Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_pre_zmeškanie_38Cb-28-2018.pdf
PDF · 99.56 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/28/2018
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: SETCAR s.r.o., so sídlom č.p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČO: 278 50 994, podnikajúci na území SR prostredníctvom: SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so sídlom Černík 386/4, 038 53 Turany, IČO: 47 790 587, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Zboja, advokát, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie 691,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 691,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 691,20 eur od 08.07.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou elektronickým podaním Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20.12.2017 domáha voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 691,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 691,20 eur od 08.07.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 27.12.2015 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému na motorovom vozidle Z. D., evidenčné číslo A., ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, poistná udalosť č. XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečovanie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XXX to dňa XX.XX.XXXX. Po ukončení nájmu žalobca poškodenému vystavil faktúru č. 2016027 zo dňa 22.01.2016, s dátumom splatnosti 05.02.2016, na celkovú sumu 691,20 eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 22.06.2017 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie škodovej udalosti tak, že neuznal výšku požičovného v celom rozsahu, a to z dôvodu totálnej škody poškodeného vozidla, nakoľko dňa 29.12.2016 mala byť vykonaná obhliadka vozidla. Žalovaný oznámil poškodenému totálnu škodu vozidla až dňa 21.01.2016 v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 20.01.2016. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 11.09.2017 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 27.12.2015 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 691,20 eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Keďže žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 22.06.2017, s poukazom na ust. § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení si žalobca uplatnil od 08.07.2017 v súlade s ust. § 4 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení a v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka spolu s istinou úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
2. Spolu s podanou žalobou žalobca ako dôkazné prostriedky označil a k žalobe pripojil Zmluvu o nájme č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatok č. X k Zmluve o nájme zo dňa XX.XX.XXXX, faktúru č. 2016027, potvrdenie k účelu zapožičania náhradného vozidla zo dňa 22.01.2016, oznámenie žalovaného o poistnom plnení zo dňa 20.01.2016 s výpočtom výšky plnenia, oznámenie žalovaného zo dňa 22.06.2017 škodovej udalosti ako vyrozumenie k oznámeniu škodovej udalosti, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 11.09.2017 a oznámenie o postúpení pohľadávky adresované postupcom žalovanému.
3. V upomínacom konaní Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom, sp. zn. 26Up/13/2018 zo dňa 09.01.2018 v celom rozsahu vyhovel podanej žalobe.
4. V zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podal proti vyššie označenému platobnému rozkazu žalovaný vecný odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu nedôvodný. Vo väzbe na citované zákonné ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „ZPZP“) žalovaný uviedol, že žalobcovi, resp. poškodenému vznikol nárok len v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov, a to len počas opravy poškodeného motorového vozidla. Za takýto nemôže byť považovaný žalobcom uplatnený nárok z titulu výdavkov za prenájom náhradného motorového vozidla do 22.01.2016, keď poškodený už dňa 29.12.2015 vedel o tom, že žalovaný vyhlásil škodu na motorovom vozidle za totálnu škodu - neekonomickú opravu. Poškodený bol o totálnej škode informovaný už pri ohliadke motorového vozidla dňa 29.12.2015, o čom svedčí aj podpis na zápise o ohliadke poškodeného motorového vozidla. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 25Cdo/712/2011 má žalovaný za to, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu nákladov spojených s prenájmom vozidla a to vzhľadom k tomu, že motorové vozidlo si prenajal dňa 30.12.2015, teda v čase, kedy žalobca vedel, že škoda na motorovom vozidle bude riešená ako totálna škoda. Žalovaný súčasne namietol, že žalobca nepreukázal vznik škody na strane poškodeného vo forme zníženia jeho majetku, nepreukázal ani vznik skutočnej pohľadávky poškodeného voči žalovanému, keďže v čase podania žaloby nebol preukázaný vznik škody na strane poškodeného a tak nemohla byť platná ani Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 11.09.2017, od ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej žaloby, čím žalovaný rozporuje aktívnu legitimáciu žalobcu. Vzhľadom na to, že nebol preukázaný vznik skutočnej škody na strane žalovaného nemôže vzniknúť omeškanie s úhradou. Žalovaný ako dôkazné prostriedky označil a k vyjadreniu pripojil oznámenie žalovaného k škodovej udalosti zo dňa 22.06.2017, zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 29.12.2015.
