Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)14f/375222.6a44bd.pdf
PDF · 134 KB
No categories available
5Sžf/52/2010
Najvyšší súd 5Sžf/52/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti T.,
a. s., so sídlom v M., zastúpenej JUDr. M., advokátom so sídlom v Ž., proti žalovanému
Daňovému úradu v Martine, Jesenského 23, Martin, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 666/231/71760/09/Sop zo dňa 31. augusta 2009, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 12. októbra 2010, č. k. 21S/75/2009-57, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline,
č. k. 21S/75/2009-57 zo dňa 12. októbra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j
ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil žalobou zo dňa
27.10.2009 napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 666/231/71760/09/Sop zo dňa 31.08.2009,
ktorým žalovaný nevyhovel reklamácii žalobkyne proti postupu správcu dane vyplývajúceho
z oznámenia o kompenzácii nadmerného odpočtu č. 666/231/68027/09/Sop zo dňa
13.08.2009, ktorým správca dane oznámil žalobkyni, že v zmysle § 63 ods. 8. zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) vykoná kompenzáciu
(k 22.08.2008) nadmerného odporu vo výške 4.905,15 eura za zdaňovacie obdobie máj 2009
na daňový nedoplatok na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008, ktorý nebol
žalobkyňou zaplatený v lehote splatnosti. V napadnutom rozhodnutí správca dane s poukazom
na ustanovenie § 95 ods. 1 a 2 zákona o správe daní argumentoval, že pri dani z príjmov
zo závislej činnosti možno hovoriť o daňovej povinnosti za rok 2008 až odo dňa vykonania
ročného zúčtovania na daň, najneskoršie však od 01.04. roka nasledujúceho po uplynutí
zdaňovacieho obdobia. Do tohto termínu hovoríme len o preddavkoch na daň, ako
to podporne vyplýva zo znenia § 35b ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní. Z uvedeného
vyplýva, že ku dňu začatia reštrukturalizácie (06.03.2009) nezaplatené preddavky na dani
z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008 nenapĺňali podmienku daňovej pohľadávky podľa
§ 95 ods. 1 zákona o správe daní, a preto ich správca dane nemohol uplatniť formou
prihlášky.
Pri svojom rozhodovaní krajský súd vychádzal z ustanovení zákona o správe daní,
z ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ako aj z ustanovení zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) a dospel k záveru, že pohľadávka
nadobudla splatnosť pred povolením reštrukturalizácie, t. j. pred. 08.04.2009, a teda mala byť
správcom dane prihlásená do reštrukturalizačného konania a ďalej sa na ňu viažu účinky
§ 114 písm. f/ zákona č. 7/2005 Z. z.. To znamená, že pohľadávku, ktorá sa uplatňuje
reštrukturalizačnou prihláškou nemožno voči dlžníkovi započítať. Krajský súd uviedol,
že postup žalovaného je v rozpore s účelom a režimom reštrukturalizačného konania, ktoré
má viesť k ozdraveniu obchodnej spoločnosti formou pomerného uspokojenia prihlásených
„starých“ pohľadávok. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu
dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci, a preto bolo potrebné žalobe vyhovieť a napadnuté rozhodnutie v zmysle § 250j ods. 2
písm. a/ OSP zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak,
že v konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v sume 314,14 eura v zmysle
§ 11 ods. 4 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov,
pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia za 3 právne úkony právnej pomoci 2 x po 53,40
eura a 1 x 120,33 eura, dvakrát paušál po 6,95 eura a 1 x 7, 21 eura, ako aj náhradu za súdny
poplatok 66 eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný žiadajúc,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.
Uviedol, že súhlasí so záverom súdu, že predmetná daňová pohľadávka na dani
zo závislej činnosti za rok 2008 sa stala splatnou dňa 31.03.2009. Taktiež sa vzhľadom
k obsahu ustanovenia § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. stotožňuje so záverom súdu,
že reštrukturalizačné konanie sa v predmetnom prípade začalo dňa 07.03.2009
a reštrukturalizácia bola povolená dňa 08.04.2009. Žalovaný zastáva názor, že predmetnú
pohľadávku si správca dane nemohol uplatniť prihláškou, a preto sa na ňu nevzťahovali
ani účinky § 114 písm. f/ zákona č. 7/2005 Z. z.. Poukazoval pritom na ustanovenie § 120
ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas
reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii
neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky
nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú
do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Poukazoval na to, že právna
úprava zákona o správe daní (§ 95), podľa ktorej správca dane prihlási každú pohľadávku,
ktorá vznikla pred povolením reštrukturalizácie, si odporuje s právnou úpravou ustanovenia
§ 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.. Vzhľadom k tomu, že si tieto ustanovenia v tejto časti
odporujú, aplikuje sa úprava obsiahnutá v ustanovení § 120 ods. 2 zákona č. 120/2005 Z. z.,
nakoľko tento zákon je vo vzťahu k reštrukturalizácii zákonom špeciálnym. Správca dane
prihlasuje prihláškou tie daňové pohľadávky, ktoré vznikli do dňa vydania rozhodnutia
o začatí reštrukturalizačného konania (v konkrétnom prípade do 06.03.2009) a takýto výklad
podporuje aj doterajšia prax daňových úradov. Na základe uvedeného má žalovaný
za to, že predmetnú pohľadávku, ktorá vznikla 31.03.2009 si správca dane nemohol uplatniť
prihláškou, a preto sa na ňu nevzťahovali účinky § 114 písm. f/ zákona č. 7/2005 Z. z., a táto
skutočnosť nemohla byť prekážkou pre správcu dane pri započítaní predmetnej daňovej
pohľadávky, ktorá vznikla na dani zo závislej činnosti za rok 2008 s nadmerným odpočtom,
ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009.
Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení navrhla rozsudok krajského súdu potvrdiť.
Uviedla, že odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné a rozsudok krajského súdu za vecne
správny. Súčasne si uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 127,84 eura.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta
prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2
OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného treba priznať úspech.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového
úradu Martin č. 666/231/71760/09/Sop zo dňa 31.08.2009, ktorým nevyhovel reklamácii
žalobkyne proti postupu správcu dane vyplývajúceho z Oznámenia o kompenzácii
nadmerného odpočtu č. 666/231/68027/09/Sop zo dňa 13.08.2009.
V konaní nebolo sporné, že žalobca je platiteľom dane z príjmu zo závislej činnosti
svojich zamestnancov – daňovníkov, že zdaňovacím obdobím je kalendárny rok a splatnosť
daňovej povinnosti nastala dňom 31.03.2009, a že správny orgán započítal nedoplatok tejto
dane na žalobcom uplatnený nadmerný odpočet, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie máj 2009. Z hľadiska právneho režimu zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii v spojení so špeciálnymi ustanoveniami § 95 zákona o správe
daní bolo potrebné posúdiť, či správcovi dane vznikla povinnosť prihlásiť predmetnú
pohľadávku z titulu nedoplatku na dani z príjmov zo závislej činnosti v rámci
reštrukturalizačného konania. Vychádzajúc zo znenia relevantných zákonných ustanovení,
z ktorých vyplýva, že správca dane nemá povinnosť prihlásiť tú daňovú pohľadávku, ktorá
sa stala splatnou po povolení reštrukturalizácie, dospel krajský súd k záveru, že v danom
prípade pohľadávku, ktorá nadobudla splatnosť pred povolením reštrukturalizácie
(t. j. pred 08.04.2009), mal správca dane prihlásiť do reštrukturalizačného konania,
a že sa na ňu viažu účinky § 114 ods. 1 písm. f/ zákona č. 7/2005 Z. z., preto ju nebolo možné
započítať, ako to urobil žalovaný.
Predmetom súdneho odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu
v Žiline, č. k. 21S/75/2009-57 zo dňa 12.10.2010, ktorým prvostupňový súd zrušil
rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prejednávanej veci bolo sporné,
či správne orgány rozhodli zákonne, keď nevyhoveli reklamácii žalobkyne proti postupu
správcu dane vyplývajúceho z oznámenia o kompenzácii nadmerného odpočtu, v rámci
ktorého správca dane oznámil žalobkyni, že v zmysle § 63 ods. 8 zákona o správe daní
vykoná kompenzáciu k 22.08.2009 nadmerného odpočtu vo výške 4.905,15 eura
za zdaňovacie obdobie máj 2009 na daňový nedoplatok na dani z príjmov zo závislej činnosti
za rok 2008, ktorý nebol žalobkyňou zaplatený v lehote splatnosti. Podľa právneho názoru
žalobkyne takémuto postupu bránilo začatie reštrukturalizačného konania zverejnené
v Obchodnom vestníku dňa 06.03.2009 a následné rozhodnutie o povolení reštrukturalizácie
zverejnené 07.04.2009, v dôsledku čoho mal správny orgán uplatniť svoju pohľadávku
prihláškou v reštrukturalizácii. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj krajský súd,
keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pohľadávka správcu dane nadobudla
splatnosť pred povolením reštrukturalizácie a preto mala byť prihlásená
do reštrukturalizačného konania. Tento záver považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako súd odvolací za predčasný.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval všetky zákonné ustanovenia,
ktoré sú pre rozhodnutie relevantné, preto v tomto smere odkazuje odvolací súd
na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
To, ktoré pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a zároveň
na ne nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, medzi ktoré patrí aj nemožnosť
započítania pohľadávky voči dlžníkovi, upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Ide o tzv. prednostné pohľadávky, ktoré
sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou, a ktoré môže vymedziť len zákon upravujúci
reštrukturalizáciu ako zákon špeciálny. Medzi takéto pohľadávky patria podľa § 120 ods. 2
tohto zákona okrem iného pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas
reštrukturalizačného konania.
V zmysle § 113 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o začatí reštrukturalizačného konania
rozhodne súd po zistení, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané
náležitosti a reštrukturalizačné konanie začína zverejnením rozhodnutia v Obchodnom
vestníku. Do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania súd rozhodne o tom,
či reštrukturalizáciu povolí alebo reštrukturalizačné konanie zastaví. Zákonná terminológia
je v tomto smere celkom jednoznačná a dôsledne rozlišuje medzi začatím reštrukturalizačného
konania a povolením reštrukturalizácie, pričom existenciu prednostných pohľadávok, ktoré
sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou, podmieňuje ich vznikom po začatí
reštrukturalizačného konania. Na tento záver nemá vplyv ustanovenie § 95 ods. 5 zákona
č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň povolenia
reštrukturalizácie alebo po povolení reštrukturalizácie sa považuje za daňovú pohľadávku
vzniknutú po povolení reštrukturalizácie.
Nie je sporné, že v prejednávanej veci začalo reštrukturalizačné konanie dňa
06.032009, preto pokiaľ pohľadávka správcu dane vznikla po tomto termíne, nemusela byť
uplatnená prihláškou a neplatil by pre ňu ani zákaz jej započítania s pohľadávkou žalobcu.
Z hľadiska zákona o konkurze a reštrukturalizácii však v tejto súvislosti nie je relevantné,
kedy sa pohľadávka stala splatnou, ale kedy vznikla. V konaní bola zatiaľ riešená iba otázka
splatnosti predmetnej pohľadávky, pričom nebolo sporné, že sa stala splatnou 31.03.2009.
Avšak vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho posúdenia,
nezaoberal sa už námietkou žalobkyne, uplatnenou v žalobe, že odporuje zákonu tvrdenie
žalovaného, že o daňovej povinnosti z titulu dane z príjmov za rok 2008 možno hovoriť
až odo dňa 31.03.2009, pretože daňová povinnosť vzniká daňovému subjektu už uplynutím
kalendárneho roka (t. j. 31.12.2008 o 24:00 hod.). Krajský súd sa preto bude musieť
vysporiadať s touto námietkou a v závislosti od ustálenia vzniku predmetnej pohľadávky
prijať záver, či sa jedná o pohľadávku prednostnú so všetkými dôsledkami s tým spojenými
alebo nie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa 250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková