Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24S-116-2018.pdf
PDF · 309.65 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/116/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: A. D., P. XXX/XX, XXX XX A., zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40887481 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101285124/2018 zo dňa 4.7.2018 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2012 podľa zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“) a to na základe Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 06.09.2012, ktoré bolo žalobcovi doručené 13.09.2012. O výsledku predmetnej daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 9601403/5/4229607/2013/Šta zo dňa 17.09.2013 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi doručený 17.09.2013. Dňom doručenia Protokolu bola predmetná daňová kontrola ukončená v zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). Žalobca sa k zisteniam uvedeným v Protokole v lehote určenej správcom dane vo výzve zo dňa 17.09.2013 nevyjadril, o čom správca dane spísal úradný záznam zo dňa 14.10.2013. Správca dane následne vo vyrubovacom konaní vydal rozhodnutie č. 9601403/5/4646888/2013/StrM zo dňa 15.10.2013, ktorým vyrubil rozdiel DPH v sume 4.845,38 €, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 1.619,31 € a vyrubil žalobcovi vlastnú daňovú povinnosť v sume 3.226,07 € za zdaňovacie obdobie jún 2012. Proti tomuto rozhodnutiu správcu dane žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „žalovaný“) ako odvolací orgán tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane zo dňa 15.10.2013 rozhodnutím č. 1100301/1/51438/2014/4989 zo dňa 26.7.2013 potvrdil. Žalobca žalobou podanou Krajskému súdu v Banskej Bystrici požiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 26.07.2013 v spojení s rozhodnutím správcu dane z 15.10.2013. Krajský súd v Banskej Bystrici o podanej žalobe rozhodol Rozsudkom sp. zn. 24S/44/2014-42 zo dňa 14.11.2014 tak, že rozhodnutie žalovaného z 27.01.2014 v spojení s rozhodnutím správcu dane z 15.10.2013 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. b/, d/ a e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný proti predmetnému rozsudku podal odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR Rozsudkom sp. zn. 5Sžf/14/2015 zo dňa 26.01.2017 tak, že Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/44/2014-42 zo dňa
14.11.2014 potvrdil. Správca dane po doručení predmetného rozsudku NS SR následne vo vyrubovacom konaní požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Žalovaný tejto žiadosti vyhovel a lehotu predĺžil o 180 dní, o čom správca dane žalobcu informoval listom z 12.09.2017. Správca dane následne predvolal žalobcu na ústne pojednávanie za účelom oboznámenia s úkonmi správcu dane vykonanými v priebehu výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2012 v zmysle záverov rozsudku NS SR z 26.01.2017 a v nadväznosti na závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14.11.2014, o čom spísal zápisnicu dňa 25.09.2017. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že správca dane žalobcu (ako aj jeho splnomocneného zástupcu) oboznámil s jednotlivými úkonmi správcu dane vykonanými zamestnancami správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2012, konkrétne s odpoveďami štátnych orgánov, inštitúcií, poisťovní a bánk na výzvy správcu dane v rámci poskytnutia súčinnosti v zmysle Daňového poriadku, ako aj s výsledkom lustrácie motorových vozidiel vykonanej prostredníctvom Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci ODI. Ďalej správca dane oboznámil žalobcu s výsledkami miestnych zisťovaní vykonaných počas predmetnej daňovej kontroly (miestne zisťovanie u žalobcu dňa 26.03.2013, v Urbárskej lesnej spoločnosti - pozemkové spoločenstvo Málinec dňa 26.03.2013 a v Bučine DDD s.r.o. Zvolen dňa 26.04.2013). Ďalej oboznámil žalobcu s obsahom zápisníc o výsluchu svedkov XXXXXXXXX/XXXX F., A. D., K. I. a A. L., ktoré výsluchy boli vykonané orgánmi činnými v trestnom konaní (PPZ, NAKA, NJFP Expozitúra stred Banská Bystrica) a ktoré boli poskytnuté správcovi dane prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR. Žalobca sa k obsahu predmetnej zápisnice vyjadril písomne listom zo 16.10.2017. Správca dane ďalej vo vyrubovacom konaní vyhotovil úradné záznamy o nahliadnutí do administratívnych spisov z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2012, ako aj z následného vyrubovacieho konania, ktoré boli vykonané u daňového subjektu DREVO DM s.r.o. (úradný záznam č. 102482691/2017 zo dňa 29.11.2017), u daňového subjektu KEVOLA s.r.o. (úradný záznam č. 102639996/2017 zo dňa 27.12.2017), pričom súčasťou predmetných úradných záznamov týkajúcich sa daňových subjektov DREVO DM s.r.o. Halič a KEVOLA s.r.o. Šahy boli fotokópie dokumentov vyhotovených počas daňovej kontroly resp. vo vyrubovacích konaniach týkajúcich sa uvedených subjektov za zdaňovacie obdobie jún 2012, ktorých zoznam bol uvedený v predmetných úradných záznamoch, vrátane opisu skutočností zistených z predmetných dokladov. Ďalej správca dane vyhotovil úradný záznam č. 100237316/2018 zo dňa 26.01.2018 o nahliadnutí do administratívneho spisu týkajúceho sa určovania dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012, ktorý bol vykonaný u daňového subjektu KALIPO s.r.o. Bratislava, prílohou ktorého bol Protokol o určení dane podľa pomôcok z 03.10.2013, pričom úradný záznam obsahoval opis skutočností zistených z predmetného administratívneho spisu. Správca dane následne umožnil zástupcom žalobcu nahliadnuť do spisu týkajúceho sa daňovej kontroly žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2012 a následného vyrubovacieho konania, o čom spísal zápisnicu zo dňa 09.02.2018, súčasťou ktorej bol vypracovaný zoznam dokumentov, resp. listín, do ktorých bolo povereným osobám žalobcu umožnené nahliadnuť. Následne správca dane oboznámil žalobcu na pojednávaní konanom dňa 21.02.2018 s priebehom a výsledkami dokazovania týkajúceho sa DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012, o čom bola spísaná zápisnica dňa 21.02.2018. Z obsahu predmetnej zápisnice vyplýva, že správca dane oboznámil splnomocneného zástupcu žalobcu s úkonmi vykonanými v priebehu vyrubovacieho konania na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012, informoval ho o tom, že správca dane získal informácie z častí administratívnych spisov týkajúcich sa daňových kontrol vykonaných u daňových subjektov DREVO DM s.r.o., KEVOLA s.r.o., KALIPO s.r.o., vrátane opisu skutočností zistených správcom dane. Ďalej ho oboznámil s obsahom výsluchov svedkov P. F., A. D., K. I. a A. L., ktoré výsluchy boli vykonané orgánmi činnými v trestnom konaní. Správca dane následne s poukazom na závery rozsudku NS SR z 28.02.2017 a rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14.11.2014 oboznámil splnomocneného zástupcu žalobcu so zisteniami týkajúcimi sa preverovania oprávnenosti uplatnenia nároku na odpočítanie dane z tovaru fakturovaného dodávateľskou faktúrou od dodávateľa Slavomíra X., pričom predmetom fakturácie boli piliny v celkovej sume 467,88 € so záverom, že správca dane uznal v zdaňovacom období jún 2012 nárok žalobcu na odpočítanie DPH vo výške 77,98 € z uvedenej faktúry od dodávateľa XXX,XX X. - REK, Lučenec. Z obsahu zápisnice vyplýva, že k oboznamovaným skutočnostiam na predmetnom pojednávaní splnomocnený zástupcu žalobcu konštatoval, že zistený skutkový stav je neurčitý a žiadal správcu dane, aby vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie čo najúplnejšie. Správca dane v zápisnici konštatoval, že sa jedná o poslednú zápisnicu o ústnom pojednávaní so žalobcom o priebehu
a výsledku dokazovania u žalobcu týkajúceho sa DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 a informoval žalobcu, že v zákonnej lehote vydá rozhodnutie.
2. Správca dane rozhodnutím č. 119401/2018 zo dňa 27.02.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“) žalobcovi určil rozdiel v sume 4.767,40 € na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012, nepriznal nadmerný odpočet v sume 1.619,31 € a vyrubil daň v sume 3.148,09 €. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že daňovou kontrolou na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2012 DPH zistil, že žalobca porušil svojím konaním § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2012 odpočítal DPH v celkovej sume 4.767,40 € z tovaru fakturovaného faktúrou č. 260612 vystavenou dodávateľom DREVO DM s.r.o. Halič, dátum vzniku daňovej povinnosti 30.06.2012, predmet fakturácie: hobľované dubové priebežky, v celkovej výške 28.604,40 €, z toho 20 % DPH vo výške 4.767,40 €, ktorú nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Ďalej uviedol, že počas daňovej kontroly predvolal ako svedka konateľa spoločnosti DREVO DM s.r.o. p. A. B. o čom upovedomil žalobcu. Z vykonaného výsluchu svedka bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 22.08.2013, z ktorej vyplýva, že spoločnosť DREVO DM s.r.o. v zdaňovacom období jún 2012 obchodovala so žalobcom, predmetnú faktúru vystavil p. A. A. a podpísal ju. Dodávateľa drevnej hmoty nevedel uviesť, tovar prepravoval buď sám dodávateľ alebo dopravu zabezpečil A. A. prostredníctvom prepravnej spoločnosti. Tovar mal byť skladovaný v Lučenci, od dodávateľa ho preberal A. A. osobne, kde a kedy to bolo si nepamätal, všetko by malo byť uvedené na dodávateľských faktúrach alebo dodacích listoch. Nakládky tovaru sa zúčastňoval za dodávateľa p. A. a za odberateľa p. D., prípadne jeho šofér. Údaje o vozidle mali byť uvedené na dodacích listoch. Uviedol, že za motorové vozidlo patriace spoločnosti DREVO DM s.r.o. šofér stratil tachografové kotúče. K uzavretiu písomných zmlúv a objednávok sa nevedel vyjadriť. Žalobca prítomný na výsluchu nevyužil svoje právo položiť svedkovi otázky. Následne správca dane konštatoval, že neuznal odpočítanie dane z vyššie uvedenej faktúry z dôvodov, že faktúra bola vystavená formálne dodávateľom a táto nezakladá zásadnú podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr, ďalej že daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru od tuzemských dodávateľov, konateľ spoločnosti DREVO DM s.r.o. A. A. v postavení svedka na ústnych pojednávaniach zdaniteľné obchody ústne potvrdil, avšak nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdili, podrobnosti o zdaniteľnom obchode týkajúcom sa faktúry č. 260612 si nepamätal, nevedel, ako konkrétne k tomuto obchodu došlo. Z vyššie uvedených preverovaní správca dane vyvodil, že sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov, samotná existencia faktúr nie je relevantným dôkazom o uskutočnení zdaniteľného obchodu v zmysle § 8 Zákona o DPH, t.j. nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľného obchodu v zmysle uvedenej faktúry od daňového subjektu DREVO DM s.r.o. Správca dane poukázal na to, že za účelom preverenia skutočností týkajúcich sa zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a daňovým subjektom DREVO DM s.r.o. nahliadol do spisu z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 vykonávanej u daňového subjektu DREVO DM s.r.o. Halič, o čom bol spísaný úradný záznam. Správca dane následne v odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutočnosti zistené z predložených dokladov a evidencií s tým, že spoločnosť DREVO DM s.r.o. preverovanú drevnú hmotu nadobudla od spoločnosti KEVOLA s.r.o. Šahy. Správca dane požiadal miestne príslušný Daňový úrad Nitra, pob. Levice o preverenie obchodných vzťahov so spoločnosťou KEVOLA s.r.o., pričom z odpovede na dožiadanie vyplynulo, že spoločnosť KEVOLA s.r.o. v čase výkonu daňovej kontroly zmenila konateľa a novým konateľom sa stal p.XXXX) I.ktorý je podľa medzinárodného preverenia neexistujúcou osobou. Doklady za r. 2012 (okrem zdaňovacieho obdobia máj 2012) ku kontrole neboli predložené. Bývalý konateľ - XX.XX.XXXX, A. v postavení svedka na ústnom pojednávaní zdaniteľné obchody síce potvrdil, avšak nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by tieto obchody potvrdili. Správca dane zistil, že najväčším obchodným partnerom spoločnosti KEVOLA s.r.o. Šahy bol daňový subjekt KALIPO s.r.o. Bratislava, s ktorým mala KEVOLA s.r.o. uzatvorenú Rámcovú kúpnu zmluvu z 20.11.2010, predmetom ktorej bolo, že predávajúci KALIPO s.r.o. sa zaviazal dodať kupujúcemu KEVOLA s.r.o. „potravinársky tovar“. Ďalej bola medzi nimi uzatvorená Zmluva o sprostredkovaní z 02.01.2011, v ktorej sa sprostredkovateľ KALIPO s.r.o. zaviazal, že sa bude snažiť zabezpečiť všetky požadované objednávky pre obchodných partnerov záujemcu KEVOLA s.r.o. a to surovinu - drevo, produkty z dreva, rôzne kôrovce, listnaté a ihličnaté odrezky, ako aj produkty hlavne pre zákazníkov A. D., Málinec, DREVO BB Export s.r.o. Málinec, DREVO DM s.r.o. Halič, REK s.r.o. Lučenec, Slavomír Rehánek - REK, Lučenec a PEROSA s.r.o. Lučenec. Správca dane konštatoval, že u dodávateľa KALIPO s.r.o. sa nedalo preveriť uskutočnenie obchodov, nakoľko na základe dožiadaní od miestne príslušného správcu dane bolo zistené, že daňový subjekt so správcom dane nekomunikuje a doklady
ku kontrole nepredložil. Správca dane dospel k záveru, že spoločnosť KALIPO s.r.o. nemala vytvorené vhodné podmienky na uskutočnenie obchodov a z toho dôvodu ani nemohli byť uskutočnené.
3. Správca dane ďalej v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na to, že disponuje informáciami a kópiami dokumentov poskytnutými OČTK, konkrétne Zápisnicami z výsluchov svedkov P. F., A. D., K. I. a A. L., pričom odcitoval časť obsahu zápisníc o výsluchu uvedených svedkov. Následne správca dane konštatoval, že zo zistení správcu dane pri výkone daňovej kontroly u spoločnosti KALIPO s.r.o. jednoznačne vyplýva, že daňový subjekt KALIPO s.r.o. na adrese sídla nemal nikdy žiadne administratívne priestory v prenájme a nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť, na adrese sídla nepreberá poštové zásielky, nemal žiadnych zamestnancov, nemal žiadny hmotný investičný majetok, nebol odberateľom žiadnych energií, konateľV. D.- maďarský občan nevedel o tom, že je konateľom daňového subjektu KALIPO s.r.o. a v r. 2012 nebol ani na Slovensku. Konateľ A. D. sa vyjadril, že všetko na neho bolo iba písané, dostával pokyny z neznámeho čísla, nič nerobil sám, všetky informácie dostal telefonicky, doklady robil podľa pokynu alebo ich iba na pokyn podpísal, za predchádzajúcu činnosť o funkcii konateľa bol podmienečne odsúdený. Konateľ P. F. nevie po slovensky, nevie pracovať na počítači, mal odobraté vodičské oprávnenie, nepoznal sadzbu DPH, nepamätal si podrobnosti, ukončil psychiatrické liečenie. Do sídla spoločnosti KALIPO s.r.o. nechodil, keďže nevie po slovensky, len po maďarsky, poštu mu preberal splnomocnenec XX.XX.XXXX, A.. Ďalej uviedol, že na počítači pracovať nevie, nevie používať internet banking, finančný kapitál mal od maďarských občanov nelegálne. Nepoznal obchodných partnerov. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia následne konštatoval, že napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a k daňovej kontrole predložil faktúru za nadobudnutie tovaru, z ktorej si uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH, správca dane zistil, že v prípade dodávateľa spoločnosti DREVO DM s.r.o. neprišlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a daňovými subjektami z tuzemska ako dodávateľmi, resp. subdodávateľmi, a preto si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH. Žalobca podľa správcu dane nepreukázal relevantné dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných obchodov so spoločnosťou DREVO DM s.r.o. Takisto nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov s uvedenou spoločnosťou predložením dôkazov o tom, že sa zdaniteľný obchod deklarovaný faktúrou č. 260612 uskutočnil, že tovar platiteľ reálne nadobudol a došlo k fyzickému dodaniu tovaru, a tým aj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník (§ 8 ods. 1 Zákona o DPH). Na základe uvedených skutočností správca dane nepriznal žalobcom nárokovanú daň vo výške 4 767,40 € uvedenú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2012, keďže nepreukázal, že mu vznikol nárok na odpočítanie dane z titulu nadobudnutia tovaru v tuzemsku podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Ďalej správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že žalobca porušil svojím konaním § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2012 odpočítal DPH v celkovej sume 77,98 € z tovaru fakturovaného dodávateľskou faktúrou č. 09062012 vystavenou dodávateľom S. X. - REK, Lučenec, dátum vzniku daňovej povinnosti 25.06.2012, predmet fakturácie: piliny v celkovej sume 467,88 €, z toho 20 % DPH vo výške 77,98 €, ktorú nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Správca dane poukázal na to, že počas daňovej kontroly predvolal ako svedka p. XXX,XX X., o čom upovedomil žalobcu, ktorý bol prítomný na výsluchu predvolaného svedka. Z výsluchu svedka XXX,XX X. bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 20.08.2013, z ktorej vyplynulo, že svedok S. X. v zdaňovacom období jún 2012 so žalobcom obchodoval, vystavil a podpísal predmetnú faktúru, tovar (piliny) od nikoho nenakúpil, pretože sa jedná o vedľajší produkt získaný pri výrobe a spracovaní dreva, ktoré bolo nakúpené od rôznych dodávateľov za účelom ďalšieho spracovania. Nevedel presne uviesť všetkých svojich dodávateľov, drevo bolo spracovávané na píle patriacej svedkovi, prepravu zabezpečoval odberateľ svojími dopravnými prostriedkami a tovar bol odovzdaný na píle v Lučenci. Zmluvy neboli uzavreté žiadne. Správca dane následne konštatoval, že neuznal odpočítanie dane z vyššie uvedenej faktúry z dôvodu, že faktúra bola vystavená len formálne, daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru a S. X. v postavení svedka na ústnom pojednávaní zdaniteľné obchody potvrdil, avšak nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdili. Správca dane poukázal na to, že za účelom preverenia skutočností týkajúcich sa zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a daňovým subjektom S. X. - REK nahliadol do spisu z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 vykonávanej u daňového subjektu S. X. - REK, o čom bol spísaný úradný záznam. Správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal relevantné dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných obchodov so S. X. - REK, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov predložením dôkazov o tom, že sa zdaniteľný obchod deklarovaný faktúrou č. 09062012 uskutočnil, že platiteľ tovar reálne nadobudol a došlo k jeho fyzickému dodaniu tovaru a tým aj k nadobudnutiu
práva nakladať s tovarom ako vlastník. Správca dane z uvedených dôvodov nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane v sume 77,98 €. Správca dane poukázal na rozsudok ESD č. C-255/02 a rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/97/2009. Následne konštatoval, že žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonné podmienky zo strany platiteľa boli splnené. Postup správcu dane pri nepriznaní nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH bol v súlade s platnými právnymi normami. Z uvedených dôvodov uzavrel, že žalobca porušil § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 a § 51 ods. 1 Zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 8 ods. 1 Zákona o DPH, t.j. uplatnil si právo na odpočítanie dane v rozpore s cit. ustanoveniami. Správca dane následne konštatoval, že daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia Protokolu zo dňa 17.09.2013, ktorý bol spolu s výzvou zo 17.09.2013 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi doručený 17.09.2013, pričom žalobca nepodal v stanovenej lehote písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole, o čom správca dane spísal úradný záznam. Správca dane následne poukázal na priebeh daňového konania, keď vo vyrubovacom konaní vydal rozhodnutie zo dňa 15.10.2013, proti ktorému podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 27.01.2014 tak, že rozhodnutie správcu dane z 15.10.2013 potvrdil. Správca dane následne uviedol, že žalobca podal žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 27.01.2014 v spojení s rozhodnutím správcu dane z 15.10.2013, poukázal na žalobcom tvrdené dôvody nezákonnosti a na to, že o predmetnej žalobe rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom sp. zn. 24S/44/2014-42 zo 14.11.2014, ktorým napadnuté rozhodnutie žalovaného z 27.01.2014 v spojení s rozhodnutím správcu dane z 15.10.2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol NS SR Rozsudkom 5Sžf/14/2015 zo dňa 26.01.2017, ktorým rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil.
4. Správca dane ďalej uviedol úkony, ktoré vykonal následne po doručení predmetného rozsudku NS SR vo vyrubovacom konaní: predvolal žalobcu za účelom oboznámenia s vykonanými úkonmi v súvislosti s daňovou kontrolou na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2012 v nadväznosti na závery rozsudku NS SR, požiadal nadriadený orgán o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní, pričom o súhlase s predĺžením lehoty bol žalobca upovedomený. Ďalej správca dane uviedol, že požiadal Operačné stredisko Kriminálneho úradu Finančnej správy o poskytnutie informácií o vozidle, pričom v prílohe odpovede na uvedenú žiadosť bol zoznam vlastníkov motorových vozidiel s evidenčnými číslami uvedenými správcom dane, ako aj ostatné údaje o uvedených vozidlách, vrátane majiteľov, resp. držiteľov motorových vozidiel. Ďalej správca dane uviedol, že 25.09.2017 sa k správcovi dane dostavil žalobca na ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo oboznámenie žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu s úkonmi správcu dane vykonanými v priebehu výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2012 v zmysle záverov rozsudku NS SR z 26.01.2017 a rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14.11.2014, z ktorého ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ku ktorej zaslal žalobca dňa 16.10.2017 písomné vyjadrenie. Následne v odôvodnení správca dane uviedol, že v priebehu vyrubovacieho konania zamestnanci správcu dane získali informácie z časti administratívnych spisov týkajúcich sa daňových kontrol vykonaných u daňových subjektov DREVO DM s.r.o. (úradný záznam z 29.11.2017), pričom poukázal na skutočnosti zistené z administratívneho spisu uvedeného subjektu: daňový subjekt DREVO DM s.r.o. v zdaňovacom období jún 2012 deklaroval nákup tovaru - drevnej hmoty od dodávateľa KEVOLA s.r.o. Šahy, pričom si v zdaňovacom období jún 2012 uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr za nákup drevnej hmoty, ktoré faktúry boli špecifikované v rozhodnutí správcu dane, ďalej bolo zistené, že dňa 07.11.2012 bolo vykonané ústne pojednávanie s konateľom DREVO DM s.r.o. p. A.om, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, kde sa konateľ tejto spoločnosti vyjadril k obchodovaniu s daňovým subjektom KEVOLA s.r.o. Správca dane poukázal na obsah uvedenej výpovede, z ktorej vyplýva, že konateľom spoločnosti KEVOLA s.r.o. bol p. XX.XX.XXXX, A., p. A. jednal len s p. A.om, objednávky boli ústne, písomné aj mailom, prepravu zabezpečoval p. A., uviedol okolnosti vykládky a nakládky tovaru, označil zamestnancov, ktorí mu mali pri vykládke pomáhať. Uviedol, že nakúpený tovar bol predaný jednak na domácom trhu a jednak v Maďarsku. Na ústnom pojednávaní dňa 30.11.2012 konateľ DREVO DM s.r.o. p. A. uviedol, že okrem faktúry nemá k dispozícii nič, následne bolo vykonané vypočutie svedkov - označených zamestnancov spoločnosti DREVO DM s.r.o. D. K. a W. W.. D. K. vo výpovedi uviedol, že sa nakládky ani vykládky tovaru nezúčastňoval, W. W. sa vyjadril, že pracoval ako šofér, vykonával cesty do Maďarska, osoby, od ktorých dostával doklady k nakúpenému drevu nevedel uviesť, ani odberateľov, pre ktorých drevo vozil. Pán A. správcovi dane oznámil, že svedkovi boli odcudzené kotúče z tachografu ev. č. motorového vozidla LCS.K za obdobie od 01.01.2010 do 30.09.2012, pričom uvedenú udalosť na polícii nenahlásil. Správca dane
ďalej uviedol, že zamestnanci správcu dane z administratívneho spisu daňového subjektu DREVO DM s.r.o. zistili, že zamestnanci vykonávajúci daňovú kontrolu u daňového subjektu DREVO DM s.r.o. nahliadli do spisu daňového subjektu KEVOLA s.r.o. Šahy, z ktorého vyplynulo, že bolo vykonané ústne pojednávanie s konateľom XX.XX.XXXX,om A.om, ktorý sa vyjadril k obchodovaniu s drevom tak, že drevo mal nakupovať od spoločnosti KALIPO s.r.o. Pri preverovaní obchodovania spoločnosti KEVOLA s.r.o. Šahy so spoločnosťou DREVO DM s.r.o. bolo prostredníctvom dožiadaného daňového úradu zistené, že spoločnosť KEVOLA s.r.o. zmenila konateľa na p. W. B. z X., ktorý je podľa medzinárodného preverovania osobou neexistujúcou. Bývalý konateľ XX.XX.XXXX, A. v postavení svedka deklaroval dodanie tovaru, avšak svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Preverovaním v obchodnom registri Okresného súdu Nitra bolo zistené, že v spoločnosti KEVOLA s.r.o. došlo k predaju obchodného podielu a k zmene konateľa spoločnosti, pred správcom dane zastupoval daňový subjekt KEVOLA s.r.o. splnomocnený zástupca p. XX.XX.XXXX, A. (bývalý konateľ). Vo vzťahu k preverovaniu spoločnosti KALIPO s.r.o. bolo zistené, že došlo k predaju obchodného podielu a k zmene konateľov spoločnosti (P. F., následne A. D., následneV. D., ktorý podľa výsledkov MVI nevedel, že je konateľom spoločnosti KALIPO s.r.o.). Správca dane zo spisu daňového subjektu KEVOLA s.r.o. zistil, že uvedený subjekt so správcom dane nekomunikoval, spoločnosť bola prevedená na rumunského občana, ktorý bol nekontaktný, na základe výsledkov MVI bolo zistené, že išlo o neexistujúcu osobu, bývalý konateľ XX.XX.XXXX, A. nevedel predložiť žiadne doklady. Správca dane ďalej poukázal na výpoveď K. I., ktorý uviedol okolnosti obchodovania spoločnosti KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o. Zo spisu daňového subjektu KALIPO s.r.o. bolo zistené, že tento subjekt podal posledné daňové priznania k DPH za I. štvrťrok 2012, pričom za uvedené obdobie mu bola určená daň podľa pomôcok. Miestnym zisťovaním príslušný správca dane zistil, že daňový subjekt KALIPO s.r.o. nemal na adrese sídla uvedenú v obchodnom registri umiestnenú poštovú schránku, na uvedenej adrese sa nenachádza, spoločnosť mala byť predaná p.V.ovi D.ovi, predaj spoločnosti však nový konateľ nepotvrdil a z odpovede na MVI vyplýva, že nevedel o tom, že je štatutárnym zástupcom slovenského daňového subjektu. Uviedol, že stratil svoje identifikačné dokumenty. Ďalej boli zo Zápisnice o ústnom pojednávaní z 05.12.2012 o výsluchu bývalého konateľa spoločnosti KALIPO s.r.o. p. A. D. zistené okolnosti, za ktorých sa stal konateľom spoločnosti namiesto p. F., ďalej uviedol, že nemal žiadnych zamestnancov, žiadne prevádzkové ani skladové priestory, mal vykonávať obchodnú činnosť s potravinárskym tovarom a drevom, v obchodných vzťahoch mu pomáhal p. A. zo spoločnosti KEVOLA s.r.o., nedisponoval žiadnymi dokladmi. Ďalej správca dane poukázal na obsah výpovede A. D. uvedenej v zápisnici o výsluchu svedka vyhotovenej orgánmi činnými v trestnom konaní. Správca dane poukázal v odôvodnení rozhodnutia na obsah Protokolu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2012, ktorá bola vykonaná u daňového subjektu DREVO DM s.r.o., z ktorej vyplynulo, že na základe výpovedí konateľa spoločnosti KALIPO s.r.o. p. D. vyplynulo, že nevykonával samostatne žiadnu činnosť, nemal vytvorené podmienky na podnikanie, nevlastnil žiadny majetok, nemal žiadnych zamestnancov, výpovede konateľa boli protirečivé s vyjadrením konateľa p. I., ani jedna vystavená faktúra pre spoločnosť KEVOLA s.r.o. neobsahovala fakturáciu za drevo a za výrobky z dreva, uvedené skutočnosti poukazujú na nedôveryhodnosť spoločnosti KALIPO s.r.o., navyše došlo k zmene konateľa, pričom nový konateľ p. D. nevedel, že je konateľom tejto spoločnosti a vyjadril sa, že spoločnosť neuskutočňovala žiadnu činnosť, nič nepodpisoval a spoločnosť nedodala žiadny tovar pre spoločnosť KEVOLA s.r.o., ktorá ho následne nemohla dodať spoločnosti DREVO DM s.r.o. Správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu u daňového subjektu DREVO DM s.r.o. skonštatoval, že konateľ DREVO DM s.r.o. na ústnych pojednávaniach neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by dodanie tovaru od spoločnosti KALIPO s.r.o., resp. KEVOLA s.r.o. dokazovala, okrem faktúr a dodacích listov správcovi dane neboli predložené žiadne dôkazy, že dodávateľom tovaru bol práve daňový subjekt KEVOLA s.r.o. a ani predvolaní svedkovia (W., K.) nevedeli identifikovať dodávateľa dreva. Nákup dreva mal prebiehať od neznámych dodávateľov cez slovenské spoločnosti KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o., DREVO DM s.r.o. do Maďarska. U spoločnosti KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o. nebolo potvrdené vykonávanie deklarovanej činnosti. Správca dane z časti administratívneho spisu zistil, že daňový subjekt DREVO DM s.r.o. deklaroval dodanie tovaru v zdaňovacom období jún 2012 pre odberateľa A. D. (faktúra č. 260612 z 30.06.2012 - dubové prírezy, hobľované priebežky, pričom na základe predložených dodávateľských a odberateľských faktúr pri daňovej kontrole vykonávanej u daňového subjektu DREVO DM s.r.o. bolo zistené, že predaný tovar odberateľovi A. D. bol deklarovaný ako nakúpený od daňového subjektu KEVOLA s.r.o., ktorý ho mal nakúpiť od daňového subjektu KALIPO s.r.o. Správca dane skonštatoval, že keďže dodávateľ daňového subjektu spoločnosť KEVOLA s.r.o. nepreukázal nákup drevnej hmoty, ani pôvod drevnej hmoty, ktorá bola predmetom fakturácie, nemohla ju ani ďalej predávať. Spoločnosť DREVO DM s.r.o. taktiež nepreukázala pôvod dreva mimo predložených faktúr a dodacích listov, preto pri predaji pre odberateľa
A. D. nemožno hovoriť o vzniku daňovej povinnosti dodaním tovaru v zmysle § 8 v nadväznosti na § 19 Zákona o DPH, ale len v zmysle § 69 ods. 5 Zákona o DPH, teda v dôsledku skutočnosti, že daňový subjekt DREVO DM s.r.o. uviedol daň na faktúrach vystavených pre odberateľa A. D.. V predmetom Protokole z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo je časti za zdaňovacie obdobie jún 2012 správca dane prijal záver, že daňový subjekt DREVO DM s.r.o. si uplatnil právo na odpočítanie dane v rozpore s ustanoveniami Zákona o DPH. Správca dane následne vydal rozhodnutie zo dňa 25.03.2014, v ktorom daňovému subjektu DREVO DM s.r.o. vyrubil rozdiel dane v sume 40.866,- €, pričom mu nepriznal nadmerný odpočet za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume 28.804,90 €. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 01.11.2014. Ďalej správca dane poukázal v odôvodnení rozhodnutia na úradný záznam vyhotovený 27.12.2017, ktorý vyhotovili zamestnanci správcu dane v súvislosti s nahliadnutím do administratívneho spisu vyhotoveného príslušným správcom dane (Daňový úrad Nitra, pob. Levice), ktorí vykonávali určovanie dane podľa pomôcok na DPH za zdaňovacie obdobie o.i. jún až júl 2012, ako aj následného vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie jún 2012 u daňového subjektu KEVOLA s.r.o., z ktorého bolo zistené, že u subjektu KEVOLA s.r.o. došlo k zmene sídla spoločnosti dňa 01.05.2012, zároveň ku zmene spoločníka a konateľa, po zmene konateľa daňový subjekt so správcom dane prestal spolupracovať, bol nekontaktný. Podľa vyjadrenia bývalého konateľa p. K. I. doklady za zdaňovacie obdobia január až apríl a jún až júl 2012 si nový konateľXXXX) D. odviezol do X.. Z odpovede na žiadosť o MVI bolo zistené, že označená osoba B.) neexistuje, jeho adresa nie je skutočná. Keďže uvedený daňový subjekt neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu, nepredložil ku kontrole doklady, nespolupracoval, bola určená daň podľa pomôcok. Bolo zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období spoločnosť KEVOLA s.r.o. vystavila faktúry za dodávky tovaru (drevnej hmoty) o.i. aj pre odberateľa DREVO DM s.r.o., ďalej bolo zistené, že najväčším obchodným partnerom spoločnosti KEVOLA s.r.o. Šahy bol daňový subjekt KALIPO s.r.o. Bratislava, s ktorým mal uzatvorenú Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 02.01.2011. Správcovi dane sa nepodarilo vo vzťahu k dodávateľovi KALIPO s.r.o. preveriť uskutočnenie obchodov, nakoľko na základe dožiadaní od miestne príslušného správcu dane bolo zistené, že daňový subjekt so správcom dane nekomunikuje a doklady ku kontrole nepredložil. Opakovane správca dane poukázal na obsah výpovedí svedkov získaných prostredníctvom OČTK, pričom poukázal na informácie, ktoré boli zistené z výsluchu svedkov P. F., A. D., K. I. a A. L.. Zo zistení zamestnancov miestne príslušného správcu dane pri výkone daňovej kontroly u spoločnosti KALIPO s.r.o. vyplynulo, že tento daňový subjekt na adrese sídla nemal žiadne administratívne priestory, nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť, nepreberal poštové zásielky, nemal žiadnych zamestnancov, nemal žiadny majetok, nebol odberateľom energií, konateľV. D. nevedel o tom, že je konateľom tohto daňového subjektu a A. D. a XX.XX.XXXX, A. nepotvrdili uskutočnenie deklarovaných obchodov. Zamestnanci správcu dane jednoznačne spochybnili existenciu reálneho plnenia, ktoré by oprávňovalo daňový subjekt KEVOLA s.r.o. na uplatnenie nároku na odpočítanie dane, príslušný správca dane následne vo vyrubovacom konaní vydal rozhodnutie zo dňa 08.11.2013, v ktorom vyrubil daňovému subjektu KEVOLA s.r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2012 rozdiel DPH vo výške 240.554,84 €. Správca dane ďalej poukázal na úradný záznam zo dňa 26.01.2018, z ktorého vyplýva, že zamestnanci správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u žalobcu požiadali zamestnancov príslušného správcu dane - Daňového úradu Bratislava, ktorí vykonávali určovanie dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012 u daňového subjektu KALIPO s.r.o. o sprístupnenie časti administratívneho spisu, pričom poukázali na zistenia príslušného správcu dane tak, ako boli uvedené v Protokole o určení dane podľa pomôcok, z ktorých vyplynuli skutočnosti tak, ako boli vyššie uvedené, a teda, že daňový subjekt nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť.
5. Správca dane ďalej v odôvodnení uviedol, že z dokladov žalobcu predložených k výkonu daňovej kontroly zistil, že na dodacom liste zo dňa 30.06.2012 vyhotovenom daňovým subjektom DREVO DM s.r.o. a priloženom k dodávateľskej faktúre č. 260612 je uvedené ev. č. automobilu Z Správca dane poukázal na to, že v priebehu daňovej kontroly požiadal Okresné riaditeľstvo PZ v Lučenci o súpis všetkých motorových vozidiel, ktorých držiteľom bola v r. 2010 až 2012 fyzická osoba A. D., Málinec a zároveň o uvedenie typu motorového vozidla, roku nadobudnutia a evidenčných čísel motorových vozidiel. Z odpovede na uvedenú žiadosť vyplýva, že zo zaslanej evidencie bolo zrejmé, že žiadne motorové vozidlo s ev. č. vozidla PTE. A. D. nemá evidované v evidencii ODI Poltár ani ako vlastník, ani ako držiteľ. Na základe žiadosti správcu dane z 21.09.2017 Operačné stredisko Finančnej správy oznámilo správcovi dane, že vlastníkom motorového vozidla ev. č. Z je fyzická osoba O. I. z Z., pričom sa jedná o osobné motorové vozidlo Ford Focus AC Combi kategórie M1 - osobné vozidlo. Správca dane zároveň preveril predmetné vozidlo s uvedeným ev. č. Z v zozname vozidiel registrovaných v
Elektronickom mýtnom systéme a zistil, že žiadne motorové vozidlo s týmto evidenčným číslom nie je registrované v zozname vozidiel v Elektronickom mýtnom systéme, toto vozidlo nebolo uvedené ani v detailnom výpise z Národnej diaľničnej spoločnosti. Správca dane ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca predložil karty vodičov s evidenciou jázd, pričom sa jedná o vodičov U. D., O. D., P. F., A. D. a A. S.. Z uvedených kariet správca dane zistil, že U. D., O. D. a A. D. nemajú dňa 30.06.2012 (kedy malo byť podľa dodacieho listu priloženého k faktúre č. 260612 uskutočnené dodanie tovaru) zaznamenanú žiadnu jazdu, P. F. v r. 2012 nemá zaznamenané žiadne jazdy pre A.a Y. a A. S. má v predloženej karte zaznamenanú jazdu dňa 30.06.2012, kde je uvedené, že jazda mala 38 km. Zamestnanci správcu dane z predložených kariet zistili, že na kartách nie je uvedené, aké motorové vozidlo uskutočňovalo jazdu, nie je uvedené evidenčné číslo vozidla, navyše karty sú vytvorené v nezabezpečenej (nezaheslovanej, nezašifrovanej) excelovskej tabuľke, v ktorej môže ktokoľvek a kedykoľvek vykonať úpravy údajov a prepísať ich obsah. Správca dane poukázal na vyjadrenie svedka A. B. konateľa spoločnosti DREVO DM s.r.o., ktorý v Zápisnici zo dňa 22.08.2013 uviedol, že prepravu tovaru si zabezpečoval väčšinou odberateľ, avšak nevedel to presne uviesť a uviedol, že údaje o vozidle by mali byť uvedené na dodacích listoch. Zároveň uviedol, že k autu spoločnosti DREVO DM s.r.o. stratil šofér tachografové kotúče od septembra 2011. V predložených dokladoch (dodací list) bolo deklarované, že preprava tovaru bola vykonaná motorovým vozidlo ev. č. PTS.AP, avšak zo zistení správcu dane vyplýva, že sa jedná o osobné motorové vozidlo, ktorým nemohla byť vykonaná preprava fakturovaného tovaru (hobľovaných dubových priebežiek v množstve 24,20 m3). Podľa vyjadrenia dodávateľa tovaru DREVO DM s.r.o. boli doklady vzťahujúce sa k predmetnej preprave stratené, za odberateľa A. D. boli doklady o preprave predložené (karty vodičov s evidenciou jázd), ale v nezabezpečenej forme, ktorých údaje sa dajú prepísať podľa potreby. V predložených kartách vodičov s evidenciou jázd nebolo uvedené motorové vozidlo ev. č. Z Z uvedeného pre správcu dane vyplýva, že daňový subjekt A. D. nepreukázal vykonanie prepravy fakturovaného tovaru v zmysle faktúry č. 260612 a ani daňový subjekt DREVO DM s.r.o. nepreukázal vykonanie predmetnej prepravy. Správca dane ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z preverovania zistení pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2012, ako aj zo zistení správcu dane vo vyrubovacom konaní na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 a na základe informácií získaných z časti daňových spisov týkajúcich sa daňových kontrol, resp. procesov určovania dane podľa pomôcok, ktoré boli vykonané u daňových subjektov DREVO DM s.r.o., KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o., správca dane dospel k záveru, že napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil k výkonu predmetnej daňovej kontroly faktúru č. 260612 od deklarovaného dodávateľa DREVO DM s.r.o. Halič, ktorou deklaroval nadobudnutie tovaru: hobľované dubové priebežky, na základe ktorej uplatnil odpočítanie dane vo výške 4.767,40 € podľa § 49 Zákona o DPH, v prípade dodávateľa DREVO DM s.r.o. nedošlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi daňovým subjektom A. D. a daňovými subjektami dodávateľom (spoločnosť DREVO DM s.r.o.), resp. subdodávateľmi (spoločnosti KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o.), a preto žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH. Správca dane konštatoval, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľného obchodu so spoločnosťou DREVO DM s.r.o., takisto nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaného zdaniteľného obchodu so spoločnosťou DREVO DM s.r.o. predložením dôkazov o tom, že sa zdaniteľný obchod deklarovaný predmetnou faktúrou č. 260612 uskutočnil, že tovar bol reálne nadobudnutý a že došlo k fyzickému dodaniu tovaru a tým aj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník (v zmysle § 8 v nadväznosti na § 19 Zákona o DPH). Správca dane konštatoval, že samotná existencia faktúry ešte nie je relevantným dôkazom o uskutočnení zdaniteľného obchodu v zmysle § 8 Zákona o DPH. Daňový subjekt ako platiteľ DPH pri uplatňovaní práva na odpočet dane zodpovedá za preukázanie existencie nároku. Pokiaľ žalobca uplatnil v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 nárok na odpočítanie dane z vyššie uvedenej dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre. Správca dane poukázal na to, že v Protokole z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo 14.01.2014 vykonanej u daňového subjektu DREVO DM s.r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2012 na základe vykonaných úkonov a zistení konštatoval, že na základe predložených dodávateľských a odberateľských faktúr daňového subjektu DREVO DM s.r.o. k výkonu daňovej kontroly, že tovar predaný daňovému subjektu A. D. na základe faktúry č. 260612 z 30.06.2012 bol deklarovaný ako nakúpený od daňového subjektu KEVOLA s.r.o., ktorý ho mal nakúpiť od daňového subjektu KALIPO s.r.o. V Protokole je ďalej uvedené, že dodávateľ daňového subjektu DREVO DM s.r.o. spoločnosť KEVOLA s.r.o. nepreukázal nákup drevnej hmoty, ani pôvod drevnej hmoty, ktorá bola predmetom fakturácie medzi uvedenými daňovými subjektami, nemohla ju ani ďalej predávať. Spoločnosť DREVO DM s.r.o. taktiež nepreukázala pôvod
dreva mimo predložených faktúr a dodacích listov. Preto pri predaji pre odberateľa A. D. nemožno podľa správcu dane hovoriť o vzniku daňovej povinnosti dodaním tovaru v zmysle § 8 v nadväznosti na § 19 Zákona o DPH, ale len v zmysle § 69 ods. 5 Zákona o DPH, teda v dôsledku skutočnosti, že daňový subjekt DREVO DM s.r.o. uviedol daň na faktúrach vystavených pre odberateľa A. D.. Správca dane následne konštatoval, že vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a na základe vyššie uvedených skutočností a zistení správcu dane pri výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2012, ako aj na základe rozsiahlych šetrení a zistení miestne príslušných správcov dane, ktorí vykonali kontroly u dodávateľa daňového subjektu A. D. ako aj jeho subdodávateľov (Daňového úradu Banská Bystrica, ktorí vykonávali kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, ako aj následné vyrubovacie konanie za zdaňovacie obdobie jún 2012 u daňového subjektu DREVO DM s.r.o., Daňového úradu Nitra, pob. Levice, ktorí vykonali proces určenia dane podľa pomôcok na DPH za zdaňovacie obdobie január až apríl, jún až júl 2012, ako aj následného vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie jún 2012 u daňového subjektu KEVOLA s.r.o., Daňového úradu Bratislava, ktorí vykonali proces určenia dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012 u daňového subjektu KALIPO s.r.o.), správca dane vyhodnotil predložené dôkazy ako nepostačujúce na uznanie nároku žalobcu na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 260612 vystavenej dodávateľom DREVO DM s.r.o. Halič, keďže žalobca nepreukázal dôveryhodným spôsobom, že mu vznikol nárok na odpočítanie dane z titulu nadobudnutia tovaru v tuzemsku podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Na základe uvedeného správca dane nepriznal nárok na odpočítanie dane v sume 4.767,40 €.
6. Správca dane následne v odôvodnení uviedol, že v zdaňovacom období jún 2012 žalobca v podanom daňovom priznaní uplatnil nárok na odpočítanie dane v celkovej sume 77,98 € z tovaru fakturovaného dodávateľskou faktúrou č. 09062012 vystavenou dodávateľom S. X. - REK, Lučenec, predmetom fakturácie boli piliny v celkovej sume 467,88 €, z toho 20 % DPH predstavuje 77,98 €. Vo vzťahu k uvedenej faktúre poukázal správca dane na to, že v rámci výkonu daňovej kontroly bol vypočutý ako svedok p. S. X., ktorý o.i. uviedol, že piliny sú vedľajším produktom získaným pri výrobe a spracovaní dreva. Správca dane opätovne pristúpil k prehodnoteniu všetkých získaných dôkazov, ktoré vyhodnotil ako nepostačujúce pre spochybnenie nároku žalobcu na odpočítanie dane z nákupu pilín na základe uvedenej dodávateľskej faktúry, a preto uznal v zdaňovacom období jún 2012 nárok žalobcu na odpočítanie DPH vo výške 77,98 € z uvedenej faktúry č. 09062012 vystavenej dodávateľom S. X. - REK, Lučenec. Správca dane následne v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na to, že v zmysle záverov rozsudku NS SR z 28.02.2017 i rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14.11.2014 boli žalobca a jeho splnomocnený zástupca pri ústnom pojednávaní dňa 25.09.2017 oboznámení s úkonmi správcu dane vykonanými v priebehu výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012, o čom bola spísaná zápisnica, ďalej boli oboznámení s doručenými odpoveďami na zaslané jednotlivé žiadosti o súčinnosť, s vykonanými miestnymi zisťovaniami a so skutočnosťami získanými pri miestnych zisťovaniach. V tejto súvislosti správca dane uviedol, že v Protokole z daňovej kontroly zo 17.09.2013 vyhodnotil odpovede na zaslané súčinnosti ako informácie nemajúce vplyv na výsledok daňovej kontroly, ani na výsledok vyrubovacieho konania. Týmito šetreniami správca dane nezdôvodňoval svoje zistenia a závery pri vyrubení rozdielu DPH v súvislosti s dodávateľskou faktúrou č. 260612. Ďalej správca dane poukázal na to, že žalobca i jeho splnomocnený zástupca boli na ústnom pojednávaní dňa 25.09.2011 oboznámení so zápisnicami o výsluchoch svedkov, ktoré boli poskytnuté OČTK (v zmysle záverov rozsudkov NS SR i Krajského súdu v Banskej Bystrici), pričom žalobca vo svojom vyjadrení na jednotlivé výsluchy svedkov, ktorí boli vypočúvaní OČTK uviedol, že výpovede týchto svedkov sú síce rozsiahle, ale nie je zrejmé, ako súvisia s neuznaním odpočítania dane žalobcovi, ktoré časti výpovedí vyvolávajú u správcu dane pochybnosti o dodaní tovarov v zdaňovacom období jún 2012 u žalobcu. Správca dane k uvedenému vyjadreniu uviedol, že z výpovedí svedkov P. F., A. D., bývalých konateľov spoločnosti KALIPO s.r.o. a svedka K. I., bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o. jednoznačne vyplýva, že spoločnosť KALIPO s.r.o. nevykonávala reálnu obchodnú činnosť, žiadny tovar a ani deklarovaný tovar (drevo) reálne nenadobudla a ani reálne nedodala spoločnosti KEVOLA s.r.o. Rovnako spoločnosť KEVOLA s.r.o. nevykonávala reálnu obchodnú činnosť, deklarovaný tovar reálne nenadobudla od spoločnosti KALIPO s.r.o., a teda ani reálne nedodala spoločnosti DREVO DM s.r.o., ktorá mala deklarovaný tovar (drevo) ďalej dodať žalobcovi. To znamená, že ani jednej z uvedených spoločností ako deklarovaných dodávateľov nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH. Správca dane odcitoval ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku a v súvislosti
s vyjadrením žalobcu, že správca dane nepreukázal súvislosť medzi výpoveďami svedkov, ktoré boli poskytnuté OČTK a neuznaním odpočítania dane u žalobcu, poukázal na skutočnosť, že cit. ustanovenie zákona nevylučuje, aby správca dane v rámci zisťovania správneho a čo najúplnejšieho skutkového stavu prihliadol o.i. aj na dôkazy získané v trestnom konaní. Uvedené výpovede použil ako nepriamy dôkaz. Za priamy dôkaz správca dane považoval jeho zistenia pri výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, ako aj vo vyrubovacom konaní za zdaňovacie obdobie jún 2012, a tiež zistenia správcov dane Daňového úradu Banská Bystrica, Daňového úradu Nitra, pob. Levice, Daňového úradu Bratislava pri ostatných daňových kontrolách a procesoch určovania dane podľa pomôcok. Poznatky ohľadne daňových subjektov získané správcom dane z vyššie uvedených častí administratívnych spisov podľa správcu dane potvrdzujú, že žiadnemu z nasledujúcich dodávateľov toho istého tovaru v obchodnom reťazci spoločností KALIPO s.r.o. › KEVOLA s.r.o. › DREVO DM s.r.o. nevznikla pri tomto tovare daňová povinnosť, teda následne nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítanie dane žiadnemu z týchto odberateľov. Vznik daňovej povinnosti u dodávateľa zakladá vznik práva na odpočítanie dane u odberateľa, čo v tomto prípade podľa správcu dane nebolo splnené. Správca dane konštatoval, že keďže daňovou kontrolou u daňového subjektu DREVO DM s.r.o. bolo preukázané, že pri dodaní tohto tovaru na základe predmetnej faktúry nevznikla daňová povinnosť jednotlivým dodávateľom podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH, nevzniklo ani právo na odpočítanie DPH jednotlivým odberateľom, a teda ani daňovému subjektu A. D. v zmysle § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Správca dane sa následne vyjadril k písomnému vyjadreniu splnomocneného zástupcu žalobcu k Zápisnici z ústneho pojednávania z 21.02.2018, v ktorom žiadal, aby sa správca dane vysporiadal s odvolaním žalobcu a aby doplnil dokazovanie čo najúplnejšie, pričom tvrdil, že preukázanie objektívnej pravdy nie je bremenom na strane kontrolovaného daňového subjektu s tým, že správca dane všetky skutočnosti vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach, postupoval pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, čím dodržal ust. § 3 Daňového poriadku a dospel k záveru, že žalobca viedol v účtovníctve a zároveň predložil k výkonu daňovej kontroly faktúru (s prílohou - dodacím listom) č. 260612, s dátumom vzniku daňovej povinnosti 30.06.2012 od deklarovaného dodávateľa DREVO DM s.r.o. Halič, ktorou deklaroval nadobudnutie tovaru - hobľované dubové priebežky v množstve 24,20 m3, z ktorej si uplatnil odpočítanie dane vo výške 4.767,40 € podľa § 49 Zákona o DPH, pričom správca dane šetrením zistil, že v prípade dodávateľa daňového subjektu A. D. spoločnosti DREVO DM s.r.o. nedošlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a daňovým subjektom z tuzemska ako dodávateľom, resp. subdodávateľmi, a preto si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane. Správca dane zároveň konštatoval, že pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní postupoval v zmysle ustanovení Daňového poriadku a zistený skutkový stav posudzoval v zmysle Zákona o DPH. Odcitoval ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, ako aj § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku. Následne konštatoval, že vo vyrubovacom konaní na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 u žalobcu neboli zistené žiadne nové skutočnosti, zo strany žalobcu neboli predložené žiadne nové relevantné dôkazy, ktoré by mali vplyv na zistenia správcu dane. Správca dane pri preverovaní uplatneného práva na odpočítanie dane žalobcu na základe dodávateľskej faktúry č. 260612 od deklarovaného dodávateľa DREVO DM s.r.o. nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale preveroval aj skutkový stav veci, a to reálne dodanie tovaru - hobľovaných dubových priebežiek. V daňovej kontrole ani vo vyrubovacom konaní nebolo žalobcom vierohodne preukázané reálne dodanie tovaru uvedeného na predmetnej faktúre od dodávateľa DREVO DM s.r.o., čím podľa správcu dane nebolo preukázané, že spoločnosti DREVO DM s.r.o. z tovaru deklarovaného touto faktúrou vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH. Pokiaľ daňový subjekt, resp. splnomocnený zástupca vytýkal správcovi dane nedostatočne zistený skutkový stav, správca dane uviedol, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochybnosti nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ním uvádzané v podanom daňovom priznaní a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Správca dane uzavrel, že žalobca neuniesol v daňovej kontrole ani vo vyrubovacom konaní dôkazné bremeno a neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa správca dane nevysporiadal. V tejto súvislosti správca dane poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „... dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak
daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť tento nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.“
7. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101285124/2018 zo dňa 04.07.2018 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 27.02.2018 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stručne opísal priebeh daňovej kontroly, administratívneho konania, súdneho preskúmavacieho konania a následného vyrubovacieho konania. Poukázal na zistenia správcu dane vyplývajúce z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu, ako aj z daňových kontrol a vyrubovacích konaní vykonaných u dodávateľa, resp. subdodávateľov žalobcu, opísal jednotlivé úkony správcu dane vykonané počas daňovej kontroly u žalobcu a následného vyrubovacieho konania, ako aj jednotlivé úkony, ktoré správca dane vykonal v zmysle záverov rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici a NS SR za účelom doplnenia dokazovania tak, ako boli podrobne opísané v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správcu dane a v bodoch 3-6 tohto rozsudku, pričom uviedol, aké konkrétne skutočnosti boli správcom dane zistené vo vzťahu k vykonanému preverovaniu dodávateľa žalobcu DREVO DM s.r.o. (ako aj jeho subdodávateľov KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o.) a k prevereniu dokladov o preprave so záverom, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu spoločnosťou DREVO DM s.r.o. pre žalobcu, z ktorého dôvodu správca dane žalobcovi nárok na odpočítanie dane v sume 4.767,40 € nepriznal. Obdobne žalovaný opísal skutočnosti zistené správcom dane vo vzťahu k vykonanému preverovaniu dodávateľa XXX,XX X. - REK so záverom, že správca dane v dôsledku vykonaného opakovaného preverenia dodania deklarovaného tovaru (pilín) od tohto dodávateľa uznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane vo výške 77,98 €. Následne žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane, námietok odvolania a administratívneho spisu, zhrnutím a vyhodnotením všetkých kontrolných zistení vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že v daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní bolo dostatočne preukázané, že spoločnosť KALIPO s.r.o. nedodala tovar spoločnosti KEVOLA s.r.o. a následne ani spoločnosť KEVOLA s.r.o. nedodala predmetný tovar spoločnosti DREVO DM s.r.o., ktorá deklarovala dodanie predmetného tovaru pre daňový subjekt A. D.. Uvedeným spoločnostiam nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH. V daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní bolo podľa žalovaného dostatočne preukázané, že spoločnosť DREVO DM s.r.o. ako dodávateľ uvedený na preverovanej faktúre predmetný tovar (hobľované dubové priebežky) reálne nenakúpila od spoločnosti KEVOLA s.r.o. a následne ani nedodala daňovému subjektu A. D.. Spoločnosti DREVO DM s.r.o. ako deklarovanému dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH a tým daňovému subjektu A. D. nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že žalobca nesplnil podmienky pre odpočítanie dane vyplývajúce z § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, a preto správca dane v súlade s ustanoveniami Zákona o DPH neuznal odpočítanie dane uplatnené na základe dodávateľskej faktúry č. 260612 vyhotovenej spoločnosťou DREVO DM s.r.o. ako dodávateľom.
8. Žalovaný sa následne vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu nasledovne: K odvolacej námietke, že správca dane nezistil dostatočne skutkový stav veci, v dôsledku čoho nesprávne právne vec posúdil a nepostupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, čím mal porušiť práva žalobcu, ako aj k námietke, že rozhodnutie správcu dane nie je dostatočne odôvodnené, žalovaný poukázal na ust. § 44 ods. 1 Daňového poriadku a ustanovenia Zákona o DPH s tým, že správca dane v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu daňovej kontroly preveroval predložené doklady z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti, správnosti a preukázateľnosti za účelom overenia splnenia zákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012. Konštatoval, že Zákon o DPH vo svojich ustanoveniach stanovuje striktné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby nárok na odpočítanie dane vznikol. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočítanie DPH zákon požaduje, aby daňový subjekt, ktorý tento nárok uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré Zákon o DPH na odpočítanie dane ustanovil. Pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ dane nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry uplatňuje, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a to práve osobou uvedenou na faktúre. Žalobca ako dôkaz dodania fakturovaného tovaru predložil správcovi dane faktúru, dodací list, karty vodičov s evidenciou jázd a tvrdil, že fakturovaný tovar - hobľované dubové priebežky mu bol dodaný. Dodávateľská faktúra ako dôkaz sama nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo služby. Uskutočnenie dodania tovaru alebo služby, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň nie je možné
podľa žalovaného deklarovať len po formálnej stránke (dodávateľskou faktúrou, dodacím listom), ale aj po stránke obsahovej (reálnym preukázaním dodania fakturovaného tovaru). Dôkazné bremeno v zmysle § 45 ods. 2 a § 24 ods. 1 Daňového poriadku nesie daňový subjekt, ktorý je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby mal dostatočné podklady pre riadne preukázanie existencie, resp. vzniku nároku a povinnosti v zmysle daňových zákonov. Správca dane skúmal uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Žalovaný konštatoval, že doklady predložené ku kontrole, aj keď formálne spĺňajú právne náležitosti, nepostačujú na potvrdenie, že žalobca splnil podmienku nároku na odpočítanie DPH. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na rozsudok NS SR č.k. 2Sžf/40/2011, ako aj na podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, na ktorých splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Zdôraznil, že dôkazné bremeno je primárne na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný. Uvedené závery boli opakovane judikované v rozhodnutiach NS SR, na ktoré žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal. V odôvodnení žalovaný ďalej uviedol, že správca dane preveroval v kontrolovanom zdaňovacom období splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle vyššie cit. ustanovení Zákona o DPH, zisťoval dôkazy preukazujúce oprávnenosť odpočítania dane v prospech žalobcu, za ktorým účelom žalobcu vyzval na predloženie dokladov a dôkazov preukazujúcich dodanie hobľovaných dubových priebežiek, pričom predmetné dodanie tovaru následne preveroval aj u deklarovaného dodávateľa a aj u subdodávateľov. Žalovaný konštatoval, že žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno, keď sám v daňovej kontrole dostatočne hodnoverne nepreukázal a vykonaným preverovaním správcu dane sa nepotvrdilo, že k dodaniu predmetného tovaru (hobľovaných dubových priebežiek) od subdodávateľa KALIPO s.r.o. pre KEVOLU s.r.o., pre DREVO DM s.r.o. a následne pre žalobcu reálne došlo. Uvedeným spoločnostiam nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH a tým žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 Zákona o DPH. Na základe uvedeného správca dane podľa žalovaného v súlade so zisteným skutkovým stavom vyhodnotil, že bolo preukázané, že žalobca nesplnil podmienky stanovené Zákonom o DPH pre odpočítanie dane v sume 4.767,40 € z dodávateľskej faktúry č. 260612 od deklarovaného dodávateľa DREVO DM s.r.o. za dodanie hobľovaných dubových priebežiek.
9. K procesnoprávnej stránke žalovaný uviedol, že správca dane pri daňovej kontrole preveroval skutočnosti, ktoré uviedol žalobca v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012, pričom ako preukazuje predložený spisový materiál, správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, konkrétne s § 24 ods. 1, 2, 3 až 4 a v súlade s § 3 ods. 1, 2, 3 a 6 Daňového poriadku. Žalovaný ďalej konštatoval, že správca dane žalobcovi neuprel žiadne právo vyplývajúce mu z ust. § 45 ods. 1 Daňového poriadku a vytvoril mu dostatočný priestor na to, aby preukázal skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane, ktorú uviedol v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012. Správca dane umožnil daňovému subjektu vyjadriť sa k skutočnostiam týkajúcim sa predmetnej daňovej kontroly a predložiť doklady preukazujúce jeho tvrdenia, umožnil mu vyjadriť sa k zisteniam v rámci následného vyrubovacieho konania a predložiť vierohodné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a ním uvádzané skutočnosti, o čom svedčia zaslané výzvy, upovedomenia, zápisnice o ústnych pojednávaniach a úradné záznamy. Podľa žalovaného žalobca ako odberateľ tovaru
- hobľovaných dubových priebežiek žiadne relevantné dôkazy nepredložil a v daňovej kontrole nebolo vierohodným spôsobom preukázané reálne dodanie tovaru deklarovaného na preverovanej faktúre č. 260612 z 30.06.2012 vyhotovenej spoločnosťou DREVO DM s.r.o. ako dodávateľom, a preto správca dane správne nepriznal žalobcovi odpočet dane z uvedenej faktúry z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane stanovených v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Žalovaný konštatoval, že správca dane prihliadal na skutočnosti aj z iných daňových kontrol prebiehajúcich u obchodných partnerov žalobcu, správca dane všetky dôkazy získané počas výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2012 a následných vyrubovacích konaní zabezpečil za účelom riadneho a objektívneho zistenia skutkového stavu a všetky dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach. K bodu III. odvolania, v ktorom žalobca opakovane poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/44/2014 a tvrdil, že ani v novom rozhodnutí sa správca dane v rozporom s právnym názorom správneho súdu i Najvyššieho súdu SR nevysporiadal s výpoveďami svedkov P. F., A. D., K. I. a A. L. a predmetné dôkazy síce vo svojom rozhodnutí uviedol, avšak neozrejmil, akými úvahami sa pri ich vyhodnocovaní riadil, pričom ani následne doplnenie dokazovania nemení nič na skutočnosti, že žalobca bol ukrátený na svojich právach, keď mu
počas priebehu daňovej kontroly nebolo umožnené vyjadriť sa k skutočnostiam použitým pre podklad rozhodnutia (konkrétne k výsluchu vyššie uvedených svedkov), ako aj k námietke, že správca dane neodstránil vadu konania z dôvodu, že žalobcovi nebolo počas daňovej kontroly umožnené vyjadriť sa k dôležitým skutočnostiam, ktoré boli použité ako podklad rozhodnutia, čím mali byť porušené jeho procesné práva podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, žalovaný poukázal na ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku a konštatoval, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane uviedol všetky skutočnosti zistené v daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní a získané dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach. Správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyhodnotil aj výpovede svedkov F., D., I. a L. a uviedol úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a uviedol aj právny predpis, podľa ktorého rozhodoval. Žalovaný poukázal na to, že správca dane výpovede uvedených svedkov poskytnuté správcovi dane OČTK použil ako nepriamy dôkaz, pričom priamym dôkazom správcu dane boli jeho zistenia pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2012 a tiež zistenia správcov dane (Daňového úradu Banská Bystrica, Nitra, pobočka Levice a Bratislava) pri ostatných daňových kontrolách a procesoch určovania dane podľa pomôcok vykonaných u deklarovaných dodávateľov a subdodávateľov žalobcu. Dôkazy o daňových subjektoch získaných správcom dane z administratívnych spisov týkajúcich sa preverovaných spoločností podľa žalovaného potvrdzujú, že k dodaniu deklarovaného tovaru v reťazci spoločností KALIPO s.r.o. › KEVOLA s.r.o. › DREVO DM s.r.o. › A. D. reálne nedošlo a tým spoločnostiam KALIPO s.r.o., KEVOLA s.r.o. a DREVO DM s.r.o. nevznikla daňová povinnosť a následne nevzniklo ani právo na odpočítanie dane. Správca dane sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia podľa žalovaného vysporiadal aj s vyjadreniami žalobcu vznesenými v následnom vyrubovacom konaní. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na Zápisnicu z 25.09.2017, kedy bol žalobca s výpoveďami uvedených svedkov oboznámený, zároveň poukázal aj na to, že správca dane zaujal stanovisko k vyjadreniu žalobcu k uvedenej zápisnici, pričom poukázal na zistenia vyplývajúce z uvedených výpovedí. Žalovaný konštatoval, že z odôvodnenia správcu dane, ako aj z predloženého spisu správcu dane vyplýva, že žalobca bol v zmysle záverov rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici i NS SR v ďalšom vyrubovacom konaní oboznámený so všetkými zisteniami a dôkazmi, ktoré správca dane získal v daňovej kontrole a v následnom vyrubovacom konaní a mal možnosť sa k nim vyjadriť. Žalobca však ani pri ústnom pojednávaní nepredložil nové relevantné dôkazy, ktoré by mali vplyv na zistenia správcu dane a zistenia a dôkazy vykonané správcom dane v ďalšom vyrubovacom konaní (po zrušujúcich rozsudkoch) potvrdili zistenia a závery správcu dane prijaté správcom dane v daňovej kontrole. K bodu IV. odvolania, v ktorom žalobca tvrdil, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci a nehodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti, neprihliadal na všetko, čo v rámci vykonaného dokazovania vyšlo najavo, pričom najmä poukázal na výpoveď svedka A. B. ako aj k tvrdeniu, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal reálne dodanie predmetného tovaru odberateľom a aj uskutočnenie obchodov, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 8Afs 74/2009, ako aj k tvrdeniu, že správca dane sa nevysporiadal so skutočnosťami zistenými z nahliadnutia do administratívnych spisov spoločnosti KEVOLA s.r.o. resp. KALIPO s.r.o. a neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri zamietnutí návrhov na vykonanie dôkazov zo strany žalobcu, v dôsledku čoho rozhodnutie správcu dane považoval za neodôvodnené, žalovaný uviedol, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane vykonal v rámci výkonu daňovej kontroly a následných vyrubovacích konaní rozsiahle preverovania (zaslal výzvy, predvolania, vykonal miestne zisťovania, výsluchy svedkov, nahliadal do spisov iných daňových subjektov) zamerané na čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu, pričom dokazovanie zo strany správcu dane bolo vedené v súlade s § 24 ods. 2 a § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Žalovaný poukázal na to, že správca dane kontrolou predložených dokladov a evidencií zistil, že spoločnosť DREVO DM s.r.o. ako dodávateľ žalobcu preverovanú drevnú hmotu nenadobudol od spoločnosti KEVOLA s.r.o., poukázal na zistenia vyplývajúce z preverovania spoločnosti KEVOLA s.r.o. (zmena konateľa na W. B., rumunského občana, ktorý je neexistujúcou osobou, ako aj nepredloženie dokladov XX.XX.XXXX,om A.om, bývalým konateľom), ďalej poukázal na zistenia vyplývajúce z preverovania obchodnej spoločnosti KALIPO s.r.o. a konštatoval, že napriek tomu, že boli predložené Zmluvy o sprostredkovaní a Rámcová zmluva, preverovaním správcu dane bolo preukázané, že k dodaniu tovaru medzi spoločnosťou KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o. reálne nedošlo. Žalovaný uviedol, že A. A. ako konateľ spoločnosti DREVO DM s.r.o. v postavení svedka síce formálne potvrdil dodanie tovaru pre žalobcu, nepredložil však žiadne relevantné dôkazy, ktoré by uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdili a konkrétnosti resp. podrobnosti si nepamätal, zároveň nebola preukázaná ani preprava fakturovaného tovaru. Ďalej žalovaný konštatoval, že predloženie faktúry ešte nezakladá právo daňového subjektu na odpočítanie dane z prijatej faktúry. Dodávateľská faktúra ako dôkaz sama o sebe nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru. Žalovaný v súvislosti s dôkazným bremenom poukázal na Rozsudok NS SR
sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH a ktorý si aj tento nárok uplatnil, a preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Žalovaný vyslovil zároveň nesúhlas s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie správcu dane nie je vydané v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pretože správca dane v odôvodnení uviedol všetky skutočnosti zistené v daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní, získané dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach, uviedol úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a uviedol aj právny predpis, podľa ktorého rozhodoval. Zároveň sa správca dane v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal aj s námietkami žalobcu vznesenými v rámci vyrubovacieho konania. Rozhodnutie správcu dane vychádzalo podľa žalovaného z náležite zisteného skutkového stavu vyhodnoteného v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku a Zákona o DPH.
10. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa neuznania odpočítania dane z dodávateľskej faktúry č. 09062012 od dodávateľa XXX,XX X. - REK túto vyhodnotil ako neopodstatnenú z dôvodu, že správca dane vo vyrubovacom konaní (po zrušujúcich rozsudkoch) odpočítanie dane z uvedenej dodávateľskej faktúry vyhotovenej dodávateľom S. X. - REK uznal a uplatnené odpočítanie dane nebolo predmetom vyrubenej dane (rozhodnutia správcu dane). K bodu V. odvolania, v ktorom žalobca tvrdil, že správca dane reálne uskutočnenie obchodov spochybnil na tom základe, že sa mu nepodarilo zabezpečiť doklady spoločnosti KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o. a tak správca dane povinnosti iných daňových subjektov, za ktoré žalobca nenesie zodpovednosť, mal pripísať v neprospech žalobcu, žalovaný uviedol, že správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly a následných vyrubovacích konaní vykonal rozsiahle preverovanie za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu. Dôkazy, ktoré správcovi dane predkladal žalobca, boli v rámci daňovej kontroly správcom dane spochybnené na základe výsledkov preverovaní u deklarovaného dodávateľa DREVO DM s.r.o., ako aj preverovaním u subdodávateľov - spoločností KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o. Žalovaný konštatoval, že skutkový stav bol zistený dostatočne, bol vyhodnotený v súlade s ustanoveniami Zákona o DPH a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. K bodu VI. odvolania, v ktorom žalobca poukázal na zistenie správcu dane, že v prípade dodávateľa spoločnosti DREVO DM s.r.o. nedošlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a daňovými subjektami z tuzemska ako dodávateľmi, resp. subdodávateľmi, ktoré zistenie podľa žalobcu správca dane nepodložil, pričom k tvrdeniam žalobcu správca dane neprihliadal, ani ich neoveril a nevyvrátil, nevykonal preverenie bankových účtov spoločnosti, prepravy tovaru a účelovo vyhodnotil dôkazy, žalovaný uviedol, že v Protokole z daňovej kontroly zo 17.09.2013, ako aj v rozhodnutí správcu dane sú podrobne uvedené dôkazy a úvahy správcu dane, na základe ktorých dospel k záveru, že v prípade dodávateľa spoločnosti DREVO DM s.r.o. nedošlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom, ako aj daňovými subjektami z tuzemska ako dodávateľmi resp. subdodávateľmi. Poukázal na to, že DREVO DM s.r.o. ako dodávateľ žalobcu deklaroval, že preverovanú drevnú hmotu nadobudol od spoločnosti KEVOLA s.r.o., avšak dodanie tovaru spoločnosťou KEVOLA s.r.o. pre spoločnosť DREVO DM s.r.o. nebolo správcovi dane preukázané. Spoločnosť KEVOLA s.r.o. nenakúpila drevnú hmotu ani iné tovary, ktoré boli predmetom fakturácie, nemohla ich teda ani predávať, pretože spoločnosť KALIPO s.r.o., ktorá mala byť výhradným dodávateľom spoločnosti KEVOLA s.r.o. nevykazovala žiadne známky ekonomickej činnosti. Subdodávateľské spoločnosti sú nekontaktné, na adrese nepreberajú poštové zásielky, nemajú žiadnych zamestnancov, žiadny hmotný investičný majetok, nevykonávajú žiadnu ekonomickú činnosť. Konateľom spoločnosti KEVOLA s.r.o. jeXXXX) I.rumunský občan, ktorý je neexistujúcou osobou a konateľom spoločnosti KALIPO s.r.o. jeV. D., maďarský občan, ktorý nemá vedomosť o tom, že by bol konateľom spoločnosti KALIPO s.r.o. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je pravdou, že správca dane nepreveroval prepravu predmetného tovaru. Z predloženého spisu správcu dane a zo skutočností uvedených v rozhodnutí správcu dane, ako aj v rozhodnutí žalovaného, vyplýva, že správca dane preveroval prepravu predmetného tovaru deklarovanú vozidlom ev. č. PT727AP aj prostredníctvom Elektronického mýtneho systému, ktorý nepotvrdil prepravu tovaru uvedeným vozidlom. Takisto ani preverovaním evidencie jázd, ktorú predložil žalobca, nebola preukázaná preprava tovaru vozidlom ev. č. PTB.AP. K námietke o nepreverovaní bankových účtov správca dane uviedol, že právo na odpočítanie dane nie je prioritne viazané na úhradu preverovanej faktúry, ale na splnenie zákonom stanovených podmienok a pri uplatnení práva na odpočítanie dane
je potrebné vychádzať zo znenia ustanovení Zákona o DPH, pričom žiadne z nich neviaže toto právo na odpočítanie dane na úhradu faktúry. K bodu VII. odvolania, v ktorom žalobca namietal, že rozhodnutie správcu dane je nepreskúmateľné pre jeho neúplnosť, že bolo preukázané, že správca dane v konaní postupoval v rozpore so zákonom, porušil práva daňového subjektu, vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom a nedostatočne zistil skutkový stav, pričom správca dane nepostupoval v súlade s § 3 a § 24 Daňového poriadku, pričom správca dane nevyhodnotil všetky dôkazy a dokazovanie nebolo vykonané tak, aby správca dane objasnil a zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane čo najúplnejšie, ako aj k námietke, že správca dane vyhodnotil dôkazy v rozpore s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, žalovaný uviedol, že k postupu správcu dane v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania pri zisťovaní skutkového stavu veci, k získaniu dôkazov preukazujúcich, že k dodaniu deklarovaného tovaru reálne nedošlo a k vyhodnoteniu dôkazov správcom dane sa žalovaný vyjadril v predchádzajúcich bodoch rozhodnutia. K bodu VIII. odvolania, v ktorom žalobca opakovane tvrdil, že v odôvodnení rozhodnutia správca dane neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri zamietnutí návrhov na vykonanie dôkazov zo strany daňového subjektu, v dôsledku čoho považoval žalobca rozhodnutie správcu dane za nepresvedčivé, žalovaný uviedol, že správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti zistené v daňovej kontrole a v následnom vyrubovacom konaní a získané dôkazy hodnotil vo vzájomných súvislostiach, uviedol úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a uviedol aj právny predpis, podľa ktorého rozhodoval. Zároveň sa správca dane v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal aj s námietkami žalobcu vznesenými v rámci následného vyrubovacieho konania. Dôkazy hodnotil správca dane objektívne v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, Zákona o DPH, judikatúrou NS SR a Súdneho dvora EÚ, a preto prijatý záver správcu dane považuje žalovaný za správny. K bodu IX. odvolania, v ktorom žalobca tvrdil, že správca dane nepostupoval v súlade s § 45 ods. 1 písm. c/, § 24 ods. 2, § 3 ods. 1 až 3 Daňového poriadku, platnou judikatúrou NS SR, ďalej že nepostupoval v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14.11.2014 a rozsudkom NS SR z 26.01.2017 žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v daňovej kontrole aj vo vyrubovacom konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o DPH, skutkový stav posudzoval podľa ustanovení Zákona o DPH a v súlade so sledovanými cieľmi DPH vyjadrenými aj v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ. Všetky získané dôkazy správca dane vyhodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, dokazovanie správca dane viedol v súčinnosti so žalobcom, pričom dbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Žalobcovi bolo umožnené využiť jeho právo vyjadrovať sa k všetkým zisteniam, ktoré vyšli najavo v priebehu daňovej kontroly a nedošlo k ukráteniu žalobcu na jeho zákonných procesných právach. Všetky použité dôkazy boli získané v súlade so zákonom, rozhodnutie správcu dane bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku a obsahuje zákonom predpísané náležitosti. Z uvedených dôvodov žalovaný konštatoval, že nezistil dôvody, aby rozhodnutie správcu dane zrušil.
Žaloba
11. Žalobca sa žalobou doručenou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 04.07.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa 27.02.2018 a rozhodnutie žalovaného navrhol ako nezákonné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, g/ zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobca v žalobe namietal, že sa nestotožňuje so skutkovým a právnym posúdením žalovaného, ako aj s obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného a mal za to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe čoho nesprávne právne posúdil vec, pričom rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného neobsahuje dostatočné odôvodnenie, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné. Zároveň tvrdil, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca v bode III. žaloby poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/44/2014, pričom odcitoval čiastočne text uvedený na str. 24 predmetného rozsudku, v ktorom krajský súd konštatoval, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí (pozn. rozhodnutie správcu dane z 15.10.2013) neuviedol vyhodnotenie dôkazov - výsluchov svedka P. F., A. D., K. I. a A. L.. Žalobca v žalobe konštatoval, že ani v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného sa žalovaný v rozpore s právnym názorom správneho súdu a NS SR s uvedeným nevysporiadal a predmetné dôkazy síce vo svojom rozhodnutí uviedol, avšak neozrejmil, akými úvahami sa pri ich vyhodnocovaní riadil. Ďalej konštatoval, že ani následné doplnenie dokazovania nemení nič na skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt bol ukrátený na svojich právach, keď mu zo strany správcu
dane nebolo umožnené sa v priebehu daňovej kontroly vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré boli použité pre podklad rozhodnutia a to konkrétne k výsluchu uvedených svedkov. Žalobca poukázal na to, že uvedené výpovede sú síce rozsiahle, avšak z rozhodnutia nie je zrejmé, ako tieto výpovede súvisia s neuznaním odpočítania dane u žalobcu. Žalovaný ako odvolací orgán považoval predmetnú námietku za neopodstatnenú. Žalobca ďalej v žalobe odcitoval časť textu uvedenú v bode 48. odôvodnenia rozhodnutia NS SR( pozn. rozhodnutie sp. zn. 5Sžf/14/2015 z 26.01.2017), v ktorom NS SR konštatoval, že postupom správcu dane nebolo žalobcovi umožnené využiť svoje práva v zmysle § 45 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a f/ Daňového poriadku, keďže o skutočnostiach sa mohol dozvedieť najskôr pri doručení Protokolu o výsledku daňovej kontroly. Vzhľadom k vyššie uvedenému mal žalobca za to, že žalovaný ani v rámci predmetného konania neodstránil vadu konania, ktorá spôsobuje nezákonnosť predmetného rozhodnutia a to z dôvodu, že žalobcovi nebolo počas daňovej kontroly umožnené vyjadriť sa k dôležitým skutočnostiam, ktoré boli použité ako podklad rozhodnutia, čím boli porušené jeho procesné práva podľa § 45 ods. 1 písm. f/. Tomuto právu zodpovedá povinnosť správcu dane kontrolovaný daňový subjekt informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré pri vykonávaní daňovej kontroly zistil a povinnosť umožniť daňovému subjektu sa k týmto skutočnostiam vyjadriť, pričom uvedené právo vyplýva aj z Ústavy SR (čl. 48). V bode IV. žaloby žalobca konštatoval, že žalovaný sa nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že v danom prípade žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku nehodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti a neprihliadal v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku na všetko, čo v rámci vykonaného dokazovania vyšlo najavo. V tejto súvislosti poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že správca dane vypočul ako svedka p. A. B. konateľa spoločnosti DREVO DM s.r.o., ktorý potvrdil obchodovanie so žalobcom, vyhotovenie faktúry a uviedol, od koho nadobudol drevo a kde ho skladoval. Rovnako sa vyjadril k zabezpečeniu prepravy odberateľom s tým, že údaje o vozidle sú na dodacom liste. Žalobca poukázal na to, že dôkazné bremeno kontrolovaného daňového subjektu tvoria skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ Zákona o DPH, pričom sám správca dane potvrdil, že z nahliadnutia do spisu z daňovej kontroly vykonávanej u spoločnosti DREVO DM s.r.o. vyplynulo, že doklady predložené žalobcom súhlasia s dokladmi predloženými konateľom tejto spoločnosti. Z uvedeného vyvodil, že tvrdenie správcu dane o nepreukázaní reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Na základe uvedeného žalobca vyvodil, že bolo jednoznačne preukázané reálne dodanie odberateľovi predmetného tovaru a uskutočnenie obchodov, pričom z vykonaného dokazovania boli získané dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie obchodov, ako aj naplnenie zákonom požadovaných podmienok na odpočítanie dane. Žalobca zároveň poukázal na bod 52. odôvodnenia rozsudku NS SR, v ktorom bolo konštatované vo vzťahu k neuznaniu nároku na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry č. 260612 ods. dodávateľa DREVO DM s.r.o., že žalobca predložil v daňovom konaní faktúru, dodací list osvedčujúci dodanie tovaru, pričom nebolo sporné zaplatenie faktúry, pričom z dodacieho listu vyplýva evidenčné číslo motorového vozidla prepravujúceho tovar, čo korešponduje so záznamami o prevádzke nákladného motorového vozidla a s výpisom z tachografových kariet USB zariadení, pričom konateľ dodávateľa M. A. potvrdil dodávku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. 8Afs 74/2009. Vzhľadom na uvedené žalobca uviedol, že správca dane nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, dôkazy predložené žalobcom nevyhodnotil, len ich odmietol. Ak správca dane nemienil dôkazy akceptovať, mal podľa žalobcu tieto skutočnosti doložiť svojimi dôkazmi. Od daňového subjektu nemožno očakávať predloženie dôkazov, ktorými nemôže disponovať. V rozhodnutí uvedené konštatovanie o nepreukázaní nároku na oslobodenie od DPH považuje žalobca za nesprávne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a neúplného posúdenia skutkového stavu správcom dane. Poukázal na povinnosť správcu dane hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). Žalobca ďalej v žalobe konštatoval, že žalovaný vyhodnotil pozitívny dôkaz o realizácii plnenia v neprospech daňového subjektu v rozpore s logickým vysvetlením a zdôvodnením. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca má ako účastník konania právo na odôvodnenie rozhodnutia orgánu, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany. Správny orgán podľa žalobcu nezachoval základné právo žalobcu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že z nahliadnutia do administratívnych spisov zistil, že subjektu KEVOLA s.r.o. bola zrušená registrácia pre DPH k 28.03.2013, t.j. v čase vykonania zdaniteľných obchodov spoločnosť bola evidovaná ako platca DPH. Správca dane ďalej zistil, že medzi spoločnosťami KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o. bola uzavretá Zmluva o sprostredkovaní. S uvedenými námietkami žalobcu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Rovnako sa správca dane nevysporiadal v rozhodnutí
s vyhodnotením naplnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane. Správca dane podľa žalobcu reálne dodanie preveroval nedostatočne, čím došlo k porušeniu § 45 ods. 1 písm. c/, § 24 ods. 2 a § 3 Daňového poriadku. Správca dane rozhodnutie vydal bez náležitého zistenia skutkového stavu, v rozpore s § 63 ods. 2 a § 65 ods. 5 Daňového poriadku. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že faktúra od spoločnosti DREVO DM s.r.o. bola vystavená formálne a že nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľného obchodu s dodávateľom DREVO DM s.r.o., a to aj napriek obsahu výpovede konateľa tejto spoločnosti p. B. svoje úvahy žiadnym spôsobom neodôvodnil, a preto žalobca považoval rozhodnutie správcu dane za nepreskúmateľné. Rovnako, pokiaľ žalovaný odkazoval na skutočnosti zistené správcom dane, pričom konštatoval, že z dôkazov nebolo vierohodne preukázané reálne dodanie tovaru od dodávateľa žalobcu, rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené. Žalovaný ďalej v odôvodnení neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri zamietnutí návrhov na vykonanie dôkazov zo strany žalobcu, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepresvedčivé a nedostatočne odôvodnené. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané podľa žalobcu v rozpore s § 63 ods. 2 a § 65 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca mal za to, že žalovaný reálnu existenciu a prepravu deklarovaného tovaru preveroval nedostatočne. Ďalej mal za to, že postup správcu dane pri zhodnotení dôkazov nebol objektívny a vykazuje znaky vážnych logických pochybení, rozhodnutie je nepresvedčivé a nepreskúmateľné.
12. V bode V. žaloby žalobca poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že zistil, že v prípade dodávateľa spoločnosti DREVO DM s.r.o. neprišlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a daňovými subjektami z tuzemska ako dodávateľmi resp. subdodávateľmi. Uvedené tvrdenie však nijakým spôsobom nepodložil, práve naopak, skutočnosť potvrdenia dodania tovaru vyplývajúcu z vyššie uvedených dôvodom, žiadnym spôsobom nevyvrátil. Žalobca poukázal na právo vyplývajúce mu z § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku a na to, že vo svojom vyjadrení žiadal o vykonanie dôkazov podľa zákona. Žalobca poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že sa mu nepodarilo získať informácie požadované žalobcom, dokazovanie nevykonal čo najúplnejšie a svoje rozhodnutia postavil len na domnienkach, kedy naopak kontrolovaný daňový subjekt preukázal reálne uskutočnenie obchodov, pričom vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie, pričom odmietol vykonať daňovým subjektom navrhnuté dôkazy, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci, žalovaný ani na námietku žalobcu nevykonal preverenie bankových účtov spoločností. Správca dane postupoval v rozpore so základnými zásadami správy daní, rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nezákonné. Pokiaľ žalovaný reálne uskutočnenie obchodov spochybnil na tom základe, že sa mu nepodarilo zabezpečiť doklady spoločnosti KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o., žalobca uviedol, že správca dane povinnosti iných daňových subjektov, za ktoré nenesie kontrolovaný daňový subjekt zodpovednosť, pripísal v neprospech žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 24 ods. 1 až 3 Daňového poriadku a na to, že dôkazné bremeno, ktoré znáša kontrolovaný daňový subjekt, je limitované a nie je možné ho vykladať extenzívne na ťarchu žalobcu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutia NS SR sp. zn 6Sžf/81/2013 a sp. zn.3Sžf/1/2011. Žalobca v bode VI. žaloby poukázal na to, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí odmietol zaoberať judikatúrou ESD, na ktorú žalobca poukazoval. Poukázal na skutočnosť, že žalobca v zmysle § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 Zákona o DPH preukázal dodanie tovaru v zmysle § 43 a v rozhodnutí uvedené konštatovanie o nepreukázaní nároku na oslobodenie od DPH považuje žalobca za nesprávne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia resp. neúplného posúdenia a zistenia skutkového stavu správcom dane. Uvedená argumentácia žalovaného vo vzťahu k vedomosti žalobcu, ako daňového subjektu o prípadnom podvode medzi obchodnými spoločnosťami tak, ako sú popísané v odôvodneniach rozhodnutia, nebola dostatočne a presvedčivo odôvodnená a žalovaný sa s týmto v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne a presvedčivo nevyrovnal. Správca dane sa nevyrovnal podľa žalobcu ani s otázkou, ktorý zo subjektov v reťazci porušil neutralitu DPH. Žalovaný pripísal na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu nesplnenie si povinností vyplývajúcich zo zákona iným daňovým subjektom a nevysporiadal sa s aktuálnou a platnou judikatúrou, ktorá je pre správcu dane záväzná. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04 W. D. proti Belgickému štátu a C-440/04 Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL. Ďalej poukázal na rozhodnutia vo veciach Optigen Ltd., Fulcrum Electronics Ltd. a Bond House Systems Ltd. a na ich závery. Konštatoval, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Je preto jeho úlohou, aby podľa vnútroštátnych pravidiel dokazovania overil, či došlo k takémuto zneužívajúcemu konaniu u dodávateľa daňového subjektu a či daňový subjekt o takomto konaní vedel alebo musel vedieť. Opodstatnenosť podanej žaloby žalobca odôvodnil aj rozsudkami NS SR a ESD, konkrétne rozsudkom
C-80/11 a C-142/11 Mahagében Kft. a Péter Dávid. V bode VII. žaloby žalobca namietal, že žalovaný sa nezaoberal námietkou žalobcu ohľadne skutočnosti, že správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri zamietnutí návrhov na vykonanie dôkazov zo strany žalobcu, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepresvedčivé a nedostatočne odôvodnené. Rozhodnutie bolo podľa žalobcu vydané v rozpore s § 63 ods. 2 a ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca v bode VIII. žaloby opakovane konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane je nepreskúmateľné pre neúplnosť a uvedené zakladá dôvody pre jeho zrušenie. Správca dane v konaní postupoval podľa žalobcu v rozpore so zákonom, porušil práva daňového subjektu, vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý bol predmetom daňovej kontroly, správca dane nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1 až 3 a § 24 ods. 2 a 3 Daňového poriadku, nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly zaobstaral pri vedení dokazovania a druhej strane dokazovanie nebolo vykonané tak, aby správca dane objasnil a zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane čo najúplnejšie. Žalobca uzavrel, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože žalobca bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Správca dane vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom, ktorý bol predmetom daňovej kontroly. Žalobca napokon v bode IX. žaloby navrhol, aby správny súd priznal s poukazom na § 185 písm. a/ SSP správnej žalobe odkladný účinok.
Vyjadrenie žalovaného
13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly, daňového konania, ďalej na výsledok preskúmavacieho konania na Krajskom súde v Banskej Bystrici a Najvyššom súde SR a na následné vyrubovacie konanie, vrátane opisu úkonov správcu dane, ako aj zistených skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania tak, ako boli podrobne opísané v rozhodnutí správcu dane i rozhodnutí žalovaného (viď body 3-7 tohto rozsudku). Poukázal na to, že žalobné námietky žalobcu sa svojím obsahom zhodujú s námietkami uvedenými žalobcom v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane a uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení k námietkam odvolania, s ktorými sa žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Následne žalovaný zopakoval svoju argumentáciu k jednotlivým bodom žaloby zhodne, ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (ako je podrobne uvedené v bodoch 8-10 tohto rozsudku). K žalobcom označeným rozsudkom Súdneho dvora EÚ žalovaný uviedol, že pri posúdení práva na odpočítanie dane správca dane správne vychádzal z ustanovení Zákona o DPH, zohľadňujúc závery týchto rozsudkov Súdneho dvora EÚ. Vo vzťahu k rozsudku ESD Mahagében a Y.B. žalovaný uviedol, že v tomto prípade daňovou kontrolou bolo zistené, že nedošlo k dodaniu fakturovaného tovaru - hobľovaných dubových priebežiek zo strany deklarovaného dodávateľa, teda nešlo o plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane a tým neboli splnené vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane upravené v Zákone o DPH. Žalobca bližšie nevyhodnotil, ako sa uvedený rozsudok ESD vzťahuje na tento prípad. Zdôraznil, že bolo úlohou žalobcu, aby uskutočnenie zdaniteľného plnenia aj skutočne preukázal. Žalovaný uzavrel, že správca dane v daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane, postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, Zákona o DPH, judikatúrou NS SR a judikatúrou ESD. Všetky získané dôkazy správca dane vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Dokazovanie správca dane viedol v súčinnosti so žalobcom, ktorému bolo umožnené využiť jeho právo predkladať dôkazy k jeho tvrdeniam a vyjadrovať sa k všetkým zisteniam, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, čo žalobca aj využil a predložil vyjadrenie k zisteniam správcu dane, a preto nedošlo k ukráteniu žalobcu na jeho zákonných procesných právach. Žalovaný považoval žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, za rozhodnutie vydané v súlade so skutkovým stavom zisteným, vyhodnoteným a odôvodnenými závermi v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku a Zákona o DPH. Žalobca ani v žalobe k svojim tvrdeniam nepredložil také dôkazy, ktoré by skutkový stav v preverovanej veci preukázali inak, ako ho správca dane v daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní zistil, vyhodnotil a odôvodnil. Žalovaný zotrval na žalobou napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť.
