Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/7/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B., XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, F., zastúpeného advokátkou: JUDr. Mária Jezerská, so sídlom Hlavná 42, Trnava, proti žalovaným: 1/ G. H. B., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX/X, E., 2/ G. J. B., nar. X.XX.XXXX, bytom I. XXX/ X, E., zastúpeným splnomocnencom: Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o zaplatenie 9.584,54 eura, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21. septembra 2022 č.k. -134, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 9.584,54 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , (ďalej len „“ alebo „OZ“).

3. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.2.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 9.584,54 eura. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom matky, K. B., a teda výlučným vlastníkom a prenajímateľom nehnuteľností v k. ú. F., zapísaných na LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ č. 8521/10, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 898 m2, parc. č. 8521/11, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 654 m2, parc. č. 8521/13, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2 a parc. č. 8521/7, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 655 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalovaní 1/ a 2/ sú právni nástupcovia po spoločnosti BEGAM, spol. s r. o., nájomcami vyššie uvedených nehnuteľností - pozemkov, tak ako to vyplýva z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 25.4.1997. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby postavenej na parc. reg. „C“ č. 8521/10. Vzhľadom k tomu, že žalovaní nezaplatili nájomné za obdobie od 10.3.2016 do 9.3.2017 a za obdobie od 10.3.2017 do 9.3.2018, podal voči ním žalobu, o ktorej Okresný súd Trnava rozhodol v konaní pod sp. zn. zo dňa 29.4.2019. Predmetom tejto žaloby je uplatnenie si práva žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty - penále za omeškanie žalovaných s platením nájomného (10.3.2016

- 9.3.2017) vo výške 5.168,80 eura za obdobie omeškania od 1.7.2017 do 31.1.2020 a práva na zaplatenie zmluvnej pokuty - penále za omeškanie s platením nájomného (10.3.2017 - 9.3.2018) vo výške 5.168,80 eura za obdobie omeškania od 1.7.2017 do 31.1.2020, t. j. penále za obdobie, ktoré

si v konaní sp. zn. neuplatnil. Následne žalobca uviedol prepočet penále: so zaplatením nájomného vo výške 5.168,80 eura, ktoré bolo splatné 10.3.2016 sú žalovaní v omeškaní za obdobie od 1.7.2017 do 31.1.2020 t. j. 945 dní. Žalovaní sú povinní platiť penále vo výške 0,1 % z celkovej výšky nezaplateného nájomného za každý deň omeškania. Penále z omeškaných 5.168,80 eura za 945 dní omeškania x 0,1 % = 4.884,52 eura. So zaplatením nájomného vo výške 5.168,80 eura, ktoré bolo splatné 10.3.2017, sú žalovaní v omeškaní za obdobie od 1.7.2017 do 31.1.2020, t. j. spolu 945 dní. Za prvý polrok omeškania, t. j. do 10.9.2017, sú žalovaní povinní platiť penále vo výške 0,05 %. Touto žalobou sa však uplatňuje penále od 1.7.2017, čo predstavuje omeškanie 71 dní do 10.9.2017. Penále z omeškaných 5.168,80 eura za 71 dní omeškania x 0,05 % = 183,4924 eura. Za ostatných 874 dní, t. j. od 11.9.2017 do 31.1.2020, sú žalovaní povinní platiť penále vo výške 0,1 % z celkovej výšky nezaplateného nájomného za každý deň omeškania. Penále z omeškaných 5.168,80 eura za 874 dní omeškania x 0,1 % = 4.517,5312 eura, spolu titulom omeškania za toto obdobie ročného nájmu penále vo výške 4.700,02 eura. Celkovo sú žalovaní povinní zaplatiť za obdobie od 1.7.2017 do 31.1.2020 titulom penále 9.584,54 eura. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť, pričom poukazovali na nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením rozsudkov tamojšieho súdu č. k. -115 zo dňa 6.2.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 26.5.2015, rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. -107 zo dňa 29.4.2019 v spojení s opravným uznesením č. l. 120 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 26.5.2015, nájomnou zmluvou zo dňa 25.4.1997, Kúpnou zmluvou o prevode nehnuteľností zo dňa 15.8.2003, povolený vklad dňa 26.11.2003, ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim, a zistil skutkový stav zhodne so žalobcom tvrdeným.

5. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 6.2.2014 bolo ustálené, že dňa 25.4.1997 bola uzavretá nájomná zmluva medzi K. B. ako prenajímateľkou a spoločnosťou BEGAM, spol. s r. o. Trnava ako nájomcom. Súd mal za preukázané, že strany sporu sú právnymi nástupcami pôvodných účastníkov zmluvy, žalobca na strane prenajímateľa a žalovaní na strane nájomcov. Predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 25.4.1997 bol prenájom nehnuteľností - pozemkov zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. F.. Táto zmluva nebola žiadnym spôsobom účastníkmi menená, medzi účastníkmi nedošlo k zmene v obsahu záväzkov zmluvných strán, zmluva je platná. V priebehu doby nájmu pozemkov, ktorý naďalej trvá, nedošlo teda k žiadnej obsahovej zmene. Súd ďalej uviedol, že i keď nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie na stavbu vo vlastníctve žalovaných súpisné číslo XXXX, postavenej na parcele č. 8521/10 vo vlastníctve žalobcu, v zmysle nájomnej zmluvy k zvýšeniu nájmu dôjde v prípade vybudovania „riadneho užívania schopnej stavby“, o čom bolo predložené potvrdenie Mesta Trnava, ktoré súd považoval za dostatočný dôkaz a tiež fotodokumentácia zo strany žalobcu. Súd tak rozhodol o uložení peňažnej povinnosti žalovaným z titulu dlžného nájomného z nájmu nehnuteľností (za obdobie od 10.3.2011 do 9.3.2012, za obdobie od 10.3.2012 do 9.3.2013, a za obdobie od 10.3.2013 do 9.3.2014) a z titulu uplatneného penále/zmluvnej pokuty. Výška nájomného bola účastníkmi zmluvy riadne dohodnutá a pokiaľ ide o parc. č. 8521/7 vo výmere 655m 2, súd mal za to, že v súlade so zmluvou sa výška nájmu od januára 2010 zvýšila na čiastku 2,66 eura ročne /80 Sk/ za 1 m2 s poukazom na závery dokazovania, najmä predložený doklad o tom, kedy sa stala stavba užívania schopnou. Na základe žalovanými podaného odvolania odvolací súd na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie doplnil, že žalovaní sú pasívne legitimovanými v prejednávanej veci, medzi nimi a žalobcom nedošlo k zmene nájomnej zmluvy, nájomcovia nájomné platili odjakživa v zmysle nájomnej zmluvy z 25.4.1997, resp. aj v čase keď tak činil Autoreal TT, s. r. o. (ktorého sú obaja žalovaní spoločníkmi, resp. konateľmi), ktorý tak činil v zmysle tejto nájomnej zmluvy. Argumentáciu, že žalovaní nie sú pasívne legitimovanými, ale je ňou prakticky ich spoločnosť, zhodnotil odvolací súd ako špekulatívnu, a tvrdenie žalovaných o prechode práv a povinností na spoločnosť Autoreal TT, s. r. o., nebolo ničím podložené, najmä však nie súhlasom žalobcu, resp. aspoň jeho vedomosťou o takomto prechode.

6. Z rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 29.4.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -114 zo dňa 28.4.2020 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaným 1/ a 2/ bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi titulom dlžného nájomného 12.619,63 eura ako: dlžné nájomné za obdobie od 10.3.2016 do 9.3.2017, splatné do 10.3.2016 vo výške 5.168,80 eura; titulom omeškania za obdobie ročného nájmu od 10.3.2016 do 9.3.2017 penále vo výške 1.992,58 eura; dlžné nájomné za obdobie od 10.3.2017 do 9.3.2018, splatné

do 10.3.2017 vo výške 5.168,80 eura; a titulom omeškania za obdobie ročného nájmu od 10.3.2017 do 9.3.2018 penále vo výške 289,45 eura.

7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodne podaná. Bolo nesporné, že 25.4.1997 bola uzavretá nájomná zmluva medzi K. B. ako prenajímateľkou a spoločnosťou BEGAM, spol. s r. o. Trnava ako nájomcom. Súd mal za nepochybné, že strany sporu sú právnymi nástupcami pôvodných účastníkov zmluvy, žalobca na strane prenajímateľa a žalovaní na strane nájomcov. Predmetom tejto nájomnej zmluvy bol prenájom nehnuteľností (pozemkov). Táto zmluva nebola žiadnym spôsobom menená, medzi účastníkmi nedošlo k zmene v obsahu záväzku v zmysle citovaného ustanovenia zmluvy. V priebehu doby nájmu pozemkov, ktorý trvá, nedošlo teda ku žiadnej zmene. Kúpnopredajnými zmluvami, na ktoré sa žalovaní odkazovali, došlo výlučne k zmene vlastníctva stavby súp. č. XXXX, postavenej na parc. č. 8521/10 v k. ú. F., keď jej spoluvlastníkmi sa stali žalovaní, ktorí uzavreli ako prenajímatelia zmluvu o nájme nebytového priestoru so spoločnosťou Autoreal TT, s. r. o. ako nájomcom (žalovaní sú spoločníkmi i konateľmi tejto spoločnosti). Žalovaní boli opakovane súdmi právoplatne zaviazaní zaplatiť žalobcovi dlžné nájomné, ktoré neplatili riadne a včas. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na zmluvnú pokutu za omeškanie s platením nájomného za obdobie od 1.7.2017 do 31.1.2020, čo predstavuje omeškanie žalovaných s riadnym a včasným plnením zmluvnej a zákonnej povinnosti v rozsahu 945 dní. V zmysle dojednaného ustanovenia článku VI bod 4 nájomnej zmluvy o nájme pozemkov zo dňa 25.4.1997, za prvý polrok omeškania žalovaných vzniká žalobcovi ako prenajímateľovi nárok na zmluvnú pokutu/penále vo výške 0,05 % z celkovej výšky nezaplateného nájomného za každý deň omeškania a následne vo výške 0,1 % z celkovej výšky nezaplateného nájomného za každý deň omeškania.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Zmluvnou pokutou možno vylúčiť spory o náhradu škody, ktoré by inak mohli vzniknúť. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nie je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne či použijú priamo termín zmluvná pokuta, ale rozhodujúci je obsah ich dohody. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t. j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Okrem toho zmluvná pokuta má aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však zmluvná pokuta môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, pričom zmluvná pokuta je nezávislou od vzniku škody. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť len písomne a v dohode musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Z povahy zmluvnej pokuty vyplýva, že ide o akcesorický (vedľajší) záväzok, ktorý je viazaný na hlavný záväzok a nesplnenie povinnosti z neho vyplývajúcej. obligatórne vyžaduje existenciu písomne dohodnutej zmluvnej pokuty, pričom však je potrebné upozorniť, že rovnaká písomná forma sa nevyžaduje od hlavného - zabezpečovaného záväzku, ktorý môže byť uzavretý aj neformálne. Dohodu o zmluvnej pokute takisto možno uzavrieť súčasne s hlavným záväzkom alebo až následne po jeho uzavretí. Keďže zmluvná pokuta má povahu akcesorického záväzku, nikdy nemôže predchádzať uzavretie dohody o zmluvnej pokute uzavretiu hlavného zabezpečovaného záväzku, keďže v takom prípade by ešte nebolo reálne čo zabezpečovať.

9. Z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k právnemu záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu/penále, ktorá bola zmluvne dojednaná platne, v zákonom stanovenej písomnej forme, keď prejav vôle pôvodných zmluvných strán bol vyjadrený zrozumiteľne a určito. Súd mal za nepochybné, že žalovaní sú právnymi nástupcami pôvodného nájomcu z nájomnej zmluvy, keď pri uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 15.8.2003, s povolením vkladu dňa 26.11.2003, výslovne „prevzali dlh“ platenia nájomného, keďže sa zmluvne zaviazali v čl. III bod 5 kúpnej zmluvy ako nadobúdatelia stavby/ kupujúci na ich vstupe do právneho postavenia nájomcu voči vlastníkovi pozemkov ako prenajímateľa. Žalovaní v rámci procesnej obrany pôvodne nesporovali výšku dlžného nájomného, t. j. základu, z ktorého sa vypočítala suma zmluvnej pokuty, a o ktorej rozhodol tunajší súd právoplatne v konaní sp. zn. . Žalovaní obdobne ako v predchádzajúcich súdnych konaniach sporovali svoju pasívnu

legitimáciu v konaní, a na pojednávaní dňa 21.9.2022 sporovali v žalobnom návrhu vypočítanú sumu zmluvnej pokuty, keď poukazovali na prepočet dvoch dní z celkových žalobným návrhom uplatnených 945 dní omeškania žalovaných s plnením povinnosti platenia nájomného, s poukazom na dni splatnosti nájomného. Taktiež sporovali dodržanie zákonom kogentne vyžadovanej písomnej formy dojednania zmluvnej pokuty, keďže mali za to, že nie sú nástupcami pôvodného nájomcu, a preto ani ustanovenia čl. VI nájomnej zmluvy (aj o zmluvnej pokute/penále) sa na nich nevzťahujú. Súd dospel k právnemu záveru, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Žalovaní v časti plnenia povinnosti platenia nájomného za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu ako prenajímateľa tak sú v postavení osoby dlžníka, ktorá prevzala dlh pôvodného dlžníka/nájomcu, a preto ustanovenie, ktoré je obsahom aj účelom najbližšie ich postaveniu v časti plnenia si povinnosti, je ustanovenie o privatívnej intercesii upravené v , , čomu podporne zodpovedá aj znenie čl. III bod 5 kúpnej zmluvy uzavretej medzi AUTOSERVIS BEGAM, spol. s r. o. ako predávajúcim so žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, v ktorej sa predávajúci o. i. zaviazal, že prenajímateľa, t. j. žalobcu ako právneho nástupcu pôvodného veriteľa/prenajímateľa K. B., preukázateľne upozorní o vstupe kupujúcich do právneho postavenia nájomcu najneskôr do 5 dní po povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Súhlas prenajímateľa/veriteľa nemá zákonom stanovenú formu, avšak pre vyvolanie právnych účinkov je potrebné, aby došiel do sféry dispozície buď pôvodného dlžníka, t. j. predávajúceho AUTOSERVIS BEGAM, spol. s r. o. alebo do sféry dispozície preberajúceho dlžníka, t. j. kupujúcich, v tomto spore žalovaných 1/ a 2/. Aj keď v zmysle zákona je jedno, kto podá veriteľovi informáciu o prevzatí dlhu, zmluvné strany kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15.8.2003, s povolením vkladu dňa 26.11.2003, si túto notifikačnú povinnosť zmluvne výslovne upravili. Súd prvej inštancie tak dospel k právnemu záveru, že žalovaní sú pasívne legitimovanými v konaní, sú nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti platenia nájomného za užívanie nehnuteľností - pozemkov vo vlastníctve žalobcu, sú právnymi nástupcami pôvodného nájomcu, a preto viazaný nájomnou zmluvou zo dňa 25.4.1997, v ktorej je riadne dojednané ustanovenie o práve prenajímateľa na penále v prípade omeškania sa nájomcu s platením nájomného (čl. VI bod 4 zmluvy).

10. K sporovaniu výpočtu sumy penále žalobca vzniesol námietku uplatnenia koncentrácie konania, keď prepočet a preskúmanie, čo presne žalovaní sporujú, a to až na pojednávaní ohľadne dvoch dní omeškania a posúdenia, či v prípade týchto dvoch dní má žalobca nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý z týchto dní alebo vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý z týchto dní, resp. či žalovaní sporujú prepočet dlžného nájomného, o ktorom rozhodoval súd už v konaní sp. zn. , by vyžadovalo odročenie pojednávania. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie námietke žalobcu vyhovel, a procesnej obrane žalovaných spočívajúcej v sporovaní nepatrnej časti sumy zmluvnej pokuty (v rozsahu dvoch dní) nevyhovel, pretože žalovaní sa mohli vyjadriť k žalobnému návrhu už skôr v rámci práva na vyjadrenie a doplnenia vyjadrenia tzv. dupliky, ak by konali starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Uplatnený nárok žalobcu súd tak zhodnotil ako dôvodný v plnom rozsahu a žalovaných 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmluvnú pokutu v sume 9.584,54 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

11. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. (ďalej len „“), vecne plným procesným úspechom žalobcu.

12. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/ s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnili ust. . Namietali nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, ktorý dospel k nesprávnemu právnemu záveru o existencii povinnosti žalovaných zaplatiť zmluvnú pokutu, a to na základe nesprávnej analogickej aplikácie ustanovení , . S poukazom na ust. , a mali za to, že zmena v osobe nájomcu môže nastať len na základe súhlasu pôvodných zmluvných strán a súhlasu nového nájomcu. Ak bola nájomná zmluva uzatvorená písomne, je potrebné, aby súhlasy mali písomnú formu. V prípade nájomcu totiž neexistuje obdobné zákonné ustanovenie ako je vzťahujúci sa na osobu prenajímateľa, teda pri nájomcovi sa uplatňuje všeobecná právna úprava ( ). V tejto súvislosti žalovaní poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.10.2010, sp. zn. , podľa ktorého predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla, v ktorom prípade ide už o zmenu zmluvy, a teda zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku, ktorá predpokladá v zmysle dohodu zmluvných strán. Tieto závery je možné

aplikovať i na zákonné ustanovenia o zmene osoby dlžníka tak, že tieto zákonné ustanovenia sa vzťahujú len na konkrétny záväzok a nesmerujú k presunu celého záväzkového vzťahu, ktorý zahŕňa práva a povinnosti na oboch stranách. Žalovaní nespochybnili, že medzi stranami sporu existuje nájomný vzťah s rovnakým obsahom ako bol pôvodný nájomný vzťah medzi K. B. a spoločnosťou BEGAM, spol. s r.o., čo bolo konštatované súdmi v iných konaniach, avšak k vzniku nájomného vzťahu došlo na základe konkludentných prejavov vôle strán sporu, keď po zmene vlastníckeho práva k stavbe strany sporu naďalej rešpektovali (plnili) vzájomné práva a povinnosti tak, ako vyplývali z nájomnej zmluvy zo dňa 25.4.1997. To, že nedošlo k písomnej dohode medzi stranami sporu o tom, že noví vlastníci stavby pokračujú v nájomnom vzťahu za pôvodne dohodnutých podmienok, má bezprostredný vplyv na zabezpečenie záväzku platiť nájomné zmluvnou pokutou. Podľa je totiž pre dojednanie zmluvnej pokuty obligatórne vyžadovaná písomná forma, ktorá v posudzovanom prípade dodržaná nebola. Pokiaľ ide o čl. V. bod 3 nájomnej zmluvy z 25.4.1997 (dohodu pôvodného prenajímateľa a pôvodného nájomcu o tom, že v prípade zmeny vlastníctva stavieb na prenajatých pozemkoch vstupuje nadobúdateľ stavieb do právneho postavenia nájomcu), takáto dohoda je síce možná, ale vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy má účinky len medzi pôvodnými zmluvnými stranami. Aby bol dosiahnutý cieľ sledovaný v tomto zmluvnom ustanovení, museli by na neho nadväzovať písomné prejavy vôle nového vlastníka stavby byť nájomnou zmluvou viazaný adresované prenajímateľovi a pôvodnému nájomcovi a obsahovo zhodné písomné prejavy vôle prenajímateľa a pôvodného nájomcu. Ustanovenie čl. III. bodu 5 kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 15.8.2003 síce obsahuje vzájomné písomné prejavy vôle nových vlastníkov stavby a pôvodného nájomcu zodpovedajúce cieľu sledovanému čl. V. bodom 3 nájomnej zmluvy z 25.4.1997, avšak tieto prejavy vôle nie sú adresované prenajímateľovi a naviac úplne absentuje písomná akceptácia zo strany prenajímateľa.

13. Zhrnuli, že medzi stranami sporu neexistuje písomná dohoda o zabezpečení záväzku žalovaných platiť žalobcovi nájomné zmluvnou pokutou a z tohto dôvodu nemôže žalobca zaplatenie zmluvnej pokuty požadovať. Súd prvej inštancie pochybil, keď na posudzovaný prípad aplikoval analogicky , , pretože analógia prichádza do úvahy len v prípade absencie výslovnej právnej úpravy. Takáto výslovná právna úprava ale existuje a predstavuje ju . Toto zákonné ustanovenie je všeobecným ustanovením a ustanovenia o zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka ( až 543) sú špeciálnymi ustanoveniami. Ak tieto špeciálne ustanovenia aplikovať nemožno, je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia a nie analogicky ustanovenia špeciálne.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. S právny názorom žalovaných nesúhlasil. Poukázal na čl. 2 bod 3 SR a zásadu zmluvnej voľnosti. Zásada dispozitívnosti súkromného práva je premietnutá aj do ustanovení (), pričom kogentná úprava je skôr výnimkou. Ust. upravuje zvláštny prípad právneho nástupníctva, s ktorým je spojený ten dôsledok, že na nadobúdateľa prechádzajú práva a povinnosti prenajímateľa z nájomného vzťahu priamo zo zákona (ex lege), ak nastane skutočnosť, s ktorou zákon uvedený dôsledok spája, t. j. nadobudnutie vlastníckeho práva k prenajatej veci. Zmyslom tohto ustanovenia je ochrana nájomcu v situácii, ktorú nemôže ovplyvniť a zachovanie kontinuity nájomného vzťahu. Zo žiadneho ustanovenia však nevyplýva, že sa vylučuje prechod práv a povinnosti z nájomného vzťahu pri zmene nájomcu, pokiaľ si to zmluvné strany dohodli priamo v zmluve. Žalobca sa stal právnym nástupcom pôvodného prenajímateľa pozemkov priamo zo zákona podľa ust. . Žalovaní sa stali právnymi nástupcami pôvodného nájomcu pozemkov (BEGAM, spol. s r. o.), pretože to vyplýva z čl. V. bod 3 nájomnej zmluvy, v ktorej bolo dohodnuté, že ak dôjde k zmene vlastníctva prenajatého pozemku, či už na základe prevodu, dedenia alebo iného dôvodu, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa. Obdobne to platí v prípade zmeny vlastníctva stavieb na týchto pozemkoch, v takom prípade nadobúdateľ stavieb vstupuje do právneho postavenia nájomcu. Bolo opakovane dohodnuté v tomto bode, že práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, aj pokiaľ sa týkajú doby nájmu, prechádzajú na právnych nástupcov oboch zmluvných strán. Ďalej bolo v čl. IX. bod 3 tejto zmluvy dohodnuté, že podnájom sa nevylučuje, ani prípadný prevod stavieb, pričom nájomca sa zaväzuje v zmysle tejto nájomnej zmluvy zaväzovať či už podnájomníka pozemkov alebo budúceho vlastníka prevádzaných stavieb, pokiaľ to bude potrebné. Teda na prechode práv z pôvodného nájomcu na nájomcu nového sa strany v nájomnej zmluve výslovne dohodli a dohodli aj spôsob tohto prechodu, pričom s prechodom týchto práv a povinností dal súhlas aj nový nájomca, keď podpísal kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa stal vlastníkom stavieb na pozemkoch prenajímateľa. Prechod práv a povinností bol v kúpnej zmluve doslovne uvedený a nájomná zmluva bola novému nájomcovi odovzdaná pri podpise kúpnej zmluvy (čl. III. bod 5 kúpnej zmluvy). Možno teda konštatovať, že zmluvné strany

nájomnej zmluvy sa dohodli na zachovaní kontinuity nájomného vzťahu v prípade zmeny či už na strane prenajímateľa alebo na strane nájomcu, k čomu dal súhlas tak prenajímateľ ako aj nový nájomca.

15. Žalobca mal za to, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. nemožno aplikovať na daný prípad, pretože v danom rozhodnutí ide o obchodný vzťah, pričom pôvodná zmluva nebola ani v konaní predložená, teda súd sa nemohol oboznámiť s jej obsahom, išlo o postúpenie pohľadávky, nie o prevzatie dlhu a súhlas nového účastníka zmluvného vzťahu nebol doložený ani preukázaný. Podľa v spise doloženej nájomnej zmluvy prechádzajú na nadobúdateľa všetky práva a povinnosti za podmienok dohodnutých pôvodnými účastníkmi nájomného vzťahu, pričom právne nástupníctvo sa týka nielen podstatných zložiek obsahu nájomného vzťahu, ale aj zložiek pravidelných a náhodilých, ku ktorým možno priradiť aj záväzky medzi prenajímateľom a nájomcom, ktorých účelom je zabezpečiť riadne plnenie povinností charakteristických pre nájomný vzťah (kaucia, zmluvná pokuta).

16. K podobnému záveru sa dá dospieť aj analogickou aplikáciou ustanovení o prevzatí dlhu, tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. V podstate totiž došlo k prevzatiu povinností novým nájomcom pozemkov, pretože to bolo dohodnuté v nájomnej zmluve s pôvodným nájomcom. Žalobca súhlasil so žalovanými, že k prevzatiu dlhu musí dať veriteľ (tu prenajímateľ) súhlas. Súhlas veriteľa je však jednostranný právny úkon, ktorý môže byť adresovaný pôvodnému dlžníkovi alebo novému dlžníkovi, pritom nerozhoduje, v akej forme bol súhlas udelený. Musí však spĺňať náležitosti právneho úkonu. Súhlas veriteľa v zmysle môže byť udelený buď vopred alebo i dodatočne a pre takýto prejav zákon nestanovuje nijaké formálne náležitosti. Ide o jednostranný úkon, ktorý môže byť urobený v písomnej forme, ústny alebo konkludentný (rozsudok NS SR ). Zo žiadnych ustanovení zákona nevyplýva, že podpisy vyjadrujúce súhlas všetkých účastníkov musia byť uvedené na tej istej listine, ako je tomu napr. pri kúpe nehnuteľností. S vyššie uvedeným nie je v rozpore ani ust. , ktoré ustanovuje, že záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Zákon však umožňuje, aby došlo k zmene zmluvy, napr. zmenou subjektov (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu), pričom súhlas zmluvných strán bol v prejednávanej veci preukázaný. Záverom žalobca uviedol, že mu nie je zrejmý účel odvolania žalovaných, keď vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. uzavreli dňa 29.11.2022 so žalobcom súdny zmier, ktorým uznali nárok žalobcu čo do výšky nájomného, zmluvnej pokuty, úrokov z omeškania a odvolania sa vzdali.

17. Žalovaní v replike uviedli, že právny spor medzi stranami sporu spočíva v zásade v zodpovedaní dvoch právnych otázok, a to 1/ či postačujú na zmenu v osobe nájomcu právne úkony, ktoré boli v posudzovanom prípade uskutočnené, tak ako tvrdí žalobca, alebo bolo naviac potrebným, aby prejav vôle nového vlastníka stavieb a pôvodného nájomcu obsiahnutý v článku III. bode 5 Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 15.8.2003 bol adresovaný prenajímateľovi a prenajímateľ na neho včas reagoval písomnou akceptáciou (obrana žalovaných) a 2/ či je možná analogická aplikácia ustanovenia , pri zmene nájomcu ako zmluvnej strany nájomnej zmluvy.

18. Zákonné ustanovenia, na ktoré v odvolaní žalovaní poukazujú ( a ) sú kogentnými, čo vylučuje odklon od zákonnej úpravy dohodou zmluvných strán. Konštatovali, že žalobca netvrdí, že by prejav vôle nového vlastníka stavieb a pôvodného nájomcu obsiahnutý v čl. III. bode 5 kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 15.8.2003 bol adresovaný prenajímateľovi, ani to, že prenajímateľ na neho včas reagoval písomnou akceptáciou. Rozhodný skutkový stav tak nie je sporný. Žalovaní zastávajú právny názor, že bez vyššie uvedených právnych úkonov nemohlo dôjsť k zmene osoby nájomcu, pretože to vylučujú kogentné ust. a , v dôsledku čoho neexistuje medzi zmluvnými stranami písomná nájomná zmluva, a teda ani písomná dohoda o zmluvnej pokute. Žalovaní zotrvali na svoje právnej argumentácii uvedenej v podanom odvolaní o nemožnosti analogickej aplikácie ustanovenia , , pretože výslovná právna úprava existuje a je ňou ustanovenie , čo vylučuje použitie analógie.

19. Vo vzťahu k zmieru uzatvorenému v konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp .zn. žalovaní popreli tvrdenie žalobcu, že by uzatvorením súdneho zmieru uznali nárok žalobcu na zmluvnú pokutu. I v konaní sp zn. žalovaní nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty spochybňovali a k uzatvoreniu zmieru pristúpili len z dôvodu, že zmluvná pokuta tvorila nepatrnú časť žalovanej sumy, pričom výslovne na pojednávaní dňa 29.11.2022 uviedli, že s uzatvorením súdneho zmieru súhlasia, nakoľko je to pre nich ekonomickejšie ako viesť súdny spor ohľadne zmluvnej pokuty

(v zápisnici nesprávne miesto slova „spor“ uvedené slovo „zmier“, čo je však zjavnou chybou v písaní vzhľadom na znenie zvyšku vety).

20. Žalovaní v ďalšom vyjadrení datovanom 18.11.2022 (doručenom súdu spolu s replikou dňa 16.12.2022) zopakovali svoju odvolaciu argumentáciu. Doplnili, že bol nesprávne stanovený prvý deň omeškania, pretože žalobca tvrdí, že nájomné za obdobie od 10.3.2021 do 9.3.2022 bolo splatné dňa 10.03.2021. Ak by mali žalovaní povinnosť platiť nájomné, nemôžu byť v omeškaní od 10.3.2021, ale až od 11.3.2021.

21. Žalobca odvolaciu dupliku nepodal.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenými subjektmi – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

23. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu domáhajúceho sa zaplatenia sumy 9.584,54 eura (titulom zmluvnej pokuty) vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaní v časti plnenia povinnosti platenia nájomného za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu ako prenajímateľa sú v postavení osoby dlžníka, ktorá prevzala dlh pôvodného dlžníka/nájomcu, a preto ustanovenie, ktoré je obsahom aj účelom najbližšie ich postaveniu v časti plnenia si povinnosti, je ustanovenie o privatívnej intercesii upravené v , . Žalovaní sú preto pasívne legitimovanými v konaní, sú právnymi nástupcami pôvodného nájomcu, a preto viazaní nájomnou zmluvou zo dňa 25.4.1997, v ktorej je riadne dojednané ustanovenie o práve prenajímateľa na penále v prípade omeškania sa nájomcu s platením nájomného (čl. VI bod 4 zmluvy).

24. Žalovaní v odvolaní namietali nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, ktorý na prejednávanú vec analogicky aplikoval ust. , , pretože mali za to, že existuje výslovná právna úprava ust. , čo vylučuje použitie analógie.

25. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, pričom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

26. Vo vzťahu k žalovanými namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

27. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa odchýlil od právneho názoru súdu prvej inštancie, že žalovaní v časti plnenia povinnosti platenia nájomného za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu ako prenajímateľa sú v postavení osoby dlžníka, ktorá prevzala dlh pôvodného dlžníka/nájomcu, a preto ustanovenie, ktoré je obsahom aj účelom najbližšie ich postaveniu v časti plnenia si povinnosti, je ustanovenie o privatívnej intercesii upravené v , . Žalovaní sú preto pasívne

legitimovanými v konaní, sú právnymi nástupcami pôvodného nájomcu, a preto viazaní nájomnou zmluvou zo dňa 25.4.1997, v ktorej je riadne dojednané ustanovenie o práve prenajímateľa na penále v prípade omeškania sa nájomcu s platením nájomného (čl. VI bod 4 zmluvy). Samotní žalovaní v podanom odvolaní ani svoju povinnosť platiť nájomné nespochybnili, spochybnili len svoju povinnosť platiť penále ako dojednanú zmluvnú pokutu za omeškanie s platením nájomného, keďže podľa nich nedošlo k písomnej dohode medzi stranami sporu o tom, že noví vlastníci stavby pokračujú v nájomnom vzťahu za pôvodne dohodnutých podmienok, čo má bezprostredný vplyv na zabezpečenie záväzku platiť nájomné zmluvnou pokutou, pre ktorej dojednanie je obligatórne vyžadovaná písomná forma, ktorá v posudzovanom prípade dodržaná nebola.

28. Zo zisteného skutkového stavu, ktorý ani nebol medzi stranami sporný vyplýva, že v čl. V. bod 3 nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi právnou predchodkyňou žalobcu ako prenajímateľom a BEGAM, spol. s r.o., ako nájomcom, sa zmluvné strany dohodli, že ak dôjde k zmene vlastníctva prenajatého pozemku, či už na základe prevodu, dedenia alebo iného dôvodu, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa. Obdobne to platí v prípade zmeny vlastníctva stavieb na týchto pozemkoch, v takom prípade nadobúdateľ stavieb vstupuje do právneho postavenia nájomcu. Práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy – aj pokiaľ sa týkajú doby nájmu – prechádzajú na právnych nástupcov oboch zmluvných strán. Žalovaní 1/ a 2/ sú ako právni nástupcovia po spoločnosti BEGAM, spol. s r. o. nájomcami vyššie uvedených nehnuteľností - pozemkov. O prechode práv a povinností na žalovaných ako nájomcov svedčí Zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 15.8.2003, ktorej vklad bol povolený pod V 3959/03 dňa 26.11.2003 a na základe ktorej žalobcovia nadobudli spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam postaveným na parc. č. 8521/10 tak, ako táto skutočnosť vyplýva z LV č XXXX, k. ú. F.. Podľa čl. III. bod 5 Zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 15.8.2003 žalovaní ako kupujúci zobrali na vedomie, že užívanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom prevodu na základe tejto kúpnej zmluvy, je viazané na nájomnú zmluvu zo dňa 25.4.1997 o nájme pozemkov v k. ú. F., parc. č. 8521/10, 8521/11, 8521/13 a 8521/7, uzavretou medzi predávajúcim a vlastníkom pozemkov K. B., L. M. XXXXXX/ XXX, bytom F. D. X, F.. Podľa čl. V. ods. 3 nájomnej zmluvy v prípade zmeny vlastníctva pozemkov vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a obdobne to platí v prípade zmeny vlastníctva stavieb na týchto pozemkoch, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia nájomcu, t. j. v tomto prípade vstupujú do právneho postavenia nájomcu kupujúci. Predávajúci sa zaväzuje, že pri podpise tejto zmluvy odovzdá kupujúcim originál, alebo overenú kópiu nájomnej zmluvy a prenajímateľa preukázateľne upozorní o vstupe kupujúcich do právneho postavenia nájomcu a to najneskôr do päť pracovných dní po povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Taktiež nebolo sporné, že žalovaní aj istú dobu po uzavretí kúpnej zmluvy nájomné platili.

29. Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali, že prejav vôle nového vlastníka stavieb a pôvodného nájomcu obsiahnutý v čl. III. bode 5 kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 15.8.2003 nebol adresovaný prenajímateľovi a prenajímateľ na neho včas reagoval písomnou akceptáciou, pričom bez týchto právnych úkonov nemohlo dôjsť k zmene osoby nájomcu, pretože to vylučujú kogentné ust. a , v dôsledku čoho neexistuje medzi zmluvnými stranami písomná nájomná zmluva, a teda ani písomná dohoda o zmluvnej pokute, táto námietka dôvodná nebola. Žalovaní uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 15.8.2003 vstúpili do práv a povinností nájomcu (na čo boli upozornení v kúpnej zmluve a podpísaním kúpnej zmluvy túto skutočnosť aj akceptovali), čo zahŕňa taktiež povinnosť platiť nájomné, ako aj penále za omeškanie s jeho platením, ktoré bolo riadne dojednané v nájomnej zmluve v čl. VI. bod 4. Námietku žalovaných o absencii písomného súhlasu prenajímateľa so zmenou osoby nájomcu odvolací súd považuje za účelovú a špekulatívnu, pretože takýto súhlas bol daný vopred, ako to jednoznačne vyplýva z čl. V. bod 3 nájomnej zmluvy. V súlade so zásadou zmluvnej voľnosti si zmluvné strany v nájomnej zmluve dojednali prechod práv a povinností z nájomného vzťahu v prípade zmeny vlastníctva stavieb na prenajatých pozemkoch s tým, že v takom prípade nadobúdateľ stavieb vstupuje do právneho postavenia nájomcu, pričom takúto dohodu žiadne ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu nevylučuje. Odvolací súd tiež nesúhlasí s argumentáciou žalovaných o nemožnosti analogickej aplikácie ustanovenia , , keď mali za to, že výslovná právna úprava existuje a je ňou ustanovenie , podľa ktorého záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Ako už bolo uvedené vyššie, súhlas prenajímateľa bol daný vopred a písomne (čl. V. ods. 3 nájomnej zmluvy), pričom aj z následného správania prenajímateľa je zrejmé, že so zmenou osoby nájomcu súhlasil. V časti prevzatia povinnosti pôvodného nájomcu platiť nájomné a sankciu za omeškanie s jeho platením niet dôvodu, ktorý by vylučoval analogické použitie ust. . Odvolací súd tiež uvádza, že súhlas veriteľa v zmysle ustanovenia Občianskeho

zákonníka môže byť udelený buď vopred alebo i dodatočne a pre takýto prejav zákon neustanovuje nijaké formálne náležitosti. Ide o jednostranný úkon, ktorý môže byť v písomnej forme, ústny alebo i konkludentný (por. R 31/2002).

30. Na námietku žalovaných uplatnenú však až v odvolacej replike (doručenej súdu dňa 16.12.2012), že bol nesprávne stanovený prvý deň omeškania, keďže nájomné za obdobie od 10.3.2021 do 9.3.2022 bolo splatné dňa 10.3.2021 a ak by mali žalovaní povinnosť platiť nájomné, nemôžu byť v omeškaní od 10.3.2021, ale až od 11.3.2021, odvolací súd prihliadnuť nemohol, pretože dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol do uplynutia lehoty na podania odvolania je odvolací súd viazaný ( ).

31. Pre úplnosť vychádzajúc z , , , ako aj z až 3 a vety druhej ( ) odvolací súd tiež konštatuje, že z právoplatne skončených skorších konaní vedených pod sp. zn. a medzi totožnými stranami sporu vyplývajú prejudiciálne dôsledky pre prejednávaný spor. Otázka danosti žalovaného nároku na plnenie nielen titulom nájomného, ale aj penále ako dojednanej peňažnej sankcie za omeškanie s platením nájomného voči žalovaným v uvedených sporoch bola nevyhnutnou (prejudiciálnou) vo vzťahu k dôvodnosti podaných žalôb a bola v týchto konaniach právoplatne vyriešená tak, že žalovaní 1/ a 2/ boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi tak nájomné, ako aj penále za omeškanie s jeho platením. Podstatnou súčasťou právneho posúdenia veci, ktorá viedla k právoplatnému úspechu v uvedených sporoch, bola aj otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, ktorí sú právnymi nástupcami po pôvodnom nájomcovi (BEGAM, spol. s r.o.). V tu prejednávanej veci žalobca žaluje zaplatenie ďalšej pohľadávky (penále) vyplývajúcej z totožného právneho vzťahu medzi stranami sporu, avšak za ďalšie obdobie omeškania s platením nájomného. Odvolací súd má za to, že v rozdielnych nadväzujúcich súdnych sporoch, ktoré majú svoj základ v existencii zmluvného – nájomného vzťahu medzi stranami sporu, nemožno v súlade s právom dospieť k rozdielnym záverom ohľadne danosti tohto práva. Uvedené by bolo v rozpore s princípom právnej istoty (právoplatne priznané plnenia v predchádzajúcich sporoch by nadobudli charakter plnení bez právneho dôvodu). Podľa odvolacieho súdu nie je možné v súlade s právom (a so zásadami formálnej logiky) v spore o plnenie vyplývajúce z toho istého záväzkového vzťahu dospieť k právoplatnému záveru, že žalovaní sú povinní zaplatiť nájomné ako aj penále a následne v spore o zaplatenie penále za ďalšie omeškanie s platením nájomného dospieť k záveru o neexistencii takejto povinnosti na strane žalovaných. V predchádzajúcich sporoch o plnenie bola už totiž otázka existencie práva žalobcu na plnenie od žalovaných titulom nájomného ako aj penále prejudiciálne posúdená (inak by neboli zaviazaní na plnenie) a toto posúdenie v sebe nevyhnutne zahŕňalo posúdenie existencie hmotnoprávneho vzťahu strán. Žalobca, ako aj žalovaní boli stranami v právoplatne skončených konaniach, z čoho vyplývajú i prejudiciálne dôsledky v zmysle . Odvolací súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , , , .

32. Z vyššie uvedených rozhodnutí plynie, že právoplatným súdnym rozsudkom na peňažné plnenie pre adresátov účinkov záväznosti tohto rozhodnutia označených v ustanovení zakladá sa prekážka právoplatne rozhodnutej veci ( ); takéto rozhodnutie po uplynutí paričnej lehoty je exekučným titulom. Účinky tohto právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na účastníkov konania, v ktorom bolo vydané; jeho výrok je tiež záväzný pre súdy a iné štátne orgány a to aj vtedy, ak ako predbežnú otázku posudzujú právny vzťah medzi týmito účastníkmi, ktorý sa vyriešil uvedeným právoplatným súdnym rozhodnutím. Žalobca, ktorý bol účastníkom konania, v ktorom súd vydal právoplatné rozhodnutie ukladajúce v jeho prospech žalovanému platobnú povinnosť, je týmto rozhodnutím (jeho výrokom) viazaný, a preto nemôže v inom súdnom konaní úspešne uplatňovať proti tomuto žalovanému ten istý nárok už raz mu právoplatným rozhodnutím priznaný. Ak by tak urobil, zastavením takéhoto nového konania súdom sa prejavia účinky právoplatne rozhodnutej veci podľa Pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní účastníkov došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento (nový) nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje, súd v tomto ďalšom (novom) občianskom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným súdnym výrokom sa už vyriešila ako vec sama), je týmto vyriešením viazaný. Nesmie preto vychádzať z iného záveru ohľadom existencie, resp. neexistencie platobnej povinnosti (príslušného nároku na plnenie) medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté. Raz vydané právoplatné rozhodnutie je zásadne nezmeniteľné (odhliadnuc

v tejto spojitosti od prípadnej osobitosti spojenej napr. so zrušením cestou mimoriadneho opravného prostriedku, resp. od situácie u tých rozhodnutí, u ktorých je prípustná zmena, keď došlo k zmene pomerov).

33. Význam právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa neobmedzuje len na rovinu prekážky rei iudicatae (neodstrániteľnej procesnej podmienky konania), t. j. len na neprípustnosť nového prejednania už raz rozhodnutej veci. Právoplatnosť má aj uvedenú pozitívnu stránku spočívajúcu v pôsobení vecnom: význam v dosahu záväznosti na rozhodnutie o inej veci. Náplň právoplatnosti prejavujúca sa ako prameň prejudiciálnych účinkov právoplatného rozhodnutia je mimoriadne závažná. To, že nejde o rozhodnutie o tej istej veci (s identickým predmetom konania), ešte neznamená, že už raz súdom v predošlom občianskom súdnom konaní s konečnou platnosťou medzi účastníkmi vyriešenú otázku hmotnoprávneho vzťahu by mohol neskôr (ďalší) súd v inom (novom) občianskom súdnom konaní medzi tými istými účastníkmi posudzovať inak ako otázku predbežnú. Bráni tomu ustanovenie , ktoré vo vzťahu k ustanoveniu druhá veta znamená osobitnú procesnú úpravu; z nej vyplýva súdu povinnosť v prípade riešenia predbežnej otázky považovať za záväzné právoplatné súdne rozhodnutie o takejto otázke. Súd má teda povinnosť pri svojom rozhodovaní o (tejto ďalšej) veci neodchýliť sa od právoplatného rozsudku, ktorým sa vyriešila v inom občianskom súdnom konaní ako vec sama príslušná predbežná otázka.

34. Odvolací súd dodáva, že i keď v zmysle je výrok právoplatného rozsudku záväzný pre strany a ich právnych nástupcov po právoplatnosti rozsudku, a teda na rozdiel od už nie pre všetky orgány, súd rozhodujúci o spore medzi totožnými stranami nemôže vychádzať z iného záveru ohľadom existencie, resp. neexistencie platobnej povinnosti. Skutočnosť, že výrok právoplatného rozsudku už nie je záväzný pre všetky orgány znamená len to, že orgán verejnej moci nie je viazaný rozsudkom absolútne, ale len potiaľ, pokiaľ bola určitá právna otázka definitívne vyriešená medzi sporovými stranami.

35. Zároveň je potrebné dodať, že od účinnosti výrok o splnení povinnosti už nemôže mať účinok na prejudiciálne posúdenie (určenie) existencie alebo neexistencie práva, ktoré determinuje výrok o plnení, pretože tieto funkcionality prebral medzitýmny rozsudok podľa ust. . Výrok o splnení povinnosti je tak prekážkou veci rozsúdenej len voči iným (ďalším) potenciálnym výrokom o splnení povinnosti vyplývajúcej z totožného skutkového základu medzi tými istými subjektami, nie voči neexistujúcemu meritórnemu určeniu determinujúceho práva (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 838 s.). V danej veci ide o výrok o splnení povinnosti vyplývajúcej z totožného skutkového základu medzi tými istými subjektami, keď v predchádzajúcich konaniach sp. zn. a boli žalovaní zaviazaní nielen na zaplatenie nájomného žalobcovi, ale tiež na zaplatenie penále (zmluvnej pokuty). Navyše rozhodnutie vo veci sp. zn. bolo vydané ešte za účinnosti , kedy žalobca nemal možnosť podať návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku v zmysle . Z týchto dôvodov bolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné prihliadnuť i na prejudiciálne dôsledky predchádzajúcich konaní na prejednávaný spor.

36. Odvolací súd konštatuje, že skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaných neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovaných z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a logicky konzistentné.

37. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalovaných, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán osobitne nenapadnutým, s použitím potvrdil.

39. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).