Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/108/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Nory Tomkovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX Y., právne zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, so sídlom M. XX, XXX XX. D., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101585801/2017 zo dňa 18.07.2017, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Žilina, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 100754791/2017 zo dňa 03.05.2017 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 v sume 77.569,74 Eur. Podľa správcu dane žalobca ako odberateľ investičného zlata od spoločnosti Noble Commander s.r.o. si neoprávnene odpočítal daň. Pri predaji investičného zlata uviedol na faktúrach daň, preto vznikla povinnosť túto daň zaplatiť. Zlato nakupované od spoločnosti Noble Commander s.r.o. bolo investičným zlatom, pri ktorom sa v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov daň neuplatňuje, preto žalobcovi nárok na odpočítanie dane nevznikol. Správca dane poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. , z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno, že zlato, ktoré nakupoval žalobca od dodávateľa Noble Commander s.r.o. nebolo investičným zlatom, nesie žalobca. K povinnosti platiteľa odviesť daň uplatnenú na odberateľských faktúrach správca dane poukázal na nepriamy účinok šiestej Smernice Rady 77/388/EHS. Nepriamy účinok smernice umožňuje účastníkovi konania žiadať, aby vnútroštátny orgán vykladal vnútroštátne právo v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice, to znamená eurokonformný výklad. Výsledkom eurokonformného výkladu je taký výklad , že sledovaný cieľ z článku 21 bod 1 písm. d) šiestej Smernice sa dosiahne len vtedy, pokiaľ platiteľ alebo osoba, ktorá nie je platiteľ (t. j. každý), kto na faktúre uvedie akúkoľvek sumu dane, a to či už vyššiu ako mal platiť alebo ktorú vôbec nemal povinnosť platiť, je povinný túto sumu dane zaplatiť.

2. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Žilina zo dňa 03.05.2017 podal žalobca odvolanie. K dôkaznému bremenu poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 08.10.2014 vo veci žalobcu O.. D., odberateľa zlata od žalobcu. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. z 23.02.2017 rozsudok krajského súdu potvrdil. Žalobca poukázal na osobitné kritéria pre investičné zlato stanovené smernicou LBMA, z ktorej vyplýva, že mechanicky spracované zliatky zlata nepravidelných tvarov s nerovným povrchom a bez akéhokoľvek označenia nie je možné pokladať za zlatú tehlu alebo zlatý prút. Odberateľ zlata od žalobcu O.. D. počas ústneho pojednávania 14.12.2011 predložil správcovi dane zliatky zlata nepravidelných tvarov s nerovným povrchom, bez akéhokoľvek označenia a žiadal správcu dane o vyjadrenie, či sa jedná o tehly, ktoré akceptuje trh s drahými kovmi. Zamestnanci správcu dane sa k tomu odmietli vyjadriť. Žalobca zlato predával aj spoločnosti Zlatá huta s.r.o., pri kontrole u toho odberateľa v súvislosti s odpočítaním dane neboli zistené žiadne nedostatky. Žalobca poukazoval aj na znalecký posudok znalca z odboru drahých kovov Ing. Bc. Ivana Kopora, z ktorého vyplýva, že mechanicky spracované zliatky zlata nepravidelných tvarov s nerovným povrchom a bez označenia nie je možné pokladať za zlatú tehlu alebo zlatý prút. Eurokonformný výklad vnútroštátneho práva je podľa žalobcu možný len za predpokladu, že takýto výklad je v prospech fyzickej či právnickej osoby vo vzťahu medzi ňou a štátom. Z uvedeného dôvodu nebolo možné ustanovenie interpretovať tak, že každý, kto na faktúre uvedie daň, či už vyššiu ako mal platiť alebo ktorú vôbec nemal povinnosť platiť, je povinný túto sumu dane zaplatiť. Z ustanovenia účinného v roku 2007 jednoznačne vyplýva, že sa vzťahuje len na osoby, ktoré nie sú platiteľmi, a ak na faktúre uviedli daň, mali povinnosť túto daň zaplatiť.

3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101585801/2017 zo dňa 18.07.2017 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Žilina zo dňa 03.05.2017, ktorým bol podľa a vyrubený žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 vo výške 77.569,74 Eur potvrdzuje. V odôvodnení žalovaný podrobne rekapituluje a reprodukuje známe skutkové zistenia u dodávateľa Noble Commander s.r.o.. Nie je pravdivé tvrdenie, žalobcu, že správca dane svoje rozhodnutie odôvodňuje skutočnosťami, ktoré v konaní neboli jednoznačne zistené a že pre prijatie záveru, že išlo o dodanie investičného zlata nebol dostatok dôvodov. Správca dane síce zlato nemal k dispozícií, no svoje závery založil na nepriamych dôkazoch. V súvislosti s dôkazným bremenom žalovaný, rovnako ako správca dane poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. a tvrdí, že dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý mal preukázať, že zlato nespĺňa zákonné kritéria investičného zlata. Dôkazné bremeno, že sa nejednalo o investičné zlato žalobca neuniesol. K znaleckému posudku znalca Ing. Bc. Koporu žalovaný uviedol, že otázka, či zlaté tehly, ktoré sú predmetom sporu, boli oslobodené od DPH alebo nie, na základe ich vzťahu nie je možné posúdiť na základe znaleckého posudku. Konkrétny tovar, ktorý bol predmetom fakturácie znalec nemal k dispozícií a ani nemohol mať, keďže tovar bol následne po jeho kúpe aj predaný, a teda znalecký posudok, bez ohľadu na jeho záver je v teoretickej rovine. Žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-454/98, z ktorého vyplýva, že je na členských štátoch stanoviť v zákonných systémoch opravy akejkoľvek DPH nesprávne fakturovanej. Žalovaný sa na strane 9 až 11 svojho rozhodnutia vyjadruje k nepriamemu účinku smernice a k povinnosti eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva.

4. Voči rozhodnutiu žalovaného zo dňa 18.07.2017 podal žalobca všeobecnú správnu žalobu. V žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného z 18.07.2017 nie je v súlade so zákonom a uvedeným rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V žalobe uviedol tieto žalobné body

- nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v nesprávnom posúdení dôkazného bremena k tvrdeniu, že sa jedná o investičné zlato (ak žalovaný tvrdí, že žalobca mal preukázať, že zlato nespĺňalo zákonné kritéria investičného zlata, potom vec po právnej stránke posúdil nesprávne),

- nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v nesprávnom posúdení nepriameho účinku šiestej Smernice Rady 77/388/EHS a jej eurokonformného výkladu (záver žalovaného, že výsledkom eurokonformného výkladu je, že každý, kto na faktúre uvedie akúkoľvek sumu dane, je povinný túto sumu dane zaplatiť, je v rozpore s nepriamym účinkom smernice a ide o nesprávne právne posúdenie veci),

- nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce aj v nesprávnom posúdení pojmu „investičné zlato“ (pokiaľ žalovaný tvrdí, že každé zlato, ktoré spĺňa ustanovenia bez ohľadu na špecifické kritéria na prúty alebo tehly je investičným zlatom, potom vec po právnej stránke posúdil nesprávne),

- nesprávne právne posúdenie veci v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise. Z obsahu spisu nie je možné vyvodiť, že zlato nakupované žalobcom od spoločnosti Noble Commander s.r.o. bolo investičným zlatom, pri ktorom sa v zmysle daň neuplatňuje, a preto aj záver správnych orgánov, že žalobca si uplatnil daň v rozpore s ustanovením zákona nie je dostatočne doložený. Pokiaľ odvolací orgán (žalovaný) nepreskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní, potom jeho postupom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a jeho rozhodnutie súčasne vykazuje znaky nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu vôbec nezaoberal zásadnou námietkou žalobcu o nesprávnom právnom posúdení nepriameho účinku smernice a len reprodukoval obsah prvostupňového rozhodnutia. Obdobne ku kritériám pre investičné zlato vyplývajúcich zo smernice LBMA sa nevyjadril a so znaleckým posudkom Ing. Bc. Kopora sa vysporiadal nekvalifikovane. Žalobca poukazoval na to, že zlato nakúpené od rovnakých dodávateľov predával aj spoločnosti Zlatá huta, s.r.o., pričom správca dane kontrolou plne akceptoval odpočítanie dane z faktúr za nákup zlata od žalobcu. Žalobca ďalej poukazoval na porušenie ústavného princípu právnej istoty, ktorý bol premietnutý do ustanovenia Daňového poriadku, pretože daňové orgány v zhodných prípadoch prijali diametrálne odlišné rozhodnutia. Rovnako žalobca poukazoval na to, že O.. Kubaščík počas ústneho pojednávania predložil zamestnancom správcu dane mechanicky spracované zliatky zlata nepravidelných tvarov s nerovným povrchom, bez akéhokoľvek označenia nakúpené od žalobcu a žiadal o vyjadrenie, či sa jedná o investičné zlato. Zamestnanci správcu dane sa k tomu z neznámych dôvodov odmietli vyjadriť. Z dôvodu zabezpečenia princípu neutrality žalobca mohol nesprávny postup opraviť vyhotovením dobropisu ako uvádza žalovaný, avšak žalobca vždy tvrdil a tvrdí, že predmetom nákupu a predaja nebolo investičné zlato, nie je si vedomý toho, že jeho postup bol nesprávny a nebol dôvod vyhotovovať dobropisy. Podľa žalobcu, pokiaľ orgán verejnej moci nedá žiadnu odpoveď na viacero jeho podstatných námietok a jeho rozhodnutie neobsahuje preskúmateľné dôvody, na ktorých je založené, potom je potrebné toto rozhodnutie považovať za arbitrárne a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 SR. Vzhľadom na dôvody žaloby žalobca navrhol súdu, aby rozhodnutie žalovaného prípadne aj prvostupňové rozhodnutie zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodol o nároku na náhradu trov konania.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.10.2017. V celom rozsahu zotrval na skutkových zisteniach vyplývajúcich z prvostupňového a napadnutého rozhodnutia a na právnom posúdení veci. Žalobu žiadal zamietnuť.

6. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa a nasl. (ďalej len „“) v medziach žalobných bodov, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol.

7. Vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobie (IV. štvrťrok 2007) už prebiehalo odvolacie a súdne konanie, žalovaný ako odvolací orgán na základe rozhodnutia č. 1/228/13684-105135/2009/993168-r zo dňa 23.09.2009 potvrdil rozhodnutie správcu dane č. /Suk zo dňa 25.03.2009, ktorým predpísal rozdiel dane vo výške 77.569,74 Eur. Predmetné rozhodnutie o odvolaní, ako aj rozhodnutie správcu dane boli na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -60 zo dňa 13.09.2011 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Na základe odvolania podaného žalovaným Najvyšší súd SR uznesením č. zo dňa 24.07.2012 zrušil rozsudok KS v Žiline a vec vrátil na ďalšie konanie Krajskému súdu v Žiline. Krajský súd v Žiline v ďalšom konaní vydal rozsudok č. k. -102 zo dňa 20.11.2012, ktorý sa stal právoplatným dňa 16.01.2013. Na základe tohto rozsudku boli zrušené rozhodnutia odvolacieho orgánu (žalovaného) aj správcu dane. V ďalšom konaní z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správcu dane bolo rozhodnutie správcu dane č. 9500302/5/3754841/2014 zo dňa 06.08.2014 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie na základe rozhodnutia č. 1100308/1/108077/2015 zo dňa 11.03.2015. Správca dane následne vydal rozhodnutie č. 952711/2015 zo dňa 17.06.2015, ktorým vyrubil rozdiel dane vo výške 77.569,74 Eur. V odvolacom konaní bolo rozhodnutie správcu dane potvrdené na základe rozhodnutia č. 1794047/2015 zo dňa 18.12.2015, právoplatného dňa 05.01.2016. Na základe podanej žaloby žalobcu Krajský súd v Žiline rozhodnutie odvolacieho orgánu aj rozhodnutie správcu dane zrušil a vrátil na ďalšie konanie, na základe rozsudku č. k. -47 zo dňa 06.12.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.01.2017. Na základe ďalšieho vyrubovacieho konania správca dane vydal rozhodnutie, v odôvodnení ktorého uviedol, že postupoval v súlade so závermi vyplývajúcimi z uvedeného rozsudku. Daňovému subjektu správca dane oznámil, že pokračuje vo vyrubovacom konaní, na základe oznámenia zo dňa 02.03.2017.

Žalobca dňa 30.03.2017 doručil správcovi dane návrh na zastavenie daňového konania, v ktorom uviedol, že podľa daňové konanie sa zastaví, ak odpadol dôvod daňového konania a sú splnené podmienky na jeho zastavenie. Odôvodnil to tým, že v roku 2007 absentovalo v zákone o DPH ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť každej osobe zaplatiť DPH, ak ju uvedie na faktúre. Správca dane v odpovedi zo dňa 18.04.2017 žalobcovi oznámil, že nenastali dôvody na zastavenie daňového konania podľa citovaného ustanovenia a správca dane pokračuje vo vyrubovacom konaní v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -47 zo dňa 06.12.2016. Z ústneho pojednávania vo veci oboznámenia daňového subjektu s výsledkami vyrubovacieho konania dňa 18.04.2017 sa daňový subjekt ani jeho zástupca nezúčastnil a správcovi dane sa ospravedlnil. Následne správca dane vydal rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto konania.

8. Žalobca si v predmetnom zdaňovacom období odpočítal DPH z faktúr vyhotovených spoločnosťou Noble Commander s.r.o. na základe faktúr: č. 200704 zo dňa 09.10.2007 za dodanie Ag striebro granulát 999/9 základ dane 494.050,00 Sk, DPH 93.869,50 Sk, celkom 587.919,50 Sk; č. 200705 zo dňa 12.10.2007 za predaj Au v tehlách rýdzosť 99,9/1000 v množstve spolu 9500g, základ dane 5.001.540,05 Sk, DPH 950.292,60 Sk; č. 200707 zo dňa 23.10.2007 za predaj Au v tehlách rýdzosť 999,9/1000 v množstve spolu 8200g, základ dane 4.321.490,20 Sk, DPH 821.083,10 Sk; č. 200708 zo dňa 24.10.2007 za predaj Au v tehlách rýdzosť 999,9/1000 v množstve spolu 5000g, základ dane 2.657.685,00 Sk, DPH 504.960,20 Sk; č. 200709 zo dňa 25.10.2007, predaj Au v tehlách rýdzosť 999,9/1000 v množstve spolu 600g, základ dane 318.580,20 Sk, DPH 60.530,20 Sk.

9. Krajský súd v Žiline v rozsudku č. k. -47 zo dňa 06. decembra 2016 k otázke platenia dane z odberateľských faktúr uviedol pre správne orgány záväzný právny názor, že článok 21 ods. 1 písm. d) novelizovanej šiestej smernice bol od 01.05.2004 transponovaný do ustanovenia § 69 ods. 5 zákona o DPH. V zdaňovacom období IV. štvrťrok 2007 toto ustanovenie znelo tak, že ak osoba, ktorá nie je platiteľom, uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. V tomto prípade sa jedná nepriamy účinok smernice, keďže prioritne je aplikované vnútroštátne ustanovenie právneho predpisu s tým, že jeho výklad bude realizovaný eurokonformným spôsobom, t. j. v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice.

10. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o DPH v znení účinnom ku dňu 25.10.2007 (deň dodania tovaru z poslednej faktúry za konkrétne zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007), daňový úrad je povinný zdaniteľnú osobu podľa odsekov 1 až 4 registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len "platiteľ"); tento deň nesmie byť neskorší ako 31. deň po doručení žiadosti o registráciu pre daň.

Podľa § 66 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskych spoločenstiev, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte.

Podľa § 66 ods. 11 citovaného zákona, obchodník sa môže rozhodnúť pri dodaní tovaru podľa odseku 1 použiť bežný režim dane uplatnením dane zo základu dane podľa § 22 ods. 1 až 4. Ak sa obchodník rozhodne použiť bežný režim dane, môže odpočítať daň

a) zaplatenú pri dovoze umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol,

b) voči nemu uplatnenú pri dodaní umeleckého diela autorom umeleckého diela alebo jeho právnym nástupcom.

Podľa § 67 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, na účely tohto ustanovenia investičným zlatom je zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť 995 tisícin a viac.

Podľa § 69 ods. 1 citovaného zákona, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň.

Podľa § 69 ods. 5 citovaného zákona, ak osoba, ktorá nie je platiteľom, pri dodaní tovaru alebo služby uvedie vo faktúre daň, je povinná zaplatiť túto daň.

V prílohe č. 6 , ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE je pod bodom 1. uvedená Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01) v znení smernice 80/368/EHS z 26.3.1980 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 01/zv. 01), v znení smernice 84/386/ EHS z 31.7.1984 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 89/465/EHS z 18.7.1989 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 91/680/EHS zo 16.12.1991 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 92/77/EHS z 19.10.1992 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 92/111/EHS zo 14.12.1992 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 94/4/ES zo 14.2.1994 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 94/5/ ES zo 14.2.1994 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 94/76/ES z 22.12.1994 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 95/7/ES z 10.4.1995 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 96/42/ES z 25.6.1996 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 96/95/ES z 20.12.1996 (Ú.v. ES L 328 z 28.12.1996), v znení smernice 98/80/ ES z 12.10.1998 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 99/49/ES z 25.5.1999 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 99/59/ES zo 17.6.1999 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 99/85/ES z 22.10.1999 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2000/17/ES z 30.3.2000 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2000/65/ES zo 17.10.2000 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2001/4/ES z 19.1.2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2001/115/ES z 20.12.2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2002/38/ES zo 7.5.2002 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01) - v znení smernice Rady 2006/58/ES z 27. júna 2006 (Ú.v. EÚ L 174, 28.6.2006), v znení smernice 2002/93/ES z 3.12.2002 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2003/92/ES zo 7.10.2003 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2004/7/ ES z 20.1.2004 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 02), v znení smernice 2004/15/ES z 10.2.2004 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 02), v znení smernice 2004/66/ES z 26.4.2004 (Ú.v. EÚ L 168 z 1.5.2004), v znení smernice Rady 2005/92/ES z 12. decembra 2005 (Ú.v. EÚ L 345, 28.12.2005). Podľa článku 21 ods. 1 písm. d) Smernice č. 77/388/EHS v znení smernice Rady ES 2000/65/ES, ktorá sa týka stanovenia osôb zodpovedných za platbu dane z pridanej hodnoty, podľa vnútorného systému, nasledovné osoby zodpovedajú za platbu dane z pridanej hodnoty: akákoľvek osoba, ktorá uvedie daň z pridanej hodnoty na faktúre alebo inom doklade, ktorý sa používa ako faktúra.

11. Správny súd vyhodnotil námietky žalobcu uvedené v žalobe v celom rozsahu ako nedôvodné. Pokiaľ ide o námietku vyhodnotenia statusu tovaru uvedeného na dodávateľských faktúrach ako investičné zlato, správny súd uvádza, že otázkou dôkazného bremena na preukázanie investičného zlata a následný jeho presun na daňový subjekt, sa už tunajší krajský súd vyjadroval v rozsudku č. k. , ako aj v rozsudku . Uvedené rozsudky, ktorými boli správne orgány viazané, jednoznačne vyhodnotili, že v danom prípade bolo dodávané investičné zlato a že na preukázanie, že tomu tak nebolo, mal dôkazné bremeno žalobca. Samotný žalobca vo svojich odberateľských faktúrach síce neuviedol všetky atribúty investičného zlata v zmysle § 69 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, avšak bolo preukázané, že sa jednalo o ten istý tovar, ako mu bol dodaný od jeho dodávateľa a tento tovar bol jednoznačne už špecifikovaný všetkými atribútmi investičného zlata, teda žalobca dodal svojmu dodávateľovi investičné zlato. Pokiaľ dodávateľ na faktúre uviedol všetky atribúty tovaru ako investičného zlata podľa § 67 ods. 1 zákona o DPH (forma, rýdzosť, hmotnosť) a v priebehu jedného až dvoch dní tovar predal O.. D. odberateľskými faktúrami a zároveň nemal oprávnenie od puncového úradu, ako registrovaný subjekt vyrábať alebo pretvárať zlato, potom bolo jednoznačne preukázané, že tovar nebol pretvorený a jednalo sa stále o ten istý tovar, t. j. investičné zlato. Ak daňový subjekt uvádzal, že hoci sa jednalo o tehly, tieto nezodpovedali investičnému zlatu, ktoré je obchodovateľné na burzách, že išlo o zliatky nepravidelných tvarov s nepravidelným povrchom bez označenia, tieto svoje tvrdenia mal preukázať, pričom nepostačuje ich len tvrdiť, keď z ním predložených faktúr takéto tvrdenia vôbec nevyplývajú.

12. Pokiaľ ide o nepriamy účinok smerníc, žalobca namietal, že smernicu nie je možné použiť na úkor fyzickej alebo právnickej osoby. Uvedené tvrdenie je pravdivé potiaľ, pokiaľ ide o priamy účinok smerníc.

Jednotlivci sa môžu v konaniach proti členskému štátu priamo odvolávať na ustanovenia smernice výnimočne vtedy, ak je eurokonformný výklad vnútroštátneho práva vylúčený napr. z dôvodu, že členský štát neprijal včas opatrenia potrebné na vykonanie tejto smernice, alebo prijal opatrenia, ktoré sú s ňou v rozpore, alebo ak vnútroštátne transpozičné ustanovenia nie sú aplikované v súlade s výsledkom smernice. Potom, ak je smernica používaná priamo, môže zakladať pre jednotlivca len právo, t. j. nie povinnosť. Povinnosť môže zakladať len pre členský štát. Čo sa týka nepriameho účinku smerníc, to znamená aplikácie smernice založenej na eurokonformnej interpretácií vnútroštátneho práva, tam takéto obmedzenie nie je prítomné. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že členský štát Európskej únie je povinný vykladať vnútroštátne právo čo najviac v zmysle znenia a cieľov smernice, aby sa dosiahol smernicou sledovaný výsledok, a to bez ohľadu na to, či sú vykladané vnútroštátne ustanovenia neskoršie alebo skoršie, ako smernica, alebo či smernica bola transponovaná načas. Samotné tvrdenie žalobcu, že záver žalovaného, že výsledkom eurokonformného výkladu ustanovenia § 69 ods. 5 zákona o DPH je, že každý, kto na faktúre uvedie akúkoľvek sumu dane, je povinný túto zaplatiť, je v rozpore s nepriamym účinkom smernice, nie je nijako odôvodnený a jedná sa len o všeobecnú námietku, ktorú správny súd vyhodnocuje ako nedôvodnú. Eurokonformný výklad vnútroštátnych ustanovení nie je limitovaný takýmto ochraňujúcim aspektom, pretože vykladá ustanovenie vnútroštátneho predpisu s konkrétnou hypotézou a dispozíciou právnej normy. Smernica sa nepoužije priamo, ale len ako výkladové pravidlo.

13. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu o nesprávnom posúdení pojmu investičné zlato, správny súd poukazuje na to, že aj táto otázka už bola s konečnou platnosťou vyriešená v rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. , a to na stranách 4 a 5, ako aj v rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. , na strane 7. Záver, že o investičné zlato ide vtedy, ak spĺňa tie zákonné náležitostí ktorými sú forma, rýdzosť a hmotnosť akceptovaná trhom, vyslovil aj Najvyšší súd v rozsudku č. k. zo dňa 24. marca 2011, v ktorom konštatoval, že správne orgány dostatočne preukázali, že hoci dodané zlato nebolo v čase daňovej kontroly k dispozícií na ohliadku, išlo o zlato spadajúce pod § 67 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, nakoľko malo formu tehál a jednoznačne deklarovanú hmotnosť a rýdzosť. Pokiaľ definičným znakom tehličky alebo prútu je hmotnosť, ktorú akceptuje trh drahých kovov, možno usudzovať, že hmotnosť možno aj obvykle býva na tehličke alebo prúte vyznačená, avšak aby správny orgán takéto zlato považoval za zlato investičné, nie je podstatná a nevyplýva zo zákona. Zákon len požaduje, aby malo trhom drahých kovov akceptovanú hmotnosť, tak ako to bolo uvedené v Prílohe II článku 19 nariadenia Rady č. 1177/2005, z ktorej vyplýva, že akceptovanou hmotnosťou na trhu drahých kovov je hmotnosť 1kg (1000g) a aj hmotnosť 100g, ktoré boli žalobcom obchodované. Správca dane preto správne zistil, že ide o investičné zlato, ktoré nepodlieha zdaneniu daňou z pridanej hodnoty podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH. Pokiaľ žalobca svoje tvrdenie o tom, že sa nejednalo o investičné zlato, odôvodňoval smernicou LBMA, k tejto námietke správny súd uvádza, že na jednej strane sa nejedná o právny predpis všeobecnej právnej sily, na druhej strane nejde ani o dôkaz konkrétnej veci, len o pravidlá pri kúpe drahých kovov, ktoré vydala súkromná obchodná spoločnosť. Uvedená smernica teda nemôže byť dôkazom o vyhodnotení investičného zlata v konkrétnom prípade. Rovnako takýmto dôkazom nemôže byť ani znalecký posudok Ing. Bc. Koporu, ktorý podľa žalobcu odôvodňoval nesprávne posúdenie investičného zlata. Nejedná sa o dôkaz, že v danom prípade konkrétne dodávky nazvané v dodávateľských faktúrach ako zlato Au v tehlách s konkrétnou gramážou a rýdzosťou neboli investičným zlatom z konkrétnych dôvodov (znalec vôbec neposudzoval konkrétne dodávky tovarov, len sa vyjadroval v teoretickej rovine o tom, aké sú požiadavky na investičné zlato). Ak tovar spĺňal všetky kritéria uvedené v § 67 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, potom sa jednalo o investičné zlato, čo mohol daňový subjekt zvrátiť tým, že by preukázal, že tovar sa z konkrétneho dôvodu nemôže charakterizovať ako investičné zlato - na to ho však ťažilo dôkazné bremeno. Tieto skutočnosti však ohľadne konkrétnych dodávok podľa jednotlivých faktúr ani netvrdil, len vo všeobecnosti uvádzal, že zlato musí mať určité atribúty, aby ich akceptoval trh drahých kovov ako investičné zlato, napríklad investičné zlato nie sú mechanicky spracované zliatky zlata nepravidelných tvarov bez akéhokoľvek označenia. V tomto kontexte sa táto námietka žalobcu javí ako čisto účelová len v snahe zvrátiť posúdenie tovaru ako investičného zlata.

14. Pokiaľ ide o námietku žalobcu - nedostatok dôvodov v napadnutom rozhodnutí, týkajúcej sa posúdenia nepriameho účinku smernice správny súd uvádza, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný dostatočne v teoretickej rovine rozvádza typy účinkov smerníc a zároveň ich aplikuje na konkrétny prípad. Z odôvodnenia je zrejmé, ktoré ustanovenia zákona o DPH vykladá, ktorý článok šiestej smernice pre výklad použil, a tiež myšlienkový postup pri výklade v spojení s ďalšími ustanoveniami vnútroštátneho predpisu zákona o DPH tak, aby vykladaný § 69 ods. 5 bol v súlade aj s ostatnými ustanoveniami zákona, najmä s § 71 ods. 6. Takýto výklad nie je contra legem, keďže § 69 ods. 5 stanovuje, že ak osoba, ktorá nie je platiteľom, uvedie vo faktúre daň, je povinná zaplatiť túto daň. V danom prípade bol žalobca platiteľom v zmysle § 4 ods. 5 zákona o DPH v znení účinnom v IV. štvrťroku 2007 a ako taký má vo všeobecnosti povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 citovaného zákona. Ak by uviedol vo faktúre daň vyššiu, ako mala byť vypočítaná podľa zákona, tak aj túto vyššiu daň v zmysle § 71 ods. 6 by bol povinný platiť. Pritom článok 21 písm. 1 bod 1 šiestej smernice, ktorý bol transponovaný do § 69 ods. 5, stanovoval túto povinnosť akejkoľvek osobe. Z okolností daného prípadu je tiež zrejmé, že hoci bol žalobca formálne platiteľom v zmysle § 4 ods. 5 zákona o DPH, teda bolo mu vydané osvedčenie o registrácií pre DPH, v konkrétnom prípade týkajúcom sa týchto dodávateľských faktúr bol oslobodený od dane, a teda ad hoc nebol platiteľom dane, ako to vyplýva priamo z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 21.01.2010, podľa ktorého žalobca a jeho dodávateľ nie sú platiteľmi dane, pretože nevyrábajú investičné zlato, ani nepretvárajú zlato na investičné zlato, obaja len zlate tehly nakupujú a v takom istom stave aj predávajú, teda ich zámer je obchodovať s investičným zlatom. Bolo by teda príliš formálne vykladať ustanovenie § 69 ods. 5 citovaného zákona len podľa jeho gramatického znenia a nevyložiť ho v zmysle cieľa šiestej smernice, z ktorej jednoznačným cieľom bolo zaviazať povinnosťou platiť daň akúkoľvek osobu, teda ... platiteľa, najmä keď pri konkrétnom obchode daňový subjekt bol od dane oslobodený, teda platiteľom nebol (platiteľom bol len formálne ako osoba registrovaná na DPH). Ako osoba registrovaná na DPH, t. j. platiteľ mal daňový subjekt všeobecnú povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 citovaného zákona, avšak v spojitosti s ostatnými ustanoveniami zákona (§ 19 ods. 1) mu táto povinnosť vznikla dodaním tovaru, ktorý nie je oslobodený. Teda pri dodaní oslobodeného tovaru ako platiteľ nemá povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1, ale naopak, má ju podľa § 69 ods. 5 citovaného zákona. Výklad pojmu osoba, ktorá nie je platiteľom (uvedený v § 69 ods. 5) tak ako ho vyložil žalovaný a prvostupňový správny orgán je logickým vyústením tej situácie, keď daňový subjekt formálne registrovaný ako platiteľ, pri dodaní konkrétneho tovaru nemá povinnosť platiť DPH, teda v konkrétnom prípade nie je platiteľom DPH (v danom prípade bol oslobodený od DPH) a napriek tomu, hoci nemal platiť DPH na faktúre daň uvedie. Potom sa na neho vzťahuje povinnosť zaplatiť túto daň ako na osobu, ktorá nie je platiteľom. Jedine takýto výklad pojmu „osoba, ktorá nie je platiteľ“ je v súlade s obsahom článku 21 ods. 1 písm. d) Smernice a aj v súlade s teleologickým výkladom ustanovenia § 69 ods. 5, § 4 ods. 5 a § 69 ods. 1 zákona o DPH.

15. Vnútroštátne orgány sa vždy majú usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva a jediným cieľom je úplná účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa. Žalovaný dostatočným spôsobom odôvodnil použitie a výsledky aplikácie eurokonformného výkladu článku 21 ods. 1 písm. d) šiestej Smernice na § 69 ods. 5 zákona o DPH.

16. Nakoľko zlato v tehlách s rýdzosťou 999,9/1000, ktoré nakupovala spoločnosť Noble Commander s.r.o. od spoločnosti RESCON s.r.o. spĺňalo kritéria investičného zlata, potom i zlato, ktoré spoločnosť Noble Commander s.r.o. predávala bezo zmeny, muselo byť investičným, aj keď vo faktúrach, ktoré vystavovala pre žalobcu ho už takto nedeklarovala. Následne aj predaj tohto zlata, ktoré uskutočňoval žalobca svojim odberateľom bol predajom investičného zlata. Skutočnosť, že zlato v tehlách s rýdzosťou 999,9/1000 bolo v reťazci predávané bezo zmeny, potvrdzujú dátumy dodania na vystavených faktúrach

- nákup a následný predaj od spoločnosti RESCON s.r.o. až k odberateľom žalobcu bol uskutočnený v ten istý, resp. na druhý deň. Žalobca predmetný tovar predával aj O. D.. Z výsledkov medzinárodného dožiadania zaslaného Daňovým úradom Kysucké Nové Mesto v súvislosti s preverovaním zdaniteľných obchodov daňovému subjektu O. D. - K. O. S. a jeho odberateľom z Českej republiky (spoločnosti FENIX CZ, s.r.o., STARLIT s.r.o.) vyplýva, že do Českej republiky bolo dodané investičné zlato. Správca dane vychádzal z uvedených informácií a použil údaje z účtovníctva žalobcu, pričom dospel k záveru, že zlato deklarované vo faktúrach ako zlato v tehlách s rýdzosťou 999,9/1000, ktoré bolo vyfakturované spoločnosťou Noble Commander s.r.o. a dodané daňovému subjektu - žalobcovi bolo dodaním investičného zlata. Keďže zlato uvedené na týchto faktúrach spĺňa v zmysle § 67 ods. 1 zákona o DPH kritéria investičného zlata, potom aj nákup a predaj tohto zlata je predajom investičného zlata. Žalobca uplatnením nároku na odpočítanie dane vo výške 2.336.866,10 Sk z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou Noble Commander s.r.o. porušil ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože pri predaji tohto tovaru nevznikla daňová povinnosť. Na základe uvedeného správca dane znížil nárok na odpočítanie dane o 2.336.866,10 Sk. Vzhľadom na to, že žalobca daň na faktúrach uviedol, vznikla mu povinnosť túto daň zaplatiť. Vyššie uvedené sa týka nasledovných odberateľských faktúr: č. 118/2007 zo dňa 12.10.2007, dátum zdaniteľného plnenia 12.10.2007, odberateľ SAFINA SLOVAKIA spol. s r.o., predaj AU s obsahom 999,9/1000 množstvo 4140g, základ dane 2.212.743,06 Sk daň 420. 421,20 Sk; č. 119/2007 zo dňa 12.10.2007, dátum zdaniteľného plnenia 12.10.2007, odberateľ SAFINA SLOVAKIA spol. s r.o., predaj AU s obsahom 999,9/1000 množstvo 5360g, základ dane 85.438,40 Eur (2.866.885,51 Sk) daň 16.233,30 Eur (544.708,20 Sk); č. 123/2007 zo dňa 22.10.2007, dátum zdaniteľného plnenia 22.10.2007, odberateľ SAFINA SLOVAKIA spol. s r.o., predaj AU s obsahom 999,9/1000 množstvo 8200g, základ dane 131.118,00 Eur (4.387.339,40 Sk) daň 24.912,42 Eur (833 594,50 Sk); č. 124/2007 zo dňa 24.10.2007, dátum zdaniteľného plnenia 24.10.2007, odberateľ Zlatá huta spol. s r.o., predaj AU s obsahom 999,9/1000 množstvo 5 kg, základ dane 80.300,00 Eur (2.695.108,90 Sk) daň 15.257,00 Eur (512.070,70 Sk); č. 126/2007 zo dňa 26.10.2007, dátum zdaniteľného plnenia 26.10.2007, odberateľ O. D. - K.O.S., predaj AU s obsahom 999,9/1000 množstvo 0,6kg, základ dane 9.732,00 Eur (323.657,12 Sk) daň 1.849,08,00 Eur (61.494,90 Sk). Na základe uvedeného správca dane ponechal daňovému subjektu X. A. (žalobca) daň na výstupe vo výške, akú si tento uviedol v daňovom priznaní. Žalobca pri realizovaní dodávok zlata nekonal s opatrnosťou hodnou obchodníka. Mal prijať také opatrenia a opatriť si dôkazy, na základe ktorých by v momente dodávky zobjektivizoval tvrdenia preukazujúce, o aký druh zlata išlo, či o bežné zlato alebo o investičné zlato.

17. Súčasťou vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe bol aj jeho návrh, aby súd podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Podanie návrhu odôvodnil tým, že Najvyšší súd SR napriek povinnosti podľa dbať o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou prijal v skutkovo a právne zhodných alebo podobných prípadoch diametrálne odlišné rozhodnutia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 09.11.2010 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 24.03.2011). Z týchto rozsudkov Najvyššieho súdu SR, ako súdu posledného stupňa je zrejmé, že tento súd má sám pochybnosti týkajúce sa správneho výkladu komunitárneho práva. Z uvedených dôvodov sa výklad komunitárneho práva vo veci definície investičného zlata Súdnym dvorom EÚ javí ako nevyhnutný, pretože otázka výkladu komunitárneho práva v konaní pred všeobecnými súdmi je pre riešenie daného prípadu zásadná. Žalobca teda súdu navrhol, aby podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy a vo veci žalobcu vedenej pod sp. zn. konanie podľa prerušil.

18. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 09. novembra 2010 konštatoval: „Investičné zlato musí kumulatívne spĺňať tri zákonné náležitostí, ktoré pracovne môžeme nazvať forma (tvar) - rýdzosť - hmotnosť. Medzi účastníkmi nebol spor o rýdzosť dodaného tovaru, ale forma a hmotnosť. Je nesporné, že forma zlata je špecifikovaná opisom vo faktúrach ako „rakúske rýdze zlato Au“ nezodpovedá pojmu prút alebo tehla. Ďalej z faktúry vyplýva, že nie je uvedený počet dodaných kusov a ich jednotlivá hmotnosť. Na základe uvedeného možno konštatovať, že dodané zlato nie je vo faktúrach deklarované ako investičné zlato. V danom prípade ide o daňovú transakciu, v ktorej žalobca údajne nakúpil investičné zlato a predal ho ďalej ako neinvestičné zlato. Najvyšší súd poukazuje na to, že pri tomto postupe žalobcu nezistil rozpor so zákonom. Základný problém je skutkový a spočíva v tom, že ak zlato nie je v čase daňovej kontroly k dispozícií na ohliadku, možno na skutočnosť, či išlo o investičné zlato usudzovať iba z nepriamych dôkazov. Investičné zlato sa od neinvestičného zlata rovnakej rýdzosti odlišuje formou (zlatý prút alebo tehla) a jednoznačne deklarovanou hmotnosťou. Pokiaľ definičným znakom tehličky alebo prútu je hmotnosť, ktorú akceptuje trh drahých kovov možno usudzovať, že hmotnosť musí byť deklarovaná na forme, v ktorej je zlato t. j. na prúte alebo tehličke. Pojmové previazanie hmotnosti s formou znamená, že ak deklarovaná hmotnosť nezodpovedá skutočnosti (napríklad v dôsledku mechanického poškodenia) zlato už nespĺňa podmienky investičného zlato. Nedostatok tvaru alebo hmotnosti, pri zachovaní rýdzosti spôsobujú, že nejde o investičné zlato. Najvyšší súd poukazuje na to, že ustanovenie § 67 ods. 4 zákona o DPH sa týka pretvárania neinvestičného zlata na investičné. Naopak, pretvorenie resp. vyrobenie neinvestičného zlata z investičného nie je regulované. Vzhľadom na to, ak nepriame dôkazy nasvedčujú dodaniu investičného zlata, neznamená to, že odberateľ nemôže zlato ďalej predať ako neinvestičné.

Najviac úsudok správcu dane, že predmetom dodávky bolo investičné zlato nemá základ vo vykonanom dokazovaní. Žalobca nedeklaroval, že dodal investičné zlato. Jeho tvrdenie, že nešlo o investičné zlato zodpovedá doteraz zistenému skutkovému stavu. Správca dane nesprávne vyhodnotil rozloženie dôkazného bremena. Žalobca pri dodávke deklaroval, že ide o neinvestičné zlato. Jeho dôkazné bremeno v zmysle o správe daní a poplatkoch sa preto týka skutočnosti, že išlo o neinvestičné zlato, ktorého dodávku deklaroval. Jeho dôkazné bremeno sa netýka skutočnosti, že išlo o investičné zlato. Pravidlo dôkazného bremena nám určuje, ktorý subjekt znáša následky dôkaznej núdze ohľadne skutočnosti, ktoré má v daňovom konaní preukázať. Napadnuté rozhodnutie nemá dostatočne preukázaný skutkový základ.“ Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 24. marca 2011 dospel k záveru : „Investičné zlato musí spĺňať tri zákonné náležitostí, ktorými sú forma (tehla alebo prút), rýdzosť (995/1000 a viac) a hmotnosť akceptovaná trhom. Medzi účastníkmi nebol spor o rýdzosť dodaného tovaru, ale forma a hmotnosť. Podľa súdu je nesporné, že forma zlata bola z vykonaného dokazovania správneho orgánu ustálená ako zlato v tehlách o hmotnosti 1000g a 100g zodpovedá zákonom požadovanej forme tvaru investičného zlata ako tehla. Ďalej z dodávateľských faktúr vyplýva, že v nich síce nebol uvedený počet kusov, tento však bol preukázateľne zistený z dodávateľských faktúr od spoločnosti I, s.r.o. kde bol uvedený počet dodaných kusov tehál vrátane ich hmotnosti pri jednotlivých kusoch tehál. Na základe uvedeného možno konštatovať, že dodané zlato je možné považovať ako investičné zlato, keďže išlo o zlato forme tehál s rýdzosťou vyššou ako 995/1000 a o hmotnosti 100g a 1000g. V danom prípade teda správca dane a žalovaný dostatočne preukázali, že hoci dodané zlato nebolo v čase daňovej kontroly k dispozícií na ohliadku, že išlo o zlato spadajúce pod ustanovenie zákona o DPH, nakoľko zlato malo formu tehál a jednoznačne deklarovanú hmotnosť a rýdzosť. Pokiaľ definičným znakom tehličky alebo prútu je hmotnosť, ktorú akceptuje trh drahých kovov možno usudzovať, že hmotnosť možno aj obvykle býva na tehličke alebo prúte vyznačená, avšak preto, aby správny orgán takéto zlato považoval za zlato investičné, nie je podstatná a nevyplýva zo zákona. Zákon len požaduje, aby malo trhom drahých kovov akceptovanú hmotnosť tak, ako bola uvedená v prílohe II článku 19 Nariadenia rady (ES) č. 1777/2005 zo 17. októbra 2005 o vykonávacích opatreniach smernice 77/388/ EHS o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, z ktorej vyplýva, že akceptovanou hmotnosťou na trhu drahých kovov je hmotnosť 1kg (1000g) a aj hmotnosť 100g, ktoré boli žalobcom obchodované, pričom k zrušeniu alebo zmene hmotnosti akceptovaných trhom drahých kovov nedošlo. Správca dane preto správne zistil, že ide o investičné zlato, ktoré nepodlieha zdaneniu daňou z pridanej hodnoty podľa o dani z pridanej hodnoty. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkou, ktorá sa týka zmeny výkladu ustanovenia zákona o DPH správcom dane, pričom k tejto zmene výkladu nedošlo v dôsledku náhlej zmeny zákona, ale bez akejkoľvek zmeny zákona len v dôsledku podstatnej zmeny názoru daňových orgánov, na jeho aplikáciu a že takýto postup je nezlučiteľný s princípom materiálneho právneho štátu zaručeného článkom 1 ods. 1 SR, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj princíp právnej istoty, tak odvolací súd (NS SR) dáva do pozornosti tú skutočnosť, že výklad zákona môže podať len súd. Úlohou správnych orgánov je len aplikovať zákon pri svojej rozhodovacej činnosti a nie robiť výklad zákona. Preto ani metodické usmernenie ústredných orgánov štátnej správy, ktoré sú často vydávané, nemožno považovať za výklad zákonov, ale len postupy pri aplikácii právnych predpisov v rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy. Ak teda správny orgán dospel k záveru, že doterajšia prax pri aplikácii právnej normy nebola v súlade so zákonom, má na takýto postup právo. Až pri následnom súdnom spore môže súd následne rozhodnúť, či táto aplikácia právnej normy je v súlade s tým, ako má byť tento zákon alebo konkrétne zákonné ustanovenie vykladané. Ide o kontrolnú právomoc súdov vo vzťahu k orgánom verejnej správy na dodržiavanie zákonnosti postupov a rozhodnutí nimi vydanými v správnom konaní.“ V danej veci správny súd konštatuje, že posúdenie sporu o výklad pojmu „investičné zlato“ vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. bol prekonaný rozsudkom Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 24.03.2011. Tomuto záveru nasvedčuje aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 07. septembra 2011. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktorého pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha Ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia Ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany Ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis , , , ). Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 07.09.2011 uvádza : „Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľa (žalobcu) s právnym názorom Najvyššieho súdu vyjadreným v rozsudku sp. zn. z 24. marca 2011. Ústavný súd vychádzajúc z už prezentovaných ústavne významných úvah, najmä o jeho právomoci preskúmal rozhodnutie Najvyššieho súdu a konštatuje, že odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu možno považovať za presvedčivé, a to čo sa týka posúdenia sporu o výklad pojmu „investičné zlato“, ako aj definovania predmetu obchodovania sťažovateľa, o ktorom správca dane správne konštatoval, že ide o investičné zlato, ktoré nepodlieha zdaneniu daňou z pridanej hodnoty. Podľa Ústavného súdu sa Najvyšší súd relevantne vysporiadal s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa „zmeny výkladu“ ustanovenia o dani z pridanej hodnoty správcom dane. V jeho konštatovaní o právomoci správneho orgánu aplikujúceho právnu normu, po zistení, že jeho doterajšia prax nebola v súlade so zákonom, Ústavný súd nevzhliadol žiadnu arbitrárnosť. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom Najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o žiadnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti. Pretože Ústavný súd nepovažoval právny názor Najvyššieho súdu, ktorým odôvodnil zamietnutie sťažovateľovho dovolania za arbitrárny, svojvoľný a jeho rozhodnutie za také, ktoré by bolo založené na takom výklade ustanovení právnych predpisov, ktorý by popieral ich účel a zmysel, nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením práv sťažovateľa a postupom Najvyššieho súdu pri rozhodovaní o jeho odvolaní a nezistil žiadne skutočnosti signalizujúce možnosť porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v článku 46 ods. 1 , práva na rovnosť účastníkov konaní zaručeného článkom 47 ods. 3 , ani právo na spravodlivý proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru, sťažnosť sťažovateľa odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti“.

19. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci, ide o činnosť správneho súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a spätne na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. K právnej istote pri poskytovaní súdnej ochrany prispieva nielen správne právne posúdenie veci, ale aj zotrvávanie na ustálenej judikatúre. Pod ustálenou rozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ako odvolacieho súdu (v súčasnosti kasačného súdu), ak je právny predmet súdneho prieskumu totožný pri obdobnom skutkovom stave, pokiaľ táto nebola zmenená po zistení, že doterajšia prax nebola v súlade so zákonom. Správny súd však opätovne zdôrazňuje, že napriek záverom uvedeným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR - , bol tento prekonaný časovo následným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. , zo záverov ktorého vychádzajú správne súdy v obdobných prípadoch prieskumu rozhodnutí žalovaného. Na základe uvedených právnych skutočností, ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a rozhodnutie Ústavného súdu , pri ktorom správny súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od jeho obsahu a vyslovených právnych názorov s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil, nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, preto tento návrh zamietol.

20. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že žalovaný vo veci rozhodol vecne správne, zákonne a správny súd nezistil žiaden dôvod v medziach žalobných bodov, ktorý by bol dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

21. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pri aplikácii . Žalobca v konaní úspešný nebol, a preto nemá právo na náhradu trov konania. Rovnako náhrada trov konania nepatrí ani žalovanému v zmysle , nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.