14. Krajský súd o návrhu žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe rozhodol Uznesením č.k. 24S/116/2018-66 zo dňa 18.12.2018 tak, že návrh s poukazom na § 188 SSP zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2019.
15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie
správcu dane, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a výlučne z dôvodov uvedených v žalobe, pričom vec prejednal bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov nenavrhol, aby správny súd vec prejednal na pojednávaní. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 05.06.2019. Rozsudok bol verejnej vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 11.07.2019 (§ 137 ods. 3 SSP).
16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
18. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH v znení účinnom k 30.06.2012 (ďalej len „Zákon o DPH“) dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
19. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
20. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
21. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
22. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
23. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
24. Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
25. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
26. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/, f/ Daňového poriadku (1) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
27. Podľa § 63 ods. 2, 5 Daňového poriadku (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
28. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.
29. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi DPH určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie jún 2012. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe čoho nesprávne právne posúdil vec, pričom rozhodnutie správcu dane ani rozhodnutie žalovaného neobsahujú dostatočné odôvodnenie, v dôsledku čoho sú nepreskúmateľné a tvrdil, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
30. Žalobca v bode III. žaloby namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s obsahom výpovedí svedkov P. F., A. D., K. I. a A. L., ktoré výsluchy boli vykonané orgánmi činnými v trestnom konaní (OČTK) a boli poskytnuté správcovi dane žalovaným. Žalobca tvrdil, že hoci ich žalovaný ako dôkazy vo
svojom rozhodnutí uviedol, neozrejmil však, akými úvahami sa pri ich vyhodnocovaní riadil, ďalej že nie je zrejmé, ako výpovede súvisia s neuznaním odpočtu dane a pokiaľ žalobca túto skutočnosť namietal, žalovaný ako odvolací orgán považoval predmetnú námietku za neopodstatnenú. Správny súd uvádza, že táto námietka nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia v časti týkajúcej sa opisu skutkového stavu zisteného správcom dane poukázal na priebeh administratívneho konania, vrátane opisu úkonov správcu dane, vykonaných dôkazov a zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého poukázal na skutočnosti zistené z výpovedí vyššie uvedených svedkov (bývalých konateľov deklarovaného dodávateľa a subdodávateľov žalobcu), ktoré výsluchy boli vykonané orgánmi činnými v trestnom konaní a boli použité ako dôkazy v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku, keďže žalobca bol počas daňového konania (vo vyrubovacom konaní) s uvedenými svedeckými výpoveďami preukázateľne oboznámený. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžf/14/2015 a rozsudok Súdneho dvora EÚ C-419/14 zo dňa 17.12.2015. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného sa zároveň žalovaný vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, v ktorej namietal, že správca dane sa v prvostupňovom rozhodnutí nevysporiadal s výpoveďami týchto svedkov, pričom žalovaný uviedol, že „rozhodnutie správcu dane má všetky náležitosti, správca dane vyhodnotil okrem iných dôkazov i výpovede svedkov, pričom zároveň uviedol, ktoré konkrétne skutočnosti správca dane z uvedených výpovedí zistil so záverom, že z týchto výpovedí vyplýva, že spoločnosti KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o. nevykonávali obchodnú činnosť, deklarovaný tovar nenadobudli a nedodali deklarovanému dodávateľovi žalobcu (DREVO DM s.r.o.), a teda u deklarovaných dodávateľov nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH“ (str. 23 napadnutého rozhodnutia žalovaného). Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný považoval predmetnú námietku žalobcu za neopodstatnenú, správny súd toto tvrdenie považoval len za vyjadrenie jeho nesúhlasu s hodnotením tejto odvolacej námietky žalovaným, čo nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Napokon žalobca v žalobe ani neuviedol, aký vplyv má takéto hodnotenie odvolacích námietok na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
31. Žalobca ďalej v časti III. žaloby namietal, že žalovaný neodstránil vadu konania, ktorá spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že žalobcovi nebolo počas daňovej kontroly umožnené vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré boli použité ako podklad rozhodnutia (žalobca konkretizoval, že išlo o výsluchy svedkov F., D., I., L.), čím bolo porušené jeho procesné právo podľa § 45 ods. 1, písm. f/ Daňového poriadku. Správny súd k tomu uvádza, že daňová kontrola nie je daňovým konaním. Zo systematiky Daňového poriadku vyplýva, že daňová kontrola je upravená v druhej časti prvej hlavy Daňového poriadku, označenej ako Príprava daňového konania, pričom v zmysle § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje, alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavania ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole (§ 46 ods. 1 Daňového poriadku) a je ukončená (o.i.) doručením protokolu podľa odseku 8 (§ 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku). Oproti tomu daňové konanie je upravené v štvrtej časti Daňového poriadku, pričom pre účely Daňového poriadku sa rozumie daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov (§ 2 písm. c/ Daňového poriadku). V zmysle štvrtej časti druhej hlavy Daňového poriadku upravujúcej osobitné daňové konania, takýmto konaním je vyrubovacie konanie, ktoré v zmysle § 68 ods. 1 Daňového poriadku začína nasledujúci deň po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. Správny súd poukazuje na to, že žalobca v žalobe (v bode II.) len všeobecne uviedol, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, avšak poukázal len na to, že žalovaný neodstránil vadu konania spôsobujúcu nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a to z dôvodu, že žalobcovi nebolo počas daňovej kontroly (teda nie v daňovom konaní) umožnené vyjadriť sa k dôležitým skutočnostiam, ktoré boli použité ako podklad rozhodnutia, čím boli porušené jeho procesné práva podľa § 45 ods. 1, písm. f/ Daňového poriadku, ktorý upravuje práva daňového subjektu počas daňovej kontroly. Z uvedeného vyplýva, že žalobca namietal porušenie svojich procesných práv počas daňovej kontroly, ktorá nie je daňovým konaním, a teda nenamietal, že k podstatnému porušeniu procesných práv žalobcu došlo v daňovom konaní. Navyše nie každé porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy môže mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Správny súd môže v zmysle § 191 ods. 1, písm. g/ SSP prihliadať len k podstatnému porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy a iba v takom prípade môže rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušiť. Formulácia žalobnej námietky žalobcu navyše obsahuje len tvrdenie, že „žalovaný neodstránil vadu konania, ktorá spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného“, absentuje však tvrdenie, v čom nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočíva. Žalobca
v žalobe nenamieta nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly (napr. z dôvodu, že počas daňovej kontroly mu nebolo umožnené vyjadriť sa ku skutočnostiam použitým ako podklad rozhodnutia, alebo z iných dôvodov), nenamietal ani nezákonnosť vyrubovacieho konania (v ktorom správca dane po vydaní rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, ktorými bolo zrušené pôvodné rozhodnutie správcu dane i žalovaného, v intenciách týchto rozhodnutí preukázateľne oboznámil žalobcu dodatočne so skutočnosťami, dôkazmi a zisteniami, ktoré boli použité ako podklad rozhodnutia, o čom svedčí Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 25.09.2017, ako aj Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 09.02.2018 a zo dňa 21.02.2018) a ktorého výsledkom je vydané rozhodnutie správcu dane, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného. Bez týchto tvrdení (námietok) žalobcove tvrdenie, že ani doplnené dokazovanie nemení nič na skutočnosti, že žalobca bol ukrátený na svojich právach, keď mu zo strany správcu dane nebolo umožnené sa v priebehu daňovej kontroly vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré boli použité ako podklad rozhodnutia a konkrétne k výsluchu svedkov F., D., I. a L., nie je spôsobilé samo o sebe privodiť nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Správny súd nemôže z tvrdení žalobcu tak, ako boli formulované v bode III. žaloby, vyvodiť žalobné body, nie je oprávnený za žalobcu žalobné body dopĺňať, ani dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného formulovať, konkretizovať, vyvodzovať alebo vyhľadávať. Správny súd preto vyhodnotil uvedenú námietku žalobcu ako nedôvodnú.
32. Pokiaľ žalobca v bode IV. žaloby namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu, že žalovaný (správne malo byť správca dane) nedostatočne zistil skutkový stav veci, nehodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti a neprihliadol v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku na všetko, čo v rámci vykonaného dokazovania vyšlo najavo, ani táto námietka žalobcu nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s uvedenou odvolacou námietkou žalobcu na str. 25 napadnutého rozhodnutia. Uvedenú námietku správny súd považuje za vyjadrenie nesúhlasu s hodnotením dôkazov žalovaným, čo nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na obsah výpovede A. B. bývalého konateľa DREVO DM s.r.o. (deklarovaného dodávateľa žalobcu), ktorý bol vypočutý ako svedok, pričom žalobca predostrel svoje hodnotenie uvedenej výpovede so záverom, že v spojení so zisteniami vyplývajúcimi z nahliadnutia do spisu z daňovej kontroly u daňového subjektu DREVO DM s.r.o., žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal reálne dodanie tovaru (uskutočnenie obchodov), a teda aj splnenie zákonom požadovaných podmienok na odpočítanie dane. V tejto súvislosti súčasne odcitoval časť odôvodnenia rozsudku NS SR (bod 52), avšak bez toho, aby zohľadnil, resp. reagoval na nové skutočnosti vyplývajúce z doplneného dokazovania vykonaného správcom dane vo vyrubovacom konaní nasledujúcom po doručení rozsudku NS SR, (ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bolo pôvodné rozhodnutie správcu dane a žalovaného zrušené) a z ktorého dokazovania vyplynulo, tak ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane i žalovaného, že žalobca síce predložil ako dôkaz o dodaní tovaru dodávateľom DREVO DM s.r.o. uvedeným na faktúre č. 260612 z 30.06.2012 faktúru (pričom zaplatenie predmetnej faktúry medzi účastníkmi konania nebolo sporné), dodací list osvedčujúci dodanie deklarovaného tovaru, z ktorého vyplýva EVČ motorového vozidla prepravujúceho predmetný tovar a konateľ dodávateľa A. A. v pozícii svedka dodávku predmetného tovaru žalobcovi potvrdil, avšak správca dane vyhodnotil výpoveď svedka ako formálne potvrdenie dodania tovaru, keďže tento k svojim tvrdeniam nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by uskutočnenie preverovaného dodania tovaru potvrdili, nepamätal si podrobnosti a ani preverovaním správcu dane sa nepreukázala preprava fakturovaného tovaru, keď prostredníctvom ODI Poltár správca dane zistil, že motorové vozidlo EVČ Z žalobca nemal evidované ani ako držiteľ ani ako vlastník v evidencii motorových vozidiel. Vlastníkom motorového vozidla EVČ Z je fyzická osoba O. I. z Z., nejde o nákladné motorové vozidlo, na ktoré by sa dal naložiť deklarovaný tovar v objeme 25 m3 dreva, ale o osobné motorové vozidlo Ford Focus; ani preverením cez Národnú diaľničnú spoločnosť a.s. a ani cez Elektronický mýtny systém sa nepotvrdilo, že bolo v deň 30.06.2012 (kedy mala byť vykonaná preprava tovaru od dodávateľa k žalobcovi) registrované vozidlo EVČ Z v systéme. Ani z predložených kárt vodičov s evidenciou jázd nebolo potvrdené, že by dňa 30.06.2012 bola uskutočnená preprava dreva vozidlom EVČ PTY.P (viď odôvodnenie rozhodnutia žalovaného na str. 15). Navyše orgány verejnej správy konštatovali, že karty vodičov predložené žalobcom správcovi dane sú vyhotovené v nezabezpečenej, nezašifrovanej excelovskej tabuľke, údaje v ktorej môžu byť upravované. Správca dane zároveň získal dôkazy, ktoré vyvrátili tvrdenia žalobcu a dôkazy predložené žalobcom boli spochybnené aj na základe výsledkov preverovania u dodávateľa a subdodávateľov žalobcu. Žalobcova námietka, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a že tvrdenie správcu dane (na základe vyhodnotených dôkazov), že žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, nie je dôvodná.
V súvislosti s poukazom žalobcu na citáciu rozsudku NS SR (vo vzťahu k otázke preukázania splnenia podmienok pre nárok na odpočet DPH z faktúry od dodávateľa DREVO DM s.r.o.) správny súd uvádza, že tak krajský súd, ako aj najvyšší súd preskúmal zákonnosť pôvodného rozhodnutia správcu dane i žalovaného z dôvodov uplatnených v pôvodnej žalobe, ktorými boli viazaní, pričom žalobca v žalobe namietal, že dôkazy predložené žalobcom neboli v rozhodnutí správcu dane, ani v rozhodnutí žalovaného jednotlivo vyhodnotené. Túto v pôvodnej žalobe uplatnenú námietku správny súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 14.11.2014 vyhodnotil ako dôvodnú. V rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom tohto preskúmavacieho konania (a v jemu predchádzajúcom rozhodnutí správcu dane) boli však už (na rozdiel od predchádzajúcich rozhodnutí) dôkazy predložené žalobcom i zadovážené správcom dane riadne vyhodnotené, správca dane vo vyrubovacom konaní s dôkazmi i zisteniami vyplývajúcimi z dôkazov oboznámil žalobcu a umožnil mu vyjadriť sa k nim. Žalobcova námietka, že správca dane nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, nie je dôvodná a nemá oporu v rozhodnutí správcu dane, ani v rozhodnutí žalovaného. Rovnako nedôvodná je aj námietka, že správca dane nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom a tieto odmietol. Nemá totiž oporu v zákone tvrdenie žalobcu, resp. mýli sa žalobca, ak tvrdí, že správca dane má v prípade pochybností o tvrdeniach žalobcu doplniť túto pochybnosť dôkazmi. Dôkazné bremeno má v zmysle § 24 Daňového poriadku žalobca, a len v prípade, ak žalobca unesie dôkazné bremeno (preukáže všetky rozhodné skutočnosti osvedčujúce splnenie podmienok na priznanie uplatneného nároku na odpočet DPH), prechádza dôkazné bremeno na správcu dane (čo však nie je preskúmavaný prípad). Rozhodnutie správcu dane i žalovaného je založené na tom, že žalobca nepreukázal splnenie týchto podmienok, a teda nezvládol dôkazné bremeno. Rovnako nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia správcu dane i žalovaného tvrdenie žalobcu, že žalobca bol vyzvaný na predloženie dôkazov, ktorými nemôže disponovať. Správca dane žalobcu vyzval na predloženie dokladov v súlade s § 24 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane hodnotil každý dôkaz jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a správny súd nezistil ani to, že by vyhodnotenie dôkazov bolo vykonané v rozpore s ich obsahom alebo v rozpore so zásadami logického uvažovania. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1 písm. a/, b/, c/, pričom správca dane nie je povinný vyzývať daňovníka alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 78/2011 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého (vo vzťahu k riešeniu problematiky dôkazného bremena v spojení s § 49 a § 51 Zákona o DPH) vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Zo znenia § 24 Daňového poriadku nevyplýva to, na čom žalobca založil svoje tvrdenie o zvládnutí dôkazného bremena, a to, že predložením povinnej evidencie, resp. účtovných dokladov, ktorých vystavenie je predpísané zákonom, je dôkazné bremeno daňového subjektu vyčerpané. Pokiaľ daňovník uplatňuje odpočet DPH, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na odpočet vzniklo. Dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, ak nie je sporné, že daňovník prijal zdaniteľné plnenie od dodávateľa uvedeného na faktúre, a teda ak nie je sporná existencia materiálneho plnenia a ani žiadne iné rozhodné skutočnosti zakladajúce či už právo na odpočet DPH (alebo právo na oslobodenie od dane)“. Aj judikatúra EÚ, na ktorú žalobca v žalobe poukazoval, je založená na tom, resp. podala výklad práva EÚ za takej skutkovej situácie, keď nie je sporné, že vecné a materiálne podmienky splnené boli. Len v takomto prípade sa dôkazné bremeno presúva na správcu dane. Bez preukázania, že ide o zneužitie práva alebo o podvod, o ktorom daňovník vedel, nie je možné daňovníkovi odoprieť právo na odpočet DPH (resp. právo na oslobodenie od platenia dane). Žalovaný (ani správca dane) však
svoje rozhodnutia nezaložili na tom, ako nesprávne uvádza žalobca, že dodávateľ resp. dodávatelia tovaru žalobcu si nesplnili svoje povinnosti vyplývajúce im zo zákona, resp. že nemožno vyvodzovať závery v neprospech kontrolovaného daňového subjektu z toho, že tento nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, alebo z dôvodu, že títo neplnili svoje povinnosti vo vzťahu k správcom dane. Rozhodnutie je založené na tom, že v daňovej kontrole (a ani počas vyrubovacieho konania) nebolo preukázané, že boli splnené podmienky na odpočet dane, pričom dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša žalobca. K prenosu dôkazného bremena tak nedošlo, pretože žalobcom označené rozhodnutie NS SR sa týka iného prípadu, keď daňový subjekt preukázal, že podmienky na odpočet DPH boli splnené a správca dane to spochybnil. V preskúmavanom prípade sa o takýto prípad nejedná a podstatné pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, nie je skutočnosť, že správca dane požadoval od žalobcu preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal.
33. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na Rozsudok NS SR v spojených veciach č. 6Sžf/18/2011, 6Sžf/14/2012 zo dňa 28.03.2012, ktorý s poukazom na § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. (t.j. s poukazom na ustanovenie, ktoré obsahovalo totožnú úpravu ako ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku) uvádza: „Je potrebné uviesť, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosť platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, dodacích listov, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. V tejto súvislosti dáva žalobcovi do pozornosti, že v zmysle vyššie cit. ustanovenia zák. č. 511/1992 Zb. (v súčasnosti Daňový poriadok) je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva“.
34. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu, že medzi spoločnosťami KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o. bola uzavretá Zmluva o sprostredkovaní, nekonkretizoval, aký vplyv má táto skutočnosť na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného resp. správcu dane. Správca dane sa vysporiadal so všetkými podstatnými dôkazmi relevantnými pre právne posúdenie veci. Nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného (ani správcu dane) námietka žalobcu, že z rozhodnutí nevyplýva, prečo správca dane i žalovaný vyhodnotili výpoveď svedka M. A.a ako formálnu. Rozhodnutie žalovaného i správcu dane spĺňa náležitosti podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku (v zmysle ktorého v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo). Nesúhlas žalobcu s hodnotením dôkazov nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
35. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri zamietnutí návrhov na vykonanie dokazovania, v dôsledku čoho považoval rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené, správny súd uvádza, že žalobca jednak nekonkretizoval, ktoré dôkazy navrhoval vykonať a správca dane, resp. žalovaný ich zamietli, jednak z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca (v Zápisnici z pojednávania z 21.02.2018) navrhol, aby správca dane „doplnil dokazovanie čo najúplnejšie“, t.j. navrhol doplniť dokazovanie len všeobecne a konkrétne návrhy na vykonanie dokazovania neuviedol. Námietka, že hodnotenie dôkazov je neobjektívne, má vážne logické pochybenia a závery sú tendenčné, je všeobecná a je vyjadrením nesúhlasu s hodnotením dôkazov.
36. Žalobca ďalej v bode V. žaloby namietal, že žalovaný nepodložil svoje závery, že v prípade dodávateľa DREVO DM s.r.o. neprišlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a dodávateľom, resp. subdodávateľmi a skutočnosť potvrdenia dodania tovaru nevyplývajúcu zo (žalobcom bližšie nešpecifikovaných) dôkazov nevyvrátil. Táto námietka nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca s poukazom na § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku uviedol, že má právo predkladať v priebehu daňového konania dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy, pričom poukázal na svoje vyjadrenie a žiadosť o vykonanie dôkazov
(bližšie nešpecifikovaných) a tvrdil, že žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie a odmietol vykonať žalobcom navrhované dôkazy (rovnako bez bližšej špecifikácie). Žalobcovo tvrdenie je jednak nekonkrétne a z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca navrhol vykonať dokazovanie len všeobecne, bez konkrétnych návrhov na vykonanie dôkazov (napr. výsluch svedka, zadováženie listiny a pod.) tak, ako je uvedené v bode 35 tohto rozsudku. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že žalovaný nevykonal preverenie bankových účtov spoločnosti, jednak neuviedol, aký mala mať táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a navyše žalovaný i správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli, že právo na odpočítanie dane nie je prioritne viazané na úhradu preverovanej faktúry, ale na splnenie zákonom stanovených podmienok. Správny súd pre úplnosť dodáva, že úhrada faktúr napokon medzi účastníkmi konania ani nebola sporná a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného i správcu dane sa uvádza, že dodávateľská faktúra vystavená deklarovaným dodávateľom žalobcu DREVO DM s.r.o., z ktorej si žalobca uplatnil odpočet DPH, bola uhradená.
37. Námietka žalobcu, že správca dane postupoval v rozpore so základnými zásadami správy daní, keď sa v rámci daňovej kontroly nezaoberal každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, nepoužil najvhodnejšie prostriedky, ktoré by viedli k správnemu určeniu a vyrubeniu dane a nehodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, v dôsledku čoho žalobca tvrdil, že rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nezákonné, je námietkou všeobecnou. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy vyhľadávať, konkretizovať ani dopĺňať. Navyše táto námietka nemá oporu v administratívnom spise.
38. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný spochybnil reálne uskutočnenie obchodov z dôvodu, že sa mu nepodarilo zabezpečiť doklady spoločnosti KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o., čím povinnosti iných daňových subjektov, za ktoré žalobca nenesie zodpovednosť, pripísal správca dane v neprospech žalobcu, táto námietka nemá rovnako oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného (i správcu dane), pretože správca dane i žalovaný založili svoje rozhodnutia na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a hodnoverne nepreukázal (a ani vykonaným preverovaním správcu dane sa nepotvrdilo), že k dodaniu tovaru (hobľované dubové priebežky) deklarovaným dodávateľom DREVO DM s.r.o. uvedeným na faktúre č. 260612 z 30.06.2012, z ktorej si žalobca odpočítal DPH, došlo. Žalobca nepreukázal, že splnil podmienky ustanovené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ Zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH pri odpočítaní dane v sume 4.767,40 € z dodávateľskej faktúry č. 260612, interné č. 142 z 30.06.2012 od deklarovaného dodávateľa DREVO DM s.r.o. za dodanie hobľovaných dubových priebežiek. Žalobca nebol orgánmi verejnej správy zaťažený preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval.
39. Žalobca v bode VI. žaloby namietal, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí odmietol zaoberať judikatúrou Súdneho dvora EÚ, na ktorú žalobca poukazoval a tvrdil, že uvedené rozhodnutia sa vzťahujú na predmetné konanie. Táto námietka je nekonkrétna a žalobca neuvádza, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca tvrdil, že argumentácia žalovaného vo vzťahu k vedomosti žalobcu o prípadnom podvode medzi obchodnými spoločnosťami nebola dostatočne odôvodnená a správca dane sa nevyrovnal s otázkou, ktorý zo subjektov v reťazci porušil neutralitu DPH, správny súd uvádza, že táto námietka nemá oporu v dôvodoch uvedených v rozhodnutí žalovaného. Rozhodnutie žalovaného ( ako aj rozhodnutie správcu dane) bolo založené (tak, ako už bolo vyššie uvedené) na tom, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno a nepreukázal, že prijal zdaniteľné plnenie - dodanie tovaru od dodávateľa uvedeného na faktúre, z ktorej si uplatnil odpočet DPH (DREVO DM s.r.o.). Rozhodnutie žalovaného (ani rozhodnutie správcu dane) nebolo založené na tom, že by bolo preukázané zneužívajúce konanie alebo že vykonaný obchod by bol súčasťou reťazca obchodov zaťažených podvodom. Nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného (ani rozhodnutia správcu dane) tvrdenie žalobcu, že žalovaný pripísal na ťarchu kontrolovaného subjektu (žalobcu) neplnenie si povinností vyplývajúcich zo zákona iným daňovým subjektom. Vzhľadom na vyššie uvedené ani námietka žalobcu, že sa žalovaný nevysporiadal s platnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (navyše bez tvrdenia, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného) nie je spôsobilá privodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca v žalobe poukázal na aplikovateľnosť rozsudkov Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04 (W. D. vs. Belgický štát) a C-440/04 (Belgický štát vs. Recolta Recycling SPRL), ako aj C-354/03 Optigen Ltd., C-353/03 Fulcrum Electronics Ltd. a C-484/03 Bond House Systems Ltd., ako aj C-80/11 a C-142/11 (Mahagében Kft. a Péter Dávid). Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že v prípade uvedených rozsudkov sa nejednalo o obchod, v ktorom by bola spochybnená samotná existencia jeho predmetu (prevádzaného
tovaru) a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia. Faktom je, že v prípade, ak daňovník preukáže splnenie Zákonom o DPH stanovených podmienok na odpočítanie DPH, vyčerpal dôkazné bremeno. Vyplýva to zo znenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňovník preukazuje rozhodné skutočnosti pre správne určenie dane a tiež skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií, ktoré je povinný viesť. V takom prípade, keď daňovník zvládne dôkazné bremeno, je možné takému daňovníkovi odoprieť odpočítanie dane na základe výkladu práva EÚ upravujúceho oblasť DPH, ktorý podal Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach. Tento záväzný výklad možno vo všeobecnosti zhrnúť na dva prípady, v ktorých správca dane v situáciách, kedy nie je sporné splnenie vecných a materiálnych podmienok, môže odmietnuť priznať právo na odpočet DPH, či oslobodenie od jej platenia pri vývoze zdaniteľného plnenia do iného členského štátu. O prvý prípad sa jedná vtedy, keď správca dane preukáže, že išlo o zneužitie práva, t.j. že obchodné transakcie nemali ekonomický význam a ich účelom bolo len dosiahnutie daňovej výhody u niektorého daňovníka. O druhý prípad ide vtedy, keď správca dane preukáže, že vykonaný obchod bol súčasťou reťazca obchodov zaťažených podvodom a zároveň preukáže, že daňovník o tomto podvode vedel, alebo musel vedieť. V preskúmavanej veci však bolo napadnuté rozhodnutie založené na tom, že žalobca dôkazné bremeno nezvládol, pretože nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie dane. Žalovaný i správca dane žalobcovi dostatočne zdôvodnili, prečo ním predložená faktúra sama o sebe (a ani v spojení s ďalšími žalobcom predloženými dokladmi) nestačia na preukázanie toho, že zdaniteľné plnenie žalobca prijal od daňovníka uvedeného na faktúre (DREVO DM s.r.o.). Správca dane ani vykonaním ďalších šetrení (vlastným preverovaním a verifikáciou žalobcových tvrdení) nezistil, že by boli podmienky na odpočet dane splnené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že vzhľadom k spochybneniu existencie tovaru a tým aj reálnosti deklarovaného zdaniteľného obchodu (deklarované dodanie tovaru) dôkazné bremeno jeho preukázania je na daňovom subjekte (žalobcovi), pričom predloženie len zákonom formálne vyhotovených daňových dokladov sa javí ako nedostatočné. Žalovaný svoje rozhodnutie nezaložil na tom, že bolo preukázané zneužívajúce plnenie, podstatné je, že napadnuté rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie správcu dane boli založené na tom, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno a nepreukázal, že prijal zdaniteľné plnenie - dodanie tovaru od svojho dodávateľa uvedeného na faktúre, z ktorej si v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2012 uplatnil odpočítanie DPH (DREVO DM s.r.o.). Argumentácia žalobcu uvedená v žalobe týkajúca sa skutočnosti, že v prípade, že dodávka bola uskutočnená platiteľom dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim a s tým súvisiaca povinnosť daňových orgánov nepriznanie práva objektívne preukázať (s poukazom na rozsudok ESD vo veci Mahagében Kft.), teda nemá vzťah k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia žalovaného.
40. Pokiaľ žalobca poukázal na skutočnosť, že „žalobca v zmysle § 49 ods. 1, 2 a 4 a § 51 ods. 1 Zákona o DPH preukázal dodanie tovaru v zmysle § 43 v rozhodnutí uvedené konštatovanie o nepreukázaní nároku na oslobodenie od DPH preto považuje za nesprávne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a neúplného posúdenia zisteného skutkového stavu správcom dane“ správny súd uvádza, že toto tvrdenie nemá oporu v odôvodnení rozhodnutí žalovaného ani správcu dane, ani oporu v administratívnom spise, keďže predmetom daňovej kontroly i rozhodnutí bol nárok na odpočítanie DPH (§ 49 Zákona o DPH) a nie preukázanie resp. nepreukázanie nároku na oslobodenie od DPH (§ 43 Zákona o DPH). V tomto prípade sa nejednalo o dodávky do iného členského štátu, námietka je zmätočná a nekorešponduje s odôvodnením rozhodnutia žalovaného.
41. Žalobca v bodoch VII. a VIII. žaloby opakovane namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, pretože žalovaný neuviedol úvahu pri zamietnutí návrhov na dokazovanie (s ktorou žalobnou námietkou sa správny súd vysporiadal v bode 35., resp. 36 tohto rozsudku), ako aj že rozhodnutie je nepresvedčivé a neobsahuje dostatočné dôvody, uvedené námietky nie sú dôvodné. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa tento zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému záveru: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok, ktorý je vnútorne rozporuplný. Pod tento pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť“. ...
„Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané“. Preskúmavané rozhodnutia takýmto vadami netrpia. Správny súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i správcu dane obsahujú zákonom stanovené náležitosti. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí sa uvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutí, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie vykonaného dokazovania a použitie právnych predpisov, podľa ktorých žalovaný (resp. správca dane) rozhodoval. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje sama o sebe ich nezákonnosť (z dôvodu ich namietanej nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov). Pre úplnosť správny súd opätovne uvádza, že ani prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy nespôsobujú ich nezákonnosť.
42. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
43. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca v konaní úspešný nebol, a preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
44. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala členka senátu JUDr. Jana Novotná z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho písomného vyhotovenia.