Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/49/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Bratislava, Čulenova 6, IČO: 36 361 518, proti žalovanému: Z. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. G., D. 33, o zaplatenie 169,45 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo 16. októbra 2018, č. k. -133 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na ich náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. V úvode odôvodnenia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 169,45 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 169,45 eura od 05. 07. 2012 do zaplatenia od žalovaného z dôvodu, že dňa 28. 05. 2012 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené nasledovné: "Meracie miesto malo byť odpojené pre neplatenie a zmluva na dodávku elektrickej energie bola ukončená, na meracom mieste bola odoberaná elektrická energia bez platnej zmluvy na dodávku elektrickej energie." O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu a zároveň bola vyhotovená aj fotografická dokumentácia, ktorá tvorí prílohu žaloby. Tvrdil, že mu vznikla škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny v celkovej výške 169,45 eura, ktorú sumu vyfakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXX vystavenou dňa 19. 06. 2012 a splatnou 04. 07. 2012. Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil ani napriek písomnej výzve na zaplatenie - pokus o zmier zo dňa 15. 08. 2012.

3. Pri svojom rozhodovaní aplikoval ust. , o energetike. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že ZSE Energia, a. s ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzavreli Zmluvu o dodávke elektriny pre domácnosti dňa 01. 08. 2006. Miesto spotreby je uvedené D. 33/XXX, XXX XX U. G., zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Listom zo dňa 14. 05. 2012 ZSE Energia, a. s. oznámila žalovanému, že v zmysle ustanovení Všeobecných obchodných podmienok dodávky elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti spoločností ZSE Energia, a. s. (ďalej len "ZSE Energia") alebo Všeobecných obchodných podmienok pre oprávnených odberateľov so zmluvou o združenej dodávke elektriny ZSE Energia, a. s., odstupuje od zmluvy, predmetom ktorej je distribúcia a dodávka elektriny do nižšie uvedeného čísla miesta spotreby (ďalej len "Zmluva"). Dôvodom odstúpenia od Zmluvy boli záväzky žalovaného voči ZSE Energia, ktoré ani napriek predchádzajúcim písomným výzvam neuhradil. Dátum účinnosti odstúpenia od zmluvy je

uvedený 19. 05. 2012. Zo Všeobecných obchodných podmienok dodávky elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti spoločnosti ZSE Energia, a. s. s účinnosťou od 01. 02. 2012 (ďalej len "VOP"), z článku XI. bod 11.6. zistil, že v prípade podstatného porušenia zmluvy zo strany odberateľa je dodávateľ oprávnený písomne odstúpiť od zmluvy. Za podstatné porušenie zmluvy zo strany odberateľa sa považuje najmä a/ omeškanie odberateľa s úhradou faktúry, resp. preddavkovej platby, v lehote splatnosti, ak faktúru, resp. preddavkovú platbu, neuhradil ani v dodatočnej primeranej lehote určenej dodávateľom, b/ neoprávnený odber elektriny na odbernom mieste uvedenom v zmluve v zmysle zákona o energetike. Podľa čl. XI. bod 11.6 VOP účinnosť odstúpenia od Zmluvy nastane dňom doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy Dodávateľom Odberateľovi alebo neskorším dňom uvedeným v písomnom oznámení Dodávateľa o odstúpení od Zmluvy zaslanom Odberateľovi. Písomné oznámenie Dodávateľa o odstúpení od zmluvy sa považuje za doručené Odberateľovi dňom prevzatia zásielky alebo dňom jej uloženia na pošte, aj keď sa Odberateľ o uložení zásielky nedozvedel alebo dňom odmietnutia prevzatia zásielky. Z vyúčtovania náhrady škody č. XXXXXXX mal preukázané, že na základe protokolu žalobca vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie žalovanému sumu 169,45 eura, faktúra je splatná 04. 07. 2012 a vyhotovená bola 19. 06. 2012. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zákona vyplýva, že žalobca vyčíslil celkovú spotrebu elektriny počas trvania neoprávneného odberu 940 KWh v cene 109,35 eura. Náklady spojené so zistením neoprávneného odberu podľa vyhl. č. sú v sume 41,43 eura. Náklady na DPH - DPH z nákupnej ceny elektriny podľa sú v sume 18,67 eura. Celková škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny bola vyčíslená vo výške 169,45 eura. Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 28. 05. 2015 zistil, že na odbernom mieste na D. XX, U. G., u odberateľa Z. M. bolo zistené, že overovacie plomby boli v poriadku, rovnako aj podnikové plomby. Pokiaľ ide o popis neoprávneného odberu, bolo uvedené, že meracie miesto malo byť odpojené pre neplatenie a zmluva na dodávku elektrickej energie bola ukončená, na meracom mieste bola odoberaná elektrická energia bez platnej zmluvy na dodávku elektrickej energie. Z pokusu o zmier zo dňa 15. 08. 2012 vyplýva, že žalobca žalovaného vyzval na úhradu pohľadávky do 14 dní od obdržania pokusu o zmier. ZSE Energia, a. s oznámil, že požiadavku na odpojenie odberného miesta eviduje zo dňa 03. 05. 2012 s nevybavením zákazky z dôvodu neumožneného prístupu z technických príčin. Odberné miesto bolo reálne odpojené 28. 05. 2012. Znovu pripojenie odberného miesta v roku 2012 riešil žalovaný telefonicky. Dňa 12. 06. 2012 žalovaný a ZSE Energia, a. s uzavreli ďalšiu Zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti na dobu určitú do 31. 05. 2013. Súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnom spore bolo podstatné zistiť, či žalovaný odoberal elektrickú energiu na odbernom mieste v dňoch 20. 05. 2012 do 28. 05. 2012 bez uzavretej Zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny, pretože žalobca považuje odber elektrickej energie žalovaným v uvedenom období za neoprávnený odber. Podľa žalobcu od 20. 05. 2012 žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu, keďže k uvedenému dňu došlo zo strany dodávateľa elektrickej energie k odstúpeniu od zmluvy o združenej dodávke elektriny. O ukončení zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou ZSE Energia, a. s. a žalovaným bol žalobca dodávateľom elektrickej energie informovaný prostredníctvom dátovej komunikácie. Žalobca súdu oznámil, že predmetnou listinou - odstúpením od zmluvy, nedisponuje a že nie je oprávnený požadovať poskytnutie uvedenej listiny od dodávateľa elektrickej energie, ako ani posudzovať platnosť odstúpenia od zmluvy o dodávke elektrickej energie. Dotazom na ZSE Energia, a. s. zistil, že Západoslovenská energetika, a. s. ako dodávateľ uzavrela dňa 01. 08. 2006 so žalovaným ako odberateľom Zmluvu o dodávke elektriny pre domácnosti, podľa ktorej sa dodávateľ zaviazal dodávať elektrinu odberateľovi do miesta spotreby D. XX/XXX, XXX XX U. G.. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Podľa čl. II. bodu 1 Zmluvy, dodávka elektriny sa uskutočňuje v súlade s platným Zákonom o energetike, platnými vyhláškami a rozhodnutiami ÚRSO, pravidlami trhu a kódexom distribučnej sústavy. Okrem toho sa dodávka elektriny riadi Obchodnými podmienkami dodávky elektriny, platnými v čase odberu elektriny, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o dodávke elektriny pre kategóriu Odberateľov domácností. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 14. 05. 2012 zistil, že ZSE Energia, a. s. odstúpila od Zmluvy z dôvodu neuhradenia záväzkov žalovaného voči ZSE Energia, a. s. napriek výzvam. Účinnosť odstúpenia od zmluvy bola v odstúpení od zmluvy uvedená dňom na 19. 05. 2012. ZSE Energia súdu zaslala okrem iných aj upomienku na zaplatenie faktúry XXXXXXXXXX splatnej 12. 04. 2012 na sumu 72,52 eura s uvedením možnosti odpojenia 02. 05. 2012. Žalobca uvádzal, že došlo k odstúpeniu od Zmluvy, žalovaný však uviedol, že sa nepamätá, či dostal nejaké vyrozumenie o ukončení zmluvy. ZSE Energia, a. s. na výzvu súdu prvej inštancie mu oznámila, že zasiela odstúpenie od zmluvy a že toto odstúpenie bolo zasielané pod podacím č. E čo vyplýva zo samotného odstúpenia od zmluvy. Na odstúpení od Zmluvy je uvedené toto podacie číslo. Keďže žalovaný nepotvrdil, že mu bolo odstúpenie

