Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Ek-783-2019.pdf
PDF · 74.79 KB
Case nature
Subarea
48Ek/783/2019
Uznesenie
W. súd E. E. v exekučnej veci oprávneného: A. X. s.r.o., X. č. 65, IČO: 36 621 269, v zast.: akl.legal s.r.o., Skuteckého č. 33, Banská Bystrica, IČO: 36 771 651, proti povinnému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, v zast.: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Podzámska č. 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, pre vymoženie pohľadávky vo výške 33.251,56 € s príslušenstvom o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 48Ek/783/2019 zo dňa 24.07.2019 takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 48Ek/783/2019 zo dňa 24.07.2019 zamieta.
II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 307,52 €.
odôvodnenie:
1. Dňa 07.05.2019 bol na Okresný súd Banská Bystrica doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 33.251,56 € s príslušenstvom, a to na základe rozsudku Okresného súdu Levice sp.zn. 12C/186/2010 zo dňa 19.04.2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25Co/257/2018 zo dňa 20.03.2019. 2. Súdna exekútorka JUDr. Bronislava Pračková bola Okresným súdom Banská Bystrica poverená vykonávaním exekúcie v prospech oprávneného poverením zo dňa 23.05.2019 na základe vyššie uvedeného rozsudku. 3. Uznesením zo dňa 24.07.2019 vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a zároveň priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 307,52 €. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, teda ani na vymáhateľnosť exekučného titulu. Na vymáhateľnosť exekučného titulu má vplyv právoplatné rozhodnutie dovolacieho súdu o odklade jeho vykonateľnosti, avšak ani prípadné rozhodnutie o odklade vykonateľnosti nie je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Ex. por., ale je dôvodom na odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. h) Ex. por., o ktorom rozhoduje súdny exekútor. 4. Proti predmetnému uzneseniu podal povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že nesúhlasí s uznesením vyššieho súdneho úradníka a v celom rozsahu poukazuje na dôvody uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie. Dňa 24.05.2019 podal dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25Co/257/2018 zo dňa 20.03.2019, ktorým navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok, ako aj rozsudok prvoinštančného súdu. Povinný zároveň podal návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Inými skutočnosťami odôvodňujúcimi zastavenie exekúcie je práve podané dovolanie obsahujúce aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, pričom vzhľadom na pomerne vysokú sumu pohľadávky, ktorú má plniť má dôvodnú obavu, že v prípade úspešne vykonanej exekúcie a následného zrušenia exekučného titulu dovolacím súdom, by bola ohrozená vymožiteľnosť pohľadávky povinného v budúcnosti. V prípade, ak by súd v exekúcii pokračoval a následne by dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil, bol by odkázaný ďalšou žalobou sa
domáhať vrátenia poskytnutého plnenia. Na základe týchto skutočností navrhoval, aby súd uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmenil a exekúciu zastavil. 5. Oprávnený v svojom vyjadrení k sťažnosti povinného, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že nesúhlasí s podanou sťažnosťou ako aj jej odôvodnením a považuje ju za účelové zneužitie výkonu práva povinného na jej podanie s cieľom natiahnuť čas, počas ktorého súdny exekútor nemôže efektívne realizovať výkon exekúcie v jeho neprospech. Odôvodnenie sťažnosti neobsahuje žiadne ďalšie ani bližšie rozvedenie argumentácie povinného, prečo by podanie dovolania z jeho strany malo napĺňať hmotnoprávny predpoklad „inej skutočnosti“ ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 31k ods. 1 Ex. por. (správne má byť § 61k ods. 1 Ex. por.). Povinný sa takmer výlučne obmedzil na reprodukciu svojej argumentácie v ním podanom návrhu na zastavenie exekúcie, pričom len dodal, že v prípade, že by súd v exekúcii pokračoval a následne by dovolací súd dovolaním napadnutý exekučný titul zrušil, bol by odkázaný ďalšou žalobou sa domáhať vrátenia poskytnutého plnenia. Oprávnený už v svojom vyjadrení zo dňa 05.06.2019 k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že skutočnosti prezentované povinným, ktorými odôvodňuje svoj návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Ex. por., nie sú takými, ktoré by bránili vykonateľnosti exekučného titulu a preto nie je daný hmotnoprávny predpoklad na to, aby konajúci súd rozhodol o zastavení exekúcie. Zároveň, ničím relevantne nepodložená a výlučne subjektívna „dôvodná obava“ o prípadnej spätnej nevymožiteľnosti pohľadávky povinného voči oprávnenému (v prípade zrušenia exekučného titulu dovolacím súdom) rozhodne nemôže byť dôvodom, resp. inou skutočnosť, ktorá by mala brániť vymáhateľnosti exekučného titulu a teda byť dôvodom na zastavenie exekúcie. Opačný názor by založil výraznú právnu neistotu vo vzťahu k všetkým existujúcim a právoplatným súdnym rozhodnutiam vymáhaným v exekučných konaniach, ktorá ako taká je v príkrom rozpore s princípmi právneho štátu. V tejto súvislosti oprávnený ďalej uviedol, že v prípade, ak by takto podaný návrh na zastavenie exekúcie z hľadiska jeho odôvodnenia mal znamenať dôvod na zastavenie exekúcie, potom by boli výrazne narušené legitímne očakávania oprávnených s ohľadom na (ne)predvídateľnosť súdnych rozhodnutí. Okrem toho by bol narušený tiež celý systém opravných prostriedkov v rámci civilného konania, pretože v prípade akejkoľvek exekučne vymáhanej pohľadávky na základe exekučného titulu, voči ktorému bude podané dovolanie (akokoľvek dôvodné) by exekučný súd „blokoval“ výkon exekúcie až do rozhodnutia dovolacieho súdu o podanom dovolaní v rámci mimoriadneho opravného prostriedku. Uvedený postup by zároveň mohol byť zneužívaný aj v prípadných následných podaniach na Ústavný súd SR a tiež Európsky súd pre ľudské práva. Na základe týchto skutočností oprávnený navrhoval, aby súd uznesenie vyššieho súdneho úradníka potvrdil a priznal mu trovy právneho zastúpenia. 6. V zmysle § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka (§ 202 ods. 1 Ex. por.). Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí (§ 202 ods. 2 Ex. por.). 7. Súd preskúmal sťažnosť povinného, ktorú podal proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktorým jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. 8. Vzhľadom na to, že povinný v svojej sťažnosti neuviedol žiadne nové skutočnosti oproti tým, na ktoré poukázal v svojom návrhu na zastavenie exekúcie, súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie uznesenia vyššieho súdneho úradníka, ktorý kvalifikovane opísal dôvody, pre ktoré zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd konštatuje, že vyšší súdny úradník sa riadne, podrobne a presvedčivo vysporiadal so všetkými námietkami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie a rozhodol v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu toto uznesenie s poukazom na § 202 ods. 2 Ex. por. neobsahuje odôvodnenie. 9. V tejto súvislosti je len potrebné zopakovať a zdôrazniť, že zákon taxatívne uvádza dôvody, pre ktoré súd môže zastaviť exekúciu. Dôvody, ktoré uvádza povinný, neumožňujú postup súdu podľa § 61k Ex. por. Samotná skutočnosť, že povinný podá, resp. už podal dovolanie voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, nie je relevantným dôvodom na zastavenie exekúcie, keďže v tomto štádiu konania nemožno jednoznačne predpokladať, že príslušný súd predmetné rozhodnutie v celom rozsahu zruší. Takýto postup by bol v hrubom rozpore s princípom subjektívnej záväznosti výroku právoplatného rozsudku, ktorý je pre účastníkov konania záväzný. V súčasnosti teda neexistujú žiadne pochybnosti o formálnej a materiálnej vykonateľnosti posudzovaného exekučného titulu, a teda súd je toho názoru, že exekučné konanie prebieha v súlade so zákonom.
10. Vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka je vecne správne a zo sťažnosti povinného nevyplývajú žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť toto uznesenie zrušené alebo zmenené, súd jeho sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 11. V zmysle § 199d ods. 1 Ex. por. oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 199d ods. 1 Ex. por. tak, že priznal oprávnenému proti povinnému právo na ich náhradu, keďže oprávnenému preukázateľne vznikli trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 13. Priznané trovy právneho zastúpenia vo výške 307,52 € pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej pomoci podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 246,47 € (vyjadrenie k sťažnosti povinného). Súd taktiež priznal oprávnenému paušálnu náhradu tzv. hotových výdavkov vo výške 9,80 € ako aj DPH 20% z trov právneho zastúpenia. 14. Súdom priznané trovy právneho zastúpenia budú uvedené v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.