Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/200/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Evy Feťkovej v spore žalobcov v 1. rade Q., zastúpených JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 4, Rožňava, proti žalovaným v 1. rade S. zastúpených JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom Šafárikova 8, Rožňava, o ochranu nájomného vzťahu, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 1. apríla 2019, č. k. - 921

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Predmetom konania je návrh žalobcov proti žalovaným na zdržanie sa vykonávania akýchkoľvek poľnohospodárskych prác a vstupu na poľnohospodárske pozemky uvedené v petite žaloby.

2. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením prerušil konanie do právoplatného skončenia trestného stíhania (bez ďalšej konkretizácie, poznámka odvolacieho súdu).

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil iba tým, že žalobcovia podali podnet na trestné stíhanie žalovaných ohľadom zásahov do ich užívacieho práva a preto v zmysle ust. súd prvej inštancie prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia ohľadom trestného stíhania.

4. Žalovaní proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie z odvolacích dôvodov podľa ust. a , ktorý odôvodnili tým, že v prvom rade na daný postup súdu prvej inštancie nie sú splnené procesné podmienky, keďže podľa ods. l písm. a) môže súd konanie prerušiť, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Podľa názoru žalovaných súd prvej inštancie je oprávnený riešiť danú právnu vec už aj s poukazom na to, že sa jedná o dve rozdielne veci (žalobcovia tvrdia, že podali trestné oznámenie na žalovaných údajne za subvenčný podvod). Zároveň súd prvej inštancie si v čase rozhodnutia o prerušení konania nepreveril, v akom stave sa nachádza trestné konanie a či dané konanie už nebolo skončené, teda či je na daný postup vôbec dôvod. V druhom rade súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie nesprávnym ustanovením , keď svoje rozhodnutie založil na ust. . Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti považujú odvolatelia napadnuté uznesenie za nesprávne a nedôvodné, v dôsledku čoho navrhujú, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v zmysle ust. .

5. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaných písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) prejednal podané odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , a a zistil, že odvolanie je dôvodné, preto uznesenie zrušil v súlade s ust. .

7. Žalovaní v odvolaní formálne uplatnili viaceré odvolacie dôvody, tiež aj odvolací dôvod podľa ust. , spočívajúci v tom, že neboli splnené procesné podmienky, ktoré však nepodopreli konkrétnymi odvolacími námietkami, preto po posúdení dospel odvolací súd k záveru, že uvedený odvolací dôvod nebol účinne uplatnený.

8. K ďalšiemu uplatnenému odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená, vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

9. Podľa ust. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej (, ).

10. Podľa ust. , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

11. Nová právna úprava prerušenia konania vychádza z doterajšej aplikačnej bezproblémovosti tohto inštitútu. Zotrváva na rozlišovaní obligatórneho a fakultatívneho prerušenia konania. Podľa Dôvodovej správy k , fakultatívne prerušenie konania je konštruované ako pravidlo a obligatórne prerušenie ako reštriktívna výnimka, čo je plne v súlade s princípom arbitrárneho poriadku, ktorý je jedným z nosných princípov .

12. Pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie v preskúmavanej veci prerušil konanie, tento vo svojej podstate z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je vôbec zrejmý, a to tak po stránke skutkovej, ako aj právnej. Tak z výroku uznesenia, ako ani z jeho odôvodnenia, nemožno zistiť, do právoplatného skončenia ktorého konkrétneho trestného stíhania, súd prvej inštancie konanie prerušil, pred ktorým orgánom činným v trestnom konaní je predmetné trestné stíhanie vedené, pre aký skutok, ani kto ho mal spáchať. Preto po skutkovej stránke takého rozhodnutie súdu prvej inštancie nemôže obstáť. Podobne, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, na ktorej súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil, odvolací súd konštatuje, že aj v tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné a arbitrárne. Nielenže pre nedostatok uvedenia skutkových okolností nie je možné ani úvahou odvodiť, či mal súd prvej inštancie na mysli obligatórne, alebo fakultatívne prerušenie konania, ale ani právna kvalifikácia v napadnutom uznesení nemá žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko súdom prvej inštancie uvedené ustanovenie v podobe „ “ vôbec neexistuje, a existujúce ustanovenie neobsahuje úpravu inštitútu prerušenia konania.

13. Už skoršia judikatúra Najvyššieho súdu SR (R111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [ ]. S týmto názorom sa stotožnil aj Ústavný súd SR (por. napr. rozhodnutia sp. zn. , , a ). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle “, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa Občianskeho súdneho

poriadku“. Zmeny v procesnej úprave, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. I naďalej teda z pohľadu odvolacích dôvodov nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva v zmysle ust. [z hľadiska podmienok prípustnosti dovolania podľa ust. ; do 30. júna 2016 ust. ] len v celkom ojedinelých (extrémnych) prípadoch, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (por. Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Za procesnú vadu konania podľa ust. [ ] teda nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2017, sp. zn. ). Ústavný súd SR v zmysle svojej judikatúry považuje za protiústavné a aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (, ).

14. Právna úprava v ust. vyžaduje stručné odôvodnenie uznesenia. bližšie nešpecifikuje, čo považuje za stručné odôvodnenie, je však nepochybné, že pokiaľ musí byť uznesenie obligatórne odôvodnené, aj stručné odôvodnenie musí obsahovať zrozumiteľné uvedenie dôvodov, na ktorých je založené. Oproti predchádzajúcej úprave v už právna úprava podľa neupravuje situácie, keď uznesenie nemusí obsahovať odôvodnenie. Odôvodnenie je teda v novej právnej úprave už obligatórnou esenciálnou náležitosťou každého uznesenia.

15. Odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozhodnutia spočívajú v tom, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné a aké skutkové závery a na podklade ktorých dôkazov urobil. V odôvodnení súd ďalej vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy a podá jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu.

16. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nespĺňa parametre riadneho odôvodnenia, nakoľko nepodávalo ani len základné vysvetlenie skutkových a právnych dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu prvej inštancie. Tento nedostatok odôvodnenia možno bezpochyby považovať za už zmienenú celkom ojedinelú situáciu (extrém) pri odôvodňovaní rozhodnutia, a nie iba nespokojnosť odvolateľa so zdôvodnením. Napriek tomu, že žalovaní neuplatnili odvolací dôvod podľa ust. , rozhodnutie súdu prvej inštancie je pre nedostatok riadneho odôvodnenia nepreskúmateľným, čo zakladá nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva.

17. Zo všetkých dôvodov uvedených vyššie odvolací súd konštatuje opodstatnenosť odvolacích námietok žalovaných, vrátane formálne uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. , a preto odvolací súd preskúmavané uznesenie zrušil postupom podľa ust. .

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. a nasl. . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. .