Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/75/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska č. 11, Košice, IČO: 43 838 286, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova č. 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefánikova č. 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený: Mgr. Dalibor Tverďák, advokát, Krmanova č. 1, Košice, o zaplatenie 304,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k.: -344 zo dňa 6.12.2018, v spojení s opravným uznesením č.k. -515 zo dňa 12.6.2019, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 304,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 1.3.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) dňa 14.12.2017 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky 304,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.03.2017 do zaplatenia a trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 28.9.2016 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle F. X., L.: P. XXX C., ktoré patrilo poškodenému R. S.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola nahlásená žalovanému, ten ju zaregistroval pod č. 8005120550. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla si poškodený prenajal od žalobcu náhradné motorové vozidlo. Náklady na prenájom náhradného vozidla predstavujú podľa faktúry č. 2016139/1 sumu 950,- eur. Žalobcovi bolo žalovaným oznámením o poistnom plnení zo dňa 14.2.2017 oznámené, že dňa 13.2.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 80055120550 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 645,80 eur, pretože na základe vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie poistnej udalosti z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla 25 dní, bolo priznaných len 18 dní vo výške 570,- eur a zároveň bol krátený odpočet za prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla vo výške 38,20 eur. Celková nepriznaná suma predstavuje 304,20 eur, ktorá bola poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.10.2017. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, nakoľko mal za to, že sa žalovaný dostal do omeškania, keďže v lehote 15 dní od skončenia šetrenia poistnej udalosti (13.2.2017) neuhradil žalovanú sumu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal, že z celkovej sumy za dobu prenájmu náhradného motorového vozidla vo výške 950,- eur odpočítal sumu 266,- eur, titulom neprimerane dlhej doby prenájmu náhradného vozidla (7 dní navyše) a tiež sumu 38,20 eur, titulom prevádzkových nákladov počas doby prenájmu náhradného motorového vozidla. Pri posudzovaní oprávnenosti uplatňovaného nároku žalovaný prihliadol na priamu súvislosť medzi škodou na motorovom vozidle a vypožičaním motorového vozidla za odplatu, na primeranosť (časovú, cenovú) vypožičania s prihliadnutím na typovú značku, rozsah a špecifikáciu poškodeného motorového vozidla, ako aj trhovú cenu za vypožičanie motorového vozidla a náhradu skutočnej škody za vypožičanie motorového vozidla, ktorá sa rovná sume, o ktorú náklady na vypožičanie náhradného motorového vozidla prevyšovali prevádzkové náklady vlastného motorového vozidla (poškodeného motorového vozidla), ktoré by boli spojené s jeho užívaním, ako aj amortizáciou poškodeného motorového vozidla za dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. Poukázal, že nevyhnutné náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla počas doby nutnej opravy poškodeného vozidla predstavujú len tie náklady, ktoré vznikli počas doby 18 dní, a preto od žalobcom uplatneného nároku v časti týkajúcej sa náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla žalovaný odpočítal sumu 304,20 eur, ktorú mu nepriznal. Uplatnený nárok na úrok z omeškania je neoprávnený, čo vyplýva zo znenia , a o povinnom zmluvnom poistení.

4. Žalovaný v ďalšom priebehu konania namietal, že v konaní nebol preukázaný reálny vznik postupovanej pohľadávky, keďže samotná existencia pohľadávky ešte nepredstavuje skutočnú škodu. Ku škode na majetku poškodeného (postupcu) dôjde až momentom jej úhrady. Až úhradou tejto pohľadávky totiž dôjde k skutočnému zníženiu majetku poškodeného. Keďže v prípade poškodeného ako postupcu nemohlo dôjsť k vzniku pohľadávky na jeho strane voči žalovanému, nemohla takto neexistujúca pohľadávka voči žalovanému byť ani riadne a platne postúpená na žalobcu. Keďže došlo k postúpeniu neexistujúcej pohľadávky, je Zmluva o postúpení pohľadávky od počiatku absolútne neplatná, pričom žalobca nedisponuje ani aktívnou vecnou legitimáciou v konaní. Ďalej žalovaný namietal absolútnu neplatnosť Zmluvy o nájme náhradného motorového vozidla, uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom, z dôvodu, že táto nie je datovaná, čo má za následok jej neurčitosť podľa . Je potrebné objasniť, ako mohli v čase podpisu zmluvy o nájme jej strany presne vedieť určením na deň, ako dlho bude trvať proces obhliadok, doobhliadok, dodanie náhradných dielov, vykonanie samotnej opravy a konečný stav km pri odovzdávaní prenajatého motorového vozidla. Zo strany žalobcu nebol predložený doklad preukazujúci oprávnenie žalobcu na uzatvorenie nájomnej zmluvy k prenajatému motorovému vozidlu. Žalobca zároveň nepreukázal ani samotný vznik škody na strane poškodeného, keďže nikdy nedošlo k úhrade žalobcom vystavenej faktúry č. 2016139/1 zo dňa 21.10.2016 za prenájom náhradného motorového vozidla, teda ani k zníženiu majetku poškodeného a vzniku skutočnej škody na strane poškodeného. Dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody, ako aj výšky škody je na žalobcovi. Zároveň poukázal, že skutočná škoda, spočívajúca v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Žalovaný priznal primerané náklady za prenájom vozidla vo výške 645,80 eur za dobu nájmu 18 dní, čo predstavuje dobu primeranú nevyhnutnej dobe opravy, keď vychádzal z celkového počtu normohodín stanovených výrobcom na opravu vozidla v rozsahu 38,3 NH podľa kalkulácie nákladov na opravu autoservisu zo dňa 3.11.2016, ktoré boli vydelené denným 8 hodinovým pracovným časom a vynásobené koeficientom 1,5 (čas, počas ktorého sa na vozidle nepracuje, no vykonávajú sa na ňom iné práce ako presun, vypaľovanie farby, čakanie na objednané diely a pod.), čo predstavuje 8 dní, ku ktorým žalovaný prirátal navyše 1 deň za obhliadku, 2 dni za doobhliadku, sobota, nedeľa - 6 dní a 1 deň za vystavenie faktúry. Žalovaný totiž nenesie zodpovednosť za porušenie povinností servisu vykonať opravu riadne a včas a ani za porušenie povinností dodávateľa náhradných dielov dodať tieto riadne a včas. Žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti ďalej odpočítal prevádzkové náklady poškodeného motorového vozidla, ktoré by poškodenému vznikli, ak by počas doby prenájmu náhradného motorového vozidla užíval vlastné poškodené vozidlo, a to s prihliadnutím na počet ubehnutých km na prenajatom motorovom vozidle vo výške 38,20 eur, v zmysle metodického usmernenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov.

5. Žalobca v priebehu konania k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uviedol, že predmetom postúpenia môže byť aj pohľadávka budúca, t. j. taká, ktorá v dobe uzavretia zmluvy o postúpení

pohľadávky ešte neexistuje a má vzniknúť až v budúcnosti. Okamih postúpenia budúcej pohľadávky je totožný s okamihom, kedy pohľadávka vznikne. Poškodený uhradil faktúru za prenájom náhradného motorového vozidla č. 2016139/1 dňa 8.3.2017 vo výške 304,20 eur. Uvedeným dňom teda poškodenému vznikla pohľadávka voči žalovanému na náhradu nákladov za prenájom vozidla. Túto pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v neuhradenej časti faktúry za prenájom náhradného motorového vozidla žalovaným, poškodený ako postupca postúpil na žalobcu, a to zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.10.2017. Dňa 27.10.2017 bol uzavretý dodatok č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky, na základe ktorého došlo medzi postupcom (poškodeným) a postupníkom k dohode o odplatnom postúpení predmetnej pohľadávky, a to za sumu nominálnej hodnoty postupovanej pohľadávky. Žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného, spočívajúcu v nákladoch za prenájom náhradného motorového vozidla, keďže z 25 dní prenájmu náhradného vozidla uhradil náhradu škody spočívajúcu v nákladoch za prenájom náhradného motorového vozidla v rozsahu 18 dní a predmetnú sumu vyplatil priamo na účet žalobcu. K platnosti zmluvy o nájme náhradného motorového vozidla ako hnuteľnej veci uviedol, že formálnou požiadavkou jej platnosti nie je písomná forma. Táto zmluva tak môže byť uzavretá odovzdaním veci do užívania nájomcovi, v konkrétnom prípade odovzdaním náhradného motorového vozidla do nájmu nájomcovi. Čestné prehlásenie nájomcu potvrdzuje uzavretie zmluvy dňa 30.9.2016 a trvanie nájmu v rozsahu 25 dní, keďže subjekty, uzatvárajúce zmluvu o nájme motorového vozidla, si v rámci svojej zmluvnej slobody môžu dohodnúť ľubovoľne dlhú dobu, na ktorú bude predmetná nájomná zmluva uzavretá. Oprava motorového vozidla bola ukončená až dňa 7.11.2016. K námietke žalovaného, že žalobca nepredložil súdu oprávnenie na uzatvorenie nájomnej zmluvy k prenajatému motorovému vozidlu uviedol, že žiadne zákonné ustanovenie nebránilo žalobcovi ako samostatnému subjektu, ktorý je spôsobilý byť účastníkom právnych vzťahov a nositeľom oprávnení a povinností z nich vyplývajúcich, v rámci svojej slobodnej zmluvnej vôle uzavrieť nájomnú zmluvu s druhým spôsobilým účastníkom právnych vzťahov. Žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného, spočívajúcu vo vynaložených nákladoch za prenájom náhradného motorového vozidla, keď čiastočne žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného uhradil časť týchto nákladov. K čiastočnej úhrade škody poškodenému došlo práve na základe žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody, preukázaného v zmysle Zákona o povinnom zmluvnom poistení práve faktúrou, nájomnou zmluvou, odovzdávacím a preberacím protokolom. Žalovaný až po ukončení šetrenia predmetnej škodovej udalosti napáda skutočnosti, ktoré v priebehu šetrenia škodovej udalosti nenapádal, nepovažoval za sporné, nevyzval žalobcu na ich doplnenie. Sporná ostala len výška uplatňovaného nároku. Žalovaný tak dodatočne nemôže namietať skutočnosti, ktoré v priebehu šetrenia škodovej udalosti sám považoval za nesporné a preukázané. K namietanej dĺžke opravy motorového vozidla žalobca uviedol, že oprava je špecifický proces, ktorý je individuálny, vždy závisí od konkrétneho prípadu a nie je možné vopred s maximálnou presnosťou predpokladať, ako dlho bude trvať, keďže v procese opravy sa môžu vyskytnúť ďalšie poškodenia a potreba ich opravy, prípadne s tým súvisiaca potreba doobjednania a výmeny ďalšieho náhradného dielu. S tým súvisí aj potreba odsúhlasenia opravy žalovaným, a to vo forme doobhliadky. Je v rozpore s princípom spravodlivosti a nakoniec aj judikatúrou, ak sa žalovaný rozhodol, že akceptuje a za primerané uznáva náklady za prenájom stanovené systémom AUDATEX. Nie je možné takto limitovať a uznávať výšku nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Oprava poškodeného motorového vozidla bola ukončená dňa 7.11.2016, pričom nájomný vzťah bol ukončený dňa 25.10.2016, teda ešte skôr, ako bola ukončená oprava poškodeného motorového vozidla. Uvedené potvrdzuje aj časová os opravy predložená žalobcom v spore. Potreba prenájmu náhradného motorového vozidla vznikla v dôsledku škody, ktorá vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vznik poškodený (resp. právny predchodca žalobcu) nezapríčinil. V dôsledku škody mu vnútenej tak poškodený vynakladal ďalšie náklady, a to na prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré by mi inak neboli vznikli, keby nebolo došlo k dopravnej nehode a vzniku škody. Suma uplatnená u žalovaného za nájom náhradného vozidla už tak predstavovala rozdiel medzi samotnými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, t. j. žalobca ako právny nástupca poškodeného si uplatnil skutočnú škodu. Poškodený nemôže doplácať na to, resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý poškodenému by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu, s ktorým súvisia aj náklady na náhradné vozidlo. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať poškodený, resp. žalobca ako jeho právny nástupca, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. K uplatneným úrokom z omeškania uviedol, že pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j.

neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v .

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § a 525 ods. 1 , upravujúce postúpenie pohľadávky a nemožnosť postúpenia niektorých pohľadávok, , , a , upravujúce všeobecnú zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, o povinnosti uhradiť skutočnú škodu a zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, a , upravujúce nájomnú zmluvu a skončenie nájmu uplynutím dojednanej doby. Ďalej podľa , až 8, o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ZoPZP), o predmete úpravy povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; povinnostiach poisťovateľa v súvislosti s prešetrovaním potrebným na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a povinnosti poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému, , upravujúce určenie splatnosti (zročnosť) plnenia poistiteľa v prípade poistnej udalosti a v spojení s nariadenia vlády č. , o následkoch omeškania s plnením peňažného dlhu a výške zákonných úrokov z omeškania.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, čo napokon nebolo medzi stranami ani sporné, že dňa 28.9.2016 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle F. X., L.: P. XXX C., ktoré v čase dopravnej nehody bolo vo vlastníctve poškodeného R. S.. Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti poistené zmluvou o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola nahlásená žalovanému, ten ju zaregistroval pod č. 8005120550. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla F. X., L.: P. XXX C. si poškodený prenajal od žalobcu náhradné motorové vozidlo. Náklady na prenájom náhradného vozidla boli podľa faktúry č. 2016139/1 vo výške 950,- eur. Žalobcovi bolo žalovaným oznámením o poistnom plnení zo dňa 14.2.2017 oznámené, že dňa 13.2.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 80055120550 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za dobu nájmu náhradného vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 8005120550 bola 950,- eur. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola iba vo výške 645,80 eur, pretože na základe vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie poistnej udalosti z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla 25 dní, bolo priznaných len 18 dní, a teda poistné plnenie bolo dané na sumu 645,80 eur.

8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami bolo sporné a žalovaný v rámci procesnej obrany najprv namietal sumu 266,- eur, titulom neprimerane dlhej doby prenájmu náhradného vozidla (7 dní navyše) a sumu 38,20 eur, titulom prevádzkových nákladov počas doby prenájmu náhradného motorového vozidla, kedy žalovaný žalobcovi poskytol poistné plnenie celkom znížené o sumu 304,20 eur. Neskôr namietal žalovaný aj reálny vznik uvedenej pohľadávky z dôvodu, že ak je škodou ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného reálne prejavila faktickým znížením jeho majetku, potom je opodstatnený záver, že škoda nevzniká dlžníkovi dovtedy, kým svojmu veriteľovi dlžnú sumu neuhradil. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie neexistujúcej pohľadávky na strane postupcu, čím je zmluva absolútne neplatná a teda žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou.

9. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného v súvislosti s namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, pretože z vykonaného dokazovania mal preukázané, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.10.2017 v znení jej Dodatku č. 1 poškodený ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku vo výške 304,20 eur, ktorá predstavuje krátenú sumu zo strany žalovaného z dôvodu neprimerane dlhej doby prenájmu náhradného vozidla (7 dní navyše) vo výške 266,- eur a sumu 38,20 eur, titulom prevádzkových nákladov počas doby prenájmu náhradného motorového vozidla, pričom uvedená suma bola uhradená poškodeným žalobcovi dňa 8.3.2017. Teda došlo k dohode o odplatnom postúpení predmetnej pohľadávky a to za sumu nominálnej hodnoty postupovanej pohľadávky, pričom sa súd prvej inštancie stotožnil aj s vyjadrením žalobcu, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného spočívajúcu v nákladoch za prenájom náhradného motorového vozidla, keďže z 25 dní prenájmu náhradného motorového vozidla uhradil náhradu škody

spočívajúcu v nákladoch za prenájom v rozsahu 18 dní a túto sumu priamo vyplatil na účet žalobcu. Podľa súd prvej inštancie neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie neexistujúcej pohľadávky na strane postupcu z dôvodu, že v čase postúpenia pohľadávky neexistovala, keďže postúpenie takejto pohľadávky neodporuje a .

10. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že z obrany žalovaného nie je zrejmé, prečo žalovaný krátil poistné plnenie o sumu 266,- eur za neprimerane dlhú doba prenájmu náhradného vozidla. Súd prvej inštancie nemal pochybnosti tak o platnosti nájomnej zmluvy, ani o dĺžke opravy, dokonca žalovaným nebolo spochybnené ani tvrdenie žalobcu o vykonaní doobhliadky dňa 4.11.2016 a následnom vyúčtovaní opravy dňa 8.11.2016. Všeobecné tvrdenie, že pri posudzovaní oprávnenosti uplatňovaného nároku žalovaný prihliadol na priamu súvislosť medzi škodou na motorovom vozidle a vypožičaním motorového vozidla za odplatu, na primeranosť (časovú, cenovú) vypožičania s prihliadnutím na typovú značku, rozsah a špecifikáciu poškodeného motorového vozidla, ako aj trhovú cenu za vypožičanie motorového vozidla a náhradu skutočnej škody za vypožičanie motorového vozidla, ktorá sa rovná sume, o ktorú náklady na vypožičanie náhradného motorového vozidla prevyšovali prevádzkové náklady vlastného motorového vozidla (poškodeného motorového vozidla), ktoré by boli spojené s jeho užívaním, ako aj amortizáciou poškodeného motorového vozidla za dobu zapožičania náhradného motorového vozidla; bez bližšieho vymedzenia k jednotlivej oprave je len všeobecnou - nič nehovoriacou obranou, aj keď vyplývajúcou z programu AUDATEX. Z preberacieho protokolu je zrejmý rozsah opravy a potreba vykonania úkonov súvisiacich s opravou, ktoré sa mohli následne meniť, keďže súviseli so zistením ďalších potrieb opravy, ktoré neboli viditeľné pri prvotnom zistení. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nepokladal za dôvodnú obranu žalovaného, ktorý krátil dobu prenájmu náhradného vozidla a s tým spojené krátenie prevádzkových nákladov s prihliadnutím na počet prejdených kilometrov.

11. V konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom a poškodeným je platná, bola uzavretá písomne a obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy. Písomné znenie zmluvy síce obsahuje určité nezrovnalosti, tieto však nemenia nič na charaktere zmluvy a to, že došlo k odovzdaniu veci do užívania nájomcovi, v tomto prípade, k odovzdaniu náhradného motorového vozidla do nájmu a teda k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy. Nájomná zmluva vznikla odovzdaním vozidla dňa 30.9.2016, medzi stranami bola dohodnutá doba nájmu tak, že po vykonaní nevyhnutných opráv poškodeného motorového vozidla poškodený vrátil žalobcovi náhradné vozidlo a zaplatil cenu za jeho prenájom. Doba prenájmu 25 dní, tak ako je uvedená vo faktúre, je primeraná a súvisí s rozsahom opráv, ktoré bolo potrebné vykonať na poškodenom motorovom vozidle, tak aby bolo v stave ako pred škodovou udalosťou.

12. Súd prvej inštancie prisvedčil žalovanému, že výpoveď poškodeného vo vzťahu k uzavretej zmluve o nájme ako aj zaplatení sumy 304,20 eur vykazuje známky určitej nepravdivosti, no v kontexte celého dokazovania však zapadá do vykonaného dokazovania, vyplývajúceho predovšetkým z listinných dôkazov.

13. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanému vo výške 304,20 eur predstavuje zostávajúcu skutočnú škodu, ide o sumu, o ktorú prevyšovali náklady na vypožičanie porovnateľného vozidla výdaje, ktoré by boli spojené s užívaním vlastného vozidla, a teda suma uplatnená u žalovaného za nájom za náhradné vozidlo tak predstavovala rozdiel medzi samotnými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol užívať v dôsledku poškodenia. Žalobca si na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uplatnil skutočnú škodu za nevyhnutné obdobie, dokonca za kratšie obdobie, keď bolo jeho vlastné motorové vozidlo v oprave, pričom náhradné vozidlo používal za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo a ide teda o účelne vynaložené náklady tak, ako to predpokladajú citované ustanovenia . Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel v plnom rozsahu, vrátane úrokov z omeškania poukazujúc na v spojení s ZoPZP.

14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd napádaný rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / /, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / / a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces / /. V podanom odvolaní viedol, že v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže právny predchodca žalobcu voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 304,20 eur nemal, no súd prvej inštancie sa pri posúdení platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky nekriticky stotožnil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého žalovaný mal uznať existenciu pohľadávky poškodeného, vzhľadom na to, že z 25 dní nájmu náhradného motorového vozidla uhradil náklady za nájom tohto vozidla po dobu 18 dní. Tento právny záver však nemá žiadnu oporu v platnej právnej úprave a je v priamom rozpore s opakovanými vyjadreniami žalovaného, ktorý namietal žalobou uplatnený nárok čo do dôvodu, tak aj do výšky. Pre uznanie záväzku v zmysle občianskoprávnej úpravy sa vyžaduje, aby bol dlh uznaný písomne, pričom zároveň dlh musí byť uznaný čo do dôvodu, tak aj do výšky. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napádaného rozsudku náležite nevysporiadal námietkou žalovaného, týkajúcej sa aktívnej vecnej legitimácii žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky v znení jej Dodatku č. 1. Žalobca v rozpore s princípom koncentrácie konania v priebehu konania (na námietky žalovaného) predložil príjmový pokladničný doklad zo dňa 8.3.2017 vystavený žalobcom na sumu 304,20 eur a Dodatok č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky. Žalovaný namietal akúkoľvek výpovednú hodnotu príjmového pokladničného dokladu, keďže podľa o používaní elektronickej registračnej pokladnice, je žalobca povinný používať elektronickú registračnú pokladnicu od 1.4.2015. Z uvedeného dôvodu je tento „doklad“ o prijatí finančnej hotovosti v rozpore so a teda bez právneho významu. Zároveň z obsahu uvedeného príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že v časti označenej ako: „účel“ je uvedené číslo 2016144/1, čo je číslo faktúry za opravu vozidla patriaceho poškodenému. Číslo faktúry za nájom náhradného motorového vozidla je 2016139/1. Pohľadávka na náhradu škody, ktorá je predmetom sporu tak právnemu predchodcovi žalobcu nevznikla. Zároveň poukázal, že právny predchodca žalobcu (poškodený) na pojednávaní konanom dňa 8.11.2018 vypovedal, že hradil 950,- eur. V ďalšej časti svojho výsluchu nevedel ozrejmiť, v akej výške mu vznikli náklady na nájom náhradného motorového vozidla, resp. či mu ako poškodenému vznikli náklady na nájom vozidla vo výške 950,- eur (v zmysle vystavenej faktúry za nájom) alebo mu vznikli náklady za nájom náhradného vozidla vo výške 304,20 eur (v zmysle príjmového pokladničného dokladu). Jeho výpoveď na pojednávaní vo vzťahu k úhrade nákladov na nájom vozidla bola vnútorne rozporná, keďže svedok najprv uviedol, že uhradil sumu 950,- eur a následne uviedol, že uhradil sumu 304,20 eur. Súd prvej inštancie nijakým spôsobom nevyhodnocoval vyššie uvedené skutočnosti a ani protichodné tvrdenia právneho predchodcu žalobcu, ktoré majú zásadný vplyv pre posúdenie žalobcovho nároku, keďže neexistencia postupovanej pohľadávky má za následok zjavnú nedôvodnosť podanej žaloby. Žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca uhradil žalovanú sumu, teda u právneho predchodcu žalobcu vo vzťahu k žalovanej sume nedošlo k zmenšeniu majetkového stavu. Žalovaný ďalej namietal, že odôvodnenie napádaného rozsudku v časti posúdenia platnosti Zmluvy o nájme, kde súd prvej inštancie uviedol, že táto síce obsahuje určité nezrovnalosti, ktoré však nemenia nič na charaktere tejto zmluvy, keďže došlo k odovzdaniu veci do užívania nájomcovi, a teda k platnému uzavretiu Zmluvy o nájme a výpovede svedka - právneho predchodcu žalobcu vo vzťahu k uzavretej Zmluve o nájme, ako aj k úhrade sumy 304,20 eur, kde súd prvej inštancie konštatoval, že táto výpoveď vykazuje známky určitej nepravdivosti, v kontexte celého dokazovania však zapadá do vykonaného dokazovania vyplývajúceho predovšetkým z listinných dôkazov, sú neurčité a nezrozumiteľné. Súd prvej inštancie neozrejmil aké konkrétne známky nepravdivosti vykazuje výpoveď poškodeného, ani v čom daná nepravdivosť spočíva. Kontext celého dokazovania je opätovne neurčitým vyjadrením, keď nie je zrejmé, ktoré konkrétne dôkazy mal súd prvej inštancie na mysli a ako ich vyhodnotil. Výpoveď poškodeného k úhrade nákladov za nájom náhradného motorového vozidla je neurčitá, nejasná, v rozpore s listinnými dôkazmi a to príjmovým pokladničným dokladom, faktúrou za nájom vozidla a zároveň protichodná, keď raz uvádza že uhradil 950,- eur a následne 304,- eur. Z priebehu výsluchu svedka vyplýva nedôveryhodnosť jeho výpovede. Žalovaný poukázal, že svedok tvrdil, že prenajaté motorové vozidlo vrátil po oprave poškodeného motorového vozidla, čo je však v priamom rozpore s tvrdením žalobcu, a rovnako tak so žalobcom predloženou časovou osou opravy, keď nájom podľa tvrdenia žalobcu mal trvať do 25.10.2016 a k odovzdaniu opraveného motorového vozidla malo

dôjsť až 8.11.2016. Žalovaný tak zotrval na svojom stanovisku, že Zmluva o nájme je z dôvodu jej neurčitosti, zjavných obsahových nezrovnalostí, absencie dátumu vyhotovenia, absolútne neplatným právnym úkonom. Z odôvodnenia napádaného rozsudku nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil skutočnosť, že žalobca ako prílohu žaloby predložil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 25.10.2017, predmetom ktorej je bezodplatné postúpenie pohľadávky a následne po námietkach žalovaného k neexistencii postupovanej pohľadávky, žalobca predložil Dodatok č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 27.10.2017, kde je už dohodnutá odplata za postúpenie pohľadávky v sume 304,20 eur. Ďalej žalovaný uviedol, že v konaní špecifikoval svoj postup pri likvidácii škodovej udalosti týkajúcej sa náhrady nákladov za nájom náhradného motorového vozidla, a to predložením stanovísk príslušného likvidátora Ing. H. E.. Užívanie náhradného vozidla musí byť objektívnou nevyhnutnosťou, pričom pri rozsahu náhrady škody je základným kritériom účelnosť a nutnosť vynaložených nákladov. Náklady vynaložené na prenájom sú vynakladané nutne a účelne len do doby trvania nepriaznivého následku dopravnej nehody spočívajúceho v spôsobenej škode na motorovom vozidle. Žalovaný priznal primerané náklady za nájom vozidla za dobu nájmu 18 dní, čo predstavuje dobu primeranú nevyhnutnej dobe opravy. Pri výpočte vychádzal z celkového počtu normohodín (množstva práce) podľa kalkulácie nákladov na opravu spracovanú samotným žalobcom dňa 3.11.2016 v rozsahu 38,3 NH. V prípade, ak servis v dobe 18 dní nebol spôsobilý vykonať opravu motorového vozidla, uvedené nemôže ísť na ťarchu žalovaného. Žalovaný zotrval na správnosti svojho postupu, keď odpočítal prevádzkové náklady za dobu nájmu, ktoré by vznikli ak by poškodený používal svoje motorové vozidlo, pričom postupoval pri výpočte prevádzkových nákladov v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov a metodického usmernenia Slovenskej kancelárii poisťovateľov k metodike náhrady škody pri prenájme náhradného vozidla, keďže škodou je len tá časť, ktorá prevyšuje výdavky spojené s užívaním vlastného vozidla. Z uvedeného teda vyplýva, že je potrebné odrátať prevádzkové náklady, ktoré by vznikli právnemu predchodcovi žalobcu, keby užíval svoje vlastné motorové vozidlo. Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach. Výška náhrady škody nie je daná čiastkou skutočne vyplatenou (dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške. Skutočná škoda je limitovaná účelne vynaloženou čiastkou. Dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody, ako aj výšky škody je na žalobcovi. Žalobca svoj nárok relevantným spôsobom nepreukázal. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný splnil svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 ZoPZP ukončiť šetrenie škodovej udalosti v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote, oznámil poškodenému výšku priznaného plnenia, ako aj dôvody nepriznania celého uplatneného nároku a zároveň poskytol plnenie, preto mu nevznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zmysle ZoPZP. Na základe vyššie uvedeného považoval žalovaný odôvodnenie rozsudku za nedostatočné, nejasné a zmätočné a z uvedeného dôvodu za arbitrárne, nespĺňajúce zákonné podmienky pre odôvodnenie rozsudku v zmysle , pričom ide o porušenie SR garantovaného práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. K námietke neexistencie uznania uplatnenej pohľadávky na náhradu škody uviedol, že žalovaný uznal pohľadávku poškodeného, keďže splnil zákonné podmienky uznania dlhu: 1) v oznámení o poistnom plnení zo dňa 14.2.2017 žalovaný uznal dôvod vzniku dlhu - náklady na použitie náhradného vozidla, premietnuté do faktúry č. 2016139/1, 2) žalovaný uviedol výšku, v akej dlh uznáva - uznal dlh vo výške 645,20 eur, 3) vyjadril svoj prísľub dlh v ním uznanej výške uhradiť - a to priamo na účet žalobcu. Priamo z konania a postoja žalovaného vyplýva, že uznal dlh, ktorý má voči žalobcovi, vyplývajúci z prenájmu náhradného motorového vozidla, keďže z 25 dní prenájmu náhradného vozidla uhradil náhradu škody spočívajúcu v nákladoch za prenájom náhradného motorového vozidla v rozsahu 18 dní a predmetnú sumu vyplatil priamo na účet žalobcu. Žalovaný tak uznal existenciu samotnej pohľadávky žalobcu, vyplývajúcej z prenájmu náhradného motorového vozidla. K ďalšej námietke porušenia koncentrácie konania predložením príjmovému pokladničnému dokladu žalobca uviedol, že tento dôkaz predložil v rámci svojej procesnej obrany voči žalovaným, až v priebehu konania namietaným skutočnostiam predtým, než bolo súdom prvej inštancie uznesením rozhodnuté o ukončení dokazovania, teda v absolútnom súlade so zásadou koncentrácie konania podľa . Nevyhotovenie dokladu o prijatí finančnej hotovosti v súlade so je bezpredmetné, keďže uvedeným zákonom sa upravuje len evidenciu prijatých platieb. Nejedná sa však o predpis, ktorý by vyvracal alebo potvrdzoval právne skutočnosti, resp. ktorý by zakladal vznik alebo zánik právnej skutočnosti, lebo to, že možno došlo k porušeniu spôsobu evidovania zúčtovania platieb neznamená,

že platba neprebehla. Na predmetnom príjmovom pokladničnom doklade sa nachádza podpis oboch strán (autoservisu ako veriteľa a poškodeného ako dlžníka), čím strany potvrdzujú úhradu sumy vo výške 304,20 eur. Skutočnosť, že na príjmovom pokladničnom doklade nie je uvedené číslo faktúry za prenájom náhradného vozidla ale za jeho opravu, je tzv. novotou v odvolacom konaní, na ktorú nemožno prihliadať, keďže túto skutočnosť mohol žalovaný namietať v konaní pred súdom prvej inštancie. Náklady za opravu poškodeného motorového vozidla sa zaviazala prísľubom poistného plnenia zo dňa 9.11.2016 uhradiť UNIQA poisťovňa a. s., v ktorej mal žalobca uzatvorené havarijné poistenie. Predmetný pokladničný doklad, preukazujúci úhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, je zo dňa 8.3.2017. Je tak absolútne nelogické a v rozpore so skutočnosťou, že by poškodený v tom čase hradil náklady za opravu poškodeného motorového vozidla, keď boli poškodenému tieto náklady už uhradené v plnej výške v novembri 2016. Napokon, žalobca si predmetné náklady na opravu poškodeného motorového vozidla ani v žiadnom súdnom konaní neuplatňoval. Skutočnosť, že šlo o úhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla napokon vyplýva aj z ostatných predložených a vykonaných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie a to najmä Dodatku č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky na totožnú sumu vo výške 304,20 eur a z výsluchu samotného poškodeného - postupcu. K hodnoteniu výpovede svedka (poškodeného) žalovaným ako nedôveryhodnej žalobca uviedol, že jediný orgán, ktorý je oprávnený hodnotiť dôkazy, a teda aj svedeckú výpoveď, je súd. Z výsluchu svedka na pojednávaní zo dňa 8.11.2018 vyplýva, že svedok potvrdil úhradu sumy vo výške 304,- eur za nájom s poukázaním na bloček - pokladničný doklad, potvrdil, že uhradil sumu dňa 8.3.2017 a túto pohľadávku postúpil na žalobcu odplatne. Výpoveď svedka tak zapadá v kontexte celého dokazovania do vykonaného dokazovania vyplývajúceho z listinných dôkazov, ako to uviedol súd prvej inštancie. Žalobca ďalej poukázal, že svedok bol predvolaný na výsluch viac ako 2 roky po tom, čo nastala škodová udalosť. Je tak objektívne možné, že nevedel pohotovo, bezchybne a odborne, bez možnosti nahliadnutia k listinám, reagovať a vybavovať si konkrétne dátumy a okolnosti, navyše v kombinácii so stresom z uskutočneného výsluchu. Dĺžka trvania nájmu náhradného motorového vozidla od 30.9.2016 do 25.10.2016 vyplýva z predložených listinných dôkazov na ktoré poukazoval aj sám žalovaný a to preberacieho protokolu, podpísaného oboma stranami, faktúry č. 2016139/1, Zmluva o nájme, časovej osi opravy, čestné vyhlásenie poškodeného a žalobcu. Žalobca ďalej poukázal, že sám žalovaný uviedol, že náklady sú vynaložené nutne a účelne len do doby trvania nepriaznivého následku spočívajúceho v spôsobenej škode. Je tak priamo v rozpore s postupom žalovaného, spočívajúcim v priznaní nákladov za nájom vozidla na základe kalkulácie nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla. Nie je možné generalizovať a limitovať výšku primeraných nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla na základe žalovaným určených výpočtov. Každá oprava je špecifickým procesom, vždy závisí od konkrétneho prípadu a nie je možné vopred predpokladať, ako dlho bude trvať, keďže v procese opravy sa môžu vyskytnúť ďalšie poškodenia a potreba ich opravy, prípadne s tým súvisiaca potreba doobjednania a výmeny ďalšieho náhradného dielu. S tým súvisí aj potreba odsúhlasenia opravy žalovaným, a to vo forme doobhliadky. Nie je možné takto limitovať a uznávať výšku nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, bez ohľadu na reálnu dĺžku trvania opravy poškodeného motorového vozidla. V spornom prípade, oprava poškodeného motorového vozidla trvala od 30.9.2016 do 8.11.2016. Prenájom náhradného motorového vozidla bol ukončený dňa 25.10.2016, teda ešte skôr, ako bola ukončená oprava poškodeného motorového vozidla. Prenájom náhradného motorového vozidla tak trval ešte kratší čas, ako bol čas nevyhnutný na opravu poškodeného motorového vozidla. V súlade s ustálenou judikatúrou a aj tvrdeniami samotného žalovaného tak náklady na nájom náhradného motorového vozidla boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, čo konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaný navyše žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal, na základe akých podkladov si stanovil jednotlivé koeficienty, použitím ktorých dospel k výslednému počtu dní, ktoré považuje za primerané a na základe ktorých aj uhradila poškodenému, resp. žalobcovi náklady za prenájom náhradného motorového vozidla. Servis vykonal opravu poškodeného motorového vozidla na základe náležitého odborného postupu a v dobe nevyhnutnej na opravu poškodeného motorového vozidla. V tejto súvislosti žalobca poukázal na časovú os opravy, z ktorej vyplýva, že dňa 3.11.2016 bola vykonaná posledná obhliadka poškodeného motorového vozidla, pričom 4.11.2016 boli žalobcovi dodané posledné chýbajúce originálne náhradné diely. Vzhľadom na to, že 5.11.2016 a 6.11.2016 bol víkend, kedy sa v autoservise opravárenské práce nevykonávajú, dňa 7.11.2016 autoservis vykonal nevyhnutné opravy a následne bezprostredne po tom vykonal fakturáciu opravy. V súvislosti so žalovaným realizovaným odpočtom prevádzkových nákladov žalobca uviedol, že nemožno pripísať na vrub poškodeného úhradu nákladov, ktoré mu vznikli v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vznik nezapríčinil, v dôsledku ktorej bolo poškodené jeho vlastné motorové vozidlo a znížený jeho komfort tým, že si musel v dôsledku nevyhnutnosti jeho opravy prenajať náhradné

motorové vozidlo. Nie je možné tak v žiadnom prípade tvrdiť, že poškodený sa nevyužívaním vlastného motorového vozidla obohatil. Ďalej žalobca poukázal, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, na základe ktorých tvrdil, že nájom náhradného motorového vozidla v rozsahu ním neuhradených 7 dní bol neúčelný a neopodstatnený. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto má poškodený právo požadovať od žalovaného ako poisťovne popri plnení aj úroky z omeškania podľa . K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, keď sa dostatočne nezaoberal argumentmi žalovaného, poukázal na závery Ústavného súdu SR, podľa ktorého odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.

17. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojej argumentácii a tvrdeniach uvedených v odvolaní. Poukázal, že tvrdenie žalobcu o uznaní uplatnenej pohľadávky 304,20 eur žalovaným tým, že žalovaný poskytol plnenie vo výške 645,40 eur je zjavne nesprávna. Žalobcom udávaný precízny postup opravy poškodeného motorového vozidla, bez presnej konkretizácie v čom tento postup spočíval, a aký bol jeho dôvod, by znamenal možnosť vykonávania opravy prakticky počas neobmedzenej doby, resp. aj niekoľko rokov. Žalovaný k vznesenej námietke koncentrácie konania uviedol, že žalobca nepreukázal riadnym účtovným dokladom zníženie hodnoty majetku a teda ani svoju aktívnu legitimáciu v spore. Ani v podanej žalobe netvrdil, že náklady za nájom náhradného motorového vozidla uhradil. Žalobca tak postupoval v priamom rozpore s , podľa ktorého strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Zároveň poukázal na procesný postup upravený v a sudcovskú koncentráciu konania. Číslo faktúry uvedené na príjmovom pokladničnom doklade je rozdielne od čísla faktúry za nájom náhradného vozidla, pritom sa nejedná o novotu, keďže táto skutočnosť vyplýva z listinného dôkazu, ktorý predložil žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie. Súd prvej inštancie príjmový doklad nevyhodnotil správne, pričom tento dôkaz trpí vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. S poukazom na sú splnené podmienky na pripustenie novoty v odvolacom konaní. Žalovaný poukázal, že skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu. Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné preukázať zmenšenie majetku žalobcu, teda úhradu nákladov za nájom náhradného motorového vozidla. Ku kráteniu prevádzkových nákladov uviedol, že tieto by vznikli aj keby poškodený používal svoje vlastné motorové vozidlo, ktoré by sa užívaním opotrebovalo. Rozsah opotrebovania je priamo úmerný počtu najazdených kilometrov na zapožičanom motorovom vozidle.

18. Žalobca v odvolacej duplike poukázal, že postup opravy poškodeného motorového vozidla podrobne opísal v časovej osi opravy z ktorej vyplýva, že oprava nebola neprimerane predlžovaná. Žalobca vykonal opravu len v rozsahu, v akom ju schválil aj samotný žalovaný, v zmysle ním vykonaných obhliadok poškodeného motorového vozidla. Žalovaný nie je subjektom, ktorý je oprávnený posudzovať hodnovernosť žalobcom predloženého dokladu o úhrade. To, že možno došlo k porušeniu spôsobu evidovania zúčtovania platieb neznamená, že platba neprebehla. Žalobca predložil príjmový pokladničný doklad, z ktorého vyplýva dátum úhrady, v akej výške a na aký účel bola suma vo výške 304,20 eur uhradená. Doklad o úhrade, predložený žalobcom, predstavuje riadny listinný dôkaz, predložený žalobcom v konaní. Tento bol riadne súdom vyhodnotený, a to spoločne a vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi v rámci procesu hodnotenia dôkazov súdom. V konaní nedošlo k žiadnym procesným pochybeniam súdu prvej inštancie, ktoré by viedli k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu veci a nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Preto neexistuje dôvod na aplikáciu c) , na ktoré poukazuje žalovaný. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol všetky podstatné a nevyhnutné skutočnosti, na základe ktorých bol vydaný platobný rozkaz na ním uplatnenú sumu, predstavujúcu náklady za prenájom náhradného motorového vozidla. Žalovaný namietal nepreukázanie úhrady faktúry za nájom náhradného motorového vozidla až vo svojom vyjadrení zo dňa 11.5.2018, ktoré žalobcovi nebolo doručené a o ktorom sa dozvedel až na pojednávaní dňa 13.9.2018. Žalobca bezprostredne na pojednávaní, keď sa uvedená skutočnosť stala spornou, predložil doklad o úhrade faktúry za nájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené, žalobca predložil doklad o úhrade v súlade so zásadou zákonnej koncentrácie konania, ktorá je uvedená v . V konaní vypočutý svedok, poškodený vo svojej výpovedi uviedol, že uhradil za prenájom náhradného motorového

vozidla sumu vo výške 304,20 eur, čo vyplýva aj z predloženého dokladu o úhrade. Zároveň potvrdil, ako to tiež vyplýva z predloženého dokladu o úhrade, že náklady za prenájom náhradného motorového vozidla uhradil dňa 8.3.2017 ako aj dĺžku trvania nájmu náhradného motorového vozidla od 30.9.2016 do 25.10.2016, čo vyplýva taktiež z predložených ďalších dôkazov. Žalobca ďalej poukázal, že žalovaným prezentovaný výpočet primeranej dĺžky opravy nemá oporu v zákone. Žalovaný nepreukázal, na základe akých skutočností stanovil koeficient v hodnote 1,5 a záväzne používa jemu vyhovujúci kalkulačný program AUDATEX. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdeného výpočtu primeranej dĺžky opravy. Absurdný a v rozpore s princípom spravodlivosti je výklad žalovaného, podľa ktorého by sa mal poškodený obohatiť tým, že neužíva svoje poškodené motorové vozidlo. Pri určení skutočnej škody, za ktorú žalovaný zodpovedá, je potrebné posudzovať obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Žalovaný pritom ani len nenamietal cenu prenájmu motorového vozidla účtovaného žalobcom, sporný bol len rozsah prenájmu (počet dní). Žalovaný nepreukázal odôvodnenosť a zákonnosť svojho postupu, spočívajúceho v nevyplatení žalobcom uplatnenej škody v plnej výške.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

20. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

21. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa , , . Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

23. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

24. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalovaný vlastne nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalovaný mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie neboli odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle .

25. Nemožno preto konštatovať, že by rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval zásadné vysvetlenie podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie, a že by tak bol naplnený predpoklad pre prípustnosť odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu.

26. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

27. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

28. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

29. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

30. Odvolací súd zistil z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú predložil žalobca spolu so žalobou, že bola uzatvorená v písomnej forme:

31. Dňa 25.10.2017 medzi postupcom R.O. S.Z. a postupníkom - žalobcom. Ako predmet tejto zmluvy o postúpení časti pohľadávky bolo v zmluve doslovne uvedené: „Postupca prehlasuje, že má voči dlžníkovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefánikova č. 17, Bratislava, IČO: 31 595 545 pohľadávku v celkovej výške 304,20 eur. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 2016139/1, ktorá bola vystavená za prenájom náhradného motorového vozidla zapožičaného počas opravy motorového vozidla L. P. XXX C., ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 9137083400. Predmetom tejto zmluvy je bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 304,20 eur s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúrou servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou), z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Zmena tejto zmluvy je možná len na základe vzájomnej písomnej dohody zmluvných strán formou dodatkov k tejto zmluve“.

32. V priebehu konania žalobca predložil Dodatok č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 27.10.2017, ktorou zmluvné strany zmenili znenie Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.10.2017, podľa ktorého „predmetom tejto zmluvy je postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 304,20 eur s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúrou servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou), z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Postúpenie pohľadávky je odplatné. Odplata za postúpenie pohľadávky je totožná s výškou postúpenej pohľadávky, t.j. rovná sa nominálnej hodnote postúpenej pohľadávke. Postupca postupuje pohľadávku vo výške 304,20 eur s príslušenstvom za sumu nominálnej hodnoty 304,20 eur“.

33. S Dodatkom č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky predložil žalobca aj príjmový pokladničný doklad, vystavený dňa 8.3.2017, z ktorého vyplýva, že žalobca prijal od poškodeného R. S. sumu 304,20 eur. Ako účel platby je uvedená „fa 2016144/1“.

34. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného o neexistencii postupovanej pohľadávky. Z obsahu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 8.3.2017 vyplýva úhrada sumy 304,20 eur poškodeným pre žalobcu a zo Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, čo predstavuje postupovaná pohľadávka 304,20 eur, že ide o časť neuhradenej pohľadávky zo strany žalovaného za prenájom náhradného motorového vozidla zapožičaného počas opravy vozidla, ktoré bolo poškodené z tam uvedenej poistnej udalosti. Preto nie je pochybnosť o tom aká suma, v akej výške bola postupovaná a z čoho táto pohľadávky vznikla. Z toho dôvodu odvolací súd nepovažoval námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu ako postupníka na vymáhanie predmetnej pohľadávky za dôvodnú.

35. Odvolací súd udáva, že ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania povinného zmluvného poistenia, za ktorú zodpovedá poistený a na ktorú sa vzťahuje uvedené poistenie, poisťovateľ má za poisteného nahradiť poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. V predmetnej veci nebolo sporné, že tieto podmienky pre poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené, čo napokon nemôže poprieť ani žalovaný, keďže z povinného zmluvného poistenia poškodenému aj z väčšej časti plnil. Toto plnenie však nemá povahu uznania dlhu podľa .

36. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že je na zmluvnej voľnosti a slobodnej vôli jednotlivých subjektov ako si upravia svoje práva a povinnosti, resp. tieto dodatočne zmenia. Napokon je bez právneho významu voči žalovanému, či pohľadávka 304,20 eur bola pôvodne postupovaná

bezodplatne a následne sa postupca s postupníkom dohodli na jej odplatnom postúpení, keďže v dôsledku postúpenia dochádza k zmene osoby veriteľa, pohľadávka a právne postavenie dlžníka sa postúpením nemení.

37. Odvolací súd udáva, že príjmový pokladničný doklad na sumu 304,20 eur zo dňa 8.3.2017 bol súdom prvej inštancie správne vyhodnotený ako doklad potvrdzujúci prijatie tam uvedenej sumy žalobcom od poškodeného, bez ohľadu na to, či bol vystavený v súlade so o používaní elektronickej registračnej pokladnice, keďže ide o zhodný prejav vôle tam označených subjektov, teda žalobcu a poškodeného o úhrade sumy 304,20 eur, pričom z povahy veci je zrejmé, že išlo platbu na úhradu nájomného za prenajaté motorové vozidlo poškodeným, keďže nárok na úhradu nákladov za opravu motorového vozidla bol príslušnou poisťovňou v rozhodnom čase už uhradený žalobcovi, čo žalovaný nerozporoval.

38. Odvolací súd sa stotožňuje so žalobcom, že pre toto konanie sú právne irelevantné námietky žalovaného spočívajúce v tvrdení, že samotná Zmluva o nájme náhradného vozidla je neplatná z dôvodov, že jej písomné vyhotovenie nebolo datované, resp. žalobca nepreukázal oprávnenie na prenájom náhradného motorového vozidla poškodenému.

39. Tieto námietky uvádzané žalovaným nemajú žiadny vplyv na základ uplatneného nároku, spočívajúci v náhrade odplaty za užívanie náhradného motorového vozidla poškodeným, keďže tak ako to uvádzal žalobca, v prípade nájmu hnuteľných vecí podľa , nájomný vzťah vzniká dohodou zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy, ktorými sú dohoda o predmete nájmu, dobe a cene nájmu, ktoré náležitosti sú uvedené v listine označenej ako zmluva o nájme /č.l. 22 spisu/, pričom sa nevyžaduje obligatórne pre platnosť takejto nájomnej zmluvy písomná forma. To, že nájomná zmluva neobsahuje dátum jej uzavretia, neznamená, že je neplatná, keďže tento údaj nie je esenciálnou náležitosťou pre takýto zmluvný typ. Ani uvedenie doby nájmu počtom dní 25 a dátumu vrátenia predmetu nájmu dňom 25.10.2016 v Zmluve o nájme, samo o sebe nepreukazuje, že išlo o uzavretie neplatného právneho úkonu. To, že na listine Zmluva o nájme je rukou dopísaný konečný stav kilometrov taktiež nespôsobuje neplatnosť nájomného vzťahu, keďže je zrejmé, že tento údaj bol do textu listiny vpísaný až po odovzdaní predmetu nájmu späť prenajímateľovi, čo uviedol aj poškodený pri svojom výsluchu. Deň začiatku a skončenia nájmu je pritom zrejmý aj z ďalších listinných dôkazov predložených žalobcom. Spochybňovanie výpovede poškodeného žalovaným v tom, že svedok uviedol, že nájomný vzťah skončil až po oprave poškodeného vozidla je taktiež irelevantný, keďže predmetom sporu je náhrada nákladov za prenájom od 30.9.2016 do 25.10.2016, teda nie až do skončenia opravy vozidla dňa 8.11.2016.

40. Pokiaľ by aj bola Zmluva o nájme neplatná, poškodený by musel v rovnakom rozsahu vydať prenajímateľovi motorového vozidla bezdôvodné obohatenie za jeho užívanie, teda by poškodenému aj tak vznikla ujma v majetkovej sfére, ktorú je poisťovateľ povinný uhradiť, bez ohľadu na vznik relevantného právneho titulu, teda nájomnej zmluvy alebo bezdôvodného obohatenia. Napokon sám žalovaný vykonal úhradu časti odplaty za užívanie náhradného motorového vozidla práve v sadbe zhodnej s tou ako bola dohodnutá medzi stranami nájomnej zmluvy. Touto úhradou sa stal základ a sadzba odplaty za užívanie náhradného motorového vozidla nespornou.

41. K námietkam žalovaného, že žalobca Dodatok č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky a príjmový pokladničný doklad o úhrade sumy 304,20 eur pre žalobcu predložil po koncentrácii konania, odvolací súd udáva, že sporové konanie sa spravuje tzv. zásadou koncentrácie konania, podľa ktorej strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná ( - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (

- zákonná koncentrácia konania). Sudcovská koncentrácia konania je v diskrečnej právomoci súdu. Zákonná koncentrácia konania je pre súd a strany sporu obligatórna. Žalovaný v odvolaní nešpecifikoval, porušenie ktorej koncentrácie malo dôjsť v konaní. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie je zrejmé, že

súd prvej inštancie nestanovil záväzné procesné lehoty na procesné úkony sporových strán, teda v konaní nebola využitá tzv. sudcovská koncentrácia konania a súd prvej inštancie včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotil v okolnostiach konkrétneho prípadu, tak, že navrhovaným a predkladaným dôkazom strán sporu priznal procesné účinky (čo je na jeho úvahe) až do tzv. zákonnej koncentrácie konania, teda do okamihu, keď došlo k vyhláseniu dokazovania za skončené. Z uvedeného dôvodu súd procesne nepochybil ak vykonal a následne aj hodnotil dôkazy strán sporu v súlade so zákonnou koncentráciou konania podľa , teda do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania.

42. Ak žalovaný namietal, že žalobca v podanej žalobe ani netvrdil, že boli uhradené náklady na za nájom náhradného motorového vozidla, teda postupoval v rozpore s , odvolací súd poukazuje, že žalovaný až v priebehu konania namietal spornosť úhrady sumy 304,20 eur, pričom podľa , súd môže na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností požiadať strany sporu o ďalšie skutkové tvrdenia ako prejav materiálneho vedenia sporu.

43. Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

44. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, musí nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy vo výške 304,20 eur aj z dôvodu, že dĺžka prenájmu náhradného vozidla bola dôvodná iba v rozsahu 18 dní a nie žalobcom uvádzaná doba od 30.9.2016 do 25.10.2016, teda 25 dní, na preukázanie svojich tvrdení však nepredložil žiadne relevantné dôkazy a v tomto smere nenavrhol ani vykonať dokazovanie. Žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré predstavujú podľa žalovaného nevyhnutné náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla počas doby nutnej opravy poškodeného vozidla len náklady, ktoré vznikli počas doby 18 dní, ku ktorej dospel iba vlastnými výpočtami a použitím ním zvoleného koeficientu. Neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.

45. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal dôvodnosť dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla po dobu 25 dní, ktorých náhradu žiadal od žalovaného uhradiť. Ani žalovaný rozsah opravy nenamietal. Neuniesol teda dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, preto súd prvej inštancie správne vychádzal z listinných dôkazov žalobcu preukazujúcich skutočnú dĺžku opravy poškodeného motorového vozidla od 28.9.2016 do 8.11.2016, ktorá nepresahovala dĺžku prenájmu náhradného motorového vozidla po dobu 25 dní (od 30.9.2016 do 25.10.2016), čo vyplýva z časovej osi opravy predloženej žalobcom, ktorú žalovaný nerozporoval. Z tejto časovej osi je zrejmé, že otvorenie zákazky u žalobcu bolo realizované dňa 28.9.2016, k zapožičaniu náhradného motorového vozidla došlo až dňa 30.9.2016 a k jeho vráteniu dňa 25.10.2016. Pritom od 25.10.2016 do 4.11.2016 boli na motorovom vozidle vykonávané mechanické, klampiarske a lakovnícke práce, 2.11.2016, 3.11.2016 bola realizovaná druhá doobhliadka s požiadavkou o vykonanie prístreku do LZ dverí a dňa 4.11.2016 boli dodané posledné chýbajúce originálne náhradné diely. Náklady vynaložené na prenájom náhradného motorového vozidla po dobu 25 dní tak boli vynaložené nutne a účelne, do doby trvania nepriaznivého následku dopravnej nehody spočívajúceho v spôsobenej škode na motorovom vozidle, ktoré neboli aj na základe požiadaviek žalovaného ešte dňa 25.10.2016 odstraňované.

46. K námietke žalovaného, že výpoveď poškodeného sa javí ako nedôveryhodná, odvolací súd poukazuje na to, že podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti konkrétny dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Súd prvej inštancie vyhodnotil výpoveď poškodeného správne v súvislosti aj s ďalšími dôkazmi, kde vôľa tak žalobcu ako aj poškodeného bola vtelená a zachytená v písomných právnych úkonoch, Zmluve o postúpení pohľadávky, Dodatku č. 1 a príjmovom pokladničnom doklade, ktoré súd prvej inštancie správne vyložil a vyvodil z nich správne právne závery o platnosti týchto právnych úkonov.

47. Vo vzťahu k amortizácii odpočítanej žalovaným pri likvidácii škodovej udalosti v sume 38,20 eur odvolací súd udáva, že uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem - leadere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákonnej úpravy je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo bolo aj v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov poškodeným na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu podľa článku 46 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom k týmto záverom má aj odvolací súd v zhode zo súdom prvej inštancie za to, že žalovaný nepostupoval správne, ak pri likvidácii škodovej udalosti odpočítal od nákladov na použitie náhradného vozidla i amortizáciu vo výške 38,20 eur.

48. V konaní bolo nesporné, že poškodený, resp. jeho právny nástupca, teda v danom prípade žalobca, na ktorého prešlo z povinne zmluvne poisteného škodcu nárok na vyplatenie poistného plnenia za škodu spôsobenú škodcom, (či už od poisťovne škodcu alebo samotného škodcu) v dôsledku dopravnej nehody zahŕňa aj náklady nevyhnutne vynaložené na nájom motorového vozidla, ktoré si poškodený zaobstaral na dobu opravy poškodeného motorového vozidla. Vzhľadom k tomu je správny záver súdu prvej inštancie, že náklady za náhradné vozidlo sú dôvodné za čas vykonania jeho opravy, teda za čas 25 dní, teda poškodenému vznikol nárok na náhradu týchto nákladov vo výške 950,- eur (25 dní x 38,- eur).

49. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu peňažnej pohľadávky 304,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.03.2017 do zaplatenia, ako rozdiel medzi fakturovanou cenou nájomného za zapožičanie náhradného motorového vozidla poškodeným a sumou reálne zaplatenou žalovaným z povinného zmluvného poistenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku škodovej udalosti.

50. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

51. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania ( ). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má

ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený

- škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému.

52. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

53. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).