5. Žalobca k podanému odporu uviedol, že o totálnej škode žalobca nadobudol vedomosť na základe doručenia likvidácie poistnej udalosti zo dňa 20.01.2016, a preto poškodený využíval náhradné vozidlo až do doručenia oznámenia o poistnom plnení. Rovnako uviedol, že poškodený je oprávnený užívať náhradné vozidlo až do doby poukázania poistného plnenia, pretože až po uvedenom momente je poškodený schopný zakúpiť si rovnaké vozidlo a využívať ho ako vlastné. K námietke žalovaného, že cena za nájom nebola uhradená, žalobca poukázal na bod 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.09.2017, kedy boli vzájomné pohľadávky započítané a teda došlo k plnej úhrade fakturovanej ceny nájomného.
6. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu žalovaný dňa 03.04.2018 namietol nedostatky právnych úkonov, a to zmluvy o nájme s poukazom na skutočnosť, že subjekt, ktorý vystupuje na strane prenajímateľa je len organizačná zložka žalobcu, pričom pri údajoch organizačnej zložky na strane prenajímateľa absentuje aj samotné uvedenia dodatku k obchodnému menu, že ide o organizačnú zložku, a to v rozpore s ust. § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný má za to, že v prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu vady právneho úkonu nemožno odstrániť ani dodatočne uzavretím Dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX k Zmluve o nájme. Z rovnakého dôvodu žalovaný považuje za neplatné aj splnomocnenie zo dňa 12.09.2017, ktorým žalobca splnomocnil svoju organizačnú zložku a tá následne právneho zástupcu R.. M. A. na zastupovanie žalobcu v konaní pred súdom. Nedodržanie spôsobu konania vedúceho organizačnej zložky žalovaný namietol aj v prípade uzatvorenej Zmluvy o postúpení. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v Obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting, či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok. Na základe vedomostí o existencii ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní, v ktorých žalobca žaluje žalovaného, má žalovaný za to, že takúto činnosť žalobcu možno považovať za neoprávnené podnikanie. Opätovne žalovaný vo väzbe na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 192/2004 namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, a to vzhľadom na skutočnosť, že poškodený predstavuje subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, pričom záväzok poškodeného spočíval v neuhradenej faktúre za prenájom náhradného vozidla. Nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoril zmluvu o postúpení. Uzavretím predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku poškodený nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý je v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. K údajnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla žalovaný uviedol, že jeho vznik žalobca opiera s poukazom na ust. § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení a ust. § 442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka, avšak ďalej tento nárok nijakým spôsobom nekonkretizuje. Tento nárok zákon o povinnom zmluvnom poistení výslovne neuvádza a takisto nevyplýva ani z Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na procesnú obranu žalovaného uplatnenú v podanom odpore žalovaný má nárok žalobcu za nepreukázaný, neoprávnený a nedôvodný.
7. Žalobca vo vyjadrení k procesnej obrane žalovaného zo dňa 14.05.2018 poukázal na povahu náhrady škody, ktorá má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, R 7/1992 a ďalej rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cob/189/2014, v ktorých sa súdy zaoberali otázkou škody v podobe nákladov na vypožičanie osobného motorového vozidla a zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov uviedol, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. K preukázaniu účelovosti a nutnosti zapožičania náhradného vozidla sa žalobca zaviazal predložiť dodatočne vyjadrenie poškodeného k dôvodom užívania náhradného vozidla. K námietke žalovaného súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok žalobca uviedol, že v danom prípade ide o štandardné postúpenie pohľadávky, pričom poškodený za týmto účelom uzatvoril so žalobcom dňa 11.09.2017 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej zmluvy. V zmysle bodu 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Procesnú obranu žalovaného tak označil žalobca za neopodstatnenú. Čestné prehlásenie a vyjadrenie poškodeného zo dňa 15.05.2018 žalobca predložil súdu do obsahu spisového materiálu podaním zo dňa 27.02.2019.
