Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_30Cb-20-2020.pdf
PDF · 113.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-30Cb/20/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Adriánom Pažúrom v právnej veci žalobcu: H Point, s.r.o., IČO: 43 838 286, so sídlom Magnezitárska 11, Košice, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., IČO: 47 237 406, Kmeťova 26, Košice, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, IČO: 36 86 188, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, v spore o zaplatenie 1.037,34 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.037,34 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.037,34 € od 9.11.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou pôvodne podanou na Okresnom súde Banská Bystrica 9.4.2020, ktorá bola postúpená Okresnému súdu Košice II dňa 27.8.2020 navrhoval, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.037,34 € s prísl. a náhradu trov konania z titulu náhrady škody.
2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že pri škodovej udalosti dňa 28.5.2019 pri dopravnej nehode bola spôsobená škoda na motorovom vozidle X. G., B.: O ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému H. T.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluve poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému nahlásená, pričom ten ju zaregistroval pod č. 9567334520. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla X. G., B.: O v dôsledku poistnej udalosti č. 9567334520, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise H Point s.r.o., so sídlom Magnezitárska 11, Košice, IČO: 43 838 286. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 5.251,78 € s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2099113. Žalobcovi bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 1.8.2019 žalovaným oznámené, že dňa 31.7.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9567334520 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Žalobcovi bolo rovnako oznámením o poistnom plnení zo dňa 25.10.2019 žalovaným oznámené, že došlo k dolikvidácií poistnej udalosti a dňa 24.10.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti. Fakturovaná suma za opravu poškodeného vozidla predstavovala sumu 5.251,78 € znížená o neprimerané účtovanej práce a náhradných dielov 1.037,34 €. Suma priznaná a uhradená bola len vo výške 4.214,44 eur. Neuznaná suma vo výške 1.037,34 €. bola vlastníkom motorového vozidla SEAT IBIZA, ktorým je poškodený postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 2.3.2020. Podľa vyjadrenia likvidátora „ Dňa 28.5.5019 došlo k poškodeniu motorového vozidla. Neautorizovaný servis. Priznaná normohodina za prácu v hodnote 20 € bez DPH a lakovacia konštanta 100%. Neprimeraná účtovaná mechanická práca ČJ, navyše účtované náhradné diely. Oprava priznaná podľa kalkulácie opravy. Po doložení dokladov preukazujúcich nákup náhradných dielov a po ich overení poisťovňa posúdi
možnosť doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia kvality použitých náhradných dielov. Dolikvidácia na základe doložených nadobúdacích dokladov. Neautorizovaný servis. priznaná normohodina za prácu v hodnote 20 € bez DPH a lakovacia konštanta 100%. Neprimerane účtovaná práca ČJ, navyše účtované náhradné diely. Oprava priznaná podľa kalkulácie opravy“ Žalobca svoj nárok právne a skutkovo vo vzťahu ku škodovej udalosti odôvodnil tým, že poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Právo na poistné plnenie vzniká teda už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla a výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky skutočne vzniknutej škody. Pri poistnej udalosti krátil žalovaný poistné plnenie z dôvodu neprimeraných nákladov, na cenu práce za normohodinu pre neautorizovaný servis. Žalobca si fakturoval na 1 normohodinu cenu 32 € bez DPH, ktorá suma je v porovnaní s inými servismi v regióne výhodnejšia resp. porovnateľná, preto považoval cenu určenú žalovaný len vo výške 20 € bez DPH za nedôvodnú. Pre porovnanie žalobca uviedol cenník mechanických a lakovacích prác vybraných servisov v danom regióne: Moris Slovakia s.r.o. cena klampiarenských a lakovacích prác: 35 eur bez DPH, mechanické práce: 42 € bez DPH/NH, Auto Gábriel, s.r.o. Košice, cenník klampiarenských, mechanických a lakovacích prác: 40 € bez DPH/NH. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný rozlišuje medzi autorizovanými a neautorizovanými autoservismi, čo považuje za rozpor s platnou právnou úpravou a taktiež európskou legislatívou. Ak má servis oprávnenie vykonávať opravárenskú činnosť, poskytuje rovnako kvalitné služby ako servis značkový a jeho využitie nemôže viesť k zníženiu poistného plnenia, zo strany poisťovne a priznanie nižšej sumy normohodiny ako v autorizovanom servise, čo žalobca považuje za porušenie zásady poctivého obchodného styku. Žalobca vykonávajúci opravu vozidla použil originálne náhradné diely a všetky opravy boli vykonané v súlade s technologickým s postupom výrobcu, preto krátenie poistného plnenia je nedôvodné. Žalobcovi neboli uznané ani náklady na lakovací materiál vo výške lakovacej konštanty 100%, pričom pracovný postup zahŕňal dve vrstvy lakovacieho materiálu a uznané náklady nie je možné považovať za primerané, z dôvodu nedostatočného pokrytia nákladov vynaložených na lakovací materiál ako brúsne kotúče a lakovacie pištole. Žalovaný mal teda povinnosť uhradiť všetky náklady na opravu poškodeného motorového vozidla. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný pri stanovení nákladov na opravu svojvoľne určuje náklady, pretože oznámenie o poistnom plnení je nezrozumiteľné, nepreskúmateľné, neuviedol pri ktorom postupe alebo v akej výške považoval navýšenie časových jednotiek pri práci za nadbytočné a ani neuviedol, v čom účtované náhradné diely boli účtované navyše. Pri určení omeškania dlžnej sumy žalobca vychádzal zo znenie ustanovenia § 11 ods. 7 z.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka a § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobca uviedol, že zmluvu o postúpení považuje za platne uzatvorenú. Samotná škoda vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie na preukázanie vzniku samotnej škody. Právo na poistné plnenie teda vzniká samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Žalovaný v tomto konaní namietal samotnú existenciu dlhu, pričom však jej existenciu uznal už skôr, keď poukázal na účet žalobcu sumu za opravu motorového vozidla vo výške 4.214,44 €. Navyše žalovanému ako dlžníkovi neprináleží namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca má za to, že zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje všetky jej podstatné náležitosti a obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy, identifikáciu postupovanej pohľadávky, ktorá je špecifikovaná čo do výšky aj čo do dôvodu. Postupca jednoznačne a bez pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 1.037,34 €, ktorá mu vznikla v dôsledku poistnej udalosti a a prejavil dostatočnú vôľu postúpiť pohľadávku na žalobcu.
3. Na základe vydaného platobného rozkazu Okresným súdom Banská Bystrica sa k podanej žalobe vyjadril žalovaný v odpore doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica. Žalovaný v podanom odpore nárok žalobcu neuznal, tvrdil, že žalobca nie je aktívne legitimovaný a zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. Podľa žalovaného žalobný návrh nespĺňa zákonné kritéria požadované Civilným sporovým poriadkom a žalobca v ňom nešpecifikoval základné údaje. Žalovaný je právneho názoru, že v predmetnom konaní žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, pretože poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. S poukazom na znenie § 524 OZ vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávok. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky
nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 OZ. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávok zo strany poškodeného, ktoré žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatný. Podľa žalovaného v predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu. V zmluve o postúpení pohľadávok je uvedená len špecifikácia pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete zmluvy, absentuje tu naplnenie samotného cieľu zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z predmetu zrealizovaného postúpenia vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenému za opravu motorového vozidla a to v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia, zakladá absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - t.j. zmluvy o postúpení pohľadávky nakoľko z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje pohľadávku, pričom z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaný poukázal, že dostatočne zdôvodnil krátenie poistného plnenia. Žalovaný namietal aj úrok z omeškania z dôvodu, že žalovaný sa mohol dostať do omeškania až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: faktúra č. 2019113 (čl. 14), prehľad nákladov na opravu (čl.18-25), oznámenie o poistnom plnení zo dňa 25.10.2019 a 1.8.2019 (čl. 26, 32), zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom H. T. a H point, s.r.o. (čl. 28), cenník normohodín (čl. 29,30), cenník servisných služieb (čl. 31), správa o nehode (čl. 33), vyjadrenia strán konania.
5. Tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov. [§ 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len " zákon č. 381/2001 Z.z.")]
6. Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. [§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.]
7. Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. [§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z.]
8. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. [§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.]
9. Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. [§ 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z.]
10. Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. [§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka]
11. Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. [§ 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka]
12. Uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). [§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka]
13. Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. [§ 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka]
14. Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. [§ 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka]
15. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. [§ 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka]
16. Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). [§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka]
17. Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. [§ 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka] 18. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. [§ 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka]
19. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. [§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka]
20. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. [§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka]
21. V tomto konaní si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúci z nároku na náhradu škody voči žalovanému ako poisťovni, aby mu táto uhradila sumu, ktoré vznikli v dôsledku škodovej
udalostí vo výške 1.037,34 € s prísl. Ide o škodovú udalosť zo dňa 28.5.2019 pri dopravnej nehode spôsobenej na motorovom vozidle X. G., B.: O ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému H. T.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla s EVČ: O patriace Y. L., ktoré bolo v čase škodovej udalosti zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, ktorej nepriznaná suma vo výške 1.037,34 €, bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 2.3.2020.
22. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Zmyslom a účelom § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka je zaistiť, aby bola poškodenému v plnej miere nahradená majetková ujma. Rozsah náhrady škody je však zároveň závislý na objektívnych skutočnostiach a žalovaný je teda povinný nahradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla - vo výške nákladov za reálne vykonané opravy poškodeného motorového vozidla, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti.
23. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy preukázaný. Súd mal jednoznačne preukázané, ako vyplýva z oznámenia o škodovej udalosti poisteným, že pri škodovej udalosti dňa 28.5.2019 pri dopravnej nehode bola spôsobená škoda na motorovom vozidle X. G., EČV: O ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému H. T.. Dopravnú nehodu spôsobil vodič motorového vozidla s EČV: O ktorého vlastníkom bola Y. L. (ďalej aj len „vinník nehody“). Vinník nehody mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t.j. v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla SETA IBIZA, EČV: O v dôsledku poistnej udalosti č. 9567334520, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise H Point, s.r.o., so sídlom Magnezitárska 11, Košice, IČO: 43 838 286. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 5.251,78 €. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2019113. Poškodenému bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 25.10.2019 žalovaným oznámené, že dňa 24.10.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9567334520 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti predstavuje sumu 5.251,78 €. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 4.214,44 €. Celková nepriznaná suma predstavuje sumu vo výške 1.037,34 €, pretože podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie zo dňa 1.8.2019 a 25.10.2019 - neautorizovaný servis, priznaná normohodina za prácu v hodnote 20 € bez DPH a lakovacia konštanta 100%, neprimeraná účtovaná mechanická práca ČJ, navyše účtované náhradné diely. Nepriznaná suma vo výške 1.037,34 €, bola následne postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky.
24. Medzi stranami bolo sporné a žalovaný v rámci procesnej obrany v prvom rade namietal, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, pretože poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre a poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Súd nepokladal obranu týkajúcu sa aktívnej vecnej legitimácie za dôvodnú, pretože z vykonaného dokazovania mal preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej 2.3.2020 medzi postupcom H. T. a žalobcom ako postupníkom postúpil pohľadávku vo výške 1.037,34 €, ktorá predstavuje krátenú sumu zo strany žalovaného po odpočítaní položky za neprimerane účtovanie ceny za prácu a lakovaciu konštantu, nevykonanie opravy v autorizovanom servise, neprimerane účtovaná práca ČJ, navyše účtované náhradné diely. V tomto prípade teda došlo k dohode o odplatnom postúpení predmetnej pohľadávky za sumu nominálnej hodnoty postupovanej pohľadávky, pričom sa možno stotožniť s vyjadrením žalobcu, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného spočívajúcu v nákladoch za opravu vozidla, keďže časť sumy priamo vyplatil na účet žalobcu. Podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie žalovaného, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie neexistujúcej pohľadávky (záväzku) na strane postupcu z dôvodu, že v čase postúpenia pohľadávky neexistovala, keďže postúpenie takejto pohľadávky neodporuje § 524 a § 525 Občianskeho zákonníka. Súd mal za to, že zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje všetky podstatné náležitosti pre jej platné uzavretie ako označenie účastníkov zmluvy (postupca, postupník), presnú identifikáciu pohľadávky, ktorou bola pohľadávka z poistnej udalosti č. 9567334520 vo výške 1.037,34 € voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group. Nechýba ani dostatočný prejav vôle postupcu, čo vyjadril svojím podpisom v zmluve a vyhlásením v čl. III zmluvy. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným teda vyplýva, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, predstavujúci úhradu
škody zo škodových (poistných) udalostí, ktoré nároky na náhradu škody poškodených boli postúpené na žalobcu. Pre úplnosť treba dodať, že poškodený bol veriteľom, pretože mal pohľadávky voči poisťovni z titulu škodových (poistných) udalostí, spočívajúce v náhrade vzniknutej škody, ktorú postúpil žalobcovi. Súd preto nemal pochybnosti o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a aktívnej vecnej legitimácii žalobcu.
25. Vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia súd uvádza, že žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Ako vyplýva z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 1.8.2019 a 25.10.2019 v prípade poistnej udalosti žalovaný neuznal plnú výšku normohodiny účtovanú servisom, ktorý vykonal opravu v neautorizovanom servise, neprimeranú účtovanú prácu ČJ, navyše účtované náhradné diely.
26. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti, už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla (§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa tak odvíja od výšky vzniknutej škody, preto ak žalobca žiada zaplatiť za vykonanú a fakturovanú opravu tak, aby motorové vozidlo bolo v technickom stave ako pred škodovou udalosťou je jeho nárok dôvodný. Možno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že servis pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou a že oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti.
27. Pokiaľ sa týka opravy vozidla X. G. kedy bola za 1 normohodinu práce určená sumu vo výške 32 € bez DPH súd uvádza, že žalovaný nepreukázal také zmluvné dojednanie, ktoré by podmieňovalo vykonanie opravy v určenom resp. autorizovanom servise, ako podmienku priznania nekráteného poistného. Rovnako žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ani v tom smere a nepreukázal na základe akých kritérií určil za 1 normohodinu sumu 20 € bez DPH. Súd poukazuje na to, že nepostačujúcim je strohé vyjadrenie likvidátora pretože v zmysle citovaného ustanovenia § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bolo povinnosťou žalovaného v prípade jeho zjavných pochybností, pred tým, ako sa rozhodol krátiť poistné plnenie, vyžiadať si doklad na objasnenie neprimeranosti účtovania mechanických prác servisom vykonávajúcim opravu poškodeného motorového vozidla, pretože toto ustanovenie explicitne vymedzuje, že kto má právo na plnenie je povinný predložiť takýto doklad, ktorý si žalovaný vyžiada (čiže až po jeho vyžiadaní žalovaným). Nedodržanie tohto zákonného postupu žalovaným má logicky za následok nemožnosť žalovaného preukázať, že fakturované náklady na opravy nezodpovedali výške škody. Účelom zákonných ustanovení § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka, je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Všetky náklady boli riadne preukázané faktúrou za vykonanú opravu. Nemožno prenášať povinnosť na zaplatenie nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti škodcovi (poistenému u žalovaného). Nestačia len všeobecné tvrdenia o nepotrebnosti konkrétneho segmentu opravy, je nevyhnuté ich nepotrebnosť aj preukázať. Naopak žalobca súdu preukázal, že vykonanie mechanických/lakovníckych/klampiarenských prác, pre motorové vozidla značky SEAT IBIZA, sa v danom regióne pohybovala vo vyššej sume 40 € bez DPH, za akú došlo k oprave motorového vozidla poškodeného. Žalovaný v priebehu celého súdneho konania sa nevyjadril na svoju obranu, v čom vidí neprimeranosť účtovania mechanických prác a ich časových jednotiek a ani neuviedol, ktoré náhradné diely boli účtované navyše ako tvrdil v oznámení o poistnom plnení. Z uvedeného dôvodu žalovaný v tomto smere niesol dôkazné bremeno, čo má za následok jeho neúspech v spore.
28. K otázke žalovaným namietaných vád žaloby súd uvádza, že rozsah, v akom sú opísané rozhodujúce skutočnosti v žalobe je pre zistenie skutkového stavu dostatočný. Neuvedenie žalovaným pomenovaných skutočností nemožno klasifikovať ako neunesenie bremena tvrdenia v spore. Súd považuje žalobu za formálne spôsobilú a žalovaným namietané vady žaloby za nepodstatné.
29. Na základe vykonaného dokazovania v prípade škody vo výške 1.037,34 €, ktorá bola platne postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky, ide o účelne vynaložené náklady tak, ako to predpokladajú citované ustanovenia Občianskeho zákonníka.
30. Na základe uvedeného súd má za to, že návrh žalobcu je dôvodný, došlo k platnému postúpeniu pohľadávok a obrana žalovaného nie je dôvodná. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu, vrátane úrokov z omeškania ako to vyplýva z citovaných ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., kedy sa žalovaný dostal do omeškania uplynutím pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť (24.10.2019) t.j. od 9.11.2019 do zaplatenia.
31. Uvedený právny názor - ak poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť prípadne, že bude plniť len čiastočne, ho nezbavuje povinnosti platiť úroky z omeškania zo sumy, ktorú mal plniť a neplnil, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nevykonal - vyplýva aj z viacerých rozhodnutí odvolacieho súdu (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cdo/45/2018 z 27. júna 2019, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob 30/2020 z 15. júla 2020, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob 75/2019 z 17. septembra 2019).
32. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vo vzťahu žalobcu a žalovaného súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Košice II. [§ 362 ods. 1 CSP]
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP)].
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 364 CSP]
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1 CSP]
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.