Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/52/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T., a.s., B. X., M., IČO: X.,

zast. JUDr. M. O., advokátom so sídlom M. X., Ž., proti žalovanému: Daňový úrad Martin,

Jesenského 23, Martin, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

/Sop zo dňa 30. júna 2009, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Žiline č. k. – 69 zo dňa 12. októbra 2010 v spojení s opravným

uznesením č. k. – 84 zo dňa 22. novembra 2010, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.

– 69 zo dňa 12. októbra 2010 v spojení s opravným uznesením č. k.

– 84 zo dňa 22. novembra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ zák.

č. v znení neskorších predpisov (ďalej v texte

uznesenia iba „“) rozhodnutie žalovaného č. /Sop zo dňa 30.6.2009,

ktorým nevyhovel reklamácii žalobcu proti postupu správcu dane vyplývajúceho z oznámenia

o kompenzácii nadmerného odpočtu vo výške 20 320,02 € uplatneného za zdaňovacie

obdobie marec 2009, ktorý mal byť použitý na kompenzáciu nedoplatku na dani z príjmov

zo závislej činnosti za rok 2008 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd poukazujúc na jednotlivé ustanovenia o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov (ďalej v texte uznesenia len „zák. o správe daní“), o dani

2

z príjmov v znení neskorších predpisov a o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte

uznesenia len „zák. o konkurze“) dospel k záveru, že pohľadávka nadobudla splatnosť pred

povolením reštrukturalizácie, t. j. pred 8.4.2009, a teda mala byť správcom dane prihlásená

do reštrukturalizačného konania a ďalej sa na ňu viažu účinky § 114 písm. f/ zák. o konkurze.

Z uvedeného vyplýva, že pohľadávku, ktorá sa uplatňuje v reštrukturalizácii prihláškou,

nemožno voči dlžníkovi započítať a postup žalovaného bol v rozpore s účelom a režimom

reštrukturalizačného konania, ktoré má viesť k ekonomickému ozdraveniu obchodnej

spoločnosti formou pomerného uspokojenia prihlásených „starých“ pohľadávok.

Krajský súd sa tiež stotožnil so žalobnou námietkou, že v oznámení o kompenzácii

ako aj v napadnutom rozhodnutí chýba riadna identifikácia kompenzovanej pohľadávky (daň

z pridanej hodnoty, ďalej v texte uznesenia len „DPH“), avšak konštatoval, že táto vada

nemohla mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, keďže predmetný inštitút

(nadmerný odpočet dane) sa vyskytuje len vo vzťahu s DPH.

Pokiaľ žalobca namietal, že správne rozhodnutie malo obsahovať aj uvedenie

právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, krajský súd považoval túto námietku

za nedôvodnú, keďže žalobcovi bolo zrejmé, ktorú právnu normu správny orgán aplikoval.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa tak, že

úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 314,14 €.

Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote dňa 12.11.2010

odvolanie dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci.

Uviedol, že súhlasí so záverom súdu, že predmetná daňová pohľadávka na dani

zo závislej činnosti za rok 2008 sa stala splatnou dňa 31.3.2009. Taktiež sa vzhľadom

k obsahu ustanovenia § 199 ods. 9 zák. o konkurze stotožnil so záverom súdu, že

reštrukturalizačné konanie sa v predmetnom prípade začalo dňa 7.3.2009 a reštrukturalizácia

bola povolená dňa 8.4.2009, zastáva však názor, že predmetnú pohľadávku si správca dane

nemohol uplatniť prihláškou, a preto sa na ňu nevzťahovali ani účinky § 114 písm. f/ zák.

o konkurze. Poukazoval pritom, okrem iného, na ustanovenie § 120 ods. 2 zák. o konkurze,

podľa ktorého, pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania,

odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej

len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia

reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich

veritelia súhlasia.

3

Žalovaný tiež poukazoval na to, že právna úprava zák. o správe daní (§ 95), podľa

ktorej správca dane prihlási každú pohľadávku, ktorá vznikla pred povolením

reštrukturalizácie, je v rozpore s právnou úpravou ustanovenia § 120 ods. 2 zák. o konkurze.

Vzhľadom k uvedenému, aplikuje sa úprava obsiahnutá v ustanovení § 120 ods. 2 zák.

o konkurze, nakoľko tento zákon je vo vzťahu k reštrukturalizácii zákonom špeciálnym.

Správca dane prihlasuje prihláškou tie daňové pohľadávky, ktoré vznikli do dňa vydania

rozhodnutia o začatí reštrukturalizačného konania (v konkrétnom prípade do 6.3.2009)

a takýto výklad podporuje aj doterajšia prax daňových úradov.

Žalovaný mal za to, že predmetnú pohľadávku, ktorá vznikla 31.3.2009, si správca

dane nemohol uplatniť prihláškou, a preto sa na ňu nevzťahovali účinky § 114 písm. f/ zák.

o konkurze. Táto skutočnosť rovnako nemohla byť prekážkou pre správcu dane pri započítaní

predmetnej daňovej pohľadávky, ktorá vznikla na dani zo závislej činnosti za rok 2008

s nadmerným odpočtom, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

marec 2009.

Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 30.11.2010 tak,

že navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť a zaviazať

žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 127,84 €.

Uviedol, že súd prvého stupňa vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil dôvody svojho

rozhodnutia a jeho skutkové a právne závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania

sú správne. Odvolanie žalovaného považoval za neurčité, chaotické a pozostávajúce

zo špekulatívnych tvrdení a teoretického výkladu zákona, ktorý je v rozpore s jeho znením.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok

súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Rozhodol uznesením ( v spojení s v spojení s vety prvej )

bez nariadenia pojednávania ( a v spojení s

vety prvej ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

4

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z obsahu priložených spisov odvolací súd zistil, že predmetom konania v danej veci

bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Martin č. /Sop

zo dňa 30.6.2009, ktorým nevyhovel reklamácii žalobcu proti postupu správcu dane

vyplývajúceho z Oznámenia o kompenzácii nadmerného odpočtu č. /Sop

zo dňa 12.6.2009, v ktorom správca dane oznámil žalobcovi, že časť nadmerného odpočtu

vo výške 20 320,02 €, ktorý si uplatnil opravným daňovým priznaním vzor 2009 dňa

27.4.2009 vo výške 21 789,01 € za zdaňovacie obdobie marec 2009, bude použitá

na kompenzáciu daňového nedoplatku na dani z príjmov zo závislej činnosti, ktorý nebol

zaplatený v lehote splatnosti. Táto kompenzácia mala byť vykonaná dňa 24.6.2009.

Predmetom právneho posúdenia v prejednávanej veci bolo ustáliť, či správca dane mohol

takéto započítanie vykonať alebo bol povinný predmetnú daňovú pohľadávku uplatniť prihláškou v reštrukturalizačnom konaní.

Vychádzajúc zo znenia relevantných zákonných ustanovení, z ktorých vyplýva, že

správca dane nemá povinnosť prihlásiť tú daňovú pohľadávku, ktorá sa stala splatnou po povolení reštrukturalizácie, dospel krajský súd k záveru, že v danom prípade pohľadávku, ktorá nadobudla splatnosť pred povolením reštrukturalizácie (t. j. pred 8.4.2009), mal správca dane prihlásiť do reštrukturalizačného konania a viažu sa na ňu účinky § 114 ods. 1 písm. f/ zák. o konkurze, preto ju nebolo možné započítať, ako to urobil žalovaný.

Tento záver považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za predčasný.

Podľa ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako

odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže

v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení

uvedie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že obdobná vec už bola predmetom konania

pred tunajším súdom pod sp. zn. , pričom obdobnosť veci vyplýva z totožnosti

5

posudzovanej právnej otázky, a preto použijúc ustanovenie , na toto

rozhodnutie v ďalšom obsahu poukazuje a uvádza z jeho odôvodnenia:

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval všetky zákonné ustanovenia,

ktoré sú pre rozhodnutie relevantné, preto v tomto smere odkazuje odvolací súd na

odôvodnenie napadnutého rozsudku.

To, ktoré pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a zároveň na ne

nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, medzi ktoré patrí aj nemožnosť

započítania pohľadávky voči dlžníkovi, upravuje o konkurze

a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Ide o tzv. prednostné pohľadávky, ktoré

sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou, a ktoré môže vymedziť len zákon upravujúci

reštrukturalizáciu ako zákon špeciálny. Medzi takéto pohľadávky patria podľa § 120 ods. 2

tohto zákona okrem iného pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas

reštrukturalizačného konania.

V zmysle a o začatí reštrukturalizačného konania

rozhodne súd po zistení, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané

náležitosti a reštrukturalizačné konanie začína zverejnením rozhodnutia v Obchodnom

vestníku. Do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania súd rozhodne o tom,

či reštrukturalizáciu povolí alebo reštrukturalizačné konanie zastaví. Zákonná terminológia

je v tomto smere celkom jednoznačná a dôsledne rozlišuje medzi začatím reštrukturalizačného

konania a povolením reštrukturalizácie, pričom existenciu prednostných pohľadávok, ktoré sa

v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou, podmieňuje ich vznikom po začatí

reštrukturalizačného konania. Na tento záver nemá vplyv ustanovenie § 95 ods. 5 zákona

č. , v zmysle ktorého daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň povolenia

reštrukturalizácie alebo po povolení reštrukturalizácie sa považuje za daňovú pohľadávku

vzniknutú po povolení reštrukturalizácie.

Nie je sporné, že v prejednávanej veci začalo reštrukturalizačné konanie dňa 6.3.2009,

preto pokiaľ pohľadávka správcu dane vznikla po tomto termíne, nemusela byť uplatnená

prihláškou a neplatil by pre ňu ani zákaz jej započítania s pohľadávkou žalobcu. Z hľadiska

zákona o konkurze a reštrukturalizácii však v tejto súvislosti nie je relevantné, kedy sa

pohľadávka stala splatnou, ale kedy vznikla. V konaní bola zatiaľ riešená iba otázka

6

splatnosti predmetnej pohľadávky, pričom nebolo sporné, že sa stala splatnou 31.3.2009.

Avšak vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho posúdenia,

nezaoberal sa už námietkou žalobkyne, uplatnenou v žalobe, že odporuje zákonu tvrdenie

žalovaného, že o daňovej povinnosti z titulu dane z príjmov za rok 2008 možno hovoriť až odo

dňa 31.3.2009, pretože daňová povinnosť vzniká daňovému subjektu už uplynutím

kalendárneho roka (t. j. 31.12.2008 o 24:00 hod.). Krajský súd sa preto bude musieť

vysporiadať s touto námietkou a v závislosti od ustálenia vzniku predmetnej pohľadávky

prijať záver, či sa jedná o pohľadávku prednostnú so všetkými dôsledkami s tým spojenými

alebo nie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý

rozsudok krajského súdu podľa 250ja ods. 3 veta druhá a zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho

konania ( v spojení s veta prvá ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. decembra 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská