Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/52/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti T.,

a. s., so sídlom v M., zastúpenej JUDr. M., advokátom so sídlom v Ž., proti žalovanému

Daňovému úradu v Martine, Jesenského 23, Martin, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. /Sop zo dňa 31. augusta 2009, na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 12. októbra 2010, č. k. -57, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline,

č. k. -57 zo dňa 12. októbra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j

ods. 2 písm. a/ (ďalej len „OSP“) zrušil žalobou zo dňa

27.10.2009 napadnuté rozhodnutie žalovaného č. /Sop zo dňa 31.08.2009,

ktorým žalovaný nevyhovel reklamácii žalobkyne proti postupu správcu dane vyplývajúceho

z oznámenia o kompenzácii nadmerného odpočtu č. /Sop zo dňa

13.08.2009, ktorým správca dane oznámil žalobkyni, že v zmysle § 63 ods. 8. zákona

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) vykoná kompenzáciu

(k 22.08.2008) nadmerného odporu vo výške 4.905,15 eura za zdaňovacie obdobie máj 2009

na daňový nedoplatok na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008, ktorý nebol

žalobkyňou zaplatený v lehote splatnosti. V napadnutom rozhodnutí správca dane s poukazom

na ustanovenie § 95 ods. 1 a 2 zákona o správe daní argumentoval, že pri dani z príjmov

zo závislej činnosti možno hovoriť o daňovej povinnosti za rok 2008 až odo dňa vykonania

ročného zúčtovania na daň, najneskoršie však od 01.04. roka nasledujúceho po uplynutí

2

zdaňovacieho obdobia. Do tohto termínu hovoríme len o preddavkoch na daň, ako

to podporne vyplýva zo znenia § 35b ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní. Z uvedeného

vyplýva, že ku dňu začatia reštrukturalizácie (06.03.2009) nezaplatené preddavky na dani

z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008 nenapĺňali podmienku daňovej pohľadávky podľa

§ 95 ods. 1 zákona o správe daní, a preto ich správca dane nemohol uplatniť formou

prihlášky.

Pri svojom rozhodovaní krajský súd vychádzal z ustanovení zákona o správe daní,

z ustanovení o dani z príjmov, ako aj z ustanovení

Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a dospel k záveru, že pohľadávka

nadobudla splatnosť pred povolením reštrukturalizácie, t. j. pred. 08.04.2009, a teda mala byť

správcom dane prihlásená do reštrukturalizačného konania a ďalej sa na ňu viažu účinky

. To znamená, že pohľadávku, ktorá sa uplatňuje

reštrukturalizačnou prihláškou nemožno voči dlžníkovi započítať. Krajský súd uviedol,

že postup žalovaného je v rozpore s účelom a režimom reštrukturalizačného konania, ktoré

má viesť k ozdraveniu obchodnej spoločnosti formou pomerného uspokojenia prihlásených

„starých“ pohľadávok. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu

dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia

veci, a preto bolo potrebné žalobe vyhovieť a napadnuté rozhodnutie v zmysle § 250j ods. 2

písm. a/ zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa tak,

že v konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v sume 314,14 eura v zmysle

a vyhlášky č. v znení neskorších predpisov,

pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia za 3 právne úkony právnej pomoci 2 x po 53,40

eura a 1 x 120,33 eura, dvakrát paušál po 6,95 eura a 1 x 7, 21 eura, ako aj náhradu za súdny

poplatok 66 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný žiadajúc,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

Uviedol, že súhlasí so záverom súdu, že predmetná daňová pohľadávka na dani

zo závislej činnosti za rok 2008 sa stala splatnou dňa 31.03.2009. Taktiež sa vzhľadom

k obsahu ustanovenia stotožňuje so záverom súdu,

že reštrukturalizačné konanie sa v predmetnom prípade začalo dňa 07.03.2009

a reštrukturalizácia bola povolená dňa 08.04.2009. Žalovaný zastáva názor, že predmetnú

pohľadávku si správca dane nemohol uplatniť prihláškou, a preto sa na ňu nevzťahovali

3

ani účinky . Poukazoval pritom na ustanovenie

ods. 2 , pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas

reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii

neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky

nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú

do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Poukazoval na to, že právna

úprava zákona o správe daní (§ 95), podľa ktorej správca dane prihlási každú pohľadávku,

ktorá vznikla pred povolením reštrukturalizácie, si odporuje s právnou úpravou ustanovenia

. Vzhľadom k tomu, že si tieto ustanovenia v tejto časti

odporujú, aplikuje sa úprava obsiahnutá v ustanovení ,

nakoľko tento zákon je vo vzťahu k reštrukturalizácii zákonom špeciálnym. Správca dane

prihlasuje prihláškou tie daňové pohľadávky, ktoré vznikli do dňa vydania rozhodnutia

o začatí reštrukturalizačného konania (v konkrétnom prípade do 06.03.2009) a takýto výklad

podporuje aj doterajšia prax daňových úradov. Na základe uvedeného má žalovaný

za to, že predmetnú pohľadávku, ktorá vznikla 31.03.2009 si správca dane nemohol uplatniť

prihláškou, a preto sa na ňu nevzťahovali účinky , a táto

skutočnosť nemohla byť prekážkou pre správcu dane pri započítaní predmetnej daňovej

pohľadávky, ktorá vznikla na dani zo závislej činnosti za rok 2008 s nadmerným odpočtom,

ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009.

Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení navrhla rozsudok krajského súdu potvrdiť.

Uviedla, že odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné a rozsudok krajského súdu za vecne

správny. Súčasne si uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 127,84 eura.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

v rozsahu a medziach podaného odvolania ( v spojení s veta

prvá ); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta

prvá ), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a

) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného treba priznať úspech.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

4

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového

úradu Martin č. /Sop zo dňa 31.08.2009, ktorým nevyhovel reklamácii

žalobkyne proti postupu správcu dane vyplývajúceho z Oznámenia o kompenzácii

nadmerného odpočtu č. /Sop zo dňa 13.08.2009.

V konaní nebolo sporné, že žalobca je platiteľom dane z príjmu zo závislej činnosti

svojich zamestnancov – daňovníkov, že zdaňovacím obdobím je kalendárny rok a splatnosť

daňovej povinnosti nastala dňom 31.03.2009, a že správny orgán započítal nedoplatok tejto

dane na žalobcom uplatnený nadmerný odpočet, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie máj 2009. Z hľadiska právneho režimu

o konkurze a reštrukturalizácii v spojení so špeciálnymi ustanoveniami § 95 zákona o správe

daní bolo potrebné posúdiť, či správcovi dane vznikla povinnosť prihlásiť predmetnú

pohľadávku z titulu nedoplatku na dani z príjmov zo závislej činnosti v rámci

reštrukturalizačného konania. Vychádzajúc zo znenia relevantných zákonných ustanovení,

z ktorých vyplýva, že správca dane nemá povinnosť prihlásiť tú daňovú pohľadávku, ktorá

sa stala splatnou po povolení reštrukturalizácie, dospel krajský súd k záveru, že v danom

prípade pohľadávku, ktorá nadobudla splatnosť pred povolením reštrukturalizácie

(t. j. pred 08.04.2009), mal správca dane prihlásiť do reštrukturalizačného konania,

a že sa na ňu viažu účinky , preto ju nebolo možné

započítať, ako to urobil žalovaný.

Predmetom súdneho odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu

v Žiline, č. k. -57 zo dňa 12.10.2010, ktorým prvostupňový súd zrušil

rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prejednávanej veci bolo sporné,

či správne orgány rozhodli zákonne, keď nevyhoveli reklamácii žalobkyne proti postupu

správcu dane vyplývajúceho z oznámenia o kompenzácii nadmerného odpočtu, v rámci

ktorého správca dane oznámil žalobkyni, že v zmysle § 63 ods. 8 zákona o správe daní

vykoná kompenzáciu k 22.08.2009 nadmerného odpočtu vo výške 4.905,15 eura

za zdaňovacie obdobie máj 2009 na daňový nedoplatok na dani z príjmov zo závislej činnosti

za rok 2008, ktorý nebol žalobkyňou zaplatený v lehote splatnosti. Podľa právneho názoru

žalobkyne takémuto postupu bránilo začatie reštrukturalizačného konania zverejnené

v Obchodnom vestníku dňa 06.03.2009 a následné rozhodnutie o povolení reštrukturalizácie

zverejnené 07.04.2009, v dôsledku čoho mal správny orgán uplatniť svoju pohľadávku

5

prihláškou v reštrukturalizácii. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj krajský súd,

keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pohľadávka správcu dane nadobudla

splatnosť pred povolením reštrukturalizácie a preto mala byť prihlásená

do reštrukturalizačného konania. Tento záver považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd odvolací za predčasný.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval všetky zákonné ustanovenia,

ktoré sú pre rozhodnutie relevantné, preto v tomto smere odkazuje odvolací súd

na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

To, ktoré pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a zároveň

na ne nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, medzi ktoré patrí aj nemožnosť

započítania pohľadávky voči dlžníkovi, upravuje o konkurze

a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Ide o tzv. prednostné pohľadávky, ktoré

sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou, a ktoré môže vymedziť len zákon upravujúci

reštrukturalizáciu ako zákon špeciálny. Medzi takéto pohľadávky patria podľa § 120 ods. 2

tohto zákona okrem iného pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas

reštrukturalizačného konania.

V zmysle a o začatí reštrukturalizačného konania

rozhodne súd po zistení, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané

náležitosti a reštrukturalizačné konanie začína zverejnením rozhodnutia v Obchodnom

vestníku. Do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania súd rozhodne o tom,

či reštrukturalizáciu povolí alebo reštrukturalizačné konanie zastaví. Zákonná terminológia

je v tomto smere celkom jednoznačná a dôsledne rozlišuje medzi začatím reštrukturalizačného

konania a povolením reštrukturalizácie, pričom existenciu prednostných pohľadávok, ktoré

sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou, podmieňuje ich vznikom po začatí

reštrukturalizačného konania. Na tento záver nemá vplyv ustanovenie § 95 ods. 5 zákona

č. , v zmysle ktorého daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň povolenia

reštrukturalizácie alebo po povolení reštrukturalizácie sa považuje za daňovú pohľadávku

vzniknutú po povolení reštrukturalizácie.

Nie je sporné, že v prejednávanej veci začalo reštrukturalizačné konanie dňa

06.032009, preto pokiaľ pohľadávka správcu dane vznikla po tomto termíne, nemusela byť

uplatnená prihláškou a neplatil by pre ňu ani zákaz jej započítania s pohľadávkou žalobcu.

Z hľadiska zákona o konkurze a reštrukturalizácii však v tejto súvislosti nie je relevantné,

6

kedy sa pohľadávka stala splatnou, ale kedy vznikla. V konaní bola zatiaľ riešená iba otázka

splatnosti predmetnej pohľadávky, pričom nebolo sporné, že sa stala splatnou 31.03.2009.

Avšak vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho posúdenia,

nezaoberal sa už námietkou žalobkyne, uplatnenou v žalobe, že odporuje zákonu tvrdenie

žalovaného, že o daňovej povinnosti z titulu dane z príjmov za rok 2008 možno hovoriť

až odo dňa 31.03.2009, pretože daňová povinnosť vzniká daňovému subjektu už uplynutím

kalendárneho roka (t. j. 31.12.2008 o 24:00 hod.). Krajský súd sa preto bude musieť

vysporiadať s touto námietkou a v závislosti od ustálenia vzniku predmetnej pohľadávky

prijať záver, či sa jedná o pohľadávku prednostnú so všetkými dôsledkami s tým spojenými

alebo nie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý

rozsudok krajského súdu podľa 250ja ods. 3 veta druhá a zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho

konania ( v spojení s veta prvá ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková