Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-30-2020.pdf
PDF · 148.22 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/30/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, Košice, IČO: 43 838 286, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/ A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 244,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 7. novembra 2019, č.k.: 30Cb/9/2019 - 190, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 7. novembra 2019, č.k.: 30Cb/9/2019 - 190.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 244,06 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 145,13 eur od 10.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 98,93 eur od 12.5.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky 244,06 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 145,13 eur od 10.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 98,93 eur od 12.5.2017 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 16.3.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle R. V., J.D.: Y. XXX Y., ktoré patrilo poškodenému V. N.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená. Poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť k žalobcovi. Poškodenému bolo oznámené, že dňa 25.4.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8013154099 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Za opravu poškodeného motorového vozidla bola faktúrou č. P 170040 zo dňa 25.4.2017 účtovaná suma 1.195,93 eur. Žalovaným však bola uznaná iba suma 1.050,80 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora boli krátené náklady na mechanické a lakovacie práce vzhľadom na to, že opravu vykonal neautorizovaný servis a v tejto súvislosti žalovaný priznal normohodinu len vo výške 23,- eur/NH a primerané náklady na lakovací materiál (konštanta 100 %), pričom celková nepriznaná suma bola vo výške 145,13 eur, ktorá bola postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 3.5.2017. Poškodený si na čas opravy vozidla zároveň prenajal od žalobcu náhradné motorové vozidlo na základe zmluvy o nájme vozidla č. 2017023 zo dňa 16.3.2017. K ukončeniu nájmu došlo dňa 24.3.2017. Náklady na nájom boli vyúčtované faktúrou č. 317019 vo výške 345,60 eur. Poškodenému bolo oznámené, že dňa 27.4.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8005275835 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Žalovaným však bola uznaná iba suma 246,67 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora bola krátená doba nájmu z 9 dní na 7 dní vo výške 76,80 eur a boli odpočítané prevádzkové náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla podľa najazdených kilometrov na prenajatom vozidle vo výške 22,13 eur. Aj keď nájom trval 9 dní, žalobca fakturoval poškodenému nájomné za 8 dní (8 x 43,20 eur) z dôvodu, že náhradné vozidlo bolo odovzdané poškodenému na začiatku nájmu po 15-tej hodine. Celkovo poškodenému nepriznaná suma vo výške 98,93 eur (76,80 eur + 22,13 eur) bola postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 3.5.2017. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj úroky z omeškania z dlžných súm, nakoľko mal za to, že sa žalovaný dostal do omeškania, keďže v lehote 15 dní od skončenia šetrenia poistných udalostí neuhradil žalovanú sumu.
3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vystavené faktúry mu neboli doručené a uplatnené nároky neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 C.s.p. nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradených faktúrach. Poškodený teda bol dlžníkom žalobcu a nemohol tak so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávok. Uzatvorením predmetných Zmlúv o postúpení pohľadávok nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedených prípadoch došlo k postúpeniu záväzkov poškodeného, ktoré v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Uvedenými postúpeniami tak došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka a ide o absolútne neplatné právne úkony podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V Zmluvách o postúpení pohľadávok zároveň absentuje konkrétny prejav vôle postupcov postúpiť pohľadávky (resp. ich časti) a aj samotný predmet Zmlúv o postúpení pohľadávok je rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný, čo zakladá ich neplatnosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Žalovaný zároveň zotrval na dôvodoch nepriznania žalovanej sumy uvádzaný v jednotlivých Oznámeniach o poistnom plnení s poukazom na kalkuláciu žalovaného vypracovanú systémom Audatex. K nároku na úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla uviedol, že tento priamo nevyplýva zo Zákona o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPZP“) ani z Občianskeho zákonníka. Žalobca zároveň nepreukázal dôvodnosť a účelnosť prenajatia náhradného vozidla. Za čas nepoužívania poškodeného motorového vozidla žalovaný odrátal prevádzkové náklady na toto vozidlo, ktoré by jeho používaním vznikli. Uplatnený nárok na úrok z omeškania je neoprávnený, čo vyplýva zo znenia § 11 ods. 6, 7 a 8 ZoPZP.
