Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/220/2017

Potvrdené rozhodnutím 12Co/15/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobkyne I. Q., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. XXX/XX, XXX XX H., proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 10Csp/220/2017-158 z 5. septembra 2018, takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e. II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobkyne I. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, XXX XX H., štátna občianka SR, zastúpená C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, XXX XX D. Ú., proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155, zastúpený Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44250029, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 12.12.2017 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobkyne (v tom čase voči žalovanému Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35923130), ktorou sa domáhala toho, aby súd zaviazal žalovaného vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 756,13 € zo Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 19.10.2015, ako aj bezdôvodné obohatenie vo výške 1.311,13 € zo Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 7.12.2016, a tiež nahradiť trovy konania. Uviedla, že dňa 19.10.2015 uzavrela so žalovaným Zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXX a dňa 7.12.2016 Zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXX, pričom na 1.zmluvu uhradila sumu 3.756,13 € (výška úveru 3.000,- €, celková suma, ktorú mala uhradiť 5.025,- €) a na 2.zmluvu uhradila sumu 10.811,13 € (výška úveru 9.500,- €, celková suma, ktorú mala uhradiť 11.251,60 €). Žalobkyňa teda žiadala, aby súd žalovaného zaviazal vydať jej bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 2.067,26 € s odôvodnením, že predmetné pôžičky sú bezúročné a bez poplatkov, keďže boli uzavreté v rozpore so zákonom č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). V predmetných zmluvách má totiž chýbať zákonom vyžadovaná obligatórna náležitosť, a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a RPMN. Zároveň uviedla, že zmluvy ako celok je možné považovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné. Žiadala, aby súd podrobil zmluvy súdnej kontrole z úradnej povinnosti resp. z úradnej moci. Kvôli nejasnej formulácii v časti zmluvy odplata je odôvodnená súdna kontrola zmluvy, aj v časti ceny úveru. Žalobkyňa v čase podpisu predmetnej zmluvy nevedela aké údaje musí zmluva obsahovať. Žalobkyňa tak bola oklamaná žalovaným, pretože jej nebolo vysvetlené pred podpisom zmluvy, že neobsahuje zákonom vyžadované údaje a preto nemusí platiť úroky. Žalobkyňa zmluvu podpísala v dobrej viere a tiež zaplatila úroky bez právneho dôvodu, čiže žalovaný sa bezdôvodne obohatil. Dala do pozornosti súdu rozsudky, ktoré majú poukazovať na ustálenú súdnu prax a na to, že žalovaný vedome porušuje zákony, klame a zavádza spotrebiteľov a bezdôvodne sa na nich obohacuje. Tieto rozsudky špecifikovala označením príslušného súdu, ako i spisovej značky. Žalobkyňa žiadala, aby súd preskúmal predmetné zmluvy aj ohľadom výšky ročnej úrokovej sadzby a

priemernej hodnoty RPMN v čase poskytnutia pôžičiek. Zároveň namietla, že splátkový kalendár nebol súčasťou zmluvy, tento nemal písomnú formu a nebol obojstranne podpísaný veriteľom a spotrebiteľom, preto ho nie je možné považovať za súčasť zmluvy, s tým, že tento splátkový kalendár bol žalobcovi doručený poštou až niekoľko dní po podpise zmluvy. To označila za nekalú praktiku žalovaného. Po právnej stránke žalobu zdôvodnila odkazom na ustanovenie § 107 ods. 2, § 39 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a tiež § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z.z.. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, termínu konečnej splatnosti a neuvedenie RPMN priamo v zmluve nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia, bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom. Žalobkyňa tiež uviedla, že rozsudok Súdneho dvora C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. a Y. H. nie je aplikovateľný na predmetnú pôžičku, s tým, že tento rozsudok je adresovaný zákonodarcovi SR. Tento rozsudok sa zároveň týka zákona č.129/2010 Z.z. a predmetný zmluvný vzťah bol uzatvorený dňa 19.10.2010 resp. 10.5.2012 podľa zákona č.129/2010 Z.z.. Zároveň žalobkyňa poukázala aj na Nález Ústavného súdu SR sp.zn.: III.ÚS 107/07 pojednávajúci o princípe právnej istoty a predvídateľnosti práva. Podľa jej názoru je neprípustné, aby žalovanému ako nebankovému subjektu súdy určovali jeho úvery za bezúročné a bez poplatkov ohľadne uzatvorených zmlúv v roku 2004 alebo 2005 a žalovaný napriek tomu nepristúpil k náprave, aby jeho zmluvy neboli vadné, t.j. v rozpore so zákonmi.

2. Uznesením zo dňa 19.3.2018 sp.zn. 10Csp/220/2017-80 tunajší súd rozhodol, že pokračuje v konaní so žalovaným Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155, ktorý sa stáva stranou sporu namiesto zaniknutého žalovaného Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

3. Dňa 27.3.2018 elektronickou formou bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného prostredníctvom jeho právneho zástupcu k žalobe zo dňa 17.1.2018, v ktorom okrem iného uviedli, že podľa ich názoru obidve úverové zmluvy špecifikované v podanej žalobe obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti a žalobu je potrebné považovať za absolútne nedôvodnú. Pokiaľ ide o konkrétnu námietku žalobkyne, že zmluvy neobsahujú obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, tak pri zmluve č.XXXXXXXXXX zo dňa 19.10.2015 (ďalej len „zmluva č.1“) všetky podstatné náležitosti, ktoré napáda žalobca sú uvedené v článku V. tejto zmluvy. Taktiež v článku V. zmluvy č.XXXXXXXXXX zo dňa 7.12.2016 (ďalej len „zmluva č.2“) sú tiež uvedené všetky podstatné náležitosti napádané žalobcom. Navyše v prípade tejto zmluvy v článku VII. je uvedený splátkový kalendár, ktorý je organickou súčasťou zmluvy. Námietka ohľadne rozčlenenia splátky na úroky a istinu je teda zo strany žalobkyne absolútne neopodstatnená. Aj v prípade zmluvy č.1 je zrejmé, nakoľko žalobkyňa si sama predložila splátkový kalendár zo dňa 19.10.2015, že tento splátkový kalendár obdržala od žalovaného, kde je uvedený presný rozpis splátok na istinu a úroky. Z opatrnosti však uviedli, že podľa ich názoru zákon platný a účinný v čase podpisu predmetných zmlúv nepožadoval samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti úrokov, istiny, teda nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Žalovaný mal v čase podpisu zmluvy č.1 za to, že takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky a poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti v rôznych počtoch splátok a pod.. Mal za to, že ak sa jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa, to znamená, že v prípade ak splátkou sa uhrádza aj istina, aj úrok, nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam. Na potvrdenie uvedeného odkázali na rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn.13Co/111/2014. Žalovaný tiež poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 súvisiaci s konaním účastníkov Home Credit Slovakia, a.s. a Y. H., a v súvislosti s tým teda žalovaný trvá na tom, že zmluva obsahuje výšku splátky, termín splatnosti, ako aj počet splátok, čo je následne špecifikované v splátkovom kalendári ako súhrnný prehľad. Predovšetkým ale zdôraznili, že v zmysle citovaného rozsudku ESD sa zmluva o úvere bez úrokov a bez poplatkov má považovať len taká zmluva, ktorá neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 Smernice, avšak len za podmienky, ak v absentujúcej náležitosti ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, čo v prípade zmlúv uzavretých so žalobkyňou rozhodne nebolo splnené, keď v predmetných zmluvách bola uvedená celková suma pôžičky. Žalovaný tiež poukázal na ním špecifikované rozhodnutia okresných a krajských súdov, ktoré sa stotožnili s týmto záverom. Na základe týchto skutočností žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a pre prípad úspechu si žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov konania, keďže

za žiadnych okolností nemožno dospieť k záveru o tom, že úver poskytnutý na základe predmetných úverových zmlúv by mal byť bez poplatkov a bez úrokov.

4. Dňa 13.4.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného zo dňa 9.4.2018, v ktorom okrem iného uviedla, nad rámec skutočností uvedených v podanej žalobe, že v celom rozsahu popiera tvrdenia žalovaného, ktoré označila za zavádzajúce a účelové, s tým, že ona poukázala na neprijateľné podmienky v zmluve, keďže zákon jasne hovorí o tom, čo má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, pričom konanie žalovaného svedčí o nekalých obchodných praktikách a nečestnom podnikaní. Tiež namietla, že žalovaný nepostupoval voči nej ako spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou. V tejto súvislosti odkázala na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Rovnako uviedla, že až niekoľko dní po podpise zmluvy sa dozvedela zo splátkového kalendára termín konečnej splatnosti, čo označila za nekalú praktiku žalovaného. K rozsudku Súdneho dvora C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Y.Á. H., uviedla, že tento nemá priamy, ani nepriamy účinok na spotrebiteľské zmluvy uzatvorené podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č.129/2010 Z.z.. Zároveň vo vyjadrení špecifikovala rozsudky krajských i okresných súdov, v ktorých sa sudcovia nestotožnili s týmto rozsudkom Súdneho dvora C-42/15. Na záver uviedla, že zákon č.129/2010 Z.z. jasne a zrozumiteľne hovorí o tom, že splátka musí byť rozdelená na úrok a istinu a konečný termín splatnosti musí byť vyjadrený dňom, mesiacom a rokom. Ak od 1.5.2018 zákonodarca zmenil zákon tak, že nevyžaduje členenie splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov, tak do 30.4.2018 takéto členenie požadoval. Ak by totiž členenie nepožadoval ani do 30.4.2018, nemal by dôvod toto ustanovenie meniť. Na podanej žalobe zotrvala v plnom rozsahu a žiadala, aby v jej zmysle súd rozhodol, poukazujúc na ustálenú súdnu prax. Toto vyjadrenie žalobkyne bolo tunajšiemu súdu doručené opätovne dňa 27.4.2018.

5. Dňa 4.5.2018 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného prostredníctvom jeho právneho zástupcu k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 4.5.2018, v ktorom okrem iného uviedli, že v celom rozsahu zotrvávajú na svojich doterajších vyjadreniach a nad rámec toho uviedli, že znenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného a platného v rozhodnom období výslovne nepožadoval rozpis splátok na istinu, úroky, prípadné poplatky. Sú toho názoru, že za použitia eurokonformného výkladu tohto zákonného ustanovenia je možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Aktuálna právna úprava predmetného ustanovenia účinná od 1.5.2018 je len potvrdením uvedeného výkladu, ktorý bol doposiaľ nejednotný. Navyše podľa ich názoru nie je pre spotrebiteľa rozhodujúce, v ktorej splátke sa koľko započíta na úrok a koľko na istinu, resp. či sa úroky zo zmluvy splácajú prednostne v prvých splátkach alebo sa rozpočítavajú rovnako na každú jednotlivú splátku, ale rozhodujúcou pre spotrebiteľa je skutočnosť ohľadne celkovej sumy, ktorá bude zaplatená navyše oproti požičanej sume a táto je jasne v predmetných zmluvách uvedená ako celkové náklady spotrebiteľa. Z tohto údaju má aj priemerný spotrebiteľ jasno, koľko oproti požičanej sume zaplatí veriteľovi navyše. Táto skutočnosť je pre spotrebiteľa zrejme ten najpodstatnejší údaj pri zvažovaní, či danú obchodnú transakciu príjme alebo nie. Pokiaľ žalobkyňa namietala nedostatok zmluvy, ktorý má spočívať v absencii konečnej splatnosti, uviedli, že ani tu zákon nepredpisuje konkrétnu formu a žiadnym spôsobom výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné dospieť k záveru o nutnosti uvádzať tento termín konečnej splatnosti dňom, mesiacom a rokom. Ak by zákonodarca mal takýto úmysel, výslovne by to v dotknutom ustanovení zákona uviedol. Vzhľadom na uvedené, ako aj samotný účel ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch vyplývajúci aj z dôvodovej správy k tomuto zákonu, t.j. že spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky), vyplývajúce mu zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný si túto svoju zákonnú povinnosť splnil. Aj napriek uvedenému rozpis splátok na istinu, úroky a iné poplatky vrátane konečnej splatnosti úveru sú výslovne špecifikované v splátkových kalendároch, a to v splátkovom kalendári ku zmluve č.1 zaslanému žalobkyni a splátkovým kalendárom k zmluve č.2, ktoré je organickou súčasťou. Opätovne žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

6. Súd prípisom zo dňa 1.8.2018 vyzval žalobkyňu, aby súdu v lehote 15 dní oznámila, či trvá na podanej žalobe alebo túto berie v celom rozsahu späť s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.2.2018 sp.zn.3Cdo/146/2017. V reakcii na výzvu súdu bolo dňa 9.8.2018 na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobkyne zo dňa 9.8.2018, v ktorom uviedla, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu a nemá v úmysle ju vziať späť. Zároveň dala do pozornosti súdu právnu analýzu uznesenia Najvyššieho súdu SR vo veci

sp.zn.3Cdo/146/2017, vypracovanú Mgr. Antonom Pavúkom, advokátom a partnerom advokátskej kancelárie WEBBER LEGAL, s.r.o. a tiež stanovisko predmetného advokáta Mgr. Antona Pavúka k otázke, prečo rozsudok SD EÚ vo veci Home Credit Slovakia c/a Y. H. nie je spôsobilý zmeniť rozhodovaciu prax všeobecných súdov SR.

7. Vo vyjadrení žalovaného zo dňa 6.8.2018, tento prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 27.4.2018 okrem iného uviedol, konkrétne k námietke žalobkyne, že žalovaný nepostupoval pri uzatváraní zmlúv o pôžičke s odbornou starostlivosťou, odkázali na znenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, s tým, že uviedli, že žalovaný ako veriteľ pred uzavretím zmlúv o spotrebiteľskom úvere posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľky splácať spotrebiteľský úver, pričom bral do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru a príjem spotrebiteľa. Zároveň poukázali na ustanovenie § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, s tým, že žalovaný v zmysle tohto zákonného ustanovenia požiadal spotrebiteľa - žiadateľa o spotrebiteľský úver, aby uviedol úplne, presne a pravdivo informácie o výške jeho skutočného, reálneho príjmu, o zdroji jeho príjmov, keď odkázali na údaje v predmetných zmluvách v bode II.. Zároveň žalovaný odkázal na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že jediným následkom nekonania s odbornou starostlivosťou je, že veriteľ nie je oprávnený žiadať od spotrebiteľa jednorázové splatenie, čo ani žalovaný nežiada. Úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov iba v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1, pričom o takéto hrubé porušenie ide iba v prípade, ak veriteľ posúdi schopnosť splácať úver bez údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, k čomu v tomto prípade nedošlo. Pri posudzovaní schopnosti splácať splátky spotrebiteľského úveru bol žalovaný ako veriteľ odkázaný pri overovaní jej finančných výdavkov výlučne na to, čo mu žalobkyňa poskytla, keďže žalovaný ako nebankový subjekt nie je oprávnený nahliadať do bankového registra. Následne žalovaný je povinný vyhodnotiť s odbornou starostlivosťou finančnú situáciu klienta s tým, že po odpočítaní nevyhnutných nákladov ostane klientovi disponibilná časť príjmu na úhradu životných nákladov. Jediným dôvodom, pre ktorý by žalovaný mohol zamietnuť žiadosť o poskytnutie úveru je miera rizika návratnosti. Žalovaný ako veriteľ na základe toho vyhodnotil, že žalobkyňa ako dlžník vzhľadom na výšku poskytnutého úveru, výšku mesačnej splátky, sociálny status spotrebiteľa, obvyklú výšku výdavkov danej skupiny spotrebiteľov, konajúci v súlade s čestnou obchodnou praxou a inými požiadavkami odbornej starostlivosti sa rozhodol poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, keďže dospel k záveru, že spotrebiteľ je schopný - spôsobilý splácať požadovaný spotrebiteľský úver, nakoľko právom spoločnosti poskytujúcej pôžičky je slobodne sa rozhodnúť o tom, komu poskytne vlastné peňažné prostriedky.

8. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 5.9.2018, na ktoré sa dostavila žalobkyňa, ktorá mala doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Na pojednávanie sa dostavila tiež zástupkyňa žalobkyne, ktorú súd na pojednávaní nepredvolával, keďže splnomocnenie na zastupovanie bolo doručené súdu až krátkou cestou pred otvorením pojednávania. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, dostavil sa právny zástupca žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval podľa § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

9. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložili strany sporu v priebehu konania a to: Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 7.12.2016 z č.l.8-17, udelenie súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov z č.l.18-19, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere z č.l.20-21, informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov z č.l.22, splátkový kalendár z č.l.23-27, poštové peňažné poukážky z č.l.28, výpis - potvrdenie o úhrade prostredníctvom banky z č.l.29-32, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 19.10.2015 z č.l.32-40, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere z č.l.41-43, informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov z č.l.44, splátkový kalendár z č.l.45-46, poštové peňažné poukážky z č.l.47-49, platobný príkaz na úhradu z č.l.51, odpoveď na žiadosť Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 7.6.2017 z č.l.54-59, odpoveď na žiadosť Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 29.9.2016 z č.l.60-66 a tiež sa na pojednávaní oboznámil s prednesom zástupkyne žalobkyne a prednesom právneho zástupcu žalovaného, pričom zistil tento skutkový stav. Z prednesu zástupkyne žalobkyne na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržali podanej žaloby, ako aj ich následných písomných vyjadrení, s tým, že zotrvali na tom, že v predmetných zmluvách sú neprijateľné zmluvné podmienky a pokiaľ žalobkyňa uhrádzala na tieto úverové vzťahy úroky, tieto boli platené bez právneho dôvodu a na základe toho sa žalobkyňa podanou žalobou domáha vydania

bezdôvodného obohatenia. Na záver uviedla, že rozsudok z 22.2.2018 Najvyššieho súdu SR nie je aplikovateľný na túto právnu vec, s tým, že je aplikovateľný len na zmluvy uzavreté od 1.5.2018, keďže aplikácia týchto ustanovení by bola v rozpore so zásadou retroaktivity. Trvala na tom, že v čase uzatvárania predmetných úverových zmlúv sa vyžadovalo, aby v nich bol pri termíne konečnej splatnosti uvedený presný dátum - deň, mesiac a rok a tiež pokiaľ ide o výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a poplatkov, boli tieto v zmluve výslovne uvedené. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržali doterajších ich písomných vyjadrení a nad rámec toho poukázali na aktuálny rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.4Cdo/211/2017 zo dňa 23.4.2018 a s poukazom na všetky tieto skutočnosti žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Na záver v reakcii na vyjadrenie protistrany uviedli, že pokiaľ žalobkyňa prostredníctvom svojej zástupkyne namietala zákaz retroaktivity, s týmto sa vysporiadal Najvyšší súd SR práve v predmetnom rozsudku v tom zmysle, že takýto zákaz sa vzťahuje na právne predpisy a nie na judikatúru súdov, ktorá je len podporným prameňom pri rozhodovaní súdov, s tým, že navyše poukázali na to, že v tomto rozsudku Najvyšší súd SR vychádzal práve zo znenia zákona č.129/2010 Z.z., ktorý je aplikovateľný aj na právne vzťahy riešené v tomto súdnom konaní. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí Najľahšej pôžičky), č.zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 19.10.2015 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi firmou Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom a žalobkyňou ako klientom, s tým, že v článku II. sú uvedené údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácii ako zamestnávateľ, výška priemerného čistého mesačného príjmu, mesačné výdavky, počet vyživovaných osôb atď.. V článku III. sú uvedené doklady klienta doložené k zmluve, s tým, že mala byť doložená kópia občianskeho preukazu, potvrdenie o príjme a potvrdenie o adrese. V článku V. Pôžička je uvedené - druh úveru bezúčelový, spotrebiteľský, celkové náklady spotrebiteľa 2.025,- €, celková výška pôžičky 3.000,- €, celková čiastka 5.025,- €, splátka 83,75 €, počet splátok 60, priemerná hodnota RPMN 18,01 %, RPMN 25 %, fixná ročná úroková sadzba 25 %, 1.splátka splatná dňa 20.11.2015, termín konečnej splatnosti október 2020, odplata 25 %, najvyššia prípustná výška odplaty 27 %, ďalšie splátky splatné vždy k 20.dňu v mesiaci, doba trvania zmluvy do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy. V článku IX. Zmluvné podmienky je definovaný predmet zmluvy, s tým, že spoločnosť sa zaväzuje poskytnúť klientovi spotrebiteľský úver a klient sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za podmienok uvedených v tejto zmluve. V bode 2 článku IX. je uvedená definícia jednotlivých pojmov, s tým, že okrem iného je tu uvedené splátka: znamená peňažnú čiastku dohodnutú medzi klientom a spoločnosťou v zmluve za obdobie jedného mesiaca, ktorou klient spláca celkovú čiastku skladajúcu sa z dohodnutého anuitného úroku, príslušnej časti istiny a poistenia v prípade, ak klient požiada o poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky. V bode 5 článku IX. je okrem iného uvedené, že spoločnosť je povinná poskytnúť klientovi na jeho požiadanie výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky bezplatne kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy. V bode 6 tohto článku IX. sú uvedené podmienky splácania, v zmysle ktorého je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch uvedených v zmluve, s tým, že 1.splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. V bode 7 tohto článku IX. sú uvedené údaje týkajúce sa RPMN, keď konkrétne je tam uvedené, že táto sa vypočíta podľa klientom zvoleného (spoločnosťou určeného) spôsobu splácania pôžičky podľa vzorca uvedeného v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý je v zmluve presne špecifikovaný. Z dokladu Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.10.2015 súd zistil, že sú v ňom formou tabuľkového prehľadu uvedené totožné informácie ako v zmluve č.XXXXXXXXXX, s tým, že tento doklad má byť parafovaný žalobkyňou, čo sa rovnako týka aj Informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver tiež zo dňa 19.10.2015, kde je špecifikovaný údaj ohľadne týchto náležitostí. Zo splátkového kalendára súd zistil, že ho adresoval právny predchodca žalobcu žalovanej, kde sú opäť uvedené údaje týkajúce sa zmluvy čerpanej dňa 19.10.2015, s tým, že sú tu uvedené jednotlivé dátumy splatnosti, prvá 20.11.2015, posledná 20.10.2020, výška všetkých mesačných splátok 83,75 €, pričom pri každej jednotlivej splátke je uvedená z toho výška istiny a tiež z toho výška úroku, ktoré sú pri každej splátke rozdielne. Z pripojených poštových peňažných poukážok súd zistil, že ako adresát je tam uvedený právny predchodca žalobcu, ako odosielateľ žalobkyňa, s tým, že sa jedná o doklady s dátumami 5.11.2015, 7.12.2015, 4.3.2016, 6.4.2016, 12.5.2016, 8.6.2016, 6.7.2016, 8.8.2016, 2.9.2016, 5.10.2016, 30.11.2016, 5.11.2015, 28.1.2016, 17.2.2016, 4.3.2016, 8.6.2016, 6.7.2016, dva doklady nie sú čitateľné, pričom rukou je tam napísané 4.mesiac resp. 5.mesiac, pritom na všetkých týchto dokladoch je ako suma

uvádzaná čiastka 83,75 €. Z platobného príkazu na úhradu súd zistil, že sa jedná o doklad Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 23.12.2016, kde ako platiteľ je uvedená žalobkyňa, s tým, že je tam uvedené číslo účtu príjemcu a suma 2.667,38 €. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí Najľahšej pôžičky), č.zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 7.12.2016 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi firmou Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130 a žalobkyňou ako klientom, pričom v článku II. sú uvedené údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácii ako zamestnávateľ, mesačné finančné náklady, iné mesačné výdavky, priemerný čistý mesačný príjem, atď... V článku III. sú uvedené doklady klienta doložené k zmluve, ktorými mala byť kópia občianskeho preukazu, potvrdenie o daňovej povinnosti/kópia daňového priznania a potvrdenie o adrese. V článku V. Pôžička je uvedený druh úveru bezúčelový spotrebiteľský, celkové náklady spotrebiteľa 11.251,60 €, celková výška úveru 9.500,- €, celková čiastka 20.751,60 €, splátka 172,93 €, počet splátok 120, priemerná hodnota RPMN 9,27 %, RPMN 19,5 %, fixná ročná úroková sadzba 19,9 %, 1.splátka splatná dňa 20.1.2017, termín konečnej splatnosti dňa 20.12.2026, odplata 19,90 %, najvyššia prípustná výška odplaty 20 %, ďalšie splátky splatné vždy k 20.dňu v mesiaci, doba trvania zmluvy do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy. Tiež je tu uvedené, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov sú uvedené v článku Zmluvné podmienky bod Splátkový kalendár tejto zmluvy. V článku IX. Zmluvné podmienky je v bode 1 uvedený predmet zmluvy, s tým, že spoločnosť sa zaväzuje poskytnúť klientovi spotrebiteľský úver a klient sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za podmienok uvedených v tejto zmluve. V bode 2 tohto článku sú uvedené definície jednotlivých pojmov, okrem iného splátka: znamená peňažnú čiastku dohodnutú medzi klientom a spoločnosťou v zmluve za obdobie jedného mesiaca, ktorou klient spláca celkovú čiastku skladajúcu sa z dohodnutého anuitného úroku, príslušnej časti istiny a poistenia v prípade, ak klient požiada o poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky. V bode tohto článku je okrem iného uvedené, že spoločnosť je povinná poskytnúť klientovi na jeho vyžiadanie výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky bezplatne kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy. V bode 6 tohto článku je uvedené, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch uvedených v splátkovom kalendári, pričom 1.splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. V bode 7 tohto článku je uvedený splátkový kalendár, kde sú špecifikované splátky v počte 120, dátumy splatnosti jednotlivých splátok od 20.1.2017 do 20.12.2026, výška všetkých mesačných splátok 172,93 €, tiež je pri každej jednotlivej splátke uvedený zostatok istiny po úhrade splátky a tiež sú zvlášť rozpísané pri každej splátke aká časť z toho predstavuje istinu a aká časť úrok. V bode 8 tohto článku je uvedený spôsob výpočtu RPMN, s tým, že táto sa vypočíta podľa klientom zvoleného (spoločnosťou určeného) spôsobu splácania pôžičky podľa vzorca uvedeného v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý je následne tam špecifikovaný. Z dokladu Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 7.12.2016 súd zistil, že sú v ňom formou tabuľkového prehľadu uvedené totožné informácie ako v zmluve č.XXXXXXXXXX, s tým, že tento doklad má byť parafovaný žalobkyňou, čo sa rovnako týka aj Informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver tiež zo dňa 7.12.2016, kde je špecifikovaný údaj ohľadne týchto náležitostí. Zo splátkového kalendára týkajúceho sa pôžičky čerpanej 7.12.2016 súd zistil, že ho adresoval právny predchodca žalobcu žalovanej, s tým, že sú tu uvedené údaje totožné s údajmi zo splátkového kalendára tvoriaceho súčasť predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 7.12.2016, ktoré sú v nej konkretizované v bode 7 článku IX. Z predložených poštových peňažných poukážok súd zistil, že ako adresát je tam uvedená Divízia Quatro, Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, ako odosielateľ je tam uvedená žalobkyňa, suma na úhradu vo všetkých 172,93 € a jedná sa o doklady s dátumami 2.1.2017, 3.3.2017, 3.4.2017 a jeden dátum nie je čitateľný. Z detailov obratu Slovenskej sporiteľne, a.s. súd zistil, že sa v dňoch 21.5.2017, 21.6.2017 a 21.7.2017 uhrádzala čiastka 173,- € formou trvalého platobného príkazu, s tým, že sú tam uvedené údaje protiúčtu, názov Quatro a z detailu obratu Slovenskej sporiteľne, a.s. tiež súd zistil, že dňa 12.9.2017 bola uhradená čiastka 9.600,62 € formou platobného príkazu na úhradu, kde v doplňujúcich údajoch o platbe je uvedené „vyplatenie pôžičky - I. Q.“. Z odpovede na žiadosť zo dňa 7.6.2017 a z odpovede na žiadosť zo dňa 29.9.2016 súd zistil, že ich adresovalo Ministerstvo spravodlivosti SR, odbor ochrany spotrebiteľa, konkrétne odpoveď zo dňa 29.9.2016 bola adresovaná J. Q. z H., s tým, že v tomto liste reagovali na jeho žiadosť o posúdenie tam špecifikovaných zmlúv uzavretých v roku 2012-2013 so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a v odpovedi zo dňa 7.6.2017 tiež reagovali na žiadosť o posúdenie zmlúv, ktoré mali byť uzavreté so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ktoré sú tam špecifikované,

s tým, že podľa čísla tam uvedených zmlúv sa ani jedna priamo netýka predmetných úverových zmlúv, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, s tým, že v týchto listoch sa uvádza, že po podrobnom oboznámení sa s predloženými dokladmi vyjadrujú právny názor ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných spotrebiteľských úverov resp. existencie neprijateľných zmluvných podmienok v predložených zmluvách. Tiež je v nich uvedený kontakt na centrá právnej pomoci. Okrem toho je dané im do pozornosti, že spotrebiteľ je v celom súdnom konaní oslobodený od súdnych poplatkov a v závere je uvedená veta, že tieto stanoviská sú len odporúčaním a vyjadrujú právny názor, ktorý nemá všeobecne záväzný charakter, s tým, že právomoc rozhodovať konkrétne spory má súd, na ktorý sa majú právo obrátiť.

10. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 52 ods. 1 v znení účinnom od 1.4.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 52 ods. 3 v znení účinnom od 1.4.2015, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 v znení účinnom od 1.4.2015, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 7 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom do 20.3.2016, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2016, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 20.3.2016, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2016, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.4.2018, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,

z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.4.2018, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,

v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2016, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-129/ znenie-20160701> a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2016, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

11. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného bola uzavretá Zmluva o úvere č.XXXXXXXXXX dňa 19.10.2015 a tiež medzi nimi bola uzavretá Zmluva o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 7.12.2016, pričom súd tieto zmluvy vyhodnotil ako zmluvy spotrebiteľské (typové, formulárové). Jedná sa o zmluvy, ktoré uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti modifikácie. Žalobkyňa mala v daných zmluvných vzťahoch postavenie spotrebiteľa a právny predchodca žalovaného mal postavenie dodávateľa, pričom sa jednalo o tzv. spotrebiteľské úvery a z tohto uhla pohľadu súd predmetné zmluvy a právne vzťahy medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi stranami sporu boli uzavreté zmluvy o úvere, ktoré sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považujú za „absolútny obchod“, t.j. na právne vzťahy medzi stranami sporu je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale aplikoval na tieto zmluvné vzťahy aj ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v zmysle predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere bolo zo strany právneho predchodcu žalovaného plnené v prospech žalobkyne, teda boli jej poskytnuté predmetné úvery v dojednanej výške a tiež nebolo sporné, že žalobkyňa na predmetné úverové vzťahy uhradila čiastky, ktoré uvádzala v podanej žalobe, t.j. pri zmluve č.XXXXXXXXXX uhradila sumu 3.756,13 € (úver poskytnutý vo výške 3.000,- €) a pri zmluve č.XXXXXXXXXX sumu 10.811,13 € (úver poskytnutý vo výške 9.500,- €). Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala celkovo zaplatenia sumy 2.067,26 €, a to z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, keď mala žalobkyňa za to, že nakoľko predmetné úvery sa majú považovať za bezúročné a bezpoplatkové, žalovaný resp. právny predchodca žalovaného mal z titulu týchto zmluvných vzťahov nárok len na vrátenie skutočne poskytnutej istiny úveru pri tej ktorej zmluve, konkrétne teda vo vzťahu k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXX uhradila žalobkyňa o 756,13 € viac než mal žalovaný nárok a pri Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXX o 1.311,13 € viac než mal žalovaný nárok. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že predmetné úvery sa majú považovať za bezúročné a bezpoplatkové z dôvodu, že právny predchodca žalovaného hrubým spôsobom porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopností žalobkyne ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami § 7 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, súd konštatuje, že si neosvojil tento právny názor žalobkyne, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by zo strany právneho predchodcu žalovaného došlo k takémuto hrubému porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže takýmto hrubým porušením je len prípad ak veriteľ posudzuje túto schopnosť spotrebiteľa bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak, ako to definuje § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pritom žalovaný uviedol, že jeho právny predchodca ako nebankový subjekt nebol oprávnený nahliadať do bankového registra, keďže nebol bankou, a preto pri posudzovaní tejto schopnosti žalobkyne vychádzal z údajov poskytnutých žalobkyňou tak, ako to pri obidvoch úverových zmluvách vyplýva z ich článku II., kde sú poskytnuté údaje klienta o jeho zamestnaní a finančnej situácii, s tým, že pri obidvoch zmluvách žalobkyne uviedla ako svoj priemerný čistý mesačný príjem čiastku 1.000,- €, počet vyživovaných osôb 1, žiadne zrážky zo mzdy, žiadne splátky úverov, hypoték, leasingov a pod., a pokiaľ ide o pravidelné mesačné výdavky na bývanie, telefón, uviedla čiastku 20,- €. Čiže právny predchodca žalovaného mal podľa názoru súdu zistené dostatočné množstvo informácií na posúdenie schopnosti žalobkyne splácať úver. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že predmetné úverové zmluvy neobsahovali všetky obligatórne náležitosti vyžadované v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia spôsobuje, že predmetný spotrebiteľský úver sa má považovať za bezúročný a bezpoplatkový, súd konštatuje, že sa ani s týmto právnym názorom žalobkyni nestotožnil, keď konkrétne žalobkyňa namietala, že predmetné úverové zmluvy neobsahujú výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v tom zmysle, že jednotlivé splátky neboli rozpísané zvlášť na istinu, úrok resp. iné poplatky, resp. že zmluvy neobsahovali uvedenie termínu konečnej splatnosti formou uvedenia dňa, mesiaca a roku konečnej splatnosti, resp. že neobsahovali údaj o RPMN priamo v zmluve.

Pokiaľ ide o zmluvu č.2, t.j. zmluvu č.XXXXXXXXXX zo dňa 7.12.2016 súd tieto námietky žalobkyne vyhodnotil ako absolútne bezpredmetné, keďže v tejto zmluve výslovne v článku V. je uvedený termín konečnej splatnosti dňa 20.12.2026, je tam uvedená tak fixná ročná úroková sadzba, ako i priemerná hodnota RPMN a tiež RPMN samotná, konkrétne vo výške 19,90 %, s tým, že navyše v článku IX. bod 8 je uvedený aj spôsob výpočtu RPMN a taktiež v článku IX, konkrétne v bode 7 je v nej zahrnutý splátkový kalendár, kde je uvedených všetkých 120 splátok spolu s uvedením výšky splátky, presného dátumu splatnosti tej ktorej splátky a tiež údaj akým spôsobom bude tá ktorá splátka započítaná na istinu a úrok, t.j. v akej konkrétnej výške a tiež je tam údaj ohľadne výšky zostatku istiny po úhrade tej ktorej splátky. Pokiaľ ide o zmluvu č.1, t.j. zmluvu č.XXXXXXXXXX zo dňa 19.10.2015 súd aj pri tejto zmluve jednoznačne konštatuje, že je tu opäť RPMN, ako i priemerná hodnota RPMN a tiež fixná ročná úroková sadzba uvedená určito a zrozumiteľne, konkrétne RPMN vo výške 25 %, a to v článku V. tejto zmluvy a tiež v článku IX. v bode 7 tejto zmluvy je uvedený aj spôsob výpočtu RPMN. Pokiaľ ide o údaj ohľadne termínu konečnej splatnosti, ten je tu uvedený priamo v tejto kolónke mesiacom a rokom, t.j. október 2020, avšak v nasledujúcej kolónke je uvedené, že ďalšie splátky sú splatné vždy 20.dňa v mesiaci, pričom je uvedený dátum splatnosti 1.splátky, a to dňa 20.11.2015. Súd teda aj ohľadne tejto skutočnosti jednoznačne bez pochýb zastáva názor, že aj údaj ohľadne termínu konečnej splatnosti je tu uvedený dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne aj pre priemerného spotrebiteľa, ktorý musí byť schopný si z týchto údajov odvodiť, že presným termínom konečnej splatnosti úveru je 20.10.2010. Čo sa týka poslednej námietky vo vzťahu k rozpísaniu jednotlivých splátok úveru na istinu, úrok resp. iné poplatky je síce pravdou, že priamo do textu tejto zmluvy nebol poňatý splátkový kalendár, ktorý by tieto údaje výslovne obsahoval, avšak v zmluve je priamo uvedená výška mesačnej splátky, a to 83,75 €, pričom je ďalej v texte zmluvy definované, že sa tým rozumie peňažná čiastka dohodnutá za obdobie jedného mesiaca, ktorou klient spláca celkovú čiastku úveru a táto sa skladá z dohodnutého anuitného úroku príslušnej časti istiny a poistenia v prípade, ak klient poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky požiada (poznámka súdu: čo nebol prípad žalobkyne), to znamená, že z obsahu týchto zmluvných dojednaní jasne vyplýva, že súčasťou každej mesačnej splátky bola splátka tak časti istiny, ako i časti úroku. Rovnako nebolo sporné, že následne bezprostredne po uzavretí tejto zmluvy bol žalobkyni právnym predchodcom žalovaného zaslaný splátkový kalendár k tejto zmluve, kde tak ako už bolo vyššie uvedené, je okrem výšky jednotlivých splátok a presných dátumov splatnosti tej ktorej splátky uvedené aj to, aká časť istiny a aká časť úroku je z tej ktorej splátky uhrádzaná. Navyše aj z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalovaného bol povinný poskytnúť žalobkyni ako klientovi na jej požiadanie výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy. Čiže, pokiaľ žalobkyňa považovala za potrebné pre svoje účely mať takýto rozpis k dispozícii, mala kedykoľvek možnosť oň požiadať, ale ako už bolo uvedené so samotnou žalobou predložila predmetný splátkový kalendár, čiže nebolo sporné, že tento mala k dispozícii. Bez ohľadu na to ale súd zastáva názor, že výklad tohto zákonného ustanovenia v tom zmysle, že by v úverovej zmluve muselo byť pri každej mesačnej splátke uvedené, aká časť tejto splátky bude započítaná na istinu a aká časť bude započítaná na úrok, pod hrozbou sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti takéhoto úveru, by išiel nad rámec primeranej ochrany spotrebiteľa a podľa názoru súdu to ani nebolo úmyslom zákonodarcu. Na podporu svojho právneho názoru súd poukazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, konkrétne napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.4.2018 sp.zn.4Cdo/211/2017, ktorý tiež aj v zmysle eurokonformného výkladu uzavrel, že predmetné zákonné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nebolo potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

12. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalovaný v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.