Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Cob-1-2019.pdf
PDF · 116.8 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu KUHO - mix SK, s.r.o., IČO: 36633071, so sídlom Lučenecká cesta 1335/21, 960 01 Zvolen, zastúpeného: URBÁNI & Partners, s.r.o., IČO: 36 646 181, so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: KUHO - MK, s.r.o., IČO: 46020756, so sídlom Na Štepnici 1379/1, 960 01 Zvolen, zastúpenému: MICHAL ŠVEC advokáti s.r.o., IČO: 51807998, so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, o určenie odporovateľnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 16Cb/4/2018- 249 zo dňa 28. septembra 2018 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 16Cb/4/2018-249 zo dňa 28. septembra 2018 potvrdzuje.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu o určenie odporovateľnosti právneho úkonu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal určenie odporovateľnosti právneho úkonu, ktorý žalovaný ako nadobúdateľ uzavrel s dlžníkom žalobcu ako predávajúcim obchodnou spoločnosťou KUHO - mix spol. s r.o., IČO: 00 652 423 so sídlom vo Zvolene, Na Štepnici 1379/1. Uviedol, že dlžník k 31. 12. 2017 dlhoval žalobcovi sumu neuhradených faktúr v celkovej výške 222.329,94 Eur, ktorá je uznaná a písomne potvrdená žalovaným dňa 18. 1. 2018. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, ktoré nadobudol od dlžníka kúpnou zmluvou V XXXX/XXXX z 30. 11. 2017, a odporovateľným právnym úkonom, ktorý poškodzuje žalobcu ako veriteľa, marí možnosť uspokojenia uvedeného dlhu. Konateľom žalovaného ( spoločníkom ) je rovnako ako u dlžníka P.. A. E., trvale bytom T., K. XXX/XX., takže sa jedná o prepojené osoby. Žalobu proti žalovanému žalobca podal v zmysle § 42 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca tvrdí, že dlžník i nadobúdateľ prostredníctvom konateľa a spoločníka mal a musel mať jednoznačne vedomosť o dlhu , tento úmysel musel byť žalovanému známy vzhľadom na osobné prepojenie.
3. Žalovaný nepovažoval žalobu za dôvodnú a tvrdil, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti kúpnej zmluvy. V konaní ani netvrdil, že by všetky podmienky odporovateľnosti kúpnej zmluvy boli splnené. Žalobca v žalobe nepreukázal, že je skutočným veriteľom pohľadávok, resp., že by pohľadávky skutočne existovali, nepredložil žiadne konkrétne dôkazy spôsobilé preukázať vznik a trvanie pohľadávok v rozsahu tvrdenom žalobcom. Nič mu v tom nebránilo, aby okrem inventarizácie pohľadávok žalobca predložil súdu aj iné dôkazy, ktoré by preukazovali vznik a trvanie pohľadávok v rozsahu tvrdenom žalobcom. Naviac inventarizácia pohľadávok bola zjavne urobená
jedine na účtovné účely v súvislosti s uzavretím hospodárskeho roku 2018. Ku kráteniu pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť v prípade, ak dlžník má, okrem toho, čo z jeho majetku odporovateľným právnym úkonom ušlo aj iný majetok, z ktorého by sa veriteľ mohol uspokojiť. K ukráteniu veriteľa nedôjde ani v prípade, ak sa jedná o tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka, pretože dlžník za svoje plnenie dostane zodpovedajúce protiplnenie, ktoré ale musí byť reálne ekvivalentné. Veriteľ nemohol byť uzavretím kúpnej zmluvy ukrátený, pretože spoločnosť KUHO - mix. spol. s r.o., na základe kúpnej zmluvy dostala od žalovaného plnenie v podobe kúpnej ceny, ktoré zodpovedalo hodnote nehnuteľnosti. Kúpna cena nehnuteľnosti bola dohodnutá na sumu 189.683,50 Eur, pričom ocenenie nehnuteľností bolo predmetom skúmania znaleckou organizáciou Znalex s.r.o., ktorá vyhotovila znalecký posudok č. 628/2017 zo dňa 16. 11. 2017. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola v znaleckom posudku určená na 227.000 Eur s DPH, čo zodpovedá sume 189.166,67 Eur bez DPH. Podľa názoru prevažujúceho v judikatúre, ako aj v odbornej literatúre, sa pod pojmom vymáhateľná pohľadávka rozumie taká pohľadávka veriteľa, ktorá je krytá exekučným titulom, teda, že jej vykonávania sa veriteľ môže domáhať v exekučnom konaní. Z týchto dôvodov žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
4. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie a zo zhodných skutkových tvrdení sporových strán a z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 30.11.2017 medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou KUHO - mix. spol. s r.o., predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom pre k.ú. T. znalcom ohodnotené na sumu 189.166,67 Eur bez DPH, a dohodnutá kúpna cena kúpnej zmluve bola vo výške 189.683,50 Eur bez DPH a bola aj skutočne zaplatená. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobu žalobca podal v rámci plynutia 3-ročnej prekluzívnej doby odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy, nebola sporná ekvivalentnosť kúpnej ceny. Medzi stranami bola sporná existencia pohľadávky žalobcu proti obchodnej spoločnosti KUHO - mix. spol. s r.o., vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu a bola sporná vedomosť žalovaného o úmysle obchodnej spoločnosti KUHO - mix. spol. s r.o. ukrátiť uspokojenie tvrdenej pohľadávky žalobcu kúpnou zmluvou zo dňa 30.11.2017.
5. Okresný súd nárok žalobcu posúdil podľa § 42a ods. 1, 2 ods. 3 písm. b) a c), § 42b ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania s poukazom na rozsudok Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/109/2007 zo dňa 27.5.2018 a na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21Cdo/4333/2007 zo dňa 12.6.2008 žalobu žalobcu zamietol. Uviedol, že v prípade odporovateľnosti právneho úkonu musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky, a to existencia právneho úkonu, ktorý ukracuje pohľadávku veriteľa, platnosť odporovateľného právneho úkonu, vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, ukrátenie veriteľa ( objektívna stránka odporovateľnosti ) a úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti ) keď tento úmysel musel byť druhej strane známy i úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom, t.j. samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania; predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu ( jeho vnútorné zámery ) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom, dovodiť. Odporovateľnými nikdy nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k zmenšeniu majetku dlžníka. Ekvivalentný právny úkon musí byť vždy bezpečne preukázaný. V prípade ak nie je splnená čo i len podmienka, nemožno žalobe o určení nie odporovateľnosti právneho úkonu vyhovieť. V prejednávanej veci mal preukázané uzavretie kúpnej zmluvy dňa 30.11.2017 medzi žalovaným a tvrdením dlžníkom žalobcu ( spoločnosť KUHO - mix, spol.s.r.o. ), ktorá mala podľa tvrdenia žalobcu ukracovať uspokojenie jeho pohľadávky. Samotná existencia predmetnej pohľadávky žalobcu bola sporná a tento spor doteraz nebol právoplatne vyriešený v osobitnom civilnom sporovom konaní. Bez existencie pohľadávky (v zmysle právoplatne judikovanej ) pohľadávky nemôže byť žaloba o určenie odporovateľnosti právneho úkonu dôvodná, pretože existencia takejto pohľadávky je jednou z podmienok jej úspešnosti a ako taká splýva s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu na podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu, t.j. bez existencie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu proti dlžníkovi, nesvedčí žalobcovi aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu jeho dlžníka ( Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/61/2008 zo dňa 30.7.2009 ). V konaní nebolo sporné, že žalobca vymáhateľnou pohľadávkou proti dlžníkovi KUHO - mix , spol.s.r.o. nedisponuje. Súd sa preto priklonil k aktuálnej súdnej praxi, podľa ktorej pod pojmom „„vymáhateľná pohľadávka“ v ustanovení § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého
možno nariadiť exekúciu ( Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/253/2012 zo dňa 17.12.2013 ), ktorá za prekonaný výslovne označila doterajší názor vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/102/1999 zo dňa 23.12.1999 publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 44/2001. Podľa tohto rozhodnutia vymáhateľnou pohľadávkou je potrebné rozumieť pohľadávku, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní, t.j. pohľadávka, ktorá už dospela (je zročná), a ktorá nie je čo do svojej povahy pohľadávkou naturálnou, keď táto aktuálna súdna prax prešla aj testom ústavnosti ( uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 39/2015 zo dňa 01.07.2015). Pokiaľ žalobca v konaní poukazoval na konanie, ktoré má byť vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 10Up/93/2018, v rámci ktorého si mal uplatňovať pohľadávku proti dlžníkovi KUHO - mix spol. s r.o. Okresný súd uviedol, že v priebehu konania žalobca nepodal návrh na prerušenie konania v prejednávanom spore do skončenia uvedeného konania a ani nepreukázal podanie žaloby. Pri rozhodovaní okresný súd zohľadnil skutočnosť, že žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka má procesný charakter v zmysle, že s istou dávkou zjednodušenia jej jediným účelom je rozšírenie vykonateľnosti exekučného titulu žalobcu proti jeho dlžníkovi aj na osobu, na ktorú dlžník v úmysle ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu prisúdenej týmto exekučným titulom previedol svoj majetok. Bez existencie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu (vo forme exekučného titulu) nemá spor o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka zmysel. V zmysle článku 17 základných princípov Civilného sporového poriadku je preto konanie o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka nehospodárne, zbytočne zaťažuje žalovaného, a preto vedenie takéhoto sporu je aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.. Na základe uvedených skutočností okresný súd nemal preukázanú existenciu vymáhateľnej judikovanej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi KUHO - mix spol. s r.o., preto žalobu považoval za nedôvodnú a zamietol ju. Z hľadiska hospodárnosti konania uviedol, že nebolo potrebné vykonávať dokazovanie na preukázanie splnenia ostatných predpokladov úspešnosti žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Pre úplnosť považoval za potrebné dodať, že o odporovateľný právny úkon ide len v prípade, že ním bol majetok dlžníka prevedený na tretiu osobu bez zodpovedajúceho protiplnenia; v opačnom prípade o odporovateľne prevedený majetok nejde; pokiaľ právny úkon dlžníka nemal za následok zmenšenie jeho majetku, lebo za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty obdržal ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná náhrada, nemôže dôjsť ku kráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. O odporovateľný právny úkon môže ísť len vtedy, pri splnení ďalších podmienok, ak za prevedený majetok nebola dlžníkovi poskytnutá zodpovedajúca náhrada. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa spornej kúpnej zmluvy zo dňa 30.11.2017 bola predávajúcemu dlžníkovi žalobcu KUHO - mix spol. s r.o. vyplatená dojednaná kúpna cena, ktorá podľa znaleckého posudku zodpovedala všeobecnej hodnote nehnuteľností.
6. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v prospech žalovaného, ktorý bol v konaní plne úspešný a to aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo 222/2016, sp.zn. 6Cdo/57/2017, sp.zn. 6Cdo/196/2016.
7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu ustanoveného v § 365 ods. 1 písm. g) v spojení s § 366 písm. d) CSP. Žalobca v odvolaní uviedol, že existuje dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku, pretože medzičasom došlo k správoplatneniu súdneho rozhodnutia, ktorým sa voči dlžníkovi v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. 10Up/93/2018 domáhal zaplatenia dlhu 222.329,94 Eur. Uviedol, že v čase pojednávania a rozhodnutia dňa 28.9.2018 napriek nezmeneným skutkovým okolnostiam nebola vyznačená právoplatnosť platobného rozkazu č.k. 10 Up/93/208 na Okresnom súde Banská Bystrica, právoplatnosť bola vyznačená až dňa 17.10.2018, pričom platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.5.2018. Túto skutočnosť žalobca považuje za novotu, ktorú nemohol predložiť v rámci prejednania veci na súde prvej inštancie, pretože žalobca nemal k dispozícii právoplatné rozhodnutie súdu. Tvrdí, že právna úprava sa nezmenila a ani predmetné ustanovenia v odporovateľnosti právneho úkonu, teda princíp právnej istoty dáva možnosť podať žalobu aj bez existencie exekučného titulu, toto vychádzalo jednak z praxe, keďže dĺžka konania o nároku voči dlžníkovi často krát spôsobí, že v dôsledku uplynutia času odporovaciu žalobu podať nemožno a jednak vo vieru v gramatický a exikálny výklad ustanovenia v zmysle záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 23.12.2999, sp.zn. 3Cdo/102/1999. Zmena právneho názoru tak závažnej okolnosti je teda na ťarchu žalobcu; tento napriek tomu po vyhlásení rozhodnutia zistil, že má voči dlžníkovi exekučný titul a to právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP. Zistený stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené ( § 366 písm. d) CSP bez viny žalobcu a to platobný rozkaz č.k. 10 Up/93/2018 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti zo 17.10.2018. Žalobca trvá na tom, že citovaný text zákona a v ňom uvedené prídavné meno „vymáhateľný“ nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím ( exekučným titulom ), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Na prijatie tohto stanoviska vedie systémový prístup pri interpretácii použitého slova „vymáhateľný“, jednak z hľadiska sémantického a historického rozboru, ale aj z hľadiska účelového významu textu tejto právnej normy. Základné pojmy „ vymáhateľná a vykonateľná“ pohľadávka nie sú v žiadnom prípade synonymické . Vymáhateľnú pohľadávku je možné charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, ktorej sa možno domáhať na súde, na rozdiel od toho vykonateľnou pohľadávkou je taká pohľadávka, ktorú možno exekuovať, ktorej majiteľovi svedčí vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iný exekučný titul. Tvrdí, že aj v dôsledku zmeny právneho názoru na terminus technicus „vymáhateľná pohľadávka“ túto podmienku naplnil. Odvolaciemu súdu predložil spolu s odôvodnením aj dôkaz o tom, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola vyznačená až dňa 17.10.2018. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, pretože žalobca navrhol vo veci vykonať aj ďalšie dôkazy, ktoré vykonané okresným súdom neboli v dôsledku toho, že okresný súd nemal preukázanú existenciu vymáhateľnej pohľadávky vo forme exekučného titulu.
8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že odvolanie žalobcu bolo podané oneskorene. Nesúhlasí s námietkou žalobcu, že rozsudok bol založený len na závere súdu prvej inštancie, že žalobca do vyhlásenia rozsudku nepreukázal vymáhateľnú pohľadávku voči spoločnosti. Súd prvej inštancie založil rozsudok okrem iného aj na závere, že nebola naplnená ani ďalšia podmienka odporovateľnosti a tou je, že kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu žalobcu. Rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil.
9. Odvolací dôvod na ktorom žalobca založil odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) v spojitosti s § 366 písm. d) CSP predpokladá, že použitie novôt v odvolacom konaní je prípustné v prípade, ak tieto novoty odvolateľ nemohol bez svojej viny použiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Existenciu novoty žalobca vidí len v tom, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu bola vydaná až po vyhlásení rozsudku, a iba o tejto skutočnosti odvodzuje tvrdenie, že ju nemohol použiť bez svojej viny v konaní pred súdom prvej inštancie. Uviedol, že okamih právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia sa odvodzuje od viacerých právne významných objektívnych skutočností stavených v Civilnom sporovom poriadku ( doručenie rozhodnutia strane, márne uplynutie lehoty na podanie odvolania alebo sťažnosti, neprípustnosť odvolania a pod ) . Preto aj právoplatnosť a vykonateľnosť ako právny inštitúty predstavujú objektívne skutočnosti a oproti tomu doložka právoplatnosti a vykonateľnosti iba osvedčuje, že súdne rozhodnutie nadobudlo v určitom okamihu právoplatnosť a vykonateľnosť. Právna úprava v Civilnom sporovom poriadku k tejto doložke žiadne osobitné právne účinky smerom k nadobudnutiu právoplatnosti a vykonateľnosti nepriznáva. Doložka má iba deklaratórne účinky a jej vydaním sa nekonštituje právoplatnosť a ani vykonateľnosť. Zdôraznil, že platobný rozkaz bol vydaný už dňa 10.4.2018, takmer pol roka pred vyhlásením rozsudku, žalobca ním musel disponovať, keďže mu bol ako strane konania nepochybne doručený. Žalobca až na pojednávaní dňa 28.9.2018 tvrdil, že platobný rozkaz bol vydaný bez toho aby sa snažil súdu túto skutočnosť súdu prvej inštancie akokoľvek preukázať. Naviac, žalobca na pojednávaní tvrdil, že spoločnosť podala proti platobnému rozkaz odpor ( viď zápisnicu z pojednávania ). Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby sa napríklad nahliadnutím do súdneho spisu v konaní, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz a ktorého bol stranou v spore oboznámil so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Mal a mohol posúdiť či platobný rozkaz je právoplatný a vykonateľný a túto skutočnosť tvrdiť a preukazovať v tomto konaní. Zdôraznil, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil a ani nepreukazoval, že by platobný rozkaz bol vôbec vydaný, hoci tak urobiť mohol. Vlastnou procesnou aktivitou mohol zistiť, či platobný rozkaz je právoplatný a vykonateľný. Iba v dôsledku vlastnej procesnej pasivity, teda z vlastnej viny tento dôkaz žaloba nepoužil a nepreukázal. Nie je preto splnená podmienka prípustnosti žalobcom tvrdenej novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 písm. d) CSP a nemôže byť daný ani odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP.
10. Žalovaný argumentoval aj tým, že neboli splnené podmienky pre úspešné odporovanie právneho úkonu. Nad rámec uviedol, že žalobca napriek tomu, že disponuje doložkou právoplatnosti a
vykonateľnosti právoplatného rozkazu, ku dňu 26.11.2018 nepodal proti spoločnosti návrh na vykonanie exekúcie platobného rozkazu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal mu právnu náhradu trov odvolacieho konania.
11. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti a na základe nich je treba vyvodiť, že právny záveru súdu prvej inštancie o neexistencii vykonateľného exekučného titulu je nesprávny. Existuje tu jednoznačne novota v odvolacom konaní a to preukázaná právna udalosť ( právoplatnosť ), ako aj skutočnosť, že ani žalobca ( a ani súd prvej inštancie v prípade preverenia stavu veci ) nemohol právoplatnosť preukázať skôr, hoci právoplatnosť nastala. Nie je pravdivé tvrdenie, že žalobca nepodal žalobu na plnenie, takúto žalobu podal a to v ten istý deň, kedy podal túto odporovaciu žalobu ( č.k. 10Up/93/2018 na Okresnom súde Banská Bystrica ). Toto tvrdenie žalovaný nepoprel, pričom štatutár žalovaného ako štatutár prepojených spoločností musel mať o tom vedomosť, avšak súd prvej inštancie jeho výsluch na pojednávaní nevykonal. Žalovaný sa teda bráni niečím, o čo sa sám pričinil, práve jeho štatutári a teda tvrdenie žalovaného v odvolaní sa nezakladá na pravde. Potom treba dodať, že práve žalobcom uvedená informácia, že dlžník rozporuje platobný rozkaz bola pravdivou. Ani v prípade, ak by súd prvej inštancie urobil dokaz do konania 10Up/93/2018, nezískal by inú informáciu, pretože právoplatnosť bola vyznačená až po vyhlásení rozhodnutia súdom prvej inštancie. Na záver doplnil, že trhovosť dostupnej ceny, ktorá bola určená znaleckým posudkom pod hrozbou trestného činu znalca, nie je úplne rozhodujúca, ale to ako je s ňou naložené.
12. K tomuto vyjadreniu žalobcu zaslal žalovaný obsahove totožné vyjadrenie uvedené už v podaní zo dňa 28.11.2018.
13. Podaním zo dňa 12.8.2019 žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že po vyznačení právoplatnosti platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 10Úp/93/2018 voči dlžníkovi KUHO - mix , spol.s.r.o. a podaním odvolania došlo k vysporiadaniu dlhov voči žalobcovi ako veriteľovi zo strany zostávajúceho konateľa a spoločníka P.. R. D., ktorý sa v spoločnosti dlžníka stal jediným konateľom a spoločníkom po vystúpení P.. E.. Navrhol, aby odvolací súd konanie v celom rozsahu zastavil.
