale to, či bol dosiahnutý podľa a o daní z príjmov v znení neskorších právnych predpisov. Žalovaná ďalej poukazuje na skutočnosť, že z Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia bolo zistené, že žalobca je v období od 01.01.2003 doposiaľ zamestnancom zamestnávateľa Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca, v období od 05.12.2017 doposiaľ zamestnancom zamestnávateľa Žilinský samosprávny kraj a zároveň je registrovaný ako SZČO od 01.10.2017. Poistné za zamestnanca odvádza zamestnávateľ. Povinne sociálne poistená SZČO platí a odvádza poistné za seba sama. Zákon nevylučuje súčasné trvanie viacerých poistných vzťahov.

2. Žalobca v podanej žalobe žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej považoval za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že žalovaná v dôvodoch svojho rozhodnutia nevenuje pozornosť argumentom žalobcu, podľa ktorých nie je SZČO, pretože preukázateľne ukončil podnikanie k 19.01.2018. Nevenuje ani pozornosť tomu, že žalobca nie je SZČO s prideleným konkrétnym IČO-m, tak ako je uvedené v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ktoré bolo vydané na neexistujúci právny subjekt. Žalobca nespochybňuje, že bol v rozhodnom období držiteľom licencie L1A, ale i ďalších typov licencií ( L1B, L1C). Nestotožňuje sa ale s názorom žalovanej, že z tohto titulu mu ako lekárovi vznikla povinnosť na platby sociálneho poistenia. Žalobca nikdy aktívne nevykonával samostatnú lekársku prax a nikdy aktívne nevyužíval žiadnu z licencií, ktorých bol v rozhodnom čase držiteľom. Žalobca je nepretržite 35 rokov zamestnancom Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe uvedenej licencie nemal, pričom vykonal úkony, z ktorých vyplýva, že nemal záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO - zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO. Žalobca v rozhodnom období reálne nevykonával činnosť SZČO, a preto nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa v spojení s ust. , resp. . Ďalej žalobca na podporu svojich záverov poukazuje na súvisiacu rozhodovaciu prax všeobecných súdov a Najvyššieho súdu SR.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.02.2019 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Okrem iného uviedla, že s účinnosťou od 01.07.2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status SZČO dovŕšenie 18 rokov veku a dosahovanie príjmov uvedených v a a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Novela s účinnosťou od 1. júla 2014 zrušila založenie postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia na registrácii podľa osobitného predpisu, t.j. na registrácii na príslušnom daňovom úrade. Vzhľadom na uvedené je námietka žalobcu, že si zrušil registráciu pre daň z príjmu u príslušného správcu dane, právne irelevantná. Žalobca mal v rozhodnom období právne postavenie SZČO v zmysle , pretože splnil podmienku veku a zároveň v rozhodujúcom období (v prejednávanom prípade v zmysle citovaného zákona je rozhodujúcim obdobím rok 2016) dosiahol príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a . Samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia automaticky nezakladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Vznik povinného poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Vznik poistenia SZČO sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, resp. k 1. októbru kalendárneho roka (ak bola SZČO predĺžená lehota na podanie daňového priznania), pričom sa vychádza z príjmu, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Z údajov, ktoré poskytlo Sociálnej poisťovni Finančné riaditeľstvo SR, vyplýva, že príjmy žalobcu zo živnosti za rok 2016 (v sume 8.367,50 €) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 5.298,- €, a preto bol v období od 1. októbra 2017 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO. Na základe výšky príjmu zo živnosti za rok 2016 žalobcovi nevznikla povinnosť platiť a odvádzať poistné už od 1. júla 2017, pretože za rok 2016 mal žalobca predĺženú lehotu na podanie daňového priznania (daňové priznanie za rok 2016 predložil správcovi dane až 15. júna 2017), preto správny orgán vychádzal z zákona, kedy sa vznik povinného poistenia SZČO posudzuje k 1. októbru kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý bol dosiahnutý relevantný príjem. Vzhľadom na to,

