Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/15/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobkyne I. Q., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. XXX/XX, XXX XX H., proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -158 z 5. septembra 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 05. 09. 2018 žalobu zamietol (prvý výrok). O nároku o náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % (druhý výrok). Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala proti žalovanému Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35923130 vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 756,13 Eur zo Zmluvy o úvere č.6600503749 zo dňa 19. 10. 2015 a vo výške 1.311,13 Eur zo Zmluvy o úvere č. 7620501067 zo dňa 07. 12. 2016 (ďalej aj ,,Zmluvy o úvere, “ resp. ,,zmluvy“). Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. -80 zo dňa 19. 03. 2018 rozhodol, že pokračuje v konaní so žalovaným Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155, ktorý sa stáva stranou sporu namiesto zaniknutého žalovaného Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130 (ďalej aj ,,právny predchodca žalovaného“). Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí Najľahšej pôžičky) č. 6600503749 zo dňa 19. 10. 2015 súd prvej inštancie okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom a žalobkyňou ako klientom. V článku II. sú uvedené údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácii ako zamestnávateľ, výška priemerného čistého mesačného príjmu, mesačné výdavky, počet vyživovaných osôb atď.. V článku III. sú uvedené doklady klienta doložené k zmluve - kópia občianskeho preukazu, potvrdenie o príjme a potvrdenie o adrese. V článku V. Pôžička je uvedené - druh úveru bezúčelový, spotrebiteľský, celkové náklady spotrebiteľa 2.025,- Eur, celková výška pôžičky 3.000,- Eur, celková čiastka 5.025,- Eur, splátka 83,75 Eur, počet splátok 60, priemerná hodnota RPMN 18,01 %, RPMN 25 %, fixná ročná úroková sadzba 25 %, 1.splátka splatná dňa 20. 11. 2015, termín konečnej splatnosti október 2020, odplata 25 %, najvyššia prípustná výška odplaty 27 %, ďalšie splátky splatné vždy k 20.dňu v mesiaci, doba trvania zmluvy do splatenia všetkých záväzkov

klienta podľa tejto zmluvy. V článku IX. Zmluvné podmienky je definovaný predmet zmluvy s tým, že právny predchodca žalovaného sa zaviazal poskytnúť klientovi spotrebiteľský úver a klient (žalobkyňa) sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za podmienok uvedených v tejto zmluve. V bode 2 článku IX. je uvedená definícia jednotlivých pojmov, okrem iného je tu uvedené splátka: znamená peňažnú čiastku dohodnutú medzi klientom a spoločnosťou v zmluve za obdobie jedného mesiaca, ktorou klient spláca celkovú čiastku skladajúcu sa z dohodnutého anuitného úroku, príslušnej časti istiny a poistenia v prípade, ak klient požiada o poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky. V bode 5 článku IX. je okrem iného uvedené, že právny predchodca žalovaného je povinný poskytnúť klientovi na jeho požiadanie výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky bezplatne kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy. V bode 6 tohto článku IX. sú uvedené podmienky splácania, v zmysle ktorého je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch uvedených v zmluve, s tým, že 1.splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. V bode 7 tohto článku IX. sú uvedené údaje týkajúce sa RPMN, ktorá sa vypočíta podľa klientom zvoleného (spoločnosťou určeného) spôsobu splácania pôžičky podľa vzorca uvedeného v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý je v zmluve presne špecifikovaný. Z dokladu Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.10.2015 súd prvej inštancie zistil, že sú v ňom formou tabuľkového prehľadu uvedené totožné informácie ako v zmluve č.6600503749 s tým, že tento doklad má byť parafovaný žalobkyňou, čo sa rovnako týka aj Informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver tiež zo dňa 19. 10. 2015, kde je špecifikovaný údaj ohľadne týchto náležitostí. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí Najľahšej pôžičky) č. 7620501067 zo dňa 07. 12. 2016 súd prvej inštancie okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130) a žalobkyňou ako klientom, pričom v článku II. sú uvedené údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácii ako zamestnávateľ, mesačné finančné náklady, iné mesačné výdavky, priemerný čistý mesačný príjem, atď... V článku III. sú uvedené doklady klienta doložené k zmluve - kópia občianskeho preukazu, potvrdenie o daňovej povinnosti/kópia daňového priznania a potvrdenie o adrese. V článku V. Pôžička je uvedený druh úveru bezúčelový spotrebiteľský, celkové náklady spotrebiteľa 11.251,60 Eur, celková výška úveru 9.500,- Eur, celková čiastka 20.751,60 Eur, splátka 172,93 Eur, počet splátok 120, priemerná hodnota RPMN 9,27 %, RPMN 19,5 %, fixná ročná úroková sadzba 19,9 %, 1.splátka splatná dňa 20. 01. 2017, termín konečnej splatnosti dňa 20. 12. 2026, odplata 19,90 %, najvyššia prípustná výška odplaty 20 %, ďalšie splátky splatné vždy k 20.dňu v mesiaci, doba trvania zmluvy do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy. Tiež je v nej uvedené, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov sú uvedené v článku Zmluvné podmienky bod Splátkový kalendár tejto zmluvy. V článku IX. Zmluvné podmienky je v bode 1 uvedený predmet zmluvy s tým, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytnúť klientovi spotrebiteľský úver a klient (žalobkyňa) sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za podmienok uvedených v tejto zmluve. V bode 2 tohto článku sú uvedené definície jednotlivých pojmov, okrem iného splátka: znamená peňažnú čiastku dohodnutú medzi klientom a spoločnosťou v zmluve za obdobie jedného mesiaca, ktorou klient spláca celkovú čiastku skladajúcu sa z dohodnutého anuitného úroku, príslušnej časti istiny a poistenia v prípade, ak klient požiada o poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky. V bode tohto článku je okrem iného uvedené, že spoločnosť je povinná poskytnúť klientovi na jeho vyžiadanie výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky bezplatne kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy. V bode 6 tohto článku je uvedené, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch uvedených v splátkovom kalendári, pričom 1.splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. V bode 7 tohto článku je uvedený splátkový kalendár, kde sú špecifikované splátky v počte 120, dátumy splatnosti jednotlivých splátok od 20. 01. 2017 do 20. 12. 2026, výška všetkých mesačných splátok 172,93 Eur, tiež je pri každej jednotlivej splátke uvedený zostatok istiny po úhrade splátky a tiež sú zvlášť rozpísané pri každej splátke aká časť z toho predstavuje istinu a aká časť úrok. V bode 8 tohto článku je uvedený spôsob výpočtu RPMN s tým, že táto sa vypočíta podľa klientom zvoleného (spoločnosťou určeného) spôsobu splácania pôžičky podľa vzorca uvedeného v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý je následne tam špecifikovaný. Z dokladu Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07. 12. 2016 prvoinštančný súd zistil, že sú v ňom formou tabuľkového prehľadu uvedené totožné informácie ako v zmluve č.7620501067 s tým, že tento doklad má byť parafovaný žalobkyňou, čo sa rovnako týka aj Informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver tiež zo dňa 07. 12. 2016, kde je špecifikovaný údaj ohľadne týchto náležitostí.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , (ďalej aj „“), , , , OZ v znení účinnom od 01. 04. 2015, o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch,“ resp. ,,ZoSÚ“) v znení účinnom do 20. 03. 2016, ZoSÚ v znení účinnom do 31. 12. 2016, , v znení účinnom do 22. 12. 2015 a v znení účinnom do 30. 04. 2018, ZoSÚ v znení účinnom do 22. 12. 2015 a v znení účinnom do 31. 12. 2016, Súd prvej inštancie uviedol: ,,Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného bola uzavretá Zmluva o úvere č.6600503749 dňa 19. 10. 2015 a tiež medzi nimi bola uzavretá Zmluva o úvere č.7620501067 zo dňa 07. 12. 2016, pričom súd tieto zmluvy vyhodnotil ako zmluvy spotrebiteľské (typové, formulárové). Jedná sa o zmluvy, ktoré uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti modifikácie. Žalobkyňa mala v daných zmluvných vzťahoch postavenie spotrebiteľa a právny predchodca žalovaného mal postavenie dodávateľa, pričom sa jednalo o tzv. spotrebiteľské úvery a z tohto uhla pohľadu súd predmetné zmluvy a právne vzťahy medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi stranami sporu boli uzavreté zmluvy o úvere, ktoré sa v zmysle príslušných ustanovení považujú za „absolútny obchod“, t.j. na právne vzťahy medzi stranami sporu je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých aj ustanovenia a nasl. resp. ustanovenia upravujúce právne úkony ako také. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v zmysle predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere bolo zo strany právneho predchodcu žalovaného plnené v prospech žalobkyne, teda boli jej poskytnuté predmetné úvery v dojednanej výške a tiež nebolo sporné, že žalobkyňa na predmetné úverové vzťahy uhradila čiastky, ktoré uvádzala v podanej žalobe, t.j. pri zmluve č.6600503749 uhradila sumu 3.756,13 Eur (úver poskytnutý vo výške 3.000,- Eur) a pri zmluve č.7620501067 sumu 10.811,13 Eur (úver poskytnutý vo výške 9.500,- Eur). Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala celkovo zaplatenia sumy 2.067,26 Eur, a to z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, keď mala žalobkyňa za to, že nakoľko predmetné úvery sa majú považovať za bezúročné a bezpoplatkové, žalovaný resp. právny predchodca žalovaného mal z titulu týchto zmluvných vzťahov nárok len na vrátenie skutočne poskytnutej istiny úveru pri tej ktorej zmluve, konkrétne teda vo vzťahu k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.6600503749 uhradila žalobkyňa o 756,13 Eur viac než mal žalovaný nárok a pri Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.7620501067 o 1.311,13 Eur viac než mal žalovaný nárok. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že predmetné úvery sa majú považovať za bezúročné a bezpoplatkové z dôvodu, že právny predchodca žalovaného hrubým spôsobom porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopností žalobkyne ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami a , súd konštatuje, že si neosvojil tento právny názor žalobkyne, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by zo strany právneho predchodcu žalovaného došlo k takémuto hrubému porušeniu povinností v zmysle , keďže takýmto hrubým porušením je len prípad ak veriteľ posudzuje túto schopnosť spotrebiteľa bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak, ako to definuje . Pritom žalovaný uviedol, že jeho právny predchodca ako nebankový subjekt nebol oprávnený nahliadať do bankového registra, keďže nebol bankou, a preto pri posudzovaní tejto schopnosti žalobkyne vychádzal z údajov poskytnutých žalobkyňou tak, ako to pri obidvoch úverových zmluvách vyplýva z ich článku II., kde sú poskytnuté údaje klienta o jeho zamestnaní a finančnej situácii s tým, že pri obidvoch zmluvách žalobkyne uviedla ako svoj priemerný čistý mesačný príjem čiastku 1.000,- Eur, počet vyživovaných osôb 1, žiadne zrážky zo mzdy, žiadne splátky úverov, hypoték, leasingov a pod., a pokiaľ ide o pravidelné mesačné výdavky na bývanie, telefón, uviedla čiastku 20,- Eur. Čiže právny predchodca žalovaného mal podľa názoru súdu zistené dostatočné množstvo informácií na posúdenie schopnosti žalobkyne splácať úver. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že predmetné úverové zmluvy neobsahovali všetky obligatórne náležitosti vyžadované v zmysle , ktorých absencia spôsobuje, že predmetný spotrebiteľský úver sa má považovať za bezúročný a bezpoplatkový, súd konštatuje, že sa ani s týmto

