Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/257/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcu: Agro Čelovce s.r.o., so sídlom Čelovce 77, IČO: 36 621 269, v konaní právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Laššák s.r.o., Rudlovská cesta 33, Banská Bystrica, IČO: 36 771 651, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Martina Laššáka, proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, Odštepný závod Levice, Koháryho 2, Levice, zastúpený Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o zaplatenie 33.587,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného a odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 19. apríla 2018 pod č.k,12C 186/2010-637 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zaplatenia sumy 335,87 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 335,87 eura mení tak, že žalobu zamieta. V ostatnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou dňa 11.5.2010 na Okresný súd v Banskej Bystrici žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu titulom náhrady škody sumu vo výške 33 587,43 eura spolu s úrokom z omeškania spôsobenej úžitkovou zverou na poľných plodinách na poľovných pozemkov v užívaní žalobcu a náhradu trov konania. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 33 587,43 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 33 587,43 eura od 19.05.2013 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav : Žalobca ako obchodná spoločnosť, ktorá v rámci svojho predmetu podnikania sa orientuje na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti a obhospodaruje pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území H. pri inventarizácii porastov ozimín vykonanej samotným žalobcom pri výkone poľnohospodárskej činnosti dňa 22.2.2008 zistil mierny pokles v počte vyklíčených rastlín na m2. Dňa 25.2.2008 pri jeho poľnohospodárskych činnostiach pobadal, že v niektorých častiach ním obhospodarovaných pozemkov, ktoré patria do pôvodného(zrejme poľovného) revíru žalovaného došlo k značnému poškodeniu pôdy spôsobené pohybom lesnej zveri. Pri prešetrení bolo zistené na viacerých pozemkoch rozsiahle poškodenie rastlín obžratých lesnou zverou, pošliapaná a rozrytá pôda a veľké množstvo zvieracích exkrementov, čo žalobca preukázal fotodokumentáciou. Po inventarizácii porastov vykonanej 25.2.2008 žalobca zistil, že poškodenia a vzniknuté škody na porastoch ozimín sú rozsiahle. Listom zo dňa 26.2. 2008 doručeným žalovanému sa 28.02.2008 zaslal návrh na uzavretie dohody o náhrade škody spôsobenej na poľných plodinách úžitkovou zverou. Oznámil v ňom, že inventarizáciou bolo zistené poškodenie porastov nachádzajúcich sa v kat. území J.. Preukázateľne boli poškodené porasty na ploche 93,02 hektára a primeraná miera poškodenia dosahuje takmer 70 %. Pri nákladoch na 1 hektár vo výške 14 518 Sk predstavuje celková škoda vzniknutá na poľných plodinách sumu 936 672 Sk. Žalobca zaslal návrh na uzatvorenie dohody listom zo dňa 3.3.2008, t.j. oznámenie o škode spôsobenej lesnou zverou odoslané 4.3.2008 Obvodnému lesnému úradu O. N. s tým, že žalovaný Lesy SR zobrali na vedomie návrh a iniciovali stretnutie za účelom uzatvorenia dohody. Dňa 5.3.2008 sa uskutočnilo osobné stretnutie za účasti zástupcov žalovaného a zástupcov žalobcu. Na tomto stretnutí k dohode nedošlo. Zápisnica o priebehu stretnutia sa nevyhotovovala. Preto sa žalobca (nesprávne uvedené žalovaný) obrátil na predsedu rozhodcovskej komisie ustanovenej pri OLU VK ,aby rozhodla o náhrade škody spôsobenej lesnou zverou. K oznámeniu škody rozhodcovskej komisii došlo podaním žalobcu zo dňa 3.3.2008. Listom zo dňa 6.3.2008 adresovanému Obvodnému lesnému úradu vo O., doručenému predsedovi rozhodcovskej komisie dňa 10.3.2008 žalobca svoje podanie zo dňa 3.3.2008 doplnil o ďalší prípadný zodpovedný subjekt. Žalobca predsedovi rozhodcovskej komisie tak do 14-tich dní odo dňa kedy škoda vznikla, preukázateľne oznámil spôsobenú škodu požadovanú výšku náhrady, ako aj opatrenia, ktoré urobil na zabránenie škôd spôsobených lesnou zverou. Listom zo dňa 13.3.2008 doručeným žalobcovi dňa 19.3.2008 OLU VK zaujal stanovisko, že návrh žalobcu nie je dostatočne vybavený náležitosťami, ktoré je potrebné predsedovi rozhodcovskej komisie doložiť zo strany poškodeného. Bolo potrebné doložiť deň, kedy ku škode došlo, doklad o tom, že poškodený sa nedohodol s užívateľmi poľovných revírov o náhrade škody, oznámiť, aké opatrenia na zabránenie resp. zníženie škôd spôsobených na poľných plodinách zo strany užívateľa poľovných pozemkov spoločnosti Agro J. boli konkrétne vykonané. Bolo skonštatované, že zanedbaním, nedodržaním podmienok môže poškodený stratiť akýkoľvek nárok na náhradu vzniknutej škody spôsobenej zverou, na poľných plodinách. Záverom bolo uvedené, že konanie v danej veci ohľadne oznámenia vzniku škôd spôsobených lesnou zverou na poľných plodinách takého veľkého rozsahu, ako aj výška ich náhrady je pre podmienky pôsobnosti Obvodného lesného úradu vo O.i nie štandardné. Toto vyjadrenie Obvodného lesného úradu vo O. N. vyhodnotil ako vyjadrenie neakceptujúce konkrétne § 19 ods. 3 zákona č. 71/67 Zb. o správnom konaní účinného v tomto čase, nakoľko OLU VK neposkytol žalobcovi lehotu na odstránenie nedostatkov jeho podania a následne ho náležite nepoučil o prípadných následkoch neodstránenia nedostatkov podania. Existencia nedostatkov podania bez uvedenej dodatočnej výzvy nie je dôvodom na odmietnutie podania, prípadnú samotnú nečinnosť správneho orgánu, v tomto prípade Obvodného lesného úradu vo O. Žalobca sa ďalej ďalším podaním zo dňa 31.03.2008 doručeným OLU VK dňa 4.4.2008 pokúsil odstrániť nedostatky podania. Reagoval náležite na zaujatie stanoviska. Vyslovil nesúhlas s formou vyriešenia predmetnej záležitosti. Preto sa obrátil podnetom na prokurátora podaním zo dňa 23.5.2008, sp. zn. PD 16/08 z dôvodu, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach. Listom zo dňa 7.4.2008 OLU VK oznámil žalobcovi, že OLU VK postupuje vec ako miestne príslušnému správnemu orgánu , Obvodnému lesnému úradu v Y.. Nezaslal mu ako miestne príslušnému správnemu orgánu všetku potrebnú dokumentáciu. Predovšetkým nepredložil samotný list zo dňa 31.3.2008 , ktorý bol doručený dňa 4.4.2008. Ďalším listom zo dňa 30.4.2008 žalobcovi doručenému dňa 9.5.2008 nariadil Obvodný lesný úrad Y. ústne pojednávanie podnetu na zvolenie rozhodcovskej komisie s dátumom 14.5.2008. V uvedenom liste je konštatované, že samotný návrh na riešenie škody spôsobenej zverou nie je doložený náležitosťami, ktoré by predsedovi rozhodcovskej komisie ukladalo povinnosť zvolať rozhodcovskú komisiu. V predvolaní je zároveň uvedené v bodoch 1-3 ktoré konkrétne doplnenia k oznámeniu má poškodený doložiť. Tu súd prvej inštancie konštatoval, že samotný deň, kedy ku škodám došlo bol uvedený v doplnení podania žalobcom listom zo dňa 31.3.2008, ktorý však pravdepodobne nebol OLU LE po postúpení veci z OLU VK doručený. Zápisnicu o tom, že poškodený sa s užívateľom poľovného revíru nedohodol, nemohol žalobca preukázaý^sa nevyhotovovala. Oznámenie o tom, aké opatrenia boli zo strany poškodeného vykonane na zabránenie, resp. zníženie škôd sú tiež uvedené v oznámení zo dňa 3.3.2008, v ďalšom oznámení zo dňa 6.3.2008, aj v liste zo dňa 31.3.2008. Žalobca sa na uvedené stretnutie nedostavil. Písomne nepožiadal o zmenu tohto termínu. Napriek tomu dňa 14.5.2008 sa uskutočnilo prerokovanie podnetu na zvolanie rozhodcovskej komisie spojené s terénnou pochôdzkou zistenia presného a skutočného stavu. Záznam z prerokovania podnetu na zvolanie rozhodcovskej komisie bol žalobcovi doručený dňa 2.6.2008, listom zo dňa 27.05.2008. Právny zástupca žalobcu zaslal odpoveď na uvedený záznam listom zo dňa

3.6.2009 v ktorom uviedol, že nesúhlasí s postúpením podania z Obvodného lesného úradu vo O. na Obvodný lesný úrad v Y. z dôvodu, že pri postúpení veci nebola zaslaná všetka dokumentácia predkladaná žalobcom , konkrétne Obvodnému lesnému úradu vo O. N.. Zároveň uviedol, že podanie z 3.3.2008 bolo doplnené bolo listom zo dňa 06.06.2008 a po obdržaní stanoviska OLU VK, ktoré bolo doručené 19.3.2008 listom zo dňa 31.03.2008,ktorý bol OLU VK doručený dňa 4.4.2008 poškodený zaujal stanovisko k listu OLU VK a doplnil podanie v prílohe č. 2 listu zo dňa 31.3.2008. Samotný Obvodný lesný úrad vo O. N. oznámil postúpenie podania až následne, t.j. 11.4.2008. Zároveň vytýkal uvedenou odpoveďou Obvodnému lesnému úradu v Y. nedodržanie ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. z dôvodu, že list - prerokovanie podnetu na zvolanie rozhodcovskej komisie zo dňa 27.5.2008 nebolo doručované právnemu zástupcovi. Žalobca z dôvodu nesprávneho postupu správneho orgánu dňa 14.10.2008 adresoval sťažnosť o preskúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu. Sťažnosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Následne sa obrátil na orgán príslušný vykonávať dozor na dodržiavanie zákonov, ktorému adresoval dňa 16.12. 2008 podnet na preskúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu. Okresná prokuratúra dospela k záveru, že podnet žalobcu je dôvodný, o čom upovedomila žalobcu 16.3.2009, doručené 31.3.2009 . Až na základe upozornenia prokurátora Obvodný lesný úrad Levice začal opakovane vo veci konať. Rozhodnutím č. 2009/00103 - 2 zo dňa 9.4.2009, ktorý bol žalobcovi doručené dňa 16.4.2009 vyzval žalobcu(omylom uvedeného žalovaného) , aby v lehote 7 dní od doručenia rozhodnutia upřesnil - doplnil svoje podanie, upřesnil dátum, kedy ku škode došlo, doložil zápisnicu o tom, že poškodený sa nedohodol s užívateľom poľovného revíru o náhrade škody a záznam opatrení na zabránenie resp. zníženie škôd. Žalobca listom zo dňa 22.4.2009 doplnil podanie konajúcemu orgánu, doručenému OLU LE dňa 24.4.2009 . Žalobca si tak splnil povinnosť vyplývajúcu z uvedenej výzvy v stanovenej lehote. Následne Obvodný lesný úrad v Leviciach dňa 12.5.2009 vydal rozhodnutie, ktorým konanie zastavil. Toto rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 19.5.2009. V tejto časti sa súd prvej inštancie stotožnil s vyjadrením žalobcu, že o náhrade škody mala rozhodovať rozhodcovská komisia. Preto žalobca podal voči rozhodnutiu odvolanie zo dňa 1.6.2009 doručené Obvodnému lesnému úradu v Y. dňa 03.06.2009. Rozhodnutím Krajského lesného úradu v Nitre zo dňa 11.9.2009 doručeným žalobcovi dňa 14.9.2009 bolo rozhodnutie OLU LV zo dňa 12.5.2009 o zastavení konania zrušené a vec bola vrátená na nové prejedanie a rozhodnutie. Samotný nadriadený správny orgán, t.j. Krajský lesný úrad v I. konštatoval viaceré pochybenia zo strany prvostupňového správneho orgánu. Vytkol správne nezistený( zrejme nesprávne zistený skutkový stav vo veci), ďalšie rozpory so zákonom a skonštatoval, že vo veci je príslušná rozhodovať o náhrade škody spôsobenej zverou 3 členná rozhodcovská komisia, nie obvodný lesný úrad. Po rozhodnutí Krajského lesného úradu v Nitre v zmysle pokynov nadriadeného správneho orgánu začal správny orgán v Y. konať v súlade so zákonom . Listom zo dňa 9.11.2009 oznámil žalobcovi vymenovanie rozhodcovskej komisie. Zároveň vyzval žiadateľa a užívateľa poľovného revíra, aby sa o náhrade škody dohodli. Žalobca listom zo dňa 30.11.2009 doručeným žalovanému dňa 3.12.2009 navrhol stretnutie za účelom uzatvorenia dohody o náhrade škody. Žalovaný na tento list reagoval listom zo dňa 7.12.2009 . Oznámil, že v súčasnej dobe nie je užívateľom PR H. Z. a odkázal žalobcu PR H. - Z. na nového užívateľa poľovného revíru. Žalobca listom zo dňa 10.12.2009 doručenému Obvodnému lesnému úradu Y. dňa 11.12.2009 oznámil predsedovi rozhodcovskej komisie, že dohoda nie je možná. Následne OLU LV zvolal rozhodcovskú komisiu dňa 12.2.2010, žalobcovi doručené 19.2.2010 na deň 25.2.2010 o 9.00 hod. Z rokovania rozhodcovskej komisie bola spísaná zápisnica podpísaná zúčastnenými stranami . Rozhodcovská komisia na neverejnom zasadnutí rozhodla rozhodnutím č. 2010/00012-5 zo dňa 25.2.2010 o výške náhrady tak, že žalobca stráca nárok na náhradu škody z dôvodu porušení ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o poľovníctve. Rozhodnutie rozhodcovskej komisie bolo doručené žalobcovi dňa 18.3.2010. Žalobca listom zo dňa 19.3.2010 oznámil predsedovi rozhodcovskej komisie doručeným 24.3.2010 nesúhlas s rozhodnutím komisie. V zmysle § 36/5 Zákona o poľovníctve nesúhlas žalobca vyslovil v lehote do 15 dní, od kedy mu bolo doručené. Oznámením nesúhlasu stratilo rozhodnutie rozhodcovskej komisie účinnosť, o čom bol žalobca vyrozumený listom zo dňa 16.4.2010, doručeným dňa 21.4.2010 Žalobca podal žalobu na súd dňa 11.5.2010. 25.2.2009 Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 34 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 23/1962 Zb. § 34 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 23/1962 Zb. , § 34 ods. 4 Zákona č. 23/1962 Zb., § 34 ods. 5 Zákona č. 23/1962 Zb.,37 § 35 ods. 1 Zákona č. 23/1962 Zb. , 1 § 36 ods. 1 ,2 ,3 ,4, 5Zákona č. 23/1962 Zb. a uviedol, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. To vyslovil v priebehu konania ako predbežný názor. Pri posúdení predbežného názoru sa v prvom rade zaoberal dodržaním prekluzívnej lehoty na uplatnenie predmetného nároku v zmysle citovaných ustanovení § 36 zákona č. 23/1962 Zb. účinného v čase vzniku škody. V konaní bolo zo strany žalobcu preukázané, že mu vznikla škoda na poľnohospodárskych plodinách, ktorá bola zistená inventarizáciou porastov ozimín spôsobená lesnou zverou v dňoch 22.2.2008 - 25.2.2008, kedy preukázateľne zaznamenal rozsiahle poškodenie rastlín, spôsobené ohryzením lesnou zverou aj ich udupaním. O škode sa dozvedel dňa 25.2.2008 pri inventarizácii, čo bolo dokladované fotodokumentáciu. Škoda tak preukázateľne vznikla v období od 22.2.2008 do 25.2.2008. Žalobca preukázal skutočnosť, kedy sa o škode dozvedel, ale aj samotné obdobie vzniku škody na poľnohospodárskych plodinách, ktoré boli spôsobené lesnou zverou. Preukázateľne si uplatnil spôsobenú škodu a výšku náhrady škody v prekluzívnej lehote do 14 dní odkedy škoda vznildrf^v7zmysle § 36 ods. 1 Zákona č. 23/1962. V Občianskoprávnom konaní si nárok uplatnil v prekluzívnej 30 dňovej lehote podľa § 36 ods. 5 Zákona č. 232/1962, nakoľko vyrozumenie rozhodcovskej komisie mu bolo preukázateľne doručené dňa 19.4.2010 . Žaloba bola podaná na Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 11.5.2010 v stanovenej lehote. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v danom prípade pri uplatňovaní nároku na náhradu škody postupoval žalobca v súlade so zákonom , konkrétne v súlade so zákonom č. 23/1962 Zb. účinným v čase vzniku škody. Jednoznačne preukázal obdobie vzniku škody, výšku škody, opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie vzniku škody, resp. jej zníženie.Z celého postupu pri uplatnení nároku na náhradu škody je zrejmé, že v danom prípade jednoznačne pochybil správny orgán, ktorý nepostupoval v súlade so zákonom o správnom konaní, ktoré pochybenia boli vytknuté správnemu orgánu nadriadeným Krajským lesným úradom v Nitre a následne aj okresnou prokuratúrou. Správny orgán neposkytol žalobcovi v zmysle zákona o správnom konaní náležitú súčinnosť, keď ho vyzýval opakovane na predloženie potrebných dokladov preukazujúcich vznik škody , jej výšku , doloženie opatrení, ktoré vykonal. Boli to formálne výzvy nevedúce ku konštruktívnemu vyriešeniu uplatneného nároku rámci samotného správneho konania. Žalobca v rámci správneho konania obratom reagoval na všetky výzvy zo strany správneho orgánu. Správny orgán ich nesprávne vyhodnotil, nerešpektoval vyjadrenia samotného žalobcu. Nepostupoval v súlade so zákonom, čo nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu poškodeného. V celom procese pred podaním predmetnej žaloby postupovali žalovaný, správny orgán chaoticky v rozpore so zákonom. V rámci správneho konania žalovaný súhlasil s výškou náhrady škody vo výške 2 000 eur. S touto výškou žalobca nesúhlasil. V priebehu konania v rámci mimosúdnych rokovaní žalovaný navrhol zaplatiť 5 000- 6 000 eur. Žalovaný v priebehu konania produkoval viacej argumentov, na základe ktorých žiadal žalobu zamietnuť. Namietal nedodržanie prekluzívnych lehôt, ktoré boli jednoznačne dodržané. Následne namietal, že repka olejná je vysoko cennou plodinou. To v konaní preukázaná nebolo, čo vyplýva z vyjadrenia okresného úradu. Preto toto vyjadrenie žalovaného považoval za nedôvodné. V časti namietania nevykonania náležitých opatrení, zabraňujúcich vzniku škôd na poľnohospodárskych plodinách, resp. zníženie týchto škôd uviedol, že žalobca preukázal v konaní daňovými dokladmi, ako aj v rámci svedeckej výpovede, že zabezpečil opatrenia chemickým prípravkom Hukinol. Tým zabezpečil opatrenia primerané jeho možnostiam. V tejto časti sa stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, že zákon o poľovníctve účinný v čase vzniku škody nevymedzoval, aké konkrétne opatrenie je potrebné vykonať na zabránenie vzniku, resp. zníženiu škôd na poľnohospodárskych plodinách lesnou zverou. Žalovaný mal poskytnúť užívateľovi poľovného revíru- žalobcovi súčinnosť, aké konkrétne opatrenia je potrebné vykonať na zabránenie vzniku škôd lesnou zverou, nielen v záujme samotného žalobcu ako pestovateľa poľnohospodárskych plodín, ale aj samotného žalovaného. V prípade neodborných opatrení zo strany žalobcu by mohlo dôjsť k usmrteniu alebo poškodeniu lesnej zveri. Jednoznačne bolo preukázané, že došlo k premnoženiu lesnej zveri, nebol regulovaný počet zveri. Žalobca nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť reguláciu lesnej zveri, ktorá mu spôsobila škodu na ním pestovaných poľnohospodárskych plodinách. Preto nemohol konštatovať spoluzavinenie žalobcu. Samotný žalobca bol v konaní aktívny, predložil súdu tri znalecké posudky, v rámci konania navrhol ďalší znalecký posudok, ktorými znaleckými posudkami bola preukázaná jednak výška škody, premnoženie lesnej zveri, výnosy pravdepodobne dosiahnuté žalobcom, keby nedošlo ku škode. Zároveň týmto odborným vyjadrením bola vyvrátená skutočnosť uvádzaná žalovaným, že ku škode mohlo dôjsť aj nesprávnymi agrotechnickými postupmi, nekvalitným osivom a podobne. Toto tvrdenie považoval za účelové. V rámci správneho konania mohlo byť riešené, či nedošlo k nesprávnym agrotechnickým postupom, prípadne iným skutočnostiam, ktoré však v rámci správneho konania neboli ani žiadané a pred uplatnením nároku žalobou tieto považoval aj samotný žalovaný pravdepodobne za irelevantné. S poukazom na vykonané dokazovanie bolo jednoznačne preukázaný vznik škody, výška bola ustálená znaleckým posudkom , dodržanie zákonného postupu zo strany poškodeného pred podaním predmetnej žaloby. Žalovaný v priebehu celého konania neprodukoval súdu žiadny relevantný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia. Neuniesol tak dôkazné bremeno. Ďalej uviedol, že samotná rozhodcovská komisia nepostupovala v súlade so zákonom, čo bolo preukázané rozpornými tvrdeniami svedkov na pojednávaní. Preto ustálil, že rozhodnutie rozhodcovskej komisie nebolo žalobcovi oznámené 25.02.2009 , ako sa snažil konštatovať žalovaný. Rozhodcovská komisia rozhodla až následne na neverejnom zasadnutí a jej výsledok, že nárok sa žalobcovi nepriznáva, mu bol oznámený dodatočne, teda nie v uvedený deň, kedy sa žalobca s právnym zástupcom zasadnutia rozhodcovskej komisie zúčastnil. Preto žalobe vyhovel. O úroku z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1 Občianskeho,§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a zaviazal žalovaného zaplatiť titulom náhrady škody sumu 33 587,43 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 33 587,43 eura od 19.5.2013, kedy sa žalobca dostal plnením do omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 .Žalobca bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia a to uznesením , ktoré vydá súdny úradník. 2. Žalovaný podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. Namietal nesprávne zistený skutkový stav a následne nesprávne právne posúdenie veci. Namietal, že ku škode v takom rozsahu nemohlo dôjsť v časovom úseku 22.02.2008-25.02.2008 a škody museli vzniknúť skôr. Poukázal na výpoveď svedka Ing. N., ktorý sa nachádzal na parcele spolu s Ing. H. dňa 25.01.2008 a konštatovali, že dotknuté parcely pôsobili ako neosiate. Napriek jeho návrhu na vypočutie svedka dňa 29.01.2015 súd prvej inštancie svedka nevypočul, čím mu bolo znemožnené preukazovať ním tvrdené skutočnosti. V rozsudku sa nevyporiadal s jeho tvrdeniami, že škoda mohla vzniknúť agrotechnickými postupmi. Rovnako zamietol návrh na výsluch znalkyne Ing. W. J., ktorú navrhol vypočuť k výške škody. Znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že nebola zohľadnená výška nevynaložených nákladov, ktoré nevznikli z titulu škodovej udalosti. Súd prvej inštancie sa s tým nevyporiadal. Znalkyňu navrhol vypočuť po predbežnom právnom posúdení súdu dňa 14.4.2018.Poukázal na ustanovenie § 470 CSP. Nevykonaním ním navrhnutých dôkazov mienil preukazovať svoje skutkové tvrdenia a súd mu znemožnil uplatňovanie jeho práv, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevyporiadal, prečo zamietol návrh na výsluch svedkov. Nevyhodnotil výpovede svedkov, nezaoberal s ďalšími dôkazmi, ktoré predkladal. Navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Uplatnil si náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov konania. K námietkam ohľadne času vzniku škody a jej výšky uviedol, že vznik škody bol preukázaný inventarizáciou, ku ktorej nebol povinný privolať žalovaného. Výška škody bola preukázaná znaleckým posudkom Ing. W. J.. Preto nebol potrebný výsluch R.. H., ktorý mal vypovedať v roku 2018 o skutočnostiach z obdobia pred 10 rokmi. Nepovažoval za vierohodnú výpoveď svedka R.. N. ako bývalého zamestnanca žalovaného. K namietanému nevyporiadaniu sa spôsobením škody nesprávnymi agrotechnickými postupmi uviedol, že sú nedôvodne. Súd prvej inštancie sa s nimi vyporiadal v rozhodnutí na strane 20. K namietanému nezohľadneniu nevynaložených nákladov uviedol, že sa jedná o zanedbateľnú položku predstavujúcu 1% žalovanej sumy. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý súdny proces uviedol, že žalovaný počas celého konania neoznačil a nepredložil žiadny odborne spôsobilý dôkazný prostriedok spochybňujúci závery znaleckých posudkov. Poukázal na postup žalovaného v priebehu konania.

4.Žalobca podal odvolanie v časti náhrady trov konania . Namietal, že súd prvej inštancie vo výroku neuviedol, že trovy konania je povinný zaplatiť žalovaný a neuviedol lehotu plnenia. Žiadal, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok zmenil a rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení ich výšky.

5. Žalovaný podal vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu a uviedol, že trvá na odvolacích dôvodoch. Namietal výšku škody a jej nezníženie o sumy 335,87 eura, čo nie je zanedbateľná suma, úroky z omeškania, svoju procesnú pasivitu. Trval na tom, že súd prvej inštancie predbežné právne posúdenie veci predniesol na pojednávaní 19.04.2018. Preto bolo jeho reakciou navrhnutie dôkazov .K odvolaniu v časti trov konania sa nevyjadril. Rozsudok žiadal zmeniť a žalobu zamietnuť.

6.Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného .Zotrval na svojom stanovisku. K nezohľadneniu výšky nevynaložených nákladov uviedol, že sa jedná o zanedbateľnú časť nepresahujúcu 1 % nemajúcu vplyv na výšku škody.

7.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., účinný od 01. 07. 2016, ďalej iba „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 , skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.l, § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 potvrdil do sumy 33 251,56 euray v ostatne* časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 335,87 eura rozsudok zmenil a žalobu zamietol, pretože v tejto časti považoval odvolanie žalovaného za dôvodné. Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01.07.2016 nový Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 387 ods.l odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením § 387 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8.Odvolací súd, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného preskúmal napadnuté rozhodnutie, konanie, ktoré mu predchádzalo a odvolanie žalovaného a dospel k záveru o správnosti tak zisteného skutkového stavu, ako aj právneho zdôvodnenia tohto rozhodnutia. Po jeho preskúmaní, ako aj preskúmaní konania, ktoré mu predchádzalo, odvolania žalovaného sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie spočívajúcimi v závere, že žalovaný je zodpovedný za vzniknutú škodu .V tejto súvislosti sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a preto v tejto časti na jeho odôvodnenie ďalej iba poukazuje.

9. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal ním navrhnuté dôkazy, výsluchy svedkov Ing. H. a znalkyne Ing. W. J. a nevyhodnotil ním predložené dôkazy.

10.Odvolací súd poukazuje na dôvody rozhodnutia NS SR sp.zn. 1 Cdo 222/2017, v ktorom NS SR uviedol, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom

a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04,1. ÚS 50/04,1. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II.ÚS 251/03). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu ako finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia, jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.

11.Odvolací súd preskúmajúc konanie súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Žaloba bola podaná 11.05.2010.Tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie až na pojednávaní konanom dňa 19.04.2018 uviedol svoj predbežný právny názor a na jeho základe navrhol doplnenie dokazovania nie je pravdivé. Súd prvej inštancie toto uviedol už v roku v roku 2013.Žalovaný na to reagoval svojim podaním zo dňa 29.01.2015 vyjadrením nesúhlasu s názorom súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie nezaložil rozhodnutie na výpovediach svedkov, založil ho na písomných dôkazoch a znaleckých posudkoch. Preto námietka žalovaného , že vo veci nevykonal výsluch svedka Ing. H. nie je dôvodná. Súd prvej inštancie vypočul v konaní svedka, podľa tvrdenia žalovaného prítomného s Ing. H. na sporných pozemkoch v novembri 2007 Ing. N. tvrdiaceho, že repka olejnatá bola zožltnutá, v ďalšom zimnom období bola parcela holá, porast tam vôbec nebol. Súd prvej inštancie výpoveď svedka vyhodnotil ako nedôveryhodnú. Odvolací súd sa stotožnil s jeho názorom, pretože svedok bol v čase konania riaditeľom žalovaného. Jeho tvrdenia boli vyvrátené podaným znaleckým posudkom žalobcu. Je zrejmé, že pokiaľ by v novembri na pozemku nebol žiaden porast, nemohla by znalkyňa vykonať ohliadku nehnuteľnosti a určiť výšku škody. Preto je irelevantný výsluch svedka Ing. H.. Okrem toho by vypovedal po 11 rokoch od škodovej udalosti.

12.Žalobca v konaní predložil znalecký posudok znalkyne Ing. V. J. č.22/2008, ktorá vykonala ohliadku nehnuteľnosti 14.03.2008 a vyčíslila škodu na 1 232 608 Sk. Žalovaný nesúhlasil so znaleckým posudkom, preto súd nariadil znalecké dokazovanie a za znalkyňu ustanovil Ing. W. J.. Úlohou znalkyne bolo oboznámiť sa s obsahom predchádzajúceho znaleckého posudku, zaoberať sa námietkami žalovaného k posudku a otázkami žalobců. Znalkyňa podala posudok č.14/2014 . V závere sa vyjadrila k nekvalitnému osivu a agrotechnickým úkonom namietaným žalovaným, stotožnila sa so znaleckým posudkom Ing. V. J. s upozornením, že vo výpočte nie je zohľadnená výška nevynaložených nákladov. Žalovaný namietal znalecký posudok, nesúhlasil s výškou škody tvrdiac, že škoda mohla vzniknúť skôr a žalobca v konaní predložil jediný dôkaz inventarizáciu porastov. Žalovaný vo svojich vyjadreniach nenamietal výšku škody, naopak po podaní znaleckého posudku navrhol mimosúdne urovnanie sporu. Potom tvrdil, že žalovaný má 2/3 spoluúčasť na vzniknutej škode pre nedostatočné zabezpečenie pozemku proti škodcom. Z odvolania žalovaného vyplýva, že v podstate namietal záver posudku o nezohľadnení nevynaložených nákladov. Odvolací súd preto odvolací dôvod spočívajúci v porušení jeho procesných nepovažoval za dôvodný. Strany sporu sa vyjadrili k záverom posudku, žalobca uviedol , že sa jedná o nepatrnú časť žalovanej sumy, žalovaný ju nepovažoval za nepatrnú. Súd prvej inštancie sa s ňou nevyporiadal. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 335,87 eura spolu s úrokom z omeškania zo sumy 335,87 eura zamietol. Medzi stranami sporu nebolo sporná výška nevynaložených nákladov.

13.Odvolací súd sa nestotožnil s odvolaním žalovaného v časti nevyporiadania sa s nesprávnym agrotechnickým postupom žalobcu. Ako bolo vyššie uvedené, súd prvej inštancie založil rozhodnutie na znaleckých posudkoch. Znalkyne sa vyjadrili k tejto otázke a nepovažovali námietku žalovaného za dôvodnú.

14. K vzniku škody žalovaný namietal, že nemohla vzniknúť v tak krátkom časovom období. K svojmu tvrdeniu počas celého konania nepřeložil žiaden dôkaz. Žalobca svoje tvrdenie preukázal inventarizáciou a znaleckým posudkom. Uniesol dôkazné bremeno tvrdenia.

15. V závere žalovaný namietal riadne odôvodnenie rozsudku. Odvolací súd sa nestotožnil ani v tejto časti s jeho dôvodmi. Súd prvej inštancie v rozsudku podrobne poukázal na zistený skutkový stav, správne citoval zákonné ustanovenia, správne ich aplikoval na daný predmet sporu a zdôvodnil podrobne zaoberajúc sa námietkami žalovaného v priebehu konania, prečo žalobu zamietol. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie okrem sumy 335,78 eura spolu s úrokom z omeškania z uvedenej sumy ako vecne správny potvrdil.

16.Žalobca podal odvolanie v časti náhrady trov konania a žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak , že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení ich výšky. Poukázal na právny názor o dovolacieho súdu vyslovený v rozhodnutí zo dňa 27.04.2017 sp.zn. 6 Cdo 205/2016.Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti trov konania, pretože zo strany žalobcu došlo zrejme k nepochopenie uvedeného rozhodnutia. Dovolací súd v závere odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že výroku o trovách konania musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. Tomu zodpovedala aj výroková časť rozhodnutia dovolacieho súdu.

17.0 nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 396 ods.l v spojení s § 262 ods.l tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému. Zamietajúcu časť rozsudku v časti 335,87 eura považoval za nepatrný neúspech žalobcu nemajúci vplyv na náhradu trov konania ako úspešnej strany sporu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .