Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_13Er-436-2015.pdf
PDF · 85.87 KB
Case nature
Subarea
13Er/436/2015
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: JMH INVEST, s.r.o. Michalovce, so sídlom Nám. Osloboditeľov 1, Michalovce, IČO: 36 178 683, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., so sídlom Štefanikova 8, Michalovce, IČO: 47 236 183 proti povinnému: Q. F. C..B..W.., C. C. J. XXX, G. Y. L., Q.: XX XXX XXX, o vymoženie 195,44 eur s príslušenstvom, súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Blaškom, Exekútorský úrad Michalovce, takto
rozhodol:
Námietky povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného a poverenia W. C. G. Y. L. P. Z. XX.XX.XXXX začal súdny exekútor exekúciu o vymoženie sumy 195,44 eur s príslušenstvom proti povinnému.
2. Súdny exekútor predložil súdu námietky povinného proti exekúcii, pričom povinnému bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 11.06.2015 a tento podal námietky poštou dňa 24.06.2015, doručené boli súdnemu exekútorovi dňa 26.06.2015, teda boli podané včas. Povinný namietal, že vymáhaná istina v sume 195,44 eur pôvodného veriteľa pozostáva z dvoch súm a to zo sumy 128,78 eur a zo sumy 66,66 eur, ktoré boli splatné 30.04.2011. Ďalej uviedol, že išlo o platby za služby spojené s nájmom nebytových priestorov pre nájomcu Q. F. C..B..W.., C. C. Y. W. XX/XXX, N., Q.: XX XXX XXX. Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 01.08.2011 však nájomca postúpil svoj záväzok na kupujúceho Q. N. C..B..W.. a tento uvedenú istinu v sume 195,44 eur uhradil veriteľovi N. E. I., A..C.. G. R., C. C. N. XXXX, G. Y. L., Q.: XX XXX XXX pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX. Týmto zaplatením došlo k zániku záväzku pôvodného dlžníka Q. F. C..B..W.. voči pôvodnému veriteľovi N. E. I. A..C.. G. Y. L.. Terajší povinný nemohol z uvedeného dôvodu prevziať záväzok, ktorý zanikol - došlo k zaplateniu časti vymáhaného nároku v sume istiny 195,44 eur a úrok z omeškania je možné uplatňovať len za obdobie od 01.05.2011 do 24.08.2011 a preto navrhol, aby súd námietkam vyhovel.
3. Oprávnený k námietkam povinného uviedol, že jeho námietky sú bezvýznamné a to z dôvodu, že povinný mal možnosť sa vyjadriť a podať odpor proti platobnému rozkazu a brániť sa touto jeho obranou v súdnom konaní a nie až v konaní exekučnom, avšak tak nespravil. Ďalej uviedol, že námietky povinného sú neopodstatnené a súd by na ne nemal prihliadať ani z dôvodu, že v tomto prípade nie je splnený ani jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 až § 61 Exekučného poriadku. Na základe uvedeného navrhol, aby súd námietky povinného ako neodôvodnené zamietol.
4. Z platobného rozkazu tunajšieho súdu č.k. XXRob/XX/XXXX -XX P. Z. XX.XX.XXXX ( ďalej len „predmetný exekučný titul“ ) vyplýva, že povinný mal zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného (N. E. I., A..C..) sumu 195,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 195,44 eur od 01.05.2011 do zaplatenia, ako aj trovy právneho zastúpenia v sume 52,14 eur, alebo v tej istej lehote podať odpor s odôvodnením vo veci samej. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2014 a týmto dňom sa stal vykonateľným.
5. Podľa návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený žiadal, aby súdny exekútor vykonal exekúciu na uspokojenie pohľadávky oprávneného v zmysle predmetného exekučného titulu ako aj trovy exekučného konania v sume 16,50 eur, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 17,52 eur (do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie) a 35,04 eur (po doručení upovedomenia o začatí exekúcie), ako aj trov exekúcie, ktoré určí súdny exekútor. Na základe návrhu bolo tunajším súdom dňa 14.05.2015 vydané poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti istiny v sume 195,44 eur spolu s príslušenstvom.
6. Podľa § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.
7. Na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje. Prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok. Na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. Kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho (§ 477 ods. 1 až ods. 4 Obchodného zákonníka).
8. Podľa ust. § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinných od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
9. Podľa § 50 ods. l Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
10. Z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej ( v tzv. základnom konaní). V konaní o umožnenie takto určeného práva ( v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej a spôsobom na to určeným. Ich relevancia dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základnom konaní. Rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.
11. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať, či vec konajúcim súdom bola správne posúdená, to znamená, či nárok oprávneného vyplýval z hmotného práva. V prípade, že exekučným titulom je rozhodnutie súdu tak, ako je to v tomto prípade, súdu v exekučnom konaní už neprislúcha skúmať, či v základnom konaní boli správne aplikované ustanovenia chrániace spotrebiteľa. V prípade, že povinný nesúhlasil s vydaným exekučným titulom v základnom konaní, mohol sa proti tomuto exekučnému titulu brániť podaním opravného prostriedku (odporu) v tomto základnom konaní, resp. podaním mimoriadneho opravného prostriedku. Súd, ktorý vydal platobný rozkaz, povinného v platobnom rozkaze riadne a v súlade so zákonom poučil o možnosti podania opravného prostriedku (odporu) proti platobnému rozkazu.
12. V exekučnom konaní je exekučný súd obsahom exekučného titulu viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Povinný sa skutočnosťami ním uvedenými v Námietkach proti exekúcii nebránil v základnom konaní, nepodal opravný prostriedok proti takto vydanému exekučnému titulu - I.N. B. W. C. G. Y. L., Č.. R.. XXRob/XX/XXXX - XX P. Z. XX.XX.XXXX.
13. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
14. Z vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku je zrejmé, že predmetom námietok proti exekúcii môžu byť len okolnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu, pričom týmito okolnosťami môžu byť okolnosti vyplývajúce tak z práva hmotného, ako aj procesného.
15. Konanie o námietkach proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kedy exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Námietkami povinného sa sleduje, aby súd - tým, že námietkam vyhovie - rozhodol, že exekúcia na majetok povinného sa nezačala oprávnene a aby následne exekúciu zastavil. Povinný pritom môže v námietkach uvádzať len tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom tento výpočet je taxatívny.
16. Exekučný súd v konaní o námietkach proti exekúcii skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a námietky proti exekúcii sa posudzujú v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora.
17. Povinný vzniesol námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, v ktorých však neuviedol skutočnosti, ktoré by preukazovali skutočnosti uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Exekučné konanie má charakter sporového konania, tento charakter sa však prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným, či možno vykonávať exekúciu, teda či sú splnené predpoklady na to, aby súdny exekútor vykonával úkony exekučnej činnosti smerujúce k speňaženiu majetku alebo k vynúteniu inej povinnosti. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd. Možno ju riešiť v troch rovinách, a to ako spor o začatie exekúcie, spor o zastavenie exekúcie (§ 57) a spor o odklad exekúcie (§ 56). Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia oprávnene začala.
19. Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, a to: a) zánik vymáhaného nároku, b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného.
20. Oprávnený alebo povinný, pokiaľ nie sú uvedení v exekučnom titule, musia byť právnymi nástupcami týchto osôb. Zákon tu právne nástupníctvo chápe nielen ako sukcesiu univerzálnu, ale postačí singulárna sukcesia do judikovaného práva alebo povinnosti.
21. Povinný musí v námietkach navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a zároveň znáša dôkazné bremeno. Napríklad, ak povinný tvrdí, že vymáhanú pohľadávku už uhradil, musí splnenie preukázať. Ak z vykonaného dokazovania nevyplynie, že k splneniu došlo, má sa za to, že exekúcia je vedená oprávnene.
22. Konanie o námietkach sa spravuje koncentračnou zásadou. Povinný smie dopĺňať svoje dôvody námietok iba v lehote na podanie námietok. Neskôr na jeho tvrdenia, rozširujúce dôvody námietok, nie je možné prihliadnuť. Tu však treba mať na zreteli skutočnosť, že povinný môže kedykoľvek podať návrh na zastavenie exekúcie (pozri § 58) a v tomto návrhu uviesť aj tvrdenia, ktoré v námietkach neuviedol. Prípadne, súd môže akékoľvek zistené skutočnosti zohľadniť a exekúciu zastaviť aj bez návrhu.
23. Zánik vymáhaného nároku možno namietať, iba ak nastal po vzniku exekučného titulu. Vznik exekučného titulu nastáva dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané. Pri rozsudku je to zároveň aj deň vyhlásenia. Tento deň býva na rozhodnutí uvedený. V žiadnom prípade sa za deň vzniku exekučného titulu nepovažuje (na daný účel) deň právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia. Rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, totiž vychádza zo skutkového stavu v deň jeho vydania. V čase doručenia alebo právoplatnosti rozhodnutia môže byť skutkový stav už iný, napríklad dovtedy môže dôjsť k splneniu záväzku povinného. Povinný musí mať možnosť odvolať sa na takéto splnenie záväzku v exekučnom konaní.
24. Nie je prípustná námietka, že došlo k splneniu dlhu ešte pred vydaním exekučného titulu (napríklad pred vydaním platobného rozkazu). Takúto skutočnosť môže namietať povinný iba v pôvodnom konaní. Má sa za to, že súd rozhodol v konaní podľa stavu platného v deň vydania platobného rozkazu a že právo v čase vydania platobného rozkazu existovalo. Inštitút námietok neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.
25. Súd preskúmal námietky povinného ako aj ostatný spisový materiál a dospel k záveru, že námietkam povinného nemožno vyhovieť. Povinný vo svojich námietkach síce poukazuje na to, že predmetná istina bola zaplatená ešte v roku 2011, ale platobný rozkaz, na základe ktorého sa vedie exekúcia, bol vydaný až dňa 31.12.2013, no povinný nepodal riadny opravný prostriedok ( odpor ), prípadne mimoriadny opravný prostriedok a tak predmetný exekučný titul - platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.01.2014. Súd uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. To platí bez ohľadu na to, či je exekučný titul po meritórnej stránke správny alebo nie. Inak povedané, rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. Skúma len náležitosti, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie a zákonné vedenie exekúcie. Súd v exekučnom konaní nepreskúmava vecnú správnosť exekučného titulu, pretože nie je odvolacou inštanciou. Preskúmava iba to, či bol exekučný titul vydaný na to oprávnenou osobou, či je právoplatný a vykonateľný (formálne i materiálne), a či po vzniku tohto rozhodnutia nenastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu (t.j. v tomto prípade zaplatenie istiny), nakoľko táto úloha pripadá príslušnému súdu v základom (súdnom) konaní. Keďže exekúcia sa vykonáva na základe predmetného exekučného titulu, pričom povinný mal možnosť proti nemu v rozhodnom čase ( po doručení platobného rozkazu ) podať riadny opravný prostriedok, prípadne v ďalšom konaní mimoriadny opravný prostriedok, avšak tak neurobil, ak povinný namieta platnosť exekučného titulu až v tomto štádiu konania, súd na tieto okolnosti už nemôže prihliadnuť. V rámci exekúcie sa už nepreskúmava správnosť exekučného titulu, ale len jeho vykonateľnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach v iných právnych veciach uviedol, že exekučný súd má povinnosť počas celého exekučného konania skúmať, či sa vykonanie exekúcie navrhuje na podklade vykonateľného exekučného titulu (viď napríklad sp.zn. 1 Cdo 52/2010, 2 Cdo 269/2012, 3 Cdo 210/2011, 4 Cdo 52/2012, 5 Cdo 42/2012, 6 Cdo 135/2012 a 7 Cdo 162/2011). Skutočnosti, ktorými povinnými odôvodňuje námietky, mal uviesť v odpore voči platobnému rozkazu, čo však neurobil. Napriek vyššie prijatému záveru o neodôvodnenosti námietok súd považuje za potrebné uviesť, že povinný sa vo svojich podaniach odvoláva na zmluvu o predaji podniku, no túto súdu nepredložil, ani v pôvodnom konaní ani s podanými námietkami a taktiež z jeho podania nevyplýva ani súdu nepredložil také listiny, ktoré by preukazovali, že strany ktoré zmluvu uzavreli, splnili svoje povinnosti vyplývajúce im z príslušných ustanovení upravujúcich predmetnú zmluvu a teda žeby aj mohli nastať účinky s tým spojené aj napr. vo vzťahu k veriteľovi.
26. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a námietky povinného ako neodôvodnené zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.