Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/22/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného T. - R. L., so sídlom Y. X, XXX XX P., S.: XX XXX XXX, proti povinnému L. T., nar. XX.XX.XXXX, O.. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom L. O. XXX, XXX XX L. O., o udelenie poverenia - zastavenie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. -29 zo dňa 13. marca 2017, takto jednohlasne

rozhodol:

Zrušuje uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Exekúciu zastavuje.

Oprávnený je povinný zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie v sume 72,17 eur, do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , v znení neskorších predpisov, , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, , , , vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. Vychádzal zo zistenia, že na základe návrhu oprávneného a poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 09.10.2009 začal súdny exekútor vykonávať exekúciu. V priebehu exekúcie doručil exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že označený povinný zomrel ako nemajetný dňa 30.07.2016.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe doručeného podnetu skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, pričom zistil, že sa na súde viedlo dedičské konanie po nebohom povinnom sp. zn. XD/XXX/XXXX, teda po začatí exekučného konania a dedičské konanie bolo pre nemajetnosť povinného zastavené. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.02.2012, preto vzhľadom na uvedené mal preukázané, že povinný je nemajetný, a preto predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

5. O trovách exekúcie rozhodol tak, že vzhľadom k tomu, že v danom prípade dôvodom zastavenia bol návrh na zastavenie exekúcie zo strany oprávneného, a teda k zastaveniu došlo zavinením oprávneného, súd zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie. Oprávnený je tak povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré pozostávajú z minimálnej paušálnej odmeny v sume 33,19

Eur a náhrady hotových výdavkov v sume 26,95 Eur (poštovné, administratívne poplatky, administratívny materiál) + 20% DPH (12,03 Eur) = 72,17 Eur. Trovy exekúcie celkom 72,12 Eur.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že výška trov exekúcie k zaplateniu ktorej bol zaviazaný je v časti náhrady hotových výdavkov nepreskúmateľná. Dôvodom pre toto tvrdenie bola skutočnosť, že súd v dôvodovej časti uznesenia priznanú náhradu hotových výdavkov nešpecifikoval., čím ukrátil oprávneného o možnosť posúdiť a vyjadriť sa k opodstatnenosti ich priznania. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

7. K podanému odvolaniu sa vyjadril súdny exekútor tak, že napadnuté uznesenie žiadal potvrdiť ako vecne správne, nakoľko má za to, že predchádzajúci súdny exekútor špecifikoval trovy exekúcie dostatočne preukazujúcim spôsobom (t.j. položkovité preukázanie celkových uplatnených trov súdneho exekútora), a teda uplatnenie náhrady trov exekúcie bolo z jeho strany náležite preukázané.

8. Oprávnený sa k vyjadreniu súdneho exekútora vyjadril tak, že poukazuje na skutočnosť, že výšku náhrady hotových výdavkov priznanú za jednotlivé položky nešpecifikoval a výšku priznanej sumy sumarizoval, čo malo za následok, že nedokázal z uznesenia špecifikovať výšku náhrady hotových výdavkov priznaných súdnemu exekútorovi napr. za administratívny materiál. Mal za to, že náklady potrebné na zaobstaranie administratívneho materiálu by sa do hotových výdavkov začleňovať nemali. V tomto smere poukázal aj na vyhlášky č. účinnom do 31.03.2017, kde je upravené, že náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Nakoľko výkon administratívnych prác nie je možný bez použitia administratívneho materiálu v bežnom množstve, je náhrada hotových výdavkov za administratívny materiál podľa jeho názoru zohľadnená v odmene súdneho exekútora. Mal za to, že priznanie náhrady hotových výdavkov za administratívny materiál by bolo opodstatnené v prípade, ak by náklady na jeho obstaranie presiahli úroveň bežných, a teda nezanedbateľných, presne identifikovateľných výdavkov, nevyhnutných a teda účelne vynaložených na výkon konkrétnej exekučnej činnosti. Na základe uvedených skutočností súd nešpecifikoval jednotlivé položky, preto nevie tiež posúdiť, či výpočet takýchto položiek je obmedzený len na tie, ktoré sú v znesení uvedené pri sume 26,95 Eur. Na základe uvedeného uviedol, že trvá na podanom odvolaní a odvolaciemu súdu navrhuje trovy exekúcie priznané súdnemu exekútorovi prepočítať.

9. Súdny exekútor sa k výzve súdu na predloženie exekučného spisu k predmetnej veci vyjadril tak, že výzve súdu na predloženie exekučného spisu nie je možné z objektívnych dôvodov vyhovieť, pretože požadovaný exekučný spis sa nenachádzal v zozname spisov, ktoré nástupca prevzal po predchádzajúcom súdnom exekútorovi, pretože sa stal nástupcom len čo do prebiehajúcich (neukončených) konaní ku dňu zániku funkcie pôvodného súdneho exekútora. Z uvedených dôvodov nikdy nedošlo k fyzickému prevzatiu predmetného exekučného spisu nástupcom a exekučný spis bol s poukazom na § 210 ods. 2 Exekučného poriadku odovzdaný Slovenskej komore exekútorov.

10. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanou nepreskúmateľnosťou, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

14. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že nezávislosť rozhodovania súdov sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a nasl. SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v . Preto z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Povinnosťou súdu je vždy taktiež dostatočným a rozumným spôsobom vyrovnať sa s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie. Neznamená to však, že súd musí rozhodnúť v súlade so skutkovým a právnym názorom tej ktorej strany, postačuje, že sa s jej argumentmi vo svojom rozhodnutí ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovná. Odvolací súd má za to, že v predmetnom prípade došlo k naplneniu toho odvolacieho dôvodu, a to vo vzťahu k odôvodneniu priznanej výšky trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

15. Odvolací súd sa najprv zaoberal otázkou, či proti výroku o trovách exekučného konania je prípustné odvolanie, a to s poukazom na novelu Exekučného poriadku účinnou od 01.11.2013. V tomto smere má odvolací súd za to, že proti uvedenému výroku je odvolanie prípustné, a to z dôvodu, že v minulosti výslovne upravoval v , že proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona nie je odvolanie prípustné, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Rekodifikáciou civilného procesu bola v , konkrétne v , zakotvená možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania. Na tomto mieste je ešte potrebné zdôrazniť, že po prijatí došlo k jeho okamžitej aplikácii aj v Exekučnom konaní ( Exekučného poriadku), a to už aj na začaté a doposiaľ ešte neukončené exekučné konania. Z uvedeného tak vyplýva, že pokiaľ v exekučných konaniach je rozhodované o trovách konania (zároveň jedným výrokom sa rozhoduje o subjekte platiacom trovy exekúcie a o výške exekučných trov), tak po rekodifikácii civilného procesu, t.j. od účinnosti , tento ako zákon lex generalis upravuje prípustnosť podania odvolania aj voči rozhodnutiu, resp. výroku o trovách exekúcie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd má za to, že v predmetnom prípade odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu, resp. proti výroku, proti ktorému je odvolanie prípustné, preto sa ďalej zaoberal samotným obsahom podaného odvolania.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný súdny exekútor podaním zo dňa 05.01.2017 navrhol zastavenie exekúcie a súčasne si uplatnil voči oprávnenému aj trovy exekučného konania, ktoré uvedeným podaním zároveň vyčíslil. Na základe uvedeného podania tak súd prvej inštancie rozhodol jednak o zastavení exekúcie a jednak rozhodol aj o trovách exekúcie, kde návrhu súdneho exekútora vyhovel v celom rozsahu a oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie v takej výške, v akej si ich súdny exekútor vyčíslil. V odôvodnení rozhodnutia však súd prvej inštancie neuviedol na základe akých skutočností mal za to, že súdnym exekútorom vykonané úkony a vyčíslené náklady považuje za správne. Súd prvej inštancie tak len nekriticky prevzal a bez bližšieho odôvodnenia prevzal vyčíslenie trov exekúcie pôvodným súdnym exekútorom bez toho, aby bližšie špecifikoval opodstatnenosť priznania trov exekúcie v uvedenej výške. V tomto smere preto považuje odvolací súd odvolanie oprávneného za dôvodné.

17. Zároveň možno podľa názoru odvolacieho súdu prisvedčiť aj ďalšej odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa priznania náhrady nákladov administratívy. Pôvodný súdny exekútor si vo svojom podaní zo dňa 05.01.2017 zároveň uplatnil aj náklady administratívy vo výške 10,- Eur, pričom uvedenú výšku bližšie nešpecifikoval, ale uviedol len, že by malo ísť o náklady spojené s tonerom, papierom a obálkami, prípadne ďalšími bližšie nešpecifikovanými položkami. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že za náklady administratívy sa vo všeobecnosti považujú úkony, ktoré súvisia s vedením spisu a teda zahŕňajú výdavky na kancelárske vybavenie a náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, atď.), nakoľko je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu exekútorského úradu, čiže nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v danej individuálnej exekučnej veci. Ide tak o náklady, ktoré vznikajú v súvislosti s činnosťou súdneho exekútora a nie s nevyhnutnou potrebou ich vynaloženia na vymoženie pohľadávky od povinného. Pôvodný súdny exekútor naviac v doručenom vyčíslení trov exekúcie nešpecifikoval,

aké konkrétne administratívne náklady a v akej konkrétnej výške zahrnul, a teda znemožnil preskúmať odôvodnenosť týchto nákladov. Odvolací súd naviac v tomto smere poukazuje aj na iné rozhodnutia, v ktorých súdnemu exekútorovi neboli priznané kancelárske náklady, resp. náklady administratívy, a to napr. rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok, č.k. -62 zo dňa 24.10.2017, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 22.07.2019; uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 11.05.2020 alebo aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. -16 zo dňa 29.04.2008, ktorý nepriznanie náhrady súdnemu exekútorovi za bežný režijný kancelársky materiál vyhodnotil ako celkom legitímne a logické.

18. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd v zmysle vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom - opätovne preskúmať pôvodným súdnym exekútorom uplatnenú výšku trov exekúcie, a to najmä vo vzťahu k ich preukázaniu a aj vo vzťahu k účelnosti ich vynaloženia, následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v aj náležite odôvodniť.

20. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania ( ).

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).