Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-11-2018.pdf
PDF · 156.04 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobkyne 2b/: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., právne zastúpená V4 JURISTIC group, s.r.o., so sídlom Furdekova 16, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 192 205, pracovisko Kysucká cesta 8405/16C, 010 01 Žilina proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor, so sídlom F. XXXX/XXX, XXX XX G., o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej moci, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rade 2b/ v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Pôvodní žalobcovia v rade 1/ F. C. a v rade 2/ A. B. podali dňa 09.02.2018 na Okresnom súde Žilina žalobu, ktorou sa domáhali voči žalovanému, pôvodný žalobca v rade 1/ zaplatenia sumy 7.648,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.648,06 eur od 25.05.2017 do zaplatenia, pôvodná žalobkyňa v rade 2/ zaplatenia sumy 7.648,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.648,06 eur od 25.05.2017 do zaplatenia, náhrady trov konania.
2. Pôvodní žalobcovia žalobu skutkovo odôvodnili tým, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ F. C. a A. B. podali dňa 30.09.2004 žalovanému ako bývalému Obvodnému pozemkovému úradu v Žiline, v súčasnosti Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor (správny orgán) v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, žiadosť o navrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa v k.ú. D. E. na pkn parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X A. H. evidované v pkn vložke č. XXX a urbársky majetok evidovaný v pkn vložke č. XXX a XXX. Žalobcovia si teda podanou žiadosťou u žalovaného včas uplatnili svoj reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa v k.ú. D. E.. D. 31.01.2005 žalobcovia 1/ a 2/ ako oprávnené osoby na základe výzvy žalovaného upresnili reštitučný titul a to ustanovením § 3 ods. 1 písm. b) zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a zároveň doplnili svoj nárok o potrebné doklady. Odo dňa 31.01.2005 tak mal žalovaný od žalobcov k dispozícií všetky potrebné doklady k vydaniu rozhodnutia podľa zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. Žalovaný však na základe žiadosti žalobcov o navrátení vlastníctva k pozemkom zo dňa 30.09.2004 vydal rozhodnutie č. ObPÚ 2011/00765/R až dňa 22.06.2012 (t.j. 8 rokov po podaní žiadosti), ktorým navrátil žalobcom vlastníctvo k predmetným pozemkom každému v pomere 1/2. Z ust. § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vyplýva, že žalovaný mal povinnosť rozhodnúť o podanej žiadosti žalobcov do 30 dní od začatia konania, resp. do 30 dní od odstránenia nedostatkov podania (doplnenia) potrebných dokladov. Zákon síce umožňuje predĺženie tejto lehoty až na 60 dní, k predĺženiu lehoty
na rozhodovanie však nemohlo dôjsť, nakoľko o takomto postupe žalobcovia neboli upovedomení. V rozpore so zákonom ustanovenou 30 dňovou lehotou na rozhodnutie vo veci však žalovaný nekonal, bol nečinný a konať začal až v roku 2011, kedy (ako to vyplýva z odôvodnenia jeho neskoršieho rozhodnutia č. I. XXXX/XXXXXX/X zo dňa 25.08.2015) požiadal Správu katastra Žiliría o vyhotovenie identifikácie pozemkov a zároveň vyzval Slovenský pozemkový fond (ďalej aj ako „SPF") o vyjadrenie k vydaniu nehnuteľností, na ktoré bol žalobcami uplatnený reštitučný nárok. Žalovaný však nikde nevysvetľuje, prečo bol v období od upresnenia reštitučného titulu a doplnenia žiadosti žalobcami dňa 31.01.2005 až do roku 2011, teda vyše 7 rokov nečinný a vo veci žiadosti žalobcov v rozpore so zákonom po celý tento čas nekonal a nerozhodol. V zmysle reštitučného zákona je výlučne žalovaný orgánom povinným konať a rozhodnúť o navrátení vlastníctva k pozemkom. Žalovaný je zodpovedným za včasné zabezpečenie potrebných technických dokladov, prípadne stanovísk dotknutých orgánov a vyše 7 rokov trvajúcu nečinnosť nemožno odôvodniť ani nedostatkom súčinnosti iných orgánov. Následne žalobcovia zistili, že v čase po podaní ich žiadosti o navrátenie vlastníctva k pozemkom; Slovenský pozemkový fond postupoval v rozpore s § 4 ods. 2 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a odpredal kúpnou zmluvou č. J. - K..XX L. D. XX.XX.XXXX novému vlastníkovi Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. nehnuteľnosti, navrátenia vlastníctva ku ktorým sa žalobcovia domáhali. V dôsledku uvedeného konania došlo k duplicitnému zápisu vlastníckeho práva na LV XXXX CKN parc. č XXX/XX a CKN parc. č. XXXX/XX v k.ú. D. E. v prospech vlastníkov v časti B LV a to: BI Národná diaľničná spoločnosť, a.s. v podiele X/X, B2 F. C. v podiele X/X, B3 A. B. v podiele X/X. Na základe uvedeného Slovenský pozemkový fond listom č. D. adresovaným žalovanému podal dňa 14.05.2013 podnet na preskúmanie rozhodnutia č. I. XXXX/XXXXX/X mimo odvolacieho konania. Žalovaný ako prvostupňový rozhodovací orgán odstúpil spisový materiál Obvodnému pozemkovému úradu Žilina na preskúmanie. Obvodný pozemkový úrad v Žiline listom č. I. XXXX/XXXXX/X zo dňa 22.05.2013 vyjadril súhlas s postupom žalovaného a vytkol Slovenskému pozemkovému fondu, že sa nevyjadril k uplatnenému nároku a nereagoval na výzvy správneho orgánu, a to napriek tomu, že žalovaný bol sám vyše 7 rokov nečinný. Dňa 30.01.2014 bol správnemu orgánu doručený protest prokurátora zo dňa 20.01.2014, ktorým žiadal, aby žalovaný zrušil rozhodnutie č. I. XXXX/XXXXX/X zo dňa 22.06.2012. Okresná prokuratúra dňa 17.02.2014 podala protest č. Pd XX/XX/XXXX-X zo dňa 12.02.2014, ktorým žiadala od žalovaného, aby zrušil napadnuté rozhodnutie a to v časti, v ktorej žalovaný navrátil žalobcom 1/ a 2/ vlastníctvo k pozemkom v k.ú. D. E., CKN č. XXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2 a CKN parc. č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2. Žalovaný vyhovel protestu prokurátora a:rozhodnutím OU-ZA-PLO XXXX/XXXXX-X zo dňa 31.03.2014 zrušil napadnuté rozhodnutie v časti navrátenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a následne rozhodnutím č. I. XXXX/XXXXXX/X zo dňa 09.05.2014 priznal žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu za pozemky, ktoré im neboli navrátené z dôvodu existencie zákonnej prekážky v zmysle § 6 ods. 1 písm. g) zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. Proti uvedenému rozhodnutiu bolo dňa 06.06.2014 v stanovenej lehote podané odvolanie žalobcami 1/ a 2/, v ktorom uviedli, že trvajú na tom, aby im bolo zachované vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Na základe podaného odvolania bol celý spisový materiál odstúpený Krajskému súdu v Žiline. Krajský súd Žilina dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a účastníkom sa postupom žalovaného odníma možnosť konať pred správnym orgánom. Krajský súd Žilina vydal rozsudok č.k. 29Sp/38/2014-22 zo dňa 17.10.2014, ktorým rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného č. I. XXXX/XXXXXX/X zo dňa 09.05.2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný na základe rozhodnutia súdu pokračoval v konaní a výsledkom bolo vydanie rozhodnutia I. XXXX/XXXXXX/X zo dňa 25.08.2015, ktorým priznal žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu za pozemky pkn parc č. XXX/X o výmere XXX C. a pkn parc. č. XXX/X o výmere XXX m2. Dňa 29.10.2015 bolo následne žalobcom doručené ocenenie pozemkov od žalovaného, v ktorom podľa § 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, bola priznaná žalobcom náhrada vo výške 102,43 eur za predmetné nehnuteľnosti. S takto stanovenou výškou náhrady žalobcovia nesúhlasili, preto zaslali žalovanému vyjadrenie, v ktorom sa domáhali náhrady za predmetné pozemky minimálne vo výške kúpnej ceny, za ktorú bolo prevedené vlastnícke právo k predmetným pozemkom na NDS, a.s. S takýmto postupom žalovaný nesúhlasil a pridržiaval sa svojho rozhodnutia zo dňa 25.08.2015 a ocenenia pozemkov zo dňa 27.10.2015. Žalobcovia 1/ a 2/ považujú v zmysle § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, za porušenie povinností žalovaného ako orgánu príslušného na rozhodnutie o uplatnenom reštitučnom nároku jeho nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote 30 dní (prípadne 60 dní v zvlášť zložitých veciach odo dňa podania žiadosti žalobcov 1/ a 2/ na navrátenie vlastníctva k pozemkom). Žalovaný bol nečinný a začal konať až v roku 2011, čo predstavuje približne 7 rokov od podania žiadosti žalobcami, kedy v tom čase požiadal žalovaný príslušnú správu katastra o identifikáciu predmetných pozemkov
a zároveň vyzval Slovenský pozemkový fond o vyjadrenie sa k vydaniu nehnuteľností, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok. Žalovaný tým, že bol v predmetnom konaní nečinný, pričom mal postupovať a rozhodnúť v zákonnej lehote, ako aj rešpektovať zásadu rýchlosti a hospodárnosti správneho konania a nespôsobovať svojím postupom zbytočné prieťahy, takto nepostupoval a v dôsledku jeho nečinnosti vznikla žalobcom 1/ a 2/ škoda, ktorú sú nútení uplatniť si prostredníctvom tejto žaloby na súde. Uvedeným nesprávnym úradným postupom žalovaného došlo k nezákonnému zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcov 1/ a 2/, v dôsledku ktorého im v rozpore so zákonom nebolo prinavrátené vlastníctvo na základe uplatneného reštitučného nároku a bola im tak nesprávnym úradným postupom žalovaného spôsobená škoda. V prípade, ak by žalovaný konal v súlade so zákonom, mal postupovať tak, že predmetné nehnuteľnosti by boli včas navrátené žalobcom 1/ a 2/ na základe uplatneného reštitučného nároku v zmysle zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. Až po navrátení predmetných nehnuteľností žalobcom 1/ a 2/, by mohli byť tieto následne z dôvodu existencie verejného záujmu vyvlastnené podľa § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim (zákon o vyvlastnení pozemkov) v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti. Následne by bola Národná diaľničná spoločnosť povinná žalobcom 1/ a 2/ ako oprávneným osobám poskytnúť primeranú náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti, čo v tomto prípade predstavuje kúpnu cenu za tieto nehnuteľnosti, ktorá bola v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovaného poskytnutá Slovenskému pozemkovému fondu ako predávajúcemu a nie žalobcom 1/ a 2/, s ktorými malo byť konané na miesto SPF. V prípade, ak by nedošlo k porušeniu zákonnej povinnosti žalovaného a postupoval by správne, spôsobom tak ako to ustanovuje zákon, vznikol by žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ peňažný nárok za vyvlastnené pozemky v cene určenej znaleckým posudkom, čo v tomto prípade predstavuje kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti poskytnutú kupujúcim - NDS, a.s., predávajúcemu SPF spolu vo výške 15.296,12 eur (suma zodpovedajúca súčtu ceny za podiel parcely KN E č. XXX/X, nové KNC č. XXXX/XX predanú za 7.966,14 eur a parcely KNE č. XXX/X, nové KNC č. XXX/XX predanú za 7.329,98 eur podľa kúpnej zmluvy zo dňa 16.06.2010). Vzhľadom na to, že reštituované nehnuteľnosti mali pripadnúť do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/, každému v podiele 1/2, uplatňujú si žalobcovia 1/ a 2/ náhradu škody vo výške, ktorá zodpovedá ich spoluvlastníckemu podielu, t.j. každý v sume 7.648,06 eur ( ako 1/2 z 15.296,12 eur). Na základe uvedených skutkových a právnych tvrdení majú za to, že došlo k splneniu všetkých zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu: a) porušenie zákonnej povinnosti - žalovaný mal povinnosť vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nebyť v konaní nečinný a nespôsobovať v konaní zbytočné prieťahy, pričom však postupoval v rozpore s touto svojou povinnosťou, nakoľko v zmysle reštitučného zákona je orgánom povinným konať a rozhodnúť o navrátení vlastníctva k pozemkom žalovaný, žalovaný je subjektom zodpovedným za spôsobenú škodu, b) vznik škody ako majetkovej ujmy, žalobcom vznikla nesprávnym úradným postupom žalovaného škoda, každému vo výške 7.648,06 eur (spolu 15.296,12 eur), čo predstavuje kúpnu cenu z predaja reštituovaných pozemkov, ktorú by v prípade, že by žalovaný postupoval správne, mali obdržať žalobcovia 1/ a 2/, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním orgánu verejnej moci a vzniknutou škodou - žalobcom 1/ a 2/ vznikla majetková ujma - škoda, v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním - nečinnosťou žalovaného (ne)konanie žalovaného a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku, bez (ne)konania žalovaného by škodný následok žalobcom 1/ a 2/ nevznikol, d) zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym konaním spôsobil - nakoľko v zmysle § 3 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci sa tejto zodpovednosti nemožno zbaviť, uplatňuje sa objektívna zodpovednosť, bez ohľadu na zavinenie. Pred podaním tejto žaloby si žalobcovia 1/ a 2/ splnili povinnosť podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a svoj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vopred predbežne prerokovali na základe písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom - Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky dňa 25.05.2017 oznámilo žalobcom 1/ a 2/ listom zo dňa 18.05.2017, že po posúdení žiadosti nezistilo nesprávny úradný postup orgánu štátnej správy pri výkone verejnej moci, ani vydanie nezákonného rozhodnutia a nárok žalobcov na náhradu škody neuspokojilo. Nakoľko príslušný orgán neuspokojil ani z časti nárok žalobcov 1/ a 2/ na náhradu škody a písomne oznámil, že žiadosť ako nedôvodnú zamieta, žalobcom 1/ a 2/ nezostalo nič iné, ako domáhať sa podľa § 16 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci uspokojenia nárokov na príslušnom súde prostredníctvom tejto žaloby. 3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.04.2018 k žalobe uviedol, že ako je uvedené v podaní advokátskej kancelárie, žaloba na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej správy, F. C. a A. B., si na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade v Žiline uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom v k.ú. D. E. na pkn
parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X A. XXXX/X evidované v pkn vložke č. XXX a urbársky majetok evidovaný v pkn vložke č. XXX a XXX. Nárok bol podaný osobne dňa 30.09.2004 a bol zaevidovaný pod č. k. XXXX/XXXXX/XXX. Nakoľko uplatnený reštitučný nárok nebol úplný, Obvodný pozemkový úrad v Žiline zaslal žiadateľom výzvu na doplnenie reštitučného nároku č. XXXX/XXXXX/XXX zo dňa 08.11.2004. Zároveň správny orgán vydal rozhodnutie o prerušení konania č. XXXX/XXXXX/XXX zo dňa 08.11.2004. Dňa 31.01.2005 bol nárok upresnený a doplnený. Následne správny orgán požiadal Správu katastra v Žiline o vypracovanie písomnej a grafickej identifikácie pozemkov. Tiež zabezpečil potrebné doklady k vydaniu rozhodnutia. Správny orgán vyzval dňa 17.06.2011 a následne dňa 16.11.2011 povinnú osobu Slovenský pozemkový fond ako správcu nehnuteľností, aby sa na základe identifikácie parciel vyjadril k vydaniu nehnuteľností, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok. Nakoľko Slovenský pozemkový fond konal nečinne a v stanovenej lehote sa k výzve nevyjadril, správny orgán rozhodnutím č. I. XXXX/XXXXX/X zo dňa 22.06.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.07.2012 v zmysle § 5 ods. 2 zák. 503/2003 Z.z. navrátil vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam žiadateľom, každému v 1/2. Medzitým však Slovenský pozemkový fond kúpnou zmluvou č. PKZ-K XXXXX/XX.XX odpredal z pôvodnej pkn parc. XXX/X, totožnej s EKN parc. č. XXX/X časť CKN parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2 a z pôvodnej pkn. parc. č. XXX/X, totožnej s EKN parc. č. XXX/X časť CKN č. XXXX/XX I. výmere XXX m2 v k.ú. D. E. novému vlastníkovi Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., čím došlo k duplicitnému zápisu vlastníckeho práva na LV XXXX CKN parc. č. XXX/XX a CKN parc. č. XXXX/XX v k.ú. D. E. v prospech vlastníkov v časti B L V a to: BI Národná diaľničná spoločnosť, a.s. v podiele 1/1, B2 F. C. v podiele X/X, B3 A. v podiele X/X. Dňa 17.02.2014 bol správnemu orgánu doručený protest prokurátora č. Pd XX/XX/XXXX-X, ktorým dala Okresná prokuratúra Žilina správnemu orgánu podnet na zrušenie rozhodnutia č. I. XXXX/XXXXX zo dňa 22.06.2012 a to v časti, v ktorej správny orgán navrátil vlastnícke právo k pozemku v k.ú. D. E., CKN č. XXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2 (pôvodná pkn parcela č. XXX/X zodpovedá EKN parc. č. XXX/X) a CKN parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere XXX m2 (pôvodná pkn parc. č. XXX/X zodpovedá EKN parc. č. XXX/X). Správny orgán preskúmal uvedený protest prokurátora a zistil, že dňa 24.09.2006 bol Obecným zastupiteľstvom Obce Dolný Hričov schválený Doplnok územného plánu sídelného útvaru Dolný Hričov č. X/XXXX, ktorý riešil aj pkn parcely XXX/X A. XXX/X. Týmto doplnkom k pôvodnému územnému plánu sídelného útvaru Dolný Hričov schválenému Radou ONV Žilina č. XXX/XX zo dňa 12.08.1983, boli pkn parcely XXX/X a XXX/X zahrnuté do trvalého záberu poľnohospodárskej pôdy pre stavbu projektu „Diaľnica Dl, E. J. - H. H.“. Správny orgán pochybil v tom, že vo svojom rozhodnutí č. I. XXXX/XXXXX/X zo dňa 22.06.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.07.2012, navrátil vlastníctvo pkn parc. XXX/X (časť KNC parc. č. XXXX/XX) a pkn parc. č. XXX/X (časť KNC parc. č. XXX/XX) v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. žiadateľom F. C. a A. B.. Už týmto rozhodnutím mal bývalý Obvodný pozemkový úrad v Žiline priznať k uvedeným pozemkom právo na náhradu v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. z dôvodu existencie zákonnej prekážky v zmysle § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 503/2003 Z.z., t.j. pozemok bol podľa už vtedy schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho územného celku určený na vyvlastnenie vo verejnom záujme. Na základe zistených skutočností správny orgán vyhovel protestu prokurátora č. J. XX/XX/XXXX-X zo dňa 12.02.2014 rozhodnutím č. I. XXXX/XXXXX-X zo dňa 31.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.04.2014 zrušil rozhodnutie bývalého Obvodného pozemkového úradu v Žiline č. I. XXXX/XXXXX/X zo dňa 22.06.2012 v časti, ktorá riešila pkn parc. č. XXX/X (časť KNC parc. č. XXXX/XX) a pkn parc. č. XXX/X (časť KNC parc. č. XXX/XX). Následne rozhodnutím I. XXXX/XXXXXX zo dňa 09.05.2014 priznal k uvedeným pozemkom právo na náhradu v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. Voči tomuto rozhodnutiu podali dňa 06.06.2014 F. C. a A. B. odvolanie. Krajský súd v Žiline zrušil rozsudkom č.k. 29Sp/38/2014-22 rozhodnutie Okresného úradu v Žiline č. I. XXXX/XXXXXX/X zo dňa 09.05.2014, nakoľko bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Rozsudkom ho však zaviazal, aby vydal nové rozhodnutie s odôvodnením v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. a s poukazom na § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 503/2000 Z.z. Následne Okresný úrad Žilina pozemkový a lesný odbor na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline, pokračoval v konaní a zabezpečoval ďalšie doklady potrebné k vydaniu rozhodnutia. Pred vydaním rozhodnutia správny orgán predvolal žiadateľov F. C. aj A. B. na pracovné rokovanie, kde ich dňa 07.07.2015 oboznámil o celom priebehu konania a predložil im k nahliadnutiu celý spisový materiál. Zároveň im v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. umožnil, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadrili k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhli jeho doplnenie. Žiadatelia boli oboznámení so spisom, nahliadli do spisu, spis nedoplnili. Vyjadrenie F. C. a A. B. zo dňa 07.07.2015: „súhlasíme s postupom správneho orgánu a žiadame, aby nám bola poskytnutá náhrada za pkn parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 a pkn parc. č. XXX/X o výmere XXX m2.“ Z uvedeného pracovného stretnutia bola vyhotovená zápisnica. Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný
odbor vyhotovil dňa 25.08.2015 rozhodnutie č. I. XXXX/XXXXXX/X, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.09.2015. Uvedeným rozhodnutím správny orgán priznal právo na náhradu pkn parc. XXX/X (časť KNC parc. č. XXXX/XX) a pkn parc. č. XXX/X (časť KNC parc. č. XXX/XX) v k.ú. D. E. v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., z dôvodu existencie zákonnej prekážky v zmysle § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 503/2003 Z.z., t.j. pozemok je podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho územného celku určený na vyvlastnenie vo verejnom záujme. Následne Okresný úrad Žilina po právoplatnosti rozhodnutia č. I. XXXX/XXXXXX/X vypracoval Ocenenie č. I. XXXX/XXXXXX-XXX/XXX, ktoré zaslal žiadateľom a zároveň Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý zabezpečuje poskytnutie náhrady v zmysle § 6 zákona č. 503/2003 Z.z. Majú za to, že aj keby bývalý Obvodný pozemkový úrad v Žiline rozhodol v 30, prípadne 60 dňovej lehote, odo dňa doplnenia dokladov, resp. zabezpečoval potrebné doklady pre vydanie rozhodnutia, už v tom čase malo byť rozhodnuté o priznaní práva na náhradu za pkn parc. XXX/X (časť KNC parc. č. XXXX/XX) a pkn parc. č. XXX/X (časť KNC parc. č. XXX/XX) v k.ú. D. E. v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., z dôvodu existencie zákonnej prekážky v zmysle § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 503/2003 Z.z., t.j. pozemok je podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho územného celku určený na vyvlastnenie vo verejnom záujme, pretože zmenou a doplnkom č. 8/2006 zo dňa 24.09.2006 k pôvodnému územnému plánu sídelného útvaru Dolný Hričov schválenému Radou ONV Žilina č. XXX/XX zo dňa 12.08.1983, boli pkn parcely XXX/X a XXX/X zahrnuté do trvalého záberu poľnohospodárskej pôdy pre stavbu projektu „D. D., E. J. - H. H.“.
4. Pôvodní žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 28.06.2018 uviedli, že s uvedeným posúdením žalovaného nesúhlasia. Z predložených dôkazov žalovaným, ako aj z jeho vyjadrenia vyplýva, že dňa 24.09.2006 bol Obecným zastupiteľstvom Obce Dolný Hričov schválený Doplnok č. X/XXXX zo dňa 24.09.2006 k pôvodnému územnému plánu sídelného útvaru Dolný Hričov schválenému Radou ONV Žilina č. 114/83 zo dňa 12.08.1983, ktorým boli pkn parcely č. XXX/X A. XXX/X zahrnuté do trvalého záberu poľnohospodárskej pôdy pre stavbu projektu „D. D., E. J. - H. H.". Vzhľadom na to, že dotknuté parcely č. XXX/X A. XXX/X boli zahrnuté do pozemkov určených na vyvlastnenie Doplnkom č. X/XXXX zo dňa 24.09.2006 a žalobcovia uplatnili svoj reštitučný nárok na prinavrátenie dotknutých pozemkov žiadosťou dňa 30.09.2004 (doplnenou dňa 31.01.2005), t.j. ešte predtým, ako bolo rozhodnuté o zahrnutí pozemkov na vyvlastnenie a ešte predtým, ako uplynula správnemu orgánu zákonná lehota na rozhodnutie, je zrejmé, že ak by bol býval žalovaný činný a rozhodol by v zákonnej lehote, pozemky by boli žalobcom 1/ a 2/ navrátené v súlade so zákonom a ešte predtým, ako boli určené na vyvlastnenie. V konečnom dôsledku by napokon došlo k ich vyvlastneniu vo verejnom záujme, avšak za náhradu v zmysle príslušných ustanovení o vyvlastnení podľa zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, čo predstavuje v danom prípade kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti poskytnutú kupujúcim NDS, a.s., predávajúcemu Slovenskému pozemkovému fondu spolu vo výške 15.296,12 eur, ktorý keďže nedošlo k včasnému rozhodnutiu a navráteniu pozemkov žalobcom 1/ a 2/, zostal vlastníkom predmetných nehnuteľností. Kúpna cena (je popísaná v znaleckom posudku vypracovanom znalcom Ing. Alexandrou Nováckou) vyplatená NDS, a.s. Slovenskému pozemkovému fondu tak predstavuje škodu, ktorá bola žalobcom 1/ a 2/ spôsobená, a o ktorú žalovaný žalobcov pripravil svojou nečinnosťou. Skutočnosť, že žalobcovia boli dňa 07.07.2015 predvolaní na pracovné rokovanie, kde ich správny orgán oboznámil o celom priebehu konania a predložil im k nahliadnutiu celý spisový materiál je irelevantná. Žalobcovia 1/ a 2/ aj po tomto čase namietali žalovaným priznanú náhradu v zmysle Ocenenia pozemkov zo dňa 27.10.2015, v ktorom podľa § 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., bola za predmetné pozemky priznaná žalobcom náhrada vo výške 102,43 eur. S takto stanovenou výškou náhrady žalobcovia nesúhlasili, preto zaslali žalovanému vyjadrenie, v ktorom sa domáhali náhrady za predmetné pozemky minimálne vo výške kúpnej ceny, za ktorú bolo prevedené vlastnícke právo k predmetným pozemkom na NDS, a.s. S takýmto postupom žalovaný nesúhlasil a pridržiaval sa svojho rozhodnutia I.- L. XXXX/XXXXXX/ X zo dňa 25.08.2015 a ocenenia pozemkov zo dňa 27.10.2015. Žalobcovia si do dnešného dňa sumu stanovenej náhrady vo výške 102,43 eur neprevzali.
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.09.2018 uviedol, že správny orgán v rozhodnutí č. I. XXXX/XXXXXX/ X zo dňa 25.08.2015 vychádzal z protestu prokurátora zo dňa 12.02.2014, kde je na tretej strane uvedené: „záväzná časť územného plánu vyššieho územného celku Žilinského kraja bola vyhlásená Nariadením vlády SR č. 223/1998 dňa 26.05.1998. Podľa prílohy č. 2 časti bodu 2.1 uvedeného nariadenia je verejnoprospešnou stavbou taktiež diaľnica Dl.“ Výstavba diaľnice bola plánovaná už v pôvodnom Územnom pláne sídelného útvaru Dolný Hričov schváleného Radou ONV Žilina č. XXX/XX zo dňa 12.08.1983 a zmenou a doplnkom č. X/XXXX zo dňa 24.09.2006 k pôvodnému Územnému plánu boli upresnené pkn parcely č. XXX/X A. XXX/X. Na základe uvedeného majú za to, že aj keby bývalý
Obvodný pozemkový úrad v Žiline rozhodol v 30, prípadne 60 dňovej lehote, odo dňa doplnenia dokladov, resp. zabezpečoval potrebné doklady pre vydanie rozhodnutia, už v tom čase malo byť rozhodnuté o priznaní práva na náhradu za pkn parc. XXX/X (časť KNC parc. č. XXXX/XX) a pkn parc. č. XXX/ X (časť KNC parc. č. XXX/XX) v k.ú. D. E. v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., z dôvodu existencie zákonnej prekážky v zmysle § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 503/2003 Z.z., t.j. pozemok je podľa schválenej dokumentácie vyššieho územného celku určený na vyvlastnenie vo verejnom záujme, pretože zmenou a doplnkom č. X/XXXX zo dňa 24.09.2006 k pôvodnému Územnému plánu sídelného útvaru Dolný Hričov schválenému Radou ONV Žilina č. XXX/XX zo dňa 12.08.1983, boli pkn parcely č. XXX/X A. XXX/X zahrnuté do trvalého záberu poľnohospodárskej pôdy pre stavbu projektu „D. D., E. J. - H. H.“.
6. Súd poukazuje na to, že po podaní žaloby na súd, v priebehu konania zomrela pôvodná žalobkyňa v rade 2/ A. B. a to dňa 18.12.2018. Súd uznesením č.k. 17C/11/2018-147 zo dňa 30.09.2021 rozhodol tak, že pokračuje v konaní s 2a/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, XX/ A. B., nar. XX.XX.XXXX a XX/ J. B., nar. XX.XX.XXXX ako dedičmi po pôvodnej žalobkyni v rade 2/ A. B., B. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX.
7. Následne v priebehu konania zomrel aj pôvodný žalobca v rade 1/ F. C. a to dňa 14.07.2020. Súd uznesením č.k. 17C/11/2018-168 zo dňa 06.02.2023 rozhodol tak, že pokračuje v konaní s dedičom strany (žalobcu v rade 1/) a to: 1a/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, XX/ C. C., nar. XX.XX.XXXX ako právnymi nástupcami žalobcu v rade 1/. V priebehu ďalšieho konania súd zistil, že aj žalobkyňa v rade 1a/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX zomrela. Z uznesenia č.k. 9D/813/2021-46 zo dňa 12.04.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2022, súd zistil, že dedičkou po poručiteľke je jej dcéra: C. C., nar. XX.XX.XXXX - t.j. žalobkyňa v rade 1b/.
8. V danom spore žalobkyňa v rade 1b/ (súčasne 1aa/) podaním doručeným súdu dňa 03.04.2023 vzala žalobu v celom rozsahu späť. Žalobca v rade 2a/ podaním doručeným súdu dňa 30.03.2023 vzal žalobu v celom rozsahu späť, taktiež žalobca v rade 2c/ podaním doručeným súdu dňa 05.06.2023 vzal žalobu späť v celom rozsahu. Súd tak uznesením č.k. 17C/11/2018-206 zo dňa 22.08.2023 rozhodol tak, že pokračuje v konaní s dedičom strany (žalobkyňa 1a/) a to: 1aa/ C. C., nar. XX.XX.XXXX ako právnou nástupkyňou žalobkyne 1a/ (I. výrok), konanie o žalobe žalobcov v rade 1aa/, 1b/ a 2a/ a 2c/ voči žalovanému zastavil (II. výrok), žalovanému nepriznal náhradu trov konania voči žalobcom 1aa/, 1b/, 2a/ a 2c/ (III. výrok).
9. Predmetom konania tak zostala žaloba žalobkyne v rade 2b/ proti žalovanému o zaplatenie sumy 7.648,06 eur s príslušenstvom.
10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.01.2024, na ktorom vec prejednal a rozhodol za prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne v rade 2b/. Právny zástupca žalobkyne v rade 2b/ na pojednávaní uviedol, že trvajú na podanom návrhu, nakoľko majú za to, že keby žalovaný konal tak, ako mu ukladal zákon neodkladne, tak by nedošlo k tomu, resp. k momente predania pozemkov SPF by už boli dávno navrátené žalobcom a teda tú kúpnu cenu, ktorú SPF za to obdržalo by išla žalobcom a majú za to, že ich nárok je oprávnený. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal súd o odročenie pojednávania, predvolanie na pojednávanie mal riadne doručené.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a vec posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:
12. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
13. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
14. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.), tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a
vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
15. Podľa § 2 cit. zákona, na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
16. Podľa § 3 ods. 1 a 2 cit. zákona: (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
17. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 15 ods. 1 a 2 cit. zákona: (1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. (2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
19. Podľa § 16 ods. 4 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
20. Podľa § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti.
21. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
22. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
23. Podľa článku 2 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP: (1) Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. (2) Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
24. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
25. Pôvodní žalobcovia v rade 1/ a 2/ F. C. a A. B. sa žalobou domáhali proti žalovanému náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
Pôvodný žalobca v rade 1/ sa domáhal náhrady škody vo výške 7.648,06 eur s príslušenstvom, pôvodná žalobkyňa v rade 2/ sa domáhala náhrady škody vo výške 7.648,06 eur s príslušenstvom. Nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci mal spočívať v jeho nečinnosti pri rozhodovaní o žiadosti pôvodných žalobcov v rade 1/ a 2/ zo dňa 30.09.2004 o navrátenie vlastníctva k pozemkom v k.ú. D. E. na pkn parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X A. XXXX/X evidované v pkn vložke č. XXX a urbársky majetok evidovaný v pkn vložke č. XXX a XXX. Žalovaný bol nečinný, konať začal až v roku 2011, rozhodnutie bolo vydané až dňa 22.06.2012, bol podaný protest prokurátora, rozhodnutím zo dňa 31.03.2014 žalovaný zrušil v časti rozhodnutie zo dňa 22.06.2012 ohľadne dvoch pozemkov, rozhodnutím zo dňa 25.08.2015 priznal pôvodným žalobcom právo na náhradu za dva pozemky. Žalovaný v rámci procesnej obrany sa vyjadril ku konaniu, jeho priebehu, k rozhodnutiam vydaných v súvislosti s podanou žiadosťou pôvodných žalobcov o navrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcich sa v k.ú. D. E..
26. Medzi stranami sporu neboli sporné nasledovné skutočnosti: že pôvodní žalobcovia dňa 30.09.2004 podali na Obvodný pozemkový úrad Žilina, v súčasnosti Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor
- žiadosť o navrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcich sa v k.ú. D. E., že o žiadosti pôvodných žalobcov bolo rozhodnuté dňa 22.06.2012, ktorým žalovaný navrátil pôvodným žalobcom vlastníctvo k predmetným pozemkom a to každému v X/X. Nesporným bolo, že dňa 15.06.2010 SPF kúpnou zmluvou odpredal predmetné pozemky Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., že dňa 12.02.2014 bol podaný protest prokurátora proti časti rozhodnutia Okresného úradu Žilina, pozemkový a lesný odbor zo dňa 22.06.2012, že žalovaný vyhovel protestu prokurátora a rozhodnutím zo dňa 31.03.2014 zrušil rozhodnutie v časti o navrátenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a rozhodnutím zo dňa 09.05.2014 priznal žalobcom právo na náhradu za pozemky, ktoré im neboli navrátené. Nesporným bolo, že Krajský súd Žilina rozsudkom zo dňa 17.10.2014 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 09.05.2014, že žalovaný dňa 25.08.2015 vydal rozhodnutie, ktorým priznal pôvodným žalobcom právo na náhradu za pozemky č. XXX/X, N. XXX/X, k.ú. D. E.. Nesporným bolo, že pôvodným žalobcom bola priznaná náhrada vo výške 102,43 eur za predmetné pozemky, že pôvodní žalobcovia s takouto výškou náhrady nesúhlasili, domáhali sa náhrady za predmetné pozemky minimálne vo výške kúpnej ceny, za ktorú bolo prevedené vlastnícke právo k pozemkom na Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. podľa kúpnej zmluvy zo dňa 16.06.2010, teda vo výške 15.296,12 eur a to pôvodnému žalobcovi v rade 1/ vo výške 7.648,06 eur s príslušenstvom a pôvodnej žalobkyni v rade 2/ vo výške 7.648,06 eur s príslušenstvom. Nesporným bolo, že pôvodní žalobcovia podali žiadosť zo dňa 28.10.2016 o predbežné prerokovanie nároku náhradu škody na Ministerstvo vnútra SR, ktoré listom zo dňa 20.12.2016 žiadosť postúpilo na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré listom zo dňa 18.05.2017 oznámilo právnemu zástupcovi žalobcom, že žiadosť ako nedôvodnú zamieta, nakoľko nezistilo nesprávny úradný postup, ani vydanie nezákonného rozhodnutia. V priebehu konania zomreli pôvodní žalobcovia v rade 1/ a 2/. Súd uznesením zo dňa 22.08.2023 rozhodol tak, že zastavil konanie o žalobe žalobcov v rade 1aa/, 1b/ (zastavené konanie o žalobe pôvodného žalobcu v rade 1/) a zastavil konanie o žalobe žalobcov v rade 2a/ a 2c/.
27. Predmetom sporu tak zostala žaloba žalobkyne v rade 2b/ A. B., ktorá sa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 7.648,06 eur s príslušenstvom. Súd tak v danej veci skúmal, či žaloba žalobkyne v rade 2b/ A. B. je vhodným, správne zvoleným procesným nástrojom vo vzťahu k uplatnenému nároku. Súd ďalej skúmal, či je daná aktívna a pasívna vecná legitimácia strán sporu v danej veci. V prípade splnenia týchto podmienok, následne súd skúma, či sú kumulatívne splnené predpoklady zodpovednosti za škodu.
28. Žalobkyňa v rade 2b/ sa podaním zo dňa 16.10.2023 vyjadrila, že zotrváva na podanej žalobe pôvodných žalobcov v rade 1/ a 2. V podaní zo dňa 30.10.2023 uviedla, že trvá na podanej žalobe v rozsahu aký jej patrí. V podaní zo dňa 15.01.2024 označenom ako zmena žaloby, žalobkyňa v rade 2b/ uviedla, že sa domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 7.648,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.648,06 eur od 25.05.2017 do zaplatenia. Žalobkyňa v rade 2b/ uviedla, že na základe uznesenia č.k. 17C/11/2018-206 sa ustálil okruh žalobcov, ktorý sa rozhodli pokračovať v konaní na základe žaloby zo dňa 30.01.2018. S poukazom na skutočnosť, že právni nástupcovia pôvodného žalobcu v rade 1/ neb. F. C., nar. XX.XX.XXXX vzali za seba žalobu späť, čím využili svoje dispozičné právo, a teda v čase prišlo k zmenám, kedy pôvodný žalobný návrh nezodpovedá reálnemu stavu. Súd uvedené podanie žalobkyne v rade 2b/ neposúdil ako zmenu žaloby, má za to, že ide iba o upresnenie žalobcu v danom spore s poukazom na uznesenie súdu zo dňa 22.08.2023, ktorým súd zastavil konanie o žalobe žalobcov v rade 1aa/, 1b/ a o žalobe žalobcov v rade 2a/ a 2c/. V danom
spore vystupuje ako žalobca už iba žalobkyňa v rade 2b/. Pôvodná žalobkyňa v rade 2/ sa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 7.648,06 eur s príslušenstvom, žalobkyňa v rade 2b/ A. B. sa žalobou domáha proti žalovanému zaplatenia tej istej sumy. Konanie o žalobe pôvodného žalobcu v rade 1/ bolo v celom rozsahu zastavené.
29. Súd v danej veci dospel k záveru, že žaloba žalobkyne v rade 2b/ nie je dôvodná, preto žalobu zamietol.
30. Pôvodní žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa žalobou zo dňa 30.01.2018 domáhali voči žalovanému náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Pôvodný žalobca v rade 1/ sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.648,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.648,06 eur od 25.05.2017 do zaplatenia a pôvodná žalobkyňa v rade 2/ sa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 7.648,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.648,06 eur od 25.05.2017 do zaplatenia. Po podaní žaloby v priebehu konania zomreli žalobcovia v rade 1/ a 2/ (pôvodný žalobca v rade 1/ zomrel dňa XX.XX.XXXX, pôvodná žalobkyňa v rade 2/ zomrela dňa XX.XX.XXXX). Súd uznesením č.k. 17C/11/2018-147 zo dňa 30.09.2021 rozhodol tak, že pokračuje v konaní s 2a/ M. B., 2b/ A. B. a 2c/ J. B. ako dedičmi po pôvodnej žalobkyni v rade 2/ A. B.. Súd uznesením č.k. 17C/11/2018-168 zo dňa 06.02.2023 rozhodol tak, že pokračuje v konaní s dedičom strany a to: 1a/ A. C., 1b/ C. C. ako právnymi nástupcami žalobcu v rade 1/. V priebehu ďalšieho konania súd zistil, že aj žalobkyňa v rade 1a/ A. C. dňa XX.XX.XXXX zomrela (z dedičského rozhodnutia bolo preukázané, že dedičkou po poručiteľke je jej dcéra: C. C., t.j. žalobkyňa v rade 1b/). V danom spore žalobkyňa v rade 1b/ (súčasne 1aa/) podaním doručeným súdu dňa 03.04.2023 vzala žalobu v celom rozsahu späť. Žalobca v rade 2a/ podaním doručeným súdu dňa 30.03.2023 vzal žalobu v celom rozsahu späť, taktiež žalobca v rade 2c/ podaním doručeným súdu dňa 05.06.2023 vzal žalobu späť v celom rozsahu. Súd tak uznesením č.k. 17C/11/2018-206 zo dňa 22.08.2023 rozhodol, že pokračuje v konaní s dedičom strany a to: 1aa/ C. C., nar. XX.XX.XXXX ako právnou nástupkyňou žalobkyne 1a/ (I. výrok), konanie o žalobe žalobcov v rade 1aa/, 1b/ a 2a/ a 2c/ voči žalovanému zastavil (II. výrok).
31. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa v rade 2b/ vystupovala v danom spore iba ako jedna z dedičov po pôvodnej žalobkyni v rade 2/. Žalobkyňa v rade 2b/ nebola dedičkou po pôvodnom žalobcovi v rade 1/ (konanie o žalobe pôvodného žalobcu v rade 1/ bolo zastavené uznesením zo dňa 22.08.2023). Z dedičského rozhodnutia (dedičského konania vedeného po poručiteľke - pôvodnej žalobkyni v rade 2/ A. B.) č.k. 30D/13/2019-98 zo dňa 06.08.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina zo dňa 30.06.2020, mal súd preukázané, že dedičmi po poručiteľke - pôvodnej žalobkyni v rade 2/ A. B. boli: 1. M. B., 2. A. B., 3. J. B.. Súd vykonal vyporiadanie dedičstva medzi dedičmi tak, ako bolo uvedené v predmetnom uznesení (predmetom dedičstva boli nehnuteľnosti, majetkový podiel v pozemkovom spoločenstve, dôchodkové konto, pohľadávky poručiteľky voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., poľnohospodárskemu družstvu, pozemkovému spoločenstvu a dlhy poručiteľky). Súd mal zistené, že pohľadávka, ktorá bola predmetom tohto sporu, nebola v dedičskom konaní po poručiteľke - pôvodnej žalobkyni v rade 2/ prejednaná. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. K nadobudnutiu dedičstva poručiteľovým dedičom však nedochádza iba na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobudnutí dedičstva, predpokladá mimo iného, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť prejednané a rozhodnuté v osobitnom dedičskom konaní, že konanie o dedičstve sa začína aj bez návrhu, a že v konaní o dedičstve (dodatočnom dedičskom konaní) musí byť prejednaný takisto majetok, ktorý nebol prejednaný pri pôvodnom rozhodnutí o dedičstve. Podľa dedičského rozhodnutia sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Ak zanechá poručiteľ viac dedičov, prejavuje sa stav, aký tu vzniká v dobe od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím, takisto v ich vzájomných vzťahoch k majetku, ktorý patrí do dedičstva. Vyporiadanie dedičov má síce účinky ku dňu smrti poručiteľa, avšak do právoplatného vyporiadania dedičstva, nie je isté, ako budú ich práva a povinnosti k dedičstvu upravené. Tento „zvláštny“ vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku, má mimo iného za následok, že až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím, sú títo považovaní za vlastníkov celého majetku, ktorý patrí do dedičstva.
32. Nárok uplatnený žalobou je majetkovým právom prechádzajúcim na dedičov pôvodnej žalobkyne v rade 2/ (na dedičov A. B.). Nakoľko nárok žalobkyne v rade 2/ uplatnený touto žalobou, nebol predmetom dedičského konania po poručiteľke - pôvodnej žalobkyni v rade 2/, nemohol teda výlučne
prejsť iba na žalobkyňu v rade 2b/, nie je zrejmé, na ktorého do úvahy prichádzajúcich dedičov prešla predmetná pohľadávka vzhľadom na skutočnosť, že po poručiteľke (pôvodnej žalobkyni v rade 2/) bolo viacero dedičov. S poukazom na pravidlá nadobúdania dedičstva a z hľadiska právneho postavenia dedičov, súd nemôže priznať právo na zaplatenie žalovanej sumy iba žalobkyni v rade 2b/. Ak požadovala zaplatenie celej pohľadávky, ktorá nebola predmetom dedičského konania, táto situácia je obchádzaním zákonného postupu pri prejednaní dedičstva.
33. Ako už bolo uvedené, nakoľko nárok uplatnený žalobou je majetkovým právom prechádzajúcim na dedičov po pôvodnej žalobkyni v rade 2/, bolo nevyhnutné pre ďalšie konanie podať návrh na zmenu žaloby, ktorou by bola žaloba o určenie, že predmetná pohľadávka patrí do dedičstva po neb. A. B., resp. že poručiteľka bola v dobe jej smrti vlastníčkou uvedeného majetkového práva. Pri takejto žalobe (o určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva po poručiteľke) je zároveň potrebné, aby v spore vystupovali všetci dedičia (ak nesúhlasia, tak na strane žalovaných). Keďže nedošlo k zmene žaloby v uvedenom smere, súd tak žalobu žalobkyne v rade 2b/ ako nedôvodnú zamietol, uvedené bolo primárnym dôvodom vedúcim k zamietnutiu žaloby. Súd poukazuje aj na to, že po vyslovení predbežného právneho posúdenia dotazoval právneho zástupcu žalobkyne v rade 2b/, či sa chce vyjadriť k predbežnému právnemu posúdeniu, či trvajú v celom rozsahu na podanej žalobe. Právny zástupca žalobkyne v rade 2b/ uviedol, že trvajú na podanej žalobe.
34. Zároveň súd poukazuje na to, že podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok stanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobode, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, d) nesprávnym úradným postupom.
35. Ustanovenie § 4 cit. zákona ustanovuje orgán konajúci v mene štátu, ktorým v danom prípade (vzhľadom na uvedené skutkové tvrdenia) malo byť Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (§ 4 ods. 1 písm. d) cit. zákona, škoda mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Obvodným pozemkovým úradom Žilina, v súčasnosti Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor). Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu pôvodní žalobcovia v rade 1/ a 2/ podali žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na Ministerstvo vnútra SR a to žiadosťou zo dňa 28.10.2016. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 20.12.2016 oznámilo právnemu zástupcovi pôvodných žalobcov, že žiadosť postúpilo na vecne príslušné Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR listom zo dňa 18.05.2017 oznámilo právnemu zástupcovi pôvodných žalobcov v rade 1/ a 2/, že žiadosť ako nedôvodnú zamieta, nakoľko nezistilo nesprávny úradný postup, ani nezákonné rozhodnutie. Žaloba v danej veci bola podaná voči žalovanému: Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor. S poukazom na cit. zákonné ustanovenia, žalovaný nie je pasívne vecne legitimovanou stranou v danom spore, nemá pasívnu vecnú legitimáciu. Pasívne vecne legitimovaným v danom spore mal byť štát - Slovenská republika, orgán konajúci v mene štátu - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a to s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. d) cit. zákona.
36. Vecná legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide - je aktívne vecne legitimovaný a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
- je pasívne vecne legitimovaný (uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 517/2011-9). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Zodpovednosť za označenie strán sporu vždy nesie žalobca v tom zmysle, že zodpovedá za nesprávne označenie vecne nelegitimovaných strán sporu. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Preskúmavanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou súdneho konania podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo
pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím. Teda aj z tohto dôvodu, nedostatku pasívnej vecnej legitimácie musela byť žaloba žalobkyne v rade 2b/ zamietnutá.
37. S poukazom na uvedené dôvody zamietnutia žaloby, sa súd už nezaoberal samotným meritom veci (bolo by nehospodárne, nadbytočné, irelevantné sa zaoberať predpokladmi zodpovednosti za škodu).
38. Zároveň súd poznamenáva, že nerozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP, ako navrhoval právny zástupca žalobkyne v rade 2b/ na pojednávaní a to s poukazom na uplatnený nárok žalobkyne v rade 2b/, ktorý súd nepovažoval za dôvodný, ako aj z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, hoci sa žalovaný nedostavil na pojednávanie, bol riadne a včas predvolaný, bol poučený o následkoch nedostavenia sa, neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Súd indikoval nedôvodnosť podanej žaloby s poukazom na to, že súd totiž nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje zmysel a účel zákona alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne komfortnom právnom poriadku ako významnom celku (nález Ústavného súdu ČR z 13.03.2013, sp. zn. IV. ÚS/1241/12, Nález Ústavného súdu SR z 23.05.2013, sp. zn. IV. ÚS/71/2013-36). Do pozornosti súd dáva aj článok 2 ods. 1 Základných princípov CSP, podľa ktorého, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná, aby bol naplnený princíp právnej istoty a legitímne očakávanie, že spor bude rozhodnutý spravodlivo. Čiže s poukazom na uvedenú judikatúru, ako aj článok 2 Základných princípov CSP súd mal za to, že spravodlivým rozhodnutím v danej veci je zamietnutie žaloby a to z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku (dôvody, ktoré viedli súd k zamietnutiu žaloby). Preto súd nerozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP, ale žalobu žalobkyne v rade 2b/ zamietol.
39. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd teda rozhodol tak, že žalobu žalobkyne v rade 2b/ v celom rozsahu zamietol a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (I. výrok).
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Nakoľko súd žalobu žalobkyne v rade 2b/ zamietol, bol žalovaný úspešnou stranou sporu, preto súd rozhodol tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rade 2b/ v rozsahu 100% a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.