právnym názorom žalobkyni nestotožnil, keď konkrétne žalobkyňa namietala, že predmetné úverové zmluvy neobsahujú výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v tom zmysle, že jednotlivé splátky neboli rozpísané zvlášť na istinu, úrok resp. iné poplatky, resp. že zmluvy neobsahovali uvedenie termínu konečnej splatnosti formou uvedenia dňa, mesiaca a roku konečnej splatnosti, resp. že neobsahovali údaj o RPMN priamo v zmluve. Pokiaľ ide o zmluvu č.2, t.j. zmluvu č.7620501067 zo dňa 07. 12. 2016 súd tieto námietky žalobkyne vyhodnotil ako absolútne bezpredmetné, keďže v tejto zmluve výslovne v článku V. je uvedený termín konečnej splatnosti dňa 20. 12. 2026, je tam uvedená tak fixná ročná úroková sadzba, ako i priemerná hodnota RPMN a tiež RPMN samotná, konkrétne vo výške 19,90 %, s tým, že navyše v článku IX. bod 8 je uvedený aj spôsob výpočtu RPMN a taktiež v článku IX, konkrétne v bode 7 je v nej zahrnutý splátkový kalendár, kde je uvedených všetkých 120 splátok spolu s uvedením výšky splátky, presného dátumu splatnosti tej ktorej splátky a tiež údaj akým spôsobom bude tá ktorá splátka započítaná na istinu a úrok, t.j. v akej konkrétnej výške a tiež je tam údaj ohľadne výšky zostatku istiny po úhrade tej ktorej splátky. Pokiaľ ide o zmluvu č.1, t.j. zmluvu č.6600503749 zo dňa 19. 10. 2015 súd aj pri tejto zmluve jednoznačne konštatuje, že je tu opäť RPMN, ako i priemerná hodnota RPMN a tiež fixná ročná úroková sadzba uvedená určito a zrozumiteľne, konkrétne RPMN vo výške 25 %, a to v článku V. tejto zmluvy a tiež v článku IX. v bode 7 tejto zmluvy je uvedený aj spôsob výpočtu RPMN. Pokiaľ ide o údaj ohľadne termínu konečnej splatnosti, ten je tu uvedený priamo v tejto kolónke mesiacom a rokom, t.j. október 2020, avšak v nasledujúcej kolónke je uvedené, že ďalšie splátky sú splatné vždy 20.dňa v mesiaci, pričom je uvedený dátum splatnosti 1.splátky, a to dňa 20. 11. 2015. Súd teda aj ohľadne tejto skutočnosti jednoznačne bez pochýb zastáva názor, že aj údaj ohľadne termínu konečnej splatnosti je tu uvedený dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne aj pre priemerného spotrebiteľa, ktorý musí byť schopný si z týchto údajov odvodiť, že presným termínom konečnej splatnosti úveru je 20. 10. 2010. Čo sa týka poslednej námietky vo vzťahu k rozpísaniu jednotlivých splátok úveru na istinu, úrok resp. iné poplatky je síce pravdou, že priamo do textu tejto zmluvy nebol poňatý splátkový kalendár, ktorý by tieto údaje výslovne obsahoval, avšak v zmluve je priamo uvedená výška mesačnej splátky, a to 83,75 Eur, pričom je ďalej v texte zmluvy definované, že sa tým rozumie peňažná čiastka dohodnutá za obdobie jedného mesiaca, ktorou klient spláca celkovú čiastku úveru a táto sa skladá z dohodnutého anuitného úroku príslušnej časti istiny a poistenia v prípade, ak klient poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky požiada (poznámka súdu: čo nebol prípad žalobkyne), to znamená, že z obsahu týchto zmluvných dojednaní jasne vyplýva, že súčasťou každej mesačnej splátky bola splátka tak časti istiny, ako i časti úroku. Rovnako nebolo sporné, že následne bezprostredne po uzavretí tejto zmluvy bol žalobkyni právnym predchodcom žalovaného zaslaný splátkový kalendár k tejto zmluve, kde tak ako už bolo vyššie uvedené, je okrem výšky jednotlivých splátok a presných dátumov splatnosti tej ktorej splátky uvedené aj to, aká časť istiny a aká časť úroku je z tej ktorej splátky uhrádzaná. Navyše aj z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalovaného bol povinný poskytnúť žalobkyni ako klientovi na jej požiadanie výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy. Čiže, pokiaľ žalobkyňa považovala za potrebné pre svoje účely mať takýto rozpis k dispozícii, mala kedykoľvek možnosť oň požiadať, ale ako už bolo uvedené so samotnou žalobou predložila predmetný splátkový kalendár, čiže nebolo sporné, že tento mala k dispozícii. Bez ohľadu na to ale súd zastáva názor, že výklad tohto zákonného ustanovenia v tom zmysle, že by v úverovej zmluve muselo byť pri každej mesačnej splátke uvedené, aká časť tejto splátky bude započítaná na istinu a aká časť bude započítaná na úrok, pod hrozbou sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti takéhoto úveru, by išiel nad rámec primeranej ochrany spotrebiteľa a podľa názoru súdu to ani nebolo úmyslom zákonodarcu. Na podporu svojho právneho názoru súd poukazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, konkrétne napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 04. 2018 sp.zn.4Cdo/211/2017, ktorý tiež aj v zmysle eurokonformného výkladu uzavrel, že predmetné zákonné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nebolo potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.“ O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , , (ďalej aj „“). Žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, preto mu bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalobkyňa podala včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa , , , , , , .

Podľa jej názoru zákonný sudca konal v rozpore so zákonom, keď jej žalobu zamietol. Súd prvej inštancie ignoroval, že je spotrebiteľkou, je slabšou stranou a patrí jej ochrana podľa spotrebiteľského práva. Aj keby sa súdneho procesu nezúčastnila, súd prvej inštancie bol povinný zmluvu podrobiť súdnej kontrole s poukazom na únijné právo (najmä smernicu Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských ). Podľa jej názoru súd ex offo nepodrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole, preto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nezákonné. Ďalej poukázala na , 2 SR. Odňatím možnosti konať, sa rozumie závadný procesný postup súdu, ktorým sa ,,účastníkovi“ znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu , podľa súčasne platnej právnej úpravy - priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v SR inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu (). Obsah práva na súdnu ochranu v SR nespočíva len v tom, že osobám možno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle SR preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (,,každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (). Opätovne zdôraznila, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu pravá na spravodlivý proces. V rozhodovaní súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie sa nevysporiadal s každou námietkou, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, ide o arbitrárne rozhodnutie. K základným právam ,,účastníka“ konania obsiahnutých v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. mája 2011, sp. zn. ). Uviedla, že uzatvorila s dodávateľom Zmluvu č. 6600503749 a Zmluvu č. 7680501067, ktorej účelom bol spotrebný úver na čokoľvek. Už tu bol porušený zákon strany dodávateľa porušený zákon, a to ZoSÚ, pretože Zmluva o úvere musí obsahovať názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare, čo zmluva neobsahuje a ani ďalšie zákonné náležitosti, preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Ona ako spotrebiteľ sa nemá ako svojho práva dovolať iba prostredníctvom podanej žaloby. Je diskriminovaná postupmi dodávateľa, ktorý koná na ujmu jej práv, vyvíja na ňu nátlak, čo je trestný čin. V dobrej viere podpísala predtlačenú, formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohla ovplyvniť a musela podpísať tak ako jej bola predložená. Poukázala na to, že spotrebiteľské zmluvy majú veľké nedostatky a obsahujú neprijateľné, nekalé podmienky, neobsahujú zákonom stanovené náležitosti, pričom nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu práv a povinností. Každá zmluva musí obsahovať štyri povinné - obligatórne náležitosti a to: presné určenie účastníkov zmluvy, presne určený predmet zmluvy, presne zapísanú a poskytnutú sumu úveru - pôžičky, presne určenú cenu zmluvy ako odplatu, čas zmluvy do kedy trvá a to dátum konečnej splatnosti (deň, mesiac a rok). Dodávateľ je viazaný podpísaným návrhom, inak je zmluva neplatná. Poplatok za spracovanie je neprijateľnou podmienkou, ak si ho dodávateľ zinkasoval z úveru tak, že neposkytol spotrebiteľovi dohodnutý predmet zmluvy. Počas zmluvného vzťahu bola dobromyseľná, verila, že dodávateľ jedná zodpovedne, čestne, dodržiava zákony, nepredpokladala, že môže použiť nekalé praktiky. Zdôraznila, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že žaloba neobsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom. Súd prvej inštancie neuviedol, o ktoré náležitosti sa má jednať.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v celom rozsahu potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Podľa jeho názoru žalobkyňa neuviedla žiadne relevantné argumenty na to, aby odvolací súd odvolaniu žalobkyne vyhovel. V celom rozsahu sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že žalobkyňou namietané skutočnosti sa v priebehu konania na súde prvej inštancie nepotvrdili, jednak vo vzťahu k údajnému hrubému porušeniu povinností jeho právneho predchodcu a jednak vo vzťahu k absencii náležitostí zmluvy č. 6600503749 a zmluvy č. 76820501067 v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ. Poukázal na to, že záhlavia Zmlúv o úvere výslovne vyplýva jej názov a to: Zmluva o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky. Uviedol, že súkromné právo ako aj právny poriadok SR umožňuje aby bola uzatvorená zmluva s obsahom viacerých na seba nadväzujúcich listín. Je bežnou súkromnoprávnou praxou, že neoddeliteľnou časťou samotnej zmluvy sú jej prílohy prípadne všeobecné obchodné podmienky. Písomná zmluva môže mať neobmedzený počet častí, s ktorými zmluvné strany môžu prejaviť súhlas jedným podpisom. Jedným podpisom je vždy možné prejaviť súhlas napr. s obsahom úverovej zmluvy a fyzickým prevzatím úveru, súhlas s obsahom kúpnej zmluvy a prevzatím tovaru, súhlas s úverovou zmluvou a zabezpečením úveru a pod. Zároveň žiaden právny predpis platný na území SR takéto konanie subjektov súkromného práva nezakazuje. V priebehu konania na súde prvej inštancie boli vo vzťahu žalobkyni naplnené všetky práva v súlade so zásadami a príslušnými ustanoveniami . Žalobkyňa mala právo podávať návrhy, dôkazy, vyjadrenia, zúčastniť sa pojednávania vo veci v súlade s a nasl. , ktoré aj vykonávala. Neexistuje dôvod, na základe ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že by mala byť žalobkyňa na svojich procesných právach akokoľvek ukrátená, a teda nie je zrejmé z čoho žalobkyňa vyvodzuje, že by malo dôjsť k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces. Podľa jeho názoru Zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a nemožno ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov, pričom závery súdu prvej inštancie považoval za vecne správne.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že trvá na svojom odvolaní, žalobe a na svojich písomných vyjadreniach.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením , , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správne potvrdil.

6. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení . Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobkyne v odvolaní.

9. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobkyne odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť

v konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

11. Z obsahu odvolania žalobkyne vyplýva všeobecný odvolací argument, a to porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

12. Odvolací súd konštatuje, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ().

13. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR vydaných tak, že sa ním rozumie iba faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor). V zmysle je relevantný nesprávny procesný postup znemožňujúci strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaci možnosť jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj primerane R 129/1999 a , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však samo rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (, , , , ).

14. V súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov zo strany prvoinštančného súdu je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom konaní skúma (okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania), či súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie a či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel, majú v prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie (kde možno zaradiť i nevykonanie stranou sporu navrhovaného relevantného dôkazu), alebo ak zistí, že prvoinštančným súdom konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva z prevedených dôkazov) prípadne, ak má za to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám ( )

15. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií ( ) a na základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany prvoinštančného súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami, a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť.

16. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie boli do ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a táto právna úprava má základ v smernici Rady 93/13/EHS z 05.04.1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.

17. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä , ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

18. Odvolací súd (zhodne s názorom prvoinštančného súdu) konštatuje, že v posudzovanej veci právny predchodca žalovaného (Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130) uzatvoril so žalobkyňou dňa 19. 05. 2015 a dňa 07. 12. 2016 spotrebiteľské zmluvy, a to konkrétne zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobkyne odvolací súd dodáva, že už názvy zmlúv obsahujú údaj o spotrebiteľskom úvere.

19. Právny predchodca žalovaného vystupoval ako právnická osoba, ktorá ponúkala a poskytovala spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa vystupovala v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý a poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

20. Pokiaľ teda okresný súd pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že predmetné zmluvy uzavreté medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou treba klasifikovať ako zmluvy spotrebiteľské a následne ex offo skúmal, či zmluva obsahuje obligatórne náležitosti, považuje odvolací súd za vecne správne.

21. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobkyne odvolací súd poukazuje na to, že v ustanovení definuje, ktoré obligatórne náležitosti musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ okresný súd okresný súd zistil, že Zmluvy o úvere zo dňa 07. 12. 2016 a zo dňa 19. 10. 2015 majú všetky obligatórne náležitosti v zmysle ustanovenia , s týmto právnym záverom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje.

22. Odvolací súd uvádza, že požiadavka jednotnej aplikácie a interpretácie úniového práva vo vnútri Európskej únie znamená, že význam pojmov úniového právneho poriadku nemôže byť v jednotlivých členských štátoch rôzny, ale musí spočívať na objektívnych kritériách definovaných úniovým právom (Jordens-Vosters, 69/79, 10. 01. 1980 s. 75, bod 6), pričom aplikácia, účinnosť a záväznosť úniového práva nemôže byť v jednotlivých štátoch rozdielna (Zerbone, 94/77, 31. 01. 1978, Zb. s. 99, body 25 a 26).

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že vnútroštátny súd je všeobecným súdom aplikácie úniového práva, pretože je povinný v rámci svojich právomocí zabezpečiť úplný účinok úniových právnych noriem a chrániť práva, ktoré tieto normy priznávajú jednotlivcom (Frankovich a Bonifaci, C-6 a 9/90, 19. 11. 1991, Zb. s. I-5357, bod 32; Factortame, C-213/89, 19. 06. 1990, Zb. s I-2433, bod 19). Je povinný zabezpečiť právnym subjektom právnu ochranu najmä vtedy, ak to vyplýva z priamo účinných ustanovení, ale aj prostredníctvom využitia nepriameho účinku práva EÚ tak, že bude vykladať všetky procesné ustanovenia eurokonformným spôsobom tak, aby ich aplikácia prispela k realizácii požiadavky na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany práv, ktoré fyzickým a právnickým osobám vyplávajú z úniového právneho poriadku (Kronberger, T-18/07, Úz. 21. 05. 2008, Zb. s UU-77, bod 49; Unibet, C-432/05, 13. 03. 2007, Zb. s. I-2271, bod 44). Vnútroštátny súd je v rámci svojich právomocí a voľnej úvahy, ktorú mu priznáva vnútroštátne právo, povinný vykladať vnútroštátne ustanovenia čo najviac v súlade s právom EÚ tak, aby ich následná aplikácia prispela k vykonaniu úniového práva (Lucchini, C-119/05, 18. 7. 2007, Zb.s. I-6199, body 60 a 61).

24. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v danom prípade správne aplikoval judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, keďže jeho povinnosťou bolo riadiť sa záväzným výkladom Súdneho

dvora Európskej únie. Štát totiž môže porušiť právo Únie aj vtedy, ak jeho súd vydá súdne rozhodnutie, ktoré bude v zjavnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ C-224/01 Köbler, 30. 09. 2003, Zb. s. I-10239, bod 56; Brassere du p?cheur a Factortame, C-46 a 48/93, 05. 03. 1996, Zb. s. I-1029, bod 57).

25. Aplikovaním týchto princípov únijného práva dospel okresný súd k správnemu právnemu posúdeniu veci. Rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ,,SD EÚ“) vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, Súdny dvor Európskej únie odpovedal na prejudiciálne otázky, položené Okresným súdom Dunajská Streda v spore medzi žalobcom Home Credit Slovakia, a.s. a žalovanou Klárou Bíróovou, predmetom ktorého bolo zaplatenie peňažnej pohľadávky ako nedoplatku z úverovej zmluvy pozostávajúcej z hlavného textu a úverových podmienok, keďže mal pochybnosti o tom, či sú niektoré náležitosti vyžadované v o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu Rady 2008/48/ ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS. Z odpovede SD EÚ vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby Zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, a že článok 10 ods. 2 písm. h), i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Z odpovede SD EÚ na tretiu a štvrtú otázku položenú národným súdom vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a v odpovedi na piatu a šiestu otázku je uvedené, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny a teda obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky a podobne. Vyplýva z nich tiež to, že ustanovenia Smernice 2008/48/ES bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Podľa odpovede na siedmu otázku môže vnútroštátna právna úprava stanoviť sankciu za neuvedenie niektorých podstatných náležitostí Zmluvy o úvere tak, že táto sa bude považovať za dohodnutú bez úrokov a bez poplatkov.

26. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že právny predchodca žalovaného vyvíjal na ňu nátlak, ide o formulárovú zmluvu odvolací súd poukazuje, že č.l X. zmluvných dojednaní Zmlúv o úvere, z ktorých vyplýva: ,,Zmluvné strany vyhlasujú, že si zmluvu prečítali, že bola uzatvorená slobodne, vážne a po vzájomnom prerokovaní, je výrazom ich vôle, jej obsahu riadne porozumeli aj na dôkaz týchto skutočností pripájajú svoje podpisy.“

27. Na margo odvolacej námietky žalobkyne, že ,,súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že žaloba neobsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom. Súd prvej inštancie neuviedol, o ktoré náležitosti sa má jednať, “ odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri odôvodnení rozsudku tento argument nepoužil.

28. Bezdôvodné obohatenie je upravené v ustanovení a nasl.. Bezdôvodné obohatenie v zmysle v pozitívnom vymedzení je majetkový prospech získaný 1/ plnením bez právneho dôvodu, 2/ plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, 3/ plnením z neplatného právneho úkonu, 4/ z nepoctivých zdrojov, 5/ plnením za toho, kto podľa práva mal plniť sám. Subjekt, ktorý sa bezdôvodne obohatil, je povinný vydať bezdôvodné obohatenie oprávnenému subjektu, t.j. v prospech toho, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.

29. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia však vznikne len za splnenia určitých zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby, a napokon, že nejde o prípad,

keď napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje (uznesenie NS SR sp. zn. z 19. januára 2012).

30. Pretože v spore nebolo preukázané, že žalovaný (eventuálne jeho právny predchodca) by prijal plnenie bez právneho dôvodu od žalobkyne na základe Zmlúv o úvere, potom súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

31. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia , potvrdiť vrátane závislého výroku o trovách konania (druhý výrok), pretože okresný súd správne aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia .

32. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. v spojení s , z ktorého vyplýva : „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní v zmysle ustanovenia . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto odvolací súd rozhodol, že mu ich náhradu priznáva v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).