Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-367-2018.pdf
PDF · 115.62 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/367/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Mgr. N. D., nar. XX.XX.XXXX, R. D. C. XX, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, zastúpený: AK Antol, s.r.o., Hviezdoslavova 546/14, Pezinok, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 15C/107/2014-209 zo dňa 06.03.2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, IČO: 35 862 882, sp. zn. IA-C/0713/0475 zo dňa 29.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 28.02.2014 a vykonateľnosť dňom 04.03.2014 v právnej veci žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, proti žalovanému N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. D. C. XX, o zaplatenie 2.366,51 eur s príslušenstvom, a to dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. výrokom žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 40 ods. 1 písm. g) a j), § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4, 5 Občianskeho zákonníka, s poukazom aj na procesné ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vecne argumentoval tým, že žalobca ako účastník dotknutého rozhodcovského konania, ktorý napáda návrhom podľa ust. § 40 ods. 1 ZRK sporný rozhodcovský rozsudok, je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní a žalovaný ako žalobca (druhý účastník) v dotknutom rozhodcovskom konaní je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Na tomto nemení nič ani skutočnosť, ak došlo po začatí konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku k postúpeniu pohľadávky, ktorá bola uplatnená zo strany žalovaného ako žalobcu proti žalobcovi ako žalovanému v dotknutom rozhodcovskom konaní, keďže k zmene účastníkov podľa § 80 C.s.p. by mohlo dôjsť až v prípade, že by súd napadnutý rozhodcovský rozsudok na základe návrhu žalobcu zrušil. V prejednávanej veci totiž predmetom konania nebola postupovaná pohľadávka, ale preskúmanie rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa cit. ust. § 40 ods. 1 písm. g) a j) ZRK (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/330/2016 zo dňa 21.03.2017). Súd preto mal v tejto veci osvedčenú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. V súdenej veci rozhodcovská doložka upravená v rámci zmluvy o úvere umožňuje riešenie všetkých sporov zo zmluvy v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Formulár zmluvy spolu s
obchodnými podmienkami je vopred vyhotovený pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy. Podpisom zmluvy žalobca vyslovil súhlas s obchodnými podmienkami bez toho, aby ich mohol reálne meniť alebo dopĺňať. Žalobca tak pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach s dodávateľom, mohol len celú zmluvu odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskej doložke. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, pričom žalovaný ako dodávateľ v konaní nepreukázal opak (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
4. Súd teda posudzoval z tohto hľadiska uvedenú rozhodcovskú doložku obsiahnutú v článku 5 Zmluvy o úvere a v článku 10, II. časť Všeobecných obchodných podmienok, z ktorej doložky bez akýchkoľvek pochybností vyplýva jednoznačné riešenie majetkového sporu prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu, a to Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., pokiaľ je žalobcom dodávateľ, pričom táto doložka neumožňuje za daných okolností voľbu iného ako rozhodcovského súdu. Naviac z tejto klauzuly vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ je týmto rozhodnutím viazaný, pretože ide o rozhodnutie končené a záväzné. Žalobca v prípade zakotvenia rozhodcovskej doložky do zmluvy a úverových podmienok nemal žiadnu možnosť individuálne dojednať podmienky, ktoré sú obsiahnuté vo formulárovej zmluve a v obchodných podmienkach. V danom prípade je nesporné, že išlo o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá bola vopred na predtlačenom formulári pripravená, úverové podmienky boli vopred žalovaným určené, pričom žalobca nemal vôbec žiadnu možnosť podmienky zmluvy a ani podmienky uvedené v úverových podmienkach žalovaného a v ich rámci rozhodcovskú doložku namietať a už vôbec nie meniť. V nadväznosti na uvedené je nutné konštatovať, že práva žalobcu sú v danom prípade v značnej nerovnováhe vo vzťahu k právam dodávateľa pri ich uplatňovaní, resp. bránení, keďže dodávateľ určil spôsob prejednania prípadného majetkového sporu na základe jeho podanej žaloby tak, že žalobcovi ako spotrebiteľovi je v takom prípade úplne zamedzené brániť sa pred všeobecným súdom, čo má za následok neprijateľnosť tejto rozhodcovskej doložky. Z týchto dôvodov súd považoval rozhodcovskú doložku uvedenú v úverových podmienkach a Zmluve o úvere za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľského vzťahu. Neprijateľnosť tejto podmienky má podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za následok neplatnosť tejto podmienky, t. j. rozhodcovskej doložky. Takýmto spôsobom určený a vybraný rozhodcovský súd nemôže založiť legitimitu pre rozhodovanie o veci, a preto rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú doložku, a teda neplatnú (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Výkon práv a povinností z takejto doložky je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Keďže dotknutá dohodnutá podmienka je neplatná, nemal rozhodcovský súd právomoc vo veci rozhodovať, a je tu daný dôvod na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku pre porušenie uvedených všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa pri rozhodovaní týmto rozhodcovským súdom (dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní).
5. Pokiaľ ide o žalobcom namietané porušenie jeho práv spotrebiteľa tým, že žalovaný žalobcovi nedoručoval výzvu na predčasné splatenie dlžnej sumy (oznámenie o zosplatnení úveru), resp. žalobcovi nie je známe, že by mu žalovaný takúto výzvu doručoval, pričom žalovaný práve o túto skutočnosť opiera opodstatnenosť požadovania splatenia celého príslušenstva pohľadávky od žalobcu a podania žaloby na rozhodcovský súd, súd v danej súvislosti z obsahu rozhodcovského spisu zistil, že tento neobsahuje doklad o doručení výzvy zo dňa 10.09.2011 na predčasné splatenie dlžnej sumy žalobcovi (tento doklad nedoplnil do spisu ani žalovaný v dodatočnej lehote na predloženie dôkazov), a ani predchádzajúcu výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Splnenie podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako ani doručenie/odoslanie oznámenia o zosplatnení celého úveru žalovaný ako žalobca v predmetnom rozhodcovskom konaní nepreukázal, resp. ani neoznačil a nepredložil iné dôkazy ako označené v ním podanej žalobe zo dňa 05.11.2012 ako jej prílohy (z obsahu rozhodcovského spisu však nevyplýva ani predloženie doručenky z výzvy na splatenie úveru z 10.09.2011 označenej ako príloha žaloby). Rozhodca rozhodcovského súdu preto nemohol mať preukázanú podmienku podľa cit. ust. § 53 ods. 9 OZ, teda práva požadovať splatenie celej pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy pre omeškanie žalovaného v rozhodcovskom konaní ako spotrebiteľa s plnením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, t.j. že Poštová banka súčasne upozornila žalovaného v rozhodcovskom konaní ako spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenie tohto práva. V samotnej žalobcom v rozhodcovskom konaní predloženej výzve na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 10.09.2011 produkovanej ním ako dôkaz v rozhodcovskom konaní je pritom uvedené, že týmto dňom, t.j. dňom 10.09.2011 došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru vrátane príslušenstva a zároveň žalobca nepreukázal,
že by Poštová banka pred týmto vyhlásením v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva žalovaného v rozhodcovskom konaní upozornil. Ak za daného skutkového stavu, objektívne vyplývajúceho zo žalobcom v rozhodcovskom konaní produkovaných dôkazov, rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu konštatoval, že došlo k preukázaniu predčasnej splatnosti celej úverovej pohľadávky vrátane jej príslušenstva a vo väzbe na to priznal v napadnutom rozhodcovskom rozsudku žalobcovi v rozhodcovskom konaní právo na zaplatenie celej zosplatnenej istiny úveru vrátane riadnych úrokov a úrokov z omeškania z nej až do zaplatenia, rozhodol bez zreteľa na uvedené ust. § 53 ods. 9 OZ, ktoré ustanovenie možno rovnako bez najmenších pochybností vnímať ako všeobecne záväzný právny predpis na ochranu práv spotrebiteľa. Súd tak dospel k záveru, že v prejednávanom prípade bol naplnený dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust. § 40 ods. 1 písm. j) ZRK aj z tohto dôvodu. Uvedený dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku pritom možno vztiahnuť na celý rozhodcovský rozsudok, keďže by v danom prípade nebolo možné zrušiť rozhodcovský rozsudok len v časti dotknutej týmto dôvodom, a to vzhľadom k tomu, že túto časť nie je možné oddeliť od ostatnej časti výroku napadnutého rozhodcovského rozsudku (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/330/2016 zo dňa 21.03.2017).
6. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto súd napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil v celom jeho rozsahu podľa ust. § 40 ods. 1 písm. j) ZRK tak, ako je to uvedené vo výroku I tohto rozsudku. Pokiaľ ide o ostatné argumenty strán sporu, tieto podľa názoru súdu nie sú spôsobilé ovplyvniť vyššie uvedené závery súdu odôvodňujúce zrušenie rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. j) ZRK, a to aj vrátane argumentov žalobcu ohľadom nedoručenia, resp. neúčinného doručenia žaloby v rozhodcovskom konaní, ktorými žalobca odôvodňoval zrušenie rozhodcovského rozsudku aj podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK, a preto ich súd z dôvodu hospodárnosti a neúčelnosti už bližšie neskúmal a nerozoberal. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalobca by mal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže bol v tejto veci úspešný na 100 %, avšak nakoľko žalobcovi preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu z dôvodu hospodárnosti konania nárok na náhradu trov konania podľa uvedených ustanovení nepriznal (výrok II).
7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, pričom navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania, resp. zrušiť ho a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konania. Poukázal na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku. Žalovaný vzniesol v priebehu konania námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. V predmetnej veci bolo preukázané, že pohľadávka voči Žalobcovi zo zmluvy o úvere č. 1657686510 uzatvorenej medzi veriteľom Poštová banka, a.s. ako veriteľom a Mgr. N. D. ako dlžníkom bola dňa 08.12.2014 postúpená na nového veriteľa spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, sídlo 8 Gregory Afxentiou, EL. PA Livadiotis, 3 rd Floor, Office 306, 6023 Larnaca, Cyprus (ďalej len „BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED“). Na základe existencie pohľadávky veriteľa Poštová banka, a.s. voči Mgr. N. D. došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku IA-C/0713/0475, zo dňa 29.11.2013. Súd ani Žalobca nespochybnili postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 1657686510. Podľa článku III. predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky postupca na postupníka postúpil pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere spolu so všetkým príslušenstvom, všetkými právami a povinnosťami a zabezpečeniami, ktoré sú s pohľadávkou spojené. Podľa § 528 ods. 2 OZ Postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky, preto Žalovaný ani nemohol disponovať dokladmi, ktoré od neho žiadal súd prvej inštancie. Žalovaný všetky doklady týkajúce sa predmetnej pohľadávky odovzdal Postupníkovi a preto nemohol predložiť súdu prvej inštancie doklady, ktoré súd prvej inštancie nelogicky žiadal predložiť od Žalovaného napriek skutočnosti, že Žalovaný preukázal súdu prvej inštancie postúpenie predmetnej pohľadávky na nového veriteľa. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Namiesto pôvodného veriteľa (postupcu) sa dlžníkovým veriteľom stáva postupník a s postúpenou pohľadávkou prechádzajú všetky práva s pohľadávkou spojené. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že Žalovaný už nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnej veci.
8. Na veci nemení nič ani skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o žalobu určovaciu. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21 Cdo 2964/2006 zo dňa 6.11.2007, podľa ktorého v zmysle ustálenej judikatúry súdov je možné vyhovieť žalobe o určenie platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu (zmluvy) len vtedy, ak sa konania zúčastňujú (na strane žalobcu alebo žalovaného) všetci účastníci napadnutého právneho úkonu (zmluvy), prípadne ich právni nástupcovia.
Predmetné rozhodnutie nehovorí o účastníkoch zmluvy, ktorí bezprostredne podpísali zmluvu, ale pôjde aj o právnych nástupcov týchto účastníkov právneho vzťahu. V danom prípade v dôsledku singulárnej sukcesie, ostal aktívne vecne legitimovaným odlišný subjekt od Žalovaného. Žalovaný preto žiadal súd aby žalobu žalobcu proti Žalovanému zamietnuť vzhľadom na skutočnosť, že medzi Žalovaným a Žalobcom v súčasnosti nie je po podstúpení pohľadávky zo Zmluvy úvere akýkoľvek vzťah. Obdobná právna otázka už bola predmetom posudzovania Krajským súdom v Prešove v Rozsudku v konaní sp. zn. 9Co/53/2016 zo dňa 19.01.2017. Žalovaný poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 42C/8/2015 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/304/2016, ktorý v skutkovo a právne úplne rovnakom prípade v vzťahu k vznesenej námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane Žalovaného zaujal úplne iný právny názor ako súd prvej inštancie v konaní sp. zn. 15C/107/2014. Podľa § 228 ods. 1 CSP: „Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.“ Vzhľadom na znenie § 228 ods. 1 CSP Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda spis. zn. 15C/107/2014-209 zo dňa 06.03.2018 nezaväzuje právneho nástupcu Poštovej banky, a.s. BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED alebo iného aktuálneho veriteľa pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 1657686510, ktorý nový veriteľ môže uplatňovať práva z napádaného IA-C/0713/0475 zo dňa 29.11.2013, nakoľko ho rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda nezväzuje nakoľko nebol stranou konania sp. zn. 15C/107/2014 ale právnym nástupcom Poštovej banky, a.s. sa stal pred právoplatnosťou rozsudku vo veci sp. zn. 15C/107/2014. Ďalšie pochybnosti o správnosti právneho názoru súdu prvej inštancie vyplývajú zo znenia § 47 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa ktorého: „Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.“ Ak by sme pripustili, že názor súdu prvej inštancie je správny, tak by o ďalšie pokračovanie mala požiadať Poštová banka, a.s. Poštová banka, a.s. ako účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania napriek skutočnosti, že už nie je veriteľom pohľadávky. Je zrejme že názory súdu prvej inštancie nezodpovedajú potrebám praktického života a nevytvárajú základ pre riešenie vzťahov strán konania.
9. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril.
10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, IČO: 35 862 882, sp. zn. IA-C/0713/0475 zo dňa 29.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 28.02.2014 a vykonateľnosť dňom 04.03.2014 v právnej veci žalobcu Poštová
banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, proti žalovanému N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. D. C. XX, o zaplatenie 2.366,51 eur s príslušenstvom, z dôvodu, že stranami nebola individuálne dohodnutá rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, pričom túto považoval za neplatnú z toho dôvodu, že išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil výlučne námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu postúpenia pohľadávky na tretí subjekt.
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
14. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu žalovanému.
15. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v preskúmavanej zamietajúcej časti v plnej miere stotožňuje, vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaného, odvolací súd považuje za podstatné uviesť nasledovné:
16. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal otázkou aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie a vecne správne uzavrel, že žalobca ako účastník dotknutého rozhodcovského konania, ktorý napáda návrhom podľa ust. § 40 ods. 1 ZRK sporný rozhodcovský rozsudok, je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní a žalovaný ako žalobca (druhý účastník) v dotknutom rozhodcovskom konaní je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Na tomto nemení nič ani skutočnosť, ak došlo po začatí konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku k postúpeniu pohľadávky, ktorá bola uplatnená zo strany žalovaného ako žalobcu proti žalobcovi ako žalovanému v dotknutom rozhodcovskom konaní, keďže k zmene účastníkov podľa § 80 C.s.p. by mohlo dôjsť až v prípade, že by súd napadnutý rozhodcovský rozsudok na základe návrhu žalobcu zrušil. Aj podľa odvolacieho súdu je rozhodujúce, že v prejednávanej veci totiž predmetom konania nebola postupovaná pohľadávka, ale preskúmanie rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa cit. ust. § 40 ods. 1 písm. g) a j) ZRK. Súd preto mal správne v tejto veci osvedčenú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného.
17. Pokiaľ však ide o tvrdený nedostatok vecnej legitimácie žalovaného, odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s argumentáciou okresného súdu, že vecnú legitimáciu strán sporu v súdenej veci, keď predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku, určuje okruh účastníkov konania v rozhodcovskom konaní. Predmetom konania v súčasnom štádiu totiž nie je rozhodnutie o pohľadávke žalovaného (v rozhodcovskom konaní vystupujúcom v pozícii žalobcu), ale ako správne uviedol okresný súd, preskúmanie oprávnenosti vydania rozhodcovského rozsudku. Až po právoplatnom rozhodnutí v súdenej veci sa obnoví konanie nachádzacie, začaté na rozhodcovskom súde na základe podanej žaloby a až v tomto štádiu bude relevantným postúpenie pohľadávky, za predpokladu, že došlo k platnému postúpeniu. Potom uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky nemalo za dôsledok zmenu v pasívnej legitimácii žalovaného v súdenej veci a nebolo dôvodné z tohto dôvodu žalobu zamietnuť. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/330/2016 zo dňa 21.03.2017).
18. Pasívne legitimovaným účastníkom v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je v zásade osoba, ktorá je oprávnená z napadnutého rozhodcovského rozsudku. V tomto prípade sa jedná o žalovaného, ktorý vystupoval v pozícii žalobcu v konaní o vydanie rozhodcovského rozsudku. Aj keď došlo k postúpeniu pohľadávky na tretí subjekt, tým nezanikol hmotnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Bola postúpená len pohľadávka vyplývajúca z tohto hmotnoprávneho vzťahu. V prípade
zrušenia rozhodcovského rozsudku by všeobecný súd konajúci o žalobe žalovaného konal so žalovaným ako so žalobcom a až potom, akoby došlo k zámene účastníkov, mohol by konať s postupníkom. Súčasná legislatíva pripúšťa, že aj v prípade postúpenia pohľadávky by pohľadávku naďalej mohol vo svojom mene vymáhať pôvodný veriteľ. Aj preto je zatiaľ dôvodné konať v koní o zrušení rozhodcovského rozsudku proti pôvodnému veriteľovi. (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 23 Co/7/2017).
19. Pokiaľ odvolateľ podporne poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 10Co/304/2016 zo dňa 24.05.2017, ktoré vychádzalo z názoru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie pôvodného veriteľa, odvolací súd po oboznámení sa s obsahom tohto rozhodnutia konštatuje, že Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojho rozhodnutia len stručne poukázal na to, že v čase vyhlásenia rozsudku už žalovaný nebol nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Súd však nijako nevyhodnotil špecifickosť predmetného konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorého predmetom nie je pohľadávka z úverovej zmluvy ale zrušenie rozhodcovského rozsudku.
20. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov o neplatnosti rozhodcovskej doložky potom nebola a ani nie je v predmetnej veci daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., na prejednanie návrhu žalovaného, ktorým sa proti žalobcovi domáhal zaplatenia sumy 2.366,51 Eur s príslušenstvom. Preto okresný súd napadnutý rozhodcovský rozsudok správne zrušil.
21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v závislom výroku o náhrade trov konania osobitne nenapadnutého osobitnými odvolacími dôvodmi, v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
22. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
23. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu neúspešný. Z dôvodu, že žalobca ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.
24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).