Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-83-2019.pdf
PDF · 159.86 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/83/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a Mgr. Erika Németha, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., sídlo Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., sídlo Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: V. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. E. XXXX/X, B., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 3.328,62 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10Er/462/2009 - 38 zo 7. decembra 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10Er/462/2009 - 38 zo 7. decembra 2017 p o t v r d z u j e .
III. Odvolací súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví, rozhodol tak, že exekúciu zastavuje.
2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 39 ods. 4 , § 57 ods. 1 písm. m) , § 243f ods. 1 , 2 2 2 , 4 4 4 až 6 a § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
3. Súd prvej inštancie uznesenie v podstate odôvodnil nasledovne.
3.1. V exekúcii je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, ktorým si oprávnený uplatnil svoju pohľadávku zo zmenky v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že oprávnený poskytol finančné prostriedky povinnému ako fyzickej osobe. Oprávnený v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Oprávnený predložil súdu prvej inštancie zmluvu o revolvingovom úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú. Konštatoval, že je nesporné, že na strane dlžníka v danom zmluvnom vzťahu vystupoval spotrebiteľ, t. j. osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd posúdil uvedenú zmluvu ako aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovej pôžičke. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodoval je súčasťou zmluvy o revolvingovej pôžičke. Podľa uzatvorenej rozhodcovskej doložky výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Rozhodcovská doložka uvedená nebola osobitne dojednaná. Týmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným, povinný bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv brániť
svoje práva pred všeobecným súdom. Súd prvej inštancie Preskúmal rozhodcovskú doložku a vyhodnotil ju ako nekalú podmienku, keď voľba rozhodcovského súdu bola uskutočnená jednostranne, samotné znenie rozhodcovskej doložky bolo vopred pripravené na predtlačenom formulári. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky jej včlenením do formulára zmluvy, nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že s konečnou platnosťou ich možný spor rozhodne jeden z rozhodcov ním určený v rozhodcovskej zmluve. Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený si nesplnil dôkaznú povinnosť spočívajúcu v bezpečnom preukázaní nespotrebiteľského vzťahu. Oprávnený si svoj záväzkový vzťah zabezpečil zmenkou, podľa ktorej povinný zaplatí dňa 20.09.2004 sumu 3.328,61 eura. V bode 5. Zmluvných dojednaní pod názvom zabezpečenie pôžičky sa dlžník zaväzuje vystaviť a odovzdať veriteľovi v deň podpisu zmluvy jednu vlastnú blankozmenku. V prípade, ak sa dlžník - povinný dostane do omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa zmluvy, je veriteľ oprávnený (nie však povinný) vyplniť na blankozmenke chýbajúce údaje, tak ako je dohodnuté v dohode o vyplňovacom práve ku blankozmenke a domáhať sa z takto vyplnenej blankozmenky uspokojenia svojich pohľadávok. Táto podmienka je dohodnutá jednoznačne v prospech veriteľa a povinný ju nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, je uvedená v zmluvných dojednaniach, ktoré sú vypracované drobným písmom a splývajú s ostatnými dojednaniami. Súd zdôrazňuje, že celá zmluva je koncipovaná výlučne na prospech veriteľa, obsahuje prakticky len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvného vzťahu vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V danej exekúcii je teda exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej zmluvnej podmienky, rozhodcovskej doložky, ktorá bola od počiatku neplatná. Súd prvej inštancie mal preukázané, že pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným bola zabezpečená zmenkou, nárok z ktorej si oprávnený uplatnil v rozhodcovskom konaní a rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom v predmetnej exekúcii. Súd prvej inštancie skúmal, či je v danej veci dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, t. j. či v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, či rozpor s dobrými mravmi. Súd zároveň preskúmal podanie oprávneného označené ako doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie.
3.2. Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, keďže rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní na základe neplatnej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienke, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie zároveň poukázal i na ďalšie zistenie a to, že v zmluve o revolvingovej pôžičke je hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami účastníkov zmluvného vzťahu, a to najmä pokiaľ ide o ustanovenia o zabezpečovacích prostriedkoch. Podľa názoru súdu prvej inštancie dobrým mravom sa priečia i dojednania o zmluvných sankciách (bod 12. Zmluvných dojednaní), ktoré sú pre spotrebiteľa neprimerane vysoké. Je pravdou, že zmluvná povinnosť povinného je zaplatiť riadne a včas poskytnutú pôžičku, ale na druhej strane výška zabezpečenia je v tomto prípade zjavne neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o vzniknuté trovy exekúcie, súd prvej inštancie o týchto rozhodne osobitným uznesením po predložení vyúčtovania exekútorom.
4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním oprávnený ako odvolateľ.
5. Oprávnený nesprávnosť napadnutého uznesenia (odvolacie dôvody) vecne vymedzil v podstate tým, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom prvej inštancie vydané v roku 2009. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potvrdzuje exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ak teda exekučný súd poverenie v tomto konaní vydal, potom splnenie zákonných predpokladov jeho vydaním jednoznačne a nepochybne deklaroval. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, prečo súd najprv bez výhrad poverenie vydal a
následne takéto výhrady mal, a to bez toho, aby sa oprávnený k jeho postupu mohol vyjadriť. Oprávnený považuje napadnuté uznesenie za arbitrárne a pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. Keďže zmluva medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená dňa 30.11.2003, je na predmetný právny vzťah nevyhnutné aplikovať ustanovenia právnych predpisov účinných v čase jej uzavretia. Inštitút neprijateľných zmluvných podmienok bol do právneho poriadku vnesený až novelou zákona č. 150/2004 Z. z. . Súd prvej inštancie preto nesprávne posudzoval zmluvné podmienky ako neprijateľné. Súd prvej inštancie teda posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku na základe retroaktívnej aplikácie zákona, čo je v rozpore s princípmi právneho štátu. Na tento prípad nemožno aplikovať ani Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola do vnútroštátneho právneho poriadku transponovaná zákonom č. 150/2004 Z. z. , ktorý nadobudol účinnosť dňom pristúpenia Slovenskej republiky do Európskej únie. Rozhodcovské doložky sú naviac podľa neskôr zavedenej a explicitnej úpravy povolené (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka ), podľa ktorého sa zakazuje len také ustanovenie rozhodcovskej doložky, ktoré spotrebiteľa núti k rozhodcovskému konaniu. Ak neskoršia úprava stále rozhodcovské doložky pripúšťala, potom je logické, že rozhodcovské doložky uzavreté pred dátumom prijatia neskoršej úpravy sú platnými, ak spĺňajú aj takto neskôr zavedené sprísnené kritéria. Oprávnený poukázal aj na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka . Z formulácie čl. 16, ods. 16.1. zmluvy (t. j. rozhodcovskej doložky) vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca), ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka je teda len alternatívna a nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Exekučný súd berie do úvahy pri určení žalobcu ako hľadisko určenie subjektu, ktorý častejšie porušuje zmluvu. Hodnotiť porušovanie zmluvy dlžníkom ako častejší dôvod vedúci k vzniku sporu v prospech dlžníka v žiadnom prípade nepredstavuje ochranu spotrebiteľa. K výberu rozhodcu, resp. fóra, kde sa spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby. Tento výber robí strana podávajúca žalobu. Rozsah oprávnení žalobcu je rovnaký bez ohľadu na to, či ide o dodávateľa alebo o spotrebiteľa. Zmluva je objektívne čitateľná, zrozumiteľná a určitá. Z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) , písm. d) , písm. f) a písm. h) Civilného sporového poriadku oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na pokračovanie v exekúcii. Oprávnený zároveň navrhol, aby súd zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % v celkovej výške 179,46 eura vrátane DPH.
6. Oprávnený v podaní, ktorého obsahom bolo aj vyššie uvedené odvolanie, posudzujúc jeho podanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku ) podal súčasne aj návrh na prerušenie konania a na podanie návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR o súlade ustanovení § 243f Exekučného poriadku s čl. 1 ods.1 Ústavy SR spolu s návrhom na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení Exekučného poriadku.
7. Oprávnený uvedený procesný návrh odôvodnil tým, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 22.12.2015 nebol exekučný súd povinný a ani oprávnený preskúmavať exekučné tituly z hľadiska, či ide o exekučný titul, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, či tento nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a či v základnom konaní bolo prihliadané na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrým mravmi. Ustanovenia, ktoré s účinnosťou od 23.12.2015 doplnili Exekučný poriadok, a ktorým sa ustanovila preskúmavacia povinnosť exekučných súdov v rozsahu uvedenom v predchádzajúcej vete, sa majú aplikovať aj na exekučné konania začaté pred 23.12.2015 a na základné konania právoplatne skončené pred 23.12.2015. Pri týchto ustanoveniach zákonodarca umožnil, aby exekučné súdy zasiahli do právneho stavu nastoleného rozhodnutím v základnom konaní v súlade s právnou úpravou platnou v čase tohto vydania, a majú teda retroaktívny charakter, pričom ide o neprípustnú retroaktivitu priamu. Ustanovenia § 243f ods. 1, 3 a 6, ktoré ukladajú exekučnému súdu postupovať tak, že popierajú základnú vlastnosť vykonávaného rozhodnutia, a to jeho právoplatnosť (nezmeniteľosť) - podľa uvedených ustanovení má totiž exekučný súd preskúmať vymáhané plnenie spôsobom, akým to prislúcha len súdu v základnom (nachádzacom) konaní. Ani súd konajúci o mimoriadnom opravnom prostriedku nemá na základe právnej úpravy tak rozsiahle oprávnenia, ako podľa uvedených ustanovení exekučný súd. Oprávnený preto zastáva názor, že právna úprava umožňujúca exekučnému súdu postup opísaný v odvolaní, platná a účinná v čase doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, je v rozpore s
Ústavou SR, v dôsledku čoho je daný dôvod na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP a podanie návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR.
8. Súdny exekútor v podaní doručenému súdu prvej inštancie oznámil, že k odvolaniu sa nebude vyjadrovať.
9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „Civilný sporový poriadok “ alebo „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP ) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP ) a po preskúmaní napadnutého uznesenia a postupu, ktorý mu predchádzal, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 15.06.2009, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie ako exekučný súd vydal dňa 14.09.2009 poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu (vykonateľného rozhodnutia) - rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Gustávom Retom v Bratislave, číslo konania RK-47/05-GR zo dňa 11.04.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.04.2005 a vykonateľnosť dňa 29.04.2005. V priebehu exekúcie, po doplnení podania označeného ako doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku oprávneným, rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.
11. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok “), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
12. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
13. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP , súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania.
14. Podľa čl. 144 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky Ústava Ústava Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava “), ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Podľa § 387 ods. 2 CSP , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
18. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
19. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
20. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015 (do 31.03.2017), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
21. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa “) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o revolvingovej pôžičke (dňa 30.11.2003 - ďalej len „v čase uzavretia zmluvy o revolvingovej pôžičke“), typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
22. Podľa § 23a ods. 2 písm. a) (v rámci neho návetie) a písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o revolvingovej pôžičke, typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
23. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o revolvingovej pôžičke, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.
24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom..
25. Podľa čl. I. § 17 . ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len „zákon zmenkový a šekový “) v znení účinnom od 23.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
26. Podľa čl. I. § 17 ods. 2 zákona zmenkového a šekového v znení účinnom od 23.12.2015, v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
27. Odvolací súd sa v prvom rade v odvolacom konaní zaoberal procesným návrhom oprávneného na prerušenie tohto odvolacieho konania v exekučnej veci podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP , pričom dospel k záveru, že tento návrh je neprípustný, a preto ho odvolací súd zamietol.
28. Exekučný poriadok v ustanovení § 36 ods. 5 Exekučného poriadku výslovne ustanovuje nemožnosť prerušenia exekučného konania okrem jediného prípadu, ktorým je, keď osobitný zákon výslovne možnosť prerušiť exekučné konanie pripúšťa. Exekučné konanie preto nie je možné prerušiť aplikáciou výlučne § 162 ods. 1 písm. b) CSP , keďže tento osobitný zákon výslovne neustanovuje, že podľa uvedeného ustanovenia je možné prerušiť práve aj exekučné konanie. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že Civilný sporový poriadok sa vo vzťahu k Exekučnému poriadku uplatňuje len subsidiárne, pričom Exekučný poriadok je vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku vo vzťahu špeciálneho zákona k všeobecnému zákonu.
29. Osobitným zákonom v zmysle § 36 ods. 5 Exekučného poriadku je však možné pri teleologickom výklade bez pochýb rozumieť aj osobitnú právnu úpravu prerušenia súdneho konania podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Ústavy Slovenskej republiky, ktorý upravuje prerušenie konania (akéhokoľvek súdneho konania, t. j. aj exekučného) v prípade, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu (k tomu ustálená judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky - ďalej len „ÚS SR“ - napr. uznesenie sp. zn. II. ÚS 432/2017 z 29. júna 2017).
30. Odvolací súd sa preto zaoberal splnením podmienok na prerušenie exekučného konania podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v spojení s čl. 144 ods. 2 Ústavy Ústavy , v rámci čoho však nezistil, že by ustanovenia § 243f Exekučného poriadku neboli v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Ústavy SR, výlučne v prípade ktorého zistenia by bol odvolací súd povinný toto exekučné odvolacie konanie prerušiť a podať ÚS SR návrh na začatie konania o súlade § 243f Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 Ústavy Ústavy . K tomuto záveru dospel z nasledovných dôvodov.
31. Zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.09.2015 boli novelizované viaceré zákony, vrátane zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, Občianskeho zákonníka , Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku (do ktorého bol uvedeným zákonom včlenený nový § 243f ako aj nové ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m/ ). Účelom uvedeného zákona bolo zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach (vrátane exekučných) pred všeobecnými súdmi (vrátane exekučných súdov). Týmto zákonom bola zavedená povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom (a ak áno, či bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, či rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom), a to tak v rámci základného konania, ako aj vo vykonávacom (exekučnom) konaní.
32. Práve z dôvodu, že napr. tak v základnom konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu upraveného v Občianskom súdnom poriadku , ale príp. aj v iných základných konaniach (a to vrátane mimosúdneho rozhodcovského konania) sa pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. v prípade, ak sa v základnom konaní uplatňoval nárok zo zmenky, neprihliadalo ex offo napr. na kauzálne námietky vystaviteľa zmenky, ktorý bol spotrebiteľom a ak zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ak bolo predmetom exekučného konania vymoženie plnenia zo zmenky, je práve exekučný súd povinný podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v exekučnom konaní preskúmať zákonnosť vymáhaného nároku aj z hľadiska spotrebiteľského práva. Za predpokladu, že nárok oprávneného nie je v rozpore so zákonom, exekučný súd v exekúcii podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku pokračuje. Ak si oprávnený uplatnil napr. v rozhodcovskom konaní alebo aj súdnom konaní (napr. v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu) nárok zo zmenky v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, napr. spotrebiteľského práva, nemôže mať legitímne očakávania na pokračovanie v exekúcii, a to aj v zmysle zásady z nepráva nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur). Ak predávajúci (za ktorého zákon o ochrane spotrebiteľa označuje aj poskytovateľa služby - napr. revolvingového úveru) zabezpečil svoju pohľadávku zmenkou, z ktorej nárok uplatnil v rozhodcovskom konaní na rozhodcovskom súde, ktorý nemal právomoc na prejednanie veci, a teda ani vydanie rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu napr. v dôsledku neplatne uzavretej rozhodcovskej doložky so spotrebiteľom, ktorú neplatnosť sám spôsobil obsiahnutím rozhodcovskej doložky spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa do spotrebiteľom neovplyvniteľnej prílohy typovej, resp. spotrebiteľskej zmluvy, nemôže sa predávajúci domáhať len v dôsledku toho, že spotrebiteľ nepodal proti takémuto rozhodcovskému rozsudku napr. žalobu na jeho zrušenie, jeho núteného výkonu v súlade s Exekučným poriadkom. Očakávania predávajúceho na pokračovanie v nútenom výkone rozhodnutia by boli dôvodné, ak by ním uplatnený nárok bol zákonný a uplatnený zákonným spôsobom. Právna úprava zavedená zákonom č. 438/2015 Z. z. ani neposudzuje vznik právnych vzťahov podľa novej právnej úpravy (pravá retroaktivita), ale len prikazuje exekučnému súdu preskúmať nároky zo zmenky uplatnené v takých základných konaniach (či už súdnych - konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo mimosúdnych - rozhodcovských), v ktorých sa neskúmala zákonnosť uplatnených nárokov z hľadiska spotrebiteľského práva, platného a účinného práve v čase vzniku toho-ktorého zmluvného vzťahu.
33. Odvolací súd z uvedených dôvodov konštatuje, že nezistil, že by aplikácia ustanovení § 243f Exekučného poriadku (a ani ustanovením § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, na ktorom bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie primárne založené, hoci pre jeho nesúlad s Ústavou Ústavou
oprávnený nenavrhoval prerušiť odvolacie konanie) mohla zasiahnuť do ústavných práv oprávneného. Odvolací súd preto I. výrokom tohto rozhodnutia návrh oprávneného na prerušenie odvolacieho konania zamietol.
34. Odvolací súd v odvolacom konaní, v merite veci (t. j. konajúc o samotnom odvolaní) dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, a preto sa podľa § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba na skonštatovanie správnosti dôvodov uznesenia súdu prvej inštancie, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
35. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uznesenia súdu prvej inštancie a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné.
36. Podľa právnej úpravy zavedenej (novelizačným) zákonom č. 438/2015 Z. z. , platnej a účinnej od 23.12.2015, obsiahnutej v prechodnom ustanovení § 243f ods. 1 Exekučného poriadku sú exekučné súdy, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ustanovením § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi, poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.
37. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). Odo dňa 23.12.2015 je tak povinný urobiť aj v už prebiehajúcich exekučných konaniach (a to bez ohľadu na to, či v nich už bolo udelené poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie), ktoré začali do 22.12.2015, pretože aj v týchto exekučných konaniach exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015, ak sa na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou (§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku).
38. Súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 36320-15386 uzavretú dňa 30.11.2013 medzi oprávneným (v čase uzavretia zmluvy s obchodným menom „PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o.“) ako veriteľom a povinným ako dlžníkom ako zmluvu spotrebiteľskú a rozhodcovskú doložku, v nej obsiahnutú ako neplatnú z dôvodu, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Tento záver súdu prvej inštancie napadol v odvolaní oprávnený, ktorý nesprávnosť tohto právneho posúdenia súdu prvej inštancie videl v tom, že inštitút neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách bol do nášho právneho poriadku vnesený až novelizačným zákonom č. 150/2004 Z. z. , ktorý nebol účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Tento odvolací dôvod oprávneného nie je ale dôvodný a odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru o tom, že zmluva o revolvingovej pôžičke uzavretá medzi oprávneným a povinným je typovou (t. j. v neskoršej terminológii spotrebiteľskou) zmluvou, a to z dôvodov uvedených v nasledujúcich bodoch a rovnako dospel aj k záveru o absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, uzavretej vo forme rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v zmluvných dojednaniach (čl. 16), ktoré sú prílohou a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovej pôžičke.
39. Hoci inštitút spotrebiteľskej zmluvy bol do nášho právneho poriadku skutočne vnesený až novelizačným zákonom č. 150/2004 Z. z. , ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.05.2004, neznamená to (ako nesprávne uvádza odvolateľ), že inštitút chrániaci spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch uzatváraných s dodávateľmi, vrátane inštitútu obdobného neprijateľným zmluvným podmienkam, nebol súčasťou slovenského vnútroštátneho právneho poriadku už v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. 40. Už od 01.01.2000 (do 24.11.2004 - teda aj v čase uzavretia zmluvy o revolvingovej pôžičke) bol v § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa upravený právny inštitút typovej zmluvy, ktorá bola v § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa definovaná ako zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako typových bola teda skutočnosť, že zmluvnými stranami sú predávajúci (ktorým podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
revolvingovej pôžičke, je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby - teda napr. poskytuje aj služby revolvingovej pôžičky, ako je tomu aj v prejednávanej veci) a spotrebiteľ (ktorým podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa je inter alia fyzická osoba, ktorá používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä seba a pre príslušníkov svojej domácnosti), pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s predávajúcim, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil predávajúci do zmluvy, ktorú chce uzatvárať vo viacerých prípadoch, bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky v podstatných častiach individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.
41. Ustanovenia § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa sa teda vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa, pričom zákon o ochrane spotrebiteľa v § 23a ods. 2 vymedzuje tzv. neprijateľné podmienky v typových zmluvách. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či podstatné zmluvné dojednania zmluvy mal možnosť ovplyvniť (ak nie, ide o typovú zmluvu). V tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred, a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah v podstatných častiach.
42. Právna doktrína k (pôvodnému) inštitútu typovej zmluvy, obsiahnutom v zákone o ochrane spotrebiteľa (ktorý v iných ako v § 23a obsiahnutých ustanoveniach používal pojem typová zmluva už od 31.12.1992) uvádza, že v rámci vymedzenia typovej zmluvy v § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa možno hovoriť o vôbec prvotnom ustálení nielen pojmu, ale aj obsahu v zmluvnom práve neskôr klasicky vnímanej štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa v nasledujúcich rokoch v slovenskej legislatíve presadzovala konzistentne s uvedenou formuláciou. Vo všeobecnosti možno doplniť, že v aplikačnej praxi sa rozoznávajú viaceré označenia spotrebiteľských zmlúv, kde jedným z nich je označenie typové zmluvy, ďalej zmluvy adhézne, zmluvy formulárové a podobne. Pre uvedené označenia zmlúv platí jeden zásadný spoločný prvok, a to, že ide o štandardizovaný a pomerne rýchly a málo nákladný spôsob kontrahovania, kde spotrebiteľ zmluvu podstatným spôsobom neovplyvňuje a dodávateľ profituje zo skutočnosti, že na typovo zhodné alebo blízke kontrakty má pripravený konkrétny štandardizovaný návrh, ktorý predkladá spotrebiteľom, a takýmto spôsobom bez časovo a materiálne nákladného procesu rokovania o zmluve dosahuje konsenzus so spotrebiteľom vo veciach poskytovania konkrétnych tovarov a služieb (Budjač, Milan. Komentár k § 52 . In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I., II. § 1 ? 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 3208 s., s. 435.).
43. Aj z uvedeného teda vyplýva, že označenia spotrebiteľská zmluva, typová zmluva, adhézna zmluva, či formulárová zmluva sú pojmy s obdobným obsahom, keď aj obsah pojmu spotrebiteľskej zmluvy je konzistentne vykladaný aj v súlade s vymedzením typovej zmluvy obsiahnutej v § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa . Preto aj keď súd prvej inštancie uvádza, že zmluvu o revolvingovom úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu (pričom odvolací súd zdôrazňuje, že neuviedol, že ako zmluvu spotrebiteľskú posúdil zmluvu o revolvingovej pôžičke práve na základe § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ), je potrebné toto posúdenie chápať tak, že ide len o synonymum typovej zmluvy, ktoré pojmy majú v podstatných znakoch rovnaký obsah.
44. Z predloženej zmluvy o revolvingovej pôžičke vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ (predávajúci - poskytujúci služby v oblasti poskytovania revolvingových pôžičiek), pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie revolvingových pôžičiek, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za predávajúceho podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 2 ods. 1 písm. b/ ). Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením mena a priezviska, rodného čísla a adresy trvalého pobytu. Za spotrebiteľa sa v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa považuje fyzická osoba, ktorá inter alia používa služby poskytované predávajúcim pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. V prejednávanej veci nebolo bezpečným spôsobom preukázané, že by povinnému bola poskytnutá revolvingová pôžička na iný účel, ako pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä jeho alebo príslušníkov jeho domácnosti. Preto je možné konštatovať, že povinný je spotrebiteľom podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa . Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že v tomto prípade bola zmluva o revolvingovej pôžičke vopred
pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú typovú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako spotrebiteľskú, formulárovú či adhéznu. Oprávnený je teda v prejednávanej veci z hľadiska zákona o ochrane spotrebiteľa , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o revolvingovej pôžičke, podľa ktorého znenia zákona o ochrane spotrebiteľa je nutné vznik právneho vzťahu posudzovať, predávajúcim, povinný spotrebiteľom a zmluva o revolvingovej pôžičke je typovou (spotrebiteľskou, formulárovou, či adhéznou) zmluvou, a preto na právny vzťah medzi účastníkmi konania je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa o typových zmluvách, obsiahnuté inter alia v § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa , ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez ohľadu na dohodu strán, teda bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.
45. Odvolací súd k uvedeným záverom o typovom (resp. spotrebiteľskom) charaktere zmluvy o revolvingovej pôžičke a o postavení povinného ako spotrebiteľa pre úplnosť dopĺňa, že v prípade akýchkoľvek pochybností o tom, či ide o typovú (spotrebiteľskú) zmluvu leží dôkazné bremeno na preukázanie netypového (nespotrebiteľského) charakteru zmluvy na predávajúcom (v prejednávanej veci veriteľovi) (ktorý je v tomto exekučnom konaní v procesnom postavení oprávneného). Netypový (resp. nespotrebiteľský) charakter zmluvy o revolvingovej pôžičke musí byť totiž preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je napr. len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon podnikateľskej činnosti, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku aký konkrétny súvis s predmetom podnikateľskej činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil v konaní (osobitne k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci ktorého práve bezpečné preukázanie netypového, resp. nespotrebiteľského charakteru zmluvy o revolvingovej pôžičke má veľký právny význam, keďže následne exekučný súd aj na základe doplnenia návrhu rozhoduje o pokračovaní alebo zastavení exekúcie) žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali bezpečne opak - teda netypový (nespotrebiteľský) charakter zmluvy o revolvingovej pôžičke. Okrem toho rovnako nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že v zmluve o revolvingovej pôžičke sú uvedené len tie údaje povinného, ktoré sa uvádzajú v prípade, ak tieto zmluvy uzatvárajú fyzické osoby - spotrebitelia (meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo a pod.). Dôkazné bremeno v typových, resp. spotrebiteľských právnych vzťahoch, na preukázanie toho, že napr. revolvingová pôžička bola poskytnutá na výkon podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi - predávajúcom). Súčasne v prípade dôvodných pochybností o tom, či zmluva má alebo nemá typový (spotrebiteľský) charakter, je nutné použiť výklad, že zmluva typový (spotrebiteľský) charakter má.
46. V dôsledku vyššie uvedeného právny vzťah medzi oprávneným a povinným, založený zmluvou o revolvingovej pôžičke, uzavretou oprávneným a povinným dňa 30.11.2003, je právnym vzťahom z typovej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy typového (adhézneho, formulárového, spotrebiteľského) charakteru, t. j. aj ustanovenia o neprijateľných podmienkach v typových zmluvách, obsiahnuté v § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa . Tieto ustanovenia je však treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na typovú zmluvu, vznikli na základe typovej zmluvy alebo s typovou zmluvou inak súvisia - teda v prejednávanej veci aj na právny úkon - rozhodcovskú zmluvu uzavretú vo forme rozhodcovskej doložky, ktorá je inkorporovaná do článku 16. Zmluvných dojednaní, ktoré tvoria prílohu a neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovej pôžičke (ktorou došlo k dohode na riešení sporov vzniknutých zo zmluvy o revolvingovej pôžičke zo dňa 30.11.2003) a dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, uzavretej dňa 30.11.2003, ktorá bola uzavretá v spojení s čl. 5 Zmluvných dojednaní, ktoré sú prílohou neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovej pôžičke. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke bola v prejednávanej veci uzavretá ako zabezpečovací inštitút plnenia záväzku povinného z typovej zmluvy. Preto aj keď v rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok (ktorý je v tomto exekučnom konaní exekučným titulom), bol uplatnený nárok zo zmenky, ktorá však bola len zabezpečovacím inštitútom záväzku povinného splatiť svoj záväzok vzniknutý z typovej zmluvy o revolvingovej pôžičke, a keď rozhodcovské konanie bolo vedené na základe rozhodcovskej zmluvy (ktorá bola uzavretá vo forme rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v čl. 16 Zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou zmluvy o revolvingovej pôžičke) uzavretej na základe a v priamej súvislosti so zmluvou o revolvingovej pôžičke (bez ktorej by nemala právne opodstatnenie, keďže predmetom rozhodcovskej zmluvy je práve dohoda zmluvných strán zmluvy o revolvingovej pôžičke na riešení sporov vzniknutých z tejto zmluvy o revolvingovej pôžičke alebo v súvislosti s ňou), je potrebné posudzovať aj tieto právne
úkony aj podľa noriem typového (spotrebiteľského) práva. Normy typového (spotrebiteľského) práva je nutné vždy použiť na celý režim právneho vzťahu (t. j. aj na zabezpečovacie inštitúty; právne úkony, ktorými dochádza k zmene obsahu či subjektov záväzkového vzťahu a pod.), ktorý ak bol založený typovou zmluvou, zachováva si tento typový (resp. spotrebiteľský, adhézny, či formulárový) charakter počas celej doby trvania jeho existencie.
47. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v prejednávanej veci (t. j. ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie) bol vydaný v rozhodcovskom konaní (vedenom na základe rozhodcovskej zmluvy, uzavretej vo forme rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v čl. 16 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovej pôžičke), v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Zmenka, z ktorej nárok si uplatnil oprávnený v rozhodcovskom konaní, bola vystavená povinným ako blankozmenka na základe čl. 5 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovej pôžičke za účelom zabezpečenia pohľadávky oprávneného ako veriteľa, ktorá mu vznikla zo zmluvy o revolvingovej pôžičke (a ktorá bola doplnená oprávneným na základe Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke z 30.11.2003), z čoho vyplýva, že v exekučnom konaní vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (keď z dôvodov odvolacím súdom vysvetlených už v bode 42. odôvodnenia, pojem „zo spotrebiteľskej zmluvy“ obsiahnutý v ustanovení § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku je potrebné vykladať tak, že tento zahŕňa aj zmluvy typové, tak, ako boli v čase uzavretia zmluvy o revolvingovej pôžičke vymedzené v § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa ).
48. Z rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tejto veci, a ktorý je súčasťou (súdneho) spisu, odvolací súd zistil, že z neho nevyplýva, že by rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v (rozhodcovskom) konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, prihliadol na to, že zmenka zabezpečovala návratnosť oprávneným poskytnutej revolvingovej pôžičky z právneho vzťahu, ktorý mal typový (spotrebiteľský) charakter, bol založený typovou zmluvou, ktorý právny vzťah upravujú aj kogentné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa , pričom tento zákon v § 23a ods. 2 ustanovuje zákaz obsiahnutia i/ neprimeraných podmienok, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a ii/ podmienok, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, a že by rozhodcovský súd prihliadol následne aj na takéto prípadné neprijateľné zmluvné podmienky (a ich právne následky, spočívajúce v absolútnej neplatnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka ). V exekučnom konaní pritom vyšlo najavo, že vymáhaný nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou (typovou) zmluvou o revolvingovej pôžičke, pričom pri vydávaní exekučného titulu nebolo prihliadnuté inter alia na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o revolvingovej pôžičke uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 30.11.2003, ktorou, ako správne konštatoval už súd prvej inštancie, je aj samotná rozhodcovská doložka.
49. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v tejto súvislosti konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvej inštancie je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 372/2011 -18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.
50. Uvedené závery sú v súlade aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011 , v ktorom je uvedené, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd, a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.
51. Exekučný súd je totiž v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) (a rovnako aj kedykoľvek v priebehu exekúcie po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k "zrušeniu" tohto rozhodnutia, a preto ani nijakým spôsobom nezasahuje do právoplatnosti exekučného titulu a z nej vyplývajúcej vlastnosti jeho zásadnej nezmeniteľnosti. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie len realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2, resp. po vydaní poverenia exekúcie z ustanovení § 57 ods. 1 a 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie oprávnenie posúdiť, či nie sú dané zákonné dôvody zastavenia exekúcie, ktorým od 23.12.2015 je aj dôvod vymedzený v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
52. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 1 a § 243f ods. 6 Exekučného poriadku správne preskúmal existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a to aj v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú typové (spotrebiteľské) vzťahy. Zmluva o revolvingovej pôžičke totiž môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky tak, ako sú definované v § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o revolvingovej pôžičke.
53. Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprimeraných podmienok, ktoré typová zmluva v čase uzavretia zmluvy o revolvingovej pôžičke nemohla obsahovať, tak ako to správne ustálil aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, je aj samotná rozhodcovská doložka (obsiahnutá v bode 16. Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovej pôžičke), keď neprimeranou podmienkou je podľa § 23a ods. 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa akákoľvek zmluvná podmienka obsiahnutá v typovej zmluve, ak na škodu spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán - predávajúcim a spotrebiteľom (v neprospech spotrebiteľa) a spotrebiteľ ju podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovej pôžičke (a teda aj rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou) neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Nápadný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bol spôsobený najmä tým, že spotrebiteľovi bolo uzavretím rozhodcovskej doložky odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky), pričom táto podmienka nebola individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah zmluvy o revolvingovej pôžičke (a už vôbec obsah predtlačených Zmluvných dojednaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť a prílohu zmluvy o revolvingovej pôžičke a ktorých súčasťou je aj rozhodcovská doložka) ovplyvniť. Odvolací súd dopĺňa, že o neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorou je rozhodcovská zmluva, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh predávajúceho, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu, pričom je všeobecne známou skutočnosťou, potvrdenou početnou rozhodovacou činnosťou aj tohto odvolacieho súdu, že sú to práve dodávatelia, ktorí iniciujú rozhodcovské konania v spotrebiteľských veciach. Z týchto dôvodov neobstojí argumentácia oprávneného ako odvolateľa o tom, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná alternatívne, keďže ako taká sa javila vzhľadom na uvedené len z formálnej (a nie aj materiálnej) stránky.
54. Odvolací súd dospel preto rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná, pričom bol toho názoru, že rozhodcovskú zmluvu, uzavretú vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy, je potrebné posúdiť ako absolútne neplatnú zmluvu nielen pre rozpor so zákonom podľa § 39 v spojení s § 23a ods. 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa , ale aj pre to, že sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka ). Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Odvolací súd má za to, že rozhodcovská zmluva celkom zjavne svojím obsahom a účelom sa prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi videl najmä v tom, že táto zmluva nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej zmluvy o revolvingovej pôžičke, ktorá v prílohe - Zmluvných dojednaniach obsahovala aj rozhodcovskú doložku, ovplyvniť. Keďže spotrebiteľ nemal možnosť tento výber (výber rozhodcov, resp. rozhodcovského súdu) reálne ovplyvniť, bol pre oprávneným vybraný rozhodcovský súd (rozhodcov), predtlačených do Zmluvných dojednaní ako prílohy zmluvy o revolvingovej pôžičke zdrojom príjmov, a preto bola namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne, čo sa jednoznačne prejavilo aj v nedostatočnej ochrane spotrebiteľa (povinného) v rozhodcovskom konaní, keď mu práve rozhodcovský súd, ktorý ani nemal právomoc vec rozhodnúť, uložil povinnosť plniť plnenia oprávnenému. Rozpor s dobrými mravmi videl odvolací súd aj v okamihu, kedy došlo k podpísaniu rozhodcovskej doložky, keďže v čase podpisu ešte žiadna pohľadávka neexistovala a spotrebiteľ sa zameriaval na získanie finančných prostriedkov.
55. Preto celý postup od vloženia rozhodcovskej doložky do prílohy zmluvy o revolvingovej pôžičke až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv predávajúceho (oprávneného), ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Exekučný titul (rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní) vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, keďže rozhodcovský súd nemal v dôsledku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (uzavretej vo forme rozhodcovskej doložky) ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.
56. V exekučnom konaní bolo teda zistené, že v rozhodcovskom konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou (typovou) zmluvou nebolo prihliadnuté na neprijateľnú zmluvnú podmienku (v terminológii zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o revolvingovej pôžičke na neprimeranú podmienku podľa § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa ; opäť však vzhľadom na rovnaký obsah pojmu neprimerané podmienky podľa § 23a ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa vo všetkých podstatných znakoch s pojmom neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno obidva pojmy chápať ako synonymá) - a to rozhodcovskú doložku, ktorá je podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 23a ods. 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa absolútne neplatná. Ak by rozhodcovský súd na uvedenú neprimeranú podmienku prihliadol, nevydal by exekučný titul, ktorým zaviazal povinného na plnenie voči oprávnenému, keďže v dôsledku absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej veci nemá rozhodcovský súd právomoc vydať uvedený rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľným exekučným titulom, čo bráni vedeniu exekúcie na jeho základe. V danej veci sú preto splnené všetky podmienky ustanovené § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie. Keď súd prvej inštancie ako exekučný súd za daného skutkového a právneho stavu exekúciu uznesením z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil, je jeho rozhodnutie vecne správne, čím sú naplnené podmienky podľa § 387 ods. 1 CSP , za naplnenia ktorých je odvolací súd povinný jeho rozhodnutie o zastavení exekúcie v odvolacom konaní ako vecne správne potvrdiť. Odvolací súd preto II. výrokom rozhodnutia napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
57. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP . V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už
v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP III. výrokom rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
58. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
59. Rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.