Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-12-2019.pdf
PDF · 80.98 KB
Case nature
Subarea
13CoE/12/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v exekučnej veci oprávneného S. D., a.s., so sídlom T. XX, XXX XX I., U.: XX XXX XXX, proti povinnému A. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXX,XX, XXX XX S. I., o udelenie poverenia - trovy konania, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. 3Er/451/2003-62 zo dňa 24. októbra 2017, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II..
II. Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom A.. A. Y. pod sp. zn. EX XXX/XXXX sa zastavuje.
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania v celkovej výške 302,20 eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnenému sa náhrada trov konania nepriznáva.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 243h ods. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017, § 58 ods. 1, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 prvá veta, § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 14 ods. 1 písm. a), b), 2, 3, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že pôvodný oprávnený - S. poisťovňa, pobočka Z., podal dňa 08.12.2003 na exekútorskom úrade návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky priznanej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom - rozhodnutím č. XXXX-XXXX-XXXX/XXXXX zo dňa 23.01.2002 vydaným S. poisťovňou, pobočka Z. a rozhodnutím č. XXXX-XXXX-XXXX/XXXX zo dňa 23.01.2002 vydaným S. poisťovňou, pobočka Z.. Dňa 13.01.2004 vydal súd súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti. Dňa 02.10.2008 doručil poverený súdny exekútor podanie, ktorým žiadal o rozhodnutie o návrhu oprávneného na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného. Súd uznesením č.k. 3Er/451/2003-26 zo dňa 18.12.2008 žiadosti vyhovel. Poverený súdny exekútor doručil súdu dňa 01.08.2014 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a zároveň oznámil, že uznesením Krajského súdu Košice, sp. zn.
4K/104/2005 zo dňa 09.04.2014 bol zrušený konkurz pre nemajetnosť dlžníka. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 302,20 Eur. Podaním zo dňa 07.03.2016 súdny exekútor doplnil svoj podnet na zastavenie exekúcie o informáciu, že lustráciou povinného v Registri obyvateľov SR bolo zistené, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po nahliadnutí do registra „D“ súd zistil, že v návrhu označený povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda po podaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie i po samotnom začatí exekúcie. Dedičské konanie bolo zastavené pre nedostatok majetku poručiteľa, teda povinného. Súdnemu exekútorovi súd priznal hotové výdavky, a to konkrétne poštové výdavky v sume 30,05 Eur, cestovné celkovo v sume 178,62 Eur, kolkové známky celkovo v sume 6,64 Eur a poplatok hradený Geodetickému a kartografickému ústavu I. celkovo v sume 3,32 Eur, ktoré ako vynaložené považuje za primerané rozsahu exekúcie a preto ich priznal v rozsahu v uvedenom. Pri priznaní celkovej výšky trov exekútora rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti a účelnosti a preukázanosti konštatoval, že vo výške 302,20 Eur išlo o účelne vynaložené trovy exekučného konania, preto ich v uvedenej výške priznal.
5. O trovách konania rozhodol tak, že vychádzal z procesnej zodpovednosti účastníka za zastavenie konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu došlo v dôsledku úmrtia povinného a jeho nemajetnosti. Exekúcia bola začatá dôvodne a oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, keďže zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných predpisov z ich strany, ktoré má za následok buď nedôvodný vznik trov exekúcie alebo také konanie, ktoré by spôsobovalo zastavenie exekúcie, čo nie je tento prípad. Oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Keďže povinného niet, teda niet osoby, ktorá by ich mala uhradiť a oprávnenému žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to proti výroku II.. Mal za to, že exekútorovi nepatrí odmena, za úkony, ktoré si uplatnil ako návrh na pripustenie zmeny účastníka a návrh na zastavenie, pretože trovy exekúcie prináležia exekútorovi za činnosť, ktorá smeruje k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Uvedené administratívne a kancelárske úkony súd urobené exekútorom v rámci bežnej exekučnej činnosti a nesmerujú k vymoženiu pohľadávky, preto mu nepatrí za ne odmena. Hotové výdavky, a to konkrétne cestovné v celkovej výške 178,62 Eur považuje za neprimerane vysoké, neúčelné a za nepreskúmateľné. Mal za to, že výdavky majú byť hradené len v takej miere, v ktorej preukáže, že boli skutočne a účelne vynaložené. Vykonanie troch služobných ciest v tak krátkom časovom rozsahu nepovažuje za hospodárne a najmä vzhľadom na skutočnosť, že po ňom neboli vykonané žiadne konkrétne úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávok ani za účelné. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia tak nie je zrejmé, ako boli tieto výdavky vypočítané a preto je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Zároveň považoval výšku poštovného za neprimerane vysokú vzhľadom na skutočné trvanie exekúcie. Odôvodnenie výroku v ktorom priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie považoval za nepreskúmateľné, pričom súd podľa jeho názoru priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu niektorých trov exekúcie v rozpore s vyhláškou. Vzhľadom na uvedené namietal aj výšku DPH. Navrhol, aby odvolací súd II. výrok uznesenia zmenil alebo zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Súdny exekútor sa k odvolaniu vyjadril tak, že poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo dňa 14.03.2012, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19CoE/40/2017 zo dňa 30.03.2017 a uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26CoE/263/2014 zo dňa 16.12.2014. S ohľadom na uvedené, keď odvolanie nie je prípustné, navrhol odvolanie odmietnuť.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
12. Z obsahu pripojeného exekučného spisu mal odvolací súd z pripojených doručenie preukázané účelne vynaložené náklady spojené s doručovaním Žiadosti o udelenie poverenia, Upovedomenia o začatí exekúcie, Upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zriadeným exekučného záložného práva, Exekučného príkazu, žiadosti o súhlas s predajom nehnuteľností Daňovému úradu v D., Žiadosti o identifikáciu zápisov Katastrálnemu úradu v Z., Správa Katastra D., Exekučného príkazu na predaj nehnuteľnosti, Žiadosti o zaslanie listu vlastníctva Katastrálnemu úradu v Z., Správa Katastra D., Oznámenia o vyhlásení konkurzu, Návrhu na zmenu účastníkov konania, Oznámenia o bezmajetnosti povinného a žiadosti o vyznačenie doložky právoplatnosti. Odvolací súd tak námietku priznania hotových výdavkov súdnemu exekútorovi za poštovné nepovažoval za dôvodnú.
13. Z obsahu exekučného spisu mal odvolací súd tiež preukázané, že cestovné výdavky súdneho exekútora súviseli s vyhotovením zápisníc o súpise hnuteľných vecí, teda ani v uvedenom prípade nemal odvolací súd za dôvodnú námietku týkajúcu sa cestovných výdavkov.
14. Vo vzťahu k namietanému priznania odmeny za návrh na pripustenie zmeny účastníka na strane oprávneného a návrhu na zastavenie exekúcie odvolací súd uvádza, že právny predchodca oprávneného - S., pobočka Z., podaním zo dňa 19.09.2008, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 25.09.2008 zaslal návrh na zmenu účastníka konania z dôvodu, že medzi ním S. D.., došlo dňa 07.05.2008 k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávok č. P-XX-XXXX/XXXX v zmysle ktorej uhradením odplaty prešli na nového oprávneného aj všetky práva vyplývajúce z postúpenej pohľadávky a žiadal, aby bol návrh na zmenu účastníka konania postúpený na príslušný súd. Odvolací súd uvádza, že bez uvedeného a následnej zmeny by súd nemohol v konaní pokračovať s novým oprávneným a súdny exekútor by tak nemohol v jeho prospech vymáhať ani vzniknutú pohľadávku. Vo vzťahu k návrhu na zastavenie exekúcie je potrebné uviesť, že tento ide o úkon súdneho exekútora, ktorý je nevyhnutý pre vedenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vtedy platného a účinného. Z uvedeného tak vypýva povinnosť súdneho exekútora oznámiť aj takúto skutočnosť (nemajetnosť) a až následne na základe tohto oznámenia súd rozhodne, či súdny exekútor bude pokračovať v exekúcii alebo konanie zastaví.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené teda možno konštatovať, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď aj návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného a návrh na zastavenie exekúcie považoval za úkony súvisiace, resp. uskutočnené za účelom exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ktorá vymenúva úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou, z uvedeného teda vyplýva, že predmetné úkony nie sú úkonmi, ktorú sú odmeňované paušálnou sumou a zároveň nejde o administratívne úkony a ani o kancelárske úkony. Za administratívne a kancelárske úkony sa vo všeobecnosti považujú úkony, ktoré súvisia s vedením spisu a teda zahŕňajú výdavky na kancelárske vybavenie a náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, atď.), nakoľko je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu exekútorského úradu, čiže nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v danej individuálnej exekučnej veci. Záverom možno konštatovať, že súd prvej inštancie tak postupoval správne, ak aj za tieto úkony exekučnej činnosti priznal súdnemu exekútorovi odmenu.
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 odsek 1 a 2 C.s.p..
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s stanovením § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že účastníkom nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Oprávnený v odvolacom konaní nebol úspešný a úspešný súdny exekútor si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Oprávnenému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Z tuvedeného dôvodu súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).