Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-113-2017.pdf
PDF · 206.36 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/113/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu: VENAS, a. s., so sídlom Prešov, Sekčovská 54, zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, AK so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. 08. 2017 č. 101825124/2017, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím špecifikovaným v záhlaví tohto rozsudku podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Daňový poriadok") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 10. 04. 2017, č. 100595537/2017, ktorým bol žalobcovi § 68 ods. 5 Daňového poriadku určený rozdiel v sume 348 587,57 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že Daňový úrad Košice vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie február - november 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 16.10.2015 č. 21005643/2015. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o nesplnení podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb v tuzemsku podľa § 49 ods.2 v nadväznosti na § 51 ods.1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľmi ASTRON, s. r. o., Kováčska 65, Košice, QANT, s. r. o., Košice, Alžbetina 9, MVR, s. r. o., Prešov, Sekčovská 54, od 24. 04. 2014 do 13. 05. 2015 Streda nad Bodrogom, Skladná 6, od 13. 03. 2012 do 23. 04. 2014 , Košice, Moldavská 21 a VENERG, s. r. o., Skladná 6, Streda nad Bodrogom (do 23. 04. 2014 Močarianská 1, Michalovce), špecifikovaných v protokole z daňovej kontroly a v odôvodneniach oboch preskúmavaných rozhodnutí. Predmetom dodania bol repkový olej, repka olejná, sójový olej.
3. Za účelom preverenia splnenia podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH v znení neskorších predpisov správca dane overoval okolnosti zdaniteľných obchodov u jednotlivých dodávateľov a využil aj informácie z vyšetrovacieho spisu orgánov činných v trestnom konaní, týkajúce sa žalobcu a jeho obchodných partnerov.
4. Správca dane v súvislosti s overovaním nadobudnutia tovaru žalobcom od deklarovaného dodávateľa ASTRON, s. r. o. na základe miestneho zisťovania aj zo spisu spoločnosti ASTRON, s. r. o. zistil, že spoločnosť je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje. Táto zanikla zlúčením s právnym nástupcom, spoločnosťou PEN SERVIS, s. r. o., Košice od 28. 02. 2014, ktorá bola rovnako nekontaktná. Spoločnosť PEN SERVIS, s. r. o., zanikla zlúčením s právnym nástupcom IDEASPOL, s. r. o., od 27.05.2014, ktorá zanikla zlúčením s právnym nástupcom STENDREZ, s. r. o., od 04. 03. 2015. Spoločnosť STENDREZ, s. r. o., bola vymazaná z obchodného registra ex offo dňa 06. 03. 2015.
5. Z postúpených informácií z vyšetrovacieho spisu správca dane zistil informácie poskytnuté poľskou a maďarskou daňovou správou, týkajúce sa obstarania tovaru spoločnosťou ASTRON, s. r. o. od zahraničných dodávateľov, a to :
- poľská spoločnosť NAFTAN Sp. z o. o., uskutočnila intrakomunitárne dodania tovaru (repkového oleja) slovenskej spoločnosti v celkovej sume 175 319,50 EUR v období od 1. štvrťroka 2012 do 4. štvrťroka 2013. Tovar bol nadobudnutý od spoločnosti EUROMILE, Sp. o. o. Platby neboli realizované v hotovosti, časť bola vyplatená spoločnosťou QANT, s. r. o., Alžbetina 9, Košice. Všetko čo sa týkalo dodávok tovaru, bolo zabezpečené na základe elektronickej a telefonickej komunikácie s pánom Petrom Veszprémim (predseda predstavenstva daňového subjektu VENAS, a. s.), osoba oprávnená konať za spoločnosť ASTRON, s. r. o., sa rokovaní nezúčastňovala;
- poľský daňový subjekt PIOTR OWCZAREK, nakúpil repkový olej od spoločnosti WMP Managment Sp. z o. o. a ďalej ho predal spoločnosti ASTRON, s. r. o., v celkovej sume 203 950,70 EUR (202,85 ton). Prepravu zabezpečovala spoločnosť TRANSPORT ADR Owczarek Sp. z o. o. Podľa vyjadrenia Piotra Owczareka so spoločnosťou ASTRON, s. r. o., neuzatvoril žiadnu zmluvu na dodávku repkového oleja, dodania sa uskutočnili na základe objednávok zaslaných mailom od Petra Veszprémiho, miesto vykládky bolo v Strede nad Bodrogom;
- poľská spoločnosť VOSTOK TRADING Sp. z o. o. predala slovenskej spoločnosti tovar (horčičné semená) v celkovej sume 32 336,00 eur, ktorý nadobudla od dodávateľov z tretích krajín. Tovar bol dopravený do Stredy nad Bodrogom na Slovensku. Spoločnosť ASTRON, s. r. o., zastupoval riaditeľ Michal Kacej, bola to prvá obchodná spolupráca uvedených spoločností, spoločnosť VOSTOK TRADING Sp. z o. o. však už spolupracovala s rôznymi spoločnosťami v Strede nad Bodrogom.
6. V súvislosti s overovaním nadobudnutia tovaru žalobcom od deklarovaného dodávateľa MVR, s. r. o., správca dane zistil, že konateľkou spoločnosti je Ing. Zuzana Veszprémi. Dňa 17. 04. 2015 bola spoločnosť predaná kupujúcemu VENAS, a.,s., v ktorej bol predsedom predstavenstva Peter Veszprémi, a to v období od 12. 12. 2006 do 30. 05. 2014. Správca dane pri overovaní zdaniteľných obchodov okrem predložených dokladov spoločnosti MVR, s. r. o., využil informácie zo spisu spoločnosti MVR, s. r. o., z daňových kontrol vykonávaných v tejto spoločnosti príslušným správcom dane, pričom zistil, že spoločnosť MVR, s. r. o., nakupovala tovar od tuzemských dodávateľov LECRAST, spol. s r. o., QANT, s. r. o., a STROM, s. r. o., SECRET GROUP, s. r. o., ktorí sú zároveň dodávateľmi žalobcu. Spoločnosti MVR, s. r. o., a VENAS, a. s., (žalobca) sú majetkovo aj personálne prepojené. Správca dane dospel k záveru, že deklarované dodania tovarov boli len formálne, pričom k vecnému plneniu nedochádzalo. Tovar bol skladovaný v skladoch, ktoré využívali spoločnosti MVR, s. r. o., VENERG, s. r. o., a VENAS, a. s.
7. Správca dane v súvislosti s overovaním nadobudnutia tovaru žalobcom od deklarovaného dodávateľa QANT, s. r. o., na základe miestneho zisťovania a nahliadnutia do spisu spoločnosti QANT, s. r. o., zistil, že spoločnosť je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje. Uvedená spoločnosť zanikla zlúčením s právnym nástupcom spoločnosťou PEN SERVIS, s. r. o., Košice od 28. 02. 2014, ktorá bola rovnako nekontaktná. Spoločnosť PEN SERVIS, s. r. o., zanikla zlúčením s právnym nástupcom IDEASPOL, s. r. o., od 27. 05. 2014, ktorá zanikla zlúčením s právnym nástupcom STENDREZ, s. r. o., od 04. 03. 2015. Spoločnosť STENDREZ s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra ex offo dňa 06. 03. 2015.
8. Z vyšetrovacieho spisu orgánov činných v trestnom konaní správca dane zistil informácie poskytnuté poľskou a maďarskou daňovou správou, týkajúce sa obstarania tovaru spoločnosťou QANT, s. r. o., od zahraničných dodávateľov (Marek Stepieň, NAFTAN Sp. z o.o., VOSTOK TRADING Sp. z o.o., ROMBUSZ Kft., RANDOM ZBYGNIEFW GAGOLA, a to:
- poľský daňový subjekt Marek Stepieň poskytol spoločnosti QANT, s. r. o., prepravné služby v II. a IV. štvrťroku 2012, tovar bol dovezený na Slovensko do Stredy nad Bodrogom. Písomné zmluvy medzi spoločnosťou QANT, s. r. o., a poľským obchodným partnerom neboli uzatvorené, komunikácia prebiehala prostredníctvom emailu, poľský daňový subjekt uskutočnil transakcie so slovenskými subjektmi VENAS, a. s., a PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o.;
- poľská spoločnosť NAFTAN Sp. z o.o. uskutočnila intrakomunitárne dodania tovaru slovenskej spoločnosti v celkovej sume 20.044,80 eur v období I. štvrťroka 2012 do IV. štvrťroka 2013. Tovar bol nadobudnutý od spoločnosti EUROMILE, Spi. z o.o. Platby neboli realizované v hotovosti, a všetko čo sa týkalo dodávok tovaru, bolo zabezpečené na základe elektronickej komunikácie;
- poľská spoločnosť VOSTOK TRADING Sp. z o.o. predala slovenskej spoločnosti tovar (sójový olej, ľanové semeno, repkové semeno a slnečnicové semeno, ktorý nadobudla od dodávateľov z tretích krajín. Tovar bol dopravený do Stredy nad Bodrogom, spoločnosť QANT, s. r. o., zastupoval riaditeľ Michal Kacej;
- maďarská spoločnosť ROMBUSZ Kft. uskutočnila intrakomunitárne dodania tovaru (repkové semeno) v celkovej hodnote 1,393.093,40 eur, tovar získala od spoločnosti AGROSTEEL Kft., a predala spoločnosti QANT, s. r. o. Objednávky zadával R. R.. Doprava bola zabezpečená spoločnosťou AGROTRAIN Kft. a RSR Ecolog Zrt., vykládka tovaru bola v Strede nad Bodrogom a pri vykládke tovaru bol prítomný vodič a zamestnanci spoločnosti VENAS, a. s. Spoločnosť QANT, s. r. o., zastupoval Michal Kacej a prípadné komplikácie riešil R. R.. Zmluvu podpísal Ferenc Nádasi za spoločnosť ROMBUSZ 04 Kft. a Michal Kacej za spoločnosť QANT, s.r.o.
9. V súvislosti s overovaním nadobudnutia tovaru žalobcom od deklarovaného dodávateľa SECRET GROUP, s. r. o., vykonal správca dane miestne zisťovania v sídle uvedenej spoločnosti na adrese Hrnčiarska 2, Košice, na ktorej sa nachádzali poštové schránky s označením názvu spoločnosti SECRET GROUP, s. r. o., ale neboli nájdené žiadne priestory označené názvom tejto spoločnosti, slúžiace jej na podnikanie, správcovi dane nebolo umožnené preveriť zdaniteľné obchody spoločnosti SECRET GROUP, s. r. o. Konateľ spoločnosti Alexander Šárközy predvolanie zo dňa 14. 02. 2014 na výsluch svedka prevzal, ale na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil. O vypočutí svedka bol upovedomený aj daňový subjekt. Správca dane pri overovaní zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a dodávateľom SECRET GROUP, s. r .o., využil informácie zo spisu z daňových kontrol dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až marec 2012, september až december 2012, apríl - máj 2012 vykonaných v spoločnosti SECRET GROUP, s. r. o., a zistil, že táto spoločnosť so správcom dane nekomunikovala, na výzvy správcu dane nereagovala a nepredložila doklady k výkonu daňových kontrol. Spoločnosť dňa 13. 02. 2014 zmenila konateľa, ktorým sa stal Norbert Pollák, Maďarsko a dňa 18. 03. 2014 zmenila sídlo z Hrnčiarskej ulice v Košiciach na Moyzesovu 36, Košice, ale ani na novej adrese sa nikto nezdržiaval. Daňovými kontrolami bolo zistené, že dodávateľom tejto spoločnosti je spoločnosť PAFOS SK, s. r .o., a jej dodávateľom je spoločnosť LECRAST, spol. s. r. o., ako aj spoločnosti ASTRON, s. r. o., a QANT, s. r. o., čo potvrdil v tom čase jej konateľ Alexander Šárközy, do zápisnice pred správcom dane. Správca dane využil informácie z vyšetrovacieho spisu orgánov činných v trestnom konaní, pričom zistil, že intrakomunitárne dodania tovaru - sójový olej prebiehali v období marec - apríl 2012. Za tovar spoločnosť SECRET GROUP, s. r. o., zaplatila sumu 41 000,00 eur bezhotovostne a zvyšná suma 28 482,90 EUR bola vyrovnaná prostredníctvom postúpenia pohľadávky spoločnosti VENAS, a. s. Sójový olej bol nadobudnutý z Ukrajiny, vyložený bol v Strede nad Bodrogom, Skladná 6. Obchody boli uzatvárané na základe telefonického kontaktu. Rokovania prebiehali medzi predsedníčkou predstavenstva firmy WIST Sp. z o. o. Monikou Kanclerz - Mazurczuk a pánom Petrom Veszprémim za spoločnosť SECRET GROUP, s. r. o.
10. Správca dane v súvislosti s overovaním nadobudnutia tovaru žalobcom od deklarovaného dodávateľa VENERG, s. r. o. zistil, že konateľom tejto spoločnosti bol do 05.04.2012 Peter Veszprémi (zároveň predseda predstavenstva spoločnosti žalobcu) a do 26.04.2012 jej jediným spoločníkom bol žalobca. Pri overovaní zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a VENERG, s. r. o., správca dane využil informáciu zo spisového materiálu spoločnosti VENERG, s. r. o., a zistil, že spoločnosť VENERG, s. r. o., využívala na skladovanie priestory v areáli Skladná 6, Streda nad Bodrogom, ktoré boli prenajaté od spoločnosti žalobcu, že predaj tovaru repky olejnej v reťazci VENAS, a. s., - BIO-plus, s. r. o., - VENERG, s. r. o., - VENAS, a. s., prebiehal len v sklade v Strede nad Bodrogom bez prepravy, že spoločnosť VENAS, a. s., mala predať repku olejnú spoločnosti BIO-plus, s. r. o., za cenu 500,-- eur za jednu tonu bez DPH, tá následne spoločnosti VENERG, s. r. o., za cenu 516,-- eur za tonu a VENERG, s. r. o., spoločnosti VENAS , a. s., za cenu 463,-- eur za tonu. Z predložených účtovných dokladov bolo zistené, že spoločnosť VENERG, s. r. o., nakupovala tovar od slovenských dodávateľov LECRAST, spol. s r. o., QANT, spol. s r. o., SECRET GROUP, s. r. o., BIO-plus, s. r. o., ktorí boli zároveň dodávateľmi spoločnosti VENAS, a. s. (žalobcu).
11. Na základe uvedených skutočností správca dane konštatoval, že predloženými faktúrami deklarované dodania tovaru od deklarovaných dodávateľov boli iba formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo, boli umelo vytvorené s cieľom získania finančnej výhody.
12. Z postúpených informácií z vyšetrovacieho spisu správca dane získal ďalšie dôkazy, z ktorých vyplynulo, že prvotným nadobúdateľom tovaru na Slovensku bola spoločnosť LECRAST, spol. s r. o., Gyňovská 15, Čaňa. Zo spisu tejto spoločnosti z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za obdobie roka 2012, DPH za zdaňovacie obdobie rokov 2012 a 2013 správca dane z vyjadrenie konateľa spoločnosti LECRAST, spol. s r. o., Ladislava Kállayho zistil, že je bezdomovcom, ktorý za odplatu podpisoval dokumenty bez toho, aby vedel čo je ich obsahom, na základe oslovenia Alexandrom Šárközym, a daňový subjekt VENAS, a. s., mu nebol známy. Ladislav Kállay nevedel uviesť, akú činnosť spoločnosť LECRAST, spol. s r. o., vykonávala, nevedel predložiť účtovníctvo, tvrdil, že žiadne faktúry nevystavil, ani žiadne obchodné zmluvy nepodpísal. Podpisoval nejaké papiere, ale nevedel aké.
13. Správca dane z postúpených informácií z vyšetrovacieho spisu zistil odpovede z medzinárodnej výmeny informácií o obchodných vzťahoch spoločnosti LECRAST, spol. s r. o., so zahraničnými dodávateľmi, resp. prepravcami, a to GLENCORE GRAIN KERESKE MI ÉS SZOLGÁLTATO Kft. (Maďarsko), VOSTOK - TRADING Sp. z o.o. (Poľsko), RANDOM Zbygniew Gagola (Poľsko), TIBOR OROSZ (Maďarsko), SLAWOMIR DUL (Poľsko), SEMI 2 Sp. z o.o. (Poľsko), ROMBUSZ 04 FEHÉRJE ÉS GABONA KERESKEDELMI Kft. (Maďarsko), RÓBERT CHOD AK (Poľsko), PIOTR OWCZAREK (Poľsko), MAREK STEPIEŇ (Poľsko). Vo všetkých prípadoch bol tovar dodávaný a prepravovaný do Stredy nad Bodrogom, vo viacerých prípadoch komunikáciu so zahraničnými dodávateľmi spoločnosti LECRAST, spol. s r. o., ktorej konateľom bol Ladislav Kállay, viedol Peter Veszprémi (predseda predstavenstva žalobcu), v niektorých prípadoch Alexander Šárközy (bývalý konateľ spoločnosti SECRET GROUP, s. r. o. a PAFOS SK, s. r. o., a v niektorých prípadoch R. R. P. V. V..
14. Z informácií z vyšetrovacieho spisu správca dane zistil aj výpoveď K. K., ktorá mala v náplni práce váženie motorových vozidiel v areáli spoločnosti VENAS , a. s., v Strede nad Bodrogom. Jej meno je uvedené na každom vážnom lístku. Menovaná vypovedala, že na základe pokynov Petra Veszprémiho potvrdzovala a podpisovala prepravné listy CMR a pečiatkovala ich za spoločnosť MVR, s. r. o., VENAS GROUP, s. r. o., VENERG, s. r. o., QANT, s. r. o., PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., SECRET GROUP, s. r. o., a možno aj LECRAST, spol. s r. o., Nevedela uviesť, kto je konateľom menovaných spoločností. Uviedla, že všetky pečiatky boli pri váhe, pričom jedného dňa zo zásuvky pri váhe zmizli pečiatky spoločností QANT, s. r. o., PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., SECRET GROUP, s. r. o., a LECRAST, spol. s r. o., pričom nevedela uviesť, kto ich vzal. Ostali len pečiatky spoločnosti VENAS, a. s., (žalobca), MVR, s. r. o., VENERG, s. r. o. a VENAS GROUP, s. r. o. Menovaná uviedla, že pečiatkovala len na pokyn Petra Veszprémiho, svojho nadriadeného, bez jeho pokynu by nevedela, pečiatku ktorej spoločnosti má použiť. Všetky prepravné listy CMR boli opečiatkované až keď bol tovar dodaný a vážený. Vedela ručne zadať netto váhu, ale vždy len takú, akú jej nahlásili. Správca dane konštatoval, že z výpovede K. K. vyplýva, že k dodaniam tovaru žalobcovi došlo, ale nie tak, ako je to deklarované predloženými dokladmi. Žalobca musel poznať prvotného dodávateľa tovaru, druh tovaru, aj motorové vozidlá, ktoré tovar dovážali. Skutočnosť, že faktúra mala požadované náležitosti ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.
15. Správca dane z postúpených informácií z vyšetrovacieho spisu zistil, že boli vypracované znalecké posudky č. 1/2015 a č. 5/2015, ktoré vypracoval Ing. Jozef Škultéty, znalec v odbore ekonómia a manažment, účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika a financie. Podľa znaleckého posudku č. 1/2015, spoločnosti LECRAST, s. r. o., PAFOS SK, s. r. o., a SECRET GROUP, s. r. o., boli pri obchodovaní s repkou olejnou, repkovým olejom a pod. v r. 2012 zapojené do karuselového obchodu, keď bol účelovo vytvorený obchodný reťazec spoločností, v ktorom prvá spoločnosť LECRAST, s. r. o., bola zastupovaná tzv. bielym koňom. Na spoločnosť LECRAST, s. r. o., boli vystavované faktúry od zahraničných dodávateľov v rámci Európskej únie. Spoločnosť LECRAST, s. r. o., bola v danom období platiteľom DPH, faktúry boli vystavované bez DPH a povinnosťou daňového subjektu LECRAST, s. r. o., bolo na základe uvedených faktúr uplatniť tzv. samozdanenie a pri následnom predaji v rámci Slovenska z uvedených dodávok DPH odviesť. Konečným odberateľom tovaru boli spoločnosti VENAS, a. s., MVR, s. r. o., VENERG, s. r. o., ktoré uplatňovali nadmerné odpočty DPH. Tieto znalec považuje za neoprávnené, pretože nie sú podložené žiadnymi daňovými dokladmi. Medzi spoločnosti VENAS, a. s., VENERG, s. r. o. a MVR, s. r. o., ktoré si uplatňovali nadmerné odpočty a prvú spoločnosť vo vytvorenom reťazci LECRAST, s. r. o., boli za účelom vytvárania neprehľadnej siete spoločností vložené ďalšie spoločností PAFOS SK, s. r. o., SECRET GROUP, s. r. o., QANT, s. r. o., ASTRON, s. r. o. a ďalšie. Podľa znaleckého posudku č. 5/2015 v roku 2012 pri dodávkach repky, jačmeňa, repkového oleja, sójového oleja a pod. od poľských a maďarských dodávateľov pre odberateľa LECRAST, s. r. o. boli účelovo vytvorené obchodné reťazce, pričom už pri faktúrach vystavených dodávateľmi poľských a maďarských spoločností, bolo zrejmé, že tovar je určený do Stredy nad Bodrogom, kde bol aj priamo dopravený. Jednotlivé slovenské subjekty zapojené do fakturačného reťazca nedisponovali žiadnymi skladovacími priestormi, ani nezabezpečovali prepravu, neviedli účtovníctvo, na podávaných daňových priznaniach k DPH spravidla uvádzali symbolickú daňovú povinnosť, aby sa vyhli daňovým kontrolám. Platby za tovar dodaný poľskými a maďarskými dodávateľmi neboli realizované z bankových účtov spoločnosti LECRAST spol. s r. o., ale z účtov spoločnosti SECRET GROUP, s. r. o., VENAS, a. s., MVR, s. r. o. a VENERG, s. r. o. V znaleckom posudku je zároveň vypracovaný prehľad, ako by vyzerali daňové priznania k dani z pridanej hodnoty daňového subjektu VENAS, a. s., v jednotlivých zdaňovacích obdobiach roku 2012 v prípade, že by predmetný tovar bol obstaraný priamo od zahraničných dodávateľov v rámci intrakomunitárneho nadobudnutia, s vyčísleným rozdielom 527 030,73 eur, ktorý zodpovedá sume uplatnených odpočtov spoločnosťou VENAS, a. s., v dôsledku vytvorenia fakturačných reťazcov cez LECRAST, spol. s r. o., a ďalšie slovenské subjekty.
16. Na základe uvedených skutočností správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí konštatoval, že tovar predávaný medzi spoločnosťami LECRAST, spol. s r. o., - PAFOS SK, s. r. o.,- QANT, s. r. o., - ASTRON, s. r. o., - SECRET GROUP, s. r. o., - VENERG, s. r. o., - MVR, s. r. o., - VENAS, a. s., pochádza výlučne od poľských a maďarských spoločností. Spoločnosť LECRAST, s. r .o., nemohla v zdaňovacích obdobiach február až november 2012 dodať tovar pre prvého odberateľa PAFOS SK, s. r. o., a ten ani ďalšiemu deklarovanému odberateľovi, keďže táto spoločnosť nevykonávala žiadne podnikateľské aktivity, konateľom spoločnosti bol bezdomovec, ktorý za odplatu podpísal podľa svojho vyjadrenia nejaké papiere bez toho, aby poznal ich obsah. V reťazci LECRAST, spol. s r. o., - PAFOS SK, s. r. o. , - SECRET GROUP, s. r. o., - ASTRON, s. r. o., - QANT, s. r. o., sa nijakým spôsobom nepreukázala reálna existencia tovaru, tieto spoločnosti so správcom dane nespolupracovali, zámerne neumožnili výkon miestnych zisťovaní. Správca dane dospel k záveru, že bol vytvorený typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového obchodu. V tomto prípade tovar pochádzal od dodávateľov z iných členských štátov, bol prepravovaný prepravcami priamo ku konečnému odberateľovi VENAS, a. s., medzi obchodnými spoločnosti v reťazci prebehla fakturácia bez reálneho plnenia, pričom posledný článok v reťazci si uplatnil nadmerné odpočty na dani z pridanej hodnoty, ktorá však na začiatku reťazca nebola nikdy zaplatená. V prípade, že by spoločnosť VENAS, a. s,. tovar priamo obstarala od zahraničných dodávateľov v rámci intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru, tovar by obstarala bez DPH a uplatnila by tzv. samozdanenie, t. j. vznikla by mu povinnosť odviesť daň a taktiež právo na odpočítanie tejto dane, takže výsledný vplyv na jeho daňovú povinnosť by bol nulový.
17. Správca dane vo vyrubovacom konaní na základe žiadosti daňového subjektu doplnil dokazovanie o vypočutie svedkov a dňa 27. 03. 2017 spísal s daňovým subjektom zápisnicu o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu z daňovej kontroly. Na základe žiadosti daňového subjektu vo vyrubovacom konaní vypočul Petra Veszprémiho, ktorý bol v období od 06. 12. 2006 do 24. 04. 2014 predsedom predstavenstva daňového subjektu VENAS, a. s. Svedok do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 12. 02. 2016 vysvetlil činnosť daňového subjektu od r. 2006. Podľa vyjadrenia svedka v r. 2012 už nemal možnosť nakupovať tovar (repka, slnečnica) od prvovýrobcov na Slovensku, celých 100 % surovín z prvovýroby bolo vyvezených do zahraničia - do Maďarska a Poľska. Zahraniční odberatelia ponúkali vyššie ceny, prvovýrobcov si preto nevedel zazmluvniť. Daňový subjekt bol v r. 2012 podľa vyjadrenia svedka prinútený nakupovať tovar od slovenských obchodných spoločnosti, ktoré sa postavili s plnými autami pred brány spoločnosti VENAS, a. s., a ponúkali tovar v pôvodnej cene ako bola na burze, alebo nižšej cene ako bola na burze. Peter Veszprémi sa vyjadril aj k jednotlivým dodávateľom spoločnosti VENAS, a. s., v období február - december 2012. Tvrdil, že všetky spoločnosti vyhľadávali spoločnosť VENAS, a. s., či išlo o predaj alebo o nákup tovaru. Svedok uviedol, že s prvotnými dodávateľmi priamo komunikoval z dôvodu bezpečnosti a kvality následného spracovania zmesí olejov, t. j. za účelom plánovania harmonogramu výroby a dodržiavania kvality vstupných surovín. Svedok tvrdil, že bolo nevyhnutné komunikovať v mieste nakládky, prípadne so zahraničným subjektom, odkiaľ a kedy. v akom množstve bude príjem tovaru v Strede nad Bodrogom. Ďalej svedok uviedol, že
- za spoločnosti ASTRON, s. r. o., a QANT, s. r .o., ho kontaktoval pán Kacej, s ktorým sa dohodol na kúpe tovaru. Poznal aj niekoľkých dodávateľov spoločností ASTRON, s. r. o., a QANT, s. r. o., a to MAREK STEPIEN (Poľsko), VOSTOK TRADING Sp. z 0.0. (Poľsko), SEMI 2 Sp. z. o.o. (Poľsko);
- za spoločnosť SECRET GROUP, s. r. o., kontaktoval spoločnosť žalobcu pán Šarközy tak, ako každý iný potenciálny obchodný partner. Dodávateľov spoločnosti SECRET GROUP, s. r. o., poznal z prepravných dokladov a komunikoval s nimi kvôli kvalite a dodávke tovaru;
- za spoločnosť PRVÁ DISTRIBIČNÁ SK, s. r. o,. ho kontaktovali páni R. P. S. ohľadom dodávok repky. Svedok Peter Veszprémi tvrdil, že o dodávateľoch spoločnosti PRVÁ DISTRIBIČNÁ SK, s. r. o., nevie, je to uvedené v účtovných dokladoch. V kontakte s nimi boli pani R. a pán R.;
- obchodný partner Petr Máťáš, SVR GARDEN, bol jeden zo spoľahlivých dodávateľov, ktorý presne načas dodával kvalitnú repku, preto ani nebolo potrebné hľadať, ktoré firmy mu tovar dodávali;
- s pánom Kállayom zo spoločnosti LECRAST, s. r. o., nemal žiadny kontakt, za túto spoločnosť vystupoval p. Šarközy, rovnako aj za spoločnost' SECRET GROUP, s .r. o. 18. Svedok Peter Veszprémi k svojej priamej komunikácii s poľskými a maďarskými dodávateľmi spoločnosti LECRAST, s .r. o., uviedol, že nevie po maďarsky, nepamätá si na rokovanie so spoločnosťou GLENCORE, s ostatnými spoločnosťami komunikoval kvôli kvalite tovaru tak, ako uviedol vyššie a zdôraznil, že nie je možné, aby sa predstavil ako poverený zástupca spoločnosti LECRAST, spol. s. r. o. K výpovedi K. K. Peter Veszprémi uviedol, že jej dal súhlas na potvrdzovanie prepravných dokladov CMR, ale pokyn, aby opečiatkovala doklady CMR pečiatkou inou ako pečiatkou spoločnosti VENAS, a. s., jej nevydal. Tvrdil, že jej dal súhlas, aby tovar, ktorý sa prijímal na prevádzke v Strede nad Bodrogom, mohla podpísať a opečiatkovať, podľa dodacieho listu alebo CMR. Peter Veszprémi sa ďalej vyjadril, že v priestoroch spoločnosti VENAS, a. s., sa nachádzali pečiatky všetkých zakontrahovaných dodávateľov, ktorí požiadali na vážnici obsluhujúci personál o opečiatkovanie dodacích listov alebo dokladov CMR. Takýto súhlas dal a po ukončení zmluvy si každá spoločnosť pečiatky vyzdvihla. Svedok ďalej uviedol, že na požiadanie dodávateľov daňový subjekt robil postúpenia a platby zahraničným spoločnostiam. Spomenul, že obchodoval aj so spoločnosťou INGEMA, s. r. o., do obchodu vložil peniaze pán Michajlo (konateľ spoločnosti INGEMA, s. r. o.), za odmenu mu odporúčal odberateľov. Podľa vyjadrenia svedka daňový subjekt VENAS, a. s., tovar predával cez obchodné spoločnosti a nie priamo spracovateľom (napr. MOL), lebo na rozhraní rokov 2011-2012 na trh vstúpili noví nákupcovia, ktorí nakupovali za lepšie ceny. Uskutočnenie všetkých deklarovaných zdaniteľných obchodov svedok vo svojej výpovedi potvrdil. Správca dane v súvislosti s výpoveďou bývalého konateľa daňového subjektu v odvolaním napadnutom rozhodnutí konštatoval, že Peter Veszprémi vyjadrením o svojej komunikácii priamo so zahraničnými dodávateľmi potvrdil, že musel mať vedomosť o účasti v reťazovom obchode a dospel k záveru, že tovar, ktorý bol spoločnosťou VENAS, a. s., nadobudnutý, nebol nadobudnutý od dodávateľov deklarovaných spoločnosťou VENAS, a. s., na základe predložených dokladov.
19. Správca dane vo vyrubovacom konaní vypočul ako svedka aj K. K., ktorá do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 09. 12. 2016 uviedla, že v roku 2012 bola zamestnaná v spoločnosti MVR, s. r. o. Pracovala ako skladníčka na prevádzke v Strede nad Bodrogom a jej pracovnou náplňou bolo váženie kamiónov, potvrdzovala CMR doklady, doklady odovzdala šoférovi a učtárni. Tvrdila, že v budove v Strede nad Bodrogom sídlilo viac spoločností, každý konateľ alebo vedúci firmy ju poveril, by vážila kamióny, mala aj pečiatky firiem, čo boli v budove a konateľ alebo vedúci firmy jej ich odovzdal. Váženie na prevádzke v Strede nad Bodrogom prebiehalo tak, že došiel kamión, odvážila ho celý, brutto váhu, odobrala vzorku, laboratórium vyhodnotilo vzorku, uviedlo kam sa má vyprázdniť kamión, odvážila netto kamión a ak to bol zahraničný kamión, tak potvrdila CMR doklad. Pri každej jednej dodávke manažéri oznámili ústne alebo písomne, že bude uskutočnená dodávka, kde uviedli kto kupuje a kto predáva. Išlo o váženie cez počítač, ručne sa zadávala váha, keď sa vážilo v dvoch častiach, ak sa celé nezmestilo na váhu, odvážila sa jedna, druhá časť a tak sa nahrala váha do počítača. Bolo možné, že sa do počítača zadala váha bez toho, aby na váhe nestál kamión, lebo tak sa vážia železničné vagóny. Ďalej sa Klára Kissová vyjadrila, že potvrdzovala prepravné doklady CMR pre spoločnosť VENAS, a. s., pre vodičov poľských, maďarských, českých, prípadne rumunských kamiónov a taktiež potvrdzovala aj podpísala CMR doklady pre spoločnosti QANT, s. r. o., PRVÁ DISTRIBUČNÁ, s. r. o., ASTRON, s. r. o, SECRET GROUP, s. r. o., LECRAST, s. r. o. a pre spoločnosti MVR, s. r. o., VENERG, s. r. o., GREENERG, s. r. o. Nepamätala si, kto doniesol pečiatky uvedených spoločností, bolo to veľakrát, pečiatky neboli odovzdávané proti podpisu. Uviedla, že od pána Veszprémiho dostala povolenie a manažéri spoločnosti uviedli, kto je dodávateľom a kupujúcim, tak to aj potvrdila, boli to zástupcovia spoločností, ktoré mali kancelárie a skladovacie priestory v areáli v Strede nad Bodrogom, p. R., p. R., p. X., tých si pamätá, ostatných mená si nepamätá. Pečiatky neboli u nej stále. Správca dane v súvislosti s výpoveďou K. K.sovej v odvolaním napadnutom rozhodnutí konštatoval, že skutočnosti, ktoré svedkyňa uviedla pred správcom dane, sa nezhodujú s jej výpoveďou pred vyšetrovateľom (podľa vyššie uvedených sprístupnených informácií z vyšetrovacieho spisu), ale podstatou jej výpovede bolo potvrdenie, že dostávala pokyny od vedenia spoločnosti VENAS, a. s., na označenie prijatia tovaru na prepravných dokladoch CMR konkrétnou spoločnosťou.
20. Na základe zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že tovar reálne nadobudol od deklarovaných dodávateľov QANT, s. r. o., SECRET GROUP, s. r. o., SH Trade, s. r. o., MVR, s. r. o., BIO-plus, s. r. o. Daňová povinnosť je viazaná na reálne dodanie tovarov a služieb a nie iba na vystavenie faktúr, dodávateľom QANT, s. r. o., SECRET GROUP s. r. o., SH Trade, s. r. o., MVR, s. r. o., BIO-plus, s. r. o. reálne nevznikla daňová povinnosť a následne odberateľovi VENAS, a. s., nevzniklo právo na odpočítanie dane. Reálna existencia a dodanie tovaru v obchodnom reťazci neboli preukázané, preto všetkým zúčastneným spoločnostiam nevznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale v zmysle ustanovenia § 69 ods. 5 citovaného zákona a tieto osoby sú povinné platiť daň z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Správca dane skonštatoval, že obchodná činnosť, ktorú daňový subjekt prezentoval predloženými došlými a vyšlými faktúrami, nebola reálnou ekonomickou činnosťou, ale bola prispôsobená účelu jeho konania. Podľa záverov správcu dane išlo o karuselové obchody, pri ktorých sa využíva kumulovanie dane na vstupe s cieľom získať odpočítanie dane so súčasným oslobodením od dane. Z tohto dôvodu sa pri takomto type obchodov umelo zvyšujú ceny a množstvá tovaru od zmiznutých obchodníkov, t. j. od spoločností, ktoré s daňovým úradom nespolupracujú, nekomunikujú, menia sídlo a konateľov, je nemožné získať od takýchto spoločností doklady a účtovníctvo, ako v tomto prípade od spoločností QANT, s. r. o., a SECRET GROUP, s. r. o. Tovar, reálny alebo fiktívny, je stále v kruhovom obehu. Tok faktúr prechádza od zmiznutého obchodníka cez ďalšie, tzv. nárazníkové spoločnosti k odberateľovi, ktorý deklaruje uskutočnenie intrakomunitárnych dodávok, teda vývoz do iných členských krajín a žiada vrátiť odpočet DPH z nákupu.