4. Žalobca poukázal, že v žalobe uvádzal iba relevantné skutočnosti o spore, ktorými nie je priebeh škodovej udalosti, tak ako to uvádza žalovaný. Žalovaný uznal nárok na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Žalobca zároveň nesúhlasil s námietkou žalovaného o nedostatku jeho aktívnej legitimácie. Škoda vznikla okamihom vzniku škodovej udalosti nie až vystavením faktúry, preto úhradu faktúry za opravu poškodeného vozidla ani nie je potrebné preukazovať. V prípade nároku na úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla žalobca uviedol, že poškodenému vzniká nárok na uhradenie týchto nákladov, ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti, momentom zaplatenia faktúry, lebo vtedy dochádza k úbytku v jeho majetkovej sfére, teda vzniká na jeho strane škoda, na ktorej náhradu má právo v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca poukázal na doklad o úhrade faktúry č. 317019 za prenájom náhradného motorového vozidla. Žalovaný uznal pohľadávky poškodených, keďže časť zo žalobcom uplatňovanej škody uhradil. Zmluvy o postúpení pohľadávok obsahujú jasné označenie ich účastníkov a tiež identifikáciu postupovaných pohľadávok. Postupované pohľadávky sú špecifikované čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti vystavených faktúr z dôvodu vzniku škodovej udalosti). Zároveň v článku I. Zmlúv o postúpení pohľadávok označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku v konkrétnej výške, ktorá vznikla v dôsledku vzniku poistnej, resp. škodovej udalosti a neuhradenia vzniknutých žalovaným v plnej výške. Taktiež v bode 2 predmetného článku I. Zmlúv o postúpení pohľadávok je jasne špecifikované, že ide o postúpenie pohľadávok, ktoré sú bližšie špecifikované v bode 1 predmetných zmlúv, pričom samotný článok II. obsahuje ďalej špecifikáciu podmienok, podľa ktorých sa pohľadávky postupujú. V článku II. postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že tieto pohľadávky sú predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávky v konkrétnej výške, vzniknuté z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Postupca v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávky na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovaných pohľadávok. Taktiež v článku III. bod 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdneho sporu a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom civilného sporového konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovanému ako dlžníkovi ani neprináleží namietať neplatnosť Zmlúv o postúpení pohľadávok. Nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov vyplýva zo ZoPZP a Občianskeho zákonníka. Účelne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla predstavujú skutočnú škodu, v súlade s § 442 Občianskeho zákonníka, na ktorej náhradu má poškodený nárok, a to z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vinníka dopravnej nehody. Žalovaný ani v Oznámeniach o poistnom plnení, ako dôvod krátenia neuviedol nepreukázanie účelnosti a nevyhnutnosti využívania náhradného vozidla. Nie je možné prihliadať na zmenu dôvodov krátenia poistného plnenia po ukončení šetrenia poistnej udalosti. Žalovaný mal povinnosť riadne prešetriť poistnú udalosť a za tým účelom vykonať potrebné dokazovanie v priebehu šetrenia poistnej udalosti. Na prípadné ďalšie dôvody neuhradenia škody žalovaným, uvedené počas súdneho konania tak nie je možné prihliadať s poukazom na znenie § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný používa určitý program na kalkuláciu, a to program AUDATEX, ktorý je však vytvorený v zásade poisťovňami a na účely poisťovní. Cenu normohodiny určuje trh. Žalobca pritom v podanej žalobe preukázal, že ním účtovaná cena za normohodinu je nižšia, ako sú ceny účtované ostatnými autoservismi v regióne. Žalobca uplatnil úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako sankciu za nesplnenie riadne a včas uhradiť poistné plnenie.
5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 420, 442 ods. 1, 427 ods. 1, 524, 525, 517, 663, 676 ods. 1, 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 a 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktoré obsahujú právnu úpravu škody, povinnosť uhradiť skutočnú škodu v čase poškodenia, zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, zmluvu o postúpení pohľadávky, nájomnú zmluvu, skončenie nájmu, splatnosť (zročnosť) plnenia poistiteľa v prípade poistnej udalosti, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce. Ďalej podľa § 11 ods. 6 až 8 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ZoPZP), upravujúce povinnosti poisťovateľa v súvislosti s prešetrovaním potrebným na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a povinnosti poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že nespornými skutočnosťami bol vznik škodovej udalosti, uplatnenie nárokov poškodeným voči žalovanému, výsledky šetrení a poskytnuté plnenia žalovaným, uzatvorenie Zmlúv o postúpení pohľadávok, tak ako ich opísal žalobca. Spornými medzi stranami bola aktívna legitimácia žalobcu, platnosť Zmlúv o postúpení pohľadávok a nárok uplatnený žalobcom.
8. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 3.5.2017 poškodený ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku 145,13 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúrou servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom poisťovňou za podmienok stanovených touto zmluvou. Zároveň zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 3.5.2017 bolo preukázané, že poškodený ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku 98,93 eur, čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodu, faktúrou servisu a škodou reálne zaplatenou dlžníkom poisťovňou. Tvrdenia žalovaného, že predmetom zmlúv o postúpení pohľadávok bolo postúpenie neexistujúcich pohľadávok, súd prvej inštancie považoval za nedôvodné, keďže došlo k platnému uzatvoreniu zmlúv o postúpení pohľadávok, čím je daná aktívna legitimácia žalobcu v spore.
9. Súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku 98,93 eur za prenájom náhradného vozidla uviedol, že z obrany žalovaného nie je zrejmé, prečo tento krátil poistné plnenie práve o túto sumu, keďže súd prvej inštancie nemal pochybnosti o platnosti nájomnej zmluvy a dĺžke opravy vozidla. Dokonca žalovaným táto nebola spochybnená ani pri vyúčtovaní opravy. Všeobecné tvrdenie žalovaného, že poskytol poistné plnenie vo výške primeraných nákladov na opravu, bez bližšieho vymedzenia ku konkrétnej oprave je len všeobecnou - nič nehovoriacou obranou. Z preberacieho protokolu je zrejmý rozsah opravy a potreba vykonania úkonov súvisiacich s opravou. Nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom a poškodeným je platná, bola uzavretá písomne a obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy. Doba prenájmu je primeraná, súvisí s rozsahom opráv, ktoré bolo potrebné vykonať na poškodenom motorovom vozidle. Nedôvodné je taktiež krátenie prevádzkových nákladov s prihliadnutím na počet prejdených kilometrov.
10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pohľadávka 98,93 eur predstavuje zostávajúcu skutočnú škodu, o ktorú prevyšovali náklady na vypožičanie porovnateľného vozidla výdaje, ktoré by boli spojené s užívaním vlastného vozidla. Suma uplatnená u žalovaného za nájom za náhradné vozidlo tak predstavovala rozdiel medzi samotnými nákladmi ktoré poškodený vynaložil na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol užívať v dôsledku poškodenia. Žalobca si na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uplatnil skutočnú škodu za nevyhnutné obdobie, pričom náhradné vozidlo používal za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo a ide teda o účelne vynaložené náklady tak, ako to predpokladá Občiansky zákonník.
11. Súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku na náklady na opravu poškodeného vozidla vychádzal z faktúry č. P 170040 na sumu 1.195,93 eur, ktorá predstavuje skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný neuznal plnú výšku normohodiny účtovanú servisom, ktorý vykonal opravu, keď krátil poistné plnenie z dôvodu neprimeraných nákladov za cenu práce za normohodinu pre neautorizovaný servis a primerané náklady na lak, materiál (výška lakovacej konštanty 100 %). Žalobca fakturoval cenu za jednu normohodinu práce 25,- eur bez DPH. Súd prvej inštancie poukázal, že skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti, už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla (§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa tak odvíja od výšky vzniknutej škody, preto ak žalobca žiada zaplatiť za vykonanú a fakturovanú opravu tak, aby motorové vozidlo bolo v technickom stave ako pred škodovou udalosťou je jeho nárok vo výške 145,13 eur dôvodný.
12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal nárok na úhradu 244,06 eur, preto žalobe vyhovel, vrátane úrokov z omeškania ako to vyplýva z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 11 ods. 8 ZoPZP.
13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Poukázal, že napádaný rozsudok je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, pritom je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu. Z predložených Zmlúv o postúpení pohľadávok vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť na žalobcu časti pohľadávok, ktoré vznikli z neuhradenia vystavených faktúr. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený mal postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mal voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z jeho záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mal postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú jeho záväzky a nie pohľadávky, čo je práve v rozpore s ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmluvách o postúpení pohľadávok zároveň absentuje prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Ďalej samotný predmet Zmlúv o postúpení pohľadávok je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, keďže z textu samotných postúpení vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť svoje pohľadávky, pričom z obsahu Zmlúv o postúpení pohľadávok vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky poškodeného vyplývajúce z faktúr, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť Zmlúv o postúpení pohľadávok. V uvedenom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť vylučuje možnosť dodatočného schválenia, či dodatočného odpadnutia dôvodu neplatnosti. Žalovaný v odvolaní zároveň namietal, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania a to v rozpore s ustálenou judikatúrou (rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/145/2017), podľa ktorej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Žalovaný by sa tak do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 ZoPZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) ZoPZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že napádaný rozsudok je arbitrárny. Uviedol, že z rozsudku je zrejmé, že sa v ňom súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného. Poukázal, že súd prvej inštancie sa nemôže vyjadriť v odôvodnení ku každej námietke žalovaného či ku každému slovu vo vyjadreniach strán, ale iba k podstatným a sporným skutočnostiam. Iba skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že interpretácia žalovaného, podľa ktorej poškodený postupoval na žalobcu svoje záväzky, ktoré vyplývali z faktúr vystavených žalobcom poškodeným je nesprávna. Poškodený totiž nepostupoval na žalobcu pohľadávky vzniknuté z faktúr, ale predmetom postúpenia bol nárok poškodeného na náhradu škody voči žalovanému vyplývajúci z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia na úhradu týchto nákladov vzniká poškodenému momentom úhrady týchto nákladov poškodeným servisu, pretože týmto momentom dochádza k úbytku v majetkovej sfére poškodeného a zároveň k vzniku pohľadávky titulom náhrady škody voči žalovanému. Poškodenému úhradou časti kráteného poistného plnenia vznikla pohľadávka voči žalovanému z titulu náhrady škody. Ďalej žalobca poukázal, že Zmluvy o postúpení pohľadávok obsahujú jasné označenie ich účastníkov a tiež identifikáciu postupovaných pohľadávok. V článku II. predmetných zmlúv postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Predmetnom postúpenia pohľadávok ako aj sporu bolo postúpenie pohľadávok poškodeného vzniknutých z titulu náhrady škody z povinného zmluvného poistenia, ktoré poškodenému vznikli momentom vzniku škodovej udalosti, resp. úhrady krátenej časti poistného plnenia zo zmluvy o prenájme náhradného vozidla, keďže v tomto momente došlo k úbytku v majetkovej sfére. Z predloženého dokladu v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že časť kráteného poistného plnenia z faktúry č. 317019 za nájom náhradného vozidla bola poškodeným uhradená žalobcovi ešte pred uzavretím Zmlúv o postúpení pohľadávok. Ďalej žalobca uviedol, že závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 nemožno aplikovať na predmetný spor aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - ZoPZP. Z citovanej právnej vety v rozsudku NS SR zároveň vyplýva, že tento sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 ZoPZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 ďalej vyplýva, že § 11 ods. 8 ZoPZP sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti, resp. ZoPZP upravuje iba úrok z omeškania pri nesplnení nepeňažnej povinnosti. Pri nesplnení peňažnej povinnosti sa tak má aplikovať § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia, teda splnenia nepeňažnej povinnosti.
V prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, keď by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorí by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie aby sa vyjadril k odvolaniu, mu bola doručená dňa 10.3.2020.
17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
19. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
21. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
22. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
23. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
24. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že Zmluvy o postúpení pohľadávok sú neplatné. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a judikatúre súdov.
25. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
26. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
27. Odvolací súd zistil z obsahu Zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré predložil žalobca spolu so žalobou, že boli uzatvorené v písomnej forme:
28. Dňa 3.5.2017 medzi postupcom V. N. a postupníkom - žalobcom. Ako predmet tejto zmluvy o postúpení pohľadávky bolo v zmluve doslovne uvedené: „Postupca prehlasuje, že má voči dlžníkovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova č. 17, Bratislava, IČO: 31 595 545 pohľadávku vo výške 145,13 eur. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. P170040, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla R. V. X., J.: Y. XXX Y., ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 8013154099. Predmetom tejto zmluvy je postúpenie nezaplatenej pohľadávky vo výške 145,13 eur s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou) z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou.“
29. Dňa 3.5.2017 medzi postupcom V. N. a postupníkom - žalobcom. Ako predmet tejto zmluvy o postúpení pohľadávky bolo v zmluve doslovne uvedené: „Postupca prehlasuje, že má voči dlžníkovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova č. 17, Bratislava, IČO: 31 595 545 pohľadávku vo výške 98,93 eur. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 317019, ktorá bola vystavená za prenájom náhradného motorového vozidla, zapožičaného počas opravy motorového vozidla R. V. X., J.: Y. XXX Y., ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 8013154099 (bod 1). Predmetom tejto zmluvy je postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 tejto zmluvy vo výške 98,93 eur, čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou) z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou.“
30. Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodeným a žalobcom na základe Zmlúv o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu „záväzkov“ poškodeného, ktoré v zmysle faktúr predstavujú pohľadávky žalobcu, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by Zmluvy o postúpení pohľadávok boli neplatné, resp. že by odporovali ustanoveniu § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z obsahu Zmlúv o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a poškodeným vyplýva, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, predstavujúci úhradu škody zo škodových (poistných) udalostí, ktoré nároky na náhradu škody poškodených boli postúpené na žalobcu. Pre úplnosť treba dodať, že poškodený bol veriteľom, pretože mal pohľadávky voči poisťovni z titulu škodových (poistných) udalostí, spočívajúce v náhrade vzniknutej škody, ktorú postúpil žalobcovi. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z jazykového vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmlúv, úmyslu poškodeného postúpiť svoje pohľadávky, okolností, ktoré predchádzali uzavretiu Zmlúv o postúpení pohľadávok (Oznámenia o poistnom plnení, na základe ktorých žalovaný plnil iba z časti) a následného správania strán. Tieto skutočnosti z pohľadu odvolacieho súdu smerujú k jednoznačnému záveru o určitosti Zmlúv o postúpení pohľadávok, a teda ich platnosti, vychádzajúc z § 35 Občianskeho zákonníka.
31. Odvolací súd zároveň udáva, že zo Zmlúv o postúpení pohľadávok jednoznačne vyplýva vôľa postupcu postúpiť tam jednoznačne špecifikované pohľadávky na žalobcu ako postupníka. V aplikačnej praxi je nevyhnutné použiť aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný.
32. Žalovaný zároveň v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 3.5.2017, ktorými žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému vo výške 244,06 eur s príslušenstvom sú neplatné, keďže žalobca nepredložil doklad o úhrade faktúr, ktorým by preukazoval skutočne vynaloženie finančných prostriedkov zo strany poškodeného. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť.
33. Základným predpokladom zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla je škodová udalosť vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov. Takouto udalosťou sa rozumie každá okolnosť prevádzky dopravného prostriedku, ktorá je vzhľadom k svojmu zvýšenému nebezpečnému pôsobeniu objektívne spôsobilá vyvolať škodu.
34. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Z uvedeného vyplýva, že ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania poistenia, za ktorú zodpovedá poistený a na ktorú sa vzťahuje uvedené poistenie, poisťovateľ má za poisteného nahradiť poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. V predmetnej veci nebolo sporné, že tieto zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené, čo napokon nemôže poprieť ani žalovaný, keďže z povinného zmluvného poistenia poškodenému aj z väčšej časti plnil, preto je bez právneho významu, či žalovanú sumu poškodený autoservisu zaplatil. Je len samozrejmé, že poškodený nemusel uhradiť faktúru za opravu vozidla, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená práve poistným plnením žalovaného podľa § 4 ods. 4 ZoPZP, keďže u neho bolo uplatnené právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu.
36. Odvolací súd zároveň udáva, že z potvrdenky č. 0753174 zo dňa 2.5.2017, ktorá bola prílohou žaloby vyplýva, že poškodený uhradil žalobcovi sumu 98,93 eur na faktúru č. 317019 (prenájom náhradného vozidla), teda žalobca preukázal vznik škody (zmenšenie majetkovej sféry), ktorá bola následne postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 3.5.2017 a uplatnená v konaní proti žalovanému.
37. V konaní bolo nesporné, že poškodený, resp. ich právny nástupca, teda v danom prípade žalobca, na ktorého prešlo z povinne zmluvne poisteného škodcu nárok na vyplatenie poistného plnenia za škodu spôsobenú škodcom, (či už od poisťovne škodcu alebo samotného škodcu) v dôsledku dopravnej nehody zahŕňa aj náklady nevyhnutne vynaložené na nájom motorového vozidla, ktoré si poškodený zaobstaral na dobu opravy poškodeného motorového vozidla.
38. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
39. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo, ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, musí nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy 76,80 eur z dôvodu, že dĺžka prenájmu náhradného vozidla bola dôvodná iba v rozsahu 7 dní a nie žalobcom uvádzaná, resp. uplatnená doba 8 dní, na preukázanie svojich tvrdení však nepredložil žiadne relevantné dôkazy a v tomto smere nenavrhol ani vykonať dokazovanie.
40. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal dôvodnosť dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla účtovanú za 8 dní. Žalovaný rozsah opravy nenamietal. Neuniesol teda dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, preto súd prvej inštancie správne vychádzal z listinných dôkazov žalobcu preukazujúcich skutočnú dĺžku opravy poškodeného motorového vozidla. Náklady vynaložené na prenájom náhradného motorového vozidla uplatnené za dobu 8 dní, teda za čas opravy poškodeného motorového vozidla, tak boli vynaložené nutne a účelne, do doby trvania nepriaznivého následku dopravnej nehody spočívajúceho v spôsobenej škode na motorovom vozidle.
41. S námietkou žalovaného, že žalobca nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať, sa odvolací súd nestotožňuje. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení, ako dôvod krátenia túto skutočnosť neuviedol. Nie je tak možné prihliadať na zmenu dôvodov krátenia poistného plnenia po ukončení šetrenia poistnej udalosti. Napokon bol to žalovaný, ktorý čiastočne plnil náhradu za jeho užívanie poškodenému, teda tvrdenia žalovaného sú v rozpore s jeho samotným konaním.
42. Vo vzťahu k amortizácii, teda zmene technickej hodnoty vozidla a pevným prevádzkovým nákladom odpočítaným žalovaným pri likvidácii poistnej (škodovej) udalosti č. 8005275835 v sume 22,13 eur odvolací súd udáva, že uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem - leadere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákonnej úpravy je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo bolo aj v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov poškodeným na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu podľa článku 46 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom k týmto záverom má aj odvolací súd v zhode zo súdom prvej inštancie za to, že žalovaný nepostupoval správne, ak pri likvidácii škodovej udalosti č. 800527583 odpočítal od nákladov na použitie náhradného vozidla i amortizáciu vo výške 22,13 eur. Napokon žalovaný ani nezdôvodnil na základe čoho dospel práve k sume 22,13 eur, ktorá mala predstavovať ním krátenú amortizáciu.
43. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy vo výške 145,13 eur aj z dôvodu, že žalobca nadhodnotil cenu práce, keďže za dôvodnú považoval len sumu 20,- eur/NH s DPH a namietal aj vyúčtovanú cenu lakovacieho materiálu, na preukázanie svojich tvrdení však taktiež nepredložil žiadne relevantné dôkazy a v tomto smere nenavrhol ani vykonať dokazovanie. Žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré je podľa žalovaného správna výška odmeny pre neautorizovaný servis 23,- eur/NH s DPH a nie vo faktúre č. 2016135/2 uvedená odmena vo výške 30,- eur/NH s DPH. Neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
44. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal rozsah opravy vozidla, ktorej cenu žiadal od žalovaného uhradiť. Ani žalovaný rozsah opravy nenamietal, namietal len cenu, za ktorú mali byť práce vykonané, resp. cenu lakovacieho materiálu bez toho, aby preukázal, že išlo o neúčelne vynaložené náklady. Neuniesol teda dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, preto súd prvej inštancie správne vychádzal z listinných dôkazov žalobcu preukazujúcich skutočné náklady potrebné na opravu poškodeného motorového vozidla.
45. Žalovaný nepreukázal, prečo mal žalobca použiť práve lakovací koeficient uvedený v kalkulácii opravy žalovaného. Na margo argumentu žalovaného, že nebolo preukázané, že bolo potrebné použiť vyššiu lakovaciu konštantu, odvolací súd poukazuje, že žalovaný pri šetrení poistnej udalosti nedodržal postup upravený v ustanovení § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď si pred ukončením poistnej udalosti, na účely rozhodnutia o znížení lakovacej konštanty v prípade, že mal pochybnosti (čo v danom prípade mal), nevyžiadal od žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu potrebné doklady za účelom ozrejmenia, či technológiou, ktorú použil, prípadne druhom laku, bol servis nútený použiť vyššiu lakovaciu konštantu, tak ako mu to explicitne prikazuje ustanovenie § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nepostačujúcim je strohé vyjadrenie likvidátora obsiahnuté v Oznámení o poistnom plnení, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 23 eur/NH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). V súvislosti s týmto žalovaným odôvodnením krátenia poistného plnenia obsiahnutým v Oznámení o poistnom plnení, odvolací súd ozrejmuje, že v zmysle citovaného ustanovenia § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bolo povinnosťou žalovaného v prípade jeho zjavných pochybností, pred tým, ako sa rozhodol krátiť poistné plnenie, vyžiadať si doklad na objasnenie použitej lakovacej konštanty servisom vykonávajúcim opravu poškodeného motorového vozidla, pretože toto ustanovenie explicitne vymedzuje, že kto má právo na plnenie je povinný predložiť takýto doklad, ktorý si žalovaný vyžiada (čiže až po jeho vyžiadaní žalovaným). Nedodržanie tohto zákonného postupu žalovaným má logicky za následok nemožnosť žalovaného preukázať, že by fakturované náklady na opravy nezodpovedali výške škody. Účelom zákonných ustanovení § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka, je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Všetky náklady boli riadne preukázané faktúrou za vykonanú opravu. Nemožno prenášať povinnosť na zaplatenie nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti škodcovi (poistenému u žalovaného). Nestačia len všeobecné tvrdenia o nepotrebnosti konkrétneho segmentu opravy, je nevyhnuté ich nepotrebnosť aj preukázať.
46. V prípade, ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poškodený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, ktorý za tie isté služby účtuje vyššie ceny normohodín práce, ako účtujú zmluvné servisy žalovaného, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené, predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Odvolací súd uvádza, že skutočnosti uvádzané žalovaným nepreukazujú dôvodnosť a účelnosť krátenia ceny hodinovej sadzby za prácu u nezmluvných servisov v porovnaní so zmluvnými servismi, respektíve autorizovanými servismi, u ktorých žalovaný postupuje inak. Podľa odvolacieho súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti.
47. V prejednávanom spore súd prvej inštancie posúdil uplatnenú pohľadávku vo výške 145,13 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným ako primeranú, s poukazom na značku a model vozidla, keď vychádzal z cenníkov predložených žalobcom, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne pre osobné motorové vozidlá v rozmedzí mechanických prác 37,20 eur/NH až 38,40 eur/NH a lakovacích prác 43,20 eur/NH a ktoré preukazujú, že cena účtovaná žalobcom výške 30,- eur/NH bola primeraná.
48. V prípade uplatnených nákladov na opravu motorového vozidla mal odvolací súd za preukázané, že tieto boli primerané a obvyklé v danom regióne. Samotná skutočnosť, že ide o neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce, tak ako to odvolací súd už uviedol.
49. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
50. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený
- škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému. Nárok na úroky z omeškania vzniká nasledujúci deň po splatnosti peňažnej pohľadávky, nie rozhodnutím súdu o tejto spornej pohľadávke.
51. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne, plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ust. § 11 ods. 6 ZoPZP.
52. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 244,06 eur, vrátane priznaných zákonných úrokov z omeškania, titulom poistného plnenia za vzniknutú škodu, preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho prvom výroku ako vecne správny, pretože odvolanie žalovaného v tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo dôvodné.
53. Odvolací súd taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.
54. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).