že žalobca spĺňal právnu definíciu statusu SZČO účinnej od 01.07.2014 a v rozhodujúcom období jeho príjmy z podnikania dosiahli zákonom stanovenú hranicu, bol žalobca v prejednávanom období povinne nemocenskou poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO povinnou odvádzať a platiť poistné. V čase, kedy žalobca ukončil podnikateľskú činnosť vykonávanú na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. OU-CA-OZP-2015/009630-2 (zánik živnostenského oprávnenia nastal ku dňu 20.01.2018), bol držiteľom aj ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti. Týmto oprávnením je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár č. L1A/ZA/1458/10, ktorú žalobcovi na jeho žiadosť vydala Slovenská lekárska komora a ktorej existenciu nespochybňuje ani samotný žalobca. Licencia L1A bola pozastavená v období od 11.10.2018 do 03.09.2019. Zrušená bola až ku dňu 04.11.2018. Na účely sociálneho poistenia sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status SZČO, považuje povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa . Žalovaná poukazuje na ust. až e) dôvodiac, že z ustanovenia je zrejmé, že zákon rozoznáva rôzne alternatívy ako možno vykonávať zdravotnícke povolanie. Jednou z nich je výkon zdravotníckeho povolania na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Žalovaná ďalej uvádza, že ak by mal zákonodarca v úmysle zakotviť, že na základe licencie môže jej držiteľ vykonávať zdravotnícke povolanie len v pracovnoprávnom vzťahu alebo v spojení s povolením na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, nezapracoval by osobitne do v písmene c) možnosť vykonávať zdravotnícke povolanie na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Vychádzajúc z ust. je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej podľa citovaného zákona (licencia L1A), oprávnený priamo na základe predmetnej licencie vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Tento typ licencie sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia. Žalovaná zdôrazňuje, že v čase zrušenia osvedčenia o živnostenskom oprávnení, t.j. po 20.01.2018 disponoval žalobca ešte jedným platným oprávnením na vykonávanie činnosti - licenciou na výkon SZČO, preto mu ku dňu 20.01.2018 nemohlo v zmysle zaniknúť povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO. Nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobca dosiahol príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahol ako SZČO. Zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako jedno poistenie a nie niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Nie je rozhodujúce, či SZČO dosiahla tento príjem na základe živnostenského oprávnenia alebo licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Rozhodujúca je len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa a . Zákon o sociálnom poistení nevylučuje súbeh poistení. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na súvisiacu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 28.04.2010, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 13.09.2011 žalovaná udáva, že uvedený poukaz nie je správny, pretože oba rozsudky sa netýkajú obdobnej veci ako prípad žalobcu. Z obsahu rozsudkov vyplýva, že žalobkyňa bola držiteľkou len licencie na výkon funkcie odborného zástupcu označovanej ako licencia L1C, ktorá držiteľovi tejto licencie nezakladá status SZČO, a preto bolo poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie predpísané žalobkyni ako SZČO bez právneho opodstatnenia.

4. Žalobca v replike, doručenej správnemu súdu dňa 04.04.2019, uvádza, že tvrdenie žalovanej, podľa ktorého držiteľ licencie L1A bez reálneho výkonu zárobkovej činnosti je SZČO a držitelia ostatných licencií (L1B, L1C, L1D) nie sú SZČO, je diskriminačné a nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Ak len reálny výkon zárobkovej činnosti držiteľov licencii L1B, L1C, L1D je splnením podmienky na označenie držiteľov týchto licencií za SZČO, tak to isté musí platiť aj pre držiteľa licencie L1A. Žalobca je toho názoru, že doterajší postup orgánov verejnej správy je v rozpore s článkom 13 ods. 1 písm. a) SR, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Povinnosť uložená žalobcovi rozhodnutiami orgánov verejnej správy nie je ani v súlade so zákonom a ani na základe zákona. Ukladanie povinnosti nemôže byť založené odkazom na články v časopisoch alebo právny názor poradcu Slovenskej lekárskej komory. Právne normy treba vykladať tak, aby plnili svoju funkciu spočívajúcu v rozumnom a spravodlivom vyriešení problému v tom zmysle, aby obstála pred meradlom tzv. zdravého rozumu a v spoločnosti panujúcich predstáv spravodlivosti. Interpretácia právnej normy bez akceptácie jej zmyslu a účelu vedie k absurdným dôsledkom. Žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.zn. , z ktorého

cituje: „K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona ... .“ Žalobca udáva, že v právnom štáte nesmie súd napravovať pochybenie zákonodarcu pri formulácií právnych predpisov interpretáciou, ktorá takto zmení ústavne konformný, ale z pohľadu štátnej moci nevýhodný text právneho predpisu.