21. Správca dane okrem preverovania splnenia podmienok na odpočítanie dane, preveroval aj daňovým subjektom deklarované dodania tovarov a služieb v zmysle § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tuzemským odberateľom, ako aj odberateľom z iného členského štátu v zmysle § 43 zákona o DPH. Výsledky tohto overovania nemali vplyv na daňovú povinnosť daňového subjektu. Správca dane však poukázal na zistenia, týkajúce sa obchodov s deklarovanými tuzemskými odberateľmi INGEMA, s. r. o., BIO-plus, s. r. o., MVR, s. r. o., VENERG, s. r. o., OPAL-FYTOS, a. s., ktoré vykazovali charakter umelo vytvorených finančných transakcií.
22. Podľa zápisnice z miestneho zisťovania zo dňa 29. 10. 2013 správca dane zistil, že tovar, ktorý mala spoločnosť INGEMA, s. r. o., nakúpiť od žalobcu bol skladovaný v skladovacích priestoroch žalobcu, obchody sa uskutočnili z podnetu žalobcu. Daňový subjekt mal vysoké nadmerné odpočty DPH, preto mu chýbali finančné prostriedky a spoločnosť INGEMA, s. r. o., mala vyššie daňové povinnosti, preto sa obe spoločnosti dohodli, že spoločnosť INGEMA, s. r. o., odkúpi tovar od daňového subjektu VENAS, a. s., až do doby, keď VENAS, a. s., zabezpečí odberateľa. Odberateľov dohodol pán Veszprémi, išlo o predaj odberateľom v Maďarsku a v Poľsku, s ktorými obchodoval aj daňový subjekt VENAS, a. s.
23. Správca dane poukázal na rozsudok Súdneho dvora ES z 21. februára 2006 vo veci C- 255/02 "Halifax plc" a zdôraznil, že právo na odpočítanie zaniká, ak ide o plnenia predstavujúce zneužitie práva. Správca dane konštatoval, že zistenia týkajúce sa preverovaných zdaniteľných obchodov poukazujú na to, že daňový subjekt bol súčasťou umelo vytvorených konštrukcií, bez hospodárskej reality, vytvorených s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu.
24. Na základe zistených skutočností správca dane rozhodnutím zo dňa 10. 04. 2017, č. 100595537/2017, určil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie september 2012 v sume 348 587,57 eur.
25. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný konštatoval, že správca dane v danom prípade postupoval v súlade s § 3 ods.6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Správca dane postupoval v súlade s § 24 ods.4 Daňového poriadku a nevychádzal iba z faktúr deklarujúcich uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ale zisťoval, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či neabsentuje materiálny podklad.
26. Zo spisového materiálu žalovaný zistil, že do obchodovania žalobcu s komoditami repka olejná, repkový olej, slnečnica, sójový olej, v období február až november 2012 boli v obchodnom reťazci zapojené viaceré spoločnosti, pričom tovar bol reálne oddaný od dodávateľov v Poľsku a Maďarsku priamo do skladovacích priestorov žalobcu. Medzi ďalšími zúčastnenými subjektami bola vykonaná len fakturácia, ale reálne uskutočnenie obchodu sa nepotvrdilo. Vzhľadom na zistenia správcu dane vznikli dôvodné pochybnosti o realizácie zdaniteľných obchodov v zmysle fakturácie, zistené skutočnosti poukazovali na účelovosť vytvoreného obchodného reťazca.
27. Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia reagoval na odvolacie námietky žalobcu takto:
K námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú lehôt konania správcu dane vo vyrubovacom konaní žalovaný uviedol, že podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane vo vyrubovacom konaní nielen dopĺňal dokazovanie, ale aj analyzoval zistenia z daňovej kontroly vo vzťahu k námietkam žalobcu, uvedeným vo vyjadrení k protokolu, k čomu bol potrebný dostatočný časový priestor.
K tvrdeniu žalobcu, že dňa 11. 08. 2016 vyhotovil správca dane upovedomenie o vypočutí svedka, podľa ktorého mal byť svedok K. K. vypočutá 07. 09. 2016, ale k jej vypočutiu došlo až dňa 09. 12.2 016, žalovaný uviedol, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že svedkyňa K. K. svoju neúčasť na pojednávaní dňa 07. 09. 2016 ospravedlnila z dôvodu PN. O tejto skutočnosti bol žalobca oboznámený. Rovnako bol žalobca upovedomený aj o vypočutí tohto svedka dňa 09. 12. 2016. Na ústnom pojednávaní sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu JUDr. Jozef Vasilik a tlmočníčka J.. P. V.. Splnomocnenému zástupcovi bol na ústnom pojednávaní poskytnutý priestor, aby vypočutému svedkovi položil otázky, čo nevyužil.
K námietke nedodržania postupu podľa § 65 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že podľa § 65 ods.4 Daňového poriadku sa ustanovenia odsekov 1 - 3 použijú, ak tento zákon neustanovuje inak, t. j. len v prípadoch, ak na úkon nie je určená lehota. V tomto prípade lehota na vydanie rozhodnutia určená je, a to v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice. Posledná zápisnica bola spísaná dňa 27. 03. 2017 a rozhodnutie bolo vydané dňa 10. 04. 2017, t. j. lehota bola dodržaná.
K námietkam žalobcu, že správca dane nezaujal v zápisnici o ústnom pojednávaní stanovisko k námietkam, ktoré uviedol v protokole z daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží správcovi dane pripomienky a dôkazy k protokolu z daňovej kontroly v stanovenej lehote, správca dane o priebehu a výsledkoch dokazovania spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19 Daňového poriadku, a to aj opakovane; v tomto prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom, alebo odo dňa spísania úradného záznamu. Správca dane spísal so splnomocneným zástupcom žalobcu zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 27. 03. 2017 č. 100529369/2017, v ktorej uviedol, že touto zápisnicou ukončil dokazovanie vo veci vyrubovacieho konania na DPH za zdaňovacie obdobia február až november 2012, a do 15 dní od jej spísania vydá rozhodnutie. Splnomocnený zástupca žalobcu mal možnosť do zápisnice uviesť prípadné výhrady týkajúce sa stanoviska správcu dane k pripomienkam a námietkam žalobcu k protokolu z daňovej kontroly. Žalobca v zápisnici uviedol, že sa vyjadrí do 15 dní (čo bola rovnaká lehota, v akej mal správca dane vydať v danej veci rozhodnutie), ale neuviedol ani nenamietal, že by sa správca dane nevyjadril k jeho pripomienkam a zápisnicu riadne podpísal. Zápisnica z 27. 03. 2017 bola spísaná v súlade s § 19 Daňového poriadku, bola poslednou zápisnicou vo vyrubovacom konaní, preto žalovaný túto námietku považoval za neopodstatnenú. K námietke žalobcu, že svedecké výpovede, znalecké posudky a informácie z vyšetrovacích spisov z trestných konaní nemožno použiť ako dôkaz, žalovaný uviedol, že správca dane použil tieto dôkazy v súlade s Daňovým poriadkom (§ 24 ods. 3 a ods. 4 Daňového poriadku).
K námietke žalobcu, ktorá sa týka jeho podania námietky zaujatosti zamestnancov správcu dane, žalovaný uviedol, že podľa § 60 ods. 6 Daňového poriadku o námietke zaujatosti rozhoduje jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. V čase neprítomnosti najbližšie nadriadeného pracovníka, v tomto prípade vedúceho oddelenia daňovej kontroly, bol oprávnený podpisovať rozhodnutie ďalší najbližšie nadriadený pracovník. Zo spisu vyplýva, že žalobca o lehote na vydanie rozhodnutia mal vedomosť, čo vyplýva aj z poslednej zápisnice vo vyrubovacom konaní z 27. 03. 2017, preto podanie námietky zaujatosti, ktorá svojím obsahom nezodpovedá požiadavkám Daňového poriadku a bola doručená 08. 04. 2017 o 18.24 hod. v deň pracovného voľna (sobota), možno považovať za účelové konanie s cieľom znemožniť vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Podľa § 60 ods. 5 Daňového poriadku zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony. Vydanie rozhodnutia v zákonnej lehote 15 dní odo dňa spísania zápisnice je nevyhnutným úkonom, preto postup správcu dane nebol v rozpore s Daňovým poriadkom.
