Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-25-2018.pdf
PDF · 200.88 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/25/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné v spore žalobkyne: T. V., B.. XX.X.XXXX, X. L. XX, XXX XX S., zastúpenou: JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou, so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice proti žalovanému: Y. L., B.. XX.X.XXXX, X. H.. U. X, XXX XX O. zastúpenému: JUDr. Martinom Kirňákom, advokátom, so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o určenie, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 10, katastrálne územie L. ako rodinný dom, súpisné číslo XX a parcela č. XXX/XX záhrada o výmere XXX m2 z a m i e t a.
II. Súd žalovanému voči žalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Dňa X.X.XXXX bola na súd doručená žaloba, ktorou žalobkyňa žiadala, aby súd určil že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie L., obec L., okres V. ako rodinný dom, súpisné číslo XX postavený na parcele č. W. XXX/X zastavaná plocha o výmere XXX m2, parcela č. W. XXX/XX záhrada o výmere XXXm2 v podiele 1/1, t. j. v celosti, ktorá je vedená na Okresnom úrade V., katastrálny odbor a tiež žiadala, aby jej súd priznal 100% náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.X.XXXX uzatvorila s obdarovanou, svojou dcérou T. L. darovaciu zmluvu, ktorou previedla na ňu vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva XX pre katastrálne územie L.. Zároveň touto darovacou zmluvou bolo zriadené v prospech žalobkyne vecné právo a to právo doživotného bývania, pričom žalobkyňa darovanie podmienila aj tým, že v starobe a chorobe ju obdarovaná zaopatrí. Obdarovaná dar prijala, poďakovala sa a sľúbila žalobkyni, že sa o ňu postará pri akejkoľvek ťažkej životnej situácii. Obdarovaná sa do tohto domu nasťahovala spolu s manželom - žalovaným v roku 2005 a žalobkyňa s nimi žila v spoločnej domácnosti, na čo krátko potom nastali medzi žalobkyňou a žalovaným konflikty, zrezal tri stromy, čo mu žalobkyňa vytkla. Podľa žalobkyne reakcia žalovaného bola neprimeraná, osopil sa na ňu, že to nie sú jej stromy. Keď zomrel žalobkyni syn Y. dňa XX.X.XXXX, žalobkyňa pozvala príbuzných na pohreb, pričom žalovaný vytkol žalobkyni dosť arogantne, že oni nie sú povinní v dome prijímať pohrebných hostí. Dcéra T. so žalovaným nebrali na žalobkyňu ohľad a hneď po pohrebe chceli búrať kachľovú pec a robili všetko len preto, aby žalobkyňu trápili. V októbri 2008 sa žalobkyňa mala dozvedieť, že dcéra darovacou zmluvou zo dňa 25.8.2008 darovala nehnuteľnosti manželovi teda žalovanému, avšak v tejto darovacej zmluve už chýbal záväzok, ktorý požadovala od dcéry a to, že v prípade potreby, v čase choroby a starobe jej poskytne zaopatrenie. Dôvody darovania dcéra žalobkyni nepovedala a vôbec darovanie žalovanému žalobkyni zamlčala. Žalobkyňa sa o tom dozvedela len náhodou a vzhľadom na to, že darovacia zmluva z 25.8.2008 už neobsahovala záväzok žalovaného, že žalobkyni poskytne doživotné bývanie a postará sa o ňu v starobe i chorobe, pochopila že sa jedná o arogantné správanie dcéry a že sa chcela záväzku zaopatriť žalobkyňu zbaviť. Žalobkyňa už dcére naznačovala, že ak jej dar nevráti, pre jej správanie v rozpore s dobrými mravmi sa obráti žalobkyňa na súd a to boli dôvody, pre ktoré podľa názoru žalobkyne darovala nehnuteľnosti žalovanému.
Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný vyvíjal voči žalobkyni psychický nátlak, v deň sviatku všetkých svätých v roku XXXX žalovaný vykrikoval žalobkyni, že jemu je jedno, čo bude so žalobkyňou a že keď predá dom, môže ísť do kravína. Tiež jej žalovaný zakázal. ako aj jej dcéra stretávať sa s vnúčatami. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že žalovaný s manželkou stupňovali na ňu nátlak a v miestnostiach, ktoré obývala, regulovali teplotu do 18 stupňov Celzia, pričom miestnosti, ktoré obývali oni, boli vyššej teploty. Miestnosti vykurovali troma ohrievačmi aj kozubom. Taktiež mali žalobkyňu obmedzovať v pohybe v rodinnom dome, pričom všetky výdavky spojené s vykurovaním, zásobovaním elektrinou aj dane za nehnuteľnosť platila žalobkyňa, a žalovaný s manželkou jej neprispievali.
Dňa XX.X.XXXX mal žalovaný slovne zaútočiť na žalobkyňu, nadávať jej vulgárnymi nadávkami a preto sa žalobkyňa rozhodla, že jeho arogantné vulgárne útoky oznámila Okresnému oddeleniu Policajného zboru. Podľa žalobkyne jej zdravotný stav z dôvodu slovných i psychických útokov žalovaného a jeho manželky sa zhoršil a dňa XX.X.XXXX sa podrobila lôžkovej liečbe. Obvodný úrad V. prerokoval priestupok proti občianskemu nažívaniu a žalobkyňa so žalovaným uzatvorila zmier, avšak ani to nepomohlo a žalovaný sa aj naďalej ku žalobkyni správal agresívne. V telefóne žalobkyni mal nadávať, že ochudobňuje vlastnú dcéru, vnúčatá a vyhrážal sa, že keď príde do V., tak uvidí, čo s ňou urobí a že poreže brány na dvore, ktoré správanie žalobkyňa oznámila starostke obce L.. Žalovaný sa s manželkou odsťahovali v októbri 2010 do T. L. X. a pri tej vzdialenosti žalobkyni bolo jasné, že dcéra ani jej manžel nemôžu splniť svoj záväzok o poskytnutí osobnej starostlivosti. V Y. XXXX prišiel žalovaný do rodinného domu s neznámou ženou a povedal žalobkyni, že „Babka, vy ste prvá komu predstavujem svoju novú priateľku“. Tiež sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaný sa s jej dcérou rozvádza a nevedela, že ešte v roku XXXX podal žalovaný návrh na rozvod manželstva s dcérou žalobkyne.
Dcéra žalobkyne nevysvetlila osobne žalobkyni, prečo darovala nehnuteľnosti žalovanému, ale aj to, prečo nedodržiava záväzok, ktorý jej dcéra dala, že ju bude opatrovať. Dcéra o žalobkyňu neprejavuje záujem, nenavštevuje ju, aj keď vie, že sa v roku XXXX ťažko zranila pri páde na chrbticu. Takisto dcéra žalobkyni nepomáha, aj keby jej pomoc potrebovala a preto žalobkyňa usudzuje a je presvedčená o tom, že jej dcéra sa chcela zbaviť záväzku opatrovať ju v starobe a chorobe. Žalobkyňa vyslovila názor, že keby to vedela, tak určite by dcére predmetné nehnuteľnosti nedarovala. Ďalej žalovaný v období 2017 prišiel do rodinného domu a bral veci. Vzal aj kultivátor na pole, ktorý vlastnícky patrí žalobkyni, pretože ho zaplatila. Žalovaný povedal žalobkyni, že býva v jeho dome a bude platiť. Teda naznačoval, že ide o nájomné. Vtedy žalobkyňa vyhľadala lekárku, pretože sa psychicky veľmi zle cítila a odcudzenie majetku nahlásila na Obvodné oddelenie Policajného zboru. Avšak z dôvodu, že škoda bola nízka, odkázali žalobkyňu na priestupkové konanie.
Žalobkyňa dospela k záveru, že zo strany žalovaného ide o sústavne porušovanie dobrých mravov hrubým spôsobom voči nej, aj keď má doposiaľ právo doživotného bývania v tomto rodinnom dome. Dcéra sledujúc účel vyhnúť sa záväzku poskytnúť žalobkyni opateru v starobe a chorobe a vyhnúť sa vráteniu daru v rozpore s dobrými mravmi previedla nehnuteľnosť na žalovaného v čase, keď boli manželia. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že správanie žalovaného je možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrým mravov. Pojem dobrých mravov nemožno vykladať len ako korekciu, či doplňujúci faktor výkonu subjektívnych práv a povinnosti, ale tiež ako morálne merítko pre použiteľnosť správnych noriem.
V tomto konaní sa žalobkyňa domáha, aby súd predbežnou otázkou vyriešil absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy uzatvorenej medzi darkyňou T. L. a obdarovaným Y. L. o bezplatnom prevode predmetných nehnuteľnosti v prospech žalobkyne v zmysle § 39 Občianskeho zákona. Na určení absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy a na žalobnom návrhu na určení vlastníctva žalobkyňa má právny záujem, pretože len zápisom vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti v jej prospech sa odstráni jej právna neistota a napraví sa závadný stav.
3. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila výpis z listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie L., Zápis spísaný na Obecnom úrade v L.X. zo dňa XX.XX.XXXX, notársku zápisnicu B. zo dňa XX.X.XXXX, notársku zápisnicu B. zo dňa XX.X.XXXX, záznam o podaní oznámenia spísaný na Obvodnom oddelení Policajného zboru zo dňa XX.X.XXXX, lekársku správu z interného oddelenia zo dňa XX.X.XXXX, upovedomenie o odložení veci zo dňa X.X.XXXX, potvrdenie vydané obcou L. zo dňa XX.X.XXXX.
4. K žalobe podal svoje vyjadrenie žalovaný, ktoré bolo doručené súdu dňa X.X.XXXX, a ktorým navrhol súdu, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a aby mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že predmetnú žalobu považuje za nezrozumiteľnú, nepravdivú, zavádzajúcu, účelovú a nedôvodnú. V prvom rade uviedol, že žalovaný nie je, ani nikdy nebol v súvislosti s nehnuteľnosťami so žalobkyňou v žiadnom právnom vzťahu. Žalovaný (v postavení obdarovaného) nadobudol nehnuteľnosť na základe právneho úkonu - Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej s p. T. L. (v postavení darcu). V druhom rade poukazál na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko žalovanými nie sú všetci účastníci právneho úkonu (t. j. Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX), ktorého neplatnosť má byť určená. Žalobca je toho názoru, že ak žalobkyňa predmetnou žalobou žiada vyslovenie neplatnosti právneho úkonu a to Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX absentuje v predmetnej žalobe strana - T. L. ako účastník právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa žalobkyňa domáha, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010 sp .zn. 2 Cdo 205/2009, tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011 č. k. III. ÚS 517/2011-9 a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.1.2012 sp. zn. 6 Cdo 214/2011.
Ďalej vo vyjadrení žalobca uviedol, že má za to, že tvrdenie žalobkyne o jej naliehavom právnom záujme v znení, v akom to žalobkyňa uviedla, nemožno v žiadnom prípade považovať za osvedčený právny záujem, pretože určením neplatnosti Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX by sa vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti stala opäť len dcéra žalobkyne, p. T. L., a nie žalobkyňa a prípadné vyslovenie neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy by nemalo na právne postavenie žalobkyne absolútne žiaden vplyv. Pokiaľ ide o žalobkyňou v žalobe opísané správanie sa žalovaného voči nej, žalovaný uviedol, že jeho správanie sa k žalobkyni nemá absolútne žiaden súvis ani vplyv na zmenu vlastníckeho práva, pričom je toho názoru, že všetky v žalobe opísané skutočnosti sú nepravdivé, klamlivé a hrubo zavádzajúce vo všetkých častiach.
V závere vyjadrenia pre úplnosť súdu žalovaný uviedol, že na tunajšom súde bolo už právoplatne ukončené konanie o vrátenie daru medzi účastníkmi p. T. L. v postavení žalobkyne a p. Y. L. v postavení žalovaného pod sp. zn. XC/XXX/XXXX (rozsudok OS HE sp. zn. XC/XXX/XXXX - 161 zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.06.2018), pričom súd žalobu zamietol. Taktiež bolo ukončené konanie vedené tunajším súdom pod sp. zn. XXC/XX/XXXX o vrátenie daru a neplatnosť právneho úkonu (Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX), pričom žalobkyňa p. V. bola v tomto konaní (XXC/XX/XXXX) rovnako v postavení žalobkyne a jej dcéra p. T. L. v postavení žalovanej 1/ a p. Y. L. v postavení žalovaného 2/, preto žalovaný navrhol súdu k tomuto konaniu pripojiť obe spisy t. j. spis vedený pod sp. zn. XC/XXX/XXXX a sp. zn. XXC/XX/XXXX.
5. Dňa X.XX.XXXX bolo doručené na emailovú stránku podateľne tunajšieho súdu stanovisko žalobkyne bez zaručené elektronického podpisu, ktoré v zákonom stanovenej lehote nebolo zo strany právnej zástupkyne žalobkyne včas doplnené, preto na vyjadrenie žalobkyne súd v zmysle ust. 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) neprihliadal.
6. Súd nariadil na prejednanie veci predbežné prejednanie sporu na deň XX.XX.XXXX, na ktorom vyzval žalobkyňu v zmysle ust. § 138 CSP na späťvzatie tejto žaloby, pretože súdu sa žaloba javila zjavne nedôvodná, pretože aj v prípade, ak by sa preukázalo, že táto darovacia zmluva medzi dcérou žalobkyne a žalovaným je neplatná, nie je možné obnoviť vlastnícke právo žalobkyne, pretože pred touto darovacou zmluvou bola uzatvorená darovacia zmluva medzi dcérou žalobkyne a žalobkyňou.
7. Právna zástupkyňa žalobkyne po oboznámení sa s predbežným právnym posúdením uviedla, že sa odvoláva na interpretačné pravidlá zakotvené v článku 5 Princípov Európskeho zmluvného práva, kde sa do výkladu obsahu zmluvy berie v úvahu aj správanie strán po uzavretí zmluvy, ako je aj dobrá viera a poctivosť. Obdarovaná dcéra T. L. sledovala účel vyhnúť sa záväzku osobne, teda starať sa, poskytnúť opateru darkyni teda žalobkyni v starobe a chorobe dojednanej v darovacej zmluve z roku 2004, dokonca to bola podmienka darkyne, teda žalobkyne, že ju zaopatrí v starobe a v chorobe a pod tou podmienkou bola urobená darovacia zmluva. V zmysle súdnej praxe, že na každú zmluvu, či už darovaciu alebo kúpnu, sa treba sa pozrieť aj cez prizmu dobrých mravov. Tak aj na túto zmluvu z roku 2008 je pohľad žalobkyne taký, že musia sa dodržiavať v spoločnosti dobré mravy, ktoré sú v zákone uvedené, ale nie sú definované. Tieto etické pravidlá, morálne zásady sú teda uznávané, majú byť aj rešpektované v našej spoločnosti a tu vzhľadom na konkrétne okolnosti došlo až k hrubému porušeniu dobrých mravov voči žalobkyni zo strany žalovaného.
Právny zástupca žalovaného po oboznámení sa s predbežným právnym posúdením uviedol, aby sa právna zástupkyňa žalobkyne vyjadrila, či zmluvu z roku 2004 medzi žalobkyňou a jej dcérou považuje za platnú alebo nie. Podľa jeho názoru je potrebné rozlišovať porušenie dobrých mravov vo vzťahu k možnosti žalovať vrátenie daru a vo vzťahu a ich vplyvu na platnosť právneho úkonu ako takého a v takomto prípade sa posudzuje to porušenie dobrých mravov v čase, keď bol urobený úkon.
Následne právna zástupkyňa žalobkyne požiadala súd o rozšírenie žaloby a to v dôvode na absolútnu neplatnosť aj darovacej zmluvy z roku 2004, pretože tá podmienka bola obdarovanou T. L. prijatá a teda ten záväzok nepreniesla na žalovaného. Súd preto uložil právnej zástupkyni žalobkyni, aby v lehote 10 dní doložila a predložila súdu písomne odôvodnený návrh zmeny žaloby.
8. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobkyne ktorou žalobkyňa rozšírila skutkové tvrdenia ohľadom uplatneného nároku v znení skutkových okolností nasledovne: ,,žiadam, aby súd vyriešil predbežnú otázku v môj prospech, ktorými je určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej dňa XX. X. XXXX medzi mnou a mojou dcérou obdarovanou T. L. v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, darovanie som podmienila aj tým, že v starobe a chorobe ma obdarovaná zaopatrí, obdarovaná mi sľúbila, že sa o mňa postará pri akejkoľvek ťažkej životnej situácií; potom ako sa s manželom nasťahovali do rodinného domu správanie zo strany T. L. sa zmenilo, so žalovaným robila všetko preto, aby ma trápila, zo strany obdarovanej nebol záujem o môj zdravotný stav, neposkytovala mi pomoc v chorobe, nebola ku mne ohľaduplná, keď mi zomrel syn, robila mi napriek; nezastavila žalovaného, keď bezdôvodne zrezal stromy na záhrade, keď išiel búrať kachľovú pec v dome a správala sa v rozpore s tým, čo my sľúbila pred uzavretím zmluvy; obdarovaná, moja dcéra, uzatvorením darovacej zmluvy sledovala jediný cieľ a to získať vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, jej správanie ku mne bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi; povedala som jej, aby mi vrátila dar, ale vyhla sa vráteniu daru tým, že previedla vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na svojho manžela, žalovaného, bez môjho vedomia, s tým, že záväzok o zaopatrení chorobe a starobe a v prípade potreby už žalovaný neprevzal.“
9. Súd v zmysle § 237 ods. 2 CSP nezasielal návrh na zmenu žaloby žalovanému na vyjadrenie, nakoľko v rámci zachovania princípu rovnosti zbraní súd považoval za postačujúce a za hospodárne, aby sa žalovaný priamo vyjadril k skutkovým okolnostiam rozšírenej žaloby po jej pripustení, nakoľko po doručení zmeny žaloby zo strany žalobkyne, súd mal za to, že doterajšie výsledky konania môžu byť podkladom aj pre konanie o zmenenej žalobe. Taktiež z návrhu zo zmeny žaloby nevyplynulo, že by žalobkyňa navrhovala vykonať aj iné dokazovanie, ako uviedla v žalobe. Súd tiež o zmene žaloby spočívajúcej v doplnení rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, nerozhodoval na bezprostredne nasledujúcom pojednávaní, pretože v zmysle ust. § 142 CSP nie je vylúčená možnosť pre súd rozhodnúť o zmene žaloby ešte pred pojednávaním. Súd považoval v tomto prípade za dôvodné a hospodárne rozhodnúť pred pojednávaním vydaním písomného uznesenia, najmä z dôvodu, aby sa strany sporu mohli riadne na pojednávanie pripraviť.
10. K zmenenej žalobe zaslal žalovaný svoje vyjadrenie, ktoré bolo doručené súdu 21.2.2019, v ktorom vyjadril názor, že návrh na zmenu žaloby zo dňa 21.11.2018 zo strany žalobkyne je v danom prípade neprípustný a súd ani nemal pripustiť zmenu žaloby. Tak ako žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení k žalobe, aj teraz poukazuje na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže totiž absentuje strana - T. L. ako účastník právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa žalobkyňa domáha resp. domáhala a v tomto prípade žalovaným nie je účastník právneho úkonu t. j. Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorého neplatnosť má byť určená, a teda v predmetnej zmene žaloby absentuje strana - T. L. ako účastník právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa žalobkyňa domáha.
Zároveň žalovaný uviedol, že predmetnú Zmenu žaloby zo dňa XX.XX.XXXX ani nemožno považovať za zmenu žaloby v zmysle ust. § 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko je zrejmé a nesporné, že žalobkyňou navrhovaná zmena žaloby sa týka právneho úkonu uzavretého medzi ňou /žalobkyňou/ a treťou osobou, a nie žalovaným p. Y. L. a teda je nesporné, že Doplnenie žaloby zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj pôvodná Žaloba o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX neboli podané správne a takýto nedostatok bez ďalšieho vedie k neúspechu žalobkyne v spore.
