Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/312/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom Z. X, XXX XX X., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom U. S. X/A, XXX XX M. - V. X., v konaní o zaplatenie 276 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 21C/35/2018-117 zo dňa 11.09.2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 276 € s úrokom z omeškania 5% ročne z tejto sumy od 26.10.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi proti žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie postupom podľa § 274 na základe návrhu žalobcu, nakoľko žalovaný a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, svoju neprítomnosť riadne a včas neospravedlnili. Ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu bolo doručené až nasledujúci deň po vyhlásení rozsudku. Pokiaľ právny zástupca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil svojimi neodkladnými pracovnými povinnosťami a snahou zbytočne nezvyšovať trovy konania, podľa názoru okresného súdu, takéto dôvody neúčasti žalovaného na pojednávaní nie je možné považovať za vážne. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 v spojení s ust. § 262 s prihliadnutím na úspech žalobcu v spore.

2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Poznamenal, že podľa dôvodovej správy k ust. § 274 tento inštitút slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného. Žalovaný pritom vo vedenom súdnom konaní nečinný nebol. Ako správne uvádza prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku, žalovaný podaním zo dňa 10.09.2018 ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť právneho zástupcu na pojednávaní nariadenom na deň 11.09.2018 z dôvodu neodkladných pracovných povinnosti a pracovnej vyťaženosti v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania. Žalovaný v ospravedlnení ďalej uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a zároveň informoval súd, že súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Ospravedlnenie bolo pritom doručené súdu dňa 10.09.2018 (deň pred pojednávaním) a nie až deň nasledujúci po vyhlásení rozsudku ako nesprávne uvádza prvoinštančný súd. Okresný súd nevyhodnotil ospravedlnenie žalovaného ako dôsledok vážnych okolností. Žalovaný sa o uvedenom posúdení ospravedlnenia zo strany prvoinštančného súdu dozvedel až zo samotného rozsudku. Zastal názor, že ak prvoinštančný súd posúdil ospravedlnenie žalovaného ako nedôvodné, mal v zmysle čl. 4 per analogiam postupovať inter alia podľa § 183 ods. 4 a bezodkladne upovedomiť žalovaného, že žalovaným uvádzané dôvody ospravedlnenia vrátane jeho nesúhlasu s prejednaním veci v jeho neprítomnosti nemieni akceptovať. Ak v zmysle právnej teórie a praxe je vážnosť okolností ospravedlnenia vždy na posúdení a voľnej úvahe samotného súdu, potom je nepochybnou kauzálnou povinnosťou súdu bezodkladne informovať dotknutú stranu o súdnom posúdení uvádzaných dôvodov ospravedlnenia. Zastal názor, že prvoinštančný súd vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného bez splnenia podmienok pre jeho vydanie, nakoľko žalovaný bol v súdnom konaní aktívny, ospravedlnil súdu svoju neprítomnosť na pojednávaní, informoval súd, že súhlasí s prejednaním veci, ako i s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti a navyše nebol zo strany súdu bezodkladne po podaní ospravedlnenia informovaný o jeho posúdení súdom. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario odvolanie žalovaného odmietol (§ 356 písm. b/ v spojení s § 386 písm. c/ .

4. Ustanovenie § 274 stanovuje podmienky, za ktorých je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Týmito sú predovšetkým návrh žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, nedostavenie sa žalovaného na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a neospravedlnenie neprítomnosti žalovaného včas a vážnymi okolnosťami.

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 11.09.2018 o 13:00 hod. Predvolanie doručil žalobcovi prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu 13.08.2018 o 14:23 hod. a žalovanému prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu 13.08.2018 o 16:28 hod. V doručenom predvolaní boli sporové strany okrem iného poučené v zmysle ust. § 274 o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 11.09.2018 (č.l. 109, 110, 111 súdneho spisu) vyplýva, že žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, pričom žalobca cestou právneho zástupcu s ohľadom na túto skutočnosť navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 274 CSP. Preskúmaním ospravedlnenia neúčasti žalovaného a jeho právneho zástupcu na súdnom pojednávaní vytýčenom na deň 11.09.2018 a priloženej doručenky z č.l. 112, 113 súdneho spisu, odvolací súd zistil, že toto bolo doručené okresnému súdu 10.09.2018 o 20:37 hod.

6. Ak potom podľa § 274 písm. b) zákonným predpokladom rozhodnutia súdu o žalobe na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, mimo neprítomnosti žalovaného na pojednávaní, je zároveň, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi dôvodmi, odvolací súd vzhľadom na čas doručenia ospravedlnenia žalovaného a jeho právneho zástupcu súdu dňom pred vytýčeným termínom pojednávania o 20:37 hod., zastal názor, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a ani vážnymi dôvodmi, ako ustálil prvoinštančný súd. Ak sa totiž žalovaný mienil z pojednávania ospravedlniť, mal súdu oznámiť dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo mohol dozvedieť alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol predpokladať. V žiadnom prípade však za včasné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nemožno považovať postup, ktorým strana ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní podaním doručeným súdu deň pred vytýčeným termínom pojednávania, naviac v neskorých večerných hodinách.

7. Pokiaľ i žalovaný poukazoval na postup podľa § 183 ods. 4 CSP, je potrebné uviesť, že v danom prípade žalovaný v ospravedlnení svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní iba vysvetlil jej dôvod bez toho, aby zároveň požiadal o odročenie pojednávania. V nadväznosti na to nebolo ani povinnosťou súdu postupovať v zmysle tohto zákonného ustanovenia, nakoľko jeho aplikácia sa vyžaduje iba v prípadoch, ak strana sporu požiada o odročenie pojednávania a súd zistí, že ňou uvedený dôvod na takýto procesný postup, nie je dôležitý. Napokon ani v podanom odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti v zmysle ust. § 277 ods. 2 CSP, ktorými by namietal, že pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku pre zmeškanie, zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu.

8. Vo všeobecnej rovine krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity žalovaného v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalovaného sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Odvolací súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým, ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. Bola to pritom práve nečinnosť žalovaného, ktorý sa bez riadneho a najmä včasného ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie nariadené vo veci okresným súdom, hoci bol na toto pojednávanie riadne a včas predvolaný a bol v predvolaní výslovne poučený o možnom následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak potom za danej situácie žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie, okresný súd postupoval vecne správne, ak tomuto návrhu v zmysle ust. § 274 vyhovel a o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Žalovaný totiž nerešpektoval okresným súdom uložené povinnosti a tomu zodpovedala forma a výsledok konania.

9. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

10. Znamená to, že odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo bolo predmetom konania, či súd prvej inštancie žalobe vyhovel alebo ju zamietol, resp. jej sčasti vyhovel a vo zvyšnej časti ju zamietol. Z takto široko vymedzenej prípustnosti zákon pripúšťa tri výnimky, výpočet je taxatívny, čo znamená, že ho nemožno rozširovať. Prvú výnimku predstavuje rozsudok vydaný na základe uznania nároku (§ 282 a nasl. . Druhú výnimku predstavuje rozsudok vydaný na základe vzdania sa nároku (§ 286 a nasl. a poslednú tretiu výnimku tvorí rozsudok pre zmeškanie alebo inak povedané kontumačný rozsudok (§ 273 a nasl. . Napriek tomu, že voči týmto rozsudkom odvolanie nie je v zásade prípustné, zákon aj voči týmto trom rozsudkom odvolanie výnimočne pripúšťa. Prípustnosť však viaže len na jediný dôvod. Týmto dôvodom je, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Existencia tohto zákonného dôvodu je v prvom rade podmienkou prípustnosti odvolania. Znamená to, že ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí odvolanie odmietnuť v zmysle ustanovenia § 386 písm. c/ CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Naopak, ak strana dôvod prípustnosti preukáže, stáva sa tento súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania. V nadväznosti na uvedené a skutočnosť, že žalovaný dôvod prípustnosti nepreukázal, odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

11. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430