K námietke žalobcu, ktorá sa týka postupu správcu dane pri úkone nazretia splnomocneného zástupcu žalobcu do spisu, žalovaný uviedol, že podľa § 23 Daňového poriadku daňový subjekt, alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu, je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní. Správca dane je povinný o každom taktom nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti a dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb. Zo spisu vyplýva, že žalobcovi na základe jeho požiadavky bolo umožnené dňa 29. 05. 2017 nazrieť do spisu, t. z., že jeho práva v tejto veci neboli porušené.
K námietke žalobcu, že mu nie je známe, na základe akých kritérií dospel správca dane k záveru, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na podvodnom konaní (citovaný rozsudok Súdneho dvora vo veci C-227/14 PPUH Stehcemp, rozsudky Optigen a i., C-354/03, C-355/03 a C-484/03, EU:C:2006:16, bod 54, ako aj Véleclair, C-414/10, EU:C:2012:183, bod 25, Bonik, C-285/11, EU:C:2012:774, bod 45, aLVK-56, C-643/11, EU:C:2013:55, bod 64) Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že v zmysle judikatúry C-78/12 (Evita-K, Kittel, Mahagében, Bonik)) právo na odpočítanie dane sa zamietne, ak sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne, alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to aj v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, alebo ak táto osoba vedela, alebo mala vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Z predloženého spisového materiálu a odôvodnenia rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že v procese daňovej kontroly bolo viacerými priamymi, aj nepriamymi dôkazmi preukázané, že žalobca nemohol nevedieť, že sa zúčastnil podvodného konania. Žalovaný poukázal na znalecký posudok č. 5/2015, podľa ktorého v roku 2012 pri dodávkach repky, jačmeňa, repkového oleja, sójového oleja a pod. od poľských a maďarských dodávateľov pre odberateľa LECRAST, s. r. o., boli účelovo vytvorené obchodné reťazce, pričom už pri faktúrach vystavených dodávateľmi poľských a maďarských spoločností bolo zrejmé, že tovar je určený do Stredy nad Bodrogom, kde bol aj priamo dopravený. Platby za tovar dodaný poľskými a maďarskými dodávateľmi boli realizované z bankových účtov spoločností SECRET GROUP, s. r. o., VENAS, a. s., MVR, s. r. o., a VENERG, s. r. o. Deklarované zdaniteľné obchody sa mali uskutočňovať medzi spoločnosťami, ktoré boli prepojené osobou Petra Veszprémiho, ktorý buď v mene týchto spoločností kontaktoval dodávateľov v zahraničí, dohadoval podmienky uskutočnenia obchodu, alebo bol s tuzemskými dodávateľmi majetkovo a personálne prepojený (spoločnosť VENERG, s. r. o., mala do 26. 04. 2012 jediného spoločníka, a to spoločnosť VENAS, a. s., a do 05. 04. 2012 bol konateľom tejto spoločnosti Peter Veszprémi; konateľkou spoločnosti MVR, s. r. o., bola Ing. Zuzana Veszprémi). Zo spisu spoločnosti VENERG, s. r. o., bolo zistené, že predaj tovaru repky olejnej v reťazci VENAS, a. s,. - BIO-plus, s. r. o., - VENERG, s. r. o., - VENAS, a. s., prebiehal len v sklade v Strede nad Bodrogom bez prepravy. Žalobca mal predať repku olejnú spoločnosti BIO-plus, s. r. o., za cenu 500 eur za 1 tonu bez DPH, tá následne spoločnosti VENERG, s. r. o., za cenu 516 eur za 1 tonu, a VENERG, s. r. o., žalobcovi za cenu 463 eur za 1 tonu. Spoločnosť VENERG, s. r. o., nakupovala tovar od slovenských dodávateľov LECRAST, spol. s r. o., QANT, spol. s r. o., SECRET GROUP, s. r. o., BIO- plus, s. r. o., ktorí boli zároveň dodávateľmi spoločnosti VENAS, a. s., (žalobcu). Z toho vyplýva, že Peter Veszprémi ako kompetentná osoba vedel, resp. mohol vedieť o charaktere sporných transakcií a celkovej ekonomickej zmysluplnosti obchodných operácií a ich reálnosti medzi personálne prepojenými spoločnosťami. V štruktúre zapojené spoločnosti síce vyhotovovali faktúry, ale žalobca nepreukázal, že fakturovaný tovar prispel k hospodárnosti vynakladania finančných prostriedkov. Takýto obchod bez hospodárskeho cieľa sám od seba nepredstavuje ekonomickú činnosť.
28. Žalovaný dospel preto k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH, boli správne, a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH a Daňového poriadku. Z uvedeného dôvodu žalovaný rozhodnutie Daňového úradu Košice potvrdil.
29. Včas podanou žalobou zo dňa 20. 10.2017, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 23. 10. 2017, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V žalobe žalobca konštatoval, že správca dane nesprávne vyhodnotil získané dôkazy, keď svoju pozornosť upriamil len na nemožnosť preukázania účtovných dokladov zo strany iného daňového subjektu, ktorý pripísal v neprospech žalobcu. Poukázal na to, že neplnenie si povinností, ktoré vyplývajú zo zákona inému daňovému subjektu, nemôže správca pripisovať na ťarchu žalobcu. Na ústnom pojednávaní dňa 12. 02. 2016 žalobca správcovi dane podrobne ozrejmil skutočnosti týkajúce sa jednotlivých dodaní tovaru za účelom udržania dosiahnutia zisku. Účtovná dokumentácia predložená žalobcom v predmetnej daňovej kontrole jednoznačne preukazuje reálne dodanie tovaru, a nie je len formálnym dôkazom v konaní. Napriek tejto skutočnosti správca dane vo svojom rozhodnutí tieto dokumenty opomenul vyhodnotiť v prospech žalobcu. Hoci svedok Peter Veszprémi na ústnom pojednávaní potvrdil reálne dodanie tovaru, pričom presne a úplne opísal spôsob realizácie uskutočneného zdaniteľného plnenia a spôsob jeho výkonu, podľa žalovaného svedok neposkytol správcovi dane žiadne overiteľné dôkazy, ktoré by preukazovali reálne uskutočnenie dodanie tovaru za účelom dosiahnutia zisku. Podľa žalobcu skutočnosti potvrdené dokazovaním, vykonaným v rámci medzinárodnej výmeny informácií, správca dane vyhodnotil účelovo aj napriek tomu, že z odpovedí zahraničných daňových orgánov vyplýva, že všetci zahraniční dodávatelia potvrdili dodanie tovaru žalobcovi dodávateľom presne v takom množstve, v akom žalobca tento tovar od tuzemských dodávateľov nakúpil. Uskutočnenie služieb potvrdila svojou výpoveďou aj svedkyňa Klára Kissová, pričom správca dane žiadnym spôsobom nezohľadnil, ani sa nevysporiadal so skutočnosťou, že menovaná bola dodávateľmi splnomocnená na potvrdenie prepravných dokladov CMR. Správca dane, ani žalovaný, sa nevysporiadali so skutočnosťou, že spoločnosti zúčastnené na realizovanom obchode v kontrolovanom zdaňovacom období podali daňové priznanie a vykazujú v predmetnom období vysoké tržby.
30. Žalobca v žalobe vytýkal, že správca dane v rámci preverovania reálnosti dodania tovaru od spoločnosti LECRAST, s. r. o., PAFOS SK, s. r. o., SECRET GROUP, s. r. o., sa obmedzil na konštatovanie, že sú nekontaktné a pri konateľovi LECRAST, s. r. o., len na konštatovanie, že je bezdomovcom, aj keď má v obchodnom registri uvedené trvalé bydlisko, a teda zjavne v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia nebol bezdomovcom a rovnako ako nakladal s účtami spoločnosti. Správca dane nevykonal nad rámec uvedeného žiadne ďalšie úkony smerujúce k objasneniu skutkového stavu veci, aj keď spoločnosti mali v kontrolovanom zdaňovacom období vysoké tržby. Tento postup správcu dane a žalovaného považuje žalobca za rozporný s ustanoveniami § 3 ods. 3, ods. 5, § 24 ods. 2 a § 36 ods. 1 Daňového poriadku, pretože zistenie skutkového stavu orgánov verejnej moci pri správe daní bolo nedostačujúce a správca dane neprihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, a teda ani na skutočnosti, ktoré sú známe správcovi dane z jeho činnosti (napríklad získaných prostredníctvom dožiadaní, a to daňové priznania, evidencie DPH a DPPO, účtovné závierky, prepravné doklady a úhrady k nim, nadobúdacie doklady k tovaru).
31. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom neozrejmil, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré v konečnom dôsledku vyhodnotil ako nedôveryhodné, pričom na dôkazy svedčiace v prospech žalobu neprihliadal a mal za to, že žalobca porušil ustanovenie § 17 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Konštatoval, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly, alebo daňového konania. Podľa žalobcu žalovaný vyhodnotil pozitívny dôkaz o realizácii kontrolovaného zdaniteľného plnenia v neprospech žalobcu v rozpore s akýmkoľvek logickým vysvetlením a zdôvodnením. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces pred správnym orgánom je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia tohto orgánu, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (ÚS 115/03). Žalobca citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011. Podľa žalobcu z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vyvážený vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane, a právnymi závermi na strane druhej. Vyššie uvedené skutočnosti preukazujú, že faktúry a listiny tak na strane dodávateľov žalobcu, ako aj samotné zistenia správcu dane sú súčasťou uceleného logicky previazaného reťazca dôkazov, preukazujúcich reálne dodanie služieb. Žalobca predložením uvedených dôkazov vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Počas celého trvania daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žalobca so správcom dane komunikoval, poskytoval mu súčinnosť a zúčastňoval sa úkonov, pričom správcovi dane doložil všetky doklady preukazujúce reálnosť plnenia. Predmet plnenia bol okrem listinných dôkazov jednoznačne preukázaný aj svedeckými výpoveďami. Žalovaný počas celého konania žiadnym spôsobom nešpecifikoval, akým spôsobom by mal žalobca reálnosť uvedených služieb preukázať. Dôkazy svedčiace v prospech žalobcu správca dane aj žalovaný opomenul v jeho prospech vyhodnotiť a nesplnenie si povinností iných subjektov pripísal na ťarchu žalobcu. Vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nešpecifikoval, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, v dôsledku čoho tak žalobca považuje rozhodnutie správcu dane za nezákonné.
32. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný ako odvolací orgán sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu ohľadne aktuálnej a platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Nevzal do úvahy rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 11. 2012 sp. zn. 6Sžf/10/2012, týkajúci sa dôkazného bremena daňového subjektu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR č. III ÚS 2/2009 zo 17.03.2009, ktorým Ústavný súd SR rozhodol, že orgány verejnej moci nemôžu prijímať také rozhodnutia, ktoré môžu svojimi účinkami porušiť základné práva a slobody fyzických a právnických osôb, najmä ak sú nedôvodné, svojvoľné, arbitrárne, a nedávajú odpoveď na podstatu veci. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR č. ÚS 314/2015, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/49/2010. Opodstatnenosť svojej žaloby odôvodnil aj rozsudkami Najvyššieho súdu SR a ESD, okrem uvedených poukázal aj na rozsudok C-80/11 a C-142/11 Mahagében Kft. a Péter Dávid z 21.06.2012, z ktorého jednoznačne vyplýva nielen právo daňových orgánov zamietnuť odpočítanie dane, ale aj povinnosť daňových orgánov nepriznanie práva objektívne preukázať. Pre rozhodnutie odmietnuť priznanie práva na odpočet nepostačujú len domnienky o tom, že platiteľ vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené podvodom, pretože aplikácia tohto právneho názoru vyžaduje preukázanie, že platiteľ vedel, alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 vyplýva, že v súlade s režimom práva na odpočet dane stanovených v danej smernici nie je potrestanie prostredníctvom zamietnutia tohto práva platiteľa dane, ktorý nevedel, alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim, alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza, alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom, vo vzťahu k DPH. Založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa totiž prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií. Rozsudky Súdneho dvora EÚ C-439/04 Kittel, C-354/03 Optigen LTD, a aj iné rozsudky umožňujú platiteľom, ktorý bez vlastnej viny sa stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje daňové povinnosti sami riadne plnili. Žalobca v žalobe zdôraznil, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Preto je úlohou správcu dane, aby podľa vnútroštátnych pravidiel dokazovania uveril, či došlo k takémuto zneužívaniu konania u dodávateľa žalobcu, a či žalobca o takomto konaní vedel, alebo musel vedieť.
33. Žalobca v žalobe konštatoval, že bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, pretože v predmetnom konaní bolo zistenie skutkového stavu žalovaným nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a zároveň rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil len tvrdenia, ktoré hodnovernými dôkazmi nepreukázal, pričom pochybenia a nesplnenie si povinností na strane iných daňových subjektov vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu. Správca dane, ako aj žalovaný, nevzali do úvahy fakt, že ide o skutočnosť, na ktoré žalobca nemal žiadny vplyv, a teda nemôže z tejto skutočnosti znášať dôkaznú núdzu a správca dane mal uplatniť postup v súlade s § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku.
34. Žalobca v žalobe uviedol, že od 10.09.2016 do 13.07.2017, t. j. v dobe pred vydaním protokolu z daňovej kontroly vykonávanej na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie november 2012 bol v reštrukturalizácii. Správca dane, ako aj žalovaný nepostupovali v konaní pri správe daní s náležitou opatrnosťou a nepostupovali pri vykonávaní úkonov smerujúcich k zabezpečeniu, a teda aj prihláseniu pohľadávky do reštrukturalizácie. Správca dane je pri správe daní povinný dodržiavať práva daňového subjektu a pri pochybnostiam o pravdivosti a správnosti a úplnosti predložených písomností, teda aj daňového priznania, tohto vyzvať na odstránenie takého nedostatku. Žalobca konštatoval, že zákonodarca ustanovil správcovi dane právo na zabezpečenie nesplatnej pohľadávky podľa ustanovenia § 2 písm. e) Daňového poriadku predbežným opatrením, a to zložením peňažnej sumy na účet správcu dane. Správca dane v tomto konaní vydal aj predbežné opatrenie zo dňa 24. 03. 2014 č. 9801404/5/1102663/2014/Hla, ktorým zabezpečuje pohľadávku správcu dane. Preto správca dane mal postupovať rovnako aj pri prihlásení pohľadávky do reštrukturalizácie, a to s poukazom na § 22 ods.1 Daňového poriadku.
35. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 21. 12. 2017 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu považoval za neopodstatnené s tým, že sa s nimi dôkladne zaoberal vo svojom rozhodnutí a vysporiadal sa s nimi. Konštatoval, že nezistil v lehotách, v ktorých správca dane konal, rozpor s právnymi predpismi. Správca dane rozhodnutie vydal v zákonnej lehote, a to v súlade s § 68 ods.3 Daňového poriadku do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice. Žalobca do poslednej zápisnice spísanej vo vyrubovacom konaní uviedol, že sa vyjadrí do 15 dní, čo bola rovnaká lehota, v akej musel podľa zákona správca dane vydať rozhodnutie, ale nenamietal, že by sa správca dane k jeho pripomienkam nevyjadril a zápisnicu riadne podpísal. K svedeckým výpovediam, znaleckým posudkom a informáciám zo spisov policajných orgánov, žalovaný uviedol, že ide o listinné dôkazy, preto použitím týchto dôkazov nemohlo dôjsť k porušeniu § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol aj svoje stanovisko k rozhodnutiu správcu dane o námietke zaujatosti, ktorú podal žalobca, pričom konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom. Žalovaný sa tiež vyjadril k námietke žalobcu týkajúcej sa jeho nahliadnutia do spisu, a dospel k záveru, že práva žalobcu v tejto veci neboli porušené.
36. K námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú dôkazného bremena, uviedol, že deklarovanie uskutočnenia obchodov predložením formálnych dokladov nemôže byť samo o sebe podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale musí byť preukázané, že k uskutočneniu obchodov podľa predložených faktúr reálne došlo tak, ako je to uvedené na predložených dokladoch, t. j. rozhodujúci je stav faktický, a nie stav formálne vykázaný. Správca dane preto preveroval skutočnosti uvedené na predložených faktúrach, a to aj v spolupráci so zahraničným správcom dane, pričom z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé zistenia, na základe ktorých oprávnene dospel k záveru, že uskutočnenie obchodov tak, ako to bolo deklarované predloženými formálnymi dokladmi, nebolo bez pochybností preukázané.
37. K poukázaniu žalobcu na judikatúru Európskeho súdneho dvora aj Najvyššieho súdu SR v súvislosti s prípadmi, keď sa daňové subjekty bez vlastnej viny stanú súčasťou podvodného reťazca, žalovaný uviedol, že deklarované zdaniteľné obchody sa mali uskutočňovať medzi spoločnosťami, ktoré boli prepojené osobou Petra Veszprémiho, ktorý buď v mene týchto spoločností kontaktoval dodávateľov v zahraničí a dohadoval podmienky uskutočnenia obchodu, alebo bol s tuzemskými dodávateľmi majetkovo a personálne prepojený. Z uvedeného vyplýva, že predseda predstavenstva žalobcu vedel, resp. mohol vedieť o charaktere sporných transakcií a celkovo ekonomickej zmysluplnosti obchodných operácií a ich reálnosti medzi zúčastnenými personálne prepojenými spoločnosťami. Správca dane nemusel pre účely zneužitia práva preukazovať úmysel platiteľa dane, ako je to pri daňových trestných činoch. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nespočíva len v ich formálnej deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade, a ako právna skutočnosť aj preukázané.
38. Námietky žalobcu týkajúce sa prihlásenia pohľadávky správcu dane do reštrukturalizácie sú nad rámec námietok uvedených v odvolací žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, nie sú predmetom žalobou napadnutého rozhodnutia, keďže žalovaný konal v súlade s § 74 ods.2 Daňového poriadku, a odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane preskúmal v rozsahu požadovanom v odvolaní. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že predmetom sporu žalobcu a žalovaného je rozhodnutie žalovaného, ktoré potvrdzuje rozhodnutie správcu dane o určenie rozdielu DPH, t. j. či daňová povinnosť a jej výška bola určená správcom dane v súlade so zákonom. Prihlásenie, resp. neprihlásenie pohľadávky do reštrukturalizačného konania nemá na predmet sporu (správnosť určenia daňovej povinnosti) žiadny vplyv. K tejto námietke žalovaný zároveň uviedol, že reštrukturalizácia dlžníka VENAS, a. s. , začala dňa 10. 09. 2016 a bola ukončená 13. 07. 2017. Rozhodnutie správcu dane bolo vydané dňa 10. 04. 2017 a právoplatným sa stalo dňa 07. 09. 2017. Pohľadávka správcu dane vyplývajúca z predmetného rozhodnutia vznikla až po dni začatia reštrukturalizačného konania. Podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, predmetom reštrukturalizácie sú pohľadávky, ktoré vznikli do dňa začatia reštrukturalizačného konania. K argumentácii žalovaného, že správcovi dane po vydaní protokolu z daňovej kontroly boli známe všetky údaje, ktoré sú povinnými náležitosťami prihlášky do reštrukturalizácie a podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/24/2010 sa za daňovú pohľadávku považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom, alebo vyrubená správcom dane, žalovaný uviedol, že uvedené konštatovanie Najvyššieho súdu SR vychádzalo z ustanovenia § 95 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ale predmetná daňová kontrola a vyrubovacie konanie boli vykonané podľa zákona č. 563/2009 Z. z. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/52/2010, v ktorom je uvedené: „Vychádzajúc zo znenia relevantných zákonných ustanovení, z ktorých vyplýva, že správca dane nemá povinnosť prihlásiť tú daňovú pohľadávku, ktorá sa stala splatnou po povolení reštrukturalizácie ....“ V tomto prípade sa daňová pohľadávka nielenže stala splatnou až po povolení reštrukturalizácie, ale stala sa splatnou až po ukončení reštrukturalizácie. Žalovaný tak námietku žalobcu o prihlásení pohľadávky do reštrukturalizačného konania považoval za neopodstatnenú.
39. Žalobca sa v replike zo dňa 18. 01. 2018 uviedol, že s tvrdeniami uvádzanými žalovaným v písomnom vyjadrení sa nestotožňuje, pričom má naďalej za to, že v predmetnom konaní došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci žalovaným a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, kedy žalovaný žiadnym spôsobom neozrejmil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práv žalobcu.
40. Súd v konaní podľa ustanovenia § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len "SSP"), po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s administratívnymi spismi správnych orgánov dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
41. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
42. Podľa ustanovenia § 5 ods. 3 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
43. Podľa ustanovenia § 5 ods. 4 SSP, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
44. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
45. Podľa ustanovenia § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
46. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
47. Podľa ustanovenia § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
48. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Daňový poriadok" v príslušnom slovnom tvare) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
49. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 cit. zákona, daňový subjekt preukazuje :
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
50. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
51. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
52. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
53. Podľa ustanovenia § 46 ods. 9 písm. a) cit. zákona, je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8, v zmysle ktorého ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou začína vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku).
54. Podľa ods. 10 citovaného zákonného ustanovenia, je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 Daňového poriadku. Daňová kontrola začína podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole.
55. Podľa ustanovenia § 61 ods. 1 cit. zákona, správca dane daňové konanie:
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
56. Podľa ods. 3 prvá veta citovaného zákonného ustanovenia, je konanie prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania.
57. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v ods. 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
58. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
59. Podľa ustanovenia § 69 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len "zákon č. 222/2004 Z. z.") platiteľ, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí podľa § 69b za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená.
60. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 cit. zákona, odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
61. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
62. Podľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
63. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného predloženej súdu vyplýva, že Daňový úrad Košice ako správca dane vykonanou daňovou kontrolou u žalobcu preveroval splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH). Na základe výsledkov kontroly správca dane určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume 348 587,57 eur. Správca dane na základe vykonaného dokazovania a zhodnotenia získaných dôkazov dospel k záveru, že preverované dodanie tovaru a služieb od spoločností ASTRON, s. r. o., Kováčska 65, Košice, QANT, spol. s. r. o., Košice, Alžbetina 9, MVR, s. r. o., Prešov, Sekčovská 54, od 24. 04. 2014 do 13. 05. 2015 Streda nad Bodrogom, Skladná 6, od 13. 03. 2012 do 23. 04. 2014 , Košice, Moldavská 21 a VENERG, s. r. o., Skladná 6, Streda nad Bodrogom (do 23. 04. 2014 Močarianská 1, Michalovce), nebolo reálne uskutočnené tak, ako to bolo uvedené na preverovaných faktúrach, špecifikovaných v napadnutom rozhodnutí žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca nepreukázal, že tovar reálne nadobudol od deklarovaných dodávateľov. Správca dane preto skonštatoval, že obchodná činnosť, ktorú daňový subjekt prezentoval predloženými došlými a odoslanými faktúrami, nebola reálnou ekonomickou činnosťou. Zistený skutkový stav je uvedený v rozhodnutí správcu dane, ako aj v žalobou napadnutom právoplatnom rozhodnutí, preto súd z neho v zmysle § 135 ods. 1 SSP vychádzal .
64. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda, že tovary a služby, ktoré sú na faktúre deklarované, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie dane stanovené, a najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
65. Z ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva základná podmienka, za akej si môže daňový subjekt odpočítať daň z pridanej hodnoty, a to, aby išlo o tovar alebo službu, ktorú mu naozaj dodal konkrétny platiteľ dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane a v prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt, teda v danom prípade žalobca, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre.
66. Správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že na Krajskom súde v Košiciach prebiehalo, resp. prebieha viacero konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného v súvislosti s vykonanou daňovou kontrolou DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie február až november 2012 (výsledkom ktorej bol protokol č. 21005643/2015 zo dňa 16. 10. 2015), ktorými daňovému subjektu, t. j. žalobcovi neboli priznané nadmerné odpočty DPH a bola vyrubená daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní. Uvedené konania pred správnym súdom sa týkajú rozhodnutí správcu dane a žalovaného za jednotlivé mesiace kontrolovaného obdobia, pričom v podstate na základe rovnakých skutkových zistení o dodávkach tovaru (repka, jačmeň, repkový olej, sójový olej a pod.) od poľských a maďarských dodávateľov pre odberateľa LECRAST, s. r. o,. v účelovo vytvorených obchodných reťazcoch bez reálnej ekonomickej činnosti a pri rovnakom právnom hodnotení, tunajší správny súd už viacerými rozhodnutiami (napr. rozsudky sp. zn. 6S/111/2017 zo dňa 21. 03. 2019, 6S/112/2017 zo dňa 25. 10. 2018, 6S/113/2017 zo dňa 18. 10. 2018, 8S/58/2017 zo dňa 17. 01. 2019, 8S/59/2019 zo dňa 28. 02. 2019, 7S/111/2017 zo dňa 15. 05. 2019, 7S/114/2017 zo dňa 15. 05. 2019 a ďalšie) žaloby žalobcu na základe v zásade totožných dôvodov zamietol. Súd preto v zmysle ust. § 140 SSP odkazuje v celom rozsahu na dôvody označených rozhodnutí súdu, s ktorými sa stotožňuje.
67. S poukazom na uvedené má správny súd za to, že správca dane vykonaným dokazovaním dospel k správnemu záveru, že žalobcom deklarované zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené tak, ako bolo uvedené na preverovaných faktúrach. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane získal také relevantné dôkazy, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery o zdaniteľných obchodoch žalobcu, zaoberal sa skúmaním jednotlivých skutočností, najmä faktúr, vyjadrením svedkov, ktoré dôkazy hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo. Ak potom správca dane na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítane dane v zmysle vyššie citovaných ust. § 49 a ust. § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. sú správne, tak potom záver žalovaného bol taktiež správny a v súlade s príslušnými vyššie citovanými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z., ako aj Daňového poriadku. Preto na základe toho, keďže žalobné námietky žalobcu sú v prevažnej väčšine žalobných námietok zhodné s odvolacími námietkami žalobcu - okrem nových žalobných námietok - s ktorými sa žalovaný podľa názoru súdu dostatočne vysporiadal, a keďže žalobca nič podstatné relevantné pre rozhodnutie súdu v žalobe neuviedol, súd uzatvára, že žalovaný správne právne posúdil vec žalobcu, že zistenie skutkového stavu nie je v rozpore s obsahom spisov žalovaného, ale naopak, je s nimi v súlade, že žalovaný neprenášal dôkazné bremeno na žalobcu, že v daňovom konaní sa správne orgány riadili zásadami Daňového poriadku uvedenými v ust. § 3 Daňového poriadku, a preto z uvedených dôvodov žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím a procesným postupom nemohol ukrátiť žalobcu na jeho subjektívnych právach, ako to žalobca tvrdil v žalobe.
68. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú jednomyseľne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) ako nedôvodnú zamietol.
69. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "SSP"), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že : a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.