Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-6Sa/12/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Doričom, PhD. v právnej veci žalobcu: PROMETHEUS, s.r.o., IČO: 46 767 631, so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné, právne zastúpený: JUDr. Július Buček, advokát, so sídlom Štefánikova 22, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11782-2/2023-BA zo dňa 13. marca 2023, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 11782-2/2023-BA zo dňa 13. marca 2023, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné, č. 700-2910011123-GC04/23 zo dňa 16. januára 2023 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, pobočke Humenné na nové konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa – pobočka Humenné (ako prvostupňový správny orgán) vydal dňa 16. januára 2023 rozhodnutie, ktorým žalobcovi predpísal za obdobie máj 2020, jún 2020, august 2022, september 2022, október 2022 a november 2022 (ďalej ako pohľadávky) poistné v celkovej výške 4.001,73 Eur. Súčasťou rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je aj príloha, ktorá obsahuje čiastkové sumy poistného za jednotlivé mesiace.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že na základe kontroly odvodu poistného bolo zistené, že poistné a povinné príspevky žalobca vôbec neodviedol a to za mesiac máj 2020, jún 2020, august 2022, september 2022, október 2022 a november 2022, čím porušil ustanovenie § 128 ods. 1 písmeno a) bod 1 a 2, b), ods. 2 bod 1 a 2, písmeno c) bod 1 a , a bod 1 a zákona v znení účinnom od 01. marca 2022, zákona v znení účinnom od 01. marca 2022, , , zákona a , , a v znení účinnom do 31. decembra 2012 a , , , v znení účinnom od 01. januára 2013. Prvostupňový správny orgán uviedol, že Sociálna poisťovňa predpíše poistné a príspevky, ak táto osoba neodviedla poistné a príspevky vôbec alebo ich odviedla v nesprávnej výške. Vzhľadom na porušenie citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení prvostupňový správny orgán predpísal žalobcovi poistné tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Rozpis nezaplatených preddavkov je obsahom prílohy tohto prvostupňového rozhodnutia.

3. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu dňa 03. februára 2023 odvolanie. Žalobca v odvolaní konštatuje, že uznesením Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod spisovou značkou , rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 43 z roku 2022, dňa 03. marca 2022. V súlade s o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako Zákon o konkurze a reštrukturalizácii), zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začalo reštrukturalizačné konanie žalobcu dňa 03. marca 2022.

4. V odôvodnení odvolania žalobca uvádza, že pohľadávka prvostupňového správneho orgánu, predstavujúca poistné a povinné príspevky za obdobie máj 2020 a jún 2020 nemá charakter prednostnej pohľadávky, ale jedná sa o pohľadávku, ktorej plnenie sa malo v reštrukturalizačnom konaní uplatniť prihláškou v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keďže pre vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu je rozhodný okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku, a to bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že podľa § 155 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa ustanovenia reštrukturalizačného plánu zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu a prihlásené a zistené pohľadávky sa uspokojujú v takej výške a v takých lehotách ako je stanovené v záväznej časti reštrukturalizačného plánu a zároveň potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom spôsobuje zánik vymáhateľnosti tých pohľadávok, ktoré si veritelia neprihlásili riadne a včas.

5. Žalovaný rozhodnutím č. 11782-2/2023-BA zo dňa 13. marca 2023 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. 700-291001123-GC04/23 zo dňa 16. januára 2023, ktorým správny orgán prvého stupňa rozhodol o predpísaní poistného a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí rozhodol o zamietnutí odvolania žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zistil, že žalobca, ako zamestnávateľ zaplatil poistné a povinné príspevky za mesiac máj 2020 a jún 2020 v nižšej výške a poistné a povinné príspevky za mesiace august 2022 až november 2022 do vydania rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia neodviedol vôbec. Žalovaný konštatuje, že námietky žalobcu v odvolaní nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

7. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uvádza, že námietky žalobcu, uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, Pretože podľa § 231 ods. 1 písm. f) prvý bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona číslo 338/2013 zákona účinného od 01. januára 2014 do 28. februára 2022 zamestnávateľ je povinný predkladať pobyt výške výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Dňa 03. júna 2020 Sociálna poisťovňa pobočka Humenné prijala mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac máj 2020, na základe, ktorého bol žalobca povinný odviesť Sociálnej poisťovni poistné a povinné príspevky sume 1.312,08 Eur, v ktorom uviedol dátum splatnosti 30. jún 2020. Opravný mesačný výkaz poistného a príspevku za mesiac máj 2020 žalobca nepodal. Dňa 08. júla 2020 Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné prijala mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac jún 2020, na základe, ktorého bol žalobca povinný odviesť Sociálnej poisťovni poistné a povinné príspevky sume 1.557,73 Eur, v ktorom uviedol dátum splatnosti 30. júl 2020. Opravný mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac jún 2020 žalobca nepodal. Dňa 28. októbra 2022 Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné prijala mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac august 2022 na základe, ktorého bol žalobca po povinný odviesť Sociálnej poisťovni poistné a povinné príspevky sume 466,26 Eur, ktoré boli splatné 30. septembra 2022. Opravný mesačný výkaz

poistného a príspevkov za mesiac august 2022 žalobca nepodal. Dňa 28. októbra 2022 Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné prijala mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac september 2022, na základe, ktorého bol žalobca povinný odviesť Sociálnej poisťovni poistné na povinné príspevky v sume 465,82 Eur, ktoré boli splatné 31. októbra 2022. Opravný mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac september 2022 žalobca nepodal. Dňa 14. decembra 2022 Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné prijala mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac október 2022, na základe, ktorého bol žalobca povinný odviesť Sociálnej poisťovni poistné na povinné príspevky sume 483,51 Eur, ktoré boli splatné 30. novembra 2022. Opravný mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac október 2022 žalobca nepodal. Dňa 14. decembra 2022 Sociálna poisťovňa pobočka Humenné prijala mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac november 2022, na základe, ktorého bol žalobca povinný odviesť Sociálnej poisťovni poistné na povinné príspevky v sume 492,76 Eur, ktorý bol boli splatné 30. decembra 2022. Opravný mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac november 2022 žalobca nepodal. Žalobca ako zamestnávateľ dôsledku mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky spôsobené šírením koronavírusu, požiadal Sociálnu poisťovňu, pobočka Humenné o odklad splatnosti poistného a povinných príspevkov, a to za mesiac máj 2020 za mesiac jún 2020 s tým, že Sociálnej poisťovni dňa 04. augusta 2020 predložil čestné vyhlásenie na preukázanie poklesu čistého obratu alebo poklesu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40% a viac, na účely predĺženia splatnosti poistného na sociálne poistenie za kalendárny mesiac máj 2020 a jún 2020. Na základe žalobcom predložených čestných vyhlásení za máj 2020 a jún 2020 sa na splatnosť poistného a povinných príspevkov za mesiac máj 2020 a mesiac jún 2020 použije nariadenie vlády Slovenskej republiky č. (nepoužije sa ustanovenie zákona o sociálnom poistení účinného od 01. januára 2004), poistné a povinné príspevky za mesiac máj 2020 boli splatné 31. marca 2022 a poistné a povinné príspevky za mesiac jún 2020 boli splatné 30. júna 2022.

8. Ďalej žalovaný uviedol, že Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. zo dňa 25. februára 2022, zverejnený v Obchodnom vestníku č. 43/2022 dňa 03. marca 2022, začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi – žalobcovi (za deň zverejnenia uznesenia sp. zn. 2R/2/2022sa podľa § 199 ods. 9 zákona číslo 7/2005 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01. januára 2006 považuje 04. marec 2022). Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. dňa 04. apríla 2022 zverejnených v Obchodnom vestníku č. 70/2022, 11. apríla 2022, povolil reštrukturalizáciu dlžníka - žalobcu.

9. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že poistné a povinné príspevky ako pohľadávka vzniká ex lege, t. j. priamo zo zákona dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty ich splatnosti. Z dôvodu, že predmetné pohľadávky za obdobie máj 2020, jún 2020, august 2022 až november 2022 vznikli voči žalobcovi po 04. apríli 2022, po začatí reštrukturalizačného konania, ide o tzv. prednostné pohľadávky, ktoré v zmysle § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa do reštrukturalizácie neprihlasujú. Prednostné pohľadávky sa uplatnia bežným spôsobom a nepôsobia na nich účinky začatia reštrukturalizačného konania. Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neumožňuje Sociálnej poisťovni prihliadať na námietky žalobcu uvedené v odvolaní odvolacom konaní bolo zistené, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu vedci a súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a preto bolo v odvolacom konaní potvrdené žalobca môže požiadať Sociálnu poisťovňu, pobočku Humenné o povolenie zaplatiť predpísané poistné a povinné príspevky po častiach (splátkach).Vzhľadom na uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa ústredie rozhodla tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

II.

Správna žaloba

10. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 30. mája 2023 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 11782-2/2023-BA zo dňa 13. marca 2023 ako aj zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne – pobočka Humenné, č. 700-2910011123-GC04/23 zo dňa 16. januára 2023 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca žiadal tiež priznať náhradu trov konania.

11. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia týchto rozhodnutí a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že správy bolo vydané rozpore so zákonom a nárok, ktorý je jeho obsahom (poistné a povinné príspevky za obdobie máj

2020 a jún 2020) nemožno vymáhať z dôvodu zániku vymáhateľnosti pohľadávky. Správnou žalobou sa žalobca domáha ochrany jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Žalobca navrhuje, aby mu boli nahradené trovy konania.

12. Ďalej žalobca v správnej žalobe namietal nesprávnosť postupu správneho orgánu, ktorý si vymáha spornú pohľadávku napriek tomu, že v zmysle § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, po zverejnení uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov vymáhať pohľadávky, ktoré neboli prihlásené v reštrukturalizačnom konaní riadne a včas. Uznesenie Okresného súdu Prešov o potvrdení reštrukturalizačného plánu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 246 z roku 2022, dňa 23. decembra 2022, čím došlo k potvrdeniu plánu reštrukturalizácie súdom a tým ku skončeniu reštrukturalizačného konania žalobcu.

13. V správnej žalobe žalobca taktiež namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne posúdil poistné a povinné príspevky za obdobie máj 2020 a jún 2020 ako prednostné pohľadávky. Žalobca v správnej žalobe uvádza, že predmetné sporné pohľadávky sú podľa §120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii svojou povahou pohľadávky, ktoré sa majú uplatniť v reštrukturalizačnom konaní prihláškou. V tejto súvislosti, žalobca uviedol, že pre vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu je rozhodný jedine okamih, keď bol dlžník prvý krát oprávnený plniť pohľadávku, a to bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia, jeho splatnosť. V zmysle § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom spôsobuje zánik vymáhateľnosti tých pohľadávok, ktoré si veritelia neprihlásili včas a riadne. Na podporu svojich tvrdení žalobca v správnej žalobe cituje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 29. septembra 2011, podľa ktorého: „Z hľadiska zákona o konkurze a reštrukturalizácii však v tejto súvislosti nie je relevantné, kedy sa pohľadávka stala splatnou, ale kedy vznikla.“ Na základe uvedeného nie je relevantné, že pohľadávky žalovaného za obdobie máj 2022 a jún 2022 sa stali splatnými počas reštrukturalizačného konania, nie je možné ich pokladať za prednostné pohľadávky, ale za pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou, podľa § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

14. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že pohľadávka Sociálnej poisťovne predstavujúca poistné a povinné príspevky za obdobie máj 2020 a jún 2020, nemajú charakter prednostnej pohľadávky, ale jedná sa v zmysle ustanovenia § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii o pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nakoľko pre vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu je rozhodný jedine okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku, a to bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. V zmysle ustanovenia § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom spôsobuje zánik vymáhateľnosti tých pohľadávok, ktoré si veritelia neprihlásili riadne a včas. Na základe uvedeného žalobca navrhuje aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a taktiež prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovaného

15. Ku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 13. júla 2023. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že v prípade, ak poistné a povinné príspevky neboli uhradené v lehote ich splatnosti alebo neboli uhradené v správnej sume, stávajú sa pohľadávkou Sociálnej poisťovne priamo zo zákona a to po uplynutí zákonom stanovenej lehoty ich splatnosti. Pokiaľ plynie lehota splatnosti poistného a povinných príspevkov odvádzateľ poistného nie je dlžníkom Sociálnej poisťovne, stane sa ním, až v deň nasledujúci po dni, kedy uplynie lehota ich splatnosti. Zároveň žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že podľa § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávky, pracovnoprávne nároky, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou, tzv. prednostné pohľadávky. Pohľadávky na poistnom a povinných príspevkoch za sporné obdobie máj 2020 a jún 2020 vznikla až dňa 01. apríla 2022 a 01. júna 2022, kedy nadobudli splatnosť, t.j. po začatí reštrukturalizačného konania a v zmysle uvedeného ustanovenia majú povahu prednostných pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní, preto na tieto pohľadávky nepôsobia účinky reštrukturalizačného konania a nebolo ich možné prihlásiť do reštrukturalizácie ani ich zahrnúť do reštrukturalizačného plánu.

16. Žalovaný odkazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 31.05.2011, uviedol, že o pohľadávku nepôjde vzhľadom na to, že predpísanie poistného je úzko spojené so splatnosťou poistného a preto o pohľadávke je možné hovoriť iba vtedy, ak poistné na sociálne poistenie nebolo uhradené do dňa splatnosti poistného. V nadväznosti na citované rozhodnutie, žalovaný naďalej trvá na tom, že pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch za mesiace máj 2020 a jún 2020 vznikli v priebehu reštrukturalizácie, a preto ich nebolo možné uplatniť prihláškou.

17. Žalovaný zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 10. decembra 2020, ktorý bol zverejnený v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 6/2021, kde predmetom bolo síce stanovenie okamihu vzniku pohľadávky na poistnom súvislosti s prebiehajúcim konkurzom, avšak máme za to, že tam zaujaté právne závery súdu možno aplikovať aj v tejto prejednávanej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom rozsudku vyslovil právnu vetu: Pohľadávka proti podstate je aj pohľadávkou Sociálnej poisťovne na poistnom za poistné obdobie pred vyhlásením konkurzu, ak ich splatnosť nastala až po vyhlásení konkurzu (splatnosť nastáva v zásade v deň určený na výplatu príjmu). Splatnosť poistného a povinných príspevkov za mesiac máj 2020 nastala až dňa 31. marca 2022 a splatnosť poistného povinných príspevkov za mesiac jún 2020 nastala až dňa 30. júna 2022, preto s poukazom na vyššie spomínané zverejnení judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky naďalej zastávame názor, že pohľadávky na poistnom a povinných príspevkov za mesiac máj 2020 a jún 2020 Sociálnej poisťovne vznikli až počas reštrukturalizačného konania žalobcu, a teda ich nebolo možné uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná sa navrhuje aby správny súd správne žalobu zamietol.

IV.

Replika

18. V replike zo dňa 06. decembra 2022 žalobca uviedol, že žalovaný nesprávne považuje za deň začatia reštrukturalizačného konania deň 03. marca 2022, keďže za moment začatia reštrukturalizácie sa pokladá okamih zverejnenia rozhodnutia súdu o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku, ktorý nastal dňa 11. apríla 2022. Okamih začatia reštrukturalizácie je rozhodujúci pre rozlišovanie tzv. starého a nového dlhu, a teda podmieňuje skutočnosť, či bude potrebné pohľadávku uplatniť v reštrukturalizačnom konaní prihláškou, alebo či pôjde o tzv. prednostnú pohľadávku, ktorá nemusí byť uplatnená prihláškou do reštrukturalizácie.

19. V súvislosti s momentom vzniku pohľadávka žalobca vo vyjadrení odkazuje na odlišnosť aplikačnej praxe spôsobenú novelizáciou zákona o konkurze a reštrukturalizácii, účinnou od 01. marca 2017, ktorou podľa § 120 ods. 2 zákonodarca nespája moment vzniku pohľadávky s jej splatnosťou. Na podporu svojich tvrdení, žalobca odkazuje na komentár ku zákonu o konkurze a reštrukturalizácii (ĎURICA,M.: zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár, 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 911), podľa ktorého splatnosť pohľadávky nemôže nastať vtedy, ak by pohľadávka nevznikla. Rovnaký názor konštatuje aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 29. septembra 2011, ktorým žalobca podporuje tvrdenie, že nie je relevantné, kedy sa pohľadávka stala splatnou, ale kedy vznikla. Na základe uvedeného, žalobca trvá na argumente, že termín splatnosti poistného a povinných príspevkov za obdobie máj 2020 a jún 2020 nie sú relevantný v súvislosti s povinnosťou uplatnenia pohľadávky prihláškou v reštrukturalizačnom konaní. Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 10. decembra 2020, žalobca uviedol, že v prípade, že predložením mesačného výkazu poistného a povinných príspevkov mala Sociálna poisťovňa vedomosť o výške pohľadávky mohla si uplatniť od platiteľa konkrétne plnenie. Neuplatnením pohľadávky žalovaného v reštrukturalizačnom konaní žalobcu včas a riadne zanikol žalovanému nárok na vymáhanie pohľadávok.

20. V závere vyjadrenia žalobca uviedol, že pohľadávky žalovaného predstavujúca poistné a povinné príspevku za sporné obdobie, mesiace máj 2020 a jún 2020, nemajú charakter prednostnej pohľadávky, ale jedná sa o pohľadávky v zmysle § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácie, ktoré sa v reštrukturalizačnom konaní uplatňujú prihláškou. Žalobca ďalej uvádza, že pre vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu je rozhodný okamih, keď bol dlžník prvýkrát oprávnený takúto pohľadávku plniť. V zmysle § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácie potvrdením reštrukturalizačného plánu zanikla vymáhateľnosť pohľadávok, ktoré si veritelia neprihlásili včas a riadne.

21. Replika žalobcu bola žalovanému doručená dňa 12. decembra 2023. Žalovaný na repliku duplikou nereagoval. V. Konanie na správnom súde

22. Dňa 01. júna 2023 nadobudol účinnosť o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01.júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.júna 2023 daná právomoc správnych súdov.

23. Uznesením Správneho súdu v Košiciach č. k. -66 zo dňa 07. marca 2023 bol zamietnutý návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09. augusta 2023.

24. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami (ďalej aj ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ), vyhlásil dňa 12.07.2024 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 07.06.2024), ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 11782-2/2023-BA zo dňa 13. marca 2023, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné, č. 700-2910011123-GC04/23 zo dňa 16. januára 2023 a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočke Humenné na nové konanie a rozhodnutie. Žalobcovi priznal právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

VI.

Relevantná právna úprava

25. Podľa písmeno f) zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke 1. výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, financovanie podpory a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni a 2. opravný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac, ak zistí, že vo výkaze podľa prvého bodu uviedol nesprávne údaje, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo predpísané dlžné poistné na základe výkazu podľa prvého bodu.

26. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ) v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

27. Podľa ust. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

28. Podľa v znení účinnom pre preskúmavané administratívne konanie (ďalej len zákona o sociálnom poistení) suma ho na nemocenské poistenie, suma ho na starobné poistenie, suma ho na invalidné poistenie, suma ho na úrazové poistenie, suma ho na garančné poistenie, suma ho na poistenie v nezamestnanosti a suma ho do rezervného fondu solidarity (ďalej len "") sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len "vymeriavací základ").

29. Podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu, 7) príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje.

30. Podľa § 139 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a ods. 2 druhej vete je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je obdobie podľa § 139b ods. 2. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. b), je obdobie trvania tohto právneho vzťahu.

31. Podľa § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti ho pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

32. Podľa , zákona o sociálnom poistení (1) sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného ho v úhrne je nižšia ako 5 eur, sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. (2) Ak zamestnávateľ na výzvu sociálnej poisťovne nepredloží podklady potrebné na zistenie správnej sumy ho, sociálna poisťovňa môže predpísať poistné na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov iného zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí rovnako.

33. Podľa ew ods. 2 písmeno b) vláda nariadením môže ustanoviť obdobie za ktoré sa má platiť poistné v inom termíne splatnosti, ako je ustanovený v a termín splatnosti ho za obdobie podľa prvého bodu.

34. Podľa písmeno a) nariadenia vlády SR č. o splatnosti poisteného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov poistné na sociálne poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti určený podľa osobitného predpisu1) o 40 % a viac, za máj 2020 je splatné v termíne do 31. marca 2021, máj 2020 je splatné v termíne do 30. júna 2022.

35. Podľa (ďalej len ), na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

VII.

Právny názor správneho súdu

36. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa - Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné č.: 700-2910011123-GC04/23 zo dňa 16. januára 2023. Z obsahu žaloby je teda zrejmé, že žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. Hlavnou žalobnou námietkou žalobcu bolo nesprávne posúdenie času kedy sa pohľadávka stáva vymáhateľnou s ohľadom na vyhlásenie reštrukturalizácie.

37. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

38. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnym spisom dospel k záveru, že je žaloba žalobcu dôvodná a preto je namieste zrušiť napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

39. Z obsahu žaloby a z obsahu napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť, že medzi účastníkmi konania bola v podstate spornou tá skutočnosť, či pohľadávka na poistnom za obdobie máj 2020 a jún 2020 je pohľadávkou, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, alebo je pohľadávkou, ktorá vznikla počas reštrukturalizačného konania. Žalobca v správnej žalobe namietal skutočnosť, že pohľadávka Sociálnej poisťovne pobočka Humenné predstavujúca poistné a povinné príspevky za obdobie máj 2020 a jún 2020 (august 2022, september 2022, október 2022 a november 2022 nie sú sporné, tu sa zjavne jedná o prednostné pohľadávky), nemajú charakter prednostnej pohľadávky, ale jedná sa v zmysle ustanovenia § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii o pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nakoľko pre vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu je rozhodný okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku, a to bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia; preto bol veriteľ v zmysle uvedeného povinný si uplatniť predmetnú pohľadávku v reštrukturalizácii prihláškou riadne a včas.

40. Správny súd v zmysle s prihliadnutím na správnu žalobu k vznesenej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uvádza, že táto námietka je dôvodná a zakladá dôvod na zrušenie napadnutého ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Súd má za to, že žalovaný zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil. V tejto veci bol podstatný pre posúdenie dôvodnosti žaloby okamih vzniku pohľadávky a okamih splatnosti pohľadávky.

41. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu o tom, že v prípade ho za mesiac máj 2020 a jún 2020 sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla pred reštrukturalizáciou a prvostupňový správny orgán si ju mal prihlásiť do reštrukturalizácie a teda na predmetný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenie s tým, že pre posúdenie, či ide o pohľadávku, ktorá vznikla pred reštrukturalizáciou alebo počas reštrukturalizácie je potrebné posúdiť okamih vzniku pohľadávky podľa pravidla upraveného v ustanovenie posledná veta . V zmysle ustanovenia , posledná veta, vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

42. V zmysle je okamih vzniku pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu viazaný výlučne na oprávnenie ju zaplatiť. Teda nie na skutkové okolnosti, ktoré zakladajú veriteľovi právo predpísať poistné, ale na oprávnenie zaplatiť poistné na strane povinného. Podľa žalobcu konkurzný zákon tento moment presunul, preto vznik pohľadávky treba viazať na moment, kedy sú známe všetky skutočnosti pre určenie výšky ho, ktorá skutočnosť oprávňuje zamestnávateľa zaplatiť poistné.

43. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že poistné a povinné príspevky sa stávajú pohľadávkou sociálnej poisťovne až márnym uplynutím ich splatnosti. Poukázal pritom na rozhodnutia súdov vydaných v rokoch 2010, 2011, v ktorých súdy podali výklad zákona o sociálnom poistení k otázke vzniku pohľadávky žalovanej na poistnom (pred novelizáciou ), v zmysle ktorého pohľadávka poisťovne voči áno zamestnávateľovi vznikne až potom, ako zamestnávateľ dobrovoľne nezaplatí a neodvedie poistné, teda až dňom, kedy márne uplynula lehota na zaplatenie ho, teda až po jeho splatnosti.

44. Predmetná argumentácia žalovaného nemôže obstáť práve z toho dôvodu, že novelizáciou účinnom od 01. marca 2017 zaviedol osobitnú právnu konštrukciu momentu vzniku pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu, keď momentom vzniku pohľadávky je okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť túto pohľadávku. Podľa dôvodovej správy k , účelom tejto novelizácie bolo zamedziť nesprávnym záverom, že do reštrukturalizácie sa so svojimi pohľadávkami majú prihlasovať len takí veritelia, ktorí v čase povolenia reštrukturalizácie majú pohľadávky splatné a tie, ktoré nie sú splatné sa do reštrukturalizácie majú prihlasovať ako pohľadávky, ktorých vznik je viazaný na podmienku. Podľa tejto dôvodovej správy „splatnosť pohľadávky však nie je podmienkou vzniku pohľadávky, a teda správny postup pre rozlíšenie starého a nového dlhu, sú výlučne skutkové okolnosti vzniku pohľadávky“. Preto vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie ( ) bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia (t. j. splatnosť) a vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

45. Celá argumentácia žalovaného je tak postavená na úprave a výklade ustanovení zákona o sociálnom poistení bez toho, aby reflektovala na tú skutočnosť, že v prípade, že je dlžník v reštrukturalizácii je potrebné vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu posúdiť odlišne a to podľa k momentu, kedy je dlžník oprávnený pohľadávku zaplatiť.

46. Správny súd má za to, že argumentácia, že poistné nie je pohľadávkou až do márneho uplynutia splatnosti by bola popretím zmyslu a účelu úpravy obsiahnutej v . Podľa zákona o sociálnom poistení suma ho sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období, pričom vymeriavacím základom podľa zákona o sociálnom poistení je príjem zamestnanca a podľa zákona o sociálnom poistení rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca (zamestnávateľa) je kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné. Splatnosť ho je upravená v , pričom podľa odseku 1, prvá veta je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné a podľa odseku 2 poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, pričom ak taký deň nie je určený, poistné je splatné posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Z týchto ustanovení plynú rozhodné skutočnosti, ktoré musia byť naplnené, aby bolo možné určiť výšku ho v súlade so zákonom. Predovšetkým musí byť známy vymeriavací základ zamestnanca, ktorý možno presne určiť až po uplynutí kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné. Zamestnávateľovi nebráni žiadne z týchto ustanovení zákona o sociálnom poistení a ani žiadne iné ustanovenie zákona o sociálnom poistení v tom, aby zaplatil poistné pred jeho splatnosťou. Nebráni mu v tom ani znenie zákona o sociálnom poistení, ktoré upravuje čas splatnosti ho. Vychádzajúc z článku 2 ods. 3 , podľa ktorého každý môže konať, čo je nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, možno uzavrieť, že zamestnávateľovi nič právne a ani skutkovo nebráni správne určiť a zaplatiť poistné a príspevky ihneď po uplynutí mesiaca, za ktorý sa poistné platí a to aj bez predloženia výkazu ho. Z doslovného znenia , teda gramatickým výkladom možno dospieť jednoznačne k tomu, že vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu je viazaný výlučne na oprávnenie povinného pohľadávku zaplatiť, čo v preskúmavanom prípade znamená oprávnenie žalobcu zaplatiť poistné podľa zákona o sociálnom poistení. Ani výkladom z účelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii,

ktorým je dosiahnuť čiastočné uspokojenie veriteľov v reštrukturalizácii vo vyššej miere, ako by tomu bolo v konkurze a súčasne umožniť dlžníkovi sanáciu poskytnutím súdnej ochrany pred starými dlhmi, za tým účelom oddeliť staré dlhy od dlhov, ktoré vzniknú počas reštrukturalizácie, nemožno dospieť k inému ako k tomu, že ako náhle možno v súlade s príslušnou verejnoprávnou úpravou určiť výšku pohľadávky, je povinný subjekt oprávnený ju zaplatiť, a teda v zmysle je tento okamih potrebné považovať za vznik pohľadávky na účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a teda na posúdenie otázky, či žalovaná mala alebo nemala oprávnenie pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizácii počas reštrukturalizácie uplatniť inak ako prihláškou do reštrukturalizácie. Navyše celá argumentácia žalovaného je postavená na úprave a výklade ustanovení zákona o sociálnom poistení bez toho aby reflektovala na tú skutočnosť, že v prípade, že je dlžník v reštrukturalizácii je potrebné vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu posúdiť odlišne a to podľa k momentu, kedy je dlžník oprávnený pohľadávku zaplatiť. Argumentácia, že poistné nie je pohľadávkou až do márneho uplynutia splatnosti by bola popretím zmyslu a účelu úpravy obsiahnutej v .

47. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn.: zo dňa 03. marca 2022 bolo začaté reštrukturalizačné konanie na žalobcu a uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn.: zo dňa 11. apríla 2022 bola povolená reštrukturalizácia žalobcu.

48. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu má za to, že nejde ani o prípad, kedy by žalovaný nemal včas podklady pre prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizačného konania, nakoľko reštrukturalizačné konanie bolo začaté voči žalobcovi 03. marca 2022 a reštrukturalizácia žalobcu bola povolená 11. apríla 2022 ako to uviedol súd vyššie. Žalobca dňa 03. júna 2020 doručil mesačný výkaz ho a príspevkov za mesiac máj 2020, opravný mesačný výkaz ho a príspevkov nepodal. Žalobca dňa 08. júla 2020 doručil mesačný výkaz ho a príspevkov za mesiac jún 2020, opravný mesačný výkaz ho a príspevkov za mesiac jún 2020 žalobca nepodal. To znamená, že žalovaný mal včas podklady na to, aby toto poistné prihlásila do reštrukturalizačného konania v stanovenej lehote. Pokiaľ bola predlžená lehota splatnosti na základe nariadenia vlády SR č. 131/2020 o splatnosti ho na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s COVID - 19, došlo tým len k predlženiu lehoty splatnosti ho a nie k zmene okamihu vzniku pohľadávky ho. Na základe uvedeného tak vyplýva, že išlo o pohľadávku, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, a ktorú žalovaný do reštrukturalizácie žalobcu neprihlásil, a preto žalovaný stratil oprávnenie počas reštrukturalizácie uplatňovať túto pohľadávku.

49. Správny súd preto konštatuje, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, pretože nerešpektoval ustanovenie , prvá veta a napriek tomu, že toto ustanovenie mu bránilo uplatňovať pohľadávku, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizácie a nebola v reštrukturalizačnom konaní uplatnená prihláškou, tak urobil až napadnutým rozhodnutím.

50. Správny súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo zrušil podľa , .

51. V závere súd považuje za potrebné poukázať pokiaľ ide o rozlišovanie okamihu vzniku pohľadávky a okamihu splatnosti pohľadávky na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: zo dňa 18. augusta 2021 s odôvodnením ktorého sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje a na ktorý aj odkazuje. Taktiež okamihom vzniku pohľadávky a okamihom splatnosti pohľadávka sa zaoberal aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn.: zo dňa 25.05.2022 s ktorým právnym názorom sa taktiež súd v plnom rozsahu stotožňuje a na neho odkazuje.

52. V novom konaní je správny orgán ktorému bude vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie viazaný v zmysle ustanovenia právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku.

53. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého má právo na náhradu trov konania žalobca v prípade, že je celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade bol žalobca celkom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne a účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovanú na ich zaplatenie. Výšku trov konania správny súd určí v samostatnom rozhodnutí, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.