5. Žalovaná v súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodala.

6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 30. mája 2019 za splnenia procesných podmienok, ktoré má na mysli ust. (ďalej len ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle , v spojení s a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

7. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa veta prvá správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2017 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v a a , okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Podľa v znení účinnom od 01.01.2011 povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v .

Podľa v znení účinnom od 01.01.2008 povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

Podľa v znení účinnom od 01.01.2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v a a bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v a a nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v .

Podľa v znení účinnom od 01.01.2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v a a , zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v a a na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa a a .

Podľa bod prvý do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

Podľa nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Konanie vo veci ročného zúčtovania sa začína z podnetu pobočky.

Podľa konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

Podľa § 195 ods. 1 citovaného zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

Podľa § 195 ods. 2 citovaného zákona podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 195 ods. 3 citovaného zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 209 ods. 1 citovaného zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 209 ods. 4 citovaného zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa § 242 ods. 1 citovaného zákona kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne podľa tohto zákona je kontrola plnenia povinností ustanovených týmto zákonom (vonkajšia kontrola).

Podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ) samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki

pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)].

Podľa samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.

Podľa samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 nie je poskytovanie zubno-lekárskej pohotovostnej služby, poskytovanie ambulantnej pohotovostnej služby a poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb13a) a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.13b)

Podľa licencie sa vydávajú a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe () zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ, b) na výkon zdravotníckeho povolania [] zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, nutričný terapeut, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik, c) na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, nutričný terapeut, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik, d) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár.

8. V prejednávanej veci medzi účastníkmi konania bola sporná existencia odvodovej povinnosti žalobcu ako SZČO v období január 2018 až jún 2018. Žalovaný je toho názoru, že žalobcovi odo dňa zániku živnostenského oprávnenia (20. januára 2018) nezaniklo aj povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, pretože bol naďalej oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe oprávnenia na výkon činnosti podľa osobitného predpisu - licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Žalovaná je toho názoru, že ak SZČO - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom ustanovená hranica samostatne zárobkovo činnej osoby - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. trvá. Pre vznik a trvanie povinného poistenia nie je rozhodujúce, z akej činnosti bol príjem dosiahnutý, ale to, či bol dosiahnutý podľa a .

9. V konaní bolo oboma stranami zhodne prezentované, že žalobcovi bolo 25.08.2015 vydané Osvedčenie o živnostenskom oprávnení sp. č. OU-CA-OZP-2015/009630-2 s dňom vzniku 25.08.2015 a s dňom zániku 20.01.2018. Slovenská lekárska komora vydala 14.04.2010 žalobcovi licenciu č. L1A/ na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s dátumom vzniku 14.04.2010. Podľa údajov Finančného riaditeľstva SR príjem zo živnosti žalobcu za rok 2016 (podľa daňového priznania podaného 15.06.2017) bol vo výške 8.367,50 €, t.j. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2016 (5.472,- €). Žalobca je v období od 01.01.2003 doposiaľ zamestnancom zamestnávateľa Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca.

10. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou existencie a trvania povinnej účasti žalobcu na sociálnom poistení z titulu jeho postavenia SZČO správny súd uvádza, že nemôže prisvedčiť právnemu názoru žalovanej, že pre účasť na povinnom sociálnom poistení žalobcu ako SZČO postačuje len držba licencie L1A posudzovaným lekárom, pričom nie je rozhodujúce, či predmetnú licenciu L1A na dosahovanie príjmov aj v skutočnosti využíval a či z nej dosahoval zdaniteľné príjmy podľa osobitného právneho predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov).

11. Uvedený formálny výklad zákona bez akceptovania účelu sledovaného zákonom o sociálnom poistení by nespravodlivo dopadal na subjekty povinného sociálneho poistenia a bol by v rozpore so

samotnou podstatou v ňom uvedenej solidarity príspevkov do povinných fondov sociálneho poistenia, ktoré sú viazané na príjem z toho ktorého oprávnenia na podnikanie, resp. zo zárobkovej činnosti pre účely SZČO podľa . Je potrebné mať na zreteli, že zákon o sociálnom poistení určenie povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej osoby a s tým súvisiaci vznik a trvanie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO, kumulatívne viaže na dve zákonné podmienky, a to na status SZČO a s tým spojené dosahovanie príjmu z výkonu zárobkovej činnosti, realizovanej či už na základe jedného alebo viacerých oprávnení, príp. povolení (, v spojení s a citovaného zákona).

12. Pri úprave osobného rozsahu povinného nemocenského poistenia zákon o sociálnom poistení v § 14 ods. 1 písm. b) za povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu stanovuje takú SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

13. Z úpravy osobného rozsahu povinného nemocenského poistenia v ustanovení § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by kumulácia v zákone stanovených podmienok, t.j. dosahovanie príjmov z podnikania vo výške presahujúcej zákonom stanovenú hranicu, bola viazaná len na formálnu držbu oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu posudzovanou fyzickou osobou, resp. že pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky príjmu z podnikania v relevantnom období, medzičasom na základe zaniknutého oprávnenia na podnikanie alebo na vykonávanie inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, by postačovala len formálna držba oprávnenia na podnikanie podľa osobitného predpisu, hoci sa na jej základe posudzovaný príjem v relevantnom období ani čiastočne, resp. vôbec nedosahoval. Na uvedenom nič nemení možnosť výkladu uvedeného ustanovenia v tom zmysle, že pre účely posudzovania povinnej účasti SZČO na nemocenskom poistení sa príjmy z podnikania dosahované touto SZČO na základe viacerých oprávnení na podnikanie podľa osobitného predpisu sčítavajú, resp. nie je rozhodujúce, na základe výkonu ktorej podnikateľskej činnosti bol príjem z podnikania dosiahnutý.

14. Zákon o sociálnom poistení síce explicitne neupravoval a ani neupravuje posudzovanie podmienok na vznik alebo zánik účasti na povinnom sociálnom poistení SZČO pri konkurencii viacerých oprávnení na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, taktiež nerozlišuje na účely účasti na povinnom sociálnom poistení SZČO príjem, ktorý môže byť touto osobou dosiahnutý z viacerých oprávnení, avšak s prihliadnutím na vyššie uvedenú kumuláciu zákonných podmienok na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, je potrebné prijať záver, že samotné postavenie, resp. samotný status SZČO a formálna držba alebo vystavenie povolenia, resp. oprávnenia príslušným orgánom podľa osobitného predpisu na podnikanie alebo na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, samo o sebe účasť na povinnom sociálnom poistení tejto osobe ešte nezakladá, s čím vo vyjadrení k žalobe súhlasila aj žalovaná. V nadväznosti na uvedené správny súd dopĺňa, že pre účely posúdenia spornej predbežnej otázky splnenia podmienok vzniku, trvania, resp. zániku povinného sociálneho poistenia SZČO je potrebné brať do úvahy predmetné príjmy dosahované na základe viacerých oprávnení na výkon podnikateľskej činnosti samostatne. I keď sa tieto príjmy SZČO, dosahované v relevantnom období, pre účely určenia vymeriavacieho základu a výpočtu povinného sociálneho poistenia spočítavajú, reálne však musia existovať, musia sa povinnou osobou reálne dosahovať činnosťou realizovanou na základe toho ktorého oprávnenia. Preto možno ustáliť, že pokiaľ je lekár držiteľom licencie L1A potrebnej na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ( ) u iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti, pre prijatie záveru, že takémuto lekárovi vznikla povinná účasť na sociálnom poistení ako samostatne zárobkovo činnej osobe, je potrebné ďalej skúmať, či uvedenú licenciu reálne využíval na základe zmluvného vzťahu a v rámci výkonu činnosti pre iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti z takejto činnosti aj dosahoval príjem. V tomto smere preto pre konštatovanie žalovanej, podľa ktorej odo dňa zániku živnostenského oprávnenia žalobcu nezaniklo jeho povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie SZČO, je predčasné. V prípade lekárov vykonávajúcich svoje povolanie na základe vydaných príslušných licencií L1A a L1B, účasť na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení nemôže byť posudzovaná len na základe formálnej existencie týchto licencií, hoci pre realizáciu licencie L1B je potrebné povolenie príslušného samosprávneho orgánu na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia

- ambulancie.

15. Vo vzťahu k zákonnej definícii statusu SZČO možno konštatovať, že táto z dôvodu častých zmien zákona o sociálnom poistení nie je ustálená a jednotlivé zmeny zákona zodpovedajú najmä v tom ktorom čase aktuálnej rozhodovacej praxi správnych súdov a Ústavného súdu Slovenskej republiky.