11. Dňa X.X.XXXX žalobkyňa doručila súdu stanovisko k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedla, že žalovaný opätovne namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Avšak žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a nie určenia neplatnosti darovacej zmluvy. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľnosti a v tomto smere pasívne procesnoprávne legitimovaný v súdnom spore je ten, komu svedčí v čase vyhlásenia rozsudku vlastnícke právo zapísané na liste vlastníctva a tým je žalovaný. Žalobkyňa tvrdí, že darovacie zmluvy, tak ako ich špecifikuje v žalobe a v doplnení žaloby, sú z dôvodov tam uvedených absolútne neplatnými právnymi úkonmi, pretože ich obsah, zmysel i účel je v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z celkového charakteru dojednania. V zmysle zahrnutého zohľadnenia obsahu pohnútky a účelu, pričom sú dôležité predovšetkým okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi možno považovať tak za posledný filter takých právnych úkonov, ktoré neodporujú síce žiadnemu vyslovenému zákonnému zákazu, avšak napriek tomu celkový obsah a okolnosti, za ktorých boli urobené, odporujú ľudskej slušnosti a ľudskému cíteniu.
12. Dňa XX.X.XXXX žalobkyňa predložila súdu čestné prehlásenie z XX.X.XXXX, ktoré je podľa jej názoru listinným dôkazom v tomto civilnom sporovom konaní a to z dôvodu, že navrhovaná svedkyňa H. V. utrpela v októbri 2018 ťažký úraz chrbtice a cestovanie jej spôsobuje bolesti, preto sa nemôže dostaviť na pojednávanie osobne.
13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa X.X.XXXX k dokazovaniu uviedol, že so zo spisu XC/XXX/XXXX, kde bola žalobkyňa pani T. L. a žalovaný pán Y. L. o vrátenie daru, navrhuje, aby súd oboznámil rozsudok vydaný v tejto veci a čo sa týka spisu XXC/XX/XXXX navrhuje súdu, aby bola oboznámená zápisnica z pojednávania, ktorá sa konala v tejto veci, pričom v tejto veci bolo len jedno pojednávanie a konanie malo byť zastavené, pričom poukázal, že konanie vo veci XC/XXX/XXXX predstavuje prekážku rozhodnutej veci, kedy bola posudzovaná zmluva medzi T. L. a Y. L. a teda nie je možné v tomto konaní posudzovať predmetnú darovaciu zmluvu. Ďalej právny zástupca žalovaného uviedol, že podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka sa rozpor s dobrými mravmi skúma v čase uzatvorenia zmluvy a skúmanie rozporu s dobrými mravmi po uzavretí zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka zakladá nárok na vrátenie daru, a aj to musí ísť o hrubé porušenie dobrých mravov.
Vzhľadom na argumentáciu žalobkyne o použití Princípov európskeho zmluvného práva poukázal tiež na článok 1 princípov týchto princípov, ktorý stanovuje, kedy sa tieto princípy aplikujú na zmluvný vzťah, pričom tieto princípy sa väčšinou a v prevažnej miere aplikujú na zmluvy, kde na jednej strane vystupuje cudzí prvok, pričom zmluvné strany si musia v zmluve aplikáciu Princípov európskeho zmluvného práva vyslovene dohodnúť, preto nie je možné, aby sa žalobkyňa na tieto princípy v tomto konaní odvolávala.
14. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa X.X.XXXX uviedla, že žalobkyňa podala žalobu na súd, pretože sa dovoláva zákonného imperatívu dobrých mravov, pretože táto plní funkciu poslednej záruky pri realizácii princípu spravodlivosti tak ako v iných právnych poriadkov štátov Európskej únie podľa článku 6 Dohovoru o ľudských právach. Najvyšší súd uviedol, že rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemusí vyplývať len z obsahu zmluvy, ale z celkového charakteru dojednania, ktoré zohľadňujú obsah, pohnútku, účel, motív a okolnosti, za ktorých sa zmluva uzatvára. Preto oponuje názoru, že zmluva resp. posudzovanie zmluvy má vychádzať zo stavu, kedy je právny úkon robený, pretože zvlášť pri darovacej zmluve sa má zohľadniť aj následne správanie strán a to vďačnosť, správanie sa k obdarovanému a Princípy európskeho zmluvného práva takisto vychádzajú zo zásady princípu spravodlivosti.
15. V záverečnom zhrnutí právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že tak ako obdarovaná dcéra žalobkyne T. L., tak i žalovaný sa k žalobkyni správali nevďačne, sústavne porušovali dobré mravy hrubým spôsobom a preto je potrebné tieto narušené vzťahy efektívne napraviť, čomu sa rozumie navrátenie predmetnej nehnuteľnosti do vlastníctva žalobkyne. Už v písomných podaniach žalobkyňa zdôrazňovala, že rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemusí vyplývať iba z obsahu, pretože obsah darovacích zmlúv je v súlade so zákonom, ale rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi vyplýva z celkového charakteru dojednania, pohnútky a účelu okolností, za ktorých bol právny úkon uzatvorený i následne správanie zmluvných strán po uzatvorení zmluvy zohľadňujúc pritom obsah zmlúv. Bolo podmienkou, aby sa dcéra T. L. ako obdarovaná o žalobkyňu na starobu postarala, zabezpečila a zaopatrila ju. Vôľa účastníkov zmlúv zohráva pri jej vytváraní a interpretácii zásadnú úlohu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že sa to nestalo. Naopak v dôsledku hrubého neslušného správania k žalobkyni, nielen zo strany dcéry obdarovanej, ako aj vysvitlo z vykonaného dokazovania, z hrubého neslušného správania žalovaného k žalobkyni, sa žalobkyni zhoršil zdravotný stav, čo preukazovala v tomto konaní zdravotnými potvrdeniami založenými do súdneho spisu.
Právna zástupkyňa žalobkyne ďalej uviedla, že dcéra žalobkyne T. L. pripustila v písomnom vyjadrení v konaní sp. zn. XXC/XX/XXXX, že po smrti jej brata, čo sa stalo v roku 2007, ju žalobkyňa obvinila, že zavinila smrť brata, že jej nadávala a preto darovala predmetnú nehnuteľnosť svojmu manželovi. Žalobkyňa v žalobe tvrdí opak a svoje tvrdenia podporuje svedeckou výpoveďou P. V., ktorý uviedol, že po uzatvorení darovacej zmluvy a potom, čo sa obdarovaná so žalovaným nasťahovali k žalobkyni, začali žalobkyňu doslova trýzniť, rezali stromy, hádali sa i pri pohrebe brata Jána, zbúrali kachľovú pec, tiež zdôraznil, že matka sa mnohokrát jemu osobne sťažovala na nich. Aj H. V. v čestnom prehlásení z XX.X.XXXX uviedla, že bola doslova šokovaná správaním žalovaného k žalobkyni, keď jej povedal, že dom predá a ona môže ísť bývať hoci aj do kravína. Výpovede svedkov sú vierohodné, korešpondujú s tvrdeniami žalobkyne v žalobe a nakoniec sú to príbuzní. Sami uviedli, že sa o celej situácii rozprávali, preberali, a práve pod vplyvom preberania celej situácie ako tragédie v rodine samozrejme, že všetko sa vryje do pamäti a tým pádom sú svedkovia schopní všetko reprodukovať. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobkyne, tu neobstojí námietka žalovaného, že vypovedal svedok, ako keby čítal žalobu a že ich výpovede sú zhodné a práve preto sú nevierohodné. Páve naopak výpovede svedkov a žalobkyne si nerozporujú, zhodne opisujú skutočnosti, ktoré nastali po darovaní predmetnej nehnuteľnosti a preto sú vierohodné.
Ďalej uviedla, že obdarovaná T. L. darovala predmetnú nehnuteľnosť žalovanému v čase, keď medzi ňou a matkou boli hádky, čím jej bolo jasné, že sa o matku starať v starobe nebude a aby sa vyhla vráteniu daru, ako aj plneniu záväzku zaopatrenia, previedla predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného. Záväzok zaopatriť v starobe a chorobe sa už v darovacej zmluve uzatvorenej medzi obdarovanou a žalovaným nenachádza, a teda vyhla sa tomu záväzku opatrovať žalobkyňu v starobe, chorobe, pretože ak by to neurobila, zo strany žalobkyne by bola požiadavka na vrátenie daru. V čase darovania nehnuteľnosti dcérou žalobkyne žalovanému, žalovaný vnímal celú situáciu, boli manželia, vedel teda, že je ten záväzok na zaopatrenie žalobkyne, vedel, že tento záväzok sa už nesplní a že by to bol dôvod na vrátenie daru. Z okolnosti darovania žalovanému jeho manželkou vyplýva teda, že vedel, čo viedlo žalobkyňu k darovaniu predmetnej nehnuteľnosti, že to zaopatrenie v chorobe a starobe bola podmienka darovania, bolo to prianie žalobkyne, teda a nie to, aby strpčovali život hrubým neslušným správaním v rozpore s dobrými mravmi a zhoršovali žalobkyni zdravie. Súdne konanie, ktoré sa viedlo pod sp. zn. XXC/XX/ XXXX sa neskončilo rozhodnutím v merite veci, konanie bolo zastavené, preto tu nie je prekážka už raz rozhodnutej veci. Konanie XC/XXX/XXXX je z iného skutkového a právneho stavu, aj medzi inými účastníkmi. Žiadam teda, aby z týchto dôvodov bolo v žalobe v plnom rozsahu vyhovené. Právna zástupkyňa žalobkyne žiadala žalobe vyhovieť a priznať žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.
16. Právny zástupca žalovaného v záverečnom zhrnutí poukázal na všetky či už písomné, ale aj ústne podania učinené pred týmto súdom. Ďalej vyjadril nesúhlas s konštatovaním, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že T. L. a žalovaný sa správali k žalobkyni spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Ide o tvrdenie žalobkyne, ktoré malo byť, alebo bola snaha, potvrdiť tvrdenia výpoveďou syna žalobkyne P. V., ktorého výpoveď nemôže byť dôveryhodná, nakoľko tento reprodukoval konkrétne okolnosti, ktoré sa uvádzajú aj v žalobe. Tiež nesúhlasil, že vzťah medzi T. L. a žalovaným riešený v súdnom konaní XC/XXX/XXXX je nepodstatný, pretože práve tento vzťah a posúdenie jeho platnosti je významným dôvodom, aby vôbec mohlo byť tejto žalobe vyhovené. Ak by súd mal rozhodnúť v prospech žalobkyne musel by skonštatovať, že je neplatná darovacia zmluva medzi žalobkyňou a jej dcérou T. L. a zároveň že je neplatná darovacia zmluva medzi T. L. a žalovaným.
Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného je tu res isudicata, to znamená súd sa zaoberal alebo preskúmaval darovaciu zmluvu medzi žalovaným a T. L. z hľadiska toho, či nedošlo k naplneniu právnej normy týkajúcej sa vrátenia daru, to znamená, či sa žalovaný k T. L. správal, alebo mal správať, tak že malo ísť o konanie závažným spôsobom porušujúce dobré mravy. V tomto konaní bolo konštatované, že boli zjavné nezhody, ale nešlo o také nezhody, ktoré by mali napĺňať normu pojednávaciu o možnosti vrátenia daru. Podľa jeho názoru súd nemá inú možnosť ako žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietnuť. Tiež zotrval na dôvodoch zamietnutia v tom zmysle, že T. L. by musela byť účastníčkou tohto sporu ako účastníčka tohto právneho úkonu, ktorej neplatnosť by sa mala konštatovať a tiež z dôvodu nemožnosti posudzovať následné správanie ako dôvod na konštatovanie, že právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi. Tiež poukázal na to, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi správaním sa žalovaného a zhoršením zdravotného stavu o to viac, že žalovaný viac ako 5 rokov v L. už nebýva.
Záverom uviedol, že je toho názoru, že tvrdenia žalobkyne, P. V. ako svedka ako aj čestné vyhlásenie jeho manželky, ktorá robila čestné vyhlásenie sú účelové vykonštruované v snahe navodiť na súde dojem, že žalovaný sa správal k žalobkyni spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Čo je však najpodstatnejšie v tomto konaní, správanie sa žalovaného k žalobkyni z právneho hľadiska je právne bezpredmetné, pretože žalovaný so žalobkyňou nebol v žiadnom právnom vzťahu, pokiaľ sa bavíme o nehnuteľnosti, ktoré určenie vlastníctva má byť predmetom tohto sporu. Na základe uvedeného teda navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.
17. Súd vykonal dokazovanie, v procese ktorého sa oboznámil s písomnými podaniami strán sporu, s ústnymi prednesmi strán sporu, s listinami, ktoré v tejto veci predložili strany sporu, výsluchom svedka a zistil tento skutkový stav:
SKUTKOVÝ STAV
18. Z výpisu z listu vlastníctva č. 10 pre katastrálne územie L. vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to pozemkov parcely registra „C“ parcelné číslo XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcelné číslo XXX/XX - záhrada o výmere XXX m2 a stavby so súpisným číslom 86 - dom postavenej na pozemku registra „C“ parcelné číslo XXX/X (ďalej tiež len ako „nehnuteľnosti“), ktoré nehnuteľnosti žalovaný nadobudol darovacou zmluvou, ktorá bola zapísaná v katastrálnom konaní vedenom pod P.-XXXX/XX. Z tohto výpisu ďalej vyplýva, že k nehnuteľnostiam je zapísaná ťarcha v časti C listu vlastníctva, a to vecné bremeno - právo doživotného bývania v rodinnom dome, užívanie rodinného domu ako aj pozemkov a príslušenstva pre žalobkyňu, ktoré vecné bremeno bolo zapísané v katastrálnom konaní sp. zn. P. - XXXX/XX.
19. Z notárskej zápisnice B. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalobkyňa ako darujúcu a T. L. ako obdarovaná a Y. V. ako osoba oprávnená z vecného bremená uzatvorili pred notárom darovaciu zmluvu a dohodu o zriadení vecného bremena. Žalobkyňa darovala nehnuteľnosti svojej dcére T. L. do jej výlučného vlastníctva. Účastníci sa tiež dohodli na zriadení vecného bremena a to práva doživotného bývania v rodinnom dome, užívania rodinného domu, pozemkov a príslušenstva pre žalobkyňu a pre Y. V.. Zároveň v tejto notárskej zápisnici v bode III žalobkyňa vyjadrila požiadavku od svojej dcéry obdarovanej v prípade potreby v čase choroby a starobe zabezpečiť primerané zaopatrenie. Obdarovaná dar od svojej matky, žalobkyne s poďakovaním prijala a s podmienkou vecného bremena a s podmienkou zaopatrenia bezvýhradne súhlasila. O tomto úkone notár zápisnicu napísal, účastníkom prečítal, vysvetli, načo ju títo ako úplnú a správnu pochopili a schválili a na znak svojho súhlasu s jej obsahom vlastnoručne podpísali.
20. Podľa notárskej zápisnice B. XXX/XX spísanej dňa XX.X.XXXX medzi darujúcou T. L. a Y. L. ako obdarovaným, T. L. darovala nehnuteľnosti svojmu manželovi, žalovanému do jeho výlučného vlastníctva. Žalovaný dar s vďakou od svojej manželky prijal a zaviazal sa vyhovieť všetkým zákonným podmienkam vyplývajúcim z tejto zmluvy. V tejto notárskej zápisnici darujúca vyhlásila, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená ani iné právne povinnosti, okrem vecného bremena a to práva doživotného bývania v prospech žalobkyne. Účastníci tejto darovacej zmluvy boli oboznámení s tým, že v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátania daru, ak by sa obdarovaný správal k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že by tým hrubo porušoval dobre mravy. Notárka v závere dosvedčila, že túto notársku zápisnicu napísala, účastníkom prečítala a vysvetlila, títo ju schválili a na znak súhlasu s jej obsahom pred ňou vlastnoručne podpísali.
21. Zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že dňa XX.X.XXXX sa dostavila na Útvar policajného zboru žalobkyňa za účelom podania oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, kde uviedla, že dňa XX.X.XXXX v čase okolo 11 hod. žalovaný jej vulgárne vynadal, že je najväčšia kurva, v mieste jej trvalého pobytu a ktorý taktiež robil sústavne schválnosti a to tým, že jej zobral kľúče od ich spoločného domu. Taktiež žalobkyňa uviedla, že jej zakazuje rozprávať a stretávať sa s vnúčatami, ako aj v minulosti jej viackrát nadával, pričom sa vyhrážal, že predá rodinný dom a žalobkyňa môže ísť hoci aj do kravína bývať, kde však ona má na rodinný dom vecné bremeno a on ho nemôže predať. Takéto nadávky sa jej dotkli a hrubo urazili na cti. Žalobkyňa mala tiež uviesť, že ona ho nikdy nijako neprovokovala, ani nedala mu zámer, aby jej nadával a robil schválnosti.
22. Z lekárskej správy z interného oddelenia zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalobkyňa bola na vyšetrení, privezená bola rýchlou zdravotnou službou, pričom sa lieči na vysoký krvný tlak. Žalobkyňa tiež mala uviesť, že mala problémy so zaťom a následne jej prišlo zle. Mala bolesti na hrudníku a v hlave, namerala si vysoký tlak a zvýšený cukor. Doporučená jej bola kontrola u obvodného lekára.
23. Zo zápisu spísaného XX.XX.XXXX na Obecnom úrade v L. vyplýva, že žalobkyňa prišla oznámiť, že dňa XX.XX.XXXX jej zať - žalovaný jej vytkol, že ochudobňuje vlastnú dcéru a vnúčatá, a chce pripraviť rodinu o strechu nad hlavou. Svokre mal povedať, „keď prídem z V., vy uvidíte, čo ja tu urobím“. Vyhrážal sa, že poreže brány do dvora. Zápis podpísala žalobkyňa a starostka obce.
24. Z upovedomenia o odložení vecí zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že správny orgán a to Okresný úrad V., odbor všeobecnej vnútornej správy oznámil žalobkyni, že vec priestupku, ktorého sa mal dopustiť žalovaný tým, že dňa 26.9.2017 okolo 10.00 hodiny z garáže na dvore rodinného domu v obci L. mal vziať bez vedomia žalobkyne kultivátor, ktorý jej mal kúpiť obvinený v roku 2009 z jej peňazí a čím jej spôsobil škodu vo výške 250,- eur, odložil dňa 2.1.2018, lebo došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konanie o priestupku alebo postúpenie vecí.
25. Z potvrdenia vydaného obcou L. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že obec L. potvrdila, že žalobkyňa uhrádzala daň z nehnuteľnosti za roky 2011 až 2017 v hotovosti do pokladne obce.
26. V čestnom vyhlásení zo dňa XX.X.XXXX podpísaná H. V. na svoju česť vyhlásila, že má vedomosti o okolnostiach prevodu vlastníctva rodinného domu súp. č. XX s priľahlými pozemkami, záhradou a stavebným pozemkom v obci L. z pôvodnej vlastníčky žalobkyne a jej svokry na T. L., jej švagrinú ako aj o ďalšom prevode vlastníctva týchto nehnuteľnosti na žalovaného. V tomto vyhlásení podpísaná H. V. uviedla, že spolu s manželom a s ich deťmi sa často v L. navštevovali, aj keď bývali od roku XXXX v V.. Víkendy trávili so žalobkyňou v jej dome. Dcéru žalobkyne T. L. v rodinnom dome žalobkyne nestretávali, žalobkyňa im mala povedať, že dcéra ju nechodí navštevovať. Takisto vie, že dcéra žalobkyne bývala najprv v X.. Neskôr, keď sa vydala za žalovaného, odišla s ním bývať do L. a záujem o žalobkyňu jej dcéra nemala a nevidela u nej ani prejav starostlivosti o ňu, čo vie aj z rozprávania žalobkyne. Skutočnosť, že žalobkyňa darovala nehnuteľnosti dcére sa mala dozvedieť sprostredkovane od svojho manžela P. V., pričom so žalobkyňou mala dobrý vzťah a nevedela si to vysvetliť. Manžel jej mal povedať, že o darovaní sa dozvedel z ústneho oznámenia syna žalobkyne Y. V., ktorý býval v tomto dome s matkou. Ďalej H. V. uviedla, že po nasťahovaní dcéry a žalovaného do domu už tak často tam nechodili, len príležitostne a pri jednej z návštev u žalobkyne sa spolu pri stole rozprávali a zrazu žalobkyňa povedala, že naďalej platí dohoda, že ten, kto dostane dom, vyplatí ostatných súrodencov po 150 000,- korún. Avšak dcéra žalobkyne povedala, že ona teraz nič vyplácať nebude, až po smrti matky. H. V. mala vidieť ako žalobkyňa ostala prekvapená, avšak nepovedala nič. Takisto si spomína, že keď zomrel švagor Y. V. v roku XXXX došlo ku konfliktu medzi žalobkyňou a dcérou, čo vie preto, lebo žalobkyňa jej hovorila, že bola nešťastná zo správania dcéry. Doslova jej žalobkyňa povedala, že vlastná sestra nechce, aby bol vystavený v dome a ešte ďalej nejaké nedorozumenia, na ktoré si však už nespomína. Spomína si, že žalobkyňa bola zo správania dcéry rozčarovaná a znechutená. Ďalej uviedla, že s manželom žalobkyňu navštevovali aj na sviatky všetkých svätých, kde chodili so žalobkyňou na cintorín a po návrate z cintorína sa zdržiavali len v prízemí domu alebo v prístavbe. V novembri XXXX ostala šokovaná zo správania žalovaného, keď na návšteve u žalobkyne pred ňou a jej manželom žalovaný vynadal žalobkyni slovami „Vy ste k......, ja kľudne dom predám a môžete ísť bývať hoci aj do kravína“. H. V. videla, že žalobkyňa sa sťažovala na spolužitie s dcérou a žalovaným jej manželovi, niečo pochytila, ale nechala ich nech sa porozprávajú. Časté konflikty medzi žalobkyňou a dcérou a žalovaným riešil jej manžel.
27. Svedok P. V., ktorý je synom žalobkyne, na pojednávaní dňa X.X.XXXX vo svojom svedeckom výsluchu, uviedol, že po smrti otca sa konalo dedičské konanie, kde sa dohodli všetci traja súrodenci, že ten, kto doopatruje mamu, tomu ostane aj dom v L.. Táto dohoda bola v dedičskom konaní a určite mala by byť spísaná aj v rozhodnutí o dedičstve. V roku XXXX došlo k tomu, že sestra bola obdarovaná. Predtým sa správala slušne a potom začala nejako, pričom svedok nechce povedať čo, lebo by to bolo neslušné. V roku 2005 prišla sestra bývať do L. a mamu začali trýzniť a týrať, zrezali stromy, hádali sa a navažovali sa do mamy. Mama bola chorá a nik jej nepomáhal. Svedok chodí s mamou teraz vždy k lekárovi. Svedok povedal sestre, aby si šla urobiť prevody na elektrinu a plynárne, keďže dom bol na ňu prevedený, avšak sestra to neurobila. Tiež medzi súrodencami mala byť dohoda, že sestra im vyplatí po 150 000,- korún, pretože jej bol ponechaný dom. Avšak nebožtík brat Y. mal svedkovi povedať, že sestra im nezaplatí nič. Následne sestra začala vymýšľať po jeho smrti, že peniaze bratovi nevyplatí. Preto svedok nadobudol dôvodné podozrenie, že sa sestra chce vyplateniu peňazí vyhnúť. Sestra mu mala povedať, že ona peniaze nemá. V roku 2007 im zomrel brat Y. a sestra aj so švagrom nechceli, aby mŕtvy brat ležal hore, kde oni bývali v hornej časti domu, ale chceli, aby brat v truhle ležal dole v kuchyni. Vtedy mu sestra mala vykričať, že prečo on má o tom rozhodovať. Po týždni sa situácia vyostrila a sestra vykričala svedkovi, že svedok nemá nič napísané a poprela všetko, čo bolo dohodnuté.
Svedok ďalej uviedol, že nebol účastník toho, ako sa mama so sestrou hádajú. O tom vie len z toho, čo mu mama vždy po hádke telefonovala. Účastníkom tiež nebol ani pritom ako týždeň, alebo po dvoch týždňoch ako zomrel brat sestra so švagrom zbúrali kachľovú pec v kuchyni, pričom sestra mala uviesť, že dokedy sa majú mamy pýtať, čo môžu v dome robiť, keď dom už nie je jej, ale ich. V roku 2007 sestra so švagrom vymedzili mame priestor na bývanie, pričom ju nechceli púšťať hore na poschodie, urážky sa stupňovali. Svedok ďalej uviedol, že švagor sa ho bojí ako čert kríža, pričom svedok viackrát sestre povedal, aby sa o mamu starala. V roku 2008 sa vzťahy naštrbili ešte viac a svedok prišiel robiť do domu poriadky, pričom švagor mu povedal, že sa ešte uvidí, kto tu bude frajer a odišiel preč. Švagor stále vyskakoval. V tom čase svedok pracoval na Ministerstve spravodlivosti na oddelení sťažnosti, kedy dostal pokyn, aby preveroval nejaké skutočnosti na katastroch, pretože sa vtedy diali divné veci a tak zistil v októbri 2008, že bola nehnuteľnosti prevedená zo sestry na švagra, o čom telefonoval mame a bol potom aj osobne v L., kde bolo peklo na zemi. Mamu nepúšťali ani len do garáže a obmedzovali ju v pohybe. Svedok dodal, že dňa 15.5.2018 švagor bol v rodinnom dome , kde svedok rezal drevo a mame uviedol so svojím pezinským prízvukom, že mama ešte uvidí, že oni jemu budú platiť nájom. Svedok ešte udáva, že sprostredkovane vie, že švagor tam bol raz so svojou priateľkou, čo mu volala sestra. Sestra s mamou nekomunikuje ani teraz, pričom s mamou nebola približne už viac ako štyri roky, tri - štyri roky.
K súčasnému zdravotnému stavu matky sa svedok vyjadril, že tento pozná, pretože je účastný návštev matky u lekárov. Mama má cukrovku, problémy s vysokým krvným tlakom ako aj problémy s bolesťami chrbtice. Svedok dodal, že mama niekedy v roku 2016 alebo 2017, presne si už nepamätá, spadla, pričom ležala na oddelení pre dlhodobo chorých 21 dní, pričom on ju navštevoval každý druhý deň a sestra neprišla ani raz. Čo sa týka lekárskych vyšetrení tieto zabezpečuje svedok a čo sa týka prác okolo domu ako aj kosenia, tieto zabezpečuje takisto on. Svedok uviedol, že žalovaný zobral z domu aj kosačku Viking a krovinorez Still, preto svedok musel kúpiť novú kosačku, s ktorou kosí v podstate jeho pozemok a švagor, aj keď bol prítomný, tak mu v tomto nepomohol. Rovnako mu nepomohol ani pri rezaní dreva, len sa toho 15.5. vyškieral zo stoličky.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby svedok uviedol, kedy sa sestra mala naposledy stretnúť so svojou matkou, svedok uviedol, že to bolo v roku 2016, keď mama bola u sestry v T., o tom vie preto, lebo potom išiel po mamu do T., ktorá mu odtamadiaľ telefonovala, lebo sa tam niečo stalo, a o tomto vie na 100%, že vtedy sa stretli naposledy. Svedok ešte doplnil, že žalovaný prišiel po mamu do liečebne dlhodobo chorých v V., odkiaľ ju zobral k ním do T. a po pár dňoch mal svedok po mamu ísť do T..
Ku súdnemu konaniu medzi žalovaným a jeho sestrou svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že sa sestra súdila so žalovaným, o tom počul, vie o tom, že sestra nemala peniaze a teda nemohla dokončiť to dokonca a že zobrala žalobu späť, o čom nevie presne, že odkiaľ to vie, ale asi mu to volala mama. Pričom sestra jej mala povedať, teda mame, že čo si chce ten dom zobrať aj na cinter, teda na cintorín, pričom vždy ako sestra volala mame alebo mama sestre tak následne mama telefonovala svedkovi, o čom sa so sestrou rozprávali.
K správaniu sa žalovaného voči žalobkyni svedok uviedol, že žalovanému vytýka obmedzovanie mamy v pohybe po dome a vytýka mu tvrdenie, že bude pýtať od mamy nájom. Takisto mu vytýka, že nič neplatí, čo sa týka domu. Svedok dodal, že žalovanému vytýka to, že keď príde do L. a zapne si energie za tieto spotrebované energie nezaplatí.
Svedok tiež doplnil, že žalovaný má depresie, pretože jeho sestra mala nájsť tabletky po tom, ako sa z rodinného domu odsťahovali. K vzťahu medzi svedkom a jeho sestrou T. L. sa svedok vyjadril v tom zmysle, že momentálne existujú, aj v roku 2016 existovali, pričom si jeden druhému navzájom nevolali, avšak pomáhal sestre, pretože plakala, jemu jej bolo ľúto, keď žalovaný podal návrh na rozvod, tak svedok sestre pomohol pri spísaní návrhu na výživné a vtedy mu sestra uviedla, že žalovaný trpí depresiami, pretože našla tabletky na liečbu depresii. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby svedok uviedol, koľkokrát bol žalovaný v roku 2018 a 2019 v L., svedok uviedol, že v roku 2018 bol dvakrát a v 2019 nebol ani raz, pričom, ak je človek slušný tak minimálne sa spýta, koľko má zaplatiť za spotrebované energie alebo kúpi babke čokoládu, pričom jeho matka neplatí žalovanému nájomné.
K rekonštrukcii rodinného domu sa svedok vyjadril, že žalovaný tento dom rekonštruoval, pričom žalovaný to robil bez súhlasu mamy, vymenil okná a dvere a takisto rodinný dom zateplil, urobili aj kúpeľňu na poschodí a to všetko z financií žalovaného, pričom sa tak dialo v roku 2005, keď došli do L. bývať, pričom mamy sa nepýtali na to, či takúto rekonštrukciu môžu spraviť. Svedok je toho názoru, že rekonštrukcia potrebná nebola, pretože všetko fungovalo. On ešte s nebohým bratom všetko urobili, pričom svedok udáva, že rekonštrukciu nebola urobená k horšiemu, ale bola robená bez súhlasu mamy. Žalovaný mal peniaze na rekonštrukciu z L., pričom o výške týchto financií nevie. Sestra mu len povedala, že žalovaný, vtedy mu povedali obaja, že žalovaný predal aj so súrodencami dom v L., teda predali zdedený dom v L. za 3 600 000,- korún, z ktorého žalovaný dostal čiastku 1 800 000,- korún, z ktorej žalovaný financoval rekonštrukciu a kúpil si auto.
28. K výpovedi svedka P.Í. V. sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že všetko, čo syn povedal vo svojej výpovedi, je pravda, pretože tieto veci mu hovorila po telefóne. Ďalej žalobkyňa dodala, že keby vedela ako dopadne u svojej dcéry, nikdy by jej dom nedala. Žalobkyňa ešte doplnila, že syn asi zabudol povedať, že žalovaný jej mal ukradnúť traktorík, ktorý ona kúpila za 550,- eur, aby jej syn mohol pomáhať, o čom má aj doklady, že volala políciu.
29. K výpovedi svedka P. V. právny zástupca žalovaného poukázal, že podstatné fakty, ktoré svedok uviedol vo svojej výpovedi, sa nápadne zhodujú so skutočnosťami uvedenými v žalobe, hoci svedok uviedol, že žalobu nečítal, tiež s údajmi uvedenými v čestnom vyhlásení a preto rozporuje tvrdenia svedka, čo sa týka údajov o konaní žalovaného. Právny zástupca žalovaného tiež upozornil, že svedok nehovoril pravdu, pričom poukazuje na zápisnicu z konania XC/XXX/XXXX vyhotovenú o predbežnom prejednaní sporu dňa XX.X.XXXX, kde si sestra ako svedkyňu zavolala svoju matku. A teda poukazuje, že rodina V. je špecifická v tom, že sú pohádaní vtedy, keď treba a tiež sa spájajú vtedy, keď je to potrebné, hlavne keď sa vedie súdny spor proti žalovanému. Za týchto okolností právny zástupca žalovaného navrhol súdu, aby svedecká výpoveď bola vyhodnotená ako nedôveryhodná. Svedok fakty, síce si niektoré pamätá, ale niektoré aj prekrúca, pričom svedok poukazuje na hádky, ktoré môžu byť hodnotené ako bežné a nie cez skrz dobrých mravov, ktorých následkom by bolo prinavrátenie vlastníckeho práva žalobkyni.
30. Zo súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XX/XXXX vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 4.2.2011 žalobu o vrátenie daru a neplatnosti právneho úkonu a to proti svojej dcére T. L. ako žalovanej v 1/ rade a proti žalovanému ako žalovanému v 2/ rade. Z tejto žaloby vyplýva, že žalobkyňa založila argumentáciu na rovnakých skutkových okolnostiach, ako bola podaná žaloba v tomto súdnom konaní. Žalobou v konaní XXC/XX/XXXX sa žalobkyňa domáhala určenia, že darovacia zmluva medzi manželmi T. L. a žalovaným je neplatná. Takisto sa domáhala zrušenia darovacej zmluvy medzi žalobkyňou a dcérou s povinnosťou vydať žalobkyni dar.
Z tohto súdneho spisu ďalej vyplýva (listina na čl. l 15 súdneho spisu XXC/XX/XXXX - zápisnica o uzavretí zmieru), že dňa 1.3.2010 na Obvodnom úrade Všeobecnej vnútornej správy žalobkyňa a žalovaný uzatvorili zmier vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa žalovaný dopustil urážkou na cti tým, že dňa XX.X.XXXX v mieste bydliska vulgárne vynadal svojej svokre, že je najväčšia kurva. Žalovaný so zmierom súhlasil. Rozhodnutím Obvodného úradu V. zo dňa 1.3.2010 (č. l. 41 súdneho spisu XXC/XX/XXXX) bolo konanie proti žalovanému vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zastavené z dôvodu, že v konaní o urážke na cti došlo k zmieru.
Zo zápisnice o prejednaní vo veci XXC/XX/XXXX, ktoré sa konalo 29.3.2011, vyplýva, že po príhovore právneho zástupcu žalobkyne, či by bolo možné ešte nejaké mimosúdne riešenie veci v tom zmysle, že by žalovaní vyplatili hodnotu nehnuteľnosti žalobkyni, alebo opačne aby žalobkyňa vyplatila hodnotu investícii žalovaných do tejto nehnuteľnosti, žalovaní uviedli, že rozmýšľali o takejto alternatíve, že by im boli vyplatené investície, ale to by chcelo jednania a mimosúdne dohody, aby sa prípadne stanovil znalec na určenie hodnoty investícií a v takom prípade by sa nebránili možnej mimosúdnej dohode o spätnom prevode. Na to právny zástupca žalobkyne uviedol, že berie túto žalobu späť a požiadal toto konanie zastaviť. So späťvzatím žaloby žalovaný a T. L. súhlasili.
31. Zo súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX vyplýva, že dcéra žalobkyne T. L. podala dňa 14.11.2016 na súd žalobu o vrátenie daru proti žalovanému, ktorou sa domáhala, aby bol žalovaný povinný žalobkyni vydať predmet daru a to nehnuteľnosť zapísané na liste vlastníctva č. 10 pre katastrálne územie L.. Zo zápisnice o predbežnom prejednaní sporu zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že tohto predbežného prejednania sporu sa zúčastnila žalobkyňa T. L. osobne, jej právny zástupca, žalovaný sa nezúčastnil, prítomný bol jeho právny zástupca. Takisto sa tohto predbežného prejednania sporu zúčastnila aj žalobkyňa, ktorá bola v tomto konaní ako svedkyňa vypočutá.
Žalobkyňa uviedla, že je matkou T. L. a svokrou žalovaného, ďalej uviedla, že predtým žili jej dcéra s manželom v L. s tým, že následne sa chceli presťahovať do L.. Zať jej tvrdil, že kde sa má presťahovať alebo kam, keď vlastne nič nevlastní, čiže to nie je jeho. Následne potom darovala celý dom svojej dcére. Ešte predtým navštevovala svoju dcéru v L., kde spolu žili so zaťom s tým, že už počas návštev videla, že nežijú spolu tak, ako by si to ona predstavovala. Aj zať sa k nej správal veľmi neprístojne, nadával jej sprostými slovami. Danú skutočnosť oznámila aj na polícii, kde sa viedlo trestné stíhanie, čiže podala na neho trestné oznámenie, ale daná vec bola ukončená v jej neprospech a nebolo zistené, že by zo strany žalovaného došlo k spáchaniu akéhokoľvek trestného činu alebo priestupku. Správanie žalovaného voči žalobkyni sa podľa jej vedomostí rapídne zmenilo odo dňa, kedy došlo k darovaniu nehnuteľností. Ona rozporov konkrétne medzi žalobkyňou a žalovaným účastná nebola. Podľa jej osobného názoru stačí, aby sa človek na žalovaného pozrel a si vytvorí o ňom určitý obraz, určitý dojem a podľa toho aj ona ho posudzovala. Ďalej uviedla, že v prípade, ak bol žalovaný doma, tak ona vlastne dcéru ani nenavštevovala, stálo sa to iba málokedy, pretože jej zať jej zakázal, aby ich navštevovala. Doslova uviedla, že ju vyháňal z ich priestorov. To bolo v čase, keď žili spoločne v dome v Porúbke, oni žili na poschodí a ona hore.
Pokiaľ sa jedná o deň XX.XX.XXXX okolo polnoci k tomu žalobkyňa uviedla, že je jej známe, že v tom čase okolo jednej hodiny po pol noci jej zať napadol žalobkyňu, v tom čase bola v T., a preto o tom vie. To, kedy sa incident presne stal, tak dátum si presne nepamätá, ale v tom čase bola u svojej dcéry a tie modriny jej dcéra bezprostredne ukázala. Ona svedkom incidentu nebola, ona spala vo vedľajšej izbe a až keď počula hluk z izby, vyšla. Videla následne, kde spôsobil žalovaný modriny na tele dcéry a to bolo na krku a vyzeralo to tak ako keby ju chytil obidvomi rukami V ďalšom uviedla, že si pamätá, že obdobný incident sa stal aj neskôr a to vo februári 2016, v tom čase bola u dcéry, tento incident sa stal okolo jednej po polnoci s tým, že ona vyšla z izby a videla ako jej dcéru manžel držal pod krkom a pri tomto incidente bol prítomný aj syn žalobkyne a to T.. Videla len ako zať dcéru drží pod krkom, pričom jej vnuk musel svojho otca od jej dcéry odtrhnúť a nevšimla si žiadne modriny, v tom čase nevenovala tomu vôbec pozornosť, pretože bola vo veľkom rozrušení. Do T. vtedy prišla spolu so zaťom, ktorý po ňu prišiel, nakoľko bola v januári v nemocnici. Po prepustení z nemocnice zať ju prišiel vyzdvihnúť a zobral ich k ním do T.. Po tomto incidente už u nich nechcela zostať, a preto poprosila svojho syna, aby ju odviezol naspäť domov, a to bolo zhruba 2 - 3 týždne po incidente. V ďalšom uviedla, že nemá vedomosť o iných útokov na svoju dcéru zo strany jej manžela. Vie, že žalovaný podal návrh na rozvod a bolo to niekedy v máji 2016. Ďalej žalobkyňa uviedla, že má vedomosť aj o finančných problémoch svojej dcéry, nakoľko jej s nimi pomáhala, ale iba vzhľadom na svoje možností, nakoľko je dôchodkyňa a poberá iba dôchodok.
Zo zisteného skutkového stavu v tomto konaní vyplynulo (bod 7 odôvodnenia rozsudku sp. zn. XC/XXX/ XXXX zo dňa 26.3.2018), že žalobkyňa výzvou zo J. XX.X.XXXX žalovaného aj svoju dcéru vyzvala na vrátenie daru, v ktorej uviedla, že obdarovaná neplnila podmienky darovania, keď nehnuteľnosti previedla na svojho manžela. Žalobkyňa požiadala žalovaného, aby dar vrátil, vzhľadom na to, že obdarovaní bývajú mimo miesta trvalého pobytu darkyne a nie sú schopní plniť podmienky darovacej zmluvy.
Z odôvodnenia rozsudku vo veci sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že nebolo v konaní preukázané, že by sa žalovaný voči žalobkyni dopustil fyzických útokov, tak ako tvrdila žalobkyňa. Súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu dochádzalo k verbálnym výmenám názorov, pričom obidve strany boli týchto konfliktov aktívne účastné. Prítomné pritom boli aj maloleté deti strán sporu. Takéto správanie sa nepochybne prieči dobrým mravom, avšak nestačí len správanie v rozpore s dobrými mravmi, aby bolo dôvodom na vrátenie daru, musí ísť o správanie obdarovaného hrubo porušujúce dobré mravy. Súd teda v tejto veci dospel k záveru, že správanie sa žalovaného ako obdarovaného k T. L. ako darkyni nemožno posúdiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Medzi nimi dochádzalo síce k verbálnym konfliktom, jednalo sa však o ich vzájomnú výmenu názorov. Obidve strany sporu nadviazali mimomanželské známosti a preto takého konania iba vo vzťahu k žalovanému nemožno posúdiť ako hrubo porušujúce dobré mravy.
PRÁVNY STAV
32. Podľa ust. § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „Občiansky zákonník“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
33. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
34. Z knižnej publikácie H.Á., Z. et al. 2009. Princípy európskeho zmluvného práva. 1. vyd. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r. o., ISBN 978 - 80- 8078 301 - 3:
Podľa čl. 1:101 - Aplikácia Princípov, účelom týchto princípov je ich aplikácia ako všeobecných pravidiel zmluvného práva. Tieto Princípy sa aplikujú, ak sa strany dohodli na ich začlenení do zmluvy alebo na tom, že sa nimi bude ich zmluva spravovať. Tieto princípy možno aplikovať, ak sa strany po a) dohodli, že sa zmluva bude spravovať „všeobecnými právnymi zásadami“, „lex mercatoria“ alebo obdobnými pravidlami alebo pod b) si nezvolili žiadny právny poriadok alebo právne normy, ktorými by sa ich zmluva spravovala. Tieto princípy môžu poskytnúť riešenie otázok, ktoré rozhodujúci právny poriadok alebo rozhodujúce právne normy neriešia.
Podľa čl. 5:102 - Relevantné okolnosti, pri výklade zmluvy treba zohľadniť najmä a) okolnosti, za ktorých bola zmluva uzavretá, vrátane predzmluvných rokovaní, b) konanie strán, a to aj po uzavretí zmluvy,
c) povaha a účel zmluvy, d) výklad, ktorý strany už uplatňujú pre obdobné doložky, a prax, ktorú medzi sebou strany zaviedli, e) význam všeobecne priznávaný podmienkam a výrazom v príslušnom odvetví a výklad, ktorý možno považovať pre obdobné doložky za zaužívaný, f) zvyklosti a g) dobrú vieru a poctivé konanie.
POSÚDENIE VEC-I SÚDOM
35. Žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých výlučným vlastníkom je žalovaný, a to preto, lebo darovaciu zmluvu, ktorú uzatvoril žalovaný so svojou manželkou, ale aj darovaciu zmluvu, ktorú uzatvorila žalobkyňa s manželkou žalovaného, teda so svojou dcérou, považovala za právne úkony, ktoré sú v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi žalobkyňa odôvodnila tým, že dcéra T. L. nariek tomu, že prijala dar a sľúbila žalobkyni, že sa o ňu postará pri akejkoľvek životnej situácii, správala sa v rozpore s tým, čo sľúbila pred uzavretím zmluvy a aby sa vyhla vráteniu daru, previedla vlastníctvo k nehnuteľnostiam na žalovaného. Súd sa preto v danej veci musí vysporiadať otázkami, či bol preukázaný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva a či zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a dcérou T. L. zo dňa XX.X.XXXX je právny úkon v rozpore s dobrými mravmi.
36. Súd v prvom rade pokiaľ sa jedná o žalovaným namietanú skutočnosť, že T. L. ako účastníčka právnych úkonov, ktorých platnosť resp. neplatnosť je v danom konaní riešená ako predbežná otázka, by mala byť tiež stranou sporu v tomto konaní, uvádza, že podľa toho názoru, že nie je potrebné, aby v súdnom konaní bola účastníčkou konania aj T. L., keďže žalobkyňa žiada určiť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorých výlučným vlastníkom je len žalovaný. T. L. nie je zapísaná ako vlastník nehnuteľností, ktorých určenia sa žalobkyňa domáha, čo je preukázané výpisom z listu vlastníctva.
37. Účelom podmienky existencie naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných sporov bez praktického významu pre ich účastníkov. Určovacia žaloba predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.
38. V judikatúre je takisto ustálené, že žalobca má vo všeobecnosti naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ktorou sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník. Rozhodnutím súdu v konaní na základe takejto žaloby sa môže zosúladiť faktický stav (nesprávna evidencia vlastníctva v katastri nehnuteľností) so stavom právnym. Súd je toho názoru, že žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva preukázala, keďže v katastri nehnuteľnosti je zapísaný ako vlastník žalovaný, jej postavenie ako domnelej vlastníčky nehnuteľností je týmto neisté, avšak preukázanie naliehavého právneho záujmu nemusí znamenať aj úspech v spore.
39. Zákon umožňuje vlastníkovi rozhodnúť o svojom majetku, prípadne aj formou darovania. Ide o právny úkon v súlade so zákonom, aj keď sa takto vlastník zbavuje svojho majetku. Darovacou zmluvou darca prenecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by mal na to právnu povinnosť a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva vzniká súhlasným prejavom vôle darcu a obdarovaného. Základnými znakmi darovacej zmluvy sú teda predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť. Pojmový znak darovacej zmluvy - bezplatnosť je splnený vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu, t.j. hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Dobrovoľnosť znamená, že sa niečo poskytuje inému bez právnej povinnosti mu to poskytnúť. Darovacia zmluva je z majetkového hľadiska pre darcu jednostranne nevýhodná, lebo majetková výhoda poskytnutá obdarovanému nesie so sebou stratu majetkových pomerov darcu.
40. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý jednoznačne preferuje výklad právneho úkonu, ktorý podporuje jeho platnosť. Podľa Ústavného súdu SR „ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim článku 1 Ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom platnosti zmluvy“ (pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07).
41. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosť právneho úkonu založená jeho nedovolenosťou, ktorá môže spočívať buď v tom, že právny úkon je v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi, ak nezodpovedá mravným zásadám prípadne kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je touto spoločnosťou akceptovateľné a považované za poctivé konanie. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, keď odporuje takým pravidlám správania sa, ktoré nemajú povahu právnych noriem. Neplatnosťou právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi dal zákonodarca najavo, že môže nastať situácia, keď správanie podľa práva sleduje nemravné ciele alebo má nemravné dôsledky.
42. Súd teda dospel k záveru, že darovacia zmluva medzi žalobkyňou a jej dcérou T. L. nie je právnym úkonom, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi. V spoločnosti je bežnou a akceptovateľnou skutočnosťou, že dochádza k darovaniu, a to najmä ak zmluvné strany sú príbuzným v priamom rade, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade. Dňa XX.X.XXXX uzavrela žalobkyňa darovaciu zmluvu, ktorou darovala nehnuteľnosti, ktorých bola výlučnou vlastníčkou svojej dcére do jej výlučného vlastníctva a zároveň sa dohodli na zriadení vecného bremena v jej prospech a v prospech jej už nebohého syna Jána spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania rodinného domu a pozemkov. Podľa názoru súdu sa bezpochyby v tomto prípade jedná o darovaciu zmluvu, čo jednak vyplýva z celého textu zmluvy (pojem „darovacia zmluva“, „darujúca“ a „obdarovaná“ sa uvádza v jej označení, v článku III., IV., VI. zmluvy), ale aj z prejavenej vôle, pretože žiadna zo strán nespochybnila, že by sa malo jednať o inú zmluvu. Súd je preto toho záveru že medzi žalobkyňou a jej dcérou bola uzavretá riadna darovaciu zmluva, ktorá mala všetky potrebné náležitosti, bola platná a účinná, na jej základe príslušný orgán vykonal zápis do katastra nehnuteľností. Právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnom zhrnutí uviedla, že obsah darovacích zmlúv je v súlade so zákonom.
43. K dojednaniu zmluvných strán v bode III a IV, v ktorom žalobkyňa vyjadrila požiadavku, aby jej dcéra zabezpečila primerané zabezpečenie v prípade potreby v čase choroby a v starobe, s ktorým obdarovaná vyjadrila bezvýhradný súhlas, súd je toho názoru, že sa jedná o zvyčajnú požiadavku rodiča k svojmu dieťaťu. Žalobkyňa tvrdila, že darovanie podmienila aj tým, že ju obdarovaná v starobe a v chorobe zaopatrí, avšak v dojednaní darovacej zmluvy v čl. II predloženej notárskej zápisnice je vôľa darovať nehnuteľnosti obdarovanej T. L. vyjadrená jasne a bez akýchkoľvek podmienok a tiež bez akejkoľvek požiadavky na odplatu za darovanie. Z notárskej zápisnice vyplýva, že požiadavka žalobkyne je súčasťou dojednania darovacej zmluvy v čl. III, ktorý je dohodou účastníkov tohto právneho úkonu o zriadení vecného bremena a teda táto požiadavka žalobkyne je v priamom súvise práve s dohodou o zriadení vecného bremena, a teda okrem toho, že obdarovaná T. L. sa zaviazala strpieť doživotné bývanie a užívanie rodinného domu žalobkyňou, tiež súhlasila s požiadavkou žalobkyne zabezpečiť jej primerané zabezpečenie. Preto súd takúto požiadavku žalobkyne na „zaopatrenie“ hodnotí oddelene od dojednaní upravujúcich darovanie (čl. II). Aj z čl. IV darovacej zmluvy vyplýva, že obdarovaná T. L. najprv dar od svojej matky s vďakou prijala a až následne vyjadrila súhlas s podmienkou vecného bremena a nakoniec aj s podmienkou darovania. Aj z toho súd odôvodňuje, že požiadavka zaopatrovania bola súčasťou dohody o zriadené vecného bremena ako osobný záväzok obdarovanej voči žalobkyni.
