Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_11Co-200-2019.pdf
PDF · 77.72 KB
Case nature
Subarea
11Co/200/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Evy Feťkovej v spore žalobcov v 1. rade Q., zastúpených JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 4, Rožňava, proti žalovaným v 1. rade S. zastúpených JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom Šafárikova 8, Rožňava, o ochranu nájomného vzťahu, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 1. apríla 2019, č. k. 8C/6/2018 - 921
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Predmetom konania je návrh žalobcov proti žalovaným na zdržanie sa vykonávania akýchkoľvek poľnohospodárskych prác a vstupu na poľnohospodárske pozemky uvedené v petite žaloby.
2. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením prerušil konanie do právoplatného skončenia trestného stíhania (bez ďalšej konkretizácie, poznámka odvolacieho súdu).
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil iba tým, že žalobcovia podali podnet na trestné stíhanie žalovaných ohľadom zásahov do ich užívacieho práva a preto v zmysle ust. § 152 ods. 1 písm. a) CSP súd prvej inštancie prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia ohľadom trestného stíhania.
4. Žalovaní proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) a h) Civilného sporového poriadku, ktorý odôvodnili tým, že v prvom rade na daný postup súdu prvej inštancie nie sú splnené procesné podmienky, keďže podľa § 162 ods. l písm. a) CSP môže súd konanie prerušiť, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Podľa názoru žalovaných súd prvej inštancie je oprávnený riešiť danú právnu vec už aj s poukazom na to, že sa jedná o dve rozdielne veci (žalobcovia tvrdia, že podali trestné oznámenie na žalovaných údajne za subvenčný podvod). Zároveň súd prvej inštancie si v čase rozhodnutia o prerušení konania nepreveril, v akom stave sa nachádza trestné konanie a či dané konanie už nebolo skončené, teda či je na daný postup vôbec dôvod. V druhom rade súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie nesprávnym ustanovením CSP, keď svoje rozhodnutie založil na ust. § 152 ods. 1 písm. a) CSP. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti považujú odvolatelia napadnuté uznesenie za nesprávne a nedôvodné, v dôsledku čoho navrhujú, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku.
5. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaných písomne nevyjadrili.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) prejednal podané odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1 a 2 CSP a zistil, že odvolanie je dôvodné, preto uznesenie zrušil v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.
7. Žalovaní v odvolaní formálne uplatnili viaceré odvolacie dôvody, tiež aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP, spočívajúci v tom, že neboli splnené procesné podmienky, ktoré však nepodopreli konkrétnymi odvolacími námietkami, preto po posúdení dospel odvolací súd k záveru, že uvedený odvolací dôvod nebol účinne uplatnený.
8. K ďalšiemu uplatnenému odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená, vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
9. Podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a) CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej (§ 162 ods. 2, 3 CSP).
10. Podľa ust. § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
11. Nová právna úprava prerušenia konania vychádza z doterajšej aplikačnej bezproblémovosti tohto inštitútu. Zotrváva na rozlišovaní obligatórneho a fakultatívneho prerušenia konania. Podľa Dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku, fakultatívne prerušenie konania je konštruované ako pravidlo a obligatórne prerušenie ako reštriktívna výnimka, čo je plne v súlade s princípom arbitrárneho poriadku, ktorý je jedným z nosných princípov CSP.
12. Pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie v preskúmavanej veci prerušil konanie, tento vo svojej podstate z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je vôbec zrejmý, a to tak po stránke skutkovej, ako aj právnej. Tak z výroku uznesenia, ako ani z jeho odôvodnenia, nemožno zistiť, do právoplatného skončenia ktorého konkrétneho trestného stíhania, súd prvej inštancie konanie prerušil, pred ktorým orgánom činným v trestnom konaní je predmetné trestné stíhanie vedené, pre aký skutok, ani kto ho mal spáchať. Preto po skutkovej stránke takého rozhodnutie súdu prvej inštancie nemôže obstáť. Podobne, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, na ktorej súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil, odvolací súd konštatuje, že aj v tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné a arbitrárne. Nielenže pre nedostatok uvedenia skutkových okolností nie je možné ani úvahou odvodiť, či mal súd prvej inštancie na mysli obligatórne, alebo fakultatívne prerušenie konania, ale ani právna kvalifikácia v napadnutom uznesení nemá žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko súdom prvej inštancie uvedené ustanovenie v podobe „§ 152 ods. 1 písm. a) CSP“ vôbec neexistuje, a existujúce ustanovenie § 152 CSP neobsahuje úpravu inštitútu prerušenia konania.
13. Už skoršia judikatúra Najvyššieho súdu SR (R111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.]. S týmto názorom sa stotožnil aj Ústavný súd SR (por. napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho
poriadku“. Zmeny v procesnej úprave, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. I naďalej teda z pohľadu odvolacích dôvodov nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP [z hľadiska podmienok prípustnosti dovolania podľa ust. § 420 písm. f) CSP; do 30. júna 2016 ust. § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.] len v celkom ojedinelých (extrémnych) prípadoch, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (por. Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Za procesnú vadu konania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP [§ 420 písm. f) CSP] teda nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2017, sp. zn. 5Cdo/84/2017). Ústavný súd SR v zmysle svojej judikatúry považuje za protiústavné a aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).
14. Právna úprava v ust. § 234 CSP vyžaduje stručné odôvodnenie uznesenia. Civilný sporový poriadok bližšie nešpecifikuje, čo považuje za stručné odôvodnenie, je však nepochybné, že pokiaľ musí byť uznesenie obligatórne odôvodnené, aj stručné odôvodnenie musí obsahovať zrozumiteľné uvedenie dôvodov, na ktorých je založené. Oproti predchádzajúcej úprave v Občianskom súdnom poriadku už právna úprava podľa Civilného sporového poriadku neupravuje situácie, keď uznesenie nemusí obsahovať odôvodnenie. Odôvodnenie je teda v novej právnej úprave už obligatórnou esenciálnou náležitosťou každého uznesenia.
15. Odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozhodnutia spočívajú v tom, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné a aké skutkové závery a na podklade ktorých dôkazov urobil. V odôvodnení súd ďalej vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy a podá jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu.
16. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nespĺňa parametre riadneho odôvodnenia, nakoľko nepodávalo ani len základné vysvetlenie skutkových a právnych dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu prvej inštancie. Tento nedostatok odôvodnenia možno bezpochyby považovať za už zmienenú celkom ojedinelú situáciu (extrém) pri odôvodňovaní rozhodnutia, a nie iba nespokojnosť odvolateľa so zdôvodnením. Napriek tomu, že žalovaní neuplatnili odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie je pre nedostatok riadneho odôvodnenia nepreskúmateľným, čo zakladá nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva.
17. Zo všetkých dôvodov uvedených vyššie odvolací súd konštatuje opodstatnenosť odvolacích námietok žalovaných, vrátane formálne uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a preto odvolací súd preskúmavané uznesenie zrušil postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.