Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/54/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. v spore žalobcu: STAROPRAMEN-SLOVAKIA s.r.o., Tomášikova 30, 821 01 Bratislava, IČO: 31 407 722, zastúpený: Mgr. Nikolou Rymarenkovou, advokátkou, Tajovského 1, 811 04 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 53 923 626, proti žalovanému Jaroslavovi Strelkovi JS, nar. XX.X.XXXX, miesto podnikania Honce 42, 049 32 Honce, IČO: 17 132 681, o zaplatenie 10.850,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 4. mája 2023, č. k. – 72, takto

rozhodol:

I. Odmieta odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 4. mája 2023, č. k. – 72.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pre zmeškanie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 10.850,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.450,- eur od 1.1.2022 do 11.5.2022, zo sumy 450,- eur od 12.5.2022 do zaplatenia, zo sumy 2.000,- eur od 1.2.2022 do zaplatenia, zo sumy 8.400,- eur od 21.2.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie stručne odôvodnil procesný nárok žalobcu a uviedol, že žalovaný bol v predvolaní na pojednávanie zo dňa 11.4.2023 poučený, že ak sa na pojednávanie vo veci nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany môže súd rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na 4.5.2023. Žalovaný prevzal predvolanie na pojednávanie uplynutím úložnej lehoty s fikciou doručenia dňa 27.4.2023. Na pojednávanie sa nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Preto súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu v zmysle jeho návrhu v súlade s ustanovením

3. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal zrušiť napadnutý rozsudok pre zmeškanie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný uviedol, že o termíne pojednávania nemal vedomosť. Predvolanie na pojednávanie súd prvej inštancie doručoval do elektronickej schránky žalovaného. Žalovaný však predvolanie neobdŕžal, keď pravdepodobne bola technicky prevzatá len doručenka bez prílohy – samotného predvolania. Nečinnosť žalovaného, spočívajúca v jeho neúčasti na pojednávaní, tak nie je subjektívna, pretože o termíne pojednávania nevedel.

5. Žalovaný mal za to, že pojednávanie vo veci zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu.

6. Ďalej žalovaný uviedol, že počas konania bol aktívny, reagoval na výzvy žalobcu v hmotnoprávnej rovine a podal voči platobnému rozkazu odpor. Pokiaľ teda platí, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v spore, ktorú treba posudzovať tak, že žalovaný subjektívne aj napriek tomu, že mohol, vo veci nekonal, nemal o pojednávanie záujem, toto sa v tomto prípade nestalo. Žalovaný poukázal na znenie rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. a uviedol, že pre vydanie rozsudku pre zmeškanie musia byť kumulatívne splnené formálne zákonné predpoklady, avšak súd musí prihliadať aj na materiálnu stránku veci, najmä na predchádzajúcu aktivitu strany, v neprospech ktorej má byť rozsudok pre zmeškanie vydaný. Žalovaný bol (podľa svojho názoru) v konaní od samého počiatku aktívny a okrem neúčasti na pojednávaní dňa 4.5.2023, o ktorom nemal vedomosť, učinil všetky právne kroky smerujúce k obrane voči žalobnému nároku.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie žalovaného odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je neprípustné. Zároveň požiadal o priznanie náhrady trov odvolacieho konania.

8. Žalobca uviedol, že v prípade kumulatívneho splnenia všetkých predpokladov, súd obligatórne rozhodne rozsudkom pre zmeškanie žalovaného (po nariadení pojednávania) podľa , pričom poukázal na právne závery z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.11.2019, sp. zn. a rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.07.2019, sp. zn. . Žalobca tvrdenie žalovaného, že o pojednávaní nevedel, považuje za celkom bez právneho významu. Súd prvej inštancie predvolanie na pojednávanie žalovanému doručoval do aktivovanej elektronickej schránky. Riadne a včasné doručenie predvolania na pojednávanie žalovanému (dňa 27.4.2023) vyplýva z údajov na elektronickej doručenke, ktorá je súčasťou súdneho spisu. Skutočnosť, že žalovaný si svoju elektronickú schránku pravidelne nekontroluje, a teda že predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené len cestou „fikcie“, ide na ťarchu žalovaného.

9. Ďalej žalobca zvýraznil, že žalovaný nepreukázal, že by z dôvodov uvedených v podanom odvolaní riadne a včas podal návrh na neúčinnosť (elektronického) doručovania.

10. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný nepodal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa ustanovenia , ale odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie podľa Podanie odvolania proti kontumačnému rozsudku predpokladá, že žalovaný popiera existenciu podmienok ustanovených v Žalovaný tak v odvolaní nemôže namietať existenciu ospravedlniteľného dôvodu pri splnení podmienok zákona (keďže vtedy má uplatniť návrh na zrušenie kontumačného rozsudku), ale nesplnenie zákonných podmienok vo forme absencie niektorého z predpokladov stanovených v zákone pre vydanie kontumačného rozsudku (môže ísť napríklad o absenciu zákonného poučenia alebo absenciu návrhu žalobcu na vydanie kontumačného rozsudku podľa a pod.).

11. Napokon žalobca uviedol, že záver Ústavného súdu SR v rozhodnutí sp. zn. I.ÚS/233/2019 nie je v danom prípade aplikovateľný, keďže súdne konanie netrvalo dlhšiu dobu, vo veci sa neuskutočnilo viac pojednávaní, súd nevykonal žiadne rozsiahle dokazovanie a pod.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd zistil, že odvolanie podala strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ), pričom ho podala včas.

13. Podľa , odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. To zmenená, že voči rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je v zásade prípustné. Prípustnosť zákon viaže len na jediný dôvod. Týmto dôvodom je, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Z uvedeného tak možno dospieť k tomu, že v prípade odvolania proti rozsudku pre zmeškanie môže dôjsť k trom procesným situáciám, od ktorých sa potom odvíja aj povaha rozhodnutia odvolacieho súdu: 1/ odvolací súd zistí, že k vydaniu rozsudku pre zmeškanie neboli splnené zákonné podmienky - rozsudok súdu prvej inštancie uznesením zruší a vec vráti na ďalšie konanie, 2/ odvolací súd dospeje k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie - odvolanie uznesením odmietne ako neprípustné podľa , pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, 3/ odvolateľ v odvolaní napáda rozsudok pre zmeškanie

z iných dôvodov ako uvádza - odvolací súd uznesením odmietne odvolanie ako neprípustné podľa (z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.11.2019, sp. zn. ).

14. V danom prípade žalovaný v odvolaní tvrdil, že na pojednávanie nebol riadne predvolaný a že z dôvodu jeho aktivity počas konania neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa Žalovaný teda v odvolacom konaní uplatnil prípustný odvolací dôvod voči rozsudku pre zmeškanie.

15. Podmienky podľa a sú konanie o žalobe podľa , návrh žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, nedostavenie sa žalovaného na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a neospravedlnenie neprítomnosti žalovaného včas a vážnymi okolnosťami.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci o zaplatenie 10.850,- eur s príslušenstvom (žaloba o splnenie povinnosti podľa ) nariadil pojednávanie na deň 4.5.2023 o 9.00 hod. Predvolanie doručil žalobcovi (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) a žalovanému, a to obom dňa 27.4.2023. Obom totiž v tento deň uplynula úložná lehota stanovená o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) na 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy. V zmysle bodu 1. zákona o e-Governmente v tento deň nastala fikcia doručenia tejto elektronickej úradnej správy, ktorou sa doručovalo stranám konania predvolanie na pojednávanie, t. j. považuje sa za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o nej nedozvedel. V danom prípade sa teda žalovanému doručilo predvolanie dňa 27.4.2023.

17. Odvolací súd ďalej zistil, že v doručenom predvolaní boli sporové strany (okrem iného) poučené v zmysle a o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Právna zástupkyňa žalobcu priamo na pojednávaní dňa 4.5.2023 navrhla, aby súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie podľa Zo zápisnice súdu prvej inštancie o pojednávaní zo dňa 4.5.2023 vyplýva, že žalovaný sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil.

18. Je teda zrejmé, že s ohľadom na všetky tieto skutočnosti sa súdu prvej inštancie správne javilo splnenie všetkých zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa Žalovaný však v podanom odvolaní tvrdí, že v skutočnosti k riadnemu doručeniu predvolania nedošlo, keďže z dôvodu technickej chyby elektronického systému nemohol získať prístup k obsahu doručovanej elektronickej správy, a to napriek tomu, že si túto elektronickú správu prevzal.

19. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí technickú chybu spôsobujúcu nemožnosť oboznámiť sa s obsahom doručovanej elektronickej úradnej správy, pričom súčasne tvrdí, že vykázané doručenie elektronickej úradnej správy je nesprávne, je potrebné poukázať na zákonom o e-Governmente stanovený postup dovolania sa neúčinnosti elektronického doručenia. Pokiaľ sa totiž adresát neúčinnosti elektronického doručenia nedovolá, platí fikcia doručenia elektronickej úradnej správy (§ 32 ods. 5 zákona o e- Governmente).

20. Podľa § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente je nevyhnutné, aby osoba tvrdiaca neúčinnosť elektronického doručenia, podala návrh na určenie, že elektronické doručenie je neúčinné. Je totiž na adresátovi elektronického doručovania preukázať, že objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením, alebo na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať. Návrh na takéto určenie musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať aj deň, keď sa adresát s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil alebo mohol oboznámiť, a označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva. Lehota na podanie takéhoto návrhu je 15 dní odo dňa, keď sa adresát s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil alebo mohol oboznámiť.

21. Žalovaný v danom prípade nepodal návrh na určenie, že elektronické doručenie, ktorým mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie dňa 4.5.2023, je neúčinné. Žalovaný ani v podanom

odvolaní neuviedol deň, keď sa adresát s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil alebo mohol oboznámiť a neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali objektívnu nemožnosť prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením, alebo že na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať. Vzhľadom na zákonom obligatórne stanovenú nevyhnutnosť dovolania sa neúčinnosti elektronického doručenia, ktorej sa žalovaný nedovolal, stále platí fikcia doručenia elektronickej úradnej správy. Stále teda platí, že žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 4.5.2023 doručené dňa 27.4.2023, teda že mu predvolanie na pojednávanie bolo doručené riadne a včas.

22. Odvolací súd zároveň pre úplnosť dodáva, že žalovaným uvádzaná technická chyba, ktorá údajne spôsobila, že si žalovaný prevzal len „doručenku bez nasledujúcej prílohy,“ s najväčšou pravdepodobnosťou nemohla nastať. S ohľadom na priebeh elektronického doručovania podľa zákona o e-Governmente sa odvolaciemu súdu totiž javí, že takáto technická chyba by mohla nastať jedine v prípade, ak by žalovaný doručovanú elektronickú správu prevzal pred márnym uplynutím úložnej lehoty a elektronický úradný dokument by neobsahoval prílohu, ktorou by bolo samotné predvolanie na pojednávanie. Ak však v danom prípade úložná lehota elektronického doručovania márna uplynula, čo spôsobilo fikciu doručenia, znamená to, že žalovaný počas trvania uloženej lehoty nevykonal (ani pokus o) prevzatie elektronickej úradnej správy.

23. S ohľadom na uvedené je teda možné konštatovať, že v danej veci boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa

24. Žalovaný ďalej tvrdil, že pojednávanie zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu. Za ospravedlniteľný dôvod považoval opäť to, že na pojednávanie nebol riadne predvolaný, keď mu nebolo predvolanie riadne doručené. Toto však nepredstavuje ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní. Zmeškanie pojednávania (už z akéhokoľvek dôvodu) totiž predpokladá riadne a včasné predvolanie na pojednávanie. Teda to, že strana konania vie, kedy sa má zúčastniť pojednávania, avšak v čase konania pojednávania vznikne na jej strane taká prekážka, ktorá jej bráni účasti a je posúditeľná ako ospravedlniteľná. Ak však v danej veci žalovaný tvrdí, že o čase konania pojednávania nevedel (keď nebol riadne predvolaný), nemohol zmeškať pojednávanie (z akéhokoľvek dôvodu).

25. Žalovaný ďalej poukázal aj na to, že počas konania bol aktívny, reagoval na výzvy žalobcu v hmotnoprávnej rovine a podal voči platobnému rozkazu odpor.

26. Odvolací súd považuje za potrebné zvýrazniť, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity strany sporu v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Odvolací súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým, ktorá zásada zdôrazňuje vlastné pričinenie sa na ochrane svojich práv a vyžaduje, aby strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv.

27. Bola to práve nečinnosť žalovaného, ktorý sa bez riadneho a najmä včasného ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie nariadené vo veci súdom prvej inštancie, hoci bol na toto pojednávanie riadne a včas predvolaný a bol v predvolaní výslovne poučený o možnom následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak potom za danej situácie žalobca navrhol rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie, súd prvej inštancie postupoval vecne správne, ak tomuto návrhu v zmysle vyhovel a o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Žalovaný totiž nerešpektoval súdom prvej inštancie uloženú povinnosť a tomu zodpovedala forma a výsledok konania.

28. Skutočnosť, že žalovaný v konaní podal včasný odpor, ktorého následkom bolo zrušenie platobného rozkazu na veci nič nemení. Tento jediný prejav aktivity žalovaného v konaní nevytvára prekážku pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Aj zo záverov Ústavného súdu SR v žalovaným citovanom rozhodnutí sp. zn. vyplýva, že formalistický výklad ustanovení o rozsudku pre zmeškanie nie je žiaduci, najmä v prípadoch, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa

uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. To znamená, že pre odchýlenie sa od prísne stanovených podmienok, kedy súd prvej inštancie obligatórne rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, je nevyhnutné nepomerne viac, ako len jednorazová procesná aktivita žalovaného v podobe podania odporu voči vydanému platobnému rozkazu. V danej veci teda nenastali také podmienky, pri ktorých ústavný súd teleologickým výkladom (skúmajúcim účel právnej normy) vyvodil, že prílišný formalizmus by viedol k porušeniu práva strany konania na spravodlivý súdny proces.

29. Odvolací súd teda uzatvára, že boli splnené zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa a existencia jediného prípustného odvolacieho dôvodu podľa sa nepreukázala. Preto odvolací súd odvolanie žalovaného uznesením odmietol ako neprípustné podľa , pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie ( ).

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).