Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/170/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnom spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: B. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXXX/X, C. L., za účasti osobitného subjektu na strane žalovaného: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, o zaplatenie 3.304,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -155 zo dňa 26. apríla 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v poradí prvom výroku, ktorým žalobu v časti o zaplatenie istiny 3.304,14 eur s úrokom a úrokmi z omeškania vyčíslené ku dňu 31. 05. 2017 vo výške 2.511,72 eur, s úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 3.304,14 eur od 01. 06. 2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 3.304,14 eur od 01. 06. 2017 do zaplatenia a poplatkov vo výške 32,61 eur zamietol a v poradí treťom výroku o trovách konania potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovaný a osobitný subjekt na strane žalovaného nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. -155 zo dňa 26. 04. 2018 žalobu o zaplatenie istiny 3.304,14 eur s úrokom a úrokmi z omeškania vyčíslenými ku dňu 31. 05. 2017 vo výške 2.511,72 eur, s úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 3.304,14 eur od 01. 06. 2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 3.304,14 eur od 01. 06. 2017 do zaplatenia a poplatkov vo výške 32,61 eur zamietol. Vo zvyšnej časti konanie zastavil. Žalovanému a osobitnému subjektu náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26. 10. 2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.304,14 eur, úrokov vo výške 458,65 eur, úrokov vo výške 2.153,07 eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t. j. zo sumy 3.304,14 eur vo výške 19,5 % ročne od 08. 06. 2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.304,14 eur od 08. 06. 2017 do zaplatenia a poplatkov vo výške 32,61 eur na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 22. 05. 2013 medzi U. Q., a. s. ako jeho právnym predchodcom a žalovaným. Podaním doručeným súdu dňa 27. 03. 2018 zobral žalobca žalobu čiastočne späť a domáhal sa zaplatenia istiny vo výške 3.304,14 eur s úrokom a úrokmi z omeškania vyčíslenými ku dňu 31. 05. 2017 vo výške 2.511,72 eur, s úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 3.304,14 eur od 01. 06. 2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 3.304,14 eur od 01. 06. 2017 a poplatkov vo výške 32,61 eur. Žalovaný na pojednávaní vzniesol námietku premlčania. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 22. 05. 2013 právny predchodca žalobu a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 3.500,- eur, ktorý úver sa žalovaný zaviazal uhrádzať v pravidelných 72-och mesačných splátkach po 87,29 eur, pri dojednanej úrokovej sadzbe 19,5 % ročne, priemernej RPMN 19,47 % a RPMN 22,22 %, s dátumom konečnej splatnosti dňa 25. 05. 2019. Výzvou zo dňa 25. 09. 2014 veriteľ upozornil žalovaného na porušenia ustanovenia zmluvy v zmysle s poučením o možnosti využitia ust. a následne listom zo dňa 13. 10. 2014 vyhlásil pôvodný veriteľ úverovú pohľadávku predčasne splatnou v celom rozsahu ku dňu 13. 10. 2014 a žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy 3.795,40 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 06. 2017 pôvodný veriteľ pohľadávku voči žalovanému postúpil na žalobcu. Citujúc ust. , , , a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, súd žalobu žalobcu v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia istiny 3.304,14 eur s úrokom a úrokmi z omeškania vyčíslenými ku dňu 31. 05. 2017 vo výške 2.511,72 eur, s úrokom vo výške 19,5 % ročne zo sumy 3.304,14 eur od 01. 06. 2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 3.304,14 eur od 01. 06. 2017 do zaplatenia a poplatkov vo výške 32,61 eur z dôvodu premlčania zamietol. Súd konštatoval, že uzavretie zmluvy o pôžičke, výška pôžičky, spôsob jej splácania, suma žalovaným vykonaných úhrad a porušenie povinností žalovaným splácať pôžičku riadne a včas medzi stranami sporu neboli sporné. Právny predchodca žalobcu pred zosplatnením úveru aplikoval voči žalovanému postup podľa , zaslal mu upozornenie pred zosplatnením a nakoľko žalovaný si nesplnil uvedenú povinnosť, listom zo dňa 13. 10. 2014 úver zosplatnil ku dňu 13. 10. 2014. Keďže k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo 13. 10. 2014 a žaloba bola na súd podaná dňa 26. 10. 2017, teda po uplynutí troch rokov, súd žalobcovi uplatnenú pohľadávku pre premlčanie nepriznal. Začiatok plynutia premlčacej doby súd určil vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru pôvodným veriteľom, pretože k tomuto dňu bola pohľadávka veriteľa objektívne vyčísliteľná, a tým uplatniteľná na súde. V zostávajúcej časti súd konanie pre čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom podľa (ďalej len „“) zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa avšak žalovanému a osobitnému subjektu, ktorí mali prevažný úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu trov konania neuplatnili a žiadne trovy im v priebehu konania ani nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku v tejto časti a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení žalobe v celom rozsahu. S poukazom na ust. žalobca konštatoval, že v danom prípade z jeho strany nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ale k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čo vo svojej podstate predstavuje stratu výhody splátok pre dlžníka, nie však zánik, resp. zrušenie samotnej zmluvy. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností, vyhlásil úver za predčasne splatný, a to v súlade s obchodnými podmienkami. V zmysle tak došlo k strate výhody splátok a žalovaný bol povinný uhradiť dlžnú sumu naraz. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový vzťah naraz, t. j. v jednotnej premlčacej dobe, a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. V tomto smere dal žalobca do pozornosti skutočnosť, že premlčacia doba nezačala plynúť dňa 13. 10. 2014, ale až dňa 27. 10. 2014. Predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 13. 10. 2014, avšak žalovaný si výzvu na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom prevzal až dňa 16. 10. 2014. Vo výzve na splatenie dlžnej sumy je žalovanému daná paričná lehota na plnenie 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Lehota na plnenie tak v danom prípade uplynula dňa 26. 10. 2014. Z uvedeného vyplýva, že mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až dňa 27. 10. 2014, teda deň nasledujúci po dni márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie. Jeho nárok tak nemôže byť premlčaný, nakoľko k jeho premlčaniu by došlo až dňa 28. 10. 2017, t. j. po 3 rokoch odo dňa, kedy si mohol prvýkrát uplatniť svoj nárok voči žalovanému na súde. K otázke započítania 10-dňovej lehoty na dobrovoľné plnenie sa žalobca odvolával na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -109 zo dňa 27. 03. 2018 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19. 03. 2017.

Žalobca v ďalšom vytýkal napadnutému rozhodnutiu jeho nepreskúmateľnosť, poukázal tiež na to, že na ust. , novelizované , v zmysle ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01. 04. 2015. Na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 01. 04. 2015 je preto nevyhnutné aplikovať ustanovenia , keďže zákonodarca až s účinnosťou od 01. 04. 2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami . V tejto súvislosti poukázal i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. 03. 2013.

3. Žalovaný ani osobitný subjekt konania sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a tieto, pokiaľ ide o premlčanie uplatneného nároku, v podstate i správne právne posúdil, s výnimkou začiatku plynutia premlčacej doby.

6. Primárnou odvolacou námietkou žalobcu bolo nesprávne právne posúdenie premlčania uplatneného nároku, keď podľa žalobcu predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 13. 10. 2014, on však mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až dňa 27. 10. 2014, teda deň nasledujúci po dni márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie, z ktorého dôvodu k premlčaniu nároku by došlo až dňa 28. 10. 2017, a teda v čase podania žaloby nebol jeho nárok premlčaný.

7. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

8. Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

9. Premlčanie je kvalifikované uplynutie zákonom stanoveného času, ktorého následkom je nemožnosť veriteľa domáhať sa premlčaného práva súdnou cestou, pokiaľ dlžník vznesie námietku premlčania. Premlčaním právo nezaniká, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť si svoje povinnosti. Dovolanie sa premlčania, t. j. vznesenie námietky premlčania, pred súdom má za následok spočívanie nároku. Nárok tu síce naďalej existuje, avšak je oslabený do takej miery, že právo vyplývajúce z tohto nároku súd nemôže veriteľovi priznať ( tretia veta ).

10. V konaní nebolo sporným, že právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným založený zmluvou o úvere č. 1377730446 zo dňa 22. 05. 2013, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy. Z uvedenej zmluvy o úvere je zrejmé, že ide o typickú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle , v rámci ktorej mal žalovaný (ktorý nebol podnikateľom a úver nebral za účelom podnikania či výkonu povolania) postavenie spotrebiteľa a U. Q., a. s. (ako finančná inštitúcia poskytujúca, mimo iných služieb, úvery) postavenie dodávateľa. Záver okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere posudzovanej zmluvy o úvere žalobca v odvolaní ani žiadnym spôsobom nenamietal.

11. Z dôvodu, že žalovaný riadne nesplácal dohodnuté splátky, pristúpil žalobca v zmysle k predčasnému zosplatneniu úveru, pričom predčasnú splatnosť úveru vyhlásil ku dňu 13. 10. 2014. Zosplatnenie úveru k tomuto dňu žalovaný nerozporoval.

12. Súd prvej inštancie, pokiaľ ide o premlčanie, vychádzal z ust. , a , pričom aplikácia tohto zákonného ustanovenia je na daný zistený skutkový stav veci správna, i keď súd prvej inštancie nesprávne určil začiatok plynutia premlčacej doby.

13. V súdenej veci bolo nesporné, že zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, došlo k zosplatneniu úveru v zmysle ust. . Z upozornenia - výzvy na splatenie dlžnej časti úveru (vzhľadom na datovanie upozornenia, ako aj výšku omeškanej splátky) vyplýva, že žalovaný ako dlžník bol v zmysle na omeškanie upozornený v súvislosti s nezaplatením splátky splatnej dňa 25. 06. 2014 a v súvislosti s neuhradením tejto splátky došlo následne v súlade s k vyhláseniu predčasnej/mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu. V zmysle pritom pre začatie plynutia premlčania nie je podstatný deň, v ktorý sa stal dlh v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti splatný, ako nesprávne konštatoval súd prvej inštancie, ale deň splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej k vyhláseniu predčasnej splatnosti došlo, t. j. v danom prípade 25. 06. 2014. Týmto dňom začala v zmysle plynúť premlčacia doba celého dlhu žalovaného vyplývajúca zo zmluvy o úvere. Ide o pre tento prípad špeciálne ustanovenú premlčaciu dobu a práve z tohto dôvodu sa neuplatní všeobecné pravidlo zakotvené v ust. (t. j. plynutie premlčacej doby odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz), ktoré by sa použilo iba pre prípad, ak by v ďalších ustanoveniach nebolo uvedené inak. Z uvedeného dôvodu nemá na začiatok plynutia premlčacej doby vplyv ani poskytnutie dodatočnej lehoty na plnenie zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. K ukončeniu plynutia trojročnej premlčacej doby došlo dňa 25. 06. 2017, t. j. pred podaním žaloby na súd. Okrem začiatku a skončenia premlčacej doby je teda záver okresného súdu o premlčaní nároku žalobcu a potrebe aplikácie ust. inak správny.

14. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, podľa ktorej je na premlčanie uplatneného nároku potrebné aplikovať ustanovenia , odvolací súd uvádza, že i keď ust. tretej vety , podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, bolo do zaradené až s účinnosťou od 01. 04. 2015, potrebu aplikácie ustanovení na spotrebiteľské vzťahy bolo možné vyvodiť i z dikcie citovaného ustanovenia v čase uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého prvej vety sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia (, poznámka odvolacieho súdu) upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

15. Otázku vzťahu právnej úpravy premlčania podľa a v prípade dodávateľom uplatneného nároku na plnenie z právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou riešil i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 25. 01. 2011 (t. j. pred účinnosťou novely ust. účinnej od 01. 04. 2015), ktoré bolo neskôr publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát č. R 36/2013, zaujal právny záver, že obsahom zmluvy, ktorá spĺňala všetky znaky typovej zmluvy, nesmie byť zmluvné ustanovenie, v zmysle ktorého sa na premlčanie uplatní . Toto ustanovenie spôsobuje totiž nepriaznivejšie postavenie spotrebiteľa, lebo upravuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu, s uplatnením je ale spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba. V rozsudku sp. zn. zo dňa 21. 04. 2015 najvyšší súd konštatoval, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (obdobne rozhodnutia sp. zn. , , ). Tento rozsudok najvyššieho súdu bol napadnutý ústavnou sťažnosťou, ktorú ústavný súd odmietol uznesením zo dňa 12. 04. 2016 sp. zn. ako zjavne neopodstatnenú. Obsahovo identické právne závery zaujal najvyšší súd aj v iných neskorších skutkovo a právne obdobných veciach. I keď v danom prípade je teda úver tzv. absolútnym obchodom a dopadá naň tretia časť , úverová zmluva vykazuje aj znaky spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom na to je v plnom súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa požiadavka, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva, bola aj z hľadiska premlčania, dĺžky premlčacej doby a jej plynutia aplikovaná právna úprava obsiahnutá v následne definitívne expressis verbis vyriešila dovtedy existujúce výkladové rozdiely tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo práve odstránenie výkladových problémov v otázke použitia Občianskeho alebo na spotrebiteľské vzťahy, a vzťahy s nimi súvisiace. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nevidel odvolací súd dôvod nepostupovať v súlade s tou súdnou praxou, v zmysle ktorej vychádzajúc zo znenia účinného do 31. 03. 2015, je potrebné otázku premlčania v spotrebiteľských vzťahoch posudzovať podľa . Napadnutý rozsudok tak podľa názoru odvolacieho súdu spočíva na správnom právnom posúdení otázky aplikácie ustanovení na premlčanie žalobcom uplatneného nároku.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov odvolací súd rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, ako vecne správny potvrdil.

17. Vo zvyšnej časti (čo do výroku, ktorým súd žalobu v časti zastavil), ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadnej zo strán konania, ponechal odvolací súd rozsudok okresného súdu nedotknutý.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný a na jeho strane vystupujúci osobitný subjekt konania, a to v celom rozsahu, preto im voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému ani osobitného subjektu konania v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd im, vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (v dôsledku čoho nie je následne potrebné rozhodovať o výške trov odvolacieho konania podľa , ktorá v danom prípade predstavuje 0,- eur).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )