Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-31-2019.pdf
PDF · 125.72 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr.Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej vo veci starostlivosti súdu o mal. X. W., narodeného XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov H.. I. W., narodeného XX.X.XXXX, bytom S., F. XX a H.. S. W. R., V.., narodenej X.X.XXXX, bytom B., P.Z. B. XXX/X, zastúpenej Mgr. Petrom Piatnikom, advokátom so sídlom Poprad, Nám.sv.Egídia 29/69, o zmenu úpravy styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15P/166/2016-84 zo dňa 21.júna 2017 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I.
II. M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že matka j e p o v i n n á písomne informovať otca najneskôr vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca o jeho zdravotnom stave ako aj o ďalších podstatných náležitostiach týkajúcich sa maloletého.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Predmet konania, argumentácia strán
1. Predmetom konania je zmena rozhodnutia Okresného súdu Poprad č.k 15P/175/2015-19 zo dňa 28.10.2015 o úprave styku otca s maloletým X.. Otec navrhol zmeniť rozsah určeného styku tvrdiac, že došlo k zmene okolností majúcich vplyv na rozsah styku s maloletým synom. Zároveň požiadal o uloženie povinnosti matke informovať ho o maloletom synovi.
2. Matka vo svojej vo svojej procesnej obrane uvádzala, že s návrhom nesúhlasí predovšetkým vzhľadom na zdravotný stav syna, ktorému spôsobuje problémy cestovanie predovšetkým hromadnými dopravnými prostriedkami a jeho nízky vek. Vo vzťahu k návrhu otca na uloženie jej povinnosti informovať ho o zdravotnom stave syna uviedla, že otec má možnosť sa informovať u ošetrujúcej lekárky syna.
Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Poprad ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 15P/175/2015-19 zo dňa 28.10.2015, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o úprave styku otca s maloletým dieťaťom tak, že otec mal. dieťaťa H.. I. W. je oprávnený stýkať sa s mal. X. nasledovne: - každý nepárny týždeň v čase od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,- počas vianočných sviatkov každoročne od 27.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod., - počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od soboty od 9.00 hod. do pondelka do 18.00 hod., - počas letných prázdnin od 1.8. od 9.00 hod. do 10.8. hod. do 18.00 hod. Otec si dieťa prevezme pred bytom matky a tam ho aj odovzdá. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Obaja rodičia sú povinní vzájomne sa informovať aspoň 2 dni vopred, pokiaľ by k realizácii styku v uvedenom čase nemohlo dôjsť. II. Matka mal. dieťaťa H.. S. R., V.., je povinná pravidelne informovať otca o maloletom dieťati vždy k poslednému dňu v mesiaci. III. V prevyšujúcej časti súd návrh otca zamieta. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. č.k. 15P/175/2015 zo dňa 28.10.2015, bola schválená rodičovská dohoda vo vzťahu k rozsahu stretávania sa otca so synom . Vychádzal z porovnania pomerov v čase pôvodného rozhodnutia ,kedy maloletý začal navštevovať MŠ a bol vo veku 3 rokov. Mal pravidelný spánkový režim aj v popoludňajších hodinách. V súčasnosti je vo veku 5 rokov a navštevuje MŠ v B.. Z lekárskych správ predložených súdu zistil, že dieťa je častejšie choré, trpí poruchou imunodeficitu. Zo správy o šetrení pomerov na strane otca zistil, že otec dieťaťa obýva 2-izbový byt kompletne a účelne zariadený. Maloletý má v domácnosti otca vytvorené vhodné podmienky pre jeho zdravý fyzický a psychický vývoj. Zo správy ÚPSVaR Poprad zistil, že matka spolu s dieťaťom a priateľom býva v rodinnom dome, kde maloletý má dve samostatné izby vybavené všetkým potrebným a zodpovedajúcim veku. S matkiným partnerom má dieťa dobrý vzťah. Dieťa navštevuje MŠ v B., škôlku nenavštevuje len v prípade choroby. Maloletý trpí ochorením refluxu, imunodeficitu, z týchto dôvodov berie liečbu na zlepšenie zdravotného stavu. Obaja rodičia sú schopní riadnej starostlivosti o dieťa. Mal. X. má vzťah k matke pozitívny, matku považuje za najdôležitejšiu osobu a oporu vo svojom živote, čo je však podmienené i čiastočným psychickým a fyzickým odlúčením biologického otca od jeho osoby i v dôsledku záporného postoja matky voči bývalému partnerovi. Vzťah dieťaťa ku otcovi je neutrálny až pozitívny, negatívny postoj nebol preukázaný. Prístup k otcovi nie je jednoznačne vyhranený, keďže otec je matkou prezentovaný ako kamarát, nie ako biologický otec - dieťa oslovuje otca krstným menom, čo u neho môže spôsobovať devalváciu role otca. Slovom „tatik“ oslovuje matkinho snúbenca, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti, čo u dieťaťa pravdepodobne vyvoláva zmätok a kontakt s otcom je málo frekventovaný a intenzívny. Obaja rodičia dokážu zabezpečiť základné životné potreby svojho dieťaťa a tiež jeho adekvátnu výchovu v rámci reálnych predpokladov každého z nich. Znalkyňa doporučila upraviť styk vzhľadom ku vzájomnej pozitívnej citovej väzbe maloletého dieťaťa a jeho otca na každý druhý víkend od soboty rána, prípadne aj piatka popoludní do nedele večera, sviatky a prázdniny rozdeliť medzi rodičov na polovicu. Znalkyňa v tomto smere poukázala na to, že doterajšie určité obmedzenie v styku otca vyplýva skôr z individuálnych potrieb matky s tým, že ako možné dôvody sa javí negatívne vnímanie otca zo strany matky, ktoré sa prenáša na dieťa, čo syn vníma a keďže on nemá s otcom negatívnu skúsenosť, vyvoláva to v ňom chaos. Názory a postoje dieťaťa voči otcovi môžu byť ovplyvnené aj príchodom iného muža do rodiny, ktorý je dieťaťom vnímaný pozitívne. Matka akoby mala snahu zavrhnúť rolu biologického otca a nahradiť ho svojím súčasným partnerom a tak utvoriť úplnú a tradičnú rodinu. Matka teda nerozlišuje medzi rolou otca a rolou partnera s tým, že jej aktuálny partner nie je otcom maloletého dieťaťa. Zároveň znalkyňa vychádzala z údajov týkajúcich sa zdravotného stavu dieťaťa, ktoré nie sú natoľko závažné, aby neumožňovali cestovanie na relatívne krátku vzdialenosť z miesta bydliska matky do miesta bydliska otca a zotrvanie dieťaťa u otca počas víkendu. V predškolskom veku ak samotné dieťa je pozitívne nastavené na otca, nemá voči nemu žiadne významné výhrady, osobnosť otca nevykazuje psychopatologické znaky a otec má vytvorené optimálne podmienky na starostlivosť o dieťa, pri tomto kontakte nie je prítomnosť matky nevyhnutná a dieťa už dokáže byť s otcom dlhší čas. Znalkyňa poukázala aj na to, že pravidelný a intenzívny kontakt dieťaťa s otcom považuje za veľmi dôležitý, výchovné pôsobenie otca je v detských očiach autorita, toto môže matke v budúcnosti pomôcť zvládať úskalia výchovy dieťaťa a otec môže pomôcť matke ako prirodzená autorita usmerniť syna správnym smerom a vychovávať ho spolu s matkou v medziach normy. Pre syna je otec vzorom a význam otca je u chlapcov o niečo závažnejší ako u dievčat. Dieťa preberá od otca vzory správania, otec mu môže ponúknuť prežívanie spoločných zážitkov a objavovať vlastnú mužskú identitu.
5. Prijal právny záver, že od poslednej úpravy rozsahu styku otca s dieťaťom došli k podstatnej zmene na strane rodiča a aj dieťa ktorá odôvodňuje zmenu úpravy styku . Dieťa je staršie, prestal pravidelný spánkový denný režim, ktorý bol dôvodom pre úpravu styku predchádzajúcim rozhodnutím. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku úpravu styku otca s maloletým dieťaťom považoval za potrebnú pre ďalší citový vývoj dieťaťa, ale aj jeho budovania si vlastnej mužskej identity. Mal za preukázané, že zdravotný stav dieťaťa nevylučuje možnosť pravidelne s otcom cestovať na víkend do S., kde otec v súčasnom bydlisku má vytvorené všetky podmienky pre zdravý a riadny vývoj dieťaťa.
Zo strany otca je to jediná možnosť, akým spôsobom sa môže podieľať na starostlivosti o dieťa a preto je pochopiteľné, že tento styk s dieťaťom chce mať v čo najširšom meradle. Rozhodnutie o uloženie povinnosti matke informovať otca o maloletom dieťati odôvodnil, tým, že aj v minulosti dochádzalo medzi rodičmi k určitým nezhodám vo vzťahu k informovanosti ohľadom dieťaťa. Postupom podľa ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine uložil matke povinnosť informovať otca o základných veciach týkajúcich sa .
6. Poukázal na ustanovenia § 26, § 24 ods.5 Zákona o rodine.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu a replík
8. Proti rozsudku podala odvolanie matka a to proti výrokom I. II. (s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu otca v prevyšujúcej časti), pričom jeho nesprávnosť vidí v dôvodoch obsiahnutých v ustanoveniach § 365 ods.1 písm.e/, f/, g/, h/ C.s.p. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie konštatoval, že vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku mal za preukázané, že úprava styku je veľmi potrebná pre ďalší citový vývoj dieťaťa, ale aj jeho budovanie si vlastnej mužskej identity. V celom rozsahu zotrváva na námietkach a výhradách voči znaleckému posudku, ktoré uviedla vo vyjadrení zo dňa 15.05.2017. Má za to, že znalecký posudok obsahuje viaceré závažné nedostatky, ktoré tak spochybňujú relevantnosť jeho záverov. Za najzávažnejšie pochybenie považuje nesprávne zistenie IQ oboch rodičov v teste RAVEN, ktorému zjavne odporuje certifikát Mensa Slovensko, ktorého kópiu súdu doložila a z ktorého vyplýva, že má IQ vo výške 136 bodov, teda viac ako zistila tým istým testom znalkyňa. Má za to, že pokiaľ vyhodnotila znalkyňa nesprávne test, ktorého výsledkom je objektívne daný počtom správnych, resp. nesprávnych odpovedí o to viac závery znaleckého posudku sú nesprávne. Poukazuje na to, že znalecký posudok je interpretovaný v prospech otca, namieta nesprávne skutkové zistenia znalkyne, poukazuje na čestné prehlásenia svedka X. G., ktorý sa vyjadril, že bol svedkom dvoch konfliktných situácií, napriek tomu v závere znaleckého posudku sa uvádza, že pre syna je otec vzorom, od ktorého preberá správanie k svetu a správanie k ženám. Uvádza, že rozlišuje medzi rolou otca a rolou partnera. Ďalej uviedla, že súd nesprávne prihliadol na zdravotný stav dieťaťa, keď konštatoval, že zdravotný stav nevylučuje možnosť pravidelne s otcom cestovať na víkend do S.. Namieta, že takýto záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, matka predložila fotokópiu lekárskych správ, z ktorých vyplýva, že dieťa trpí refluxom, má oslabenú imunitu, podstupuje liečbu, v súčasnosti na imunodeficit. Pokiaľ by otec použil na prepravu automobil na jednej strane by sa tým síce riziko vyplývajúce z cestovania hromadnou dopravou eliminovalo, no na druhej strane by cesta zo B. do S. a späť predstavovala pre maloletého vzhľadom na trvanie cesty a frekvenciu neprimeranú záťaž a nepohodu vzhľadom na to, že maloletý neznáša dobre dlhšie cestovanie autom. Poukazuje na lekárske správy, z ktorých vyplýva, že neodporúča sa cestovať prostriedkami verejnej dopravy, dieťa trpí kinetózou, preto mu neodporúča absolvovať dlhšie trasy. Vzhľadom na zdravotný stav má za to, že úprava styku nie je v záujme maloletého dieťaťa. Ďalej poukazuje na to, že otec bol oprávnený sa s maloletým stýkať podľa pôvodného rozhodnutia, no napriek tomu sa s maloletým nestretával v takomto rozsahu a využíval stanovený čas len v rozsahu 41 %. Takisto nesúhlasí so záverom súdu pokiaľ jej uložil povinnosť informovať otca o zdravotnom stave syna, pretože otec neuvádzal pravdu, keď tvrdil, že údajne nepozná ošetrujúceho lekára, pretože v priebehu predchádzajúceho súdneho konania bol riadne oboznámený s lekárskymi správami a sám potvrdil, že má možnosť sa informovať. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok a návrh otca zamietol.
9. K podanému odvolaniu sa vyjadril otec a kolízny opatrovník.
10. Kolízny opatrovník uviedol, že v priebehu konania poukázal na závery vyhotoveného znaleckého posudku a odporúčal rozhodnúť v zmysle uvedených záverov. Upriamuje pozornosť, že úlohou rodičov je starať sa o blaho dieťaťa a konfliktne vzťahy neprispievajú dieťaťu. Rodičia by mali vyvarovať dieťa stresovým situáciám. Má za to, že vzhľadom na vek dieťaťa je potrebná zmena doposiaľ upraveného styku. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
11. Otec v písomnom vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
12. Matka podala písomné vyjadrenie k vyjadreniu otca. Opätovne zdôraznila, že nesúhlasí, aby bol znalecký posudok rešpektovaný ako dôkaz, keďže je rozporuplný.
13. Otec v písomnom podaní vo vzťahu k vyjadreniu matky poukazuje na to, že vzájomné obviňovanie rodičov im nepomôže, umocňuje komunikačnú bariéru a negatívne pôsobí na syna. Má záujem o zlepšenie vzťahov s matkou, preto inicioval sedenie so psychologičkou V.. S., s ktorou sa dohodol, že ak bude vôľa zo strany matky, zrealizuje sériu rozhovorov, ktoré by mohli zmierniť napätie.
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 7Cdo/311/2018 zo dňa 16.01.2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.01.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu z dôvodu, že v odvolacom konaní predložil otec súdu svoje vyjadrenie z 15.11.2017 - odvolaciu dupliku. Právny zástupca matky ale nemal možnosť dozvedieť sa o tomto podaní otca a prípadne sa k nemu vyjadriť, lebo mu ho súd nedoručil. Opomenutím doručenia tohto vyjadrenia právnemu zástupcovi matky tak došlo k porušeniu práva matky na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods.1 Dohovoru a tým k procesnej vade zmätočnosti uvedenej v § 420 písm.f/ C.s.p. Z tohto dôvodu dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
15. Odvolací súd po doručení rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky doručil podľa pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenie otca zo dňa 15.11.2017 právnemu zástupcovi matky (č.l. 188).
16. K vyjadreniu otca podala písomné vyjadrenie matka. Vo svojom vyjadrení uviedla, že popiera, aby bol X. emočne týraný ako to tvrdí otec a takéto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukazuje na to, že čestné prehlásenie Q. W. zo dňa XX.XX.XXXX obsahuje viaceré nepravdivé skresľujúce tvrdenia. Ďalej uviedla, že pokiaľ by mal. Juraj pociťoval k svojmu otcovi taký citový vzťah ako pociťujú iné deti v jeho veku, žiadna iná aktivita by nemohla byť pre ňho lákavejšou, ako aj stretnutie s jeho vlastným otcom. To, že X. niekedy odmieta styk so svojim otcom svedčí skôr o tom, že zo strany otca zrejme nepociťuje až taký úprimný záujem o jeho osobu a otec mu nevie ponúknuť zmysluplnú aktivitu. Poukazuje na to, že sa stretol otec so synom v roku 2018 4 x, začiatkom roka 2019 sa začal opatrne pravidelne stretávať a to v čase, keď manžel matky prejavil záujem o osvojenie dieťaťa. Odvety sa s maloletým stretával v každý druhý víkend v sobotu alebo v nedeľu v trvaní 4 hodín v mieste trvalého bydliska maloletého, čo je optimálny model. Má za to, že nie je možné brať závery znaleckého posudku v súčasnosti vzhľadom na zmenu pomerov a to na oslabenie citovej väzby maloletého, ale aj vzhľadom na menší záujem otca s mal. X.. Poukazuje na to, že nedovoľuje maloletému zdravotný stav dieťaťa cestovať prostriedkami verejnej dopravy, dieťa trpí kinetózou, preto neodporúča absolvovať dlhšie trasy a odporúča cestovať len v nevyhnutných prípadoch. Navrhla odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť.
17. Odvolací súd doručoval vyjadrenie matky zo dňa 15.04.2019 otcovi a ustanovenému kolíznemu opatrovníkovi na vedomie (č.l. 194 súdneho spisu).
18. Otec podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že ťažko sa buduje vzťah so synom, ktorý býva vo vzdialenosti 120 km od jeho bydliska. Snaží sa s ním stretávať aspoň 2 x za mesiac v dvojtýždňových intervaloch, telefonuje a syn rozhodne, či sa chce stretnúť alebo nie. Ak nechce, stretnutie neprebehne. Vo vzťahu zo strany matky necíti žiadnu podporu vzťah otec - syn, ako by jej na tom vôbec nezáležalo. Poukazuje na to, že v roku 2018 bol syn často chorý, na vyšetrení syna na imunologickej ambulancií v V. bol s ním osobne, je monitorovaný, lekár mu nepredpísal žiadne lieky. Podľa jeho informácií maloletý pravidelne absolvuje cesty B. - V., B. - S., cesty na vystúpenia folklórneho súboru, ktorého je členom, cestuje lietadlom, chodieva na návštevy do O., do D.. D. B. - S. zvládne bez problémov, cesta autom by mala trvať kratšie, keďže otec zakúpil diaľničnú známku. Veľmi by mu pomohlo keby mohol cestovať X. do S., záleží mu na budovaní vzťahu a má aj druhého syna E.. Vzhľadom na skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd vyhovel jeho návrhu.
Hodnotenie odvolacieho súdu
19. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, odvolaniu matky je treba priznať úspech čiastočný v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu rozsudku podľa § 388 C.s.p. a potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.
20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre zmenu rozsahu stretávania sa otca s maloletým synom a posúdiť dôvodnosť uloženia povinnosti matke informovať otca o maloletom dieťati.
21. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci a zo zistených skutočností prijal správny právny záver vo vzťahu k napadnutému výroku jeho rozhodnutia o zmene rozsahu styku otca s maloletým synom. Odvolací súd považuje prijaté závery súdu vo vzťahu k tejto časti napadnutého rozhodnutia za správne a poukazuje na ne. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky udáva.
22. Odvolací súd sa stotožňuje s prijatím záverom súdu prvej inštancie, že zmena rozsahu styku je v súlade so záujmom maloletého X.. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutočného stavu veci nevyplývajú žiadne relevantné dôvody pre prijatie záveru o potrebe zamietnutia návrhu otca ako to navrhuje matka.
23. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil v prvom rade záujem maloletého X. . V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa.
24. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.
Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.
Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
25. Podľa § 25 ods. 3 ZoR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
26. V prejednávanej veci však nie je možné prijať záver o tom, aby bol ohrozovaný zdravý vývoj mal. X. pokiaľ bude upravený styk s otcom v rozsahu ako ho určil súd prvej inštancie.
27. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. V tomto smere je potrebné poukázať na článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa alebo len zriedka, to znamená, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi ani vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov (Gorgulu versus Nemecko), resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (Hansenová versus Turecko).
28. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodičov s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené, alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt.
29. Odvolací súd poukazuje na to, že Zákon o rodine a ani žiaden iný právny predpis presne nedefinuje pojem „záujem maloletého dieťaťa“. Obsah tohto pojmu je široký a je potrebné ho posudzovať vždy v kontexte špecifickosti konkrétneho prípadu s ohľadom na všetky okolnosti. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04).
30. Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs. Írsko č. 16969/90 zo dňa 26.05.2004, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994).
31. Byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Bronda vs. Taliansko č. 22430/93 zo dňa 9.6.1998) vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
32. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia.
33. Súd nepochybuje o tom, že je prvoradým záujmom dieťaťa, aby vyrastalo v bezpečnom a stabilnom výchovnom prostredí v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní mu poskytnúť nielen materiálne zabezpečenie ale aj lásku a výchovu tak, aby sa mohlo pozitívne vyvíjať po všetkých stránkach. Nepochybuje o tom, že obaja rodičia svoje dieťa milujú. Iste je, že nedokážu prekonať nezhody, vzájomné nepochopenie a hľadieť len na záujem a šťastie svojho dieťaťa, ktoré potrebuje oboch rodičov.
34. Pri zisťovaní najlepšieho záujmu mal. X. boli zistené všetky relevantné okolnosti, ktoré sú spôsobilé pre prijatie záver čo je v jeho najlepšom záujme . Správne a citlivo súd prvej inštancie vyhodnotil všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci, nezhodu rodičov, zdravotný stav maloletého dieťaťa.
35. Pokiaľ súd pristúpil k úprave styku otca s maloletým dieťaťom, mal na zreteli nájdenie najvhodnejšieho modelu, aby mohli fungovať vzťahy medzi otcom a synom.
36. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 ZoR). Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci.
37. Aj pri rozhodovaní o úprave styku platí, že právo oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, ak je zverené súdom do starostlivosti len jednému z rodičov. Takéto usporiadanie je spravidla vždy v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré tento záujem sa opiera musia byť preukázané.
38. Vzhľadom na zistenia súdu prvej inštancie, z ktorých vyplýva dôležitá potreba , aby došlo k možnosti otca podieľať sa na výchove svojho syna .Vhodne zvolená úprava styku s mal. X. rozšírením styku je správna. Vytvára sa ňou dostatočný priestor pre realizáciu styku. Zo záverov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a nielen znaleckého posudku č. 19/2017 znalkyne V.. S. Š. nevyplývajú žiadne závery, ktoré by neodôvodňovali zmenu rozsahu styku otca s dieťaťom vzhľadom na jeho vek, a zdravotný stav. Súd prvej inštancie sa dôvodmi matky, ktoré smerovali k preukázaniu neexistencie potreby o rozsiahlejšom styku dostatočne vyrovnal a uviedol dôvody, pre ktoré sa rozhodol pristúpiť k zmene rozsahu styku určeného súdom rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k 15P 175/2015-19. Odvolací súd zastáva názor, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb syna na rovnakej úrovni by zaručovala bezproblémový realizáciu rodičovských práv oboch rodičov. Právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom môže byť porušené len vtedy, ak rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore s najlepším záujmom a právami dieťaťa. V danej veci, žiadne skutočnosti ktoré by mohli byť dôvodom pre ohrozenie zdravia dieťaťa nie sú.
39. K námietkam matky vo vzťahu k dôkazu, a to znaleckému posudku, ktorý bol v konaní vypracovaný znalkyňou odvolací súd udáva, že pravidlo, podľa ktorého súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní vychádza z č.l. 48 ods. 2 Ústavy. Za dôkaz slúžia v súdnom konaní všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci (najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov). S námietkami matky sa súd vyrovnal a znalkyňa bola pred súdom vypočutá aj vo vzťahu k námietkam matky. Tento dôkaz súd vyhodnotil v kontexte ostatných dôkazov a to správ kolízneho opatrovníka mal. dieťaťa, výsluchov oboch rodičov a pod. Tento namietaný dôkaz je podkladom rozhodovania súdu, ale až po jeho dôkladnom vyhodnotení v súvislosti s ostatnými dôkazmi a so všetkým čo vyšlo v konaní najavo súd vo veci rozhodol a prijal skutkové závery a na ne nadviazal svoj právny záver. Nebolo zistené, aby styk doposiaľ určený súdom resp.dohodou rodičov maloletému neprospieval.
40. Súd prvej inštancie vyhodnotil pri rozhodovaní o rozsahu styku aj vplyv cestovania maloletého dieťa z miesta bydliska do miesta bydliska otca . Matka zastáva názor, že ,nie je cestovanie vhodné pre maloletého vzhľadom na zistený zdravotný stav maloletého. Podľa názoru odvolacieho súdu sú závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k zdravotnému stavu a cestovaniu maloletého na styk s otcom správne. Zdravotný stav maloletého dieťaťa dovoľuje maloletému X. cestovať, intervaly styku určené súdom sú primerané aj vzhľadom k jeho problémom pri cestovaní.
41. Matka v podanom odvolaní namieta aj nesprávny záver súdu, pokiaľ uložil matke povinnosť informovať otca o základných veciach týkajúcich sa dieťaťa v súvislosti s jeho zdravotným stavom, aktivitami a podobne podľa ust.§ 24 ods.5 Zákona o rodine. Podľa jej názoru otec má možnosť, čo aj sám nepopiera, informovať sa o zdravotnom stave u ošetrujúcich lekárov. Záver súdu prvej inštancie vzhľadom na zistené nezhody, na neschopnosť rodičov vzájomne komunikovať, predovšetkým na postoj matky je správny. Odvolací súd poukazuje na to, že zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa sú obaja rodičia. Po rozvode manželstva rodičov bol mal. X. zverený do výlučnej osobnej starostlivosti matke. Pre posúdenie veci nebolo rozhodujúce, že rozvodovým rozsudkom bol upravený styk otca s dieťaťom a následne ďalší rozsudok, ktorý upravoval tento styk, pretože povinnosť matky dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť nezahŕňa v sebe aj povinnosť podávať druhému rodičovi informácie v zmysle § 24 ods.5 Zákona o rodine. Vzhľadom na vyjadrenia, výsluchy oboch rodičov je zrejmé, že komunikácia medzi rodičmi je veľmi problémová a z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by matka informácie o dieťati otcovi nebola schopná poskytnúť. Podľa názoru odvolacieho súdu informácie, o ktorých má matka povinnosť otca maloletého dieťaťa informovať, matku zbytočne ani nad mieru nezaťažuje. Ich včasnosť a aktuálnosť bude zodpovedať tomu, čo sa udialo alebo udeje alebo očakáva v rozpätí jedného mesiaca. Pokiaľ bude zo strany oboch rodičov prejav vôle smerujúci k tomu, že si sami nájdu spôsob ako pristupovať k výkonu rodičovských práv a povinností aj bez zásahov a rozhodnutí súdu, nájdu spôsob, aby otec vedel a bol informovaný o dieťati, nie je potrebné potom následné opatrenie. Nie je zrejmé z obsahu vykonaných dôkazov, aby matka sama informácie otcovi dieťaťa poskytovala doposiaľ. Rozhodnutie súdu tak zavedie do výkonu rodičovských práv a povinností rozvedených rodičov maloletého dieťaťa pravidelnosť. Z uvedených dôvodov tak odvolací súd považuje záver súdu o potrebe uloženia povinnosti matke za správny. Predmetný výrok bol zmenený z dôvodu konkretizácie informácii, ktoré je matka povinná otcovi poskytnúť.
42. Opätovne odvolací súd pripomína, že záujmom dieťaťa je vždy zachovanie väzieb s obidvoma rodičmi a ujma, ktorá vznikne zo strany väzby k jednému z rodičov v dôsledku manipulácie s druhým rodičom je veľmi vážna. Odvolací súd ďalej pripomína a zdôrazňuje, že akýkoľvek ukrivdený človek si musí priznať, že dieťa má právo poznať skutočne a poriadne svojich rodičov, má právo možnosť tráviť s každým z nich čas a vyrovnať sa i s tým, že jeho rodič nie je dokonalý. Ak vedie jeden z rodičov svoje dieťa k nenávisti, či k zapretiu druhého rodiča, učí ho vlastne k nenávisti k sebe samému. Dosiahnuť zhodu rodičov kvôli dieťaťu nie je právom rodiča, ale jeho povinnosťou vyplývajúcou z jeho rodičovskej zodpovednosti (Jürgen Rudolf).
43. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolatelia , ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
44. Z vyššie uvedených dôvodov pristúpil odvolací súd potvrdeniu napadnutého rozsudku vo výroku I. ako vecne správneho postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p), k zmene výroku II. postupom podľa ustanovenia § 388 C.s.p.
45. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ustanovenia § 55 CMP.
Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).