44. Žalobkyňa tiež uviedla, že obdarovaná T. L. sa svojho záväzku zaopatriť žalobkyňu chcela zbaviť, pretože takýto záväzok sa v darovacej zmluve medzi ňou a jej manželom už nenachádzal, súd poukazuje na to, že tieto tvrdenia neboli vykonaným dokazovaním preukázané. Svedok P. V. sa k okolnostiam uzatvorenia darovacej zmluvy medzi žalobkyňou a obdarovanou T. L. vyjadruje veľmi stroho a aj to rozporuplne, keďže najprv uviedol, že všetci traja súrodenci sa dohodli na tom, že kto doopatruje mamu tomu ostane aj dom v Porúbke, a následne uviedol, že tiež bola medzi súrodencami dohoda, že sestra im vyplatí po 150.000,- korún, pretože jej bol ponechaný dom. Súd vidí v tomto zjavný rozpor v tom, že T. L. za nadobudnutie domu v L. by bola zaťažená dvakrát a to zaopatrovaním matky a aj finančným plnením v prospech ostatných súrodencov, avšak súd tu musí zdôrazniť, že žalobkyňa takéto skutkové tvrdenia ohľadom dohody o finančnom plnení v prospech ostatných súrodencov v žalobe a v zmene žaloby ani netvrdila, hoci ako to vyplynulo z čestného vyhlásenia H. V., žalobkyňa znenie takejto dohody mala predniesť pri nejakej príležitosti. Súd je toho názoru, že záväzok obdarovanej na zaopatrenie ani nemohla vniesť do darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, pretože šlo o záväzok osobný, teda o záväzok len medzi obdarovanou T. L. a žalobkyňou, a predsa aj žalobkyňa túto svoju požiadavku adresovala výlučne svojej dcére T. L..
45. K tvrdeniu žalobkyne, že obdarovaná T. L., aby sa vyhla vráteniu daru, previedla vlastníctvo k nehnuteľnostiam na žalovaného bez vedomia žalobkyne, súd uvádza, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobkyňa vyzývala obdarovanú T. L. na vrátenie daru pred 25.8.2008 (uzatvorenie darovacej medzi obdarovanou T. L. H. žalovaným), práve naopak, z rozsudku sp. zn. XC/ XXX/XXXX vyplýva, že žalobkyňa vyzvala obdarovanú T. L. a žalovaného na vrátenie daru výzvou zo dňa XX.XX.XXXX. Súd v tomto smere poukazuje, že tento dôvod, vyhnutie sa vrátenia daru, nemôže byť dôvodom, ktorý by zakladal neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi. V zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Toto výlučné právo darcu nezaniká ani v prípade, ak obdarovaný s predmetom daru už nedisponuje. Ak obdarovaný predmet daru po tom, čo sa stane jeho vlastníkom, scudzí pred doručením výzvy na vrátenie daru, nemožno spochybňovať účinnosť tohto prevodu z hľadiska oprávnenia obdarovaného, pretože v čase prevodu mu patrilo vlastnícke právo a tým aj právo nakladať s vecou (§ 123 Občianskeho zákonníka). Obdarovaný tak z dôvodov, ktoré neodporujú zákonu, nemôže splniť svoju povinnosť fyzicky odovzdať predmet daru darcovi a túto povinnosť nemá ani nový vlastník veci, čo však nemení nič na tom, že ak boli podmienky § 630 Občianskeho zákonníka splnené, vznikla okamihom doručenia výzvy na vrátenie daru obdarovanému povinnosť vrátiť dar. Obdarovaný získal bezodplatne určitú majetkovú hodnotu, ktorú musí vrátiť pri splnení zákonných podmienok a ak tak nemôže urobiť odovzdaním konkrétneho predmetu daru , je povinný poskytnúť darcovi ekvivalent v podobe peňažného plnenia podľa zásad o bezdôvodnom obohatení.
46. Tiež žalobkyňa tvrdila, že správanie jej dcéry a žalovaného, ktoré popisovala v žalobe a v zmene žaloby a ktoré sa malo diať tak po uzatvorení darovacej zmluvy medzi ňou a jej dcérou (zrezanie stromov, nechceli prijímať pohrebných hostí, nezaujímala sa o zdravotný stav žalobkyne, zbúrali kachľovú pec) a tiež tak aj po uzatvorení zmluvy medzi jej dcérou a žalovaným (žalovaný vyvíjal psychický nátlak, vulgárne nadával, regulovali teplotu v miestnostiach, obmedzovali ju v pohybe, zakazovali jej sa stýkať s vnúčatami), je takým správaním, ktoré pre ich značnú intenzitu a sústavnosť, možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov a teda je potreba napraviť narušené občiansko - právne vzťahy a v tomto smere poukázala na čl. 5 Princípov európskeho zmluvného práva, podľa ktorých sa do výkladu obsahu zmluvy berie v úvahu aj správanie strán po uzavretí zmluvy, dobrá viera, poctivosť. Súd sa použitím Princípov Európskeho zmluvného práva, tak ako to navrhovala žalobkyňa, absolútne nestotožnil. V tomto smere sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý poukazoval na znenie čl. 1 týchto Princípov, ktorý upravuje pôsobnosť, pričom z poznámok k tomu článku vyplýva, že princípy nemajú silu, národného, nadnárodného alebo medzinárodného práva, tieto sa aplikujú len vtedy, ak sa strany dohodli na ich začlení, v ostatných prípadoch sa môžu, teda nemusia použiť, pričom v takých prípadoch sa predpokladá existencia cudzieho medzinárodného prvku v zmluvno vzťahu (napr. uzavretie zmluvy v cudzine, uzatvorenie zmluvy s cudzincom a s tým súvisiaca voľba právomoci, voľba rozhodného práva). V danom prípade použitie Princípov európskeho zmluvného práva v darovacej zmluve uzatvorenej medzi žalobkyňou a T. L. nebolo dojednané, zmluva nebola uzatvorená v cudzine, predmet daru nebol v cudzine, a ani účastníci tejto zmluvy nemali ani inú štátnu príslušnosť a ani obvyklý pobyt v cudzine, súd preto na tieto Princípy európskeho zmluvného práva prihliadať nemohol.
47. Teória občianskeho práva, ale aj súdna prax je toho názoru, že platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Teda súd musí vychádzať z okolností, ktoré tu boli dané v čase, keď bol právny úkon urobený, pretože sa vychádza z princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva. Právny úkon, ktorý nebol v rozpore s dobrými mravmi, keď k nemu došlo, nemôže sa po zmene pomerov stať neplatným. Súd v tomto smere poukazuje aj na názory vyjadrené Krajským súdom v Ž. v rozhodnutí sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 17.10.2017, s ktorými sa súd v tejto veci stotožňuje a z ktorého vyplýva, že pokiaľ aj nastali skutočnosti po uzatvorení zmluvy, tieto nemôžu mať na platnosť právneho úkonu akýkoľvek vplyv, nakoľko nemožno spravodlivo požadovať, aby sa subjekty právnych úkonov po jeho vzniku do budúcnosti zdržali konania resp. nesprávali sa spôsobom, ktorý by mohol spätne navodiť dojem absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Ak žalobkyňa je toho názoru, že sa jej dcéra voči nej správala resp. správa takým spôsobom, ktorý považuje za hrubo porušujúce dobré mravy, žalobkyňa sa mohla a môže domáhať vrátenia daru v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje na čas po uzatvorení darovacej zmluvy akúsi sankciu pre obdarovaného, ktorý sa oproti všeobecnému očakávaniu opodstatnenému tým, že získal od darcu majetkovú hodnotu bezodplatne, nespráva k nemu alebo členom jeho rodiny v súlade so zásadami slušnosti a poctivosti, pričom jeho závadné správanie z hľadiska svojho rozsahu a intenzity hrubo porušuje dobré mravy.
48. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní neuniesla svoje dôkazné bremeno a nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a dcérou T. L. zo dňa XX.X.XXXX pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že súd teda ako prejudiciálnu otázku vyriešil, že Darovcia zmluva medzi žalobkyňou a dcérou T. L. zo dňa XX.X.XXXX nie je absolútne neplatná, je nadbytočné riešiť neplatnosť Darovacej zmluvy uzatvorenej medzi obdarovanou T. L. a žalovaným dňa XX.XX.XXXX, keďže týmto by sa vlastnícke právo žalobkyne obnoviť nemohlo. Aj z tohto dôvodu súdu sa nejaví nevyhnuté vyhodnocovať tvrdenia žalobkyne ohľadom správania sa žalovaného voči nej a zaoberať sa tak aj výpoveďou svedka, ktorý sa vyjadroval k správaniu a osobe žalovaného voči jeho matke, keďže ani tieto skutočnosti nemôžu zvrátiť úvahu súdu, že darovacia zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a T. L. zo dňa XX.X.XXXX nie je v rozpore s dobrými mravmi.
49. Súd teda v zmysle vyššie uvedeného žalobu zamietol v celom rozsahu.
K trovám konania
50. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. V danom prípade bolo predmetom konania určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Úspech žalovaného v konaní tak predstavuje 100% a úspech žalobkyne predstavuje 0%. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní, preto úspešnému žalovanému patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a náhradu trov konania priznal žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CPS podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.