16. Práve z dôvodu nestálej právnej úpravy relevantných zákonných ustanovení správny súdne nemôže prisvedčiť čisto formálnemu výkladu kogentných právnych noriem verejného práva, hoci zabezpečujúcich napĺňanie verejných fondov sociálneho poistenia založeného na princípe solidarity a proporcionality vyjadrenej stanovením vymeriavacích základov, ale čo je podstatné, ide o ich napĺňanie zo súkromných príjmov z podnikania fyzických osôb. Z vyššie uvádzaných dôvodov správny súd pri posúdení právnej otázky vzniku, trvania a zániku povinnej účasti SZČO na sociálnom poistení prijal za spravodlivé vychádzať okrem jazykového aj z teleologického výkladu zákona o sociálnom poistení, s prihliadnutím na účel sledovaný zákonom a na vyššie uvedené vzájomné súvislosti ust. § 3 ods. 1 písm. b), § 5, § 14 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 2 a ods. 4 citovaného zákona o sociálnom poistení.

17. V nadväznosti na použitý výklad zákona o sociálnom poistení si správny súd dovolí poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , v ktorom ústavný súd zdôraznil, že „...k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy.“ Obdobne Ústavný súd SR pripustil možnosť súdu odchýliť sa od doslovného znenia zákona aj v náleze sp.zn. z 01.07.2008, v ktorom okrem iného konštatoval, že : „Súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( SR). V takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.“

18. Správny súd, vychádzajúc z citovaných rozhodnutí ústavného súdu, sa priklonil k teleologickému výkladu ust. § 3 ods. 1 písm. b), § 5, § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 2 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení a vyhodnotil právne posúdenie veci žalovanou za formálne, pretože popiera účel zákona o sociálnom poistení, ktorým je viazať účasť na sociálnom poistení na určitý dosiahnutý príjem zo zárobkovej činnosti, čo je potrebné vykladať ako príjem dosiahnutý realizáciou činnosti, nie držbou povolenia na výkon tej ktorej činnosti podľa osobitných predpisov.

19. Je pravdou, že zákon o sociálnom poistení nerozlišuje na účely účasti na sociálnom poistení príjem, ktorý fyzická osoba môže dosiahnuť z viacerých oprávnení, avšak vychádzajúc zo systematického výkladu zákona, samotný status SZČO, teda len splnenie podmienky udelenia oprávnenia, automaticky účasť na sociálnom poistení nezakladá. Preto správny súd ust. § 21 ods. 1,2 a 4 zákona o sociálnom poistení v spojení so zákonnou úpravou osobného rozsahu povinného nemocenského a dôchodkového poistenia podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení vykladal tak, že pokiaľ fyzická osoba disponuje súčasne dvoma oprávneniami, ktoré podľa § 5 v spojení s § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení zakladali status SZČO, účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení podľa § 21 ods. 1, 2 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa posudzuje osobitne vo vzťahu ku každému oprávneniu, ak oprávnenie, na základe ktorého sa výlučne dosahoval príjem podľa § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, zaniklo.

20. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovanej zrušil s poukazom na ust. , a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov po doplnení konania, za súčinnosti so žalobcom, po riadnom zistení skutočného stavu veci a po vyhodnotení všetkých podstatných dôkazov vyššie naznačeným spôsobom, opäť ustáliť dátum zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby ako otázku relevantnú pre ďalšie posúdenie splnenia odvodovej povinnosti žalobcu v spornom období. Žalovaná musí mať na zreteli, že ust. zákona o

sociálnom poistení je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k ust. § 21 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré sú ustanoveniami všeobecnej povahy upravujúcimi vznik a zánik sociálneho poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s výškou príjmu v rozhodnom období. Zákon pre vznik poistenia k 01.07. predpokladá existenciu statusu samostatnej zárobkovo činnej osoby a požadovaný príjem a pre zánik k 30.06. status zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Pre zánik sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je však relevantný zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby spojeného so zánikom oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, pričom na príjem sa neprihliada. V tomto prípade poistenie zaniká dňom právnych skutočností definovaných v ust. § 21 ods. 4 citovaného zákona.

21. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, súd priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu. O ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.