Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/629/2001

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., so sídlom Drieňová 24, 820 09 Bratislava, IČO: 35 914 921, proti povinnému: Š. Y., P.. XX. XX. XXXX, X.Ý. E. Š. XXXX/XXX, XXX XX Č. Y. - U., na vymoženie úroku z omeškania, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: František Radzo, Exekútorský úrad Dolný Kubín, so sídlom Radlinského 1728/47, 026 01 Dolný Kubín, pod spis. zn. EX 679/2001

rozhodol:

I. Návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamieta.

II. Exekúciu zastavuje.

III. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Exekučné konanie začalo dňa 31. 10. 2001, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh pôvodného oprávneného Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, odštepný závod Železnice Slovenskej republiky Odúčtovňa tržieb železníc Košice, Železničná 1, Košice, na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie úroku z omeškania, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. zo dňa 29. 05. 2006. Poverením číslo 5601 027189 * zo dňa 22. 11. 2001 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Františka Radza.

2. Súd mal z oznámenia obchodnej spoločnosti Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. zo dňa 04. 02. 2005 adresovaného súdnemu exekútorovi a z výpisov z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I (oddiel Po vložka číslo 312/B, oddiel Sa vložka číslo 2893/B, oddiel Sa vložka číslo 3496/ B) preukázané, že o Železničnej spoločnosti, a.s. a o zmene a doplnení o Železniciach Slovenskej republiky v znení bol zo ŽSR vyňatý majetok, ktorý bol použitý na založenie Železničnej spoločnosti a.s., a to vrátane - odúčtovňa tržieb železníc. Správna rada na zasadnutí zo dňa 07. 11. 2002 schválila zrušenie odštepného závodu ŽSR Odúčtovňa tržieb železníc Košice. Železničná spoločnosť, a.s., so sídlom Drieňová 24, 820 09 Bratislava, IČO: 35 828 226, ktorá sa stala univerzálnym právnym nástupcom pôvodného oprávneného, bola rozhodnutím jediného akcionára vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia zo dňa 13. 12. 2004 zrušená bez likvidácie ku dňu 01. 01. 2005 spolu so schváleným projektom rozdelenia. Železničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 828 226 bola zrušená bez likvidácie rozdelením na dve novozaložené nástupnícke spoločnosti Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., Drieňová 24, 820 09 Bratislava a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., Drieňová 24, 820 09 Bratislava, ktoré sú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti a prebrali všetky jej práva a záväzky ku dňu 01. 01. 2005. Práva a záväzky vyplývajúce z exekučného titulu prešli na obchodnú spoločnosť Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., so sídlom Drieňová 24, 820 09 Bratislava,

IČO: 35 914 921, ktorá sa stala univerzálnym právnym nástupcom oprávneného. Súd v zmysle vtedy účinného ustanovenia pokračoval v exekučnom konaní bez osobitného rozhodnutia s právnym nástupcom oprávneného - Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s.

3. Súdny exekútor podal na súd návrh na zastavenie exekúcie podľa § 31 Exekučného poriadku, nakoľko listom zo dňa 16. 05. 2014 požiadal oprávneného o zaplatenie preddavku na trovy exekúcie v lehote 10 dní od doručenia žiadosti, avšak tento mu v stanovenej lehote uhradený nebol.

4. Súd mal z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise preukázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. , zverejneným v Obchodnom vestníku č. 173/2017 dňa 11. 09. 2017 pod K025623, bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, ktorý je fyzickou osobou a zároveň bol povinný oddlžený, a to podľa štvrtej časti o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ""). Správca v Obchodnom vestníku č. 240/2017 zo dňa 18. 12. 2017 pod K045685 zverejnil oznam o zrušení konkurzu na majetok povinného z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "") exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

8. Podľa § 31 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov (§ 197 ods. 2 a 3) v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť (§ 57 ods. 2).

9. Podľa ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

10. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak ( a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

11. Podľa za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.

12. Podľa oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie a tým nie je dotknuté, pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie a tým nie je dotknuté, pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa , h) nepeňažná pohľadávka.

13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

14. Podľa § 203 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

15. Ustanovenie § 31 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) dáva exekučnému súdu možnosť, nie povinnosť zastaviť na návrh súdneho exekútora exekúciu z dôvodu nezloženia preddavku oprávneným. Je pochopiteľné, že od súdneho exekútora nemožno požadovať, aby všetky náklady exekúcie znášal z vlastných finančných prostriedkov. Avšak pri rozhodovaní o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku oprávneným súd má v prvom rade skúmať, či súdny exekútor neprekročil pri stanovení výšky preddavku najvyššiu prípustnú výšku a či požadovaný preddavok bol primeraný vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Dôležitá je aj otázka dôvodu nezloženia preddavku, t. j. prečo nemohol byť alebo nebol preddavok zaplatený, resp. aj otázka, či možno od exekútora spravodlivo požadovať, aby vykonával úkony súvisiace s exekúciou bez finančného krytia. Uvedené ustanovenie vychádza zo stavu, keď exekútor potrebuje finančný príspevok na krytie nevyhnutných nákladov, ktorých vynaloženiu je potrebné na vykonanie prvých úkonov súvisiacich s exekúciou (napr. zisťovanie majetku povinného), a exekútor nemôže tieto úkony vykonať bez finančného krytia, resp. v prípadoch, ak je predpoklad, že výkon exekúcie bude neúspešný.

16. I keď zaiste nie je dôvod polemizovať s tým názorom, že exekútor nie je povinný fakticky úverovať oprávneného (tým, že nepožadovaním preddavku na trovy exekúcie tieto prinajmenšom po istý čas musí znášať sám), výkladom príslušného zákonného ustanovenia (§ 197 ods. 2 Exekučného poriadku) a v ňom uvedeného slovného spojenia "primeraný preddavok" treba podľa názoru súdu primárne vyvodiť, že exekútor môže korektne požadovať preddavok len v úvodnom štádiu exekučného konania (neskôr totiž už obsahovo nejde o preddavok, ale o faktickú náhradu medzičasom vzniknutých trov exekútora na odmene a súvisiacich náhradách. (z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 30. 09. 2011) K obdobnému právnemu názoru dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení uznesenia č. k. zo dňa 27. 04. 2006, v ktorom uviedol, že z gramatického pojmu "preddavok" na krytie nevyhnutných nákladov možno jednoznačne vyvodiť, že sa jedná o poskytnutie finančného plnenia vopred, teda skôr ako súdny exekútor začne vykonávať úkony, s ktorými sú spojené náklady.

17. Preskúmaním obsahu súdneho spisu aj predloženého exekučného spisu EX 679/2001 súd zistil, že súdny exekútor požiadal oprávneného o poskytnutie preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov žiadosťou zo dňa 16. 05. 2014, t. j. po uplynutí viac ako 12 rokov od začatia exekučného konania (31. 10. 2001), kedy náklady spojené s výkonom exekúcie už reálne vznikli. S ohľadom na uvedené skutočnosti sa teda už nemôže jednať o poskytnutie preddavku na krytie nevyhnutných nákladov, ktoré by ešte len mali vzniknúť, ale o poskytnutie finančného plnenia, ktoré

by malo kompenzovať už vzniknuté trovy exekútora. Ak mal súdny exekútor v úmysle požadovať preddavok na jeho odmenu a náhradu hotových výdavkov, mal tak urobiť pred vykonaním úkonov, s ktorými spájal potrebu založenia preddavku a nie až v čase, keď už úkony smerujúce k vymoženiu predmetnej pohľadávky vykonal a potrebné náklady vynaložil z vlastných zdrojov. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku oprávneným ako zamietol.

18. Pohľadávka priznaná exekučným titulom, ktorý je podkladom na vykonanie predmetnej exekúcie, vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a nepatrí medzi pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté (z obsahu spisu nevyplývalo, že by išlo o pohľadávku podľa ). Súd s ohľadom na vyššie uvedené podľa Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) v spojení s ex offo zastavil exekúciu, v ktorej sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze. Skutočnosť, že konkurz na majetok povinného už bol zrušený v zmysle zverejnením oznámenia správcu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, nemá vplyv na povinnosť súdu exekúciu bez zbytočného odkladu zastaviť exekúciu, v ktorej sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze ( ) alebo sa považuje za nevymáhateľnú ( ). Navyše, pohľadávka oprávneného vymáhaná v tomto konaní sa stala povolením oddlženia povinného nevymáhateľnou a na túto skutočnosť musí súd prihliadnuť ex offo (, )

19. Súd exekúciu zastavil, preto rozhodoval aj o trovách exekúcie ( Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002). bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a záverečných ustanoveniach zakotvuje, podľa ktorého zákona sa má postupovať v súvislosti s účinnosťou jednotlivých noviel zákona. Niektoré z týchto prechodných ustanovení zavádzajú výnimku zo zásady platnej v civilnom procese (predtým občianskom súdnom konaní), podľa ktorej konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Vo všeobecnosti to znamená, že ak aj exekúcia začala pred účinnosťou novely Exekučného poriadku, v exekučnom konaní sa už postupuje podľa novelizovaného právneho predpisu, pokiaľ prechodné ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve ust. Exekučného poriadku je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Keďže sa predmetné exekučné konanie začalo pred 1. februárom 2002, dokončí sa podľa predpisov platných do 1. februára 2002.

20. Z ustanovení § 197 ods. 1 a § 203 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch oprávnený. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, avšak uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. V danom prípade oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie ani pri náležitej opatrnosti, nakoľko konkurz na majetok povinného bol vyhlásený až po viac ako 15 rokoch od podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným. Oprávnený žiadnym spôsobom procesne nezavinil situáciu, na základe ktorej došlo k zastaveniu exekúcie, nakoľko neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi konaním oprávneného a vyhlásením konkurzu na majetok povinného. Za podmienky pridŕžania sa zákonného ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002 má súd za to, že samotná skutočnosť, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a nemožno mu preto uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť nie je možné subsumovať pod ustanovenie Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Novela Exekučného poriadku, ku ktorej došlo , síce zaviedla do ust. tretí odsek, podľa ktorého trovy exekúcie pri zastavení exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného znáša oprávnený, toto ustanovenie však pre danú exekúcie nie je možné použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred 1. februárom 2002 a je nutné postupovať podľa právnej úpravy účinnej do 31. januára 2002. Súd má za to, že ustanovenie Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. (obdobný právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. )

21. Súd v tejto veci poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -12 zo dňa 13. 09. 2016 v skutkovo obdobnej veci: "Hoci pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu, práve tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožnil okresnému súdu použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov."

22. Samotná skutočnosť pripúšťajúca v konečnom dôsledku vznik situácie, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na identické rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktoré sa sťažovateľ odvolal, v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (, ). (porovnaj uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -12 zo dňa 01. 08. 2008, sp. zn. -11 zo dňa 13. 12. 2007, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 25. 03. 2013, sp. zn. zo dňa 31. 01. 2013). Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa č. (ďalej len "") je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s v spojení s , t. j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je .

23. Navyše, súd po preštudovaní obsahu predloženého exekučného spisu EX 679/2001 dospel k záveru, že v danej veci by bol dôvod aj na aplikáciu § 243j Exekučného poriadku vzhľadom na nižšie uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa. Súdny exekútor nepostupoval pri výkone exekúcie v súlade so zásadami rýchlosti, efektívnosti a hospodárnosti konania. Súdny exekútor sa má postarať o vykonanie exekúcie, teda má dbať o to, aby pohľadávka oprávneného bola čo najskôr uspokojená, čo v danej exekúcii v dôsledku svojej nečinnosti nevykonal. Exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 07. 12. 2001 a spolu s výzvou na poskytnutie súčinnosti ho doručil povinnému dňa 17. 12. 2001. Následnými úkonmi exekútora v predmetnej exekúcii boli až výzvy na poskytnutie súčinnosti Sociálnej poisťovne a ÚPSVaR zo dňa 06. 04. 2005. Oprávnený sa listom zo dňa 26. 02. 2008, doručeným exekútorovi dňa 29. 02. 2008, informoval o stave exekúcie. Súdny exekútor následne až v roku 2010 vykonal zisťovanie majetku povinného a potom v roku 2014 požiadal oprávneného o poskytnutie preddavku na trovy exekúcie. Súdny exekútor podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) má za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona nárok na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, avšak treba vychádzať z účelu exekučného konania. Účelom exekučného konania nie je úhrada trov exekúcie, ale vymoženie pohľadávky oprávneného. Exekútor vykonáva exekúciu na základe návrhu oprávneného ako formu služby - vymáhania pohľadávky za odplatu vo forme trov exekúcie. Svojím postupom súdny exekútor v predmetnej exekúcii nijakým spôsobom neprispel k vymoženiu pohľadávky oprávneného, teda niet dôvodu, aby za svoju nečinnosť (za nevykonanie služby vymoženia pohľadávky) dostal odplatu.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.