14. Žalovaný podaním zo dňa 14.8.2019 so späťvzatím žaloby nesúhlasil z dôvodu, že má legitímny záujem na tom, aby vec, ktorá bola predmetom súdneho konania bola rozhodnutá meritórne v rámci konania s tvrdením vecne správneho rozsudku, nakoľko iba meritórne rozhodnutie medzi žalobcom a žalovaným vytvorí prekážku veci právoplatne rozhodnutej v zmysle § 230 CSP. V prípade, ak by odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby a konanie zastavil, žalobcovi by v budúcnosti teoreticky nič nebránilo v tom, aby opätovne podal žalobu v predmetnej veci, keďže uznesenie o zastavení konania by prekážku právoplatne rozhodnutej veci nevytvorilo. Žalovaný môže tak dosiahnuť právnu istotu a zodpovedajúcu ochranu jeho práv a právom chránených záujmov iba prostredníctvom meritórneho rozhodnutia, ktorým odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Má preto zásadný záujem na tom, aby rozsudok nadobudol právoplatnosť, nakoľko rozsudok posilňuje právnu istotu žalovaného aj vo vzťahu k potenciálnym ďalším veriteľom spoločnosti ( ak existujú ) keďže z neho vyplýva, že kúpnou zmluvou nemohlo dôjsť k ukráteniu žalobcu, teda ani nepotenciálnych ďalších veriteľov spoločnosti.
15. Odvolací súd pred verejným vyhlásením rozhodnutia vyhlásil uznesenie a rozhodol, že späťvzatie žaloby nepripúšťa a posudzoval závažnosť dôvodov. Bral na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotil predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami a dopat na postavenie strán, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho právom chránených záujmov a dospel k záveru o odôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci.
16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedeným dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
17. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval iný dôležitý verejný záujem.
18. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia § 42a nasl. Občianskeho zákonníka žalobu žalobcu zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( § 387 ods. 2 CSP ).
19. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP, posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou najmä vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávanie za účelom prejednania veci.
20. V súlade s § 387 ods. 3 druhá veta CSP, odvolací súd posudzoval podstatné odvolacie tvrdenia žalobcu, za ktoré považoval tvrdenie, že zistený skutkový stav, z ktorého vychádzal rozsudok neobstojí, pretože sú podľa neho prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej strany, ktoré neboli uplatnené. Žalobca tvrdí, že medzičasom platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica pod sp.zn. 10Up/93/2018 sa stal právoplatný a vykonateľný a ním bola spoločnosti uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 222.329,94 Eur s príslušenstvom a keď tvrdí, že v čase vyhlásenia rozsudku nedisponoval doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu, ktorá bola vykonaná až 17.10.2018, pričom platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.5.2018. Túto skutočnosť, žalobca považuje za novotu podľa § 366 písm. d) CSP a tvrdí, že údajne bez svojej viny nemohol právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz predložiť v rámci tohto konania pred súdom prvej inštancie, keď o právoplatnosti a vykonateľnosti sa dozvedel až po vyhlásení rozsudku.
21. Odvolací súd po posúdení a vyhodnotení podstatného odvolacieho tvrdenia a odvolacieho dôvodu konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody najmä pre iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výrok jeho rozsudku. Odvolací súd má za to, že nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré žalobca uvádza až teraz, t.j. v odvolacom konaní, mohol žalobca uplatniť už skôr a to v priebehu konania pred súdom prvej inštancie až rozhodnutia súdom prvej inštancie vo veci samej o odporovateľnosť právneho úkonu. Žalobcovi nik nebránil v tom, aby o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu žiadal Okresný súd v Banskej Bystrici , v čase konania na súde prvej inštancie a právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz mohol použiť v tomto konaní. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca mal a mohol už v žalobe tvrdiť a následne nielen tvrdiť, ale aj preukazovať podanie žaloby na plnenie. Odvolací súd samotnú doložku právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu nepovažuje za novotu, ktorú žalobca nemohol bez svojej viny predložiť počas konania na súde prvej inštancie. Pokiaľ žalobca z vlastnej viny po vyhlásení rozhodnutia zistil, že má voči dlžníkovi exekučný titul - právoplatné a vykonateľné rozhodnutie a teda súdom priznanú pohľadávku nepodkladá odvolací súd za dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP.
22. Záverom odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie zamietol žalobu nielen z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu vymáhateľnej pohľadávky, ale aj z dôvodu, že nebola splnená ani ďalšia podmienka odporovateľnosti kúpnej zmluvy. K splneniu tejto ďalšej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne dôvody.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu normu, preto odvolací súd odvolanie žalobcu
nepovažoval za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.
25. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.
26. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).