8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právnych zástupcov procesných strán.
9. Napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania na pojednávanie žalovaný sa na pojednávanie neustanovil a svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 30.05.2019, t. j. deň pred uskutočnením pojednávania z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnej vyťaženosti v tomto termíne a z dôvodu hospodárnosti konania, aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania. Žalovaný súhlasil s prejednaním veci a vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.
10. Primárne k námietke nedostatku miestnej príslušnosti súdu na prejednanie veci súd konštatuje, že v zmysle ust. § 41 CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Predmetné zákonné ustanovenie koncentruje Civilný sporový poriadok tak, že určité procesné úkony účastníkov viaže do určitej fázy konania. Napriek tomu, že prvým procesným úkonom žalovaného bol podaný odpor, avšak tento sa vzťahuje na štádium upomínacieho konania prebiehajúceho pred kauzálne príslušným súdom - Okresným súdom Banská Bystrica, prvý procesným úkonom žalovaného po postúpení veci príslušnému súdu podľa Civilného sporového poriadku bolo vyjadrenie žalovaného zo dňa 03.04.2018, a preto súd konštatuje včasnosť podanej námietky. Z podanej žaloby a z obsahu záznamu o dopravnej nehode zo dňa 29.12.2015 nesporne vyplýva, že ku škodovej udalosti, z ktorej je uplatňovaný žalovaný nárok, došlo v obci C., ktorá je v územnom obvode Okresného súdu Žilina.
11. Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Podľa § 19 písm. b) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.
13. Na základe zistenej skutočnosti z obsahu spisového materiálu, podľa ktorej ku škodovej udalosti došlo v obvode Okresného súdu Žilina (miesto nehody - C. - zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 29.12.2015), pri aplikácii citovaného zákonného ust. § 19 písm. b) CSP vyhodnotil súd námietku nedostatku miestnej príslušnosti Okresného súdu Žilina na konaní v tejto veci ako nedôvodnú. S poukazom na úpravu § 42 CSP o tejto námietke samostatne súd nerozhodoval a s jej vyhodnotením sa vysporiadal v dôvodoch tohto meritórneho rozhodnutia.
14. Ako už bolo konštatované vyššie, žalovaný v ospravedlnení svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní iba vysvetlil dôvod neprítomnosti na pojednávaní bez toho, aby zároveň požiadal súd o odročenie pojednávania. Súd v takom prípade nebol povinný postupovať v zmysle zákonného ust. § 183 ods. 4 CSP, nakoľko jeho aplikácia sa vyžaduje iba v prípadoch, ak strana sporu požiadala o odročenie pojednávania a súd zistí, že ňou uvedený dôvod na takýto procesný postup, nie je dôležitý.
15. Pred otvorením pojednávania žalobca navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného postupom podľa ust. § 274 CSP a to s poukazom na skutočnosť, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní poučený o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, keď žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
16. Pri posúdení podmienky existencie vážnych okolností, ktorými žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, súd vychádzal z rozhodovacej praxe súdov a právnej teórie, ktorá za vážne okolnosti považuje okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú procesnej strane účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (náhla choroba, úraz, príp. iné nepredvídateľné okolnosti ako porucha vozidla pri ceste na pojednávanie a pod.). Pracovná vyťaženosť a hospodárnosť konania takúto intenzitu a závažnosť nedosahujú.
