Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-186-2010.pdf
PDF · 208.2 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/186/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v spore žalobcu: F., v konaní právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Laššák s.r.o., Rudlovská cesta 33, Banská Bystrica, IČO: 36 771 651, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Martina Laššáka, proti žalovanému: Y., zastúpený Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o zaplatenie 33.587,43 eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 33.587,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 33.587,43 eur od 19.05.2013 do zaplatenia a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku .
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou dňa 11.5.2010 na Okresný súd v Banskej Bystrici žiadal, aby súd zaviazal žalovaného žalobcovi zaplatiť titulom náhrady škody sumu vo výške 33.587,43 eur a to škody spôsobenej úžitkovou zverou na poľných plodinách na poľovných pozemkov v užívaní navrhovateľa a náhradu trov konania.
2. V žalobe žalobca uviedol, že žalobca je obchodná spoločnosť, ktorá sa v rámci predmetu podnikania orientuje na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti včítane predaja nespracovaných poľnohospodárskych výrobkov na účel spracovania alebo ďalšieho predaja a v rámci predmetu podnikania obhospodaruje žalobca pozemky nachádzajúce sa v kat. území 12C/186/2010
J., ktoré sú poľovnými pozemkami. Žalovaný je odštepný závod, ktorého zriaďovateľom je štátny podnik Lesy Slovenskej republiky a ktorý vykonáva činnosti v rozsahu predmetu činnosti štátneho podniku. V rámci vykonávania poľnohospodárskej činnosti žalobca obhospodaruje poľovné pozemky nachádzajúce sa v kat. území J. označené v evidenčným mapových listoch operátu k.ú. J. pod č. 5602/1 názov parcely O. o výmere 20,82 hektára, č. 6605/1, názov parcely O. od hory o výmere 1,34 hektára, č. 7601/1 názov parcely L. o výmere 14,01 hektára, č. 7701/1 názov parcely Z. o výmere 3,51 hektára, č. 7702/1 názov parcely Z. o výmere 25,51 hektára, a č. 6606/1 názov parcely O. o výmere 0,68 hektára, ktoré patrili do PR H. užívateľom ktorého bol žalovaný. Pri inventarizácii porastov ozimín vykonaným žalobcom pri výkone poľnohospodárskej činnosti dňa 22.2.2008 žalobca zistil mierny pokles v počte vyklíčených rastlín na m2. Tento pokles bol spôsobený vplyvom počasia a ich prirodzeným odumretím. Dňa 25.2.2008 pri bežných poľnohospodárskych činnostiach si žalobca všimol v niektorých
častiach obhospodarovaných pozemkov patriacich do poľovného revíru žalovaného značné poškodenie pôdy spôsobené pohybom lesnej zveri. Po dôkladnejšom prešetrení zistil na viacerých pozemkoch rozsiahle poškodenie rastlín obžratých lesnou zverou, rozrytú a pošliapanú pôdu so stopami lesnej zveri ako aj veľké množstvo zvieracích exkrementov. Po následnej inventarizácii všetkých pozemkov vykonanej dňa 25.2.2008 žalobca zistil, že poškodenie a vzniknuté škody na porastoch ozimín sú veľmi rozsiahle, porasty boli poškodené stádami poľovnej zveri , ktorá sa vo veľkých počtoch pásla na poľovných pozemkoch obhospodarovaných žalobcom. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalobca v súlade so zákonom, konkrétne v súlade so zákonom č. 23/1962 Zb. o poľovníctve sa listom zo dňa 20.6.2008, ktorý bol doručený dňa 28.2.2008 obrátil na žalovaného s návrhom na uzavretie dohody o náhrade škody spôsobenej na poľovných plodinách úžitkovou zverou, pričom v liste žalobca žalovanému oznámil vzniknuté poškodenia aj rozsah poškodenia a škodu vzniknutú na poľných plodinách. Zároveň žalobca požadoval od žalovaného iniciovanie stretnutia za účelom uzatvorenia dohody o náhrade škody a list zasielaný žalovanému, žalobca zároveň zaslal obyčajnou poštovou zásielkou na vedomie Obvodnému lesnému úradu vo Veľkom Krtíši ( ďalej len „ OLU VK“), ktorý mal v prípade, ak zúčastnené strany nedospejú k dohode zriadiť rozhodcovskú komisiu oprávnenú rozhodnúť o náhrade škody. Po telefonickom dohovore sa dňa 5.3.2008 a to v sídle žalobcu uskutočnilo osobné stretnutie so zástupcami žalovaného Ing. Dušanom Krajniakom, riaditeľom OZ, Ing. O., vedúcim LS, za účasti konateľov žalobcu R. Na uvedenom stretnutí nedošlo k dohode ohľadne náhrady škody a zápisnica o priebehu stretnutia sa nevyhotovovala. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k dohode ohľadne výšky škody, obrátil sa žalobca na predsedu rozhodcovskej komisie ustanovenej pri OLU VK, aby rozhodcovská komisia rozhodla o náhrade škody spôsobenej lesnou zverou. K oznámeniu škody rozhodcovskej komisii zriadenej pri OLU VK došlo podaním žalobcu zo dňa 3.3.2008. Listom zo dňa 6.3.2008 adresovaným OLU VK - predsedovi rozhodcovskej komisie doručeným 10.3.2008 žalobca svoje podanie zo dňa 3.3.2008 doplnil o ďalší zodpovedný subjekt o ktorom sa ako o ďalšom užívateľovi poľovných pozemkov dozvedel neskôr a to zodpovedný subjekt SPZ PZ „ M. V zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o poľovníctve, ako uviedol v žalobe žalobca, žalobca predsedovi rozhodcovskej komisie do 14 dní odo dňa kedy škoda vznikla oznámil spôsobenú škodu, požadovanú výšku náhrady aj opatrenia, ktoré urobil na zabránenie škôd spôsobených zverou. Listom zo dňa 13.3.2008 , ktorý bol žalobcovi doručený dňa 19.3.2008 zaujal OLU VK stanovisko, v ktorom konštatoval, že návrh žalobcu nie je dostatočne vybavený náležitosťami, ktoré ukladá spolu s oznámením predsedovi rozhodcovskej komisie poškodenému a to ustanovenie § 36 ods. 1 Zákona o poľovníctve predložiť. V stanovisku sa ďalej uvádza, ako uviedol žalobca, že konanie v danej veci ohľadne oznámenia vzniku škôd 12C/186/2010
spôsobených lesnou zverou na poľných plodinách takého veľkého rozsahu, okrem iného lokalizovaných len na hranici katastrálneho územia jednej obce aj požadovaná výška ich úhrady sú pre podmienky pôsobnosti OLU VK teraz a ani v minulosti nie štandardné, pričom orgán štátnej správy vychádzal z toho, že škody na poľnohospodárskych plodinách a lesných kultúrach spôsobených lesnou zverou nie je jav obvyklý, pretože aj poľné plodiny a lesné kultúry tvoria výživu pre zver. Žalobca ďalej uviedol, že forma, ako OLU VK reagoval na podanie žalobcu - zaujatie stanoviska, je neštandardná a v rozpore so správnym poriadkom, pričom v prípade, ak OLU VK bol toho názoru, že návrh žalobcu nebol dostatočne vybavený náležitosťami, mal žalobcovi a to v súlade s § 19 ods. 3 Správneho poriadku pomôcť nedostatky odstrániť a prípadne ho vyzvať, aby v stanovenej lehote nedostatok odstránil a tiež ho poučiť o následkoch prípadného neodstránenia nedostatkov podania, keďže ako ďalej konštatoval žalobca v žalobe, existencia nedostatkov podanie nie je sama o sebe dôvodom pre odmietnutie alebo nečinnosť správneho orgánu, a takého konanie je v rozpore s jednou so základných zásad správneho konania a to zásadou súčinnosti, ktorá je upravená v § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Napriek procesným nedostatkom , ktoré sa v postupe OLU VK vyskytli sa žalobca pokúsil nedostatky odstrániť a to podaním z 31.3.2008, ktoré bolo OLU VK doručené 4.4.2008. Podaním žalobca reagoval na zaujatie stanoviska vo veci zo strany OLU VK a vyslovil nesúhlas s formou, akou správny orgán predmetnú záležitosť riešil a popísaný postup OLU VK bol na základe podnetu žalobcu napadnutý aj upozornením prokurátora zo dňa 23.5.2008 sp.zn. Pd 16/08-9, na ktorého sa žalobca obrátil. Následne listom zo dňa 7.4.2008, teda 3 dni po doručení doplnenia, viac ako mesiac po doručení Oznámenia o škode spôsobenej lesnou zverou, OLU VK oznámil žalobcovi, že jeho podanie postupuje miestne príslušnému správnemu orgánu Obvodnému lesnému úradu v Leviciach ( ďalej len „ OLU LE“). Pri postúpení podania OLU VK opomenul súčasne s postúpením zaslať OLU LE aj všetku korešpondenciu uskutočnenú do obdobia postúpenia medzi žalobcom a OLU VK a to najmä opomenul priložiť list z 31.3.2008, ktorý bol doručený 4.4.2008, t.j. pred dňom postúpenia. Listom zo dňa 30.4.2008, ktorý bol doručený žalobcovi dňa
9.5.2008 nariadil OLU LE ústne pojednávanie podnetu na zvolenie rozhodcovskej komisie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 14.5.2008 o 8.000 hod. na OLU LE. V predmetnom liste sa ďalej konštatuje, že návrh na riešenie škody spôsobenej zverou nie je doložený náležitosťami, ktoré by predsedovi rozhodcovskej komisie ukladalo zvolať rozhodcovskú komisiu a OLU LE uviedol, že poradie je potrebné doložiť upresnením dňa, kedy ku škode došlo, pričom deň, kedy ku škodám došlo je uvedený v doplnení podania liste zo dňa 31.3.2008, ktorý mal byť súčasťou spisového materiálu postúpeného na OLU LE, k oznámeniu nie je priložený doklad napr. zápisnica o tom, že poškodený sa s užívateľom poľovného revíru nedohodol o náhrade škody - táto skutočnosť nie je povinnosťou podľa zákona o poľovníctve, žalobca so zástupcami Lesou SR sa stretol, pričom k dohode nedošlo, zo stretnutia nebola vyhotovená zápisnica ako aj zoznam opatrení na zabránenie resp. zníženie škôd spôsobených na poľných plodinách zo strany žalobcu - opatrenia, ktoré žalobca podnikol sú uvedené v oznámení zo dňa 3.3.2008, v doplnení oznámenia zo dňa 6.3.2008 aj liste zo dňa 31.3.2008. Žalobca sa nemohol v uvedený deň, t.j. 14.5.2008, kedy bolo nariadené ústne pojednávanie prerokovania zúčastniť, neúčasť ospravedlnil, žiadal o prerokovanie v inom termíne, pričom jeho požiadavke OLU LE nevyhovel, dňa 14.5.2008 o 8.00 hod. sa uskutočnilo prerokovanie podnetu na zvolanie rozhodcovskej komisie spojené s terénnou pochôdzkou za účelom zistenia presného a skutočného stavu, ktorej sa zúčastnili poverení zástupcovia L. Žalobca v žalobe uviedol, že terénna pochôdzka za účelom zistenia presného a skutočného stavu poškodenia poľných plodín sa konala takmer 3 mesiace po vzniku škody a záznam z prerokovania podnetu na zvolanie rozhodcovskej komisie bol listom z 27.5.2008 zaslaný žalobcovi. Žalobca uviedol, že stálymi členmi rozhodcovskej komisie sú zástupca 12C/186/2010
Obvodného lesného úradu Levice, zástupca obecného úradu a zástupca Okresnej organizácie slovenského poľovníckeho zväzu ale ako vyplýva zo záznamu z prerokovania podnetu na zvolanie rozhodcovskej komisie spojeného s terénnou pochôdzkou za účelom zistenia presného a skutočného stavu zo dňa 14.5.2008 prerokovania tohto podnetu sa zúčastnili len zástupcovia Obvodného lesného úradu Levice, zástupcovia užívateľa poľovného revíru- teda žalovaný. Na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo bez účasti žalobcu sa prítomní, ako je uvedené v žalobe dohodli, že nedošlo medzi poškodeným a užívateľom poľovného revíru k dohode o výške škode, nie uje možné určiť, či oznámenie bolo podané včas, nebolo oznámené, aké opatrenia urobil užívateľ poľnohospodárskych pozemkov na zabránenie škôd spôsobených zverou a stráca nárok na náhradu. Žalobca vyslovil listom zo dňa 4.7.2008 svoj nesúhlas, s tým, že mal za to, že splnil všetky zákonné požiadavky uvedené v zákone. Ďalej žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že OLU LE pri prejednaní podnetu žalobcu konal v rozpore so Zákonom o poľovníctve a v danej veci nerozhodol tak, ako to ukladá § 36 Zákona o poľovníctve, znemožnil žalobcovi ďalej vo veci konať a preto žalobca adresoval dňa 14.10.2008 nadriadenému správnemu orgánu sťažnosť o preskúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu a posúdil sťažnosť žalobcu sa neopodstatnenú. Žalobca sa násl. obrátil na orgán príslušný vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonov, ktorému adresoval 16.12.2008 podnet na preskúmanie zákonnosti správneho orgánu. Príslušná okresná prokuratúra dospela v konaní sp.zn. PD 177/2008 k záveru, že podnet je dôvodný, o čom žalobcu upovedomila listom zo dňa 16.3.2009, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 31.3.2009. Na základe tohto upozornenia prokurátora začal opätovne OLU LE vo veci konať a rozhodnutím č. 2009/00103-2, ktorý bol žalobcovi doručený 16.4.2009 vyzval žalobcu , aby v lehote do 7 dní doplnil svoje podanie. V stanovenej lehote žalobca listom z 22.4.2009 doplnil podanie v zmysle požiadaviek OLU LE a doplnenie podania bolo doručené správnemu orgánu faxom zo dňa 22.4.2009 a poštovou zásielkou 24.4.2009. I napriek doplnenému podaniu v stanovenej lehote konajúci správny orgán zastavil konanie rozhodnutím z 12.5.2009, ktoré bolo žalobcovi doručené 19.5.2009. Voči rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 1.6.2009, doručené LU LE dňa 3.6.2009 a rozhodnutím nadriadeného správneho orgánu - Krajského lesného úradu v Nitre zo dňa 11.9.2009 doručené žalobcovi dňa 14.9.2009 bolo rozhodnutie OLU LE zo dňa 12.5.2009 o zastavení konania zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom v odôvodnení rozhodnutia nadriadený správny orgán konštatoval, že prvostupňový orgán sa dostatočne nezaoberal a nezistil skutočný stav veci, nezistil dátum, kedy ku škode došlo, aj ďalšie rozpory so Zákonom o poľovníctve. Tiež tento konštatoval, že vecne príslušná rozhodovať o náhrade škody spôsobenej lesnou zverou je trojčlenná rozhodcovská komisia. Až po rozhodnutí nadriadeného správneho orgánu, začal príslušný úrad konať a listom zo dňa 9.11.2009 doručeným dňa 23.11.2009 oznámil žalobcovi vymenovanie rozhodcovskej komisie a vyzval žalobcu a žalovaného, aby sa o náhrade škody dohodli. Žalobca kontaktoval listom zo dňa 30.11.2009, doručeným mu 3.12.2009 a navrhol mu konanie stretnutia za účelom uzatvorenia dohody o náhrade škody. Na predmetný návrh žalovaný reagoval listom zo dňa
7.12.2009, doručeného žalobcovi 9.12.2009, v ktorom mu oznámil, že nie je užívateľom PR - H. a odkázal žalobcu na PZ Lykovec Košice nového užívateľa pôvodného revíru. Žalobca listom zo dňa 10.12.2009 oznámil predsedovi rozhodcovskej komisie, že dohoda nie je možná. Následne OLU LE zvolal na deň 25.2.2010 rozhodcovskú komisiu o 9.00 hod., o čom bol žalobca informovaný listom zo dňa 12.2.2009, doručený 19.2.2009. V uvedený deň sa konalo rokovanie rozhodcovskej komisie za účasti dvoch členov rozhodcovskej komisie a to predsedníčky L. a člena komisie L. zástupcu Okresnej organizácie slovenského poľovníckeho zväzu, zástupcov žalobcu aj zástupcov žalovaného. Predseda rozhodcovskej komisie vyzval pred začatím rokovania znovu účastníkov na uzavretie pokonávky, účastníci napriek snahe žalobcu nedospeli k vzájomnej dohode. Z rokovania rozhodcovskej komisie 12C/186/2010
bola spísaná zápisnica podpísaná zúčastnenými stranami. Následne rozhodcovská komisia na neverejnom zasadnutí rozhodla rozhodnutím č. 2010/00012-5 zo dňa 25.2.2010 o výške náhrady tak, že žalobca stráca nárok na náhradu škody spôsobenej raticovou zverou na kultúrach repky ozimnej v roku 2008 z dôvodu porušenia ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o poľovníctve. Rozhodnutie rozhodcovskej komisie bolo žalobcovi doručené 18.3.2010. Žalobca oznámil listom zo dňa 19.3.2010, doručeným dňa 24.3.2010 predsedovi rozhodcovskej komisie, t.j. v lehote 15 dní odo dňa keď mu bolo rozhodnutie doručené nesúhlas s rozhodnutím komisie a preto v zmysle § 36 ods. 5 Zákona o poľovníctve oznámením nesúhlasu stratilo rozhodnutie rozhodcovskej komisie účinnosť, o čom bol žalobca vyrozumený listom zo dňa 16.4.2010 doručeným mu 21.4.2010. Žalobca v žalobe uviedol, že dodržal 14 dňovú lehotu na oznámenie škôd, nakoľko z uvedených skutočností vyplýva, že dňa 22.2.2008, kedy sa uskutočnila bežná inventarizácia porastov ozimín, škody spôsobené lesnou zverou na poľovných pozemkoch a poľných plodinách neboli spôsobené, dňa 25.2.2008 bolo žalobcom zaznamenané už rozsiahle poškodenie rastlín, ktoré bolo spôsobené obhryzením lesnou zverou aj udupaním rastlín, žalobca ohraničuje obdobie vzniku škody dňom 22.2.2008 a 25.2.2008, kedy sa o škode dozvedel, teda ku škode došlo v uvedenom období od 22.2.2008 do 25.2.2008. Žalobca sa listom zo dňa 26.2.2008 obrátil na žalobcu, aby mu oznámil vznik škôd spôsobených v jeho poľovnom revíri úžitkovou zverou a dohodol sa o náhrade škody. Žalobca sa so žalovaným osobne stretol dňa 5.3.2008, avšak k dohode nedospeli ohľadne výšky spôsobenej škody. Listom zo dňa 3.3.2008 adresovaným predsedovi rozhodcovskej komisie sa žalobca obrátil na orgán kompetentný vo veci rozhodnúť, oznámil spôsobenú škodu, požadovanú výšku náhrady a uviedol aj opatrenia, ktoré urobil na zabránenie škôd spôsobených zverou. Žalobca, ako ďalej uviedol v žalobe sa o škode dozvedel 25.2.2008, vznik škody ohraničil dňom 22.2.2008 a 25.2.2008, teda ku škode došlo v období od 22.5.2008 do 25.2.2008. Podanie bolo predsedovi rozhodcovskej komisie zasielané poštou ako doporučená zásielka 4.3.2008, takže účinky podania je potrebné odvodiť v zákonnej 14 dňovej lehote odo dňa podania zásielky na poštovú prepravu, pričom v súvislosti s uplynutím 14 dňovej prekluzívnej lehoty, poukázal žalobca na rozsudok KS Prešov 1Co 458/2005 zo dňa 11.12.2006, kedy odvolací súd v obdobnej veci vo vzťahu k počítaniu 14- dňovej lehoty v prípade prebiehajúcej škody sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého je v tomto prípade počítať lehotu na uplatnenie nároku na náhradu škody od obdobia výhodnejšieho pre žalobcu. Žalobca v žalobe odôvodnil výšku škody tým, že listom zo dňa 26.2.2008 požadoval od žalobcu uhradenie škody vo výške 936.672 Sk zodpovedajúcej 70 % rozsahu poškodenia porastov na ploche 93,02 hektára, pri zohľadnení nákladov na 1 hektár vo výške 14.518 Sk. Uvedenú výšku škody uplatňoval navrhovateľ od žalovaného aj pred rozhodcovskou komisiou listom z 3.3.2008. Z dôvodu, že dodatočne zistil, že časť poškodených pozemkov patrí do iného poľovného revíru, listom zo dňa 6.3.2009 adresovaným rozhodcovskej komisie požadoval od žalovaného vzniknutú škodu v sume 717,813 Sk, zodpovedajúcu poškodeniu porastov na ploche 65,87 hektára a priemernej miere poškodenia 75 %. Žalobca uviedol, že dňa 14.3.2008, teda pred podaním žaloby z dôvodu predvídateľných komplikácií si objednal u nestranného znalca v odbore poľnohospodárstvo odvetvie rastlinná produkcia R. vypracovanie znaleckého posudku vo veci vyčíslenia škody na poraste repky ozimnej spôsobenej poškodením poľovnou zverou v k.ú. J., ktorý znalecký posudok č. 22/2008 vyčíslil škodu vzniknutú na poľných plodinách žalobcu po zbere úrody a tak znalcom vyčíslená škoda spôsobená na poľných plodinách predstavuje žalovanú istinu 33.587,43 eur. Žalobca ďalej uviedol, že čo sa týka opatrení žalobca urobil vo svojich osevných postupoch výsevných poľnohospodárskych plánoch opatrenia smerujúce k zamedzeniu pestovania takých plodín, ktoré viac priťahujú lesnú zver, ako kukurica, slnečnica, žalobca pestuje výlučne pšenicu, ktorá má ostne, ktoré zabraňujú jej požieraniu a žalobca rozmiestnil v okolí pozemkov 12C/186/2010
a parciel pachové odpudzovače Hukinol, ktoré majú ten účinok, že šíria zápach a tým bránia vpádom zveri do porastov, okolo ktorý sú tieto odpudzovače rozmiestnené a ktoré pachové odpudzovače žalobca inštaloval na kolíky nad zemou.
3. Okresný súd v Banskej Bystrici doručil žalobu žalovanému na vyjadrenie, ktorý žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení čl. 106 uviedol, že žalobca uviedol, že pri inventarizácii porastov ozimín vykonanej pri výkone poľnohospodárskej činnosti zistil mierny pokles v počte rastlín, čo bolo spôsobené vplyvom počasia a ich prirodzeným odumretím a násl. uviedol, že pri bežných poľnohospodárskych činnostiach si následne všimol na viacerých pozemkoch rozsiahle poškodenie rastlín obžratých lesnou zverou a po následnej inventarizácii všetkých porastov vykonanej v rovnaký deň, t.j. 25.2.2008 zistil už rozsiahle poškodenia vzniknuté škody na porastoch ozimín. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca uvádzal, že k poškodeniu došlo v dňoch 22.2.-25.2..2008, keď 22.2.2008 pri inventúre osevných plôch sa preukázal veľmi dobrý stav repky olejnej, počet jedincov na m2 40-45 ks a pri následnej inventúre dňa 25.2.2008 len 9 - 17 ks/m2, takže nie je možné, aby zver poškodila v priebehu 3 dní porast repky tak radikálne, keďže zver na uvedenej lokalite sa nachádza celoročne a ak by došlo k poškodeniu porastu zverov, bolo by poškodenie rozložené do celého obdobia a zároveň sa vyjadril žalovaný, že podľa jeho názoru inventúra nebola vykonaná správne a mohlo tak dôjsť k skresleniu údajov. Žalovaný ďalej uviedol vo vyjadrení, že Obvodný lesný úrad Levice zvolal na 14.5.2008 o 8.00 hod. ústne prerokovanie podnetu navrhovateľa na zvolanie rozhodcovskej komisie s terénnou pochôdzkou za účelom presného zistenia skutočného stavu, pričom zástupcovia žalovaného sa pojednávania zúčastnili, žalobca sa ospravedlnil, ale nepožiadal o prerokovanie veci v inom termíne. Žalovaný poznamenal, že podľa jeho názoru konanie žalobcu bolo účelové, nakoľko skutočný stav porastov repky poznal a bolo zrejmé, že terénna pochôdzka preukáže dobrý stav porastov v tom čase kvitnúcej repky. Uviedol, že podľa jeho názoru žalobca nevykonal pred údajným poškodením žiadnu ochranu porastov s ochranou porastov začal neskoro, až po vzniku škody neúčinným repelentom Hukinol. Aj po aplikácii tohto prípravku zver prichádzala aj naďalej. K znaleckému posudku č. 22/2008 od Ing. Jolany Čabovej uviedol, že tento znalecký posudok nepreukazuje, že škoda bola spôsobená lesnou zverou ale tento len automaticky predkladá, že celý rozdiel oproti ideálnej úrode bol spôsobený lesnou zverou, nakoľko opomína iné skutočnosti ako napr. agrotechnické posudky. Aplikácia chemikálií, počasia a nepoľovné druhy zveri. Aj výška očakávanej úrody repky olejnej v znaleckom posudku je nepodložená. Zároveň sa vyjadril, že skutočná úroda na uvedených parcelách bola 134,88 tony, t.j. že prekročila očakávanú úrodu podľa výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy o 17,64 % a z tohto vyplýva, že ku škodám zverou nedošlo, pretože úroda dosiahla a až mierne prekročila možnosti stanovišťa. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal, že práve úžitková zver spôsobila vznik škody, ak vôbec ku škode došlo. Poznamenal, že žalobca si predmetným návrhom uplatňuje škodu, ktorá mala vzniknúť od 22.-25.2.2008, pričom tento nepreukázal naplnenie základných zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, s tým, že je potrebné dokázať, kedy ku škode došlo, nielen kedy sa o škode dozvedel, keďže prinajmenšom už v priebehu mesiacov december 2007- január 2008 boli porasty repky úplne defoliované, či bolo podľa názoru žalovaného spôsobené zlými agrochemickými postupmi. Pokiaľ by bola defoliácia spôsobená zverou je zrejmé, že nebola dodržaná zákonom stanovená 14 dňová lehota na oznámenie spôsobenej škody predsedovi rozhodcovskej komisie a požadovaná výška náhrady, nakoľko oznámenie o škode bolo odoslané 26.2.2008. Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru úplná defoliácia vznikla v dôsledku nedodržania agrochemických postupov, pravdepodobne vplyvom nekvalitného osiva, resp. nedodržaním osevnej dávky.
12C/186/2010
4. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Levice, ako súdu miestne príslušnému dňa 30.7.2010 ( čl. 159).
5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 10.6.2011 uviedol, že na žalobe trvá v celom rozsahu, s tým, že v žalobe dostatočne skutkovo aj právne odôvodnil nárok žalobcu.
6. Žalobca vo vyjadrení na pojednávaní dňa 10.6.2011 uviedol, že na žalobe trvá v celom rozsahu, s tým, že ako je uvedené v žalobe pri prvej inventarizácii porastov ozimín vykonanej žalobcom pri výkone poľnohospodárskej činnosti dňa 22.2.2008 žalobca zistil mierny počet vyklíčených rastlín a dňa 25.2.2008 si všimol žalobca na niektorých častiach pozemkov patriacich do poľovného revíru
žalovaného značné poškodenie, ktoré bolo spôsobené pohybom lesnej zveri, nakoľko bolo zistené nielen poškodenie rastlín, ale aj pošliapaná pôda so stopami zveri, veľké množstvo zvieracích exkrementov, čo vyplýva aj z fotodokumentácii priloženej k znaleckému posudku. Škoda tak vznikla za obdobie od 22.2.2008 do 25.2.2008, pričom následne žalobca si v zmysle zákona o poľovníctve uplatnil náhradu škody od žalovaného tak, ako žalobca preukázal listinnými dôkazmi, takže žalobca splnil všetky zákonné povinnosti, nárok si uplatnil v prekluzívnej lehote podaním občianskoprávnej žaloby. Poznamenal, že na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši prebiehalo konanie v obdobnej veci, v ktorej bolo žalobe vyhovené, z toho dôvodu si žalobca dal vypracovať znalecký posudok ohľadne vyčíslenia škody, ktorý bol predložený súdu aj žalovanému. Uviedol, že z predmetného znaleckému posudku bolo jednoznačne preukázané, že škoda na poľnohospodárskych plodinách bola spôsobená lesnou zverou, nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že táto mohla vzniknúť nesprávnym chemickým ošetrením, prípadne nekvalitným osivom a podobne. Poznamenal, že sám R., ktorý bol v tom čase riaditeľom odštepného závodu v Leviciach uviedol, že oblasť, v ktorej vznikla uplatnená škoda je mimoriadne zazverenou oblasťou, takže je úplne možné, že k škode v žalobcom uvedenom rozsahu mohlo dôjsť za krátke obdobie od 22.2.2008 do 25.2.2008.
7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 10.6.2011 uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, pridržiavajúc sa písomného vyjadrenia k žalobe. Poznamenal, že znalecký posudok č. 22/2008, ktorý si dal vypracovať žalobca a ktorý stanovuje aj výšku škody, nepreukazuje, že škoda bola spôsobená lesnou zverou, keďže tento opomína iné skutočnosti ako agrochemické postupy, aplikáciu chemikálií a podobne.
8. Žalovaný trval na stanovisku, že predmetná žaloba je nedôvodná v celom rozsahu, s tým, že nebola dodržaná 14 dňová prekluzívna lehota na oznámenie škody predsedovi rozhodcovskej komisie, uviedol, že žalobca bol schopný poznať, že škoda vznikla v decembri 2007 - januári 2008, trval na stanovisku, že úplná defoliácia vznikla v dôsledku nedodržania agrochemických postupov vplyvom nekvalitného osiva.
9. V rámci navrhnutých dôkazov súd vypočul na pojednávaní svedkov a to R. ktorý v svedeckej výpovedi uviedol, že má vedomosť o prebiehajúcom spore, v čase, keď mala vzniknúť žalobcovi škoda, zastával funkciu riaditeľa odštepného závodu v Leviciach. V mesiaci marec 2008, presný dátum uviesť nevedel, bolo to v jarnom období, ich oslovil žalobca, že mu vznikla škoda na repke, ktorá bola spôsobená lesnou zverou. Následne, ako uviedol viackrát so žalobcom ohľadne jeho nároku rokovali, presné termíny nevedel uviesť, už v tomto čase bolo zo strany žalovaného namietané, že škoda mohla vzniknúť aj nesprávnym pestovateľským postupom. Uviedol, že na uvedenej parcele, ktorá je v užívaní žalobcu, bol viackrát, v novembri 2007, čo sa týka repky olejnej, táto bola zožltnutá, v ďalšom zimnom období bola parcela holá, nebolo zrejmé, že škoda vznikla 12C/186/2010
výlučne lesnou zverou a podľa jeho názoru škoda mohla vzniknúť na prelome mesiacov december 2007- január 2008. Podľa jeho názoru nemohla škoda vzniknúť za obdobie, ako uviedol žalobca, pretože v tomto čase porast tam už skoro vôbec nebol, bolo by to možné v prípade, ak by išlo o mimoriadne silnú koncentráciu zveri. Poznamenal v rámci výpovede, že podľa jeho vedomostí žalobca začal opatrenia vykonávať až po vzniku škody, prípravkom Hukinol, sám videl rozmiestnené prípravky v mesiaci marec 2008, pred týmto obdobím takéto opatrenie nevidel i keď na uvedené parcely pravidelne chodil. Poznamenal, že podľa jeho názoru takýto chemický prípravok je neúčinný a žalobca nevykonal žiadnu ochranu chemickú ani mechanickú pred vznikom škody. Svedok zároveň uviedol, že aj podľa vedeckých prác, repka veľmi dobre znáša zimné spásanie zverou, je však atraktívnou plodinou pre jeleniu a muflóniu zver v jesenných a zimných mesiacoch, v jarných mesiacoch sa do nej zver už pásť nechodí, keďže nastupuje intenzívna fáza rastu a repka zhorkne. Svedok sa vyjadril, že pravdepodobne došlo dňa 5.3.2008 pri rokovaní s jeho strany nesprávnej interpretácii, keď povedal, že ide o dobre zazverenú oblasť, avšak určite povedal, že škoda v takom rozsahu lesnou zverou za 3 dni vzniknúť nemohla. Uviedol, že základným poľovným opatrením, opatrenie, ktoré vykonával poľovný revír, je regulácia počtu zveri, t.j. plnenie plánu lovu, ako schvaľuje lesný úrad, prikrmovanie zveri inými plodinami, zároveň umiestňovanie lovu do oblasti s najväčšou koncentráciou zveri. Uviedol, že v revíri je umiestnených 9 krmných liniek, 3 krmelce, 27 krmelcov v krmných linkách, okrem toho je vybudovaných cca. 10 krmelcov samostatne. V revíri je zhruba 30 vysokých posedov, 2-3 krát ročne sa vykonávajú spoločné poľovačky, pri ktorých sa reguluje intenzívne diviačia zver. K zhlukovaniu zveri dochádza a teda aj k výraznému nárastu počtu zveri, ako uviedol svedok predovšetkým v mesiacoch január, február, marec,
v tomto období poľovníci regulovať zver nemôžu, pretože zver je v tomto období mimo obdobia lovu. Svedok sa ďalej vyjadril, že žalovaný má naplnené normované stavy zveri, t.j. kmeňové stavy zveri, s tým, že normované kmeňové stavy, predpísané sú vzhľadom na vysokú úživnosť územia vyššie, ako je priemer Slovenska, avšak dochádza krátkodobo k zvýšeniu stavu zveri hlavne počas zimných mesiacov z dôvodu zimnej migrácie zveri.
10. Vypočutá bola svedkyňa L., ktorá v svedeckej výpovedi uviedla, že sa zúčastnila ako predsedníčka rozhodcovskej komisie dňa 25.2.2010 zasadnutia rozhodcovskej komisie vo veci náhrady škody spôsobenej zverou na poľnohospodárskych pozemkoch F. O priebehu zasadnutia bol spísaný záznam, ktorého súčasťou je prezenčná listina, v ten istý deň, teda 25.2.2010 bolo vydané aj rozhodnutie rozhodcovskej komisie, ale podľa toho, ako sa pamätá zástupca žalobcu sa niekde ponáhľal, takže toto rozhodnutie mu nebolo doručené v uvedený deň, avšak o výsledkoch zasadnutia bol žalobca už v tomto čase uzrozumený, násl. mu bolo rozhodnutie rozhodcovskej komisie aj doručované. Uviedla, že trvá na stanovisku, že rozhodnutie rozhodcovskej komisie bolo vypracované 25.2.2010, bolo aj odôvodnené, rozhodnutie bolo riadne doručované právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý podal námietky v zákonom stanovenej lehote, násl. bolo oznámené, že rozhodnutie stratilo účinnosť a zo strany rozhodcovskej komisie aj zo strany žalobcu bol dodržaný zákonný postup. Uviedla, že čo sa týka priebehu zasadnutia, na tomto zúčastnené strany prezentujú svoje prednesy, ktoré sa zaznamenávajú do zápisnice, za prítomnosti všetkých prítomných členov rozhodcovskej komisie. Po skončení zasadnutia v uvedenej veci členovia rozhodcovskej komisie vyšli do vedľajšej kancelárii, potom sa vrátili späť, s tým, že R. so svojím právnym zástupcom zostali v miestnosti, potom ona ako predsedníčka rozhodcovskej komisie ústne oznámila žalobcovi aj jeho právnemu zástupcovi, že rozhodcovská komisia sa uzniesla, že žalobca stráca nárok na náhradu škody, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky, nepreukázal žalobca kedy škoda vznikla, či škoda vôbec bola
12C/186/2010
spôsobená. Potom sa vypracovalo písomné rozhodnutie v ten istý deň, ktoré vypracovala ona sama s R. rozhodnutie bolo poštou následne expedované.
11. Právny zástupca k svedeckej výpovedi svedkyne uviedol, že svedkyňa nehovorí pravdu, on sám sa tohto zasadnutia zúčastnil, po skončení zasadnutia rozhodcovská komisia jemu a žalobcovi oznámila, že rozhodcovská komisia rozhodne na neverejnom zasadnutí, s tým, že rozhodnutie bude doručované poštou, po tomto oznámení spoločne so žalobcom opustili miestnosť, čakali na písomné rozhodnutie, takže nie je pravdou, čo uviedla svedkyňa, že v uvedený deň bolo vyhlásené toto rozhodnutie, t.j. že bolo oznámené žalobcovi, že stráca nárok na náhradu škody.
12. Vypočutý bol svedok L., ktorý uviedol, že sa zúčastnil zasadnutia rozhodcovskej komisie 25.2.2010, sám žiadal o vysvetlenie, ako došlo k vzniku škody, jej rozsah, nakoľko škoda vznikla v roku 2008 a zasadnutie bolo až v roku 2010. Po zasadnutí bolo rozhodnuté o predmetnom nároku, bolo vyhlásené rozhodnutie, avšak už nie za prítomnosti poškodenej organizácie ani právneho zástupcu. Poznamenal, že počas diskusie, aj počas prezentácie zúčastnených strán on sám sa vyjadril, že má taký dojem, že škoda nevznikla, rozhodnutie bolo v ten istý deň vypracované, bola uvedená výroková časť, odôvodnenie bolo vypracované dodatočne, ako bolo doručované sa vyjadriť nevedel.
13. Vypočutý bol svedok R., ktorý v svedeckej výpovedi uviedol, že sa zúčastnil zasadnutia rozhodcovskej komisie dňa 25.2.2010. Na podrobnosti ohľadne priebehu tohto zasadnutia a následných skutočností a vyhlásenia rozhodnutia rozhodcovskej komisie sa už nepamätal, o výsledku zasadnutia sa dozvedel dodatočne až na odštepnom závode, poznamenal, že na rozhodcovskej komisii si uplatňoval žalobca náhradu vo výške 16.000 eur, rozhodcovská komisia súhlasila s náhradou 2.000 eur, k dohode však nedošlo. Svedok uviedol, že sa nepamätá, na skutočnosť, že by po zasadnutí rozhodcovskej komisie bolo oznámené predsedníčkou, že rozhodnuté bude na neverejnom zasadnutí. Ďalej uviedol, že sám sa o škode dozvedel od Lesného závodu Levice. Pamätá si, že bola uplatnená škoda, ku ktorej malo dôjsť v druhej dekáde februári 2008 v rozsahu poškodenia 70 % na plochách 93,02 hektára, čo predstavovalo 936,672 Sk. Následne bol poverený iniciovať stretnutie na F., ktoré sa uskutočnilo 5.3.2008, s tým, že rozhodcovská komisia súhlasila so zaplatením sumy 2.000 eur. O tomto rokovaní nebol spisovaný záznam, resp. či bol takýto záznam spisovaný, alebo došlo k pochybeniu sa nevedel vyjadriť. Následne 9.5.2008 bol oboznámený s podaním F., resp. Okresným lesným úradom Levice, že
bolo nariadené ústne pojednávanie 14.5.2008 na nariadenie terénnej pochôdzky, na tomto však prítomný nebol. Poznamenal, že sám sa zúčastnil obhliadky nehnuteľností, na ktorých vznikla škoda, sám videl odlistnenie repky už v decembri 2007, násl. keď zmizol sneh, podľa jeho názoru, žalobcovi vznikla škoda, príčin však bolo viacej, čo bolo prezentované aj na rozhodcovskej komisii. Žalobca si uplatňoval škodu z dôvodu, že k poškodeniu porastov došlo vplyvom lesnej zveri, avšak bolo možné, že k tomuto došlo pod vplyvom ostatných činiteľov.
14. Vypočutý bol svedok Z., ktorý uviedol, že sa zúčastnil zasadnutia rozhodcovskej komisie dňa 25.2.2010 ako zástupca štátnych lesov spolu s p. O.rítomný bol počas celého zasadnutia. Po skočení podpísali zúčastnené osoby zápisnicu, ako sa pamätá, po skončení zasadnutia bolo oznámené, že rozhodcovská komisia rozhodne na neverejnom zasadnutí a 25.2.2010 rozhodnutie vyhlásené nebolo. Poznamenal, že vzhľadom na odstup času sa už nepamätá, či bol zúčastneným oznámený výsledok zasadnutia.
12C/186/2010
15. Vypočutý bol svedok V. ktorý uviedol, že je konateľom žalobcu, ktorý v svedeckej výpovedi uviedol, čo sa týka vykonania opatrení, a to odpudzovačom Hukinol, že tieto boli dodané v januári 2008, bezprostredne po ich dodaní, tieto boli aplikované po obvode parciel tak, že táto chemická látka sa dáva do fľaštičiek po obvode zhruba každých 50 m, pred januárom 2008 nedávali žiadne chemické zábrany, avšak vykonávali iné opatrenia, ako plašenie zveri skupinami ľudí. Uviedol, že chemické odpudzovače boli aplikované pred termínom, kedy škoda vznikla. Svedok ďalej uviedol, že podľa jeho názoru škoda nemohla vzniknúť inými okolnosťami, osivo bolo kvalitné, agrochemické postupy boli správne, neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli spôsobiť vzniknutú škodu. Svedok ďalej uviedol, že čo sa týka inventarizácie, táto sa vykonáva po vzídení rastlín, počas následného obdobia sa táto vykonáva podľa potreby, počas kontrol v mesiacoch november 2007, január 2008 bolo všetko v poriadku, plodiny bolo v bezchybnom kondičnom stave.
16. Právny zástupca žalobcu podaním čl. 268 uviedol, že ako vyplýva zo zaradenia poľovného revíru do kvalitatívnych tried a normovaných kmeňových stavov, ktoré na základe žiadosti žalobcu poskytla dňa 8.7.2011 L. poľovný revír žalovaného o celkovej výmere 3.714,2600 hektára sa zaraďuje podľa skupín lesných typov do druhej akostnej triedy, kde je hlavnou zverou zver srnčia, vedľajšou zverou je zver jelenia, zver danielia, zver muflónia, zver diviačia. Pre poľovný revír určil Okresný úrad Levice celkovo 207 jednotiek srnčej zveri a v prepočte na hlavné a vedľajšie druhy zveri predstavuje srnčia zver spolu 124 ks, jelenia zver 10 ks, danielia zver 10 ks, muflónia zver 10 ks, diviak 25 ks. Z uvedeného teda vyplýva, že v hontianskej poľovnej oblasti, poľovnej podoblasti Beľuj, ktorej užívateľom je žalovaný, je hlavnou poľovnou zverou zver srnčia, ostatné druhy prežúvavej zveri sú vedľajším druhom, chovajú sa na jej úkor. Z dokumentov vyžiadaných z OLU LE a to plánu chovu a lovu I raticovej zveri na rok 2007 a 2008 vyplýva, že v prípade žalovaného bol normovaný kmeňový stav plánu chovu a lovu zveri určený nasledovne: a to kmeňový stav srnčej zveri 124 ks, jelenej zveri 10 ks, danielej zveri 10 ks, muflonej zveri 10 ks, diviakov 25 ks, pričom v skutočnosti je spočítaný stav zveri k 31.3.2008 na základe údajov 53 srncov, 42 jeleňov, 63 danielov, 57 muflónov, 28 diviakov, takže pri prepočítaní uvedených počtov podľa koeficientov uvedených v prílohe č. 8 vyhlášky Ministerstvo pôdohospodárstva SR č. 91/97 na jednotky srnčej zveri tak vychádza, že v poľovnej lokalite žalovaného bolo chovaných k 31.3.2008 465 jednotiek srnčej zveri, pričom Obvodným lestným úradom je určený stav celkovo 207 jednotiek srnčej zveri, takže uvedený skutočný stav zveri po prepočte na jednotky srnčej zveri mnohonásobne prekračuje určený stav zveri, normované kmeňové stavy pre uvedenú poľovnú lokalitu, je viac ako samozrejmé, že nedodržiavaním optimálne stanoveného počtu jedincov chovaného druhu dochádza k zásadnému narušeniu územnej stability ekologického systému.
17. Na návrh žalobcu súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru lesníctva, odvetvie poľovníctvo ( uznesenie čl. 411) a ustanovil znalca Ing. Vladimíra Šurániho, ktorého úlohou bolo zodpovedať na otázky : a/ aké boli normované kmeňové stavy zveri, aký bol skutčoný stav zveri v poľovnom revíri „H.“ v období február 2008, aký bol skutočný stav zveri v poľovnom revíri „H.“ v období vzniku škodovej udalosti február 2008 v porovnaní s určeným stavom zveri, ak neboli normované kmeňové stavy zveri v poľovnom revíri „H. k obdobiu február 2008 dodržané, v akom rozsahu neboli dodržané, aké boli príčiny nedodržania normovaného kmeňového stavu zveri, či bola zver v poľovnom revíri „H.“ k obdobiu vzniku škodnej udalosti február 2008 premnožená, ak áno, aké boli dôvody a príčiny premnoženia.
12C/186/2010
18. Znalec v znaleckom posudku č. 5/2013 zo dňa 15.2.2013, ( čl. 419-429) uviedol, a to v závere znaleckého posudku , že normované kmeňové stavy zveri okrem zveri srnčej, boli prekročené, zver okrem srnčej bola premnožená, premnoženie zveri prežúvavej raticovej v prepočte na jednotky stavu zveri hlavnej - srnčia zver vykazovalo nárast populácie o + 124,64 %, premnoženie diviačej zveri vykonalo nárast populácie o + 12 % a v závere znaleckého posudku znalec skonštatoval, že problém premnožovania zveri je fenoménom dnešného poľovníctva, nielen v SR ale i v zahraničí, otázka si vyžaduje riešenie komplexného charakteru, je predmetom skúmania kompetentných subjektov a bude potrebné úspešnejšie zavádzať ich výsledky do praxe s cieľom zabezpečenia trvale udržateľnej rovnováhy medzi stavom zveri a úživnosťou PR v meniacich sa podmienkach civilizačnej krajiny.
19. K znaleckému posudku, ktorý bol doručený stranám sporu právny zástupca žalobcu uviedol, že znalecký posudok na strane 7 uvádza, že údaj z jarného sčítania zveri k 31.3.2008 je opodstatnené považovať za údaj odpovedajúci skutočnému stavu zveri v poľovnom revíri H. v 02/2008 resp. za údaj požadovanému stavu zveri v rozhodnom období blízky. Na strane 9 znaleckého posudku znalec, ako uviedol právny zástupca konštatuje, že zver bola výrazne premnožená, oproti normovaným kmeňovým stavom zveri, ktorých dodržiavanie je pre užívateľa poľovného revíru záväzné. Na strane 9 sa uvádza, ako uviedol právny zástupca, že NKS raticovej zveri v období február 2009 nebolo dodržané, na strane 10 k príčinám nedodržania NKS zveri je uvedené ako príčina mierny plán lovu s nedostatočným odlovom, viac rokov pretrvávajúca absencia dostatočnej regulácie samičích populácií odstrelom, viac rokov sa opakujúce podhodnotenie stavu zveri a na strane 10 je zároveň skonštatované, že premnoženie je priamym dôsledkom dlhšie pretrvávajúceho nedodržiavania NKS v prospech zvyšovania populácie zveri pozvoľným navyšovaním jej kmeňových stavov. Právny zástupca uviedol, že sa stotožňuje so závermi, ktoré urobil znalec v znaleckom posudku č. 5/2013, kde znalec potvrdil skutočnosti uvádzané žalobcom ohľadne normovaného kmeňového stavu zveri v predmetnom poľovnom revíri aj spôsobu prepočtov skutočných kmeňových stavov zveri s poukazom, na hlavný druh zveri a vedľajší druh zveri. Žalobca poukázal, že plány chovu a lovu raticovej zveri za roky 2007, 2008 z ktorých vychádzal nielen žalobca ale aj znalec, boli vyhotovené žalovaným, ktorý za tieto údaje, správnosť a úplnosť zodpovedá. Právny zástupca uviedol, že dodržiavanie NKS bolo pre žalovaného záväzné, pričom jeho nedodržanie sa považuje za porušenie právnych predpisov na úseku poľovníctva. Právny zástupca ďalej uviedol, že znaleckým posudkom č. 5/2013 bolo objektívne konštatované porušenie právnych predpisov na úseku poľovníctva žalovaným, skutočnosti uvedené preukazujú jednoznačne skutočnosť, že stav zveri v predmetnom poľovnom revíri bol tak premnožený v porovnaní s normovaným kmeňovým stavom zveri, že prirodzená úživnosť územia nemohla postačovať pre také stavy zveri, čo prirodzene muselo viesť k poškodzovaniu poľnohospodárskych kultúr na pozemkoch v obhospodarovaní žalobcom. Právny zástupca uviedol, že žalobca nemal možnosť ovplyvniť stav zveri, keďže toto bolo výlučne v kompetencii žalovaného, ako užívateľa poľovného revíra vykonávajúceho v ňom právo poľovníctva.
20. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení k znaleckému posudku č. 5/2013 ( čl. 436 ) uviedol, že voči tomuto znaleckému posudku v mene žalovaného nemá žiadne pripomienky, nakoľko tento len sumarizuje údaje, ktoré sú obsiahnuté v súdnom spise, vychádza najmä z podkladov Obvodného lesného úradu v Leviciach, pričom poukázal na stranu 10 posudku, kde sú uvedené príčiny nedodržania NKS zveri, na bod 3 záver na strane 11 posudku, ktoré sú mimo možnosti ovplyvniteľných žalovaným.
12C/186/2010
21. V ďalšom vyjadrení ( čl.453) právny zástupca žalovaného doplnil vyjadrenie k znaleckému posudku, v ktorom uviedol, že znalecký posudok konštatuje, že normované stavy zveri boli prekročené, vychádza však z jarného sčítania zveri, ktoré je ovplyvnené migráciou, po odstrele z iných revírov a tie žalovaný nedokáže ovplyvniť, pričom znalec mal vychádzať zo stavov po odstrele, znalec konštatuje, že spočívať zver nie je možné, že stavy rôznych druhov zveri v rámci roka kolíšu z dôvodu migrácie 4-16 násobne a práve na jar sú stavy zveri v revíri najnižšie a na jeseň v čase odstrelu najvyššie. Preto bolo nevyhnutné jarný stav nadhodnotiť, aby plán lovu vyšiel primeraný na stavy v období lovu, čo sú nedokonalosti
zákona . Zároveň právny zástupca uviedol, že stav zveri je každoročne upravovaný, samotnú migráciu zveri významne podporuje aj žalobca, s tým, že plochy osieva pre zver atraktívnymi plodinami.
22. Právny zástupca žalobcu uviedol (čl. 456), že má za to, že predmetný nárok bol uplatnený v zákonnej lehote, o čom predložil všetky relevantné dôkazy žalobca, zároveň poukázal na rozsah náhrady škody uplatnenej žalobcom, ktorý vychádzal z predloženého znaleckého posudku č. 22/2008. Ďalej uviedol, že zo strany žalobcu bolo preukázané, že vykonal všetky náležité opatrenia, aby došlo k zabráneniu škody, aplikoval Hukinol, podľa návodu. Ďalej uviedol, že žalovaný nijako kvalifikovanie neprezentoval, že by škoda bola vyčíslená nesprávne, pričom sám uviedol, že súhlasí so zaplatením náhrady škody vo výške 5.000-6.000 eur. Právny zástupca poznamenal, že čo sa týka námietok žalovaného, a námietok voči znaleckému posudku Ing. Čabovej, tieto námietky v rámci konania neboli zo strany žalovanému nijako relevantne odôvodnené, zo strany žalovaného bolo namietané nekvalitné osivo, prípadne nesprávna agrotechnika, k čomu sa žalobca písomne vyjadril, dodranie postupov potvrdil aj R.. Právny zástupca uviedol, že protiargumenty vznášané žalovaným nie sú relevantne zdôvodnené. Ďalej uviedol, že čo sa týka miery zavinenia zo strany žalobcu, táto nebola preukázaná, nakoľko v zmysle § 34 ods. 4 by sa mohla škoda znížiť jedine v prípade, že by bola preukázaná miera zavinenia zo strany žalobcu nedostatočnými primeranými opatreniami na zabránenie vzniku škody.
23. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť, namietal nedodržanie prekluzívnej lehoty, nebolo preukázané, kedy škoda vznikla, dôkazné bremeno je na strane žalobcu. Zároveň uviedol, že čo sa týka primeranosti opatrení, možno tvrdiť, že žalobca rozmiestnil len 8 fliaš Hukinolu na 200 hektárovej výmere a tieto opatrenia tak vykonal nedostatočne, pričom podľa poľovníckej praxe je vhodné, aby sa pachové odpudzovače kombinovali s inými prostriedkami, napr. elektronické oplôtky, stráženie daného lánu fyzickými osobami, poľovníkmi, poľnohospodármi, rozmiestňovanie pachových odpudzovačov do línie nie plošne, nie je tak dostatočným riešením. Právny zástupca uviedol, že žalobca by mal niesť za neprimeranosť vykonaných opatrení spoluzodpovednosť za spôsobenú škodu v rozsahu až 2/3.
24. Právny zástupca žalobcu k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného ohľadne miery spoluzavinenia uviedol, že v zákone nie sú špecifikované tieto primerané opatrenia, avšak v zákone je uvedené, ktoré opatrenia sú neprimerané, opatrenia také, pri ktorých by sa zver zraňovala alebo usmrcovala. Nesmú byť vykonávané také opatrenia, ktoré by zabránili využívaniu poľnohospodárskej pôdy. Uviedol, že boli vykonané náležité opatrenia, odpudzovačom Hukinol, plašením zveri, samotný žalobca prispôsobil svoj osevný plán možnému poškodzovaniu zverov, teda zvolil pre zver najneatraktívnejšie plodiny, aj za cenu, že tieto majú menšiu hodnotu, čo sa týka výkupnej ceny, ide tak o vzdanie sa pestovania kukurice, slnečnice, bezostantnej pšenice. Uviedol, že tieto všetky opatrenia vykonané zo strany žalobcu možno považovať za primerané vo vzťahu k očakávanému výnosu, otázku 12C/186/2010
primeranosti vykonaných opatrení bola zo strany žalobcu preukázaná. Zo strany žalovaného sa jednalo len o odhadovanú prezentáciu, bez preskúmateľnosti dôvodov. Právny zástupca žalobcu uviedol, že v znaleckom posudku, vzhľadom na námietky žalovaného sa znalkyňa vyjadrovala aj k popísaným agrochemickým postupom aj k počasiu, k odrodám, aj výsledky obhliadok, ktoré znalkyňa vykonala tvoria obrazovú prílohu.
25. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie č.k. 12C /186/2010 - 473 a to znalecké dokazovanie z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie rastlinná produkcia. Za znalca súd ustanovil Ing. Martu Čabovú.
26. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. 14/2014 dňa 16.6.2014 , kde odpovedala na otázky. V závere znaleckého posudku znalkyňa uviedla, na otázku č. 1/ že výška škody spôsobená úžitkovou zverou na poľných plodinách je stanovená na základe zisteného skutkového stavu poškodenia porastov repky ozimnej, rozdielu možnej úrody, kedy porast nebol poškodený a skutočne dosiahnutej úrody s prepočtom na cenu za ktorú bola dosiahnutú úroda realizovaná, vo výpočte nie je zohľadnená výška nevynaložených nákladov, ktoré nevznikli z titulu vzniku škodovej udalosti a to vyjadrenie sa k výške škody spôsobnej úžitkovou zverou na poľných plodinách v poľovných pozemkoch o výmere 120,5 hektára v kat. území J., v užívaní žalobcu, v užívaní ktorého žalobca vychádzal zo znaleckého posudku č. 22/2008. Na ďalšiu otázku, či je katastrálne územie Čelovce vhodné na pestovanie repky olejnej, ak áno, aké hektárové výnosy môže poľnohospodár spravidla očakávať, znalkyňa uviedla, že v pôdno- klimatických podmienkach katastrálneho územia Čelovce, je pre pestovanie repky ozimnej 33,1 %
poľnohospodárskych pôd vhodných , 14,2 % málo vhodných, 52,8 % nevhodných. Pôdnoklimatické podmienky kat. územia J. dávajú predpoklad na dosiahnutie priemerných hektárových úrod v rozpätí od 1,80 tony/ hektár, po 2,40 ton. Využitie úrodotvorného potenciálu repky ozimnej v praxi sa pohybuje v rozmedzí 68-73 %, čo pri využití úrodotvorného potenciálu na 68 % predstavuje dosiahnutie maximálne možnej úrody 5,8 t/h. Na otázku, či je pravdou, že spasenie rastliny repky olejnej v takom rozsahu, že je poškodený vegetačný vrchol, je prospešné pre budúcu úrodu, ktorú možno od danej rastliny očakávať, znalkyňa v znaleckom posudku v závere bod III. článok 3 uviedla, že poškodenie vegetačného vrcholu rastliny repky ozimnej olejnej, má za následok stratu apikálnej dominancie. Takto poškodená rastlina síce vytvorí väčší počet vetiev, tieto sú kratšie, s menším počtom šešúl, a menšími drobnejšími semienkami v šešuliach. Rastliny neskôr dozrievajú oproti nepoškodením, semená sú menšie a s nižšou hmotnosťou. Na otázku, či môže následkom použitia nekvalitného osiva alebo nesprávnych agrochemických postupov, vzniknúť taký prípad, že rastliny po sebe vzídu, násl. im v mesiaci november ožltnú listy, v decembri stratia listy úplne, následne koncom marca vzídu opätovne, v podmienkach katastrálneho územia J. dajú úrodu 2,1 t/ h v článku III. bod 4 znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že ak by pestovateľ použil nekvalitné osivo, alebo zvolil nesprávne agrochemické úkony, potom by repka ozimná olejná nevzišla vôbec, alebo by vzišla veľmi nerovnomerne, s veľmi malým počtom jedincov na jednotku plochy už na jeseň. Takýto porast by pestovať vyoral na jeseň a nahradil ho inou plodinou.
27. K znaleckého posudku právny zástupca ( čl. 500) uviedol, že znalecký posudok nevyvracia ani nepopiera žiadne z tvrdení, ktoré žalobca prezentoval, naopak jednoznačne vyvracia tvrdenia o tom, že spasenie repky zverov je vo vzťahu k dosiahnutej úrode irelevantné, ako aj o tom, že škoda mohla vzniknúť následkom použitia nekvalitného osiva. K prezentovanej výhrade znalkyne, ako ďalej uviedol právny zástupca žalobcu, že žalobca ušetril časť nákladov z titulu dosiahnutého nižšieho výnosu, žalobca túto potencionálnu úsporu vyčíslil, ide o zanedbateľnú sumu vo výške 324 eur, čo s ohľadom na výšku škody, 12C/186/2010
ktorú žalobca utrpel, ide o zanedbateľné čiastky spolu na úrovni 1 % škody. Právny zástupca ďalej uviedol, že v konaní boli vypracované tri znalecké posudky, ZP č. 22/2008 bola odborným spôsobom určená a ustálená výška škody, znalecký posudok č. 4/2014 navrhol istú zanedbateľnú korekciu a zároveň vyvrátil obranu žalovaného, že spásanie repky zverou nemá na výnos vplyv, rovnako vyvracia obranu žalovaného o tom, že za škodu si môže sám žalobca použitím nekvalitného osiva a znalecký posudok č. 5/2013 konštatuje premnoženie zveri v poľovnom revíri viac ako dvojnásobne. Ďalej uviedol, že žalovaný zdokladoval, že vykonal primerané opatrenie za zabránenie vzniku škôd zverou a teda sa nepodieľa na príčinách vzniku škody. Právny zástupca žalovaného uviedol ( čl. 505) spisu, že nesúhlasí so znaleckým posudkom č. 4/2014, s tým, že tento považuje za nepresvedčivý, odpovede sú nejednoznačné, nepostačujúce.
28. Právny zástupca žalobcu súdu doručil vyjadrenie ( čl. 535 - 538), v ktorom uviedol, že v konaní boli zabezpečené celkom tri znalecké posudky, znaleckým posudkom č. 22/2008 bola odborným spôsobom určená a ustálená výška škody, znalecký posudok č. 14/2014 vyvrátil obranu žalovaného, že spásanie repky zverou nemá na výnos vplyv a rovnako vyvrátil obranu žalovaného o tom, že za škodu si môže sám žalobca použitím nekvalitného osiva a ďalší znalecký posudok č. 5/2013 konštatuje premnoženosť zveri v poľovnom revíri viac ako dvojnásobný. Zároveň predložil, ako prílohu podania znalecký posudok č. 21/2014 ( čl. 539 - 557), ktorým bolo vyhodnotené dosiahnutie hektárových úrod repky olejnej ozimnej u žalobcu v roku 2014 a z tohto teda vyplýva, že žalobca dosiahol v roku 2014 primeranú úrodu repky olejnej ozimnej vo výške 3,99 ton / hektár ( po odpočítaní zrážok na nečistoty a vlhkosť), pričom žalobca týmto ako uviedol právny zástupca žalobcu vyvracia tvrdenia žalovaného, že žalobca nadhodnotil očakávanú úrodu. Právny zástupca žalobcu ďalej vo vyjadrení uviedol, že škoda mu vznikla z dôvodu výpadku produkcie spasením časti ním pestovaných poľnohospodárskych porastov zverov. Uviedol, že žalobca zdokladoval , že vykonal primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd a teda sa nepodieľal na príčinách vzniku škôd. Právny zástupca vo vyjadrení ďalej poznamenal, že súd sa žiadosťou na čl. 468 dopytoval na informáciu, či repka olejná bola v rokoch 2007, 2008 vysoko cenenou plodinou, na čo Okresný úrad Levice, lesný a pozemkový odbor listom založeným na čl. 469 súdu oznámil, že nemá podklady k takémuto rozhodnutiu a preto z tohto vyvodzuje, že repka olejná v predmetnom období vysoko cenenou plodinou nebola, v tom čase neboli pochybnosti o tom, že nie je vysoko cenenou plodinou a preto ani žiadne také rozhodnutie neexistuje, keďže o tom, ktorá plodina
je vysoko cenná rozhoduje v pochybných prípadoch okresný národný výbor, takže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním uvedeného tvrdenia.
29. Na pojednávaní dňa 28.5.2015 , s poukazom na vykonané dokazovanie právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný má záujem o vyriešenie sporu súdnym zmierom, prípadne mimosúdnou dohodou,
30. Právny zástupca žalovaného podaním čl. 592 súdu oznámil výsledok mimosúdneho rokovania , s tým, že mimosúdne rokovania so žalovaným boli neúspešné a dohoda o zmiernom ukončení sporu nebola dosiahnutá. Zároveň podal návrh na rozšírenie žalobného návrhu o dosiaľ neuplatnené úroky z omeškania zo sumy 33.587,43 eur vo výške 9 % ročne od 19.5.2013 do zaplatenia, keďže suma nahradí škody vo výške 33.587,43 eur bola prvýkrát voči žalovanému uplatnená až pri podaní žaloby , takže žalobca má za to, že žalovaný sa dostal do omeškania s jej úhradou odo dňa doručenia žalobného návrhu žalovanému.
12C/186/2010
31. Okresný súd Levice uznesením č.k. 12C/186/2010 - 598 pripustil zmenu žalobného petitu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.8.2017.
32. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav : Žalobca ako obchodná spoločnosť, ktorá v rámci svojho predmetu podnikania sa orientuje na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti a obhospodaruje pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území J. pri inventarizácii porastov ozimín vykonanej samotným žalobcom pri výkone poľnohospodárskej činnosti dňa 22.2.2008 zistil mierny pokles v počte vyklíčených rastlín na m2. Dňa 25.2.2008 pri jeho poľnohospodárskych činnostiach pobadal, že v niektorých častiach ním obhospodarovaných pozemkov, ktoré patria do pôvodného revíru žalovaného došlo k značnému poškodeniu pôdy spôsobené pohybom lesnej zveri. Pri prešetrení bolo zistené na viacerých pozemkoch rozsiahle poškodenie rastlín, obžratých lesnou zverou, pošliapaná a rozrytá pôda a veľké množstvo zvieracích exkrementov, čo žalobca preukázal fotodokumentáciou. Po inventarizácii porastov vykonanej 25.2.2008 žalobca zistil, že poškodenia ako aj vzniknuté škody na porastoch ozimín sú rozsiahle. Žalobca sa listom zo dňa 26.2. 2008 ( čl. 19) obrátil na žalovaného, ktorý list bol žalovanému doručený dňa 28.2.2008 ( doručenka) s návrhom na uzavretie dohody o náhrade škody spôsobenej na poľných plodinách úžitkovou zverou. V uvedenom liste označenom ako návrh na uzavretie dohody o náhrade škody spôsobenej na poľných plodinách úžitkovou zverou, oznámil žalobca žalovanému, že inventarizáciou bolo zistené poškodenie porastov nachádzajúcich sa v kat. území J., pričom preukázateľne boli poškodené porasty na plochy 93,02 hektára a primeraná miera poškodenia dosahuje takmer 70 %, pričom pri nákladoch na l hektár vo výške 14.518 Sk predstavuje celková škoda vzniknutá na poľných plodinách sumu 936,672 Sk. Zároveň v uvedenom liste požiadal od žalovaného iniciovanie stretnutia za účelom dohody s tým, že v prípade, ak do 3 dní od doručenia návrhu na uzavretie dohody žalovaný stretnutie neiniciuje, bude nútený sa obrátiť na rozhodcovskú komisiu. Zároveň uviedol aj telefónne číslo konateľa poškodeného, prípade kontakt na právneho zástupcu žalobcu. Žalobca zaslal návrh na uzatvorenie dohody listom zo dňa 3.3.2008 čl. 20, t.j. oznámenie o škode spôsobenej lesnou zverou odoslané 4.3.2008 Obvodnému lesnému úradu Veľký Krtíš, s tým, že žalovaný Lesy SR zobrali na vedomie návrh a iniciovali stretnutie za účelom uzatvorenia dohody , ktoré ako vyplýva z druhej strany čl. 20 sa uskutoční dňa 5.3.2008. Dňa 5.3.2008 sa uskutočnilo osobné stretnutie za účasti zástupcov žalovaného a zástupcov žalobcu, pričom na tomto stretnutí k dohode nedošlo, zápisnica o priebehu tohto stretnutia sa nevyhotovovala, takže súd sa stotožnil s vyjadrením žalobcu, že zápisnica o priebehu stretnutia dňa 5.3.2008 nebola vyhotovená, ktorý opak nepreukázal ani žalovaný. Nakoľko tak k dohode medzi žalobcom a žalovaným o výške náhrady škody nedošlo, obrátil sa žalovaný na predsedu rozhodcovskej komisie ustanovenej pri OLU VK aby rozhodcovská komisia rozhodla o náhrade škody spôsobenej lesnou zverou, pričom k oznámeniu škody rozhodcovskej komisii došlo podaním žalobcu zo dňa 3.3.2008. Listom zo dňa 6.3.2008 , ktorý bol adresovaný Obvodnému lesnému úradu vo Veľkom Krtíši čl. 21 , ktorý bol predsedovi rozhodcovskej komisie doručený dňa 10.3.2008 ( doručenka čl. 22), žalobca svoje podanie zo dňa 3.3.2008 ( čl. 20) doplnil o ďalší prípadný zodpovedný subjekt. Žalobca predsedovi rozhodcovskej komisie tak do 14-tich dní odo dňa kedy škoda vznikla preukázateľne oznámil spôsobenú škodu požadovanú výšku náhrady, ako aj opatrenia, ktoré urobil na zabránenie škôd spôsobených lesnou zverou. Listom zo dňa 13.3.2008 (čl. 23), ktoré bolo doručené
žalobcovi dňa 19.3.2008 ( druhá strana čl. 23), OLU VK zaujal stanovisko, že návrh žalobcu nie je dostatočne vybavený náležitosťami, ktoré je potrebné predsedovi rozhodcovskej komisie doložiť zo strany poškodeného, s tým, že bolo potrebné doložiť deň, kedy ku škode došlo, doklad o tom, že poškodený sa nedohodol s užívateľmi 12C/186/2010
poľovných revírov o náhrade škody, oznámiť, aké opatrenia na zabránenie resp. zníženie škôd spôsobených na poľných plodinách zo strany užívateľa poľovných pozemkov spoločnosti F. boli konkrétne vykonané, pričom bolo skonštatované, že zanedbaním, nedodržaním podmienok môže poškodený stratiť akýkoľvek nárok na náhradu vzniknutej škody spôsobených zverou na poľných plodinách. Záverom bolo uvedené, že konanie v danej veci ohľadne oznámenia vzniku škôd spôsobených lesnou zverou na poľných plodinách takého veľkého rozsahu, ako aj výška ich náhrady je pre podmienky pôsobnosti Obvodného lesného úradu vo Veľkom Krtíši nie štandardné, keďže orgán štátnej správy vychádza z toho, že škody na poľnohospodárskych plodinách a lesných kultúrach spôsobených zverou nie je jav neobvyklý, pretože aj poľné plodiny a lesné kultúry tvoria výživu pre zver. V uvedenom vyjadrení Obvodného lesného úradu vo Veľkom Krtíši , podľa názoru súdu , toto vyjadrenie neakceptovalo a to konkrétne § 19 ods. 3 zákona č. 71/67 Zb. o správnom konaní účinného v tomto čase, nakoľko OLU VK neposkytol žalobcovi lehotu , aby nedostatky jeho podania odstrániť a násl. ho ani náležite nepoučil o prípadných následkoch neodstránenia nedostatkov podania, keďže existencia nedostatkov podania bez uvedenej dodatočnej výzvy nie je dôvodom na odmietnutie tohto podania, prípadnú samotnú nečinnosť správneho orgánu v tomto prípade Obvodného lesného úradu vo Veľkom Krtíši. Žalobca sa ďalej ďalším podaním (čl. 24 a čl. 25) zo dňa 31.3.2008, ktoré podanie bolo doručené OLU VK dňa 4.4.2008 pokúsil odstrániť nedostatky podania, teda reagoval náležite na zaujatie stanoviska a tiež vyslovil nesúhlas s formou ako tento správny orgán predmetnú záležitosť riešil. Žalobca s poukazom na nesprávny úradný postup správneho orgánu sa obrátil podnetom na prokurátora a to podaním zo dňa 23.5.2008, sp. zn. PD 16/08 z dôvodu, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach. Listom zo dňa 7.4.2008 ( čl. 26) OLU VK oznámil žalobcovi, že OLU VK postupuje vec ako miestne príslušnému správnemu orgánu a to Obvodnému lesnému úradu v Leviciach, pričom, ako bolo preukázané, nezaslal Obvodný lesný úrad vo Veľkom Krtíši správnemu orgánu, ako miestne príslušnému správnemu orgánu všetku potrebnú dokumentáciu. Predovšetkým nepredložil samotný list zo dňa 31.3.2008 , ktorý bol doručený dňa 4.4.2008. Ďalším listom zo dňa 30.4.2008 ( čl. 27) , ktorý bol žalobcovi doručený a to dňa 9.5.2008 ( čl. 27) nariadil Obvodný lesný úrad Levice ústne pojednávanie podnetu na zvolenie rozhodcovskej komisie s dátumom 14.5.2008. V uvedenom liste je konštatované, že samotný návrh na riešenie škody spôsobenej zverou nie je doložený náležitosťami, ktoré by predsedovi rozhodcovskej komisie ukladalo zvolať rozhodcovskú komisiu, s tým, že v uvedenom predvolaní je zároveň uvedené v bodoch l-3 ktoré konkrétne doplnenia k oznámeniu má poškodený doložiť. Súd poukazuje však na skutočnosť, že samotný deň, kedy ku škodám došlo bol uvedený v doplnení podania žalobcom a to listom zo dňa 31.3.2008, ktorý však pravdepodobne nebol OLU LE po postúpení veci z OLU VK doručený, zápisnica o tom, že poškodený sa s užívateľom poľovného revíru nedohodol, nemohol žalobca preukázať, nakoľko, ako bolo nesporné, zápisnica zo stretnutia dňa 5.3.2008 teda zápisnica zo stretnutia žalobcu a zástupcov žalovaného sa nevyhotovovala. Oznámenie o tom, aké opatrenia boli zo strany poškodeného vykonané na zabránenie, resp. zníženie škôd sú tiež uvedené v oznámení zo dňa 3.3.2008, v ďalšom oznámení zo dňa 6.3.2008, aj v liste zo dňa 31.3.2008. Žalobca sa na uvedené stretnutie nedostavil, písomne však nepožiadal o zmenu tohto termínu, i napriek tomu, dňa 14.5.2008 sa uskutočnilo prerokovanie podnetu na zvolanie rozhodcovskej komisie spojené s terénnou pochôdzkou zistenia presného a skutočného stavu, ktorá sa vykonala tak, ako správne uviedol právny zástupca žalobcu viac ako dva mesiace po vzniku škody. Záznam z prerokovania tohto podnetu na zvolanie rozhodcovskej komisie bol žalobcovi doručený dňa 2.6.2008, t.j. list zo dňa 27.5.2008 ( čl. 28). Právny zástupca žalobcu ( čl. 30) zaslal odpoveď na uvedený záznam listom zo dňa 4.7.2008, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s postúpením podania z Obvodného lesného úradu vo Veľkom Krtíši na Obvodný lesný úrad 12C/186/2010
v Leviciach a to z dôvodu, že pri postúpení veci nebola zaslaná všetka dokumentácia predkladaná žalobcom a to konkrétne Obvodnému lesnému úradu vo Veľkom Krtíši, zároveň uviedol, že podanie z 3.3.2008 doplnené bolo listom zo dňa 6.3.2008, zároveň uviedol, že po obdržaní stanoviska OLU VK, ktoré bolo doručené 19.3.2008 listom zo dňa 31.3.2008, ktorý bol OLU VK doručený dňa 4.4.2008 poškodený zaujal stanovisko k listu OLU VK a doplnil podanie v prílohe č. 2 listu z o dňa 31.3.2008,
pričom samotný Obvodný lesný úrad vo Veľkom Krtíši oznámil postúpenie podania až následne, t.j. 11.4.2008. Zároveň vytýkal uvedenou odpoveďou Obvodnému lesnému úradu v Leviciach nedodržanie ustanovení zákona č. 71/1967 aj z dôvodu, že list - prerokovanie podnetu na zvolanie rozhodcovskej komisie zo dňa 27.5.2008 nebolo doručované právnemu zástupcovi. Žalobca z dôvodu nesprávneho postupu správneho orgánu dňa 14.10.2008 adresoval sťažnosť o preskúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu, ktorá sťažnosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená ako sám žalobca konštatoval, následne sa obrátil žalobca na orgán príslušný vykonávať dozor na dodržiavanie zákonov, ktoré mu adresoval a to dňa 16.12. 2008 podnet na preskúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu, pričom okresná prokuratúra dospela k záveru, že podnet žalobcu je dôvodný, o čom okresná prokuratúra upovedomila žalobcu 16.3.2009, doručené 31.3.2009 a až na základe upozornenia prokurátora Obvodný lesný úrad Levice začal opakovane vo veci konať a rozhodnutím č. 2009/00103 - 2 zo dňa 9.4.2009, ktorý bol žalobcovi doručený a to dňa 16.4.2009 vyzval žalovaného ( čl. 32 ) , aby v lehote 7 dní od doručenia rozhodnutia upresnil - doplnil svoje podanie, upresnil dátum, kedy ku škode došlo doložil zápisnicu o tom, že poškodený sa nedohodol s užívateľom poľovného revíru o náhrade škody a záznam opatrení na zabránenie resp. zníženie škôd. Žalobca listom zo dňa 22.4.2009 čl. 34-35 doplnil podanie konajúcemu orgánu, ktoré bolo doručené OLU LE dňa 24.4.2009 ( doručenka druhá strana čl. 34) . Žalobca si tak splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z uvedenej výzvy a to v stanovenej lehote, následne Obvodný lesný úrad v Leviciach ( čl. 36) dňa 12.5.2009 vydal rozhodnutie, ktorým konanie zastavil. Toto rozhodnutie bolo dourčené žalobcovi dňa 19.5.2009. Súd sa stotožňuje s vyjadrením žalobcu, že o náhrade škody mala rozhodovať rozhodcovská komisia a preto aj samotný žalobca podal voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 1.6.2009 čl. 38 , čl. 39, ktoré bolo dourčené Obvodnému lesnému úradu v Leviciach dňa 3.6.2009 ( čl. 40). Rozhodnutím Krajského lesného úradu v Nitre zo dňa 11.9.2009 doručené žalobcovi dňa 14.9.2009 (čl. 41) bolo rozhodnutie OLU LV zo dňa 12.5.2009 o zastavení konania zrušené a vec bola vrátená na nové prejedanie a rozhodnutie. Samotný nadriadený správny orgán, t.j. Krajský lesný úrad v Nitre konštatoval viaceré pochybenia zo strany prvostupňového správneho orgánu, vytkol OLU LE v Leviciach správne nezistený skutkový stav vo veci, ako aj ďalšie rozpory so zákonom a skonštatoval, že vo veci je príslušná rozhodovať o náhrade škody spôsobenej zverou 3 členná rozhodcovská komisia, nie obvodný lesný úrad. Po rozhodnutí Krajského lesného úradu v Nitre v zmysle pokynov nadriadeného správneho orgánu začal správny orgán v Leviciach až po tomto konať v súlade so zákonom a listom zo dňa 9.11.2009 ( čl. 44) oznámil navrhovateľovi vymenovanie rozhodcovskej komisie a zároveň vyzval žiadateľa a užívateľa poľovného revíra, aby sa o náhrade škody dohodli. Žalobca listom zo dňa 30.11.2009 ( čl. 45) doručeným žalovanému dňa 3.12.2009 ( doručenka) navrhol stretnutie za účelom uzatvorenia dohody o náhrade škody. Žalovaný na tento list reagoval a to lisom zo dňa 7.12.2009 ( čl. 46), ktorým oznámil, že v súčasnej dobe nie je užívateľom PR Churchoď Beluja a odkázal žalobcu PR Churchoď - Beluja na nového užívateľa poľovného revíru. Žalobca listom zo dňa 10.12.2009 ( čl. 47) doručený Obvodnému lesnému úradu Levice dňa 11.12.2009 ( čl. 48) oznámil predsedovi rozhodcovskej komisie, že dohoda nie je možná a následne OLU LV zvolal rozhodcovskú komisiu dňa 12.2.2010, žalobcovi doručené 19.2.2010 na deň 25.2.2010 o 9.00 hod. Z rokovania rozhodcovskej komisie bola spísaná zápisnica podpísaná zúčastnenými stranami ( čl. 50). Rozhodcovská komisia na neverejnom zasadnutí rozhodla 12C/186/2010
rozhodnutím č. 2010/00012-5 zo dňa 25.2.2010 ( čl. 53) o výške náhrady tak, že žalobca stráca nárok na náhradu škody a to z dôvodu porušení ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o poľovníctve. Rozhodnutie rozhodcovskej komisie bolo doručené žalobcovi a to dňa 18.3.2010. Žalobca listom zo dňa 19.3.2010 ( čl. 55) oznámil predsedovi rozhodcovskej komisie doručené 24.3.2010 nesúhlas s rozhodnutím komisie, pričom v zmysle § 36/5 Zákona o poľovníctve, tento nesúhlas žalobca vyslovil v lehote do 15 dní, od kedy mu bolo doručené, takže oznámením nesúhlasu stratilo rozhodnutie rozhodcovskej komisie účinnosť, o čom bol žalobca vyrozumený listom zo dňa 16.4.2010, doručený dňa 21.4.2010 ( čl. 56). Žalobca podal žalobu na súd dňa 11.5.2010.
33. Podľa § 34 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 23/1962 Zb. Užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť : škoda, ktorá bola v poľovnom revíre spôsobená výkonom práva poľovníctva na poľovných pozemkoch, alebo na poľných plodinách dosiať nezobratých, viniči alebo na lesných porastoch.
34. Podľa § 34 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 23/1962 Zb. Užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu , ktorú v poľovnom revíri na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo na lesných porastoch spôsobila úžitková zver.
35. Podľa § 34 ods. 4 Zákona č. 23/1962 Zb. Užívateľ poľovného pozemku je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie sa zver zraňovať. Pokiaľ užívateľ poľovného pozemku takéto opatrenia neurobí, znižuje sa náhrada škody, podľa miery jeho zavinenia. Rovnaké opatrenia môže urobiť užívateľ poľovného revíru, pokiaľ sa tým neobmedzuje užívanie pozemku.
36. Podľa § 34 ods. 5 Zákona č. 23/1962 Zb. Škody spôsobené zverou na nepoľovných pozemkoch alebo na viniči neošetrenom proti škodám pôsobeným zverou ( prihrnutie hliny , ochranný náter a pod.) ďalej na neoplotených záhradách, ovocných a zeleninárskych alebo na kvetinových škôlkach, stromoradiach, alebo na stromoch osihotene rastúcich, alebo na pozemkoch s vysokocennými plodinami sa nenahrádzajú. O tom, ktorá plodina je vysokocenná rozhoduje v pochybným prípadoch okresný národný výbor.
37. Podľa § 35 ods. 1 Zákona č. 23/1962 Zb. Poškodený a užívateľ poľovného revíru sa majú o náhrade škody ( § 324) dohodnúť. Ak sa nedohodnú, rozhodne o povinnosti na náhradu škody trojčlenná rozhodcovská komisia. Stálymi členmi rozhodcovskej komisie sú zástupca okresného národného výboru a zástupca okresného výboru Československého poľovníckeho sväzu. Týchto členov vymenúva a odvoláva okresný národný výbor, ktorý im vydá aj doklad o ich vymenovaní. Tretím členom rozhodcovskej komisie je zástupca miestneho národného výboru, v obvode ktorého škoda vznikla. Predsedom komisie je zástupca okresného národného výboru. Vymenovanie členov rozhodcovskej komisie a ich náhradníkov oznámi okresný národný výbor príslušným miestnym národným výborom a okresnému výboru Československého poľovníckeho zväzu.
38. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 23/1962 Zb. Ak poškodený neoznámi predsedovi rozhodcovskej komisie spôsobenú škodu a požadovanú výšku náhrady v prípade poškodenia poľnohospodárskych plodín do 14 dní, odo dňa, keď škoda vznikla, pri škodách na lesných porastoch vzniknutých v období od 1. júla predchádzajúceho roka, do 30. júna bežného roka v lehote 30 dní od uplynutia uvedeného obdobia, a ak neohlási súčasne, aké opatrenia urobil na zabránenie škôd spôsobených zverou, stráca nárok na náhradu. Ak bola škoda spôsobená
12C/186/2010
na poľnohospodárskych plodinách a jej výška sa dá zistiť len v čase zberu, môže užívateľ poľovného revíru žiadať, aby rozhodnutie o výške škody bolo odložené až do času zberu.
39. Podľa § 36 ods. 2 Zákona č. 23/1962 Zb. Predseda rozhodcovskej komisie upovedomí písomne užívateľa poľovného revíru o ohlásenie pohľadávke a vyzve poškodeného a užívateľa poľovného revíru, aby sa o náhrade škody dohodli. Ak sa nedohodnú, určí predseda rozhodcovskej komisie miesto a čas rokovania a tieto údaje oznámi ostatným členom komisie a účastníkom.
40. Podľa § 36 ods. 3 Zákona č. 23/1962 Zb. Predseda rozhodcovskej komisie vyzval pred začatím rokovania znova účastníkov na uzavretie pokonávky, ak bolo jeho vyzvanie bezvýsledné, začne rokovanie. Konanie rozhodcovskej komisie musí smerovať k tomu, aby sa čo najskôr zistil stav veci, ako podklad pre rozhodnutie.
41. Podľa § 36 ods. 4 Zákona č. 23/1962 Zb. O rokovaní rozhodcovskej komisie sa spíše zápisnica, ktorá v závere obsahuje rozhodnutie o výške náhrady škody s lehotou, dokedy sa má zaplatiť. Zápisnica sa spíše aj vtedy, ak dôjde k pokonávke.
42. Podľa § 36 ods. 5 Zákona č. 23/1962 Zb. Rozhodnutie rozhodcovskej komisie a pokonávka pred ňou uzavretá sú súdne vykonateľné. Ak oznámi niektorých z účastníkov predsedovi rozhodcovskej komisie do 15 dní odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené, že s rozhodnutím rozhodcovskej komisie nesúhlasí, stráca toto rozhodnutie účinnosť. Predseda rozhodcovskej komisie je povinný vyrozumieť účastníkov o tom, že rozhodnutie stratilo účinnosť. Ak poškodený neuplatní do 30 dní odo dňa keď mu bolo vyrozumenie doručené, nárok na náhradu škody v občianskom právnom konaní na súde stráca nárok na náhradu škody.
43. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd sa v prvom rade tak, ako aj vyslovil v priebehu konania predbežný názor, že nárok navrhovateľa je daný. Pri posúdení predbežného názoru zo strany súdu, súd s a v prvom rade zaoberal dodržania prekluzívnych lehoty na uplatnenie predmetného nároku v zmysle citovaných ustanovení § 36 zákona č. 23/1962 Zb. účinného v čase vzniku škody. V konaní bolo zo strany žalobcu preukázané, že mu vznikla škoda na poľnohospodárskych plodinách, ktorá bola zistená inventarizáciou porastov ozimín spôsobená lesnou zverou v dňoch 22.2.2008 - 25.2.2008, kedy preukázateľne žalobca zaznamenal rozsiahle poškodenie rastlín, ktoré bolo spôsobené ohryzením lesnou zverou aj ich udupaním. Žalobca sa o škode dozvedel dňa 25.2.2008 pri uvedenej inventarizácii, čo bolo dokladované aj fotodokumentáciu a škoda tak preukázateľne vznikla v období od 22.2.2008 do 25.2.2008, takže žalobca preukázal nielen skutočnosť, kedy sa o škode dozvedel, ale aj samotné obdobie vzniku škody na poľnohospodárskych plodinách, ktoré boli spôsobené lesnou zverou. Žalobca preukázateľne si uplatnil spôsobenú škodu ako aj výšku náhrady škody v prekluzívnej lehote do 14 dní odkedy škoda vznikal v zmysle § 36 ods. 1 Zákona č. 23/1962. Žalobca taktiež si uplatnil nárok v Občianskoprávnom konaní v prekluzívnej 30 dňovej lehote podľa § 36 ods. 5 Zákona č. 232/1962, nakoľko vyrozumenie rozhodcovskej komisie mu bolo preukázateľne doručené dňa 19.4.2010 a žaloba bola podaná na Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 11.5.2010, teda v stanovenej lehote. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v danom prípade pri uplatňovaní nároku na náhradu škody postupoval žalobca v súlade so zákonom , konkrétne v súlade so zákonom č. 23/1962 Zb. účinného v čase vzniku škody. Žalobca preukázal podľa názoru súdu jednoznačne obdobie vzniku škody, výšku škody, ako aj opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie vzniku škody, resp. jej zníženie. 12C/186/2010
Z celého postupu pri uplatnení nároku na náhradu škody je zrejmé, že v danom prípade jednoznačne pochybil správny orgán, ktorý nepostupoval v súlade so zákonom o správnom konaní, ktoré pochybenia boli vytknuté správnemu orgánu nadriadeným Krajským lesným úradom v Nitre a následne aj okresnou prokuratúrou. Správny orgán, podľa názoru súdu neposkytol žalobcovi v zmysle zákona o správnom konaní náležitú súčinnosť, keď žalobcu , teda poškodeného vyzýval opakovane na predloženie potrebných dokladov preukazujúcich vznik škody , aj jej výšku a to aj doloženie opatrení, ktoré vykonal, avšak podľa názoru súdu išlo len o formálne výzvy, ktoré neviedli ku konštruktívnemu vyriešeniu uplatneného nároku ž rámci samotného správneho konania. Žalobca v rámci správneho konania obratom reagoval na všetky výzvy zo strany správneho orgánu, ktoré však správny orgán nesprávne vyhodnotil, nerešpektoval vyjadrenia samotného žalobcu, takže nepostupoval v súlade so zákonom, ktorá skutočnosť, podľa názoru súdu nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu poškodeného. V celom procese pred podaním predmetnej žaloby postupoval žalovaný, správny orgán chaoticky aj v rozpore so zákonom, ako už bolo vyššie uvedené, čo konštatoval aj Krajský lesný úrad v Nitre aj okresná prokuratúra. V rámci správneho konania spočiatku žalovaný súhlasil s výškou náhrady škody vo výške 2.000 eur, s ktorou výškou škody náhrady žalobca nesúhlasil, v priebehu konania na súde, po podaní žaloby, žalovaný v rámci mimosúdnych rokovaní a právny zástupca aj na pojednávaní navrhol zaplatiť žalobcovi výšku náhrady za škodu spôsobenú na poľnohospodárskych plodinách vo výške 5.000- 6.000 eur. Žalovaný v priebehu konania produkoval viacej argumentov, na základe ktorých žiadal žalobu zamietnuť. Ako už bolo uvedené, namietal žalovaný nedodržanie prekluzívnych lehôt, ktoré podľa názoru súdu zo strany žalobcu boli jednoznačne dodržané. Následne v priebehu konania žalovaný namietal, že repka olejná je vysoko cennou plodinou, ktorá skutočnosť v konaní preukázaná nebola, ako vyplýva z vyjadrenia okresného úradu, takže aj toto vyjadrenie žalovaného súd považuje za nedôvodné. Žalovaný zároveň namietal, že žalobca nevykonal náležité opatrenia, ktoré by zabránili vzniku škôd na poľnohospodárskych plodinách, resp. zníženie týchto škôd. Žalobca preukázal v konaní daňovými dokladmi, ako aj v rámci svedeckej výpovede, že zabezpečil opatrenia a to chemickým prípravkom Hukinol. Žalobca tak podľa názoru súdu zabezpečil opatrenia primerané jeho možnostiam, pričom súd poukazuje a stotožňuje sa s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, že zákon o poľovníctve účinný v čase vzniku škody nevymedzoval, aké konkrétne opatrenie je potrebné vykonať na zabránenie vzniku, resp. zníženiu škôd na poľnohospodárskych plodinách lesnou zverou. Podľa názoru súdu , žalovaný mal poskytnúť užívateľovi poľovného revíru, teda žalobcovi súčinnosť, aké konkrétne opatrenia je potrebné vykonať na zabránenie vzniku škôd lesnou zverou, nielen v záujme samotného žalobcu, ako pestovateľa poľnohospodárskych plodín, ale aj samotného žalovaného, lebo v prípade neodborných opatrení zo strany žalobcu, ktoré by vykonal by mohlo dôjsť k usmrteniu alebo poškodeniu lesnej zveri a tým by zase vznikla škoda žalovanému a to nielen škoda skutočná, ale aj škoda spoločenská. Jednoznačne bolo preukázané, že došlo k premnoženiu lesnej zveri, nebol
regulovaný počet zveri, ako bolo konštatované aj v znaleckom posudku, ktorá skutočnosť je dlhodobou problematikou, nielen na území, ktoré užíva žalobca, ale pravdepodobne na území celej Slovenskej republiky. Žalobca tak podľa názoru súdu nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť reguláciu lesnej zveri, ktorá spôsobila žalobcovi škodu na ním pestovaných poľnohospodárskych plodinách, takže v žiadanom prípade nemôže súd konštatovať spoluzavinenie žalobcu. Samotný žalobca bol v konaní aktívny, predložil súdu tri znalecké posudky, v rámci konania navrhol ďalší znalecký posudok, ktorými znaleckými posudkami bola preukázaná jednak výška škody, premnoženie lesnej zveri, výnosy pravdepodobne dosiahnuté žalobcom, keby nedošlo ku škode. Zároveň týmto odborným vyjadrením bola vyvrátená aj skutočnosť uvádzaná žalovaným, že ku škode mohlo dôjsť aj nesprávnymi agrotechnickými postupmi, nekvalitným osivom a podobne. Toto tvrdenie považuje súd zo strany žalovaného tiež len za účelové, 12C/186/2010
nakoľko už v rámci správneho konania mohlo byť riešené, či nedošlo k ne správnym agrotechnickým postupom, prípadne inými skutočnosťami, ktoré však v rámci správneho konania neboli ani žiadané a pred uplatnením nároku žalobou tieto považoval aj samotný žalovaný pravdepodobne za irelevantné. S poukazom na vykonané dokazovanie bolo jednoznačne preukázaný vznik škody, aj jej výška, ktorá bola ustálená znaleckým posudkom , doručeným súdu so žalobou, ako aj dodržanie zákonného postupu zo strany poškodeného, teda žalobcu , pred podaním predmetnej žaloby. Žalovaný v priebehu celého konania neprodukoval súdu žiadny relevantný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia, neuniesol tak podľa názoru súdu dôkazné bremeno, naopak žalobca dôkazné bremeno uniesol, čo sa týka výšky škody, vzniku škody, zákonný postup podľa Zákona o poľovníctve, ktoré naopak nedodržal samotný žalovaný. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že ani samotná rozhodcovská komisia nepostupovala v súlade so zákonom, čo bolo preukázané aj z rozporných tvrdení svedkov na pojednávaní, kedy súd ustálil , že rozhodnutie rozhodcovskej komisie nebolo žalobcovi oznámené 25.2.2009 , ako sa snažil konštatovať žalovaný, nakoľko vyplýva zo svedeckých výpovedí, ktoré síce boli rozporné, že rozhodcovská komisia rozhodla až následne na neverejnom zasadnutí a výsledok rozhodcovskej komisie o tom, že nárok sa žalobcovi nepriznáva, bol oznámený žalobcovi až dodatočne, teda nie v uvedený deň, kedy sa žalobca s právnym zástupcom zasadnutia rozhodcovskej komisie zúčastnil. Súd má za to, že žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenou lesnou zverou na poľnohospodárskych plodinách v zákonnej lehote, preukázal vznik škody aj jej výšku a z tohto dôvodu súd žalobe ako dôvodne podanej vyhovel.
44. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
46. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť titulom náhrady škody sumu 33.587,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 33.587,43 od 19.5.2013, kedy sa žalobca dostal plnením do omeškania, a to v zmysle § 517 ods. 1,2 O.Z., v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 47. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. Žalobca bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia a to uznesením , ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).