Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/30/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v exekučnej veci oprávneného G. C. v H., pobočka C., so sídlom O. XXXX/XX, XXX XX C., V.: XX XXX XXX, proti povinnému Y.., so sídlom N. XX/XX, XXX XX D., vymazaný z obchodného registra, (predtým U., G., so sídlom F. X, XXX XX C.), o vymoženie 32.441,29 Eur - trovy exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. -89 zo dňa 07. júla 2021, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Oprávnenému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 2.984,52 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017, , prvá veta, , , prvá veta, , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, , vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. Uznesením č.k. -70 zo dňa 12.05.2020 Krajský súd v Prešove ako odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie bola uložená povinnosť opätovne v uvedenej veci konať, aplikovať odôvodnenie vyhlášky o odmenách súdnych exekútorov na predmetný prípad, zistiť aká suma bola súdnym exekútorom v rámci exekučného konania vymožená a aká suma bola zaplatená priamo do pokladne oprávneného, preskúmať a posúdiť súdnym exekútorom vyčíslenú odmenu a náhradu hotových výdavkov, ako aj preskúmať, či súdnym exekútorom oznámený dôvod na zastavenie exekúcie bol aj skutočne naplnený.

4. Súd prvej inštancie v nadväznosti na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu vykonal niektoré úkony za účelom opätovného preskúmania správnosti napadnutého uznesenia a zistil, že povinný zanikol bez právneho nástupcu, a to výmazom z obchodného registra. Oprávnený na výzvu súdu prvej inštancie zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že prijal úhrady na exekučné tituly vymáhané v exekučnom konaní od povinného priamo v pokladni, a to v celkovej výške 12.423,10 Eur, a teda pohľadávka bola vymožená prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní na základe podaného trestného oznámenia a súdny exekútor žiadnu sumu nevymohol. Oprávnený však uvádzané skutočnosti

nijakým spôsobom nepreukázal. Z pripojeného súdneho spisu je zrejmé, že k úhrade došlo po začatí exekúcie a potom, čo bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré vydal súdny exekútor dňom 22.01.2013. V tejto súvislosti poukázal najmä na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo dňa 23.08.2013, kde sa odvolací súd zaoberal totožnou otázkou, teda rozhodoval o trovách exekúcie súdneho exekútora potom, čo časť pohľadávky bola povinným uhradená priamo oprávnenému po začatí exekučného konania. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné považovať pohľadávku uhradenú priamo do pokladnice oprávneného za vymoženú v exekúcii, nakoľko bez pôsobenia hrozby exekúcie na povinného by dobrovoľne uvedenú pohľadávku povinný nesplnil. Po preskúmaní špecifikácie dospel k záveru, že súdny exekútor si odmenu vo výške 20% z vymoženej sumy vyčíslil správne, preto sa s predloženou špecifikáciou v tejto časti stotožnil. Zo spisu súdneho exekútora a taktiež z vyjadrení oprávneného mal preukázané, že počas exekúcie bola vymožená suma vo výške 12.423,10 Eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie súdny exekútor pri výpočte náhrady hotových výdavkov nepostupoval správne. Po preverení trov exekúcie nepriznal súdnemu exekútorovi vyúčtovanú náhradu výdavkov z titulu poštovného v požadovanej výške 10,50 Eur, ale len vo výške 2,10 Eur, nakoľko v exekučnom spise sa nachádza len jedna poštová doručenka preukazujúca doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a žiadosť o poskytnutie súčinnosti. Rovnako nepriznal ani náhradu hotových výdavkov na poštovnom za zasielanie žiadosti o vyznačenie právoplatnosti a vrátenie poverenia, nakoľko tieto úkony nemožno posudzovať ako činnosť exekútora smerujúcu k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného, ďalej nepriznal náhradu hotových výdavkov vzniknutých z titulu poštovného, nakoľko zásielky obsahujúce rozhodnutia súdneho exekútora (napr. žiadosť o udelenie poverenia a upovedomenie o začatí exekúcie) sa týkali viacerých exekučných konaní. Napokon súdnemu exekútorovi nepriznal režijné náklady - papier, obálky, spisový obal a náklady na tlač vo výške 3,95 Eur, nakoľko sú v zmysle § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora ako náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Odmena súdneho exekútora spolu 2.485,- Eur + náhrada hotových výdavkov v sume 2,10 Eur + 20% DPH vo výške 497,42 Eur predstavujú nevyhnutné trovy exekúcie v celkovej výške 2.984,52 Eur.

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Mal za to, že súd nesprávne rozhodol o trovách exekúcie a jeho rozhodnutie považuje za rozporné s právnou úpravou. Uviedol, že dňa 03.05.2013 podal trestné oznámenie na štatutárnych zástupcov - konateľov, resp. na osobu zodpovednú za odvod poistného pre skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin neodvedenia poistného na sociálne poistenie. Od povinného prijal úhrady na exekučné tituly priamo v pokladni od 09.09.2013 do 11.12.2013 podľa rozpisu neuhradeného poistného pripojeného k podaniu trestného oznámenia. Pohľadávka vo výške 12.423,10 Eur tak bola vymožená v trestnom konaní pod tlakom orgánov činných v trestnom konaní. Súdnym exekútorom v rámci uvedeného exekučného konania nebola vymožená žiadna suma, pričom povinný mal v danom čase finančné prostriedky a exekútorský úrad mal vo veci konať a vymôcť trovy exekučného konania. Žiadal, aby súd pri schvaľovaní výšky odmeny bral do úvahy mimoriadne okolnosti hodné osobitného zreteľa. S poukazom na uvedené žiadal znížiť výšku trov exekučného konania iba na nevyhnutné a účelne vynaložené.

6. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že súd prvej inštancie zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, trovy exekúcie v takomto prípade znáša oprávnený. Samotný súd prvej inštancie zastavil exekúciu proti povinnému v 16 konaniach z rovnakého dôvodu ako v predmetnom prípade a vždy zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného. V tomto smere poukázal na početné rozhodnutia krajských súdov v obdobných veciach, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR. Vo svojom podaní ďalej odôvodil aj výpočet trov exekúcie, ktorého základ odvíjal od sumy vo výške 12.423,10 Eur, ktorá bola uhradená po začatí exekučného konania. Poukázal tiež na to, že vyhláška nerozlišuje, či k zaplateniu pohľadávky, resp. jej časti došlo na účet oprávneného alebo na účet súdneho exekútora, pretože exekútor je oprávnený vymáhať pohľadávku na svoj účet len vtedy, ak sa na tom písomne s oprávneným dohodol. Poukázal na to, že oprávnenému nič nebránilo podať návrh na zastavenie exekúcie, ak podľa jeho vyjadrenia výkon exekúcie neviedol k vymoženiu pohľadávky. Ak by súd pripustil nezmyselnú argumentáciu oprávneného, došlo by k ústavne nekonformným dôsledkom, ktorý nemá ústavnú ani zákonnú oporu. Ak bola v priebehu exekučného konania vymožená suma 12.423,10 Eur, nemôže byť predsa odmena exekútora 33,19 Eur + DPH, pretože vyhláška uvádza, že exekútor má nárok na odmenu vo výške 20% z vymoženej sumy.

7. Oprávnený k podanému vyjadreniu súdneho exekútora zaslal vyjadrenie, ktoré je obsahovo a formálne totožné s už podaným odvolaním.

8. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie Civilná sporový poriadok (ďalej len „“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že oprávnený namieta nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie ( a ).

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Nemajetnosť povinného reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. napriek vymoženiu istiny znemožňuje vymoženie trov exekúcie. Ďalším pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Po zistenej nemajetnosti povinného, v prípade, keď vymáhanie istiny od povinného bolo úspešné či neúspešné a aj vymáhanie trov exekúcie bolo bezvýsledné a z ničoho nevyplýva reálny predpoklad vymožiteľnosti pohľadávky v budúcnosti, potom by pokračovanie v exekúcii bolo len zvyšovaním trov, ktoré v prípade nemajetnosti povinného hradí oprávnený. Vzhľadom na uvedené tak súd prvej inštancie rozhodol správne, keď na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného.

14. Sporným v predmetnom prípade bolo, či pri určení výšky trov exekúcie je potrebné vychádzať z výšky vymoženej sumy po začatí exekučného konania, a to aj napriek tomu, že táto bola uhradená priamo do pokladne oprávneného, pravdepodobne nielen pod tlakom prebiehajúceho exekučného konania, ale aj pod tlakom prebiehajúceho trestného konania, alebo je potrebné súdnemu exekútorovi priznať len náhradu paušálnych trov exekúcie.

15. Z vykonaného dokazovania nie je sporné, že suma 12.423,10 Eur bola povinným uhradená do pokladne oprávneného, a to v priebehu exekučného konania. Odvolací súd má rovnako za to, že v takomto prípade nie je podstatné zisťovať, či k úhrade sumy došlo pod tlakom trestného konania alebo exekučného konania, pretože úhrada sumy bola oprávnenému poukázaná v rámci prebiehajúceho exekučného konania, teda vždy ide o úhradu pohľadávky v rámci exekučného konania. Rovnako ani námietka oprávneného o úhrade pohľadávky do jeho pokladne nie je spôsobilá privodiť zmenu záverov súdu prvej inštancie, a to s poukazom jednak na vyjadrenie súdneho exekútora a jednak aj vzhľadom na to, že z pripojeného exekučného spisu vyplýva, že v Upovedomení o začatí exekúcie (č.l. 3) bol povinný vyzvaný na úhradu pohľadávky priamo na účet oprávneného. Na základe uvedených skutočností tak vymoženú sumu 12.423,10 Eur možno klasifikovať ako sumu vymoženú v rámci exekučného konania, ktorá tak zároveň tvorí aj základ pre výpočet trov exekúcie súdneho exekútora. Súdny exekútor tak postupoval správne pri výpočte trov exekúcie, keď nežiadal priznať len náhradu paušálnych trov exekúcie, ale vychádzal zo sumy vymoženej v priebehu exekučného konania.

16. Vo vzťahu k samotnej výške trov exekúcie vyčíslenou súdnym exekútorom odvolací súd uvádza, že možno prisvedčiť aj záverom súdu prvej inštancie o nepriznaných vyúčtovaných náhradách. Náklady

administratívy sa vo všeobecnosti považujú úkony, ktoré súvisia s vedením spisu a teda zahŕňajú výdavky na kancelárske vybavenie a náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, atď.), nakoľko je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu exekútorského úradu, čiže nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v danej individuálnej exekučnej veci. Ide tak o náklady, ktoré vznikajú v súvislosti s činnosťou súdneho exekútora a nie s nevyhnutnou potrebou ich vynaloženia na vymoženie pohľadávky od povinného. Odvolací súd naviac v tomto smere poukazuje aj na iné rozhodnutia, v ktorých súdnemu exekútorovi neboli priznané kancelárske náklady, resp. náklady administratívy, a to napr. rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok, č.k. -62 zo dňa 24.10.2017, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 22.07.2019; uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 11.05.2020 alebo aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. -16 zo dňa 29.04.2008, ktorý nepriznanie náhrady súdnemu exekútorovi za bežný režijný kancelársky materiál vyhodnotil ako celkom legitímne a logické. Rovnako správne nebolo možné súdnemu exekútorovi priznať ani náhradu hotových výdavkov z titulu poštovného, z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. a .

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že oprávnenému a ani súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal, nakoľko oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a súdny exekútor ich náhradu nežiadal priznať.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).