Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Csp-19-2019.pdf
PDF · 102.57 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: S. K., V.. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXXX/X, Prešov, právne zastúpená JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom, so sídlom Slovenská 46, Prešov, o zaplatenie 1.604,37 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 25.01.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.604,37 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 09.04.2016 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.05.2014 uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 2.200 eur. Žalovaná mala pôžičku splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 68,61 eura, ale doposiaľ zaplatila len sumu 1.654,98 eura. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila povinnosť splácať jednotlivé splátky riadne a včas, vyzval ju listom zo dňa 27.01.2016 (predžalobná upomienka) k úhrade dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Právny predchodca žalobca úver zosplatnil dňa 19.03.2016. Celkový dlh žalovanej predstavuje 1.604,37 eura.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že úver je ex lege považovaný za bezúročný a bez poplatkov, keďže úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, j) uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a takýto dôsledok predpokladá § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. (ďalej len „ZoSÚ“) v písm. b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Ročná úroková sadzba je v Zmluve uvedená vo výške 32 %. Priemerné úrokové miery z nových obchodov - spotrebiteľských úverov, prezentované NBS, boli v august 2013. so splatnosťou od 1 do 5 rokov - 11,55 % p.a. Je zrejmé, že úroková sadzba uvedená Zmluve presahuje priemer na trhu 3- násobne, čo nezodpovedá zákonnom vyžadovanému prístupu dodávateľa k spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou a konaniu v súlade s dobrými mravmi. Aj z tohto dôvodu, je úverová zmluva minimálne v časti požadovaného úroku neplatná. Žalobca priložil k žalobe Zmluvu o poskytnutí pôžičky, ktorá bola medzi stranami uzavretá 21.8.2013, aj splátkový kalendár. Z tohto vyplýva, že poskytnutá bola suma
vo výške 3.000 eur a výška zaplatených splátok bola 3.019,29 eura. Pre vyššie uvedené nedostatky zmluvy, je pre veriteľa zákonnou sankciou strata nároku na odplatu. Istinu úveru splatila, preto nemá voči žalobcovi žiaden dlh. Predžalobnú upomienku aj oznámenie o zosplatnení úveru jej žalobca zasielal na adresu, ktorá nekorešponduje s označením v zmluve ani v žalobe. Pripomenul, že normostrana formátu A4 má podľa štandardov 30 riadkov, zatiaľ čo každá strana Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ich obsahuje 2,8 krát viac, konkrétne 84 riadkov. Nečítateľnosť a nezrozumiteľnosť všetkých zmluvných podmienok spolu s úžerným úrokom spôsobuje podľa môjho názoru neplatnosť celej zmluvy. Preto, že od poskytnutia sumy na základe neplatnej zmluvy ubehlo skoro 5 rokov, vzniesol námietku premlčania celého nároku.
4. Žalobca v replike uviedol, že uzatvorená zmluva aj s poukazom na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalobca vo vzťahu k náležitosti rozpisu splátok odkazuje na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, kde je jednoznačne konštatované, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Vo vzťahu k preukázaniu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. odkazuje aj na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza, že Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Uvedené je možné doplniť aj o súčasnú právnu úpravu v zákone č. 129/2010 Z. z., z ktorého vyplýva, že je postačujúce, ak rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá nie je automaticky súčasťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a povinnosť ju vydať má veriteľ na základe žiadosti dlžníka/spotrebiteľa. Vo vzťahu k určenej RPMN žalobca uvádza, že táto je v zmluve riadne uvedená pričom súčasťou zmluvných podmienok je aj vzorec na jej výpočet s uvedením všetkých relevantných parametrov. Vo vzťahu k uvedeniu adresy predávajúceho žalobca uvádza tú skutočnosť, že na záhlaví uzatvorenej zmluvy je zreteľne uvádzaná adresa žalobcu, na ktorú by mohol žalovaný adresovať akékoľvek listiny, resp. reklamáciu, pričom táto skutočnosť je aj obsahom čl. 15 bod 15.7 Zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný oboznámený. 5. Žalobca je toho názoru, že v konaní nedošlo k premlčaniu celého jeho nároku a tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej doby pre uplatnenie práva. Žalobca vychádza z tej skutočnosti, že podľa jeho názoru premlčanie dlhu, ktorý bol zosplatnený v súlade s právnymi predpismi nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky. Rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. V prvom rade žalobca poukazuje na ustanovenie zmluvných podmienok čl. 12 bod 12.2. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že platné právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku (t. j. na prvú nesplatenú). Z gramatického výkladu citovaných ustanovení vyplýva, že žalobca má oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie niektorej splátky. Žalobca ako veriteľ má tak právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, t. j. tej ktorú si sám určí. K dátumu zosplatnenia žalobca z predpísaných 21 splátok evidoval úhradu 17 splátok, teda žalovaný sa dostal do omeškania s 18. splátkou splatnou dňa 20.11.2015. Z hľadiska naplnenia podmienok uvedených v čl. 12 bod 12.2 Zmluvných podmienok, kedy musí veriteľ evidovať omeškanie jednej splátky počas doby dlhšej ako 3 mesiace tak zosplatnenie v prejednávanom spore nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.02.2016, pričom 3-ročná premlčacia doba by uplynula až dátumom 20.02.2019. Nakoľko žalobca podal žalobu na súd pred týmto dňom, jeho nárok nie je premlčaný. Pokiaľ ide o ročnú úrokovú sadzbu vo výške 32 %, treba zdôrazniť, že úrokovú sadzbu ako aj zmluvu treba posudzovať podľa právneho predpisu platného a účinného v čase podpisu zmluvy. Posledná zmena pred prijatím zákona č. 106/2014 Z.z., ktorým sa od 1. júna 2014 nanovo upravila výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola vykonaná v súvislosti s novelou zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. S účinnosťou od 1.6.2010 novela zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov zmenila aj § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V čase podpisu zmluvy sa úroková sadzba bánk a pobočiek zahraničných bánk, za ktorú poskytovali finančné prostriedky pohybovala na úrovni 10,71 %, úroková sadzba v zmysle zmluvy o pôžičke bola vo výške 32 %, máme za to, že nejde o uplatňovanie úrokovej sadzby v rozpore so zákonom. Z uvedeného dôvodu nepovažuje dohodnutú výšku úrokov v rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Nakoľko zmluva bola uzatvorená pred dátumom 01.06.2014, je podľa žalobcu bez právneho významu skúmanie odplaty za poskytnutú pôžičku. Žalovaný podpisom zmluvy zároveň prehlásil, že s navrhovanými parametrami zmluvy súhlasí, pričom túto skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybnil. Prípadná súdom konštatovaná neprimeranosť
zmluvných úrokov nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, ale súdna prax zaujala stanovisko, že úver je tak považovaný za bezúročný a bez poplatkov.
6. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie, ktorého sa nezúčastnili strany sporu. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil, pričom súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Rovnako sa pojednávania nezúčastnil právny zástupca žalovanej, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil. Súd preto s poukazom na § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovanej.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, t.j. notárskou zápisnica, prehľadom splátok a úhrad, zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky, predžalobnou upomienkou s doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, tabuľkou priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, vyjadreniami strán sporu, návrhom na zmenu strany sporu na strane žalobcu, oznámením o postúpení pohľadávky, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
8. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding s.r.o. uzatvoril ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom dňa 30.05.2014 zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 2.200 eur. V zmluve bola ako celková suma pôžičky uvedená suma 4.116,6 eur, čo mala žalovaná zaplatiť v 60 splátkach po 68,61 eura. RPMN v zmluve bola uvedená ako 32 %, ročná úroková sadzba 32 % a priemerná hodnota RPMN 18,9 %. Prvá splátka bola splatná 20.06.2014, ďalšie splátky boli splatné vždy 20. dňa v mesiaci. Termín konečnej splatnosti bol uvedený 05/2019. Celkové náklady spotrebiteľa mali byť 1.916,6 eur.
9. Pod bodom 7 zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti IX. zmluvné podmienky, ktorý sa týka RPMN je uvedený vzorec pre výpočet RPMN s vysvetlením jednotlivých koeficientov, ktoré sa dosadzujú do spomínaného vzorca.
10. V bode 12.2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti IX. zmluvné podmienky bola upravená možnosť spoločnosti vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
11. Z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom je zrejmé, že žalovaná mu do podania žaloby celkovo zaplatila 1.654,98 eura.
12. Z predžalobnej upomienky zo dňa 27.01.2016 súd zistil, že žalobca žiadal žalovanú uhradiť nedoplatok na splátkach v celkovej výške 274,44 eur a zároveň ju upozornil, že ak do 05.03.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 11/2015 bude oprávnený úver zosplatniť.
13. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.03.2016 vyplýva, že dlh z úverovej zmluvy č. 6179170 sa stal splatným v celom rozsahu naraz.
14. S účinnosťou ku dňu 01.01.2018 došlo k zániku spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, keďže táto sa rozdelila zlúčením so spoločnosťami Všeobecná úverová banka, a.s., a VÚB Leasing, a.s. (nástupnícke spoločnosti), pričom pôvodný žalobca v tomto konaní je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s.
15. V priebehu konania došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. ku dňu 16.04.2019 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Túto skutočnosť postupca oznámil žalovanej listom zo dňa 18.04.2019, ktorý jej poslal poštou, ako to vyplýva z pripojeného poštového podacieho hárku. Súd následne na základe procesného návrhu uznesením č.k. 10Csp 19/2019-72 zo dňa 10.05.2019 pripustil zmenu žalobcu, ktorým sa stala spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.
16. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 30.05.2014 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
19. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
22. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
23. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
26. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
27. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
28. Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
29. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
30. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
31. Právny predchodca žalobcu je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) bolo poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaná pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a), b) ZoSÚ, ako aj § 52 a nasl. OZ zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver.
32. Súd sa v prvom rade musel zaoberať vznesenou námietkou premlčania. V súvislosti s tým mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvorili dňa 30.05.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V konaní nebolo sporným, že účastníci zmluvy si možnosť zosplatnenia úveru dohodli v bode 12.2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade riadneho a včasného nesplácania úveru. Dodržaný bol aj postup podľa § 53 ods. 9 OZ. Z predžalobnej upomienky zo dňa 27.01.2016 totiž vyplýva, že k zosplatneniu došlo pre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci 11/2015. K zosplatneniu úveru došlo následne listom z 26.03.2016, teda v lehote dlhšej ako 15 dní po upozornení na zosplatnenie úveru, čím bola dodržaná zákonná lehota v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Súd preto považoval vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru za platný a účinný právny úkon.
33. Podľa § 103 vety druhej OZ pri zosplatnení úveru začína plynúť premlčacia doba nie od omeškania celej zosplatnenej pohľadávky, a teda nie od momentu účinnosti zosplatnenia, ako to prezentoval žalobca, ale od omeškania splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu. Súd zastáva názor, že malo by ísť o prvú omeškanú splátku, ktorá nebola uhradená, čo je logický dôsledok zásady upravenej v § 101 OZ spočívajúcej v tom, že relevantné je posúdenie toho, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát. Súd sa preto nestotožňuje s argumentáciou žalobcu ohľadom začiatku plynutia premlčacej doby. Zákonodarca totiž jasne v § 103 vete druhej OZ uviedol, od kedy plynie premlčacia doba pri zosplatnení úveru, t.j. odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Účelom tohto ustanovenia je, aby veriteľ pri omeškaní dlžníka nebol pasívny a aby včas využil svoje právo na zosplatnenie úveru. Premlčacia doba rozhodne neplynie od momentu účinnosti zosplatnenia úveru, keďže zákon nič také neuvádza. Právny záver o tom, že premlčacia doba podľa § 103 OZ pri zosplatnení úveru plynie už od omeškania prvej splátky vyplýva z viacerých súdnych rozhodnutí. Ide napr. o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/161/2018 zo dňa 26.03.2019, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/95/2018 zo dňa 13.9.2018, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/276/2017 zo dňa 23.10.2018, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2017 zo dňa 28.6.2018, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/315/2017 zo dňa 27.2.2018, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/34/2018 zo dňa 18.10.2018 alebo Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/176/2017 zo dňa 26.3.2018.
34. Z predžalobnej upomienky zo dňa 27.01.2016 vyplýva, že žalovaná mala nedoplatok na splátkach vo výške 274,44 eur, pričom bola v omeškaní so splátkou splatnou v mesiaci 11/2015. Splatnosť jednotlivých splátok, ako vyplýva z úverovej zmluvy, bola dojednaná na 20. deň v mesiaci. S ohľadom na uvedené začala plynúť 3-ročná premlčacia doba dňa 20.11.2015. K premlčaniu teda došlo v zmysle § 103 OZ dňa 20.11.2018. Žaloba bola podaná až 25.01.2019, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal ďalšími námietkami strán sporu.
35. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní neúspešný, neprislúcha mu nárok na náhradu trov konania. Žalovaná bola úspešná v plnom rozsahu, a preto jej patrí nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.