od Zmluvy doručené, bolo na žalobcovi, aby preukázal, že zmluvný vzťah medzi ZSE Energia, a. s. skončil písomným odstúpením od zmluvy zo strany ZSE Energia, a.s. a že písomné odstúpenie od Zmluvy bolo žalovanému doručené a kedy k doručeniu písomného odstúpenia od Zmluvy žalovanému došlo. Uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal, že došlo k platnému a účinnému odstúpeniu zo strany obchodnej spoločnosti ZSE Energia, a.s. od Zmluvy o dodávke elektriny pre domácnosti zo dňa 01. 08. 2006, ktorú žalovaný uzavrel ako odberateľ elektriny a zároveň ako spotrebiteľ. V konaní sa totiž nepreukázalo, že žalovanému bolo v súlade s čl. XI. bodu 11.6 VOP písomné odstúpenie od Zmluvy doručené, t. j. že písomné oznámenie osobne prevzal alebo že písomné oznámenie mu bolo uložené na pošte alebo že žalovaný odmietol zásielku s odstúpením od Zmluvy prevziať. Dodal, že samotná skutočnosť, že písomné odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému zaslané poštou nie je na preukázanie doručenia postačujúca a žalovaný doručenie písomného odstúpenia žalovaného od zmluvy nepotvrdil. S poukazom na uvedené rezultoval, že nie je možné považovať odber elektriny žalovaným v období od 20. 05. 2012 do 28. 05. 2012 za neoprávnený odber bez uzavretej Zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny podľa bodu 2 Z. z, pretože nemal preukázané, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu v dôsledku odstúpenia ZSE Energia, a.s. od Zmluvy a že zmluvný vzťah medzi žalovaným a ZSE Energia, a.s. v období od 20. 05. 2012 do 28. 05. 2012 netrval. S ohľadom na uvedené žalobu zamietol v celom rozsahu.

4. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ust. a (ďalej len ) a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa v tejto zmeny rozsudku a vyhovenia žalobe. Namietal vady podľa ust. , a (ďalej len „CSP“). Dôvodil, že podaním zo dňa 14. 09. 2018 označeným ako „Ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní nariadenom na deň 18. 09. 2018 a návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie“ (ďalej len „Podanie“), ktorým mimo iného navrhol, aby súd, ak budú splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa (ďalej len „“), vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Dňa 18. 09. 2018 sa konalo pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalovaný, hoci bol na pojednávanie riadne predvolaný a nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Následne súd otvoril pojednávanie, čím potvrdil, že boli splnené procesné podmienky, aby sa pojednávanie mohlo uskutočniť. Hoci účinky Podania boli voči súdu nastali už odo dňa jeho doručenia, t.j. od 14. 09. 2018, Podanie bolo už pri otvorení tohto pojednávania riadne zažurnalizované v súdnom spise, súd prvej inštancie sa však vôbec nezaoberal obsahom tohto Podania, v ktorého súčasťou bol explicitný návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle . Zvýraznil, že vyžaduje kumulatívne splnenie nasledovných podmienok, aby mohlo dôjsť k vydaniu rozsudku pre zmeškanie: a) musí ísť o konanie podľa žaloby podľa , b) musí existovať kvalifikovaný návrh žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie, c) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, d) žalovaný bol riadne a včas predvolaný na toto pojednávanie, e) žalovaný bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, f) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť, g) nejde o spotrebiteľský spor, v ktorom je vylúčené vydanie rozsudku pre zmeškanie v neprospech spotrebiteľa. Tvrdil, že všetky podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené. Nakoľko súd prvej inštancie nepostupoval tak, ako mu to procesné pravidlá prikazujú, porušil jeho právo na spravodlivý proces. Nesúhlasil so súdom ani v tom, že konaní nebolo preukázané doručenie odstúpenia od zmluvy zo strany Dodávateľa žalovanému. Vyzdvihol, že dodávateľ súdu zaslal odstúpenie od zmluvy spolu s podacím číslom preukazujúcim zaslanie uvedeného odstúpenia od zmluvy žalovanému a v tomto smere poukázal na právny názor Krajského súdu v Trenčíne uvedenom v rozsudku sp. zn. zo dňa 28. 06. 2017. Zvýraznil, že z bežnej praxe je zrejmé, že zásielka podaná na poštovú prepravu sa vo veľkej väčšine prípadov dostane do sféry dispozície adresáta, ak sa tento samozrejme zdržiava v mieste uvedenom na zásielke. Mal teda za to, že v tomto prípade je daná väčšia pravdepodobnosť toho, že sa zásielka s odstúpením od zmluvy dostala k žalovanému, čo bolo preukázané aj samotným odstúpením od zmluvy spolu s podacím číslom, ktorý preukazuje, že danú zásielku podal Dodávateľ na poštu. Na druhej strane žalovaný nikdy netvrdil, že by uňho v inkriminovanom čase doručovania tohto odstúpenia od zmluvy nastali akékoľvek problémy s doručovaním poštových zásielok. Z tohto prezumoval záver o tom, že aj v zmysle zásady formálnej pravdy je väčšia pravdepodobnosť doručenia zásielky žalovanému ako to, že by sa k nemu táto zásielka nedostala. Dodal, že dôkazné bremeno je v tomto prípade na

žalovanom, aby preukázal také skutočnosti, ktoré by preukázali, že mu toto odstúpenie od zmluvy nebolo doručované.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním, v ktorom k tvrdeniu žalobcu, že predvolanie na pojednávanie dňa 18. 09. 2018 mu bolo doručené 18. 07. 2018 uviedol, že toto mu nebolo riadne doručené, nakoľko v čase od 06. 07. 2018 do 03. 09. 2018 sa zdržiaval v Španielsku. Vyzdvihol, že nikdy neuskutočnil neoprávnený odber elektrickej energie.

7. Žalobca v replike k námietke žalovaného, že údajne nebol riadne predvolávaný na pojednávanie na deň 18. 09. 2018, uviedol, že jeho námietka, že sa v čase doručovania nezdržiaval na území Slovenskej republiky, je bez právneho významu s poukazom na ust. . Argumentoval, že v zmysle nie je potrebné predvolanie na pojednávanie zasielať do vlastných rúk ( a contrario). Teda na takéto doručovanie nie do vlastných rúk sa aplikuje , a toto nedoručené predvolanie sa dňom jeho vrátenia súdu považuje za doručené, hoci sa o tom žalovaný nedozvedel. Aj v prípade zasielania predvolania na pojednávanie do vlastných rúk by sa aplikovala fikcia doručenia podľa . Preto tvrdenie žalovaného, že sa v čase doručovania predvolania nezdržoval na adrese pobytu je irelevantné. Dodal, že podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie Žalovaného boli dané. V závere zvýraznil, že zotrváva na obsahu svojho odvolania.

8. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalobcu a súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

9. Žalobca vo svojej duplike uviedol, že posledné vyjadrenie žalobcu považuje za zmätočné, bez vecného odôvodnenia a bez popretia jeho odvolacích dôvodov. Zotrval na svojom odvolaní.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( ) a zistení, že spĺňa náležitosti prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. , a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

11. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

13. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 169,45 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 169,45 eura od 05. 07. 2012 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že dňa 28. 05. 2012 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené nasledovné: "Meracie miesto malo byť odpojené pre neplatenie a zmluva na dodávku elektrickej energie bola ukončená, na meracom mieste bola odoberaná elektrická energia bez platnej zmluvy na dodávku elektrickej energie." O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu a zároveň bola vyhotovená aj fotografická dokumentácia, ktorá tvorí prílohu žaloby. Tvrdil, že s poukazom na ust. a mu vznikla škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny v celkovej výške 169,45 eura, ktorú škodu vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 3203624 vystavenou dňa

19. 06. 2012 a splatnou 04. 07. 2012 a žalovaný dlžnú sumu neuhradil aj napriek písomnej výzve na zaplatenie - pokus o zmier zo dňa 15. 08. 2012. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcu ohľadom ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku odstúpenia ZSE Energia, a. s. od Zmluvy o dodávke elektriny pre domácnosti. Žalobca podal proti tomuto rozsudku odvolanie.

14. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalobcu, konkrétne k ust. , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Žalobca namietal rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu podľa , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z až . K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil.

15. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Podľa SR (ďalej len ), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na inom orgáne SR.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne aj o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

18. Obsah práva na súdnu ochranu v zmysle nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu (). K odňatiu práva na súdnu

ochranu v zmysle preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (každý) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktorý je v rozpore so zákonom (porovnaj ).

19. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď o zdôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A, str. 12), § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

20. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (, ) tiež vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa (čl. 6 ods. 1 dohovoru), je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

21. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv, priznaných jej v civilnom sporovom konaní. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

22. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý rozsudok potvrdil ( ). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať ( ). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto i primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol a napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2

23. Odvolací súd tiež akcentuje, že sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien: bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena tieto skutočnosti preukázať. Ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, a teda zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon tak určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je daný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. V predmetnom konaní, ktoré je konaním sporovým a v ktorom platí prejednacia zásada, so zreteľom na jeho kontradiktórnosť, súd prvej inštancie zhora popísané zásady i dôsledne aplikoval.

24. Podľa , že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

25. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

26. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

27. Podľa ust. , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

28. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v sporovom konaní sa uplatňujú, okrem iných zásad, i zásada kontradiktórnosti, kedy je v konaní nutná procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení; každá procesná strana má právo oboznámiť sa a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany, zmeny; zásada sudcovskej a zákonnej koncentrácie, kedy strany musia predložiť všetky svoje dôkazy, ktoré sú v tom čase dostupné do termínu určenom súdom. Procesná pasivita niektorej zo strán sporu má za následok neunesenie dôkazného bremena. S poukazom na ust. je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pričom v predmetnej veci nie sú naplnené podmienky pre aplikáciu ust. , preto odvolací súd na doklady predložené žalovanou v odvolacom konaní neprihliada. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 14. 05. 2018 žalovaná vyslovene uviedla, že nesúhlasí s výškou nájomného a uvedené zdôvodní v odvolacom konaní. následne súd prvej inštancie vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. Uvedené konanie žalovanej odvolací súd považuje za rozporné s vyššie citovanými ustanoveniami .

29. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 169,45 eura s príslušenstvom z titulu náhrady škody v dôsledku neoprávneného odberu elektrickej energie na odbernom mieste žalovaného D. XX, U. G. - číslo odberného miesta XXXXXXXXXX. Žalobca tvrdil, že na uvedenom odbernom mieste žalovaný odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke elektriny. V konaní bolo preukázané, že Západoslovenská energetika, a. s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 35 823 551 ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzavreli Zmluvu o dodávke elektriny pre domácnosti dňa 01. 08. 2006 s miesto spotreby D. XX/XXX, XXX XX U. G. a zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Listom zo dňa 14. 05. 2012 ZSE Energia, a. s. oznámila žalovanému, že v zmysle ustanovení VOP odstupuje od zmluvy, predmetom ktorej je distribúcia a dodávka elektriny do nižšie uvedeného čísla miesta spotreby. Dôvodom odstúpenia od Zmluvy boli záväzky žalovaného voči ZSE Energia, ktoré ani napriek predchádzajúcim písomným výzvam žalovaný neuhradil. Dátum účinnosti odstúpenia od zmluvy je uvedený 19. 05. 2012. Z VOP spoločnosti ZSE Energia, a. s. s účinnosťou od 01. 02. 2012, z článku XI. bodu 11.6. vyplýva,

že v prípade podstatného porušenia zmluvy zo strany odberateľa je dodávateľ oprávnený písomne odstúpiť od zmluvy. Za podstatné porušenie zmluvy zo strany odberateľa sa považuje najmä po a) omeškanie odberateľa s úhradou faktúry, resp. preddavkovej platby, v lehote splatnosti, ak faktúru, resp. preddavkovú platbu, neuhradil ani v dodatočnej primeranej lehote určenej dodávateľom, b) neoprávnený odber elektriny na odbernom mieste uvedenom v zmluve v zmysle zákona o energetike. Podľa čl. XI. bodu 11.6 VOP účinnosť odstúpenia od Zmluvy nastane dňom doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy Dodávateľom Odberateľovi alebo neskorším dňom uvedeným v písomnom oznámení Dodávateľa o odstúpení od Zmluvy zaslanom Odberateľovi. Písomné oznámenie Dodávateľa o odstúpení od zmluvy sa považuje za doručené Odberateľovi dňom prevzatia zásielky alebo dňom jej uloženia na pošte, aj keď sa Odberateľ o uložení zásielky nedozvedel alebo dňom odmietnutia prevzatia zásielky. Z vyúčtovania náhrady škody č. 3203624 vyplýva, že na základe protokolu žalobca vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie žalovanému v sume 169,45 eura, faktúra je vyhotovená dňa 19. 06. 2012 a splatná dňa 04. 07. 2012. Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 28. 05. 2015 vyplýva, že na odbernom mieste na D. XX, U. G., u odberateľa Z. M. bolo zistené, že overovacie plomby boli v poriadku, rovnako aj podnikové plomby. Pokiaľ ide o popis neoprávneného odberu, bolo uvedené, že meracie miesto malo byť odpojené pre neplatenie a zmluva na dodávku elektrickej energie bola ukončená, na meracom mieste bola odoberaná elektrická energia bez platnej zmluvy na dodávku elektrickej energie. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný od 20. 05. 2012 do 28. 05. 2018 neoprávnene odoberal elektrickú energiu, keďže k uvedenému dňu došlo zo strany dodávateľa elektrickej energie k odstúpeniu od zmluvy o združenej dodávke elektriny.

30. Súd prvej inštancie správne posudzoval platnosť uzavretej Zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny, resp. či došlo zo strany žalobcu k platnému odstúpeniu od tejto zmluvy, v nadväznosti na ktorú skutočnosť je následne možné posudzovať oprávnenosť odberu elektrickej energie zo strany žalovaného na odbernom mieste. Žalovaný v konaní tvrdil, že si nepamätá, či dostal nejaké vyrozumenie o ukončení zmluvy. S ohľadom na uvedené bolo teda na žalobcovi, aby ohľadom svojho tvrdenia o ukončení predmetnej zmluvy so žalovaným uniesol dôkazné bremeno.

31. Podľa od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

32. Odstúpenie od zmluvy je spravidla jednostranným právnym úkonom účastníka zmluvy, na platnosť a účinnosť ktorého sa vyžaduje splnenie všetkých náležitostí ako pri iných prejavoch vôle. Nemožno však vylúčiť, aby sa účastníci dohodli na odstúpení od zmluvy aj vtedy, keď to zákon neustanovuje alebo keď sa o tom vopred nedohodli. Základným predpokladom možnosti odstúpenia od zmluvy (bez ohľadu na to, či ide o odstúpenie v režime alebo ) je skutočnosť, že zmluva, od ktorej chceme odstúpiť, je platná. Ak by totiž zmluva platná nebola, nie je možné ju ani zrušiť prostredníctvom odstúpenia. Na nastúpenie účinkov odstúpenia od zmluvy sa vyžaduje náležité doručenie druhej zmluvnej strane. Právo na odstúpenie je v režime práv, ktoré podliehajú premlčaniu, a teda odstúpenie musí byť realizované v príslušnej premlčacej lehote. Časový moment práva na odstúpenie od zmluvy je v tomto prípade potrebné vyhodnotiť v nadväznosti na časový moment, kedy sa mohlo vykonať po prvýkrát - v prípade režimu (). Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zruší, ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak ( ).

33. S poukazom na citované ustanovenie, jeho právny výklad, odvolací súd zvýrazňuje, že čo sa týka náležitostí samotného odstúpenia, ide o jednostranný právny úkon, pri ktorom sa žiadne osobitné náležitosti v zmysle aplikovateľných právnych predpisov nevyžadujú a na inštitút odstúpenia by sa tak mali vzťahovať len všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Na nastúpenie jeho účinkov sa samozrejme vyžaduje náležité doručenie druhej zmluvnej strane, teda stáva sa účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta (teda druhej zmluvnej strane, ktorej je určené). V tomto smere odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 01. 2011 sp. zn. , ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky, pod č. R 27/2011), kde súd vyslovil “Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v

ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície... Neprítomnej osobe (t.j. osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť i právnu istotu subjektov právnych vzťahov. Vzhľadom na konkrétnu situáciu je potrebné skúmať, či a ako i nedoručený (neprevzatý) prejav vôle pôsobí (je právne účinný) voči jeho adresátovi. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať...“

34. V nadväznosti na predchádzajúci odsek odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie požiadal ZSE Energia, a. s. o zaslanie dokladu o doručení písomného odstúpenia od zmluvy žalovanému. ZSE Energia, a. s. súdu prvej inštancie oznámila, že súdu zasiela odstúpenie od zmluvy a toto odstúpenie bolo zasielané pod podacím č. E. čo vyplýva zo samotného odstúpenia od zmluvy. Na odstúpení od Zmluvy je uvedené toto podacie číslo. Z takto predloženého dokladu nevyplynulo, že odstúpenie od zmluvy sa dostalo do sféry dispozície žalovaného, teda súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom nastúpenia právnych účinkov odstúpenia od zmluvy. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že samotná skutočnosť, že písomné odstúpenie od zmluvy bolo uvedenou obchodnou spoločnosťou žalovanému zaslané poštou, nie je na preukázanie doručenia postačujúca a žalovaný doručenie písomného odstúpenia žalovaného od zmluvy nepotvrdil.

35. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie bol povinný na jeho návrh rozhodnúť v predmetnej veci rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. uvádza nasledovné.

36. Podľa na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie ak: a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

37. Podľa , ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa.

38. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. Právna úprava rovnako, ako aj doterajšia právna úprava v , rozlišuje medzi rozsudkom pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania ( ) a po nariadení pojednávania ( ). Rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného pred pojednávaním je fakultatívne (arg.: "súd môže rozhodnúť..") a nie je viazané na návrh žalobcu. Naproti tomu, rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní je obligatórne (arg.: "rozhodne súd.."), za splnenia podmienky, že tu existuje výslovný návrh žalobcu na túto formu rozhodnutia. Vydanie kontumačného rozsudku v spotrebiteľskom spore v neprospech spotrebiteľa je v novej právnej úprave už vylúčené. Ide o vylúčenie dvoch možných situácií, a to vylúčenie možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ak je žalovaným spotrebiteľ, a vylúčenie možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, ak je žalobcom spotrebiteľ. Vylúčenie kontumačných rozsudkov v neprospech spotrebiteľa je podľa predkladateľa prejavom protektívnej funkcie v spotrebiteľských sporoch. Ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú ani v individuálnych pracovnoprávnych sporoch, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech zamestnanca. Kontumačný rozsudok podľa prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú súčasne splnené podmienky normované jeho hypotézou. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne v rovnakom čase. Rozsudkom pre zmeškanie tak súd môže rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne splnené všetky podmienky.

39. Vo svetle uvedeného je zrejmé, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na vydanie kontumačného rozsudku, ktorý súd musí vydať na návrh žalobcu ak mieni žalobe vyhovieť. Vzhľadom k tomu, že jedným z predpokladov pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie po pojednávaní je aj

vyhovenie žalobe v celom rozsahu, v postupe súdu prvej inštancie, ktorý žalobe žalobcu v celom rozsahu nevyhovel, nedošlo k porušeniu ust. a ani k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

40. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa a potvrdil, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania.

41. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).