Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19CoE-40-2017.pdf
PDF · 78.75 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/40/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného W. proti povinnému B., t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 56,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 9Er/4302/2014-21 zo dňa 10. augusta 2016, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a priznal súdnej exekútorke X.. U. K., Exekútorský úrad, so sídlom Q. nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na ust. § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a § 196, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1, § 470 ods. 1 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 27.11.2014, domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 56,63 Eur, na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie W., pobočky V.. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 12.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.01.2014. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tamojším súdom udelené súdnej exekútorke X.. U. K. dňa 16.12.2014. Dňa 10.02.2016 predložil súdu súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie mal z výpisu z obchodného registra povinného preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 40CbR/115/2014-22 zo dňa 18.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.05.2016, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť B., IČO XX XXX XXX, naposledy sídlom B. XXX, XXX XX O., zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddiele Sro, vložke číslo 22952/R. Spoločnosť bola dňa 18.06.2016 ex offo vymazaná z obchodného registra a nemá právneho nástupcu. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, súd prvej inštancie mal za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Z obchodného registra zistil, že imanie povinného neprešlo na žiadneho právneho nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Preto vychádzal zo situácie, že likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným. Na základe uvedeného súd prvej inštancie exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania a s poukazom na ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a domáhal sa, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že súdnej exekútorke nárok na náhradu trov exekúcie neprizná. Uviedol, že ako oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému
vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Ďalej dôvodil, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na podloženie svojich tvrdení dal do pozornosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008, sp. zn. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008, v ktorých poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70. V predmetných konaniach bolo zdôraznené, že s výkonom profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny súdneho exekútora za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.
3. Súdna exekútorka sa nevyjadrila k podanému odvolaniu.
4. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách exekúcie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č. 125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.07.2016, avšak, keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné aj v exekučných konaniach, začatých pred týmto dňom, primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha veci nevylučuje.
7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 9. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
10. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
11. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil, pričom navrhuje iný dôvod. Odvolací súd v tejto časti (čo do dôvodov výroku o zastavení exekúcie) odmietol odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP z dôvodu, že odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
12. Pokiaľ ide o druhý výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, teda výrok o trovách exekúcie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania, účinná do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len, ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).
13. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa o náhrade trov, ani sa nerozhoduje osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí - § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie odvolania. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.
15. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v právnej úprave, účinnej do 30.06.2016, prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia bežná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.
16. Keďže rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani rozhodnutím o ich náhrade, a ani rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietnuť aj v tejto časti.
17. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).