17. Zatiaľ čo ust. § 273 CSP pripúšťa možnosť rozhodnutia súdu pre zmeškanie žalovaného, teda takýto procesný postup je závislý od úvahy súdu, ust. § 274 ustanovuje obligatórnu povinnosť súdu rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) CSP (t. j. v prípade žaloby o splnenie povinnosti) v prípade, ak sú splnené kumulatívne všetky zákonom stanovené podmienky.
18. Podľa čl. 6 ods. 1 CSP strany sporu majú v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
19. Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu a strán v civilnom procese tak, aby bolo zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní tým, že ukladá súdu s výnimkami stanovenými zákonom, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá sporové strany a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť subjektom konania doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§ 178 ods. 2 CSP) a je na procesnej strane, či svoje právo využije alebo nie. To znamená, či žalobca, ktorý iniciuje konanie, dôsledne uplatní prostriedky procesného útoku a na strane žalovaného, či tento vyvinie aktivitu vo forme procesnej obrany. Vzhľadom na fáze rozhodovania kontumačným rozsudkom procesná úprava rozlišuje možnosť kontumačného rozsudku pred nariadením pojednávania a kontumačného rozsudku po nariadení pojednávania, ktorý predstavuje sankciu za nedostavenie sa na už nariadené pojednávanie. Ust. § 274 a ust. § 278 CSP je premietnutím aktivity procesných strán na ochrane svojich práv v podobe uskutočnenia takých subjektívnych práv a procesných úkonov v záujme využiť prostriedky, ktoré procesným stranám poskytuje zákon, aby nedochádzalo k porušeniu jej práv (obdobne uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp. zn. I. ÚS 25/2013).
20. K predpokladom pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného po nariadení pojednávania patrí podmienka, že súd riadne a včas predvolal žalovaného na pojednávanie, pričom predvolanie obsahovalo poučenie, že ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie; žalovaný sa neodstavil na pojednávanie v určený čas; žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami a návrh žalobcu na rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
21. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súd prvej inštancie v danom spore nariadil pojednávanie dňa 30.04.2019 na deň 31.05.2019, t. j. s časovým odstupom 1 mesiac, o 09:00 hod. v budove Okresného súdu Žilina, č. dv. 101, I. poschodie. Zároveň súd procesné strany poučil, že ak sa procesné strany vo veci riadne a včas predvolané nedostavia na pojednávanie a svoju neprítomnosť neospravedlnia včas a vážnymi okolnosťami, na návrh druhej procesnej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Z pripojených doručeniek vyplýva, že predvolanie bolo doručené žalovanému dňa 09.05.2019 do elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaného. Na predmetné pojednávanie sa žalovaný, resp. jeho právny zástupca nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil vážnymi dôvodmi.
22. Vzhľadom na to, že žalobca prítomný na pojednávaní navrhol súdu rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, pričom rozhodovanie o uvedenom procesnom návrhu nie je dané na úvahu súdu, ale je jeho povinnosťou („ rozhodne súd...“), súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to postupom podľa § 274 CSP. Skutočnosť, že žalovaný bol v doterajšom priebehu konania aktívny, nie je podľa rozhodovacej praxe súdov pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní podľa § 274 CSP rozhodujúca (obdobne uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/312/2018 zo dňa 20.02.2019, sp. zn. 7Co/313/2018 zo dňa 28.02.2019, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/39/2018 zo dňa 28.03.2019).
23. Vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok pre zmeškanie sa nevydáva po vykonávaní dokazovania, ani po právnom posúdení veci, odôvodnenie rozsudku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie a preto súd nie je povinný v odôvodnení rozsudku uvádzať hmotnoprávne posúdenie veci ani citovať ustanovenia hmotného práva.
24. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
25. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
26. Podľa § 277 ods. 2, ods. 3 CS, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
27. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Nakoľko súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v konaní bol žalobca, preto mu súd priznal voči žalovanému v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 356 písmeno b/ CSP). V takom prípade, ako aj proti výroku o nároku na náhradu trov konania, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel (§ 